52006DC0500

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 22.9.2006

KOM(2006) 500 v konečnom znení

2006/0172 (CNS)

SPRÁVA KOMISIE RADE

o preskúmaní režimu pre energetické plodiny podľa článku 92 nariadenia Rady (ES) 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlárežimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov) {SEK(2006) 1167}

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa mení a opravuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)

(predložená Komisiou)

SPRÁVA KOMISIE RADE

o preskúmaní režimu pre energetické plodinypodľa článku 92 nariadenia Rady (ES) 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlárežimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov)

OBSAH

1. ÚVOD 3

2. ROZSAH PÔSOBNOSTI SPRÁVY 3

3. SÚčASNÁ SITUÁCIA A NEDÁVNY VÝVOJ V EÚ-15 4

3.1. Využitie režimu 4

3.2. Plodiny a plochy profitujúce z režimu pre energetické plodiny 5

3.3. Perspektívy krátkodobého rozvoja pre energetické plodiny v EÚ-15 5

3.4. Predbežné závery z hodnotiacej správy 5

4. SITUÁCIA V NOVÝCH čLENSKÝCH šTÁTOCH A PRISPÔSOBENIE REžIMU 6

4.1. Právny status podpory na energetické plodiny 6

4.2. Realizácia iniciatívy v oblasti biopalív 7

4.3. Perspektívy krátkodobého vývoja energetických plodín v nových členských štátoch 7

5. BUDÚCNOSť: AKÉ BY MOHLI BYť ZLEPšENIA REžIMU 8

5.1. Rozšírenie podpory na energetické plodiny na všetky nové členské štáty 8

5.2. Prispôsobenie maximálnej zaručenej plochy (MZP) 8

5.3. Zavedenie vnútroštátnej podpory na začatie pestovania viacročných plodín 8

5.4. Možnosti zjednodušenia režimu podpory pre energetické plodiny 9

6. ZÁVERY 9

1. ÚVOD

Komisia v rámci prípravy reformy SPP v roku 2003 navrhla nahradiť súčasné mechanizmy režimu nepotravinárskej produkcie na pôde vyňatej z produkcie (NPPVP) „uhlíkovým kreditom“, neplodinovou osobitnou finančnou podporou s cieľom dosiahnuť nahradenie oxidu uhličitého, zatiaľ čo režim pestovania na pôde vyňatej z produkcie by sa premenil na povinný dlhodobý nestriedavý režim pestovania na pôde vyňatej z produkcie.

Výsledok reformy SPP v roku 2003, t. j. nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003, zachováva súčasný režim pestovania na pôde vyňatej z produkcie (a NPPVP) a v kapitole 5 uvedeného nariadenia sa zavádza nová podpora podporujúca výroba energetických plodín. Výška tejto podpory je 45 EUR na hektár pre maximálnu zaručenú plochu (MZP) 1 500 000 hektárov nerozdelenú medzi členskými štátmi.

Dva režimy ( nepotravinárska produkcia na pôde vyňatej z produkcie a pestovanie energetických plodín ) prebiehajú súbežne a obidva prispievajú k podpore rozvoja energetických plodín. Poľnohospodári sa môžu rozhodnúť pre prvý alebo druhý režim v závislosti od svojej konkrétnej situácie. Podpora n energetické plodiny sa však nemôže poskytnúť plochám podliehajúcim vyňatiu z produkcie, no poľnohospodári, ktorí produkujú suroviny na energetické účely na pôde vyňatej z produkcie v rámci režimu NPPVP, sú oprávnení dostať platbu na pôdu vyňatú z produkcie alebo hodnotu nároku na platbu za pôdu vyňatú z produkcie.

Komisia v súlade s článkom 92 uvedeného nariadenia Rady do 31. decembra 2006 predloží Rade správu o uskutočňovaní režimu, ku ktorej sú v prípade potreby priložené návrhy zohľadňujúce uskutočňovanie iniciatívy Európskej únie v oblasti biopalív.

2. Rozsah pôsobnosti správy

Táto správa zohľadňuje skúsenosti nadobudnuté počas prvých dvoch rokov uskutočňovania režimu a posledný vývoj v oblasti iniciatívy Európskej únie v oblasti biopalív vrátane Akčného plánu o biomase[1] a oznámenia Komisie o biopalivách[2], závery 2708. zasadnutia Rady z 20. februára 2006, v ktorých delegácie „vyzvali Komisiu, aby pri preskúmavaní režimu energetických plodín zabezpečila, aby tento režim bol v súlade s celkovou politikou Európskej únie v oblasti biopalív a aby sa poskytli adekvátne stimuly pre rozvoj energetických plodín vo všetkých členských štátoch, a aby sa v tomto preskúmavaní zaoberala zjednodušením režimu energetických plodín“, a závery zasadnutia Rady z 8. júna 2006 venovaného otázkam energií, ktoré vyzvalo Komisiu, aby „zjednodušila administratívne postupy súvisiace s výrobou a využívaním bioenergií v súvislosti so Spoločnou poľnohospodárskou politikou a posúdila rozšírenie uplatňovania režimu energetických plodín na všetky členské štáty“.

Na tomto základe sa v správe skúma, ako by bolo možné ďalej zvyšovať efektívnosť tohto režimu od roku 2007. Preto a v dôsledku časového obmedzenia v správe nemôžu byť zahrnuté vzťahy medzi režimom energetických plodín a prebiehajúcim preskúmavaním smernice o biopalivách. Táto správa nemôže ani zohľadňovať závery jarného zasadnutia Rady v roku 2006, na ktorom sa hlavy štátov a vlád dohodli, že bolo možné pridať nový cieľ 8 % pre biopalivá pre rok 2015. Možný vplyv výsledkov tohto vývoja na režim energetických plodín a ďalšie opatrenia SPP súvisiace s biopalivami a biomasou bude potrebné skúmať v neskoršej etape.

V dôsledku tohto časového obmedzenia nemôže táto správa zahŕňať otázky, ktoré by vyžadovali ďalšiu hĺbkovú analýzu (napr. vzťah medzi NPPVP a režimami energetických plodín alebo príspevok režimu k príjmom pre poľnohospodárov). Tieto otázky sa budú riešiť počas celkového prehodnotenia SPP v roku 2008, pričom sa zohľadnia aj výsledky preskúmania smernice o biopalivách, napríklad vo vzťahu:

- k potrebe ďalších opatrení na propagáciu využívania biopalív;

- k miere, v akej sú potrebné vedľajšie opatrenia ponuky popri vedľajších opatreniach dopytu;

- a k potrebe ďalšieho stimulovania poľnohospodárov prejsť na pestovanie viacročných plodín.

3. Súčasná situácia a nedávny vývoj v EÚ-15

3.1 . Využitie režimu

Podpora na energetické plodiny sa prvý raz uplatnila v roku 2004. Oblasti, pre ktoré sa nárokovala priama platba na energetické plodiny v prvých dvoch rokoch uskutočňovania režimu mali rozlohu značne pod maximálnou zaručenou plochou 1,5 milióna hektárov: celková plocha bola v roku 2004 približne 300 000 hektárov (okolo 20 %) a 570 000 hektárov (38 %) v roku 2005. Najdôležitejšie krajiny, ktoré využili tento režim v roku 2005, boli Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Predbežné dostupné údaje za rok 2006 naznačujú, že tendencia silného rastu pokračuje. Presné údaje za rok 2006 budú k dispozícii od členských štátov v polovici septembra 2006.

Existuje však určitá produkcia energetických plodín, ktorá neužíva výhody z vyňatej pôdy ani z podpory energetických plodín. Podľa vnútorných odhadov Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo (GR AGRI) približne 24 % plochy zasiatej semenami repky a používanej na výrobu bionafty v hospodárskom roku 2004/2005 a 38 % v roku 2005/2006 nevyžadovali podporu.

Možné dôvody tejto situácie možno zhrnúť takto:

a. Podpora na energetické plodiny a pre režim NPPVP sú dva vzájomne sa dopĺňajúce režimy. Zatiaľ čo v režime NPPVP nie sú žiadne alternatívne náklady na suroviny, v režime energetických plodín suroviny konkurujú na trhu potravinovým a kŕmnym plodinám. Preto režim energetických plodín nenahrádza produkciu plodín na energetické účely na pôde vyňatej z produkcie, ale predstavuje pre poľnohospodárov dodatočnú možnosť získať osobitnú podporu.

b. Pravidlá správy režimu sa môžu javiť ako zložité, čo by mohlo limitovať jeho rozvoj. Možnosť nákupcu zúčastňovať sa na riadení režimu, zavedená súčasne s cukrovou reformou, pravdepodobne zmierni niektoré ťažkosti.

c. Povinnosť poľnohospodárov uzavrieť zmluvu s nákupcom/spracovateľom k dátumu, ku ktorému posielajú svoju jednotlivú žiadosť, znamená, že poľnohospodári strácajú flexibilitu a voľnosť pri rozhodovaní o odbyte plodín (potravinárskych alebo nepotravinárskych v závislosti od trhovej ceny). Pravdepodobný výsledok je ten, že niektorí poľnohospodári produkujú energetické plodiny mimo režimov energetických plodín a NPPVP bez osobitnej podpory, pretože usudzujú, že nevýhody vyplývajúce z povinnosti uzavrieť zmluvu nie sú plne kompenzované finančnými prínosmi, ktoré poskytuje režim. Povinnosť uzavrieť zmluvu je však hlavným komponentom týchto dvoch režimov tak z hľadiska kontrolovateľnosti, ako aj z hľadiska riadenia činností spracovateľov.

3.2 . Plodiny a plochy profitujúce z režimu pre energetické plodiny

Plochy zasiate energetickými plodinami v rokoch 2004 a 2005 pripadajúce na členský štát, ktorý neuplatňoval režim jednotnej platby na plochu (SAPS)[3] (EÚ-15 plus Malta a Slovinsko), sú uvedené v prílohe I a plodiny pestované v rámci tohto režimu na členský štát v roku 2004 sú uvedené v prílohe II k tejto správe.

3.3 . Perspektívy krátkodobého rozvoja pre energetické plodiny v EÚ-15

Údaje o rozvoji výroby bioetanolu a bionafty, ako aj o nedávno vybudovaných kapacitách naznačujú prudký nárast dopytu po energetických plodinách v priebehu niekoľkých najbližších rokoch (pozri podrobné údaje v prílohách III a IV k tejto správe[4]).

Napríklad v prípade bioetanolu sa výrobné kapacity v období rokov 2005 až 2008 pravdepodobne zvýšia štvornásobne, pričom hlavné výrobné kapacity budú vo Francúzsku, Nemecku a Španielsku. Celkove môže v roku 2008 pracovať okolo 42 závodov na výrobu bioetanolu, zatiaľ čo v roku 2005 bolo v prevádzke len 13 závodov. Podobne aj výroba bionafty by sa mohla v rokoch 2005 až 2007 zdvojnásobiť pri hlavných investíciách v Nemecku, Francúzsku a Španielsku.

3.4 . Predbežné závery z hodnotiacej správy

Štúdiu o uplatňovaní opatrení Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v oblasti energetických plodín a o bioenergetickom trhu uskutočňuje DEIAgra – Università degli studi di Bologna na základe zmluvy s Generálnym riaditeľstvom pre poľnohospodárstvo v čase koncipovania tejto správy. Predbežné závery sa zakladajú hlavne na práci na regionálnej úrovni pre obmedzený počet druhov výroby bioenergie, ktoré sa považujú za najreprezentatívnejšie. Platnosť výsledkov je preto obmedzená na skúmané regióny a druhy výroby bioenergie[5].

Podpora na energetické plodiny môže predstavovať relevantný percentuálny podiel trhového rozpätia[6], ktorý môže poľnohospodár získať z tej istej plodiny za podmienky, že trhové rozpätie je tesné alebo záporné. Existuje náznak takejto situácie najmä pre: kukuricu na výrobu bioplynu v Dolnom Sasku, slnečnicu na výrobu bionafty a jačmeňa na výrobu bioetanolu v meste Castilla y Leon, chrastnicu trsteníkovitú na priame spaľovanie v elektrárňach v Oulu (Fínsko). Keď je trhové rozpätie vyššie, podpora na energetické plodiny predstavuje nižší percentuálny podiel trhového rozpätia, aj keď nie je zanedbateľný[7], ako sa zistilo v týchto skúmaných prípadoch: kukurica na výrobu bioplynu v Korutánsku, semená repky na výrobu bioplynu v Dolnom Sasku, pšenica na výrobu bioetanolu v Champagne-Ardennes, semená repky na výrobu bionafty v Haute-Normandie. Z toho vyplýva, že podpora na energetické plodiny predstavuje stimul pre poľnohospodárov s nízkymi trhovými rozpätiami plodín vhodných na výrobu energie, aby uprednostnili použitie plodín na energetické účely pred ich expedovaním na iné odbytištia. Plochy určené na podpora na energetické plodiny vykazujú priaznivú dynamiku: v rokoch 2004 až 2005 sa takmer vo všetkých členských štátoch EÚ-15 pozorovali trojciferné miery rastu. Maximálna zaručená plocha sa však v prvých dvoch rokoch realizácie nedosiahla.

Režim NPPVP, ktorý umožňuje poľnohospodárom vyrábať nepotravinárske produkty na povinných plochách vyňatých z produkcie, bol v praxi významným opatrením v prospech rozvoja energetických plodín: viac ako 95 % plôch NPPVP bolo skutočne vyčlenených pre energetické plodiny.

Pestovanie energetických plodín je však stimulované nielen osobitnou podporou, akou je podpora na energetické plodiny a NPPVP. Konkrétne, podpora na energetické plodiny je spojená s vysokým administratívnym bremenom a určitou nepružnosťou, pokiaľ ide o konečné zvolené odbytište. Poľnohospodári žiadajúci o podpora na energetické plodiny strácajú možnosť slobodne si vybrať v momente zberu úrody spomedzi rozličných možných využití plodín (potraviny; krmivá; nepotravinárske využitie vrátane energie). Keďže to znamená potenciálnu stratu zisku, mohlo by to obmedziť využívanie podpory na energetické plodiny. Okrem toho plochy, na ktorých sa energetické plodiny pestujú bez podpory na energetické plodiny a mimo režimu NPPVP, boli v posledných rokoch značné[8]. Trhové rozpätia energetických plodín sú v niektorých prípadoch skutočne vysoké. Navyše, až do zavedenia režimu jednotnej platby väčšina plodín pestovaných na energetické účely bola oprávnená na podporu udeľovanú prostredníctvom platieb na plodiny pestované na ornej pôde.

4. Situácia v nových členských štátoch a prispôsobenie režimu

4.1. Právny status podpory na energetické plodiny

V rámci reformy SPP (článok 143b nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003) sa nové členské štáty môžu rozhodnúť, že budú využívať režim jednotnej platby na plochu (SAPS), ktorý zahŕňa platbu jednotnej sumy na hektár poľnohospodárskej pôdy až po vnútroštátny strop, stanovenú na základe súčtu priamych platieb, na ktoré by bol daný nový členský štát oprávnený v danom roku.

Súčasné pravidlá pre SAPS vylučujú uplatňovanie režimu energetických plodín v členských štátoch, ktoré uplatňujú SAPS. Pri absencii povinnosti produkcie na vyňatej pôde tieto členské štáty nemajú ani možnosť pestovať energetické plodiny na pôde vyňatej z produkcie.

No v súlade s článkom 143c nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 sa nové členské štáty využívajúce SAPS môžu rozhodnúť, že udelia poľnohospodárom doplnkovú vnútroštátnu priamu platbu (CNDP alebo „doplnenie“) pre energetické plodiny po schválení Komisiou. Maximálna suma takýchto vnútroštátnych doplnení má zohľadňovať aktuálnu úroveň „postupného zavádzania“ v súlade s článkom 143a nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003.

Nové členské štáty, ktoré sa rozhodnú neuplatňovať SAPS (Slovinsko, Malta), podliehajú tým istým všeobecným podmienkam ako členské štáty EÚ-15, s výnimkou toho, že sa uplatňuje „postupné zavádzanie“ ustanovené podľa článku 143a nariadenia rady (ES) č. 1782/2003. Režim energetických plodín a jeho maximálna zaručená plocha a plocha povinne vyňatá z produkcie (vrátane možnosti pestovať energetické plodiny na týchto plochách) sa teda uplatňuje.

4.2. Realizácia iniciatívy v oblasti biopalív

Dostupné údaje o spotrebe biopalív a ciele národných iniciatív pre EÚ-25 ukazujú, že mnohé nové členské štáty si vytýčili svoje ciele zhodujúce sa s cieľmi alebo presahujúce ciele členských štátov EÚ-15 pri realizácii iniciatívy Európskej únie v oblasti biopalív. Všetky nové členské štáty už prijali vnútroštátne opatrenia (napr. oslobodenie od spotrebnej dane) na podporu výroby a využívania biopalív.

Niektoré nové členské štáty už poskytujú vnútroštátnu podporu v rámci CNDP pre produkciu[9] energetických plodín, čo potvrdzuje značný záujem o tieto plodiny v uvedených krajinách.

Tieto údaje ukazujú, že nové členské štáty vynakladajú značné úsilie na splnenie iniciatívy v oblasti biopalív. Majú rovnaké povinnosti a rovnaké záväzky ako ostatné členské štáty.

Dostupnosť údajov o týchto plochách zasiatych plodinami na výrobu energie v nových členských štátoch je obmedzená. Údaje o výrobných kapacitách pre bionaftu (pozri prílohu III k tejto správe) však ukazujú, že kým pomerná časť ornej pôdy v nových členských štátoch predstavuje približne 30 % celkovej ornej pôdy v EÚ-25, výrobné kapacity bionafty zodpovedajú len 8 - 10 % celkovej kapacity EÚ-25. Ďalej, zatiaľ čo výrobné kapacity sa v rokoch 2005 až 2006 zvýšili takmer o 50 %, v nových členských štátoch došlo k ich zvýšeniu len o 20 %.

4.3 . Perspektívy krátkodobého vývoja energetických plodín v nových členských štátoch

Príloha III a príloha IV poskytuje údaje a analýzu trendov v oblastiach energetické plodiny, výrobných kapacitách a výrobe biopalív, vrátane údajov o súčasných a budúcich výrobných kapacitách v nových členských štátoch.

V nových členských štátoch sa budujú nové kapacity na výrobu bioetanolu. Zatiaľ čo v roku 2005 len Poľsko (2 závody) a Maďarsko (2 závody) mali celkovú kapacitu 135 000 ton, v roku 2008 môže kapacita pravdepodobne dosiahnuť 1 128 000 ton v šiestich nových členských štátoch pri prevádzkovaní okolo 20 jednotiek. Najmä Maďarsko, Poľsko a Česká republika by mohli byť novými hlavnými výrobcami bioetanolu. Podobne aj výrobné kapacity pre bionaftu sa môžu v rokoch 2005 až 2007 zdvojnásobiť s približne 10-percentným podielom v nových členských štátoch, najmä v Poľsku a Českej republike.

5. Budúcnosť: aké by mohli byť zlepšenia režimu

5.1. Rozšírenie podpory na energetické plodiny na všetky nové členské štáty

Na základe strategických cieľov zakotvených v stratégii EÚ v oblasti biopalív, dvojročných skúseností uskutočňovania režimu, rozvoja sektora energetických plodín v celej Európskej únii a v súlade so závermi 2708. zasadnutia Rady 20. februára 2006 Komisia navrhuje, aby sa režim energetických plodín rozšíril od roku 2007 na všetky členské štáty vrátane nových členských štátov uplatňujúcich SAPS. Komisia usudzuje, že v nových členských štátoch sa má poskytovať rovnaký druh stimulov na výrobu energetických plodín ako v členských štátoch EÚ-15. Preto sa má tento režim zaviesť za tých istých podmienok, za akých sa uplatňuje v EÚ-15 vrátane úplného vyplácania podpory na energetické plodiny.

5.2 . Prispôsobenie maximálnej zaručenej plochy (MZP)

Nové členské štáty vlastnia približne 30 miliónov hektárov ornej pôdy, čo predstavuje okolo 30 % celkovej ornej pôdy EÚ-25 (104,3 milióna hektárov). Na základe predpokladov uvedených v tejto správe nejestvuje žiadny dôvod domnievať sa, že potenciál pre výrobu v nových členských štátoch je nižší ako v EÚ-15. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že nové členské štáty uplatňujúce SAPS nemajú záujem o režim NPPVP a že vo vnútrozemských krajinách[10] (Maďarsko, Česká republika a Slovenská republika) by sa mohol použiť vyšší pomerný diel plochy na produkciu energetických plodín, táto pomerná časť by sa mohla stať podstatne vyššou, keby sa režim podpory na energetické plodiny rozšíril.

Vzhľadom na tendencie vývoja plochy zasiatej energetickými plodinami v rokoch 2004 až 2006 v EÚ-15 a na skutočnosť, že prehodnotenie SPP sa má podľa plánu uskutočniť v roku 2008, vynára sa otázka, či by súčasná MZP postačovala na uspokojenie dopytu v rokoch 2007 - 2008 bez značného prekročenia MZP, čo by malo za následok zníženie hektárovej platby na energetické plodiny. Po dokončení cukrovej reformy sa cukrová trstina stala oprávnenou na podporu na energetické plodiny. To by znamenalo potenciálne zvýšenie plochy zasiatej energetickými plodinami.

Komisia usudzuje, že rozšírenie režimu energetických plodín na nové členské štáty od roku 2007 by si vyžiadalo zvýšenie MZP pre energetické plodiny najmenej v pomere k ich ornej pôde.

5.3. Zavedenie vnútroštátnej podpory na začatie pestovania viacročných plodín

Článkom 56 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1728/2003 sa poskytuje členským štátom možnosť vyplatiť vnútroštátnu podporu až do výšky 50 % počiatočných nákladov, ktoré vzniknú pri začatí pestovania viacročných plodín určených na produkciu biomasy na pôde vyňatej z produkcie. Rozšírenie tejto možnosti na plochy zasiate energetickými plodinami by umožnilo zvýšiť úroveň podpory bez dodatočných výdavkov SPP. Vzhľadom na súčasný nízky podiel viacročných plodín na ploche zasiatej energetickými plodinami by takéto opatrenie mohlo zlepšiť aj súčasnú nerovnováhu, ktorá je v prospech olejnatých semien. Táto podpora by mohla podnietiť aj alternatívne a menej intenzívne využívanie menej kvalitnej ornej pôdy alebo plôch s vysokým rizikom erózie, čo prinesie ďalšie environmentálne prínosy pre uplatňovanie režimu.

5.4. Možnosti zjednodušenia režimu podpory pre energetické plodiny

Cieľom režimu pre energetické plodiny je poskytnúť motiváciu pre pestovanie plodín, ktoré sa majú dodávať najmä na výrobu niektorých energetických výrobkov, t. j. biopalív, alebo energie vyrábanej z biomasy (pozri článok 88 nariadenia (ES) č. 1782/2003).

V priebehu dvoch rokov realizácie režimu prišlo od sektoru niekoľko sťažností v súvislosti so zložitým charakterom režimu, čo by mohlo mať aj nepriaznivý vplyv na účasť poľnohospodárov a spracovateľov/nákupcov v režime. Preto by bolo vhodné ďalej preskúmať možnosti zjednodušenia vykonávacích pravidiel bez ohrozenia efektívnosti režimu.

Na základe záverov 2708. zasadnutia Radu (pozri oddiel 2) sa Komisia zameriava na predkladanie návrhov Riadiacemu výboru na zjednodušenie realizácie režimu energetických plodín pre priame platby pred koncom roku 2006. Možné oblasti, v ktorých by sa mohlo uskutočniť zjednodušenie vykonávacích pravidiel režimu energetických plodín, sú:

- preskúmanie záručného systému na úrovni spracovateľov: Namiesto systému, podľa ktorého sú nákupcovia a/alebo spracovatelia povinní zaplatiť záruku za každú zmluvu a každý druh suroviny, mohlo by sa zvážiť zavedenie systému, v ktorého rámci budú poľnohospodári dodávať suroviny autorizovaným zberačom/spracovateľom, aby boli oprávnení na pomoc pre energetické plodiny;

- zjednodušenie na úrovni poľnohospodárov: preskúmanie platných kontrolných opatrení v prípade, keď sa obilniny a olejnaté semená používajú v poľnohospodárskom podniku na energetické účely.

6. Závery

a. Považujeme za vhodné sprístupniť režim energetických plodín vo všetkých členských štátoch – vrátane nových členských štátov – aby sa primerane podporil ich príspevok k iniciatíve EÚ v oblasti biopalív. To si vyžiada najmä prispôsobenie maximálnej zaručenej plochy. Dodatočné náklady pre rozpočet Spoločenstva predstavujú maximálne 4,5 milióna EUR na každých 100 000 hektárov zvýšenia MZP. Komisia chce časom predložiť Rade zodpovedajúci návrh. Prispôsobenie maximálnej zaručenej plochy bude musieť zohľadniť potenciálne využívanie režimu v rokoch 2007 a 2008 a bude sa preskúmavať v rámci celkového prehodnotenia SPP v roku 2008.

b. Značné zjednodušenie vykonávacích pravidiel by zvýšilo príťažlivosť režimu tak pre poľnohospodárov, ako aj pre spracovateľov a zvýšilo by jeho vplyv, pokiaľ ide o podporu rozvoja energetických plodín. Komisia dôkladne preskúma, ako by sa mohli vykonávacie pravidlá režimu zjednodušiť, pričom by sa zabezpečilo, že riziká zneužitia pomoci zostanú pod kontrolou.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Pred troma rokmi dosiahla Rada politickú dohodu o reforme SPP na rok 2003, čím sa otvorila cesta pre dôkladnú reštrukturalizáciu spôsobu, akým EÚ svojim farmárom poskytuje podporu príjmov a zavádza novú podporu pre pestovanie energetických plodín s ohľadom na viac udržateľný rozvoj poľnohospodárskych a vidieckych oblastí EÚ.

Je ešte priskoro na komplexné hodnotenie dosahu tejto reformy. Z doterajších skúseností však vyplýva, že aj keď sa zdá, že reforma bola vo všeobecnosti úspešne implementovaná, boli s ohľadom na efektivitu a/alebo zjednodušenie identifikované niektoré možné špecifické zlepšenia.

Cieľom tohto návrhu je používať od roku 2007 identifikované špecifické zlepšenia, ktoré sa týkajú:

- záverov správy Komisie Rade o implementácii režimu pre energetické plodiny, t. j. umožnenie zavedenia režimu v nových členských štátoch za rovnakých podmienok ako v ostatných členských štátoch a povolenie vnútroštátnej podpory na podporu začatia pestovania viacročných plodín určených na výrobu biomasy na pôde, ktorá spadá do režimu pre energetické plodiny;

- toho, aby nové členské štáty, ktoré používajú režim jednotnej platby na plochu, mohli pokračovať v tomto jednoduchom spôsobe poskytovania podpory príjmov poľnohospodárov do konca roku 2010; toho, že výnimka zo zavedenia základných požiadaviek týkajúcich sa správy do krížového plnenia udelená štátom používajúcim režim jednotnej platby, nebude trvať po roku 2008; toho, aby sa na účely zabezpečenia súladu základnej úrovne (ak z možných sankcií nevyplýva inak) pre opatrenia osi-2 v rámci rozvoja vidieka s nepredĺžením príslušným spôsobom zmenil a doplnil článok 51 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005;

- zjednodušenia pravidiel týkajúcich sa oprávnenosti na pomoc v rámci režimu jednotnej platby pre pôdu s olivovými stromami;

- zavedenia niektorých potrebných pravidiel týkajúcich sa priamych platieb spojených sektorom cukru.

2006/0172 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa mení a opravuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej články 36 a 37 ods. 2 tretí pododsek,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[11],

keďže:

(1) Nariadením Rady (ES) č. 1782/2003[12] sa ustanovili spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ustanovili určité režimy podpory pre poľnohospodárov.

(2) Článok 42 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1782/2003 zakazuje prenos nárokov vzniknutých pri použití štátnej rezervy okrem prípadov dedičstva. V prípade fúzií a rozdelení je tiež vhodné umožniť poľnohospodárom prenos platobných nárokov pridelených zo štátnej rezervy do nových poľnohospodárskych podnikov.

(3) Zo skúseností vyplýva, že pre v prípade oddelenej podpory príjmov môžu byť pravidlá týkajúce sa oprávnenosti poľnohospodárskych oblastí na podporu jednoduchšie. Zvlášť vhodným je zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa oprávnenosti na pomoc v rámci režimu jednotnej platby pre plochy s olivovými stromami.

(4) Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko („nové členské štáty), ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, sú v súčasnosti vylúčené z režimu podpory Spoločenstva pre energetické plodiny. Preskúmanie režimu pre energetické plodiny v súlade s článkom 92 nariadenia (ES) č. 1782/2003 ukázalo, že je vhodné rozšíriť podporu na energetické plodiny na všetky členské štáty, a to od roku 2007 a za rovnakých podmienok. Preto by sa maximálna zaručená plocha mala úmerne zväčšiť, plán zvyšovania stanovený pre zavedenie režimov podpôr v nových členských štátoch by sa nemal vzťahovať na režim pre energetické plodiny a pravidlá upravujúce režim jednotnej platby na plochu by sa mali zmeniť.

(5) Na účely posilnenia úlohy viacročných energetických plodín a podporovania rastu výroby týchto plodín by mali byť členské štáty oprávnené na poskytnutie štátnej podpory do výšky 50 % nákladov spojených so začatím pestovania viacročných plodín na plochách, na ktoré sa vzťahovala žiadosť o podporu na energetické plodiny.

(6) Pestovatelia cukrovej repy a trstiny v nových členských štátoch profitovali od pristúpenia z cenovej podpory v rámci nariadenia (ES) č. 1260/2001 z 19. júna 2001 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru[13]. Preto by sa na podporu Spoločenstva pre producentov cukrovej repy a trstiny ustanovenú v kapitole 10f nariadenia (ES) č. 1782/2003 nemalo vzťahovať používanie plánu zvyšovania ustanoveného v článku 143a uvedeného nariadenia s účinnosťou odo dňa žiadosti o podporu pre producentov cukrovej repy a trstiny.

(7) Zo skúseností vyplýva, že režim jednotnej platby na plochu je efektívnym a jednoduchým systémom poskytovania oddelenej podpory príjmov pre poľnohospodárov. Na účely zjednodušenia je vhodné umožniť členským štátom pokračovať v jeho uplatňovaní do konca roka 2010. Nepovažuje sa však za vhodné predĺžiť platnosť výnimky týkajúcej sa povinnosti zavedenia krížového plnenia základných požiadaviek týkajúcich sa správy, ktorá bola poskytnutá členským štátom uplatňujúcim režim jednotnej platby na plochu, po roku 2008. Na zabezpečenia súladu určitých opatrení týkajúcich sa rozvoja vidieka s týmto nepredĺžením by sa mal zmeniť článok 51 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005[14].

(8) Za normálnych okolností sa poľnohospodári medzi sebou môžu dohodnúť, za akých podmienok sa prevedie poľnohospodársky podnik (alebo časť podniku), ktorý dostáva oddelenú platbu na cukor. V prípade dedičstva je však vhodné ustanoviť, že sa dedičovi poskytne oddelená platba na cukor.

(9) Nariadenia (EHS) č. 1782/2003 a (ES) č. 1698/2005 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(10) Nariadením Rady (ES) č. 247/2006 z 30. januára 2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie[15] sa zmenila a doplnila príloha I k nariadeniu (ES) č. 1782/2003. Kvôli chybe sa v údajoch týkajúcich sa olivových stromov a chmeľu nezohľadnili zmeny a doplnenia k uvedenej prílohe zavedené prostredníctvom nariadenia Komisie (ES) č. 2183/2005 z 22. decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 795/2004, ktorým sa ustanovujú predpisy na vykonávanie schémy jednotných platieb ustanovenej v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003[16]. Príloha I k nariadeniu (ES) č. 1782/2003 by sa mala zodpovedajúcim spôsobom opraviť s účinnosťou odo dňa uplatňovania nariadenia (ES) č. 2183/2005,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1782/2003 sa mení a dopĺňa takto:

1) V článku 42 ods. 8 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Okrem prípadu prevodu na základe dedičstva alebo predpokladaného dedičstva, fúzie a rozdelenia a odchylne od článku 46 sa nároky stanovené pri použití štátnej rezervy neprevádzajú počas piatich rokov od ich priznania. V prípade fúzie alebo rozdelenia si poľnohospodári spravujúci nové poľnohospodárske podniky ponechávajú nároky pôvodne pridelené zo štátnej rezervy počas zostávajúcej časti päťročného obdobia.“

2) V článku 44 odsek 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Hektárom, na ktorý možno poskytnúť podporu“ sa tiež rozumejú plochy vysadené chmeľom alebo plochy, ktoré musia dočasne ležať úhorom, alebo plochy vysadené olivovými stromami.“

3) V článku 51 sa písmeno a) nahrádza takto:

a) „trvalých kultúr okrem olivových stromov alebo chmeľu;“

4) V článku 60 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Ak členský štát využije možnosti stanovené v článku 59, môžu poľnohospodári odchylne od článku 51 písm. b) a c) a v súlade s týmto článkom taktiež využívať pozemky prihlásené v súlade s článkom 44 ods. 3 pre produkciu produktov uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2200/96 alebo v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2201/96, ako aj zemiakov iných, ako sú zemiaky určené na výrobu škrobu, na ktoré sa poskytuje podpora podľa článku 93 tohto nariadenia, okrem plodín uvedených v článku 51 písm. a).“

5) V článku 71g sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Odchylne od článku 51 písm. b) a c) a v súlade s týmto článkom môžu poľnohospodári tiež využívať pozemky prihlásené v súlade s článkom 44 ods. 3 pre produkciu produktov uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2200/96 a v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2201/96, ako aj zemiakov iných, ako sú zemiaky určené na výrobu škrobu, na ktoré sa poskytuje podpora podľa článku 93 tohto nariadenia, okrem plodín uvedených v článku 51 písm. a).“

6) V článku 88 sa vkladá tento odsek:

„Články 143a a 143c sa nevzťahujú na podporu pre energetické plodiny.”

7) V článku 89 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Stanovuje sa maximálna zaručená plocha 2 000 000 ha, na ktorú možno poskytnúť podporu.“

8) Vkladá sa nasledujúci článok 90a:

„Článok 90a Vnútroštátna podpora

Členské štáty sú oprávnené vyplatiť vnútroštátnu podporu až do výšky 50 % nákladov spojených so zavedením viacročných plodín na plochách plochy, na ktoré sa vzťahovala žiadosť o podporu pre energetické plodiny.“

9) Do článku 110s sa vkladá tento odsek:

„Články 143a a 143c sa nevzťahujú na podporu pre producentov cukrovej repy a trstiny.”

10) Článok 143b sa mení a dopĺňa takto:

a) odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Nové členské štáty sa môžu najneskôr ku dňu pristúpenia rozhodnúť, že počas obdobia uplatňovania uvedeného v odseku 9 nahradia priame platby s výnimkou podpôr na energetické plodiny ustanovené v kapitole 5 hlavy IV jednotnou platbou na plochu, ktorá sa vypočíta v súlade s odsekom 2.“

b) tretí pododsek odseku 6 sa nahrádza takto:

„Od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008 je uplatňovanie článkov 3, 4, 6, 7 a 9 nepovinné pre nové členské štáty, pokiaľ sa predmetné ustanovenia netýkajú základných požiadaviek týkajúcich sa správy.“

c) odsek 9 sa nahrádza takto:

„9. Ak z ustanovení odseku 11 nevyplýva inak, môže každý nový členský štát používať režim jednotnej platby na plochu počas obdobia uplatňovania, ktoré sa skončí do konca roku 2010. Nové členské štáty oznámia Komisii svoj zámer ukončiť uplatňovanie režimu do 1. augusta posledného roku uplatňovania.“

d) tretí pododsek odseku 11 sa nahrádza takto:

„Do konca obdobia uplatňovania režimu jednotnej platby na plochu podľa odseku 9 sa uplatňuje percentuálna sadzba stanovená v článku 143a. Ak sa uplatňovanie režimu jednotnej platby na plochu na základe rozhodnutia prijatého podľa písm. b) prvého pododseku tohto odseku predĺži na obdobie po konci roku 2010, percentuálna sadzba stanovená v článku 143a pre rok 2010 sa uplatňuje do uplynutia posledného roka uplatňovania režimu jednotnej platby na plochu.“

11) Článok 143ba sa mení a dopĺňa takto:

a) V prvom pododseku odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„Odchylne od článku 143b sa nové členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu môžu do 30. apríla 2006 rozhodnúť, že poskytnú na obdobie 2006 - 2010 oddelenú platbu na cukor poľnohospodárom, ktorí sú na podporu oprávnení podľa režimu jednotnej platby na plochu.“

b) vkladá sa tento odsek 6:

„6. V prípade skutočného alebo očakávaného dedičstva sa oddelená platba na cukor poskytne poľnohospodárovi, ktorý zdedil poľnohospodársky podnik, pod podmienkou, že je tento poľnohospodár oprávnený na podporu podľa režimu jednotnej platby na plochu.“

12) Príloha I sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

V článku 51 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1698/2005 sa dopĺňa nasledujúci pododsek:

„Odchýlka ustanovená v prvom pododseku sa uplatňuje do 31. decembra 2008.“

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2007. Článok 1 ods. 9, 11 a 12 sa uplatňujú od 1. januára 2006.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Radu

predseda

PRÍLOHA

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 1782/2003 sa mení a dopĺňa takto:

1) Údaje pre „olivový olej“ sa nahrádzajú takto:

“

Olivový olej | Hlava IV, kapitola 10b tohto nariadenia | Podpora na plochu |

Článok 48a ods. 11 nariadenia Komisie (ES) č. 795/20041 | Pre Maltu a Slovinsko v roku 2006 |

1 Ú. v. EÚ L 141, 30.04.2004, s. 1. |

”

2) Údaje pre „chmeľ“ sa nahrádzajú takto:

“

Chmeľ | Hlava IV, kapitola 10d tohto nariadenia (***) (*****) | Podpora na plochu |

Článok 48a ods. 12 nariadenia (ES) č. 795/2004 | Pre Slovinsko v roku 2006 |

”

FINANČNÝ VÝKAZ |

1. | ROZPOČTOVÁ POLOŽKA: 05 03 02 27 | PRIDELENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY (PNR 2007): 34,6 milióna EUR |

2. | NÁZOV: Nariadenie Rady, ktorým sa mení a opravuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) |

3. | PRÁVNY ZÁKLAD: Články 36 a 37 ods. 2 tretí pododsek zmluvy |

4. | CIELE: Poskytnúť novým členským štátom uplatňujúcim režim jednotnej platby na plochu (SAPS) možnosť používať režim pre energetické plodiny a zároveň zvýšiť maximálnu zaručenú plochu (MGA) z 1,5 milióna hektárov na 2,0 milión hektárov. V sektore cukru sa v súlade s princípom prijatým s reformou cukru pridáva pravidlo neuplatňovania postupného zavádzania prechodnej spojenej platby. Nové členské štáty môžu pokračovať v režime jednotnej platby na plochu do konca roku 2010 a objasňujú sa pravidlá režimu jednotnej platby pre olivový olej. |

5. | FINANČNÉ DÔSLEDKY | 12-MESAČNÉ OBDOBIE (mil. EUR) | BEŽNÝ ROZPOČTOVÝ ROK 2006 (mil. EUR) | NSLEDUJÚCI ROZPOČTOVÝ ROK 2007 (mil. EUR) |

5.0 | VÝDAVKY – ÚČTOVANÉ Z ROZPOČTU ES (NÁHRADY / INTERVENCIE) – VÝDAVKY NÁRODNÝCH ORGÁNOV – INÉ | 22,5 | – | – |

5.1 | PRÍJMY – VLASTNÉ ZDROJE ES (POPLATKY / CLO) – NÁRODNÉ | – | – | – |

2008 | 2009 | 2010 | 2011+ |

5.0.1 | ODHADOVANÉ VÝDAVKY | 22,5 | 22,5 | 22,5 | 22,5 |

5.1.1 | ODHADOVANÉ PRÍJMY | – | – | – | – |

5.2 | SPÔSOB VÝPOČTU: – |

6.0 | MOŽNO PROJEKT FINANCOVAŤ Z PRIDELENÝCH ROZPOČTOVÝCH PROSTRIEDKOV ZAČLENENÝCH DO PRÍSLUŠNÝCH KAPITOL BEŽNÉHO ROZPOČTU? | ÁNO NIE |

6.1 | MOŽNO PROJEKT FINANCOVAŤ PRESUNOM MEDZI JEDNOTLIVÝMI KAPITOLAMI BEŽNÉHO ROZPOČTU? | ÁNO NIE |

6.2 | BUDE POTREBNÝ DOPLŇUJÚCI ROZPOČET? | ÁNO NIE |

6.3 | BUDE POTREBNÉ ZAČLENIŤ PRIDELENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY DO BUDÚCICH ROZPOČTOV? | ÁNO NIE |

POZNÁMKY: 1) V súčasnosti sa odhaduje, že maximálna zaručená plocha sa kvôli relatívne pomalému zavádzaniu režimu pre energetické plodiny v starých členských štátoch v rokoch 2007 a 2008 nebude v plnej miere používať, čo by mohlo viesť k úsporám v rozpočte Spoločenstva v max. výške 20 mil. eur v roku 2008 a max. 10 mil. eur v roku 2009. 2) Skutočnosť, že nové členské štáty budú uplatňovať povinné pravidlá týkajúce sa vyňatia iba po roku 2010, môže mať určitý nepriamy dosah na trh s obilninami, čo by mohlo viesť k nekvantifikovateľným nákladom v rozpočte Spoločenstva v roku 2010 a 2011. |

[1] KOM(2005) 628 zo 7.12.2005.

[2] KOM(2006) 34 z 8.2.2006.

[3] SAPS: Režim jednotnej platby na plochu – podrobnejšie informácie pozri pod bodom 4.1.

[4] Napríklad čísla Európskej rady pre bionaftu ukazujú, že celková výroba bionafty v EÚ-25 sa v rokoch 2004 až 2006 zvýšila o 65 %. Odhady kapacity na výrobu bionafty ukazujú zvýšenie o 43,5 % v rokoch 2005 až 2006.

[5] Korutánsko (kukurica-bioplyn), Dolné Sasko (semená repky-bionafta, kukurica-bioplyn), Castilla y Leon (slnečnica-bionafta, suchá alebo zavlažovaná, jačmeň-bioetanol, suchý alebo zvlažovaný), Oulu (Fínsko) (lesknica kanárska-priame spaľovanie v elektrárňach), Champagne-Ardennes (pšenica-bioetanol), Haute-Normandie (semená repky-bionafta).

[6] Trhové rozpätie: rozpätie vyplývajúce zo spoločného pôsobenia trhových síl a prirodzenej variabilnosti v produktivite plodín, v EUR/ha.

[7] Nezanedbateľný: AEC predstavuje viac ako 10 % trhového rozpätia pre tú istú plodinu.

[8] Pozri bod 3.1

[9] Poľsko: 7 500 ha pre mladinu s krátkodobým striedaním (SRC); Maďarsko: Plodiny pestované na ornej pôde: 30 000 ha, energetická tráva (Miscantus): 11 000 ha, SRC: 2 500 ha.

[10] Členské štáty bez priameho prístupu k morským prístavom.

[11] Ú. v. EÚ C ..., ..., s. ....

[12] Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 953/2006 (Ú. v. EÚ L 175, 29.6.2006, s. 1).

[13] Ú. v. ES L 178, 30.6.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 39/2004 (Ú. v. ES L 6, 10.1.2004, s. 16).

[14] Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č.../2006 (Ú. v. EÚ L ..., ...2006, s. ...).

[15] Ú. v. EÚ L 42, 14.2.2006, s. 1.

[16] Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2005, s. 56.