52010DC0600

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 26.10.2010

KOM(2010) 600 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci(Text s významom pre EHP)

SEK(2010) 1243 SEK(2010) 1242

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci(Text s významom pre EHP)

Úvod

Členské štáty a inštitúcie EÚ dokázali vhodne reagovať na mnohé katastrofy, ktoré tohto roku postihli samotnú EÚ i ostatné časti sveta. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť predovšetkým zemetrasenie na Haiti a povodne v Pakistane. EÚ zareagovala rýchlo, účinne a veľkoryso. Vďaka vysokej úrovni tejto reakcie EÚ svojim občanom a členským štátom názorne ukázala, že opatrenia EÚ sú v oblasti reakcie na krízové situácie skutočnou pridanou hodnotou.

Na druhej strane je dôležité uviesť, že v dôsledku zvyšujúcej sa frekvencie a rozsahu katastrof sa môže zvýšiť dopyt po kapacitách EÚ v oblasti reakcie na tieto katastrofy. V dôsledku súčasných tlakov na rozpočet sa zároveň ešte viac zdôrazňuje potreba účinného využívania obmedzených zdrojov.

Za týchto okolností ponúka Lisabonská zmluva príležitosť vybudovať v Európskej únii výkonnejšie, rozsiahlejšie, koordinovanejšie a účinnejšie kapacity v oblasti reakcie na katastrofy. Zmeny, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva, sa týkajú tak jednotlivých nástrojov reakcie na katastrofy, ako aj prostriedkov na zabezpečenie jednotnej reakcie EÚ pri súčasnej spolupráci s Organizáciou Spojených národov.

Vybudovanie výkonnejších, koherentnejších a integrovanejších európskych kapacít v oblasti reakcie na katastrofy pozostáva z týchto dvoch krokov:

- posilnenia jednotlivých nástrojov reakcie EÚ na katastrofy a

- zabezpečenia konzistentnosti a súčinnosti jednotlivých nástrojov v záujme zaistenia koherentnej medzinárodnej reakcie.

Predkladané oznámenie, ktoré vychádza z Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci[1] a oznámenia o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy[2], a ktoré čerpá inšpiráciu z Barnierovej správy a diskusie, ktorú táto správa vyvolala[3], sa zameriava na civilnú ochranu a humanitárnu pomoc – teda na dva hlavné nástroje, pomocou ktorých môže EÚ zabezpečiť rýchlu a účinnú pomoc ľuďom bezprostredne po katastrofe. Lisabonská zmluva zavádza nový právny základ pre oba tieto nástroje. V tomto oznámení Komisia predkladá svoje návrhy týkajúce sa implementácie tohto nového právneho rámca a uvádza, ako možno tieto nástroje účinnejšie kombinovať.

Predkladané oznámenie je potrebné chápať ako prvú etapu v rámci série komplexnejších a koherentnejších opatrení, ktoré sú zamerané na posilnenie kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy. Momentálne sa pracuje aj na ďalších opatreniach týkajúcich sa rozličných aspektov reakcie EÚ na krízové situácie v rámci EÚ i mimo nej.

Pokiaľ ide o katastrofy mimo Európskej únie, vytvorením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vzniká možnosť posilniť konzistentnosť medzi reakciou na katastrofu a možnými politickými a bezpečnostnými prvkami všeobecnej reakcie EÚ na krízové situácie. Pôjde predovšetkým a politické a diplomatické snahy v Bruseli a priamo na mieste, a to najmä prostredníctvom delegácií EÚ, ako aj o prípadnú konzulárnu podporu. ESVČ bude zodpovedná za reakcie na krízové situácie v rámci nástroja stability, ako aj za civilné a vojenské nástroje krízového riadenia, ktoré môžu zahŕňať aj humanitárnu pomoc a záchranné opatrenia. V neposlednom rade pôjde aj o úlohu EÚ ako dôležitého darcu rozvojovej pomoci v mnohých oblastiach sveta postihnutých katastrofou, v ktorých je možné a dokonca potrebné posilniť vzájomné prepojenie medzi samotnou pomocou, obnovou a následným rozvojom.

Vysoká predstaviteľka pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a Európska komisia v tejto súvislosti čoskoro predložia dokument, ktorý bude vychádzať z poznatkov vyplývajúcich z reakcie na zemetrasenie na Haiti začiatkom tohto roka. V tomto dokumente budú zároveň predložené ďalšie návrhy týkajúce sa koordinácie činností ESVČ a štruktúr civilnej ochrany a humanitárnej pomoci pri reakcii na krízové situácie.

Pokiaľ ide o katastrofy v rámci Európskej únie, návrhy na zlepšenie kapacít v oblasti reakcie na katastrofy by boli hlavným príspevkom k stratégii vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorej strategickým cieľom je okrem iného aj posilnenie odolnosti Európy voči katastrofám. Problematike konzulárnej ochrany sa bude venovať oznámenie Komisie o konzulárnej ochrane.

Lisabonská zmluva zavádza aj doložku o solidarite, na základe ktorej sú členské štáty povinné navzájom si pomáhať v prípade prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou, ku ktorej došlo na území EÚ[4]. Európska komisia a vysoká predstaviteľka predložia v roku 2011 návrh vykonávacích opatrení k uvedenej doložke o solidarite.

Prispôsobenie existujúcich nástrojov meniacim sa podmienkam

Európu a jej bezprostredných susedov postihli v roku 2010 viaceré mimoriadne závažné katastrofy – od prívalovej vody a prudkých búrok v západnej Európe, rozsiahlych povodní v strednej Európe, mraku sopečného popola po výbuchu sopky Eyjafjallajökull až po nebývalé lesné požiare v Rusku.

Svet bol v tomto roku aj svedkom dvoch najhorších prírodných katastrof za posledné obdobie: zemetrasenia na Haiti a povodní v Pakistane. Obe tieto katastrofy si vyžiadali obrovské straty na životoch, ako aj rozsiahle škody. Ďalšími katastrofami bola explózia na vrtnej plošine Deepwater Horizon v Mexickom zálive, ktorá spôsobila najväčší únik ropy v histórii, a mimoriadne suchá v oblasti Sahelu.

Rok 2010 však nie je mimoriadny len zo štatistického hľadiska. Počet katastrof zaznamenaných v priebehu roka sa od roku 1975 v celosvetovom meradle zvýšil päťnásobne, a to zo 78 na takmer 400. Výška priemerných ročných strát zodpovedá približne jednej štvrtine percenta celosvetového HDP. V priebehu posledných 20 rokov postihli katastrofy len v samotnej Európe[5] viac ako 29 miliónov ľudí, pričom si vyžiadali takmer 90 000 obetí a spôsobili hospodárske škody vo výške 211 miliárd EUR.

Tento trend je predovšetkým dôsledkom zmeny klímy, populačného rastu spojeného s rastúcou urbanizáciou, ako aj ďalších faktorov vrátane zvyšujúcej sa priemyselnej činnosti a zhoršovania kvality životného prostredia. Okrem toho terorizmus zostáva aj naďalej výraznou hrozbou z hľadiska bezpečnosti občanov Európy. V dôsledku pôsobenia týchto faktorov pravdepodobne dôjde k ďalšiemu zvyšovaniu frekvencie a intenzity katastrof. Vzhľadom na meniace sa podmienky teda vyvstáva potreba posilniť kapacity EÚ v oblasti reakcie na katastrofy.

Účinné vykonávanie rozumných opatrení prijatých v súvislosti so zvládaním katastrof môže prispieť k zníženiu počtu obetí a rozsahu škôd. Keďže neustále čelíme čoraz väčším a zreteľnejším rizikám, je nevyhnutné posilniť stratégie na zvládanie týchto hrozieb, a to na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. V záujme zlepšenia reakcie na budúce veľké katastrofy je potrebné stanoviť a uskutočniť kroky, ktoré povedú k zlepšeniu existujúcich systémov.

Ochrana a bezpečnosť občanov je prvoradou úlohou každého štátu a zodpovednosť za predchádzanie katastrofám, ako aj za pripravenosť a reakcie na tieto katastrofy leží v prvom rade na pleciach jednotlivých vlád. V prípade veľkých katastrof, ktoré presahujú vnútroštátne kapacity, je však spoločná reakcia na úrovni EÚ omnoho účinnejšia ako opatrenia jednotlivých členských štátov. V tomto prípade môže totiž dôjsť k mobilizácii dodatočných zdrojov. Spoločné úsilie môže navyše podporiť efektivitu nákladov, a to vďaka maximálnemu využitiu komplementárneho charakteru vnútroštátnych kapacít. Spolupráca na úrovni EÚ je okrem toho aj jasným príkladom solidarity medzi členskými štátmi a s tretími krajinami. Úzka spolupráca na úrovni EÚ môže zároveň posilniť celkovú reakciu a koordináciu pod vedením OSN.

Občania Európy si jasne uvedomujú potrebu vzájomnej spolupráce. Približne 90 % z nich očakáva, že EÚ urobí ešte viac, aby pomohla ich krajine v prípade katastrofy[6]. Podobné percento občanov podporuje humanitárne činnosti Únie mimo územia EÚ[7].

EÚ disponuje širokou škálou nástrojov, prostredníctvom ktorých môže reagovať na katastrofy. V prípade katastrof v rámci EÚ slúži na uľahčenie a koordináciu materiálnej pomoci členských štátov mechanizmus v oblasti civilnej ochrany[8]. Prostredníctvom tohto mechanizmu sa koordinuje aj poskytovanie materiálnej pomoci v prípade katastrof mimo územia EÚ[9].

EÚ (Komisia spoločne s členskými štátmi) je z celosvetového hľadiska najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci v rozvojových krajinách. Finančné prostriedky sa prevádzajú na partnerské organizácie (predovšetkým agentúry OSN, hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca a humanitárne mimovládne organizácie), ktoré značnú časť núdzovej pomoci poskytujú postihnutému obyvateľstvu priamo na mieste.

Okrem toho boli prijaté opatrenia, ktoré uľahčujú vyžívanie vojenských zdrojov členských štátov v prípade, že je to nevyhnutné z hľadiska celkovej reakcie EÚ na katastrofu[10].

V prípade zemetrasenia na Haiti poskytla EÚ okamžitú a účinnú pomoc. Avšak prvé poznatky z tejto a ďalších nedávnych katastrof poukazujú na to, že existuje priestor na zlepšenie, predovšetkým pokiaľ ide o účinnosť a efektívnosť (rýchlosť poskytnutia pomoci a primeranosť opatrenia), koherentnosť (operačná a politická koordinácia) a zviditeľnenie reakcie EÚ na katastrofu. Pokiaľ ide o civilnú ochranu, predpokladom lepšej reakcie EÚ na núdzové situácie mimo územia EÚ je existencia silných a účinných kapacít v členských štátoch. Východiskom posilnenia kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy musí byť preto posilnenie kapacít v rámci samotnej EÚ.

Z tohto dôvodu sa v predkladanom oznámení predstavuje stratégia, ktorej cieľom je zhromaždiť bohaté skúsenosti a zdroje na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, a posilniť tak systém reakcie EÚ na katastrofy. Stratégia kladie dôraz predovšetkým na poskytovanie pomoci v prvej fáze núdzovej situácie. Politické a bezpečnostné prvky reakcie na katastrofu, ako aj reakcia na krízové situácie v rámci nástroja stability a strednodobej a dlhodobej pomoci, a otázky ich vzájomnej koordinácie s núdzovou pomocou budú predmetom samostatných návrhov.

Ako sa v návrhu uvádza, základnými piliermi tejto stratégie by mala byť európska kapacita na núdzové reakcie, ktorá by využívala zdroje členských štátov, ako aj európske centrum pre núdzové reakcie. Predložené boli aj návrhy týkajúce sa civilnej ochrany a humanitárnej pomoci.

Základné zásady

Posilňovanie kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy by sa malo riadiť týmito zásadami:

- EÚ by mala byť schopná účinne a v duchu solidarity reagovať na katastrofy v rámci EÚ a mimo jej územia.

- Kapacity EÚ v oblasti reakcie na katastrofy by sa mali využívať pri všetkých druhoch katastrof (t. j. v prípade prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou, okrem ozbrojených konfliktov), ktoré presahujú vnútroštátne kapacity a vyžadujú si teda pomoc na úrovni EÚ.

- Koherentný postup pri katastrofách mimo územia EÚ si bude vyžadovať zlúčenie rôznych nástrojov , ktoré bude možné využiť v závislosti od povahy krízovej situácie: civilnej ochrany, humanitárnej pomoci, reakcie na krízové situácie v rámci nástroja stability, základných geografických nástrojov vonkajšej pomoci (pri využití flexibilných postupov v krízových a núdzových situáciách) a civilných a vojenských nástrojov krízového riadenia v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). Cieľom by malo byť určiť najvhodnejšie zdroje a následne ich využiť pri vzniknutej katastrofe. Nadviazať by sa pritom malo na existujúce úlohy, mandáty a kapacity a zároveň by sa malo zabezpečiť odstránenie kritických nedostatkov a prekážok.

- Pri reakciách na humanitárne potreby spôsobené katastrofami mimo územia Európskej únie musí byť pomoc EÚ poskytovaná v súlade s medzinárodne odsúhlasenými humanitárnymi zásadami (ľudskosť, neutralita, nestrannosť a nezávislosť)[11] a usmerneniami.

- Zlepšenie koordinácie na úrovni EÚ prispeje k posilneniu centrálnej koordinačnej úlohy OSN pri núdzových situáciách v tretích krajinách.

- Zvyšujúce sa nebezpečenstvo súvisiace s katastrofami možno najlepšie zvládnuť vyváženým pomerom medzi reakciou na katastrofu na jednej strane a predchádzaním katastrofám a pripravenosťou na ne na strane druhej . Zatiaľ čo predkladané oznámenia sa zameriava na reakciu na katastrofy, predchádzanie katastrofám a pripravenosť na ne sú ťažiskom stratégie EÚ v oblasti zvládania katastrof[12]. Opatrenia na zvýšenie účinnosti reakcie na katastrofy budú doplnené prísnymi opatreniami v oblasti predchádzania katastrofám a pripravenosti na ne. Dôležité bude okrem iného dosiahnutie maximálnej súčinnosti medzi znižovaním rizika katastrof a prispôsobovaním sa zmene klímy, aby tak napríklad finančná pomoc v oblasti predchádzania katastrofám, následnej obnovy a rekonštrukcie prispela k posilneniu odolnosti voči budúcim krízovým situáciám.

- Predpokladom väčšej efektivity nákladov je zvýšenie účinnosti pri poskytovaní pomoci. Možno to dosiahnuť lepším združovaním zdrojov, čo by následne viedlo k znižovaniu nákladov a k zamedzeniu duplicite činností. Pokiaľ je to vhodné, členské štáty by sa mali usilovať o využívanie spoločných zdrojov. Pri nových iniciatívach (napr. pri spoločnom poskytovaní dopravných prostriedkov) by sa malo zabezpečiť, aby celkový prínos z hľadiska účinnosti prevážil prípadné náklady a aby nebola podlomená zodpovednosť členských štátov v oblasti predchádzania katastrofám, pripravenosti a reakcie na ne. EÚ by sa mala navyše vyhnúť vytváraniu nových štruktúr a ďalšej byrokratickej záťaže.

Účinnejšia a efektívnejšia európska reakcia na katastrofy

Vybudovanie európskej kapacity na núdzové reakcie na základe vopred vyčlenených zdrojov členských štátov a vopred odsúhlasených pohotovostných plánov

Civilná ochrana EÚ sa v súčasnosti opiera o pomoc ad hoc ponúkanú členskými štátmi. Takýto systém výrazne sťažuje plánovanie núdzových operácií a nedokáže ani zaručiť, aby bola vo všetkých prípadoch poskytnutá primeraná a dostatočná pomoc. EÚ sa musí preorientovať z koordinácie ad hoc na systém, ktorý vďaka predbežnému plánovaniu zabezpečí dostupnosť základných zdrojov na ich okamžité využitie.

V záujme zlepšenia plánovania operácií EÚ v oblasti civilnej ochrany Komisia navrhuje:

- vypracovať modelové scenáre hlavných druhov katastrof [13] v rámci EÚ a mimo jej územia,

- určiť a zmapovať kľúčové existujúce zdroje, ktoré by mohli členské štáty poskytnúť v prípade reakcie EÚ na núdzové situácie podľa týchto scenárov,

- vypracovať pohotovostné plány využívania týchto zdrojov, vrátane dopravných prostriedkov, a vykonávať ich pravidelnú revíziu na základe poznatkov získaných z nových núdzových situácií a praktických cvičení,

- stanoviť a zabezpečiť súčinnosť materiálnej pomoci a humanitárnej pomoci financovanej EÚ.

Zmapovanie kapacít, ktoré má EÚ na základe vopred stanovených katastrofických scenárov v oblasti civilnej ochrany k dispozícii, by výrazným spôsobom prispelo k posilneniu účinnosti reakcie EÚ. Komisii a členským štátom by to umožnilo v maximálnej možnej miere využívať komplementárny charakter nástrojov a združovať zdroje, čo by sa následne prejavilo vo forme väčšej efektivity nákladov.

V rámci prípravnej akcie týkajúcej sa schopnosti rýchlej reakcie EÚ boli posúdené rôzne spôsoby zvyšovania dostupnosti kľúčových zdrojov. Ide o rozličné pohotovostné mechanizmy týkajúce sa poľných nemocníc, núdzových prístreškov, vysokokapacitných čerpadiel, čističiek vody a ďalších zdrojov, ktoré sú vo väčšine členských štátov k dispozícii. Na základe týchto prvotných skúseností Komisia navrhuje:

- vybudovať európsku kapacitu na núdzové reakcie vo forme spoločného súboru vopred stanovených zdrojov civilnej ochrany, ktoré členské štáty zapojené do mechanizmu civilnej ochrany dobrovoľne poskytnú v rámci operácií EÚ pri odstraňovaní následkov katastrof v rámci EÚ a mimo jej územia.

Členské štáty, ktoré súhlasili s vložením zdrojov do spoločného súboru, by mali tieto zdroje na požiadanie poskytnúť v rámci operácií EÚ, ak ich nepotrebujú na riešenie núdzovej situácie vo vlastnej krajine. Tieto zdroje by naďalej podliehali veleniu a kontrole členského štátu. Spoločný súbor zdrojov by mal byť dostatočne veľký, aby sa zabezpečila dostupnosť kritických kapacít v ktoromkoľvek momente. Vkladanie zdrojov do spoločného súboru bude prebiehať na dobrovoľnom základe a zdroje, ktoré nebudú v rámci operácií EÚ využité, zostanú príslušnému členskému štátu plne k dispozícii. Jednotlivé členské štáty môžu vytvoriť spoločné nadnárodné moduly, ktoré budú zahrnuté do spoločného súboru zdrojov[14]. Možnosť zapojiť sa do týchto opatrení by mali mať aj tretie krajiny, najmä členské štáty Európskeho hospodárskeho priestoru a kandidátske krajiny EÚ.

V prípade veľkých katastrof a po predložení žiadosti o pomoc Komisie okamžite navrhne plán reakcie na núdzovú situáciu, ktorý bude vychádzať z potrieb priamo na mieste a z vopred vypracovaných scenárov. Následne vyzve členské štáty, aby poskytli príslušné moduly.

Poskytnuté zdroje bude spravovať príslušný členský štát priamo na mieste. Koordináciu jednotlivých modulov EÚ na mieste a ich prípadné začlenenie do klastrového systému OSN budú zabezpečovať odborníci na úrovni EÚ (Komisia a členské štáty) vyslaní centrom pre núdzové reakcie.

Keďže väčšina členských štátov už disponuje modulmi civilnej ochrany na vnútroštátne účely, neočakáva sa, že by si tento systém vyžadoval výrazné dodatočné náklady spojené s ich rozvíjaním a pripravenosťou. Práve naopak, vďaka vytvoreniu spoločnej reakcie na núdzové situácie možno očakávať zvýšenie účinnosti operácií EÚ, ako aj väčšiu celovú efektivitu nákladov.

Interoperabilita pri využívaní týchto zdrojov by mala byť zabezpečená prostredníctvom pravidelnej a cielenej odbornej prípravy a praktických cvičení. Požiadavky týkajúce sa interoperability budú podrobne vypracované.

Využívanie týchto zdrojov poskytnutých na požiadanie by bolo ťažiskom všetkých operácií EÚ v oblasti civilnej ochrany. Tieto zdroje by boli doplnené ďalšími prostriedkami, ktoré by členské štáty poskytovali rovnakým spôsobom, ako je v súčasnej dobe organizovaná pomoc v oblasti civilnej ochrany. Pri katastrofách mimo územia EÚ by sa tieto zdroje na požiadanie vzájomne dopĺňali s humanitárnou pomocou EÚ a v prípade potreby by bolo možné na základe dohodnutého rámca použiť aj civilné a vojenské nástroje krízového riadenia.

Komisia ako ďalší krok navrhuje:

- využívať nacvičovanie pohotovostných plánov, na základe ktorého by sa stanovili prípadné nedostatky kapacít členských štátov v oblasti civilnej ochrany, ktoré by mohli byť odstránené doplňujúcimi zdrojmi financovanými EÚ.

Rozdelením záťaže a spoločným využívaním zdrojov možno dosiahnuť výrazné zvýšenie účinnosti. Platí to predovšetkým v prípade zdrojov požadovaných v súvislosti s horizontálnou koordináciou, monitorovaním situácie a logistikou (napr. prieskumné lietadlá na monitorovanie situácie).

Vzťahovať sa to však môže aj na niektoré zdroje vysokej hodnoty. Komisia v spolupráci s členskými štátmi úspešne uskutočnila viacero pilotných projektov, ktorých cieľom bolo posúdiť, ako môže EÚ prispieť k poskytovaniu rôzneho vybavenia v prípade reakcie na núdzové situácie. Tieto projekty boli zamerané na vzdušné sily nasadzované v prípade likvidácie lesných požiarov, ako aj na tímy technickej pomoci a podpory. Tento koncept však možno rozšíriť aj na ďalšie druhy zdrojov, ako sú napríklad pátracie a záchranné sily na mori alebo špecializované lekárske prístroje.

Európska kapacita na núdzové reakcie bude úzko spolupracovať s ESVČ, aby sa zabezpečila komplementárnosť a využila možná súčinnosť medzi riadením pomoci v prípade katastrofy a operáciami civilného a vojenského krízového riadenia.

Centrálne rozmiestnenie zdrojov

V záujme dosiahnutia účinnosti pomoci musia byť zdroje pomoci umiestnené čo najbližšie k oblasti postihnutej katastrofou, pričom sa podľa možností vždy využívajú miestne a regionálne zdroje. Práve z tohto dôvodu veľké medzinárodné humanitárne organizácie (napr. Svetový potravinový program a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca) so značnou finančnou podporou EÚ vybudovali a rozšírili svoje kapacity v oblasti centrálneho rozmiestňovania zdrojov. Aj v rámci EÚ držia členské štáty svoje zdroje, ktoré sú určené na reakciu na katastrofy a následnú pomoc, na strategických miestach. Z nedávnych skúseností vyplýva, že vďaka tejto metóde sa výrazným spôsobom zrýchlila operačná reakcia na katastrofy. Vybudovanie celosvetovej siete regionálnych skladov/stredísk by značne prispelo k rýchlej mobilizácii pomoci.

V záujme zlepšenia rýchlej dostupnosti zdrojov pre humanitárnych aktérov v prípade núdzovej situácie mimo územia EÚ Komisia:

- vyhodnotí skúsenosti získané na základe spolupráce s kľúčovými humanitárnymi partnermi, predovšetkým so Svetovým potravinovým programom a Medzinárodnou federáciou spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, a vypracuje možnosti ďalšieho rozvoja tohto konceptu,

- posúdi spôsoby využitia systémov centrálneho rozmiestňovania zdrojov, ktoré členské štáty vytvorili v tretích krajinách.

Dôkladnejšie posudzovanie potrieb

Včasné a presné posúdenie potrieb je základným predpokladom na prijatie kvalifikovaného rozhodnutia o poskytnutí pomoci. V prípade núdzových situácií mimo územia EÚ sa reakcia EÚ opiera predovšetkým o informácie a poradenstvo terénnych pracovníkov GR ECHO a tímov civilnej ochrany EÚ, ktorí v tomto smere zohrávajú kľúčovú úlohu. Tieto zložky sa zapájajú aj do činností OSN v oblasti posudzovania potrieb a koordinácie. V tejto súvislosti je potrebné, aby bolo posudzovanie humanitárnych potrieb v počiatočných fázach poskytovania pomoci lepšie prepojené s následným posudzovaním potrieb počas obnovy a rekonštrukcie, akým je napríklad posudzovanie potrieb po katastrofe.

Komisia:

- podporí vypracovanie spoločného, medzisektorového a porovnateľného posudzovania potrieb pod vedením OSN,

- vymenuje expertov EÚ, ktorí budú pôsobiť ako styční dôstojníci pre systém OSN,

- posilní kapacity tímov EÚ pôsobiacich v oblasti posudzovania potrieb, aby tak zabezpečila väčšie územné pokrytie a prípadne vyplnila nedostatočné kapacity OSN,

- zabezpečí, aby boli do posudzovania potrieb po katastrofe v primeranej miere zapojení aj odborníci EÚ, ktorí sa podieľajú na posudzovaní potrieb ohľadne pomoci a vykonávaní humanitárnych opatrení.

Spoločná, účinnejšia a nákladovo efektívnejšia logistika

V katastrofou postihnutých oblastiach v tretích krajinách existujú v súčasnej dobe rozličné logistické strediská zriadené členskými štátmi a EÚ. Existencia rozličných štruktúr teda vedie k tomu, aby si jednotliví aktéri svoju logistickú podporu plánovali a zriaďovali priamo na mieste. Vzájomná komunikácia jednotlivých podporných stredísk nie je navyše vždy dostatočne účinná. V dôsledku toho sa znižuje účinnosť samotnej operácie, efektivita vynaložených nákladov, ako aj zviditeľnenie EÚ.

Horizontálne úlohy, akými sú napríklad logistické operácie, možno účinnejšie vykonávať na úrovni EÚ. Komisia v spolupráci s členskými štátmi vytvorila špecializované jednotky (tímy technickej pomoci a podpory), ktoré plnia funkciu mobilných logistických podporných stredísk. Komisia navrhuje:

- využívať tímy technickej pomoci a podpory systematickejším spôsobom, a to predovšetkým v prípade zlyhania miestnej infraštruktúry, a vypracovať zmluvné dojednania, ktoré by zaručovali ich dostupnosť,

- vypracovať v spolupráci s ESVČ možnosti lepšieho využívania týchto tímov pri podpore delegácií EÚ, konzulárnych úradov a ďalších aktérov EÚ a medzinárodných aktérov počas závažných núdzových situácií mimo územia EÚ,

- posúdiť možnosti ďalšieho rozvoja tohto mechanizmu s cieľom vybudovať koordinačné stredisko EÚ priamo na mieste, ktoré by bolo napojené na systém OSN.

Koordinovaná a nákladovo efektívna doprava

EÚ má v súčasnosti možnosť spolufinancovať dopravu materiálnej pomoci. Túto kapacitu je však potrebné ešte viac posilniť, aby sa odstránili nedostatky v oblasti dopravy. Zlepšiť sa musí doručovanie pomoci do postihnutých krajín vrátane logistiky a dodávok na miesta, kde je pomoc najviac potrebná.

Komisia navrhuje:

- zjednodušiť a posilniť existujúce ustanovenia týkajúce sa združovania a spolufinancovania dopravných zdrojov,

- prediskutovať so súkromným sektorom možnosti komerčného využitia dopravných prostriedkov a logistických služieb v prípade katastrof,

- využívať v plnej miere odsúhlasený rámec pre využívanie vojenských dopravných prostriedkov alebo dopravných prostriedkov prenajatých armádou, ktorými disponujú členské štáty, a pre využívanie koordinačných nástrojov SBOP na podporu zmierňovania následkov katastrof zo strany EÚ,

- podporovať aj naďalej humanitárne organizácie a OSN pri budovaní primeraných (strategických a taktických) leteckých a dopravných kapacít.

Využívanie vojenských zdrojov členských štátov a nástrojov SBOP na podporu reakcie EÚ na katastrofy

Civilné a vojenské kapacity vybudované v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politika EÚ môžu byť užitočné pri podpore civilnej ochrany a humanitárnej pomoci predovšetkým pri veľkých prírodných katastrofách.

Využívanie vojenských zdrojov na poskytovanie pomoci pri prírodných katastrofách v tretích krajinách sa riadi tzv. usmerneniami z Osla[15]. Tieto usmernenia boli odsúhlasené na úrovni OSN a potvrdené EÚ v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci[16]. V usmerneniach z Osla sa ustanovuje, že vojenské zdroje sa použijú ako posledná možnosť v prípade, že na pokrytie naliehavých humanitárnych potrieb nie sú v požadovanom čase k dispozícii žiadne iné civilné alternatívy.

Niektoré členské štáty si vytvorili vlastné systémy, na základe ktorých využívajú vojenské dopravné prostriedky a iné vojenské zdroje v rámci civilnej ochrany pri veľkých katastrofách mimo územia EÚ. Tieto vojenské zdroje, ktoré poskytujú úrady civilnej ochrany členských štátov, môžu byť súčasťou celkovej materiálnej pomoci, ktorú EÚ v súčasnosti poskytuje prostredníctvom monitorovacieho a informačného strediska zriadeného v rámci mechanizmu civilnej ochrany (MIC). Ako sa ukázalo pri zemetrasení a cunami v Indickom oceáne v decembri 2004 alebo pri tohtoročných povodniach v Pakistane, vojenské zdroje môžu vyplniť nedostatočné kapacity v takých oblastiach, akými je doprava, logistická podpora, technická údržba a lekárska pomoc.

EÚ vypracovala rámec, ktorý sa týka vojenskej podpory EÚ pri reakciách na katastrofy. Tento rámec sa vzťahuje na využívanie vojenských dopravných prostriedkov alebo dopravných prostriedkov prenajatých armádou, ktorými disponujú členské štáty, ako aj na využívanie koordinačných nástrojov v rámci európskej bezpečnostnej a obrannej politiky[17]. Boli vypracované štandardné operačné postupy, ktoré sa osvedčili pri závažných núdzových situáciách, napríklad pri tohtoročných povodniach v Pakistane, kde Komisia (prostredníctvom MIC) prispela k uľahčeniu leteckých dodávok pomoci, ktoré poskytla bunka pre plánovanie presunov pôsobiaca v rámci vojenského štábu EÚ. Tieto lety sa uskutočnili súbežne s viacerými civilnými letmi, ktoré boli zorganizované a spolufinancované v rámci tohto mechanizmu.

Vysoká predstaviteľka a Komisia predložia samostatné návrhy, ktoré sa budú týkať zlepšenia mechanizmu využívania civilných a vojenských nástrojov v rámci SBOP pri reakcii na katastrofy, a najmä zlepšenia konzistentnosti a súčinnosti s operáciami EÚ v oblasti civilnej ochrany a humanitárnej pomoci.

Je potrebné vybudovať:

- európske centrum pre núdzové reakcie, ktoré bude plniť úlohu operačného medzičlánku medzi núdzovou pomocou Komisie a koordinačnými nástrojmi v rámci SBOP a ktorého cieľom bude zosúladiť humanitárne potreby na mieste so zdrojmi krízového riadenia členských štátov.

Koherentnejšia reakcia

Vybudovanie európskeho centra pre núdzové reakcie

Civilná ochrana a humanitárna pomoc predstavujú hlavné operačné nástroje okamžitej reakcie EÚ na katastrofu. Zlúčením týchto nástrojov do jedného generálneho riaditeľstva Komisie (GR ECHO) vzniká možnosť vybudovať účinnejšie centrum pre núdzové reakcie, ktoré sa bude opierať o informácie a skúseností z oboch oblastí a ktoré môže na európskej úrovni vytvoriť účinné väzby medzi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za civilnú ochranu a humanitárnu pomoc.

Krízové centrá ECHO a MIC sa zlúčia do jedného samostatného centra pre núdzové situácie, ktoré bude v prevádzke 24 hodín denne a ktoré bude zodpovedné za koordináciu civilnej reakcie EÚ na katastrofy. Tento krok si vyžiada kvalitatívny posun od jednoduchej výmeny informácií a reakcie na núdzové situácie k aktívnejšiemu plneniu úloh v oblasti plánovania, monitorovania, prípravy, operačnej koordinácie a logistickej podpory. Na tieto účely vybuduje centrum integrované monitorovacie kapacity, ktoré budú okrem iného využívať aj služby GMES. Centrum bude zabezpečovať neustálu výmenu informácií medzi orgánmi zodpovednými za civilnú ochranu a humanitárnu pomoc o potrebách pomoci, ako aj o ponukách, ktoré v tejto súvislosti predložia členské štáty a ďalší aktéri. Členským štátom to umožní prijímať kvalifikovaného rozhodnutia o financovaní a poskytovaní dodatočnej pomoci. Centrum zároveň vypracuje modelové scenáre hlavných druhov katastrof v rámci EÚ a mimo jej územia.

V prípade núdzových situácií mimo územia EÚ by centrum pre núdzové reakcie bolo zodpovedné za zhromažďovanie informácií o akejkoľvek dostupnej európskej materiálnej pomoci a za zabezpečovanie koherentnosti tejto pomoci s koordinačným systémom OSN a postihnutou krajinou.

Konsolidované centrum pre núdzové reakcie zároveň uľahčí operačnú koordináciu s ďalšími aktérmi EÚ[18]. Súčasťou tejto koordinácie by bola aj výmena informácií a výsledkov analýz s geografickými oddeleniami ESVČ (prípadne aj so situačným centrom) a delegáciami EÚ, ako aj spolupráca so štruktúrami krízového riadenia v rámci ESVČ, a to v prípade, že by EÚ pri reakcii na katastrofu zvažovala využiť aj civilné a/alebo vojenské zdroje EÚ. Centrum by zároveň slúžilo ako styčný bod pre príslušné útvary ESVČ, a to okrem iného aj v súvislosti s misiami v tretích krajinách v rámci SZBP alebo EBOP. Prostredníctvom prepojenia na mechanizmy monitorovania situácie, ktoré sa budujú v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti, bude centrum prispievať aj k posilňovaniu odolnosti Európy voči katastrofám.

V tejto súvislosti sa nenavrhujú žiadne nové preklenovacie štruktúry. Vytvorenie špecializovaných stredísk/platforiem bude sprevádzané stanovením takých pracovných mechanizmov, ktoré zaručia systematickú výmenu informácií.

Komisia:

- zlúči krízové centrá civilnej ochrany a GR ECHO s cieľom vybudovať európske centrum pre núdzové situácie, ktoré bude v prevádzke 24 hodín denne, 7 dní v týždni a ktoré bude úzko spolupracovať s ostatnými príslušnými útvarmi vrátane útvaru, ktorý je zodpovedný za stratégiu vnútornej bezpečnosti,

- vytvorí z centra pre núdzové situácie postupom času platformu, ktorá bude poskytovať pomoc ostatným útvarom zapojeným do zvládania veľkých katastrof,

- stanoví podmienky spolupráce s ESVČ (tak na úrovni ústredia, ako aj delegácií EÚ), ktorá sa môže rozvíjať formou pravidelných stretnutí, dočasnej výmeny styčných dôstojníkov alebo spoločnej odbornej prípravy a praktických cvičení.

Lepšia koordinácia

V prípade katastrof v tretích krajinách EÚ výrazne podporuje centrálnu koordinačnú úlohu OSN, a najmä úlohu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí. Lepšia koordinácia na úrovni EÚ ešte viac posilní úlohu OSN, pretože zabezpečí koherentný postup EÚ pri poskytovaní núdzovej pomoci pod vedením OSN.

Komisia:

- zintenzívni podporu, ktorú bude EÚ poskytovať OSN pri koordinácii humanitárnej pomoci priamo na mieste (klastrový systém a koordinátor OSN pre humanitárnu pomoc), a to okrem iného aj prostredníctvom vymenovania styčných humanitárnych dôstojníkov EÚ a vyslania pracovníkov EÚ do miestnych koordinačných systémov OSN,

- využije centrum pre núdzové reakcie s cieľom zjednodušiť výmenu informácií medzi EÚ a OSN o celkovej núdzovej pomoci EÚ,

- zlepší vykazovanie celkovej pomoci EÚ v rámci systému OSN na sledovanie finančných tokov.

Zlúčením civilnej ochrany a humanitárnej pomoci do agendy jedného komisára sa vytvoria predpoklady pre spoločné analýzy, spoločné zhromažďovanie informácií, jednoduchšie napojenie sa na klustrový koordinačný systém, ako aj pre lepšiu koordináciu EÚ priamo na mieste. V záujme ďalšieho posinenia koherentnosti európskej pomoci v núdzových situáciách Komisia:

- navrhne vytvoriť v členských štátoch kontaktné miesta pre humanitárnu pomoc, ktoré budú neustále k dispozícii pre výmenu informácií a ktoré budú napojené na národné kontaktné miesta pre mechanizmus civilnej ochrany EÚ, aby sa zabezpečil koherentný a koordinovaný postup,

- vyvinie elektronický informačný nástroj (na základe súčasného 14-bodového systému humanitárnej pomoci a systému CECIS[19] pre poskytovanie pomoci v rámci civilnej ochrany), ktorý umožní komunikáciu v reálnom čase o humanitárnej a materiálnej pomoci EÚ (27 členských štátov a Komisia),

- vyzve členské štáty, aby včas predkladali správy o poskytovanej humanitárnej pomoci.

Viditeľnejšia reakcia

Zviditeľnenie EÚ nie je cieľom samým o sebe. Občania EÚ však majú právo byť presne a úplne informovaní o spôsobe, akým EÚ reaguje na katastrofy. Hoci je EÚ v súčasnosti najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci na svete, úsilie, ktoré v tomto smere vyvíja, nie je ani napriek jeho nepochybnej účinnosti vždy dostatočne viditeľné pre občanov EÚ, prijímajúce rozvojové krajiny ani medzinárodných partnerov. V čase globalizácie to v značnej miere oslabuje dôveryhodnosť a pozíciu EÚ pri rokovaniach na medzinárodnej úrovni. Vypracovanie primeraných modelových scenárov je teda nevyhnutné aj v oblasti komunikácie. Z tohto dôvodu musia inštitúcie EÚ v spolupráci s členskými štátmi vypracovať komunikačnú stratégiu, ktorá by prispela k väčšiemu zviditeľneniu EÚ v tejto oblasti.

Zároveň je dôležité, aby bolo financovanie EÚ prostredníctvom medzinárodných a miestnych partnerských organizácií náležite ocenené a zviditeľnené priamo na mieste (okrem prípadov, v ktorých by prítomnosť symbolov EÚ sťažila poskytovanie pomoci) a na internete.

Komisia:

- bude namiesto samostatných výkazov pre EÚ a členské štáty predkladať súhrnné číselné údaje o celkovej núdzovej pomoci EÚ (finančnej a materiálnej), pričom zároveň prizná zásluhy súvisiacej bilaterálnej pomoci,

- zabezpečí, aby sa pri akejkoľvek pomoci a personále poskytnutých EÚ a členskými štátmi v reakcii na katastrofu používali okrem národných symbolov aj symboly EÚ,

- posúdi možnosti, ako by partnerské organizácie prispeli k primeranému zviditeľneniu núdzovej pomoci financovanej EÚ (napr. prostredníctvom loga EÚ alebo dvojitého loga na predmetoch poskytnutých v rámci pomoci),

- bude pozornejšie sledovať dodržiavanie existujúcich podmienok financovania,

- posúdi primerané označenie posilnených kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy.

Záver

Stratégia načrtnutá v tomto oznámení je základným predpokladom posilnenia kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy. Umožní, aby opatrenia EÚ v čo najvyššej možnej miere prispeli k zmierneniu utrpenia obetí katastrof v rámci EÚ i na celom svete. Legislatívne návrhy zamerané na realizáciu najdôležitejších návrhov budú predložené v roku 2011.

[1] Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci, december 2007.

[2] Oznámenie Komisie z 5. marca 2008 o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy: KOM(2008) 130 v konečnom znení

[3] Správa Michela Barniera „Za európsku jednotku civilnej ochrany: európska pomoc.“ http://ec.europa.eu/archives/commission_2004-2009/president/pdf/rapport_barnier_en.pdf.

[4] Článok 222 ZFEÚ.

[5] Stredisko pre výskum príčin vzniku katastrof (The Centre for Research on the Epidemiology of Disasters – CRED) definuje katastrofu ako: „Situáciu alebo udalosť, ktorá presahuje miestne kapacity a ktorá si vyžaduje vonkajšiu pomoc na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni“ www.cred.be. Toto oznámenia sa zaoberá predovšetkým katastrofami, ktoré si vyžadujú medzinárodnú pomoc.

[6] http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_328_en.pdf .

[7] http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_343_en.pdf .

[8] V prvom roku svojej činnosti (2002) bol mechanizmus mobilizovaný trikrát. V roku 2009 došlo k mobilizácii 27 krát. Približne v polovici prípadov išlo o reakciu na katastrofy v rámci EÚ.

[9] Samotnému využitiu mechanizmu však musí predchádzať žiadosť predložená krajinou alebo krajinami, ktoré boli katastrofou postihnuté. V prípade tretích krajín sa uskutočnia bezprostredné konzultácie s vysokou predstaviteľkou pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, a to v duchu spoločného vyhlásenia Rady a Komisie o využívaní mechanizmu civilnej ochrany pri krízovom riadení (dok. č. 10639/03), aby sa posúdilo, či aktivácia tohto mechanizmu spadá do rozsahu pôsobnosti krízové riadenia v rámci SBOP.

[10] K dokumentom vypracovaným Radou v období rokov 2003 – 2006 patrí aj Všeobecný rámec pre používanie vojenských dopravných prostriedkov alebo dopravných prostriedkov prenajatých armádou, ktorými disponujú členské štáty, a pre používanie koordinačných nástrojov EBOP na podporu zmierňovania následkov katastrof zo strany EÚ, ako aj Vojenská podpora reakcie EÚ na katastrofy – identifikácia a koordinácia dostupných prostriedkov a kapacít (pozri dokumenty č. 10639/03, 6644/4/04, 8976/06, 9462/3 REV3 a 14540/06 + COR1).

[11] Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci: http://ec.europa.eu/echo/files/policies/consensus/consensus_en.pdf.

[12] V roku 2009 Komisia prijala oznámenie pod názvom „Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof“ [KOM(2009) 82 v konečnom znení] a stratégiu EÚ na podporu znižovania rizika katastrof v rozvojových krajinách [KOM(2009) 84 v konečnom znení]. Čoskoro bude prijatý aj plán na vykonávanie stratégie EÚ pre znižovanie rizika katastrof. Momentálne sa pracuje aj na prehľade rizík v rámci celej EÚ a Komisia posudzuje mechanizmy zamerané na pravidelnú revíziu politík členských štátov v oblasti predchádzania katastrofám a pripravenosti na ne. Na predchádzanie katastrofám boli vyčlenené značné finančné prostriedky EÚ, ich praktické čerpanie však ostáva aj naďalej obmedzené. Finančné prostriedky sú dostupné aj v rámci tematických oblastí „Bezpečnosť“ a „Kozmický priestor“ siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja. Okrem toho sa EÚ snaží vo väčšej miere podporovať projekty zamerané na predchádzanie katastrofám v tretích krajinách, identifikovať a vymieňať osvedčené postupy a posúdiť možnosti inovatívneho spôsobu financovania. Tieto činnosti by sa mali prelínať s úsilím, ktoré EÚ vyvíja v súvislosti s prispôsobovaním sa zmene klímy. Prevádzkovanie Fondu solidarity EÚ a je ďalší rozvoj by mohlo byť tiež príležitosťou na zlepšenie schopnosti EÚ zvládať katastrofy.

[13] Vrátane chemických, biologických, rádiologických, jadrových a cezhraničných teroristických útokov.

[14] Estónsko, Lotyšsko a Litva vyvinuli s podporou Komisie spoločný modul vysokokapacitného čerpadla (tzv. „Balt Flood Combat“), ktoré sa osvedčilo pri povodniach v Poľsku a Moldavskej republike.

[15] Usmernenia o využívaní vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri medzinárodnom odstraňovaní následkov katastrof – „usmernenia z Osla“ (opäť vydané Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí v novembri 2006).

[16] Pozri najmä odsek 61.

[17] Pozri poznámku pod čiarou č. 11 s odkazom na rôzne dokumenty.

[18] V záujme zvládania krízových situácií zasahujúcich viacero sektorov a koordinácie všetkých svojich útvarov bude Komisie aj naďalej využívať a rozvíjať systém rýchleho varovania ARGUS [pozri KOM(2005) 662] a s ním súvisiace postupy.

[19] Spoločný pohotovostný komunikačný a informačný systém – bezpečnostný systém, ktorý prepája Komisiu s úradmi civilnej ochrany zapojenými do mechanizmu civilnej ochrany EÚ.