52015PC0750

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 11. 2015

COM(2015) 750 final

2015/0269(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Bezpečnosť občanov a podnikov je kľúčovou otázkou pre túto Komisiu. Používanie strelných zbraní páchateľmi závažnej a organizovanej trestnej činnosti a teroristickými organizáciami môže spôsobiť obrovské škody v spoločnosti, ako sme boli svedkami pri niekoľkých príležitostiach v minulom roku, predovšetkým pri útokoch v Paríži a Kodani. Nedávno zahynulo viac ako 120 ľudí pri sérii koordinovaných teroristických útokov 13. novembra 2015 v Paríži.

Tieto tragické udalosti 1 sú jasným dôkazom o viacrozmernej hrozbe, ktorú predstavuje organizovaná trestná činnosť, a preukázali, prečo je potrebné ďalej posilniť náš boj proti obchodovaniu so strelnými zbraňami prostredníctvom koordinovaného a uceleného prístupu. Spoločná európska zodpovednosť za boj proti cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu bola zdôraznená aj v politických usmerneniach predsedu Junckera.

Nadobúdanie, držba a dovoz/vývoz strelných zbraní na civilné použitie podlieha komplexnému regulačnému rámcu EÚ, ktorý je stanovený v smernici 91/477/EHS, zmenenej smernicou 2008/51/ES.

Zaistenie bezpečnosti občanov Európskej únie je zodpovednosťou národných vlád a inštitúcií EÚ. Na tento účel je dôležité prijať okamžité kroky na posilnenie existujúcich pravidiel o prístupe a obchodovaní so strelnými zbraňami.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky

Cieľom smernice 91/477/EHS o strelných zbraniach je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu v rámci EÚ a zároveň zaručiť vysokú úroveň bezpečnosti pre občanov EÚ. Tieto pravidlá sú zamerané na riešenie možných problémov a nedostatkov, ktoré môžu vzniknúť počas celého životného cyklu zbrane (od výroby po obchodovanie, vlastníctvo a držbu, deaktiváciu a zničenie). Na tento účel sa v smernici stanovujú minimálne požiadavky, ktoré by mali členské štáty ukladať, pokiaľ ide o nadobúdanie a držbu rôznych kategórií strelných zbraní 2 a upravujú podmienky na prevod strelných zbraní medzi členskými štátmi, pričom budú poskytnuté pružnejšie pravidlá pre lov a športovú streľbu 3 .

Na základe zmeny schválenej v roku 2008, t. j. smernice 2008/51/ES 4 , boli zavedené úpravy s cieľom posilniť a zosúladiť bezpečnostné aspekty smernice s Protokolom OSN proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, ktorým sa dopĺňa Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

Existujúci právny rámec EÚ pre strelné zbrane do veľkej miery vychádza z Protokolu OSN o strelných zbraniach (UNFPA), ktorý bola dojednaný a podpísaný Komisiou v roku 2002 v mene EÚ.

Protokol je medzinárodným aktom, ktorého zmluvnými stranami sú EÚ a jej členské štáty. Komisia dokončila proces transpozície všetkých jeho ustanovení do právnych predpisov EÚ, najmä prostredníctvom:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/51/ES , ktorá integruje potrebné ustanovenia, ktoré vyžaduje protokol o strelných zbraniach, pokiaľ ide o prevody zbraní v rámci Spoločenstva.

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2012 ( IP/12/225 ), ktoré sa zaoberá obchodom a prevodmi do krajín mimo EÚ, sa transponujú ustanovenia článku 10 protokolu OSN o strelných zbraniach.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Táto iniciatíva je plne v súlade so strategickými cieľmi Európskej komisie na roky 2014 až 2019 v súvislosti s podporou „priestoru spravodlivosti a základných práv založeného na vzájomnej dôvere“.

Po teroristických útokoch v Paríži v januári 2015 ministri spravodlivosti a/alebo vnútra prijali „Parížsku deklaráciu“, v ktorej zopakovali odhodlanie svojich krajín znížiť dodávky nelegálnych strelných zbraní v celej Európe, posilniť vzájomnú spoluprácu v rámci Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT), zlepšiť výmenu spravodajských informácií a zabezpečiť plné využitie zdrojov Europolu, Eurojustu a Interpolu 5 .

Počas neformálneho zasadnutia Európskej rady 12. februára 2015 hlavy štátov a predsedovia vlád požadovali, aby všetky príslušné orgány zvýšili spoluprácu v oblasti boja proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami, okrem iného prostredníctvom okamžitej revízie príslušných právnych predpisov, ako aj obnoveného dialógu s tretími krajinami o bezpečnostných otázkach, najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike, ako aj v spolupráci so západným Balkánom 6 .

Na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 12. a 13. marca 2015 ministri vyzvali Komisiu, aby navrhla spôsoby boja proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami a spolu s Europolom, zlepšila výmenu informácií a operačnú spoluprácu 7 .

Komisia v nadväznosti na to prijala európsky program v oblasti bezpečnosti s cieľom zabezpečiť účinnú a koordinovanú reakciu na európskej úrovni na nové a čoraz zložitejšie bezpečnostné hrozby. Zdôrazňujúc výzvy, ktoré predstavuje nezákonné obchodovanie so strelnými zbraňami, európsky program pre bezpečnosť kladie dôraz na rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi ako prekážku účinnej kontroly a policajnú spoluprácu v rámci EÚ 8 a ako prioritné opatrenie vyzýva najmä na preskúmanie právnych predpisov týkajúcich sa strelných zbraní s návrhmi v roku 2016. Taktiež vyzýva na neodkladné opatrenia, pokiaľ ide o deaktiváciu strelných zbraní s cieľom zabrániť ich reaktivácii a použitiu zo strany zločincov. Vo vyhlásení Rady ministrov vnútra z 29. augusta 2015 bola zopakovaná výzva na revíziu smernice o strelných zbraniach a zavedenie spoločného prístupu k deaktivácii strelných zbraní.

Nakoniec Rada 8. októbra 2015 prijala závery o posilnení využívania spôsobov boja proti obchodovaniu so strelnými zbraňami, pričom vyzvala členské štáty, Európsku komisiu, Europol a Interpol, aby prijali opatrenia vrátane revízie súčasných právnych predpisov a monitorovania hrozby strelných zbraní prostredníctvom koordinovaného cezhraničného vyšetrovania a operácií. Týka sa to aj obchodovania so strelnými zbraňami na internete 9 .

Európsky parlament sa takisto pri viacerých príležitostiach zaoberal otázkou obchodovania so zbraňami. Európsky parlament 11. februára 2015 prijal uznesenie o protiteroristických opatreniach 10 , v ktorom „vyzýva Komisiu, aby naliehavo zhodnotila existujúce pravidlá EÚ o pohybe nelegálnych strelných zbraní, výbušných zariadení a obchode so zbraňami súvisiacom s organizovanou trestnou činnosťou.“

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predstavuje právny základ tohto návrhu v súlade s pôvodným právnym základom smernice o strelných zbraniach.

•Subsidiarita (v prípade iných ako výlučných právomocí)

Podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii musia byť všetky opatrenia prijaté na úrovni EÚ v súlade so zásadou subsidiarity, čo znamená, že EÚ ich reguluje len v prípade, že prinesú pridanú hodnotu k opatreniam, ktoré prijali jednotlivé členské štáty.

Otázky, ktoré je potrebné riešiť, t. j. hrozby závažnej a organizovanej trestnej činnosti a terorizmu a potenciálne obrovské sociálne a hospodárske škody v dôsledku násilných činov, sú vo svojej podstate charakterizované svojím nadnárodným charakterom, pričom majú vplyv na viac ako jeden členský štát súčasne. V tomto zmysle ich jednotlivé členské štáty nemôžu riešiť plne uspokojujúcim spôsobom.

Dokazujú to nedávne teroristické útoky v auguste a novembri tohto roka, ktoré boli spáchané nadnárodnými zločineckými sieťami pôsobiacimi vo viacerých členských štátoch. Tieto siete využívajú rozdielne vnútroštátne pravidlá vzťahujúce sa na držbu strelných zbraní a využívajú nedostatky v cezhraničnej výmeny informácií.

Len celoeurópsky systém môže priniesť spoluprácu, ktorá je medzi členskými štátmi potrebná na kontrolu a sledovanie strelných zbraní na civilné použitie v rámci EÚ.

Bezpečnostné otázky, ktoré rieši smernica o strelných zbraniach, majú cezhraničnú povahu. Zraniteľnosť členského štátu voči trestnej činnosti má vplyv na Európsku úniu ako celok. Rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch, klasifikácii strelných zbraní, a administratívnych postupoch ohrozujú jednotné uplatňovanie smernice. Ako sa zdôrazňuje v nedávnej hodnotiacej štúdii, účinné opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti a regulácie cezhraničného pohybu strelných zbraní môžu byť prijaté len na úrovni EÚ. Smernica o strelných zbraniach stanovuje spoločný regulačný rámec, ktorý by nebolo možné dosiahnuť len opatreniami na vnútroštátnej alebo dvojstrannej úrovni.

•Proporcionalita

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z tohto dôvodu, resp. dôvodov:

Proporcionalita je zabezpečená obmedzením obsahu navrhovaných zmien na tie s najvýznamnejším dosahom na bezpečnosť na základe hlavných záverov štúdie vykonanej v prípravnej fáze. Tento návrh ako celok nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa zaistiť bezpečnosť občanov EÚ bez toho, aby sa zbytočne obmedzoval vnútorný trh.

Okrem štandardných ustanovení s povahou obchodnej politiky s cieľom zohľadniť obavy a pripomienky súkromných zainteresovaných strán je návrh zameraný na zlepšenie bezpečnostných noriem a zníženie nesúladu s protokolom OSN o strelných zbraniach, najmä pokiaľ ide o vymedzenia pojmov.

•Výber nástrojov

Komisia navrhuje novú smernicu, ktorou sa mení existujúca smernica o strelných zbraniach. Na zmenu existujúcej smernice by iné prostriedky neboli primerané.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Ako Komisia uviedla vo svojom oznámení 11 z roku 2013, pred posúdením relevantnosti revízie súčasného právneho rámca začala so sériou výskumných štúdií zahŕňajúcich:

prípadnú relevantnosť legislatívneho návrhu EÚ na aproximáciu trestných sankcií za nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami 12 ,

prípadnú relevantnosť legislatívneho návrhu EÚ na zlepšenie pravidiel pre postupy deaktivácie, zničenia a označovania strelných zbraní v EÚ, ako aj poplašných zbraní a replík 13 ,

vykonávanie smernice o strelných zbraniach vo všetkých členských štátoch.

Prvá štúdia dospela k záveru, že minimálne normy EÚ na boj proti nezákonnému obchodovaniu so strelnými zbraňami by znížili právnu neistotu, uľahčili stíhanie a zabezpečili, že zločinci nebudú môcť zneužívať medzery. Z dôkazov však tiež vyplýva, že praktické problémy, ako napríklad nedostatok zdrojov, protichodné politické priority a nedostatočné presadzovanie existujúcich zákonov, sú rovnako významné prekážky pre cezhraničné úsilie na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami, ako sú rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi v tejto oblasti. Závery štúdie vyznievajú v prospech kombinácie politík (nelegislatívne a legislatívne opatrenia) bez uprednostňovania minimálneho alebo maximálneho legislatívneho zásahu.

Druhá štúdia navrhla revíziu smernice o strelných zbraniach, s cieľom:

harmonizovať pravidlá označovania strelných zbraní a zaviesť vzájomné uznávanie označení medzi členskými štátmi,

presadzovať spoločné normy a postupy a zaviesť požiadavky na registráciu deaktivovaných strelných zbraní,

stanoviť spoločné technické usmernenia o upraviteľnosti poplašných/signálnych zbraní prostredníctvom upresnenia kritérií, na základe ktorých poplašné zbrane a repliky sú považované za upraviteľné, čím budú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice o strelných zbraniach,

podporovať výmenu poznatkov medzi členskými štátmi (s osobitným zameraním na hrozby a príležitosti, ktoré ponúka technologický vývoj), zlepšovanie zberu údajov o výrobe a vlastníctve strelných zbraní, deaktivovaných strelných zbraní, poplašných zbraní a replík a súvisiacej trestnej činnosti.

Napokon štúdia posudzujúca vykonávanie smernice o strelných zbraniach okrem iného odporučila:

vymedzenie spoločných kritérií pre upraviteľnosť poplašných zbraní,

harmonizáciu pravidiel týkajúcich sa označovania a noriem týkajúcich sa deaktivácie,

posilnenie systému na zber údajov a analýzu interoperability informačných systémov vytvorených na vnútroštátnej úrovni, a nakoniec

vymedzenie dohodnutého prístupu ku klasifikácii loveckých a športových zbraní.

Spolu s týmto návrhom Komisia uverejňuje správu o vykonávaní smernice o strelných zbraniach v súlade s článkom 17 uvedenej smernice.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Konzultačné metódy, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil respondentov

So zainteresovanými stranami sa uskutočnili konzultácie prostredníctvom dotazníkov a pozvaní na stretnutia určených členským štátom a zainteresovaným súkromným stranám (zástupcovia európskych združení výrobcov strelných zbraní a streliva na civilné účely, subjekty zapojené do civilného obchodu so zbraňami, poľovníci, zberatelia, mimovládne organizácie, výskumné inštitúcie, atď.), vytvorenia osobitného účtu elektronickej pošty (JLS-FIREARMS@ec.europa.eu) na účely trvalej konzultácie a externej štúdie na podporu prípravy posúdenia vplyvu. Okrem toho bola v rámci Komisie zriadená „medziútvarová skupina“.

Zhrnutie odpovedí a spôsobu, akým sa zohľadnili

Členské štáty a mimovládne organizácie súhlasili s tým, že vykonávanie smernice 477/91 by bolo prospešné na zabránenie presúvaniu strelných zbraní z legálneho trhu na nelegálny trh. Súkromné strany tvrdili, že členské štáty už majú zavedené prísne predpisy týkajúce sa tohto aspektu a vyjadrili obavy z možných negatívnych dôsledkov pre malé a stredné podniky. Mnoho súkromných zainteresovaných strán vyjadrilo obavy najmä zo zmeny kategórie, ktorá by mohla ohroziť aktivity poľovníckych a športových strelcov.

Podľa názoru zainteresovaných strán reaktivácia deaktivovaných strelných zbraní je dôležitým zdrojom zbraní na trestné účely, a medzery vyplývajúce z rozdielov vo vnútroštátnych deaktivačných normách môžu využívať zločinci 14 . Niektoré strany považujú smernicu o strelných zbraniach za prísnu, pokiaľ ide o deaktiváciu a nazdávajú sa, že všetko, čo je potrebné, je kontrola implementácie členskými štátmi a požadované technické usmernenia 15 . Za prioritu sa však vo všeobecnosti považuje užšia harmonizácia.

Všetky zainteresované strany (tak orgány členských štátov, ako aj experti a zástupcovia výrobcov) sa domnievajú, že existuje skutočná potreba vymieňať si informácie o strelných zbraniach v členských štátoch a že je dôležitou otázkou. Okrem toho by spolupráca nemala byť obmedzená len na výmenu medzi členskými štátmi, keďže verejné a súkromné zainteresované strany by sa mali zjednotiť 16 . Intenzívnejšia komunikácia sa považuje za nevyhnutnú pre spravodajstvo, spoločné operácie a riadenie. Dobrým postupom by však namiesto organizovania stretnutí bolo zdieľanie informácií prostredníctvom elektronických kanálov. Okrem toho je potrebné si uvedomiť, že platformy, na ktorých sa takéto diskusie môžu uskutočňovať, už existujú, tak na operačnej, ako aj regulačnej úrovni.

Odporúčania týkajúce sa spoločných pravidiel sa považujú za dôležité, pretože niektoré krajiny majú odlišné chápanie niektorých otázok (napríklad vymedzenie pojmu replika). S cieľom vyhnúť sa situácii, keď zločinci budú môcť používať rozdielne pravidlá medzi členskými štátmi vo svoj prospech, je potrebný harmonizovaný prístup v celej Európe.

Na to, aby vymedzenia pojmov boli účinné, mali by obsahovať konkrétnejšie odkazy na poplašné zbrane a iné typy zbraní, ktoré zatiaľ nie sú riadne vymedzené v regulačnom rámci EÚ.

Vo všeobecnosti prevládal názor, že spoločné minimálne normy pre usmernenia na deaktiváciu by pomohli členských štátom zjednotiť sa na rovnakú úroveň v celej EÚ, a to zosúladením rôznych postupov, čím sa zlepší komunikácia a uľahčí presadzovanie práva. Znížila by sa tým miera trestnej činnosti, keďže uplatňovanie spoločných minimálnych noriem by pomohlo bojovať proti nezákonnému obchodovaniu s náhradnými dielmi a zabránilo by využívaniu nezákonne zmontovaných a upravených strelných zbraní.

Komisia zvážila názory, ktoré vyjadrili verejné a súkromné zainteresované strany. Cieľom tohto návrhu je zaistiť vyšší stupeň bezpečnosti/účinnosti a efektivity.

•Posúdenie vplyvu

Z dôvodu naliehavosti vzhľadom na nedávne udalosti sa návrh predkladá bez posúdenia vplyvu. Návrh sa však môže zakladať na hodnotení REFIT smernice o strelných zbraniach. Toto posúdenie ukázalo, že pretrvávajú nedostatky v oblastiach ako upraviteľnosť strelných zbraní na streľbu slepými nábojmi, požiadavky na označovanie, deaktivácia, vymedzenia pojmov, opatrenia pre predaj na internete, ako aj systémy na zhromažďovanie a výmenu údajov. Na základe skúseností z nedávnych udalostí boli zistené dodatočné požiadavky.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

5.OSTATNÉ PRVKY

•Plány vykonávania a monitorovanie, hodnotenie a predkladanie správ

Po dvoch rokoch od nadobudnutia účinnosti Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o situácii vyplývajúcej z uplatňovania tejto smernice a prípadne k nej pripojí návrhy. Následné správy sa budú predkladať každých päť rokov Európskemu parlamentu a Rade.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Členské štáty oznámia Komisii znenie svojich zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V článku 1 návrhu sa objasňuje vymedzenie sprostredkovateľov a podnikateľov v oblasti zbraní a zabezpečuje súlad s vymedzením hlavných súčastí a komponentov strelných zbraní podľa protokolu OSN o strelných zbraniach. Štúdie Komisie naznačujú nejasnosť vymedzenia pojmu „sprostredkovateľ“ a zdôrazňujú skutočnosť, že by mal byť tiež zahrnutý do tejto smernice. Tlmiče sú tiež zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice.

Návrh aktuálne v článku 2 do rozsahu pôsobnosti smernice zahŕňa aj zberateľov. Keďže zberatelia boli identifikovaní ako možný zdroj obchodovania so strelnými zbraňami, mali by byť zahrnutí do tejto smernice. Preto zberatelia budú mať možnosť nadobudnúť strelné zbrane, avšak len na základe povolenia/vyhlásenia.

Deaktivované strelné zbrane by mali spadať do pôsobnosti smernice, pokiaľ ide o identifikáciu vlastníkov a registre. Dôkazy zhromaždené v rámci štúdií Komisie ukázali vážne nedostatky v právnych predpisoch EÚ z hľadiska bezpečnosti. Nedávne útoky boli spáchané s nedostatočne deaktivovanými strelnými zbraňami (alebo strelnými zbraňami zmontovanými z nedostatočne deaktivovaných komponentov).

Návrh čo najskôr, prostredníctvom vykonávacieho nariadenia, zaviesť prísne minimálne spoločné usmernenia týkajúce sa deaktivácie strelných zbraní, zásadne sťaží reaktiváciu. Nemožno vylúčiť, že deaktivované zbrane budú napriek prísnym pravidlám reaktivované. V dôsledku toho boli pre najnebezpečnejšie strelné zbrane (kategória A) zavedené prísnejšie pravidlá – aj keď sú deaktivované. To znamená, že deaktivované strelné zbrane kategórie A nebude možné vlastniť ani s nimi obchodovať (s výnimkou múzeí).

Nové ustanovenie zavádza požiadavku na uchovávanie záznamov o deaktivovaných strelných zbraniach vo vnútroštátnych registroch. Akýkoľvek prevod (t. j. v prípade zmeny majiteľa) deaktivovanej strelnej zbrane by mal byť registrovaný.

Poloautomatické zbrane predstavujú vysoký podiel zbraní v súčasnosti používaných v poľovníctve a športovej streľbe. V hodnotiacej štúdii sa však konštatuje, že niektoré poloautomatické zbrane sa dajú ľahko upraviť na automatické zbrane a existujúca smernica neposkytuje žiadne technické kritériá na prevenciu takejto úpravy. Avšak dokonca aj v prípade absencie úpravy na kategóriu „A“ môžu byť určité poloautomatické zbrane veľmi nebezpečné, pokiaľ je kapacita ich zásobníka vysoká. Návrh zakazuje poloautomatické zbrane, ktoré sú zahrnuté v súčasnej kategórii „B7“.

Návrh zavádza spoločné pravidlá EÚ pre označovanie, aby sa zabránilo tomu, že označenia budú jednoducho odstránené. Osobitne sa objasňuje, na ktorých komponentoch by toto označenie malo byť uvedené (na zabezpečenie súladu s požiadavkami na označovanie protokolu OSN o strelných zbraniach). Mali by sa tiež uplatňovať na dovezené strelné zbrane. Predlžuje sa lehota, počas ktorej by mal počítačový systém uchovávať údaje, na viac ako 20 rokov. Údaje by sa mali uchovávať, dokým sa zbraň nezničí, avšak spätné uplatňovanie sa nepredpokladá.

Hodnotenie smernice o strelných zbraniach a ďalšia prípravná štúdia poukázali na rastúcu mieru využívania internetu ako predajného kanála strelných zbraní a na ťažkosti pri jeho kontrole v budúcnosti. Obavy týkajúce sa vážneho rizika podvodu v prípade nákupu prostredníctvom komunikácie na diaľku môžu rásť so širším použitím tejto metódy predaja v budúcnosti. Vzhľadom na nedávne teroristické útoky, pri ktorých boli v niektorých prípadoch nelegálne strelné zbrane zmontované z komponentov legálne kúpených cez internet, by bolo značným rizikom neregulovať tento spôsob predaja. Okrem toho bude na internete ťažšie overiť zákonnosť povolení na držbu zbraní. Toto riziko je ešte vyššie v prípade nadobudnutia z tretích krajín.

V existujúcej smernici sa uvádza, že „členské štáty zabezpečia, aby sa s výnimkou podnikateľov v oblasti zbraní prísne kontrolovalo nadobúdanie vlastníctva strelných zbraní a ich súčastí a streliva prostredníctvom komunikácie na diaľku, ak je takéto nadobúdanie povolené“.

V návrhu je uvedený prísnejší prístup: zakázanie predaja zbraní a komponentov prostredníctvom komunikácie na diaľku (najmä cez internet), s výnimkou podnikateľov v oblasti zbraní a sprostredkovateľov.

Existujúca smernica nezahŕňa poplašné zbrane, signálne zbrane, záchranné zbrane atď. Navrhuje sa vymedziť spoločné kritériá týkajúce sa „poplašných zbraní“ s cieľom zabrániť ich upraviteľnosti na skutočné strelné zbrane. To by samozrejme zahŕňalo poplašné zbrane vyrobené v EÚ a dovážané zbrane.

Riziko upraviteľnosti poplašných zbraní a iných typov strelných zbraní na streľbu slepými nábojmi na skutočné strelné zbrane je vysoké a predstavuje kľúčové odporúčanie vyplývajúce z hodnotenia smernice a iných štúdií. Podľa informácií zúčastnených strán, upraviteľné poplašné zbrane dovážané z tretích krajín môžu vstúpiť na územie EÚ bez prekážok kvôli nedostatku ucelených/spoločných pravidiel. Prostredníctvom vykonávacieho aktu sa prijmú technické špecifikácie.

Neexistuje žiadny systém na informovanie iných členských štátov v prípade, keď sa povolenie zamietne (najmä pre strelné zbrane kategórie B). Návrh zavádza systém výmeny informácií medzi členskými štátmi a vyžaduje si napojenie podnikateľov v oblasti zbraní a sprostredkovateľov na centrálne registre strelných zbraní. Komisia v tejto súvislosti preskúma použitie existujúcich nástrojov na výmenu informácií.

Návrh takisto zavádza päťročnú lehotu platnosti licencie.

2015/0269 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Smernica Rady 91/477/EHS 17 predstavuje sprievodné opatrenie vnútorného trhu. Nastolila rovnováhu medzi záväzkom zabezpečiť určitú slobodu pohybu niektorých strelných zbraní v rámci Únie na jednej strane a potrebou kontrolovať túto slobodu bezpečnostnými zárukami primeranými tomuto druhu produktu na strane druhej.

(2)Ako odpoveď na nedávne teroristické činy, ktoré preukázali nedostatky pri vykonávaní smernice 91/477/EHS najmä so zreteľom na deaktiváciu zbraní, upraviteľnosť a pravidlá označovania, „európsky program v oblasti bezpečnosti“ prijatý v apríli 2015 a vyhlásenie Rady ministrov vnútra z 29. augusta 2015 vyzvali na revíziu tejto smernice a spoločného prístupu k deaktivácii strelných zbraní, aby sa zabránilo reaktivácii a použitiu zo strany zločincov.

(3)Niektoré otázky v smernici 91/477/EHS potrebujú ďalšie zlepšenie.

(4)Subjekty zaoberajúce sa kultúrnymi a historickými aspektmi zbraní, ktoré sú takto uznané členskými štátmi, na území ktorých majú sídlo a držia vo vlastníctve strelné zbrane zaradené do kategórie A, získané pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, by mali mať možnosť ponechať si tieto strelné zbrane, ktoré vlastnia, na základe povolenia členského štátu a pod podmienkou, že tieto strelné zbrane boli deaktivované.

(5)Keďže zberatelia boli identifikovaní ako možný zdroj obchodovania so strelnými zbraňami, mala by sa na nich táto smernica vzťahovať.

(6)Keďže sprostredkovatelia poskytujú služby podobné službám podnikateľov v oblasti zbraní, mala by sa na nich táto smernica vzťahovať tiež.

(7)Vzhľadom na vysoké riziko reaktivácie nedostatočne deaktivovaných zbraní a v záujme zvýšenia bezpečnosti v celej Únii, by sa táto smernica mala vzťahovať na deaktivované strelné zbrane. Okrem toho by pre najnebezpečnejšie strelné zbrane mali byť zavedené prísnejšie pravidlá, aby sa zabezpečilo, že nebude povolené tieto strelné zbrane vlastniť alebo s nimi obchodovať. Tieto pravidlá by sa mali vzťahovať na strelné zbrane uvedenej kategórie aj potom, ako boli deaktivované. Ak tieto pravidlá nebudú dodržiavané, mali by členské štáty prijať vhodné opatrenia vrátane zničenia týchto zbraní.

(8)Na zabezpečenie vysledovateľnosti by strelné zbrane mali byť evidované vo vnútroštátnych registroch.

(9)Niektoré poloautomatické strelné zbrane sa môžu ľahko upraviť na automatické strelné zbrane, a preto predstavujú hrozbu pre bezpečnosť. Avšak aj v prípade absencie úpravy na kategóriu „A“ môžu byť určité poloautomatické zbrane veľmi nebezpečné, pokiaľ je kapacita ich zásobníka vysoká. Preto by sa mali zakázať poloautomatické zbrane na civilné použitie.

(10)S cieľom zabrániť jednoduchému odstráneniu označení a spresniť, ktoré komponenty by mali byť označené, by mali byť zavedené spoločné pravidlá Únie týkajúce sa označovania.

(11)Strelné zbrane sa môžu používať oveľa dlhšie ako 20 rokov. Aby sa zabezpečila ich vysledovateľnosť, záznamy o nich by sa mali uchovávať neobmedzený čas, kým nebude doložené ich zničenie.

(12)Spôsoby predaja strelných zbraní a ich komponentov prostredníctvom komunikácie na diaľku môže predstavovať vážnu hrozbu pre bezpečnosť, keďže je ťažšie ich kontrolovať v porovnaní s tradičnými spôsobmi predaja, najmä pokiaľ ide o online overovanie zákonnosti povolení. Je preto vhodné obmedziť predaj zbraní a komponentov prostredníctvom komunikácie na diaľku (najmä cez internet) na podnikateľov v oblasti zbraní a sprostredkovateľov.

(13)Okrem toho riziko úpravy poplašných zbraní a iných typov strelných zbraní na streľbu slepými nábojmi na skutočné strelné zbrane je vysoké a pri niektorých teroristických činoch boli použité upravené zbrane. Preto je nevyhnutné riešiť problém upravených strelných zbraní používaných pri trestnej činnosti, najmä prostredníctvom ich začlenenia do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Mali by sa prijať technické špecifikácie pre poplašné a signálne zbrane, ako aj pre salutky a akustické zbrane, s cieľom zabezpečiť, že nebude možné ich upraviť na strelné zbrane.

(14)S cieľom zlepšiť fungovanie výmeny informácií medzi členskými štátmi by Komisia mala posúdiť nevyhnutné prvky systému na podporu takejto výmeny informácií obsiahnutých v počítačových informačných systémoch údajov zavedených v členských štátoch. Hodnotenie Komisie môže v prípade potreby sprevádzať legislatívny návrh, ktorý zohľadní existujúce nástroje, pokiaľ ide o výmenu informácií.

(15)S cieľom zabezpečiť náležitú výmenu informácií medzi členskými štátmi o povoleniach a zamietnutiach by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prijatie aktu, ktorý členským štátom umožní vytvoriť takýto systém výmeny informácií o povoleniach a zamietnutiach. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(16)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 18 .

(17)Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré uznáva najmä Charta základných práv Európskej únie.

(18)Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov daného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daných cieľov.

(19)Smernica 91/477/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 91/477/EHS sa mení takto:

1.Článok 1 sa mení takto:

a)Odsek 1b sa nahrádza takto:

„1b.Na účely tejto smernice „hlavná časť“ je hlaveň, rám, telo, puzdro záveru alebo komoru, zámok alebo uzáver, alebo akékoľvek zariadenie navrhnuté na tlmenie zvuku spôsobeného výstrelom strelnej zbrane, ktoré sú ako oddelené predmety zahrnuté do kategórie strelných zbraní, na ktoré sú alebo majú byť namontované.“

b)Bod 1e sa nahrádza takto:

„1e.Na účely tejto smernice „sprostredkovateľ“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba iná ako podnikateľ v oblasti zbraní, ktorej obchodná alebo podnikateľská činnosť spočíva úplne alebo čiastočne v nákupe, predaji alebo sprostredkovaní prevodu úplne zmontovaných strelných zbraní, ich súčastí a munície v rámci členského štátu, z jedného členského štátu do druhého členského štátu alebo vývoze do tretej krajiny.“

c)V článku 1 sa dopĺňajú tieto body:

„1f.Na účely tejto smernice „poplašné a signálne zbrane“ sú prenosné zariadenia s držiakom zásobníka s otvorom na úniku plynu spredu, zboku alebo zhora, ktoré sú osobitne navrhnuté a vyrobené pre vyhlásenie poplachu alebo vyslanie signálu a ktoré sú určené iba pre streľbu s použitím slepých nábojov, dráždivých látok, iných účinných látok alebo pyrotechnického streliva.

1g.Na účely tejto smernice „salutky a akustické zbrane“ sú strelné zbrane osobitne upravené výlučne na streľbu slepých nábojov na použitie pri divadelných predstaveniach, fotografovaní, filmových a televíznych záznamoch.

1h.Na účely tejto smernice „repliky strelných zbraní“ sú predmety, ktoré majú vzhľad strelnej zbrane, avšak sú vyrobené tak, aby nemohli byť upravené na vystreľovanie striel, nábojov alebo projektilov pôsobením okamžitého uvoľnenia nahromadenej energie.

1i.Na účely tejto smernice „deaktivované strelné zbrane“ sú strelné zbrane, ktoré boli deaktivované tak, aby boli trvale nepoužiteľné, pričom je zaistené, že všetky hlavné časti strelnej zbrane sú trvalo nepoužiteľné a nie je možné ich odstrániť, nahradiť alebo upraviť tak, aby sa mohla strelná zbraň akýmkoľvek spôsobom reaktivovať.“

d)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.Na účely tejto smernice „podnikateľ v oblasti zbraní“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorej podnikateľská činnosť úplne alebo čiastočne pozostáva z ktorejkoľvek z týchto činností:

i)výroba strelných zbraní, obchodovanie s nimi, ich výmena, požičiavanie, opravy alebo úpravy;

ii) výroba súčastí strelných zbraní, obchodovanie s nimi, ich výmena, požičiavanie, opravy alebo úpravy;

iii)výroba munície, obchodovanie s ňou, jej výmena alebo úpravy.“

2.V článku 2 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.Táto smernica sa v súlade s vnútroštátnym právom neuplatňuje na nadobúdanie alebo držanie zbraní a streliva ozbrojenými silami, políciou a orgánmi verejnej moci. Nevzťahuje sa ani na obchodné prevody vojnových zbraní a streliva.“

3.V článku 4 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

„1.Členské štáty zabezpečia, aby každá strelná zbraň alebo jej súčasť uvedená na trh bola označená a zaregistrovaná v súlade s touto smernicou.

2.Na účely identifikácie a sledovania každej zmontovanej strelnej zbrane členské štáty v čase výroby každej strelnej zbrane alebo v čase dovozu do Únie požadujú jedinečné označenie vrátane názvu výrobcu, krajiny alebo miesta výroby, výrobného čísla a roku výroby (ak už nie je súčasťou výrobného čísla). Takéto označovanie nemá vplyv na umiestnenie ochrannej známky výrobcu.

Označenie sa umiestni na puzdro záveru strelnej zbrane.

Členské štáty zabezpečia, aby bol každý kus balenia streliva označený na účely uvedenia názvu výrobcu, identifikačného číslo šarže (dávky), kalibru a druhu streliva.

Okrem toho členské štáty zabezpečia v prípade prevodu strelnej zbrane z vládnych zásob do trvalého civilného používania jedinečné označenie umožňujúce identifikáciu vlády, ktorá tento prevod uskutočnila.

3.Členské štáty podmienia vykonávanie činnosti podnikateľa v oblasti zbraní alebo sprostredkovateľa na svojom území povolením udeľovaným minimálne na základe kontroly osobnej a profesijnej bezúhonnosti a spôsobilosti podnikateľa v oblasti zbraní alebo sprostredkovateľa. V prípade právnickej osoby sa kontrola bude týkať právnickej osoby a osoby, ktorá riadi podnik.

4.V článku 4 sa odsek 4 mení takto:

a)v prvom pododseku sa druhá veta nahrádza takto:

„Tento informačný systém zaznamenáva informácie o druhu, značke, type, kalibri a výrobnom čísle strelnej zbrane, ako aj o názve a adrese dodávateľa a nadobúdateľa alebo držiteľa strelnej zbrane. Záznamy o strelných zbraniach, vrátane deaktivovaných strelných zbraní, sa zachovávajú, až pokým príslušné orgány nepotvrdia zničenie strelnej zbrane.“

b)druhý pododsek sa nahrádza takto:

Podnikatelia v oblasti zbraní a sprostredkovatelia sú počas svojej činnosti povinní viesť evidenciu, v ktorej sa evidujú všetky strelné zbrane, na ktoré sa vzťahuje táto smernica a ktoré prijali alebo ktoré vydali, spolu s údajmi, ktoré umožňujú identifikáciu a sledovanie strelnej zbrane, najmä o druhu, značke, type, kalibri a výrobnom čísle, ako aj názve a adrese dodávateľov a nadobúdateľov.

Po skončení svojej činnosti odovzdá podnikateľ v oblasti zbraní alebo spostredkovateľ túto evidenciu vnútroštátnemu orgánu zodpovednému za evidenčný systém uvedený v prvom pododseku.

Každý členský štát zabezpečí, aby registre podnikateľov v oblasti zbraní a spostredkovateľov usadených na ich území boli napojené na počítačový informačný systém údajov o strelných zbraniach.“

5.Článok 4b sa nahrádza takto:

„Článok 4b

1.Členské štáty vytvoria systém na reguláciu činností sprostredkovateľov a podnikateľov v oblasti zbraní. Tento systém môže zahŕňať jedno či viaceré z týchto opatrení:

a)registráciu sprostredkovateľov a podnikateľov v oblasti zbraní pôsobiacich na ich území;

b)udelenie licencie alebo povolenia na činnosť sprostredkovateľom a podnikateľom v oblasti zbraní.

2.Systém uvedený v odseku 1 zahŕňa prinajmenšom kontroly osobnej a profesijnej bezúhonnosti a spôsobilosti obchodníka alebo sprostredkovateľa. V prípade právnickej osoby sa kontrola bude týkať právnickej osoby a osoby, ktorá riadi podnik.

6.Články 5 a 6 sa nahrádzajú takto:

„Článok 5

1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, členské štáty povolia nadobudnutie do vlastníctva a držanie strelných zbraní iba osobám, ktoré na to majú riadny dôvod a ktoré:

a)dosiahli vek aspoň 18 rokov, okrem prípadov, ktoré sa týkajú držania strelných zbraní na účely poľovníctva a športovej streľby, pod podmienkou, že v tomto prípade majú osoby mladšie ako 18 rokov povolenie od rodiča alebo sú pod dohľadom rodiča alebo dospelej osoby s platnou licenciou pre strelné zbrane alebo poľovníckou licenciou, alebo sa nachádzajú v licencovanom výcvikovom stredisku alebo inak akreditovanom výcvikovom stredisku;

b)pravdepodobne neohrozia seba, verejný poriadok ani verejnú bezpečnosť; odsúdenie za úmyselný násilný trestný čin sa považuje za náznak takéhoto ohrozenia.

2.Členské štáty stanovia štandardné lekárske vyšetrenia na vydanie alebo obnovenie povolenia podľa odseku 1 a odoberú povolenia, ak niektorá z podmienok, na základe ktorých bolo udelené, už nie je splnená.

Členské štáty nemôžu zakázať osobám s pobytom na ich území držať zbraň nadobudnutú do vlastníctva v inom členskom štáte okrem prípadov, keď nadobudnutie vlastníctva tejto zbrane na svojom území zakazujú.

Článok 6

Členské štáty prijmú príslušné opatrenia, aby zakázali nadobúdanie a držbu strelných zbraní a streliva zaradených do kategórie A a na zničenie týchto strelných zbraní a munície, držaných v rozpore s týmto ustanovením a zabavených.

Členské štáty môžu povoliť subjektom zaoberajúcim sa kultúrnymi a historickými aspektmi zbraní, ktoré sú takto uznané členskými štátmi, na území ktorých majú sídlo, ponechať si vo vlastníctve strelné zbrane zaradené do kategórie A, získané pred [dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice], pod podmienkou, že tieto strelné zbrane boli deaktivované v súlade s ustanoveniami, ktorými sa vykonáva článok 10b.

Nadobúdanie do vlastníctva strelných zbraní a ich súčastí a streliva, patriacich do kategórie A, B a C, prostredníctvom komunikácie na diaľku, ako je vymedzené v článku 2 smernice 97/7/ES Európskeho parlamentu a Rady(*), sa povoľuje, len pokiaľ ide o podnikateľov v oblasti zbraní a sprostredkovateľov a bude pod prísnou kontrolou členských štátov.

____________________________________________________________________

(*) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).“

7.V článku 7 sa v odseku 4 dopĺňa tento pododsek:

„Maximálne lehoty na držanie zbraní nepresiahnu päť rokov. Povolenie môže byť obnovené, ak sú stále splnené podmienky, na základe ktorých bolo udelené.“

8.Vkladajú sa tieto články 10a a 10b:

„Článok 10 a

Členské štáty prijmú opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby poplašné a signálne zbrane, ako aj salutky a akustické zbrane nebolo možné upraviť na strelné zbrane.

Komisia prijme technické špecifikácie pre poplašné a signálne zbrane, ako aj pre salutky a akustické zbrane, s cieľom zabezpečiť, že nebude možné ich upraviť na strelné zbrane.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13b ods. 2.

Článok 10b

Členské štáty prijmú opatrenia na overenie opatrení na deaktiváciu zbraní príslušným orgánom, aby tak zabezpečili, že sa vykonanými úpravami stane strelná zbraň trvale nepoužiteľnou. V rámci tohto overovania členské štáty zabezpečia vydanie osvedčenia alebo záznamu potvrdzujúceho deaktiváciu strelnej zbrane, alebo umiestnenie zreteľne viditeľného označenia na danú strelnú zbraň.

Komisia prijme deaktivačné normy a techniky, aby tak zabezpečila trvalú nepoužiteľnosť deaktivovaných strelných zbraní. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13b ods. 2.“

9.V článku 13 sa dopĺňajú tieto odseky 4 a 5:

„4.Príslušné orgány členských štátov si budú vymieňať informácie o povoleniach udelených na prevody strelných zbraní do iného členského štátu, ako aj informácie týkajúce sa zamietnutia povolenia, podľa vymedzenia v článku 7.

5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a, pokiaľ ide o podrobnosti súvisiace s výmenou informácií o udelených povoleniach a o zamietnutiach.“

10.Článok 13 a sa nahrádza takto:

„Článok 13a

1.Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Delegovanie právomoci uvedenej v článku 13 sa udelí Komisii na dobu neurčitú od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote 2 mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace.“.

11.Vkladá sa článok 13b:

„Článok 13b

1.Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(*).

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

____________________________________________________________________

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“

12.Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

Komisia predloží každých päť rokov správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice a prípadne k nej pripojí návrhy, najmä pokiaľ ide o kategórie strelných zbraní v prílohe I a otázky súvisiace s novými technológiami, ako napríklad 3D tlač. Prvá správa bude predložená dva roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.“

Komisia do [dátum] posúdi nevyhnutné prvky systému na výmenu informácií obsiahnutých v počítačových informačných systémoch údajov uvedených v článku 4 ods. 4 medzi členskými štátmi. Hodnotenie Komisie bude v prípade potreby sprevádzať legislatívny návrh, ktorý zohľadní existujúce nástroje, pokiaľ ide o výmenu informácií.“

13.V prílohe I k smernici 91/477/ES sa oddiel II mení takto:

a)bod A. sa mení takto:

i)v kategórii A sa dopĺňajú tieto body:

„6.automatické strelné zbrane, ktoré boli upravené na poloautomatické strelné zbrane;

7.poloautomatické strelné zbrane pre civilné použitie, ktoré sa podobajú zbraniam s automatickými mechanizmami;

8.strelné zbrane podľa bodov 1 až 7 po tom, ako boli deaktivované.“

ii)v kategórii B sa vypúšťa bod 7.

iii)v kategórii C sa dopĺňajú tieto body:

„5.poplašné a signalizačné zbrane, salutky a akustické zbrane, ako aj repliky;

6.strelné zbrane kategórie B a podľa bodov 1 až 5 kategórie C po tom, ako boli deaktivované.“

b)v bode B sa vypúšťa tento text:

„Mechanizmus uzáveru, komora a hlaveň strelnej zbrane, ktoré sú ako oddelené predmety zahrnuté do kategórie strelných zbraní, na ktoré sú alebo majú byť namontované.“

14.V prílohe I k smernici 91/477/ES sa oddiel III mení takto:

a)písmeno a) sa vypúšťa;

b)písmeno b) sa nahrádza takto:

„sú určené na účel záchrany života, porážku zvierat alebo rybolovu harpúnou, alebo na priemyselné alebo technické účely za predpokladu, že sa dajú použiť iba na stanovený účel;“

c)druhý pododsek sa vypúšťa;

Článok 2

1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou [3 mesiace od uverejnenia v Úradnom vestníku]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Teroristické útoky v Paríži, Kodani a vlaku Thalys zdôraznili prepojenie medzi organizovanou trestnou činnosťou a terorizmom, najmä pri získavaní strelných zbraní.

(2) Ako jeden z ústredných aspektov príloha I k smernici 91/477/EHS zavádza 4 kategórie strelných zbraní, zoradených podľa úrovne nebezpečnosti:

(3) Stanovuje, že členské štáty sú v zásade oprávnené prijať prísnejšie opatrenia ako tie, ktoré sú ustanovené v tejto smernici.

(4) Zmena sledovala tieto dva faktory: a) Európska komisia v mene Európskeho spoločenstva 12. januára 2002 podpísala Protokol proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, dopĺňajúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu; b) výsledky a návrhy na zlepšenie (napr. deaktivovaných zbraní, vývozných a dovozných licencií, vedenie záznamov, označovanie) správy Komisie z decembra 2000 o vykonávaní smernice 91/477/EHS od jej transpozície do vnútroštátneho práva všetkými členskými štátmi – COM (2000) 837, Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade. Vykonávanie smernice Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní. 15.12.2000.

(5) 5322/15 Parížska deklarácia z 11. januára 2015.

(6) 6112/15 Návrh vyhlásenia členov Európskej rady.

(7) 7178/15 Tlačová správa Rady SVV

(8) COM(2015) 185 final, 28.4.2015.

(9) 12892/15 Závery Rady

(10) Referenčné číslo EP: 2015/2530 (RSP) z 11. februára 2015

(11) Pozri poznámku pod čiarou 1.

(12) http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/e-library/documents/policies/organized-crime-and-human-trafficking/general/docs/dg_home_-_illicit_fireams_trafficking_final_en.pdf

(13) http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/e-library/documents/policies/organized-crime-and-human-trafficking/general/docs/dg_home_ia_firearms_deactivation_final_en.pdf

(14) Transcrime, orgán ČŠ Litvy

(15) Európske združenie civilného obchodu so zbraňami.

(16) Spoločné výskumné centrum pre nadnárodnú trestnú činnosť (Transcrime).

(17) Smernica Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (Ú. v. ES L 256, 13.9.1991, s. 51).

(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).