—

so zreteľom na článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

—

so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—

so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“),

—

so zreteľom na správu Komisie z 20. júla 2017 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2016 (COM(2017)0383) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2017)0266, SWD(2017)0267, SWD(2017)0268, SWD(2017)0269 a SWD(2017)0270),

—

so zreteľom na správu úradu OLAF za rok 2016 a správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF za rok 2016,

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďami inštitúcií (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (2), a na hodnotenie Komisie v polovici trvania z 2. októbra 2017 uvedeného nariadenia (COM(2017)0589 a SWD(2017)0332),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (3) (ďalej len „smernica o ochrane finančných záujmov“),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (4),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (5),

—

so zreteľom na správu za rok 2015 o výpadku príjmov z DPH, ktorej vypracovanie zadala Komisia, a na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 o akčnom pláne v oblasti DPH (COM(2016)0148),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-105/14 – Taricco a iní (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov v ochrane finančných záujmov EÚ (7),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0135/2018),

A.

keďže členské štáty a Komisia spoločne zodpovedajú za plnenie približne 74 % rozpočtu EÚ na rok 2016; keďže členské štáty sú zodpovedné predovšetkým za výber vlastných zdrojov, okrem iného prostredníctvom DPH a cla;

B.

keďže riadne hospodárenie s verejnými výdavkami a ochrana finančných záujmov EÚ by mali byť kľúčovými prvkami politiky EÚ, ktorej cieľom je posilniť dôveru občanov tým, že sa zabezpečí riadne a účelné využívanie ich peňazí;

C.

keďže dosiahnutie dobrej výkonnosti so zjednodušením procesov zahŕňa pravidelné hodnotenie vstupov, výstupov, výsledkov a vplyvov v rámci auditov výkonnosti;

D.

keďže rozmanitosť právnych a administratívnych systémov členských štátov musí byť primerane riešená s cieľom prekonať nezrovnalostí a bojovať proti podvodom; keďže Komisia by preto mala zdvojnásobiť svoje úsilie, aby zaistila, že boj proti podvodom bude realizovaný efektívne a poskytne hmatateľnejšie a uspokojivejšie výsledky;

E.

keďže podľa článku 325 ods. 2 ZFEÚ musia členské štáty prijať rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy;

F.

keďže výkyvy v počte nezrovnalostí možno dať do súvislosti s napredovaním viacročných programových cyklov (s vyššími úrovňami odhaľovania na konci cyklov v dôsledku ukončenia programov), ako aj s oneskoreným predkladaním správ niektorých členských štátov, ktoré zvyknú oznamovať väčšinu nezrovnalostí z predchádzajúcich viacročných programov naraz;

G.

keďže DPH je významným a rastúcim zdrojom príjmov pre členské štáty, ktorý v roku 2015 vyniesol takmer 1 035,3 miliardy EUR a prispel k vlastným zdrojom EÚ celkovou sumou 18,3 miliardy EUR, čo predstavuje 13,9 % celkových príjmov EÚ v roku 2015;

H.

keďže systémy DPH, najmä tie, ktoré sa uplatňujú na cezhraničné transakcie, sú náchylné na podvody a stratégie daňových únikov, keď len podvody MTIC (podvody v rámci Spoločenstva založené na chýbajúcom obchodnom subjekte – tzv. kolotočové podvody) boli zodpovedné za straty príjmov z DPH vo výške približne 50 miliárd EUR v roku 2015;

I.

keďže korupcia ovplyvňuje všetky členské štáty, najmä vo forme organizovanej trestnej činnosti, a nielenže zaťažuje hospodárstvo EÚ, ale oslabuje demokraciu a zásadu právneho štátu v celej Európe; keďže však presné údaje nie sú známe, pretože Komisia sa rozhodla, že nebude zverejňovať údaje v správe o protikorupčnej politike EÚ;

J.

keďže podvod je zámerné protiprávne konanie, ktoré je trestným činom, pričom nezrovnalosť znamená nedodržanie pravidiel;

K.

keďže výpadok príjmov z DPH predstavoval v roku 2015 približne 151,5 miliardy EUR a pohyboval sa v rozmedzí od menej ako 3,5 % až po viac ako 37,2 % v závislosti od posudzovanej krajiny;

L.

keďže až do vytvorenia Európskej prokuratúry (EPPO) a reformy Eurojustu bude OLAF jediným európskym orgánom špecializovaným na ochranu finančných záujmov EÚ; keďže v niekoľkých členských štátoch bude OLAF dokonca aj po zriadení Európskej prokuratúry jediným orgánom na ochranu finančných záujmov EÚ;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (D055630-01) obnovuje povolenie umiestniť na trh potraviny a krmivá vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1 (KM-ØØØH71-4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

—

so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa konalo 19. marca 2018 a ktorým sa rozhodlo, že sa nevydá žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na článok 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—

so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín 26. októbra 2017 a uverejnené 16. novembra 2017 (3),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, COD(2017)0035),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (4),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 12. novembra 2004 spoločnosti KWS SAAT AG a Monsanto Europe S.A. predložili príslušným orgánom Spojeného kráľovstva v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť o umiestnenie na trh potravín, zložiek potravín a krmiva vyrobených z cukrovej repy H7-1 (ďalej len „geneticky modifikovaná cukrová repa H7-1“);

B.

keďže rozhodnutím Komisie 2007/692/ES (5) sa povoľuje umiestňovať na trh potraviny, zložky potravín a krmivá, ktoré sú vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1; keďže pred uvedeným rozhodnutím Komisie Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) 5. decembra 2006 prijal v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 14. decembra 2006 (6) (ďalej len „EFSA 2006“);

C.

keďže 20. októbra 2016 spoločnosti KWS SAAT SE a Monsanto Europe S.A./N.V. spoločne predložili žiadosť o obnovenie povolenia udeleného v súlade s rozhodnutím 2007/692/ES;

D.

keďže úrad EFSA 26. októbra 2017 prijal v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 16. novembra 2017 (7) (ďalej len „EFSA 2017“);

E.

keďže rozsah žiadosti o obnovenie povolenia sa týka potravín a krmív, ktoré sú vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1, alebo potravín, ktoré obsahujú zložky, ktoré sú vyrobené z geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1, určených na dovoz a spracovanie (8); keďže medzi týmito výrobkami sú napríklad cukor, sirup, vysušená dužina a melasa, ktoré všetky pochádzajú z koreňa cukrovej repy; keďže dužina a melasa sa používajú okrem iného na kŕmenie zvierat (9);

F.

keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

G.

keďže členské štáty predložili počas trojmesačného obdobia konzultácií množstvo kritických pripomienok týkajúcich sa EFSA 2006 (10) i EFSA 2017 (11); keďže členské štáty kritizujú okrem iného skutočnosť, že neboli vykonané žiadne testy s kúskami koreňov, ktoré sa často miešajú s melasou a používajú vo forme peliet ako krmivo, že trojtýždňová štúdia výkonu týkajúca sa krmiva a uskutočnená na ovciach sa nemôže považovať za reprezentatívnu, pretože nie je jasné, či sa posudzovali toxikologicky významné parametre, že neboli poskytnuté žiadne vedecké dôkazy na podporu tvrdenia, že „vystavenie ľudí bielkovine bude zanedbateľné“, že, pokiaľ ide o alergénnosť, neboli vykonané žiadne experimentálne skúšky so samotným geneticky modifikovaným organizmom, že štúdie s izolovanou bielkovinou nie sú presvedčivým dôkazom o neškodnosti a že v analýze zloženia chýbajú údaje o fosfore a horčíku, ktoré odporúča Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj;

H.

keďže geneticky modifikovaná cukrová repa H7-1 exprimuje bielkovinu CP4 EPSPS, ktorá zabezpečuje odolnosť voči glyfozátu; keďže v dôsledku toho treba očakávať, že geneticky modifikovaná cukrová repa H7-1 bude vystavená vyšším a tiež opakovaným dávkam glyfozátu, čo povedie nielen k vyššiemu zaťaženiu rezíduami pri žatve, ale môže mať vplyv aj na zloženie rastliny a jej agronomické charakteristiky;

I.

keďže napriek tomu, že glyfozát sa zvyčajne rozprašuje na listy rastlín, môže sa šírením v rastline alebo absorpciou cez pôdu nahromadiť v koreňoch; keďže absorpcia glyfozátu koreňmi bola dokázaná v prípade niekoľkých druhov plodín vrátane repy; keďže tento spôsob expozície je významný, pretože pri odtoku zachytávajú glyfozát hlavne korene (12);

J.

keďže informácie o hladinách rezíduí herbicídov a ich metabolitov, ako aj informácie o ich rozložení v celej rastline sú nevyhnutné pre dôkladné posúdenie rizík, pokiaľ ide o geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom; keďže podľa vedeckej skupiny EFSA pre geneticky modifikované rastliny hladiny rezíduí glyfozátu nespadajú do tejto oblasti; keďže úrad EFSA neposúdil rezíduá glyfozátu v geneticky modifikovanej cukrovej repe H7-1, ani akékoľvek možné zmeny v jej zložení a jej agronomických vlastností v dôsledku vystavenia glyfozátu;

K.

keďže vo všeobecnosti podľa vedeckej skupiny EFSA pre pesticídy nemožno vyvodiť závery týkajúce sa bezpečnosti rezíduí pri postrekoch geneticky modifikovaných plodín prípravkami s obsahom glyfozátu (13); keďže prídavné látky a ich zmesi používané v komerčných prípravkoch na postrekovanie glyfozátom môžu prejavovať vyššiu toxicitu ako účinná zložka samotná (14); keďže Únia už odstránila z trhu prídavnú látku známu ako etoxylovaný alkylamín vzhľadom na obavy týkajúce sa jej toxicity; keďže problematické prídavné látky a zmesi však ešte stále môžu byť povolené v krajinách, v ktorých sa pestuje geneticky modifikovaná cukrová repa H7-1 (USA, Kanada a Japonsko);

L.

keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže úrad EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra (ECHA) dospela v marci 2017 k záveru, že nie je odôvodnená žiadna klasifikácia; keďže, naopak, v roku 2015 Medzinárodná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny klasifikovala glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre človeka; keďže Európsky parlament zriadil Osobitný výbor pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov, ktorý pomôže zistiť, či úrad EFSA a ECHA dodržali príslušné medzinárodné vedecké normy a či nedošlo k neprimeranému vplyvu odvetvia na závery agentúr Únie, čo sa týka karcinogenity glyfozátu;

M.

keďže Komisia v súčasnosti od členských štátov nepožaduje, aby posudzovali rezíduá glyfozátu v cukrovej repe s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí v rámci koordinovaného viacročného kontrolného programu na roky 2018, 2019 a 2020, a to v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/660 (15); keďže, členské štáty teda nebudú posudzovať rezíduá glyfozátu v cukrovej repe s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/555 (16); keďže z tohto dôvodu nie je známe, či rezíduá glyfozátu v dovážanej geneticky modifikovanej cukrovej repe H7-1 sú v súlade s maximálnymi hladinami rezíduí Únie;

N.

keďže úrad EFSA dospel k záveru, že s výnimkou jedného všetky reprezentačné použitia glyfozátu na konvenčné plodiny (t. j. geneticky nemodifikované plodiny) predstavujú „riziko pre voľne žijúce necieľové suchozemské stavovce“, a zároveň zistil vysoké dlhodobé riziko pre cicavce v prípade niektorých hlavných použití na konvenčné plodiny (17); keďže ECHA klasifikovala glyfozát ako látku toxickú pre vodné organizmy, ktorá má dlhodobé účinky; keďže negatívny vplyv použitia glyfozátu na biodiverzitu a životné prostredie sú podrobne zdokumentované; keďže napríklad štúdia vypracovaná v USA v roku 2017 zistila negatívnu koreláciu medzi používaním glyfozátu a veľkým výskytom dospelých motýľov Danaus plexippus, predovšetkým v oblastiach intenzívneho poľnohospodárstva (18);

O.

keďže obnovenie povolenia umiestniť na trh geneticky modifikovanú cukrovú repu H7-1 bude naďalej vytvárať dopyt po jej pestovaní v tretích krajinách; keďže, ako bolo uvedené vyššie, väčšie a opakované dávky herbicídov sa používajú na geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom (v porovnaní s geneticky nemodifikovanými rastlinami), keďže boli zámerne vyvinuté na tento účel;

P.

keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite, v súlade s ktorým musia zmluvné strany zabezpečiť, aby činnosti v rámci ich jurisdikcie nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov alebo oblastí za hranicami ich jurisdikcie (19); keďže rozhodnutie o tom, či obnoviť alebo neobnoviť povolenie geneticky modifikovanej cukrovej repy H7-1 patrí do jurisdikcie Únie;

Q.

keďže vývoj geneticky modifikovaných plodín odolných voči niekoľkým selektívnym herbicídom je spôsobený najmä rýchlym vývojom odolnosti burín voči glyfozátu v krajinách, ktoré sa výrazne spoliehali na geneticky modifikované plodiny; keďže v roku 2015 existovalo na celom svete prinajmenšom 29 druhov buriny odolných voči glyfozátu (20);

R.

keďže 19. marca 2018 Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, hlasovaním rozhodol nevydať žiadne stanovisko;

S.

keďže Komisia pri viacerých príležitostiach vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli rozhodnutia o povolení prijímané bez podpory Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré je vo všeobecnosti len výnimkou z postupu, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoleniach pre geneticky modifikované potraviny a krmivá; keďže túto prax ako nedemokratickú odsúdil aj predseda Juncker (21);

T.

keďže Európsky parlament 28. októbra 2015 zamietol v prvom čítaní legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003 (22), a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

U.

keďže podľa odôvodnenia 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by Komisia mala v čo najväčšej miere konať tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor, najmä keď sa akt týka citlivých otázok, akými sú zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a životné prostredie;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

—

Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).

—

Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 71).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 19).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 17).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 15).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 108).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 111).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0388).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0389).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0386).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0387).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0390).

—

Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformácií Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty P8_TA(2017)0123).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0215).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0214).

—

Uznesenie z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0341).

—

Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0377).

—

Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0378).

—

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 (DAS-Ø15Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0396).

—

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju 305 423 × 40-3-2 (DP-3Ø5423-1 × MON-Ø4Ø32-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0397).

—

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku MON 88302 × Ms8 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8 × ACS-BNØØ3-6), MON 88302 × Ms8 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8) a MON 88302 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACS-BNØØ3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0398).

—

Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122 (DAS-59122-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2018)0051).

—

Uznesenie z 1. marca 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × NK603 (MON-87427-7 × MON-89Ø34-3 × MON-ØØ6Ø3-6 a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve z udalostí MON 87427, MON 89034 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/420/EÚ (Prijaté texty, P8_TA(2018)0052).

—

so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“ ) za rok 2016,

—

so zreteľom na finančnú správu a štatistickú správu EIB za rok 2016,

—

so zreteľom na správu Európskej investičnej banky o udržateľnosti za rok 2016, správu o posúdení operácií EIB v EÚ na základe troch pilierov za rok 2016 a na jej správu o výsledkoch mimo EÚ za rok 2016,

—

so zreteľom na výročnú správu výboru audítorov za rok 2016,

—

so zreteľom na správu skupiny EIB o činnosti v rámci boja proti podvodom za rok 2016,

—

so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2016 a správu o riadení podniku za rok 2016,

—

so zreteľom na správu orgánu EIB zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi o činnosti za rok 2016,

—

so zreteľom na operačné plány skupiny EIB na roky 2015 – 2017 a 2016 – 2018,

—

so zreteľom na články 3 a 9 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“ ),

—

so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“ ), na Protokol č. 5 o štatúte EIB a na Protokol č. 28 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

—

so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

—

so zreteľom na rokovací poriadok Európskej investičnej banky,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 11. marca 2014 o výročnej správe EIB za rok 2012 (1), z 30. apríla 2015 o výročnej správe EIB za rok 2013 (2), z 28. apríla 2016 o výročnej správe EIB za rok 2014 (3) a z 27. apríla 2017 o výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2015 (4),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011 (5) o mandáte EIB pre vonkajšie činnosti na roky 2007 – 2013 a na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2015 s názvom Spolupráca v oblasti zamestnanosti a rastu: úloha národných podporných bánk (NPB) pri podpore Investičného plánu pre Európu (COM(2015)0361),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

—

zo zreteľom na oznámenie Komisie spolu s pripojenými pracovnými dokumentmi jej útvarov zo 14. septembra 2016 o predĺžení trvania Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej len „EFSI“) a zavedení technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016)0597, SWD(2016)0297 a SWD(2016)0298),

—

so zreteľom na hodnotenie fungovania EFSI, ktoré oddelenie operácií EIB vypracovalo v septembri 2016,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 2/2016 o návrhu na predĺženie a rozšírenie EFSI,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2016 s názvom Plnenie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – poučenie z programového obdobia 2007 – 2013,

—

so zreteľom na ad hoc audit spoločnosti Ernst & Young z 8. novembra 2016 týkajúci sa uplatňovania nariadenia (EÚ) 2015/1017 (nariadenie o EFSI),

—

so zreteľom na správu Komisie zo 16. júna 2017 o riadení záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície v roku 2016 (COM(2017)0326 a SWD(2017)0235),

—

so zreteľom na trojstrannú dohodu zo septembra 2016 medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou,

—

so zreteľom na list európskej ombudsmanky prezidentovi Európskej investičnej banky z 22. júla 2016,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0139/2018),

A.

keďže EIB je bankou EÚ, ako sa stanovuje v článkoch 308 a 309 ZFEÚ, a najväčšou multilaterálnou bankou a najväčším verejným poskytovateľom úverov na svete pôsobiacim na medzinárodných kapitálových trhoch;

B.

keďže EIB je na základe zmlúv povinná prispievať k integrácii, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a regionálnemu rozvoju EÚ prostredníctvom osobitných investičných nástrojov, ako sú úvery, kapitálové investície, záruky, finančné nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;

C.

keďže výzvy spojené s udržateľnosťou sa zvyšujú, a to najmä v kontexte programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý sa má transponovať do viacerých cieľov EIB;

D.

keďže EIB zohráva kľúčovú úlohu vo vykonávaní čoraz väčšieho počtu finančných nástrojov, ktoré môžu využiť rozpočtové prostriedky EÚ na dosiahnutie pákového efektu;

E.

keďže investície do inovácie a zručností majú zásadný význam pre rozvoj vedomostnej ekonomiky v Európe a pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;

F.

keďže prispievanie k vyváženému a stabilnému rozvoju vnútorného trhu prostredníctvom financovania projektov zameraných na menej rozvinuté regióny a projektov, ktoré nemôžu plne financovať jednotlivé členské štáty, je v súlade s článkom 309 ZFEÚ hlavnou úlohou EIB;

G.

keďže moderná a udržateľná infraštruktúra zohráva významnú úlohu v boji proti zmene klímy a pri prepájaní vnútorných trhov a európskych hospodárstiev; keďže všetky súvisiace investície financované EIB by mali zabezpečiť, aby EÚ mala udržateľnú, efektívnu, ekologickú a dobre integrovanú infraštruktúru potrebnú na vytvorenie „inteligentnej Európy“ a podporovala skutočne udržateľný a inkluzívny dlhodobý rast;

H.

keďže EIB je referenčnou bankou, ktorej cieľom je podpora rastu začínajúcich a inovatívnych podnikov;

I.

keďže poskytovanie úverov EIB na opatrenia v oblasti klímy by malo podporovať prechod na bezuhlíkové hospodárstvo priaznivé pre životné prostredie a odolné voči zmene klímy, a to prostredníctvom projektov podporujúcich efektívne využívanie prírodných zdrojov, energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť;

J.

keďže investičný plán pre Európu pozostáva z troch pilierov: mobilizácia financií na investície; zabezpečenie, aby sa investície dostali do reálnej ekonomiky a zlepšenie investičného prostredia v Únii;

K.

keďže investície EIB by mali byť nielen ziskovými operáciami, ale mali by tiež zodpovedať kritériám trvalej udržateľnosti a normám v oblasti správy vecí verejných v súlade s požiadavkou zmlúv, aby pôsobila na neziskovom základe v záujme Únie;

L.

keďže politika transparentnosti vypracovaná v rámci EIB je skúšaná jej duálnou povahou, keďže je jednak verejným subjektom – bankou EÚ – a zároveň komerčnou bankou, ktorá spravuje a vlastní informácie týkajúce sa klientov EIB;

M.

keďže EIB by si mala zachovať rating AAA, ktorý je základným aktívom jej podnikateľského modelu získavania finančných zdrojov a poskytovania úverov za atraktívnych podmienok, ako aj vlastnenia kvalitných portfólií aktív;

N.

keďže EIB sa musí vzhľadom na svoju povahu niekedy spojiť aj s podnikmi zameranými na súkromný zisk, jej hlavnou úlohou je slúžiť záujmom občanov EÚ pred akýmkoľvek súkromným podnikom, spoločnosťou či právnickou osobou;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

102.

103.

—

so zreteľom na svoje početné uznesenia o Venezuele, najmä na uznesenia z 27. februára 2014 o situácii vo Venezuele (1), z 18. decembra 2014 o prenasledovaní demokratickej opozície vo Venezuele (2), z 12. marca 2015 (3), z 8. júna 2016 (4), z 27. apríla 2017 (5) a z 8. februára 2018 (6) o situácii vo Venezuele,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

—

so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

—

so zreteľom na vyhlásenia skupiny „El Grupo de Lima“z 23. januára 2018 a zo 14. februára 2018,

—

so zreteľom na závery Rady z 13. novembra 2017 a 22. januára 2018,

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 26. januára 2018 o najnovšom vývoji vo Venezuele,

—

so zreteľom na vyhlásenie prokurátorky Medzinárodného trestného súdu Fatou Bensoudovej z 8. februára 2018,

—

so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 19. apríla 2018 o situácii vo Venezuele,

—

so zreteľom na vyhlásenie Organizácie amerických štátov (OAS) z 20. apríla 2018 o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii vo Venezuele,

—

so zreteľom na vyhlásenie jeho skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb z 23. apríla 2018,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže predčasné prezidentské voľby, o ktorých rozhodlo medzinárodne neuznané národné ústavodarné zhromaždenie a ktoré schválila Národná volebná rada (CNE), sa budú konať 20. mája 2018; keďže CNE sa rozhodlo obmedziť účasť na súbežne prebiehajúcich miestnych a regionálnych voľbách na tie strany, ktoré nominovali kandidátov do prezidentských volieb;

B.

keďže venezuelský najvyšší súd 25. januára 2018 rozhodol o vylúčení koalície opozičných strán Mesa de la Unidad Democrática (MUD) z prezidentských volieb, čo predstavuje vážne porušenie zásady spravodlivých volieb, pretože kandidátom opozície sa odopiera možnosť zúčastniť sa slobodne a za rovnakých podmienok na voľbách;

C.

keďže podmienky na dôveryhodné, transparentné a inkluzívne voľby nie sú splnené, ako sa ukázalo počas rozhovorov v Santo Domingu, kde sa venezuelská vláda a opozícia nedokázali dohodnúť; keďže medzinárodné demokratické orgány vrátane Európskej únie odmietli pozvanie na pozorovanie takéhoto protiprávneho volebného procesu;

D.

keďže Rada Európskej únie sa 13. novembra 2017 rozhodla schváliť zbrojné embargo voči Venezuele a zákaz vývozu súvisiaceho materiálu, ktorý by sa mohol použiť na represálie vo vnútri štátu; keďže Rada Európskej únie v reakcii na nedodržiavanie demokratických zásad 22. januára 2018 jednohlasne rozhodla o zavedení sankcií v podobe reštriktívnych opatrení ako zákaz cestovania a zmrazenie majetku voči siedmim osobám z Venezuely zastávajúcim verejné funkcie;

E.

keďže nedávny vývoj vo Venezuele spôsobuje ďalšiu polarizáciu a zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu; keďže Venezuela čelí bezprecedentnej politickej, sociálnej, hospodárskej a humanitárnej kríze, ktorá viedla k mnohým úmrtiam;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

—

so zreteľom na politiku súdržnosti a tematický cieľ „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“– článok 9 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach (1),

—

so zreteľom na článok 37 nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktorý sa týka finančných nástrojov podporovaných prostredníctvom EŠIF,

—

so zreteľom na článok 5 ods. 7 nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EÚ) č. 1301/2013, ktorý sa týka podpory trvalo udržateľnej dopravy a odstraňovania prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach (2),

—

so zreteľom na článok 4 písm. d) nariadenia o Kohéznom fonde (EÚ) č. 1300/2013, ktorý sa týka podpory trvalo udržateľnej dopravy a odstraňovania prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (5),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o správnej kombinácii financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní Bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2009 o Zelenej knihe o budúcnosti politiky TEN-T (11),

—

so zreteľom na siedmu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 9. októbra 2017 s názvom Môj región, moja Európa, naša budúcnosť (COM(2017)0583),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2017 s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (COM(2017)0534),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2013 s názvom Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje (COM(2013)0913),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 4. februára 2009 s názvom TEN-T: Preskúmanie politiky – Na ceste k lepšie integrovanej transeurópskej dopravnej sieti v záujme spoločnej dopravnej politiky (COM(2009)0044),

—

so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z augusta 2016 s názvom Pracovný balík č. 1: Hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 so zameraním na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF),

—

so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z júna 2016 s názvom Trendy regionálneho rozvoja v EÚ – Pracovný balík č. 1: Hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 so zameraním na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF),

—

so zreteľom na záverečnú správu Komisie z mája 2016 s názvom Pracovný balík č. 5: Hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 so zameraním na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. apríla 2017 s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: správa o zaostávajúcich regiónoch (SWD(2017)0132),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie zo 4. mája 2010 s názvom Konzultácia o budúcej politike týkajúcej sa transeurópskej dopravnej siete (COM(2010)0212),

—

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry s názvom Približná inventúra emisií skleníkových plynov EÚ: zástupné odhady emisií skleníkových plynov za rok 2016 (Approximated European Union greenhouse gas inventory: Proxy GHG emission estimates for 2016),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Mení sa svet aj doprava, ktorú zadalo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie, Tematická sekcia B: Štrukturálna politika a politika súdržnosti, marec 2016,

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Budúcnosť dopravnej infraštruktúry EÚ, ktorú zadalo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie, Tematická sekcia B: Štrukturálna politika a politika súdržnosti, január 2010,

—

so zreteľom na štatistickú knihu Eurostatu z roku 2016 s názvom Energetické, dopravné a environmentálne ukazovatele – vydanie 2016,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0136/2018),

A.

keďže tematické zameranie, ktorého cieľom je zvýšiť účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a podporovať regionálne úsilie o vykonávanie stratégie Európa 2020, cielene nasmerovalo investície v rámci tematického cieľa 7 do zlepšovania kvality dopravnej infraštruktúry vrátane efektívneho využívania existujúcej infraštruktúry;

B.

keďže KF a EFRR poskytujú podporu pre rozvoj siete TEN-T i miestnej a regionálnej dopravnej infraštruktúry, ktorá nie je súčasťou TEN-T, najmä v menej rozvinutých členských štátoch a regiónoch, kde je stále potrebné značné úsilie na doplnenie chýbajúcich prepojení, odstránenie prekážok a modernizáciu železničných koľajových vozidiel;

C.

keďže odvetvie dopravy a infraštruktúra pre toto odvetvie majú zásadný a rozhodujúci význam pre rozvoj každej krajiny, ako aj pre blahobyt obyvateľstva členských štátov, a preto odvetvie dopravy zostáva kľúčovou investičnou oblasťou, ktorá prispieva k rastu, ku konkurencieschopnosti a k rozvoju tým, že posilňuje hospodársky potenciál všetkých regiónov EÚ, a tak napomáha hospodársku a sociálnu súdržnosť, podporuje vnútorný trh a tým uľahčuje zabezpečovanie súdržnosti, integrácie a sociálneho a hospodárskeho začleňovania, prispieva k odstraňovaniu nerovnováhy medzi regiónmi, zlepšuje prístup k službám a odbornej príprave v najvzdialenejších regiónoch, ktorým v súčasnosti hrozí vyľudňovanie, a posilňuje siete na začatie a rozvoj podnikania;

D.

keďže v období 2007 – 2013 bolo 81 miliárd EUR alebo takmer tretina (31 %) európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) investovaných do dopravnej infraštruktúry; keďže najvýraznejší pozitívny vplyv investícií EÚ do dopravnej infraštruktúry je obzvlášť zreteľný v krajinách strednej a východnej Európy, ktorým sa pridelilo 69 % celkových finančných prostriedkov vyčlenených na dopravu;

E.

keďže viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 sa vyznačuje zvýšením rozpočtov EŠIF a Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“); keďže investície do dopravy neboli výrazne ovplyvnené nepriaznivými účinkami nedávnej hospodárskej a finančnej krízy ani oneskoreným vykonávaním programového obdobia; keďže investície do dopravnej infraštruktúry EÚ sú jednou z politík, ktoré poskytujú najvyššiu pridanú hodnotu EÚ vďaka účinkom presahovania v rámci (okrem iného) jednotného trhu, čo skutočne prináša všetkým členským štátom čisté príjmy z investícií;

F.

keďže úspechy spojené s cestnými, železničnými a prístavnými projektmi podporené z rozpočtu EÚ prispievajú k hospodárstvu, rastu, priemyslu, vývozu, cestovnému ruchu, obchodu, vytváraniu pracovných miest, obnove regiónov a zvráteniu trendu vyľudňovania; keďže existujú príklady pridanej hodnoty EÚ, napr. modernizácia železničnej trate E30/C-E30 Krakov – Rzeszow v Poľsku, železnica Sofia – Plovdiv v Bulharsku, mestský železničný tunel v Lipsku (moduly 5 a 6) v Nemecku, modernizácia trate Votice – Benešov u Prahy v Českej republike, rekonštrukcia križovatky Ülemiste v Taline v Estónsku, rekonštrukcia štátnej cesty DN6 Alexandria – Craiova v Rumunsku, vysokorýchlostná železnica na úseku Madrid – Valencia – Murcia v Španielsku, dokončenie diaľnice Trakia zo Sofie do čiernomorského prístavu Burgas, trať metra 4 v Budapešti v Maďarsku, trať metra v meste Sofia v Bulharsku a mnoho ďalších;

G.

keďže sieť TEN-T a dopravná infraštruktúra, ako sú cestná, (vysokorýchlostná) železničná, vodná a letecká doprava, sú prioritami EÚ a v prípade, že by európske investície zaostávali, by zvýšené priame zahraničné investície mohli vyplniť medzeru pri premiestňovaní ziskov, daní a pracovných príležitostí mimo EÚ, čím by mohlo dôjsť k zvýšeniu závislosti a makroekonomickej nestability regiónov; keďže z dlhodobého hľadiska by takýto proces ohrozil regionálnu prítomnosť a politiky Únie a viedol by k roztrieštenosti a rozdielom;

H.

keďže rozvoj koridorov základnej siete zahŕňa niekoľko zložiek, ktoré sú jeho neoddeliteľnou súčasťou a medzi ktoré patrí infraštruktúra pre alternatívne palivá (nabíjacie zariadenia) a inteligentné a inovačné dopravné systémy, pričom tento rozvoj má kľúčovú úlohu pri podpore dekarbonizácie dopravného systému ako celku;

I.

keďže inteligentná, nadčasová, udržateľná a plne prepojená doprava, energetika a digitálne siete sú nevyhnutnou podmienkou pre dokončenie a plynulé fungovanie európskeho jednotného trhu a pre prepojenie Európy so svetovým trhom; keďže ide o skutočné tepny pre rast európskej hospodárskej produktivity, územnú súdržnosť a blahobyt európskych občanov;

J.

keďže integrovanejší prístup k investíciám do dopravnej infraštruktúry povedie k odstráneniu prekážok, zlepšeniu multimodálnej prepojiteľnosti a zvýšeniu investícií zameraných na prechod z cestnej dopravy na železničnú dopravu i na ekologické vozidlá, ako sú napríklad vozidlá na elektrický pohon, ako aj železnice a lodná doprava; keďže to bude viesť k energetickej diverzifikácii v doprave a k ekologickejším dopravným sietiam, čím sa znížia emisie skleníkových plynov, zlepší sa kvalita ovzdušia a podporia ďalšie opatrenia na boj proti zmene klímy;

K.

keďže doprava je dôležitý stavebný prvok politiky EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy a keďže ciele EÚ týkajúce sa minimálneho podielu energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia emisií skleníkových plynov nemožno dosiahnuť bez toho, aby k ich splneniu výrazne prispela doprava;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2017 o ochrane migrujúcich detí (COM(2017)0211),

—

so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2017 o ochrane migrujúcich detí,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. septembra 2016 – newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov (1),

—

so zreteľom na bod 44 všeobecného komentára č. 21 (2017) Výboru pre práva dieťaťa týkajúceho sa detí žijúcich na ulici z 21. júna 2017 (2),

—

so zreteľom na usmernenia EÚ zo 6. marca 2017pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa: Nezabudnúť na žiadne dieťa,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (5),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 12. apríla 2018 vo veci C-550/16, A a S/Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o ochrane migrujúcich detí (O-000031/2018 – B8-0016/2018),

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa Unicefu žije v Európe odhadom 5,4 milióna migrujúcich detí (7); keďže podľa najnovších údajov Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) prišlo v roku 2017 do Grécka, Talianska, Španielska a Bulharska 32 039 detí; keďže z týchto detí bolo 46 % bez sprievodu alebo odlúčených od rodičov a zvyšných 54 % bolo v sprievode rodičov alebo iných opatrovníkov; keďže k 1. septembru 2016 bolo nahlásených 821 detí v zariadeniach určených na zaistenie v deviatich členských štátoch; keďže väčšina členských štátov neposkytuje ani systematicky nezbiera údaje o zaisťovaní migrujúcich detí (8);

B.

keďže rok po vydaní oznámenia Komisie o ochrane migrujúcich detí z 12. apríla 2017 sa členské štáty stále stretávajú s problémami pri vykonávaní odporúčaní, ktoré sú v ňom uvedené;

C.

keďže nedostatok spoľahlivých informácií a zdĺhavé postupy zlučovania rodín a vymenovania opatrovníka spolu so strachom zo zaistenia, vrátenia alebo premiestnenia majú za následok úteky detí, ktoré sa tak poľahky môžu stať obeťami obchodovania s ľuďmi, násilia a vykorisťovania;

D.

keďže chýbajúce služby na ochranu detí a aktivity pre deti v záchytných táboroch majú nepriaznivý vplyv na duševné zdravie detí;

E.

keďže v Charte základných práv Európskej únie a Dohovore OSN o právach dieťaťa sa vyžaduje, aby sa pri všetkých opatreniach týkajúcich sa detí bral do úvahy v prvom rade záujem dieťaťa;

F.

keďže podľa nedávnej porovnávacej štúdie (9) zaraďujú členské štáty detských žiadateľov o azyl do škôl rozličným tempom, niekedy po vyše troch mesiacoch od podania žiadosti o azyl, čo spôsobuje problémy najmä starším deťom;

G.

keďže podľa správy databázy azylových informácií z roku 2016 je prístup k azylovým konaniam často problematický a môže viesť k ďalším výrazným omeškaniam (10);

H.

keďže niektoré členské štáty sa stále stretajú s výzvami, pokiaľ ide o posudzovanie veku a ochranu detí, ktoré nepožiadali o azyl;

I.

keďže v nedávnej správe Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) o príchode sexuálne vykorisťovaných migrantov sa odhaduje, že 80 % dievčat, ktoré prichádzajú z Nigérie trasou cez centrálne Stredozemie, pričom ich počet prudko vzrástol z 1 454 v roku 2014 na 11 009 v roku 2016, je potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi na účel sexuálneho vykorisťovania; keďže členské štáty narážajú na ťažkosti pri identifikácii a podpore dievčat, ktorú sú obeťami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania;

J.

keďže stav bez štátnej príslušnosti predstavuje v prípade detí závažnú výzvu z hľadiska ľudských práv, a teda zdržiava proces určovania postavenia detí v Európskej únii, čím im upiera prístup k základným službám a právam;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (1) (ďalej len „nariadenie o kozmetických výrobkoch“),

—

so zreteľom na článok 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2013 o zákaze testovania na zvieratách a zákaze uvádzania na trh a o súčasnej situácii, pokiaľ ide o alternatívne metódy v oblasti kozmetiky (COM(2013)0135),

—

so zreteľom na správu Komisie z 19. septembra 2016 o vývoji, validácii a úradnom schválení alternatívnych metód k testom na zvieratách v oblasti kozmetiky (2013 – 2015) (COM(2016)0599),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. júna 2015 o európskej iniciatíve občanov „Stop vivisekcii“(C(2015)3773),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21. septembra 2016 vo veci C-592/14 (2),

—

so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometra 442 z marca 2016 s názvom Postoje Európanov, pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat,

—

so zreteľom na štúdiu z januára 2017 s názvom Dobré životné podmienky zvierat v Európskej únii, ktorú nechal vypracovať Výbor pre petície,

—

so zreteľom na otázku Rade týkajúcu sa globálneho zákazu testovania kozmetických výrobkov na zvieratách (O-000040/2018 – B8-0017/2018),

—

so zreteľom na otázku Komisii týkajúcu sa globálneho zákazu testovania kozmetických výrobkov na zvieratách (O-000041/2018 – B8-0018/2018),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v nariadení o kozmetických výrobkoch sa stanovujú podmienky uvádzania kozmetických výrobkov a zložiek na trh v EÚ a jeho cieľom je vybudovať vnútorný trh s kozmetickými výrobkami a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia;

B.

keďže v článku 13 ZFEÚ sa uvádza, že pri formulovaní a vykonávaní politík Únie, najmä v súvislosti s vnútorným trhom, sa berie maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí;

C.

keďže kozmetické výrobky sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života občanov EÚ a patrí medzi ne široká škála výrobkov od mejkapu a dezodorantov až po výrobky na kúpanie, sprchovanie, opaľovanie, vlasy, pokožku, či starostlivosť o nechty, holenie a ústnu hygienu;

D.

keďže EÚ sa zaviazala, že bude podporovať dobré životné podmienky zvierat a zároveň chrániť ľudské zdravie a životné prostredie;

E.

keďže v záujme zaistenia bezpečnosti kozmetiky sa v článku 10 nariadenia o kozmetických výrobkoch uvádza, že v prípade každého kozmetického výrobku treba posúdiť jeho bezpečnosť a vypracovať správu o bezpečnosti kozmetického výrobku;

F.

keďže v článku 11 uvedeného nariadenia o kozmetických výrobkoch sa požaduje uchovanie informačnej zložky o každom výrobku uvedenom na trh, ktorá obsahuje údaje o všetkých testoch na zvieratách vykonaných v súvislosti s vývojom alebo posúdením bezpečnosti kozmetického výrobku alebo jeho zložiek;

G.

keďže testovanie konečných kozmetických výrobkov na zvieratách je v EÚ zakázané od septembra 2004 a testovanie kozmetických zložiek od marca 2009 („zákaz testovania“);

H.

keďže uvádzanie konečných kozmetických výrobkov a kozmetických zložiek testovaných na zvieratách na trh je v EÚ zakázané od marca 2009, pokiaľ nejde o toxicitu po opakovaných dávkach, reprodukčnú toxicitu a toxikokinetiku; keďže zákaz uvádzania na trh v prípade týchto osobitných komplexných zdravotných účinkov sa uplatňuje od marca 2013 bez ohľadu na to, či je k dispozícii alternatívne testovanie, ktoré sa nevykonáva na zvieratách („zákaz uvádzania na trh“);

I.

keďže väčšina zložiek prítomných v kozmetických výrobkoch sa používa aj v mnohých iných spotrebiteľských a priemyselných výrobkoch, ako sú lieky, detergenty a iné chemikálie a potraviny; keďže je možné, že tieto zložky boli testované na zvieratách v rámci príslušného právneho rámca, ako je nariadenie REACH (3), ak nebola k dispozícii iná alternatíva;

J.

keďže podľa osobitného prieskumu Eurobarometra 442 z marca 2016 89 % občanov EÚ súhlasí s tým, že EÚ by mala urobiť viac na podporu lepšej informovanosti o význame dobrých životných podmienok zvierat v medzinárodnom rozsahu, a 90 % občanov EÚ sa zhoduje v tom, že je dôležité zaviesť prísne, celosvetovo uznávané normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

K.

keďže Európsky parlament dostáva mnoho petícií od občanov, ktorí uplatňujú svoje právo podľa článkov 24 a 227 ZFEÚ a článku 44 Charty základných práv Európskej únie a žiadajú, aby sa v Európe i na celom svete prestali robiť testy na zvieratách a aby sa zaviedli medzinárodné normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat;

L.

keďže verejnosť požaduje prijatie nového legislatívneho rámca na postupné ukončenie testovania na zvieratách;

M.

keďže Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 21. septembra 2016 vo veci C-592/14 potvrdil, že uvádzanie kozmetických výrobkov, ktoré obsahujú niektoré prísady testované na zvieratách mimo EÚ, na trh Únie na účely ich predaja v tretích krajinách, sa môže zakázať, ak sa údaje vyplývajúce z tohto testovania použijú na preukázanie bezpečnosti daných výrobkov v súvislosti s ich uvedením na trh EÚ;

N.

keďže jestvujúce medzery umožňujú, aby sa kozmetické výrobky testované na zvieratách mimo EÚ uvádzali na trh EÚ a aby boli tieto výrobky opätovne testované v EÚ s využitím alternatív testovania na zvieratách, čo je v rozpore s duchom právnych predpisov EÚ;

O.

keďže EÚ zohráva v Organizácii Spojených národov kľúčovú úlohu; keďže inštitúcie a členské štáty EÚ sa musia aj v budúcnosti usilovať rešpektovať svetový poriadok, ktorého základom je medzinárodné právo a mnohostranná spolupráca;

P.

keďže EÚ by sa mala v rámci svojich vonkajších vzťahov viac snažiť presadzovať prísne normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

—

so zreteľom na odporúčania Európskeho fóra pre ovčie mäso, ktoré sa uskutočnilo v rokoch 2015 a 2016 pod záštitou Komisie,

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Budúcnosť odvetvia ovčieho a kozieho mäsa v Európe, ktorú dala vypracovať tematická sekcia B Európskeho parlamentu na žiadosť Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o budúcnosti sektora chovu oviec a kôz v Európe (1),

—

so zreteľom na hodnotenie opatrení SPP v sektore chovu oviec a kôz, ktoré vypracovala Komisia v roku 2011,

—

so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 týkajúce sa akčného plánu EÚ pre ľudí, prírodu a hospodárstvo,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o Akčnom pláne pre ľudí, prírodu a hospodárstvo (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“proti antimikrobiálnej rezistencii (COM(2017)0339),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu,

—

so zreteľom na závery holandského ombudsmana v jeho správe z roku 2012 o prístupe vlády ku Q horúčke (3) a v jeho štúdii z roku 2017 o skúsenostiach, ktoré vláda získala z epidémie Q horúčky (4),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0064/2018),

A.

keďže odvetvie chovu oviec a kôz sa vo väčšine EÚ vyznačuje nízkou ziskovosťou a príjmami, ktoré patria medzi najnižšie v EÚ, a to najmä vzhľadom na vysoké prevádzkové a regulačné náklady, ktoré sú niekedy vyššie ako predajné ceny, a veľké administratívne zaťaženie, čo mnohých poľnohospodárov čoraz častejšie vedie k rušeniu výroby;

B.

keďže nerovnováhy v potravinovom reťazci zvyšujú zraniteľnosť týchto odvetví a keďže Komisia doteraz nedokázala prijať potrebné regulačné opatrenia, ktoré Európsky parlament požadoval v tejto súvislosti;

C.

keďže je nemožné zriadiť a udržiavať chov oviec a kôz bez zaručených stabilných príjmov pre poľnohospodárov;

D.

keďže chov oviec a kôz v Európe má sezónny charakter, na rozdiel od niektorých iných regiónoch sveta, ktoré môžu udržiavať úplný cyklus chovu a produkcie počas celého roka; keďže vysoká sezónnosť môže poľnohospodárov a výrobcov uvrhnúť do hospodárskej neistoty;

E.

keďže obe odvetvia majú potenciál vytvoriť a udržať zamestnanosť v znevýhodnených oblastiach, ako sú odľahlé a horské regióny;

F.

keďže chov oviec a kôz predstavujú významný potenciál pre rozvoj a zamestnanosť v mnohých zraniteľných vidieckych a prímestských oblastiach, najmä prostredníctvom predaja ovčieho a kozieho mäsa a vysokokvalitných mliečnych výrobkov, ktoré je možné umiestniť na trh prostredníctvom krátkych a miestnych dodávateľských reťazcov;

G.

keďže chovatelia oviec narážajú na ťažkosti pri hľadaní kvalifikovanej, a niekedy aj nekvalifikovanej pracovnej sily;

H.

keďže chov oviec a kôz je súčasťou kultúrneho dedičstva mnohých členských štátov a zabezpečuje vysoko kvalitné tradičné výrobky;

I.

keďže odvetvie chovu oviec a kôz musí zabezpečiť najprísnejšie normy na svete, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, zdravie a dobré životné podmienky zvierat a rešpektovanie životného prostredia;

J.

keďže chov oviec a kôz zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní environmentálnej udržateľnosti, najmä ak sa zakladá na pasení, pretože je prítomný v 70 % geograficky znevýhodnených oblastí EÚ vrátane izolovaných a relatívne neprístupných oblastí a prispieva k zachovaniu krajiny a biodiverzity (vrátane miestnych pôvodných plemien) a k boju proti erózii pôdy, hromadeniu nežiaducej biomasy, poškodeniam hrádzí a kanálov, lavínam a požiarom lesov a krovín;

K.

keďže chov oviec a kôz je významným spoločensko-hospodárskym príspevkom k vidieckym oblastiam Európy tým, že udržiava poľnohospodársku činnosť a zamestnanosť v znevýhodnených oblastiach a dodáva vysokokvalitné tradičné výrobky;

L.

keďže generačná obnova poľnohospodárov sa musí zlepšiť, aby sa zaručilo prežitie tohto druhu chovu a pomohlo zastaviť rýchle vyľudňovanie v mnohých vidieckych regiónoch, kde sú základné služby a služby na podporu rodiny vzácne, čo má dôsledky najmä pre ženy, ktoré vykonávajú významnú a často neviditeľnú prácu v tomto odvetví;

M.

keďže tieto sektory ponúkajú priaznivé prostredie a príležitosti pre mladých ľudí, ktorí chcú začať s poľnohospodárstvom v štruktúrach osobného rozsahu – čo zahŕňa nízku úroveň kapitalizácie, dobre rozvinuté kolektívne organizácie, vzájomnú pomoc a družstvá so zariadeniami na spoločné používanie – alebo založiť podnik;

N.

keďže priemerný vek chovateľov oviec a kôz stúpa a chýba prenos vedomostí medzi generáciami, čo brzdí hladké fungovanie oboch sektorov, ktoré zostávajú zraniteľné z hľadiska nedostatku zručností a vedomostí v budúcnosti; keďže chovateľom a výrobcom kvalitných spracovaných výrobkov, ako sú tradičné syry, často chýbajú potrebné zručnosti v oblasti marketingu a predaja, ktoré sú nevyhnutné na uvedenie ich výrobkov na trh pútavým spôsobom;

O.

keďže väčšina oviec a kôz v EÚ sa chová v extenzívnych chovných podmienkach, napríklad na pastvinách; keďže v niektorých členských štátoch sa tieto odvetvia spoliehajú na intenzívny model chovu kôz a oviec;

P.

keďže tieto sektory prispievajú k ochrane oblastí s vysokou ekologickou hodnotou alebo s vysokou prírodnou hodnotou (HNV), ako sú pasienky a extenzívne pasienky, pasienky porastené drevinami a ďalšie druhy lesopasienkov alebo pasienky typu dehesa, ako aj menej úrodná pôda, a takisto hrajú kľúčovú úlohu pri odstraňovaní podrastu;

Q.

keďže definícia trvalého trávneho porastu pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) 2017/2393 (5) nezahŕňala vhodným spôsobom stredomorské trávne porasty s viacročnými drevinami, ako sú pasienky typu dehesa a ďalšie ekosystémy spojené s agrolesníctvom, čo viedlo k zníženiu plochy oprávnenej na priamu pomoc a k penalizovaniu poľnohospodárov v týchto oblastiach;

R.

keďže pastierstvo je tradičnou činnosťou extenzívneho chovu zvierat, ktorá sa vykonáva najmä v horských regiónoch, pričom umožňuje rozvoj na územiach, ktoré sú ťažko prístupné alebo obrábateľné strojmi a majú nízku agronomickú hodnotu, a teda im umožňuje udržiavať hospodársku činnosť;

S.

keďže sezónny presun zvierat je súčasťou poľnohospodárskych postupov v niektorých členských štátoch;

T.

keďže súčasná spoločná poľnohospodárska politika (SPP) stanovuje podporu na rozličné autochtónne plemená oviec a kôz;

U.

keďže tieto plemená sa dobre prispôsobili miestnemu prostrediu a zohrávajú významnú úlohu pri zachovávaní biodiverzity a prirodzenej rovnováhy v ich biotopoch;

V.

keďže pôvodné plemená sú oveľa lepšie prispôsobené miestnym podmienkam a prvkom;

W.

keďže od 80. rokov 20. storočia ubudlo 25 miliónov oviec a keďže za posledných 17 rokov výroba klesla o viac ako 20 %;

X.

keďže spotreba ovčieho a kozieho mäsa v posledných rokoch výrazne poklesla, v prípade ovčieho mäsa z 3,5 kg na osobu v roku 2001 na 2 kg v súčasnosti, a keďže tento klesajúci trend pokračoval rýchlym tempom aj v roku 2017, najmä medzi mladými ľuďmi;

Y.

keďže trh s kozím mäsom v Európe je jedinečný v tom, že výroba sa vo veľkej miere koncentruje v Grécku, Španielsku a Francúzsku, zatiaľ čo spotreba je zvlášť významná v Portugalsku, Taliansku a Grécku;

Z.

keďže výroba kozieho mäsa z kozliat alebo dospelých vyradených zvierat je sezónna a je vedľajším produktom výroby mlieka, ktorá je ovládaná malým počtom subjektov, pričom jeho predajná cena nie je dostatočná na odmenenie poľnohospodárov;

AA.

keďže obmedzená prítomnosť kozieho mäsa v miestach predaja predstavuje stratu viditeľnosti a tým aj zníženie spotreby zo strany spotrebiteľov;

AB.

keďže odvetvie chovu oviec a kôz tvorí 3 % európskej výroby mlieka a 9 % európskej výroby syra a keďže spolu v Európskej únii zamestnáva 1,5 milióna ľudí;

AC.

keďže konzumácia kozieho mlieka a kozieho syra sa v posledných rokoch výrazne zvýšila vo viacerých členských štátoch;

AD.

keďže produkcia ovčieho mäsa v EÚ dosahuje len približne 87 % dopytu na trhu, pričom dovoz z tretích krajín, predovšetkým z Nového Zélandu, znižuje konkurencieschopnosť výrobkov z EÚ v najcitlivejších obdobiach roka (Veľká noc a Vianoce), ale aj počas zvyšnej časti roka, keďže Nový Zéland a Austrália sú významnými vývozcami ovčieho mäsa;

AE.

keďže v posledných rokoch Nový Zéland zvýšil vývoz čerstvého alebo chladeného mäsa a znížil svoj tradičný vývoz mrazeného mäsa, čo má väčší vplyv na trh EÚ s čerstvým mäsom a ústi do nižších cien platených európskym výrobcom; domnieva sa, že uvedené sa musí zohľadniť v nadchádzajúcich rokovaniach o dohode o voľnom obchode s Novým Zélandom;

AF.

keďže v mnohých prípadoch výrobcovia z EÚ nekonkurujú za rovnakých podmienok dovozu z tretích krajín, ktoré často majú menej prísne kvalitatívne normy, regulačné požiadavky a environmentálne normy;

AG.

keďže odvetvie chovu oviec a kôz je citlivé, malo by byť v rámci prebiehajúcich rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Novým Zélandom, resp. Austráliou chránené, alebo by sa malo z týchto obchodných dohôd celkom vylúčiť;

AH.

keďže niektoré regióny v susedstve EÚ prejavujú záujem o ovčie a kozie výrobky z EÚ, čo predstavuje príležitosť pre výrobcov v EÚ, ktorú zatiaľ, žiaľ, nevyužívajú v plnej miere;

AI.

keďže brexit by mohol vyvolať významné zmeny v obchode s ovčím mäsom v rámci EÚ vzhľadom na to, že Spojené kráľovstvo je hlavným výrobcom a hlavným vstupným miestom pre dovoz z tretích krajín;

AJ.

keďže Spojené kráľovstvo dováža približne polovicu svojej trhovej kvóty pre ovčie mäso z Nového Zélandu a takmer dve tretiny z Austrálie a keďže EÚ nemôže náhle zrušiť svoje medzinárodné záväzky, čo prehlbuje neistotu spôsobenú brexitom;

AK.

keďže vlna z oviec a kôz je trvalo udržateľný, obnoviteľný a biologicky rozložiteľný zdroj pre textilný priemysel;

AL.

keďže vlna nie je uznaná ako poľnohospodársky výrobok podľa prílohy I k ZFEÚ, ale sa klasifikuje len ako živočíšny vedľajší produkt podľa nariadenia (EÚ) č. 142/2011;

AM.

keďže toto chýbajúce uznanie spôsobuje chovateľom oviec nevýhodu v porovnaní s inými poľnohospodármi, pretože vlna podlieha pri preprave prísnejším požiadavkám ako uznané poľnohospodárske výrobky a preto, že v prípade vlny nie sú možné trhové intervencie v rámci spoločnej organizácie trhu;

AN.

keďže chov oviec a kôz sú zo svojej povahy prevažne extenzívne, čo ústi do priameho kontaktu s voľne žijúcimi zvieratami, ktorých zdravotný stav nemožno zaručiť;

AO.

keďže v súlade s nariadením (ES) č. 999/2001 plán na boj proti klusavke viedol k 100 % zníženiu výmen plemenných zvierat, a keďže v prípade malých, pôvodných plemien viedla genotypizácia na klusavku k poklesu počtu samcov týchto plemenných zvierat až o 50 %;

AP.

keďže nedávne vypuknutia epidémií chorôb zvierat ukazujú, že výskyt ohniska v jednom členskom štáte môže predstavovať hrozbu pre celý európsky poľnohospodársky trh, keď sa vezme do úvahy niekoľko epidémií, ktoré zasiahli Európsku úniu a z ktorých niektoré, napríklad doteraz najväčšia epidémia Q horúčky, ku ktorej došlo v chovoch kôz medzi rokmi 2007 a 2011, mali dôsledky pre ľudské zdravie;

AQ.

keďže očkovanie oviec a kôz chráni stáda v členských štátoch pred cezhraničnými chorobami, obmedzuje riziko ďalšej nákazy medzi členskými štátmi a pomáha zmierniť dôsledky antimikrobiálnej rezistencie;

AR.

keďže podľa Európskeho akčného plánu „jedno zdravie“proti antimikrobiálnej rezistencii je imunizácia prostredníctvom očkovania nákladovo efektívnym zásahom v oblasti verejného zdravia v úsilí bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii, a to napriek skutočnosti, že používanie antibiotík je v krátkodobom horizonte lacnejšie, a keďže sa v tomto pláne predpokladajú aj stimuly na zvýšenie využívania diagnostiky, antimikrobiálnych alternatív a vakcín;

AS.

keďže systém elektronickej identifikácie oviec a kôz efektívne zabezpečuje vysledovateľnosť zvierat, ale strata ušných značiek alebo neúmyselné zlyhania pri ich snímaní môžu viesť k sankciám, ktoré sú niekedy neprimerané;

AT.

keďže poľnohospodári majú ťažkosti pri uplatňovaní súčasných pravidiel identifikácie aj v prípade kozliat;

AU.

keďže ochrana určitých živočíšnych druhov, najmä veľkých mäsožravcov, podľa smernice o biotopoch (92/43/EHS), poškodzovanie ich prirodzených biotopov a znižovanie množstva a kvality ich prirodzenej koristi spolu s vyľudňovaním vidieka a nedostatočnými investíciami do preventívnych opatrení zo strany členských štátov prispeli k významnému nárastu útokov dravcov na stáda oviec a kôz vo všetkých regiónoch, čo ešte zhoršilo už aj tak zúfalú situáciu, v ktorej sa nachádzajú niektoré poľnohospodárske podniky, a ohrozilo tradičné poľnohospodárstvo a pasienkový chov v mnohých oblastiach;

AV.

keďže predátory a veľké mäsožravce dosiahli dobrý stav ochrany v niektorých regiónoch Európskej únie;

AW.

keďže zavedenie možnosti zmeniť stav ochrany druhov v konkrétnych regiónoch by sa malo zohľadniť hneď, ako sa dosiahne želaný stav ochrany;

AX.

keďže chovatelia oviec a kôz sa musia vyrovnávať s veľkou mierou byrokracie a administratívnej záťaže vyplývajúcej nielen z SPP, ale aj z iných právnych predpisov EÚ, napríklad pravidiel, ktoré sa týkajú spracovania vedľajších živočíšnych produktov, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu;

AY.

keďže trh s ovčím a kozím mäsom je veľmi rozdrobený a transparentnosť nahlasovania trhových cien je veľmi malá;

AZ.

keďže v niektorých členských štátoch existuje len veľmi málo bitúnkov, čo bráni rozvoju týchto sektorov;

BA.

keďže reštrukturalizácia bitúnkového priemyslu, dodržiavanie zdravotných predpisov a zníženie počtu zabitých zvierat v dôsledku obmedzenia chovu v mnohých regiónoch viedli k zániku hospodárskych nástrojov potrebných na pridanie hodnoty a udržanie miestnych dodávateľských reťazcov;

BB.

keďže okrem iných faktorov aj reštrukturalizácia bitúnkového priemyslu, opatrenia uplatňované v dôsledku „choroby šialených kráv“a balík opatrení pre oblasť zdravia a hygieny viedli v mnohých členských štátoch k zániku rôznych nástrojov potrebných na prežitie priameho miestneho predaja a k nárastu nákladov na zabíjanie;

BC.

keďže mobilné zariadenia na dojenie a bitúnky, alebo opatrenia na zaistenie dostupnosti takýchto zariadení na mieste, sú dôležité a nevyhnutné na podporu produktivity chovu oviec a kôz;

BD.

keďže produktom z ovčieho a kozieho mäsa často chýba variabilita konečných produktov, ktorú je možné nájsť u iných druhov mäsa, čím sa stávajú menej atraktívne a menej vyhľadávané spotrebiteľmi;

BE.

keďže je potrebné zvýšiť pridanú hodnotu produkcie mäsa a zaviesť inovatívne, nové recepty, ktoré budú väčšmi prispôsobené spotrebiteľským návykom mladých ľudí;

BF.

keďže okrem poskytovania širokej škály mäsových, mliečnych a vlnených výrobkov spotrebiteľom v celej EÚ zohráva chov oviec a kôz veľmi dôležitú kultúrnu úlohu v mnohých spoločenstvách, keď sa oslavuje okrem iného v bulharskej tradícii kukeri a rumunskej tradícii capra;

BG.

keďže v mnohých členských štátoch rastie trh s miestnymi, ako aj ekologicky pestovanými poľnohospodárskymi produktmi, ktoré spĺňajú dopyt spotrebiteľov po transparentnosti a kvalite;

BH.

keďže v súlade s nariadením (EÚ) č. 1151/2012 a delegovaným nariadením (EÚ) č. 665/2014 môžu členské štáty používať nepovinný výraz kvality „horský výrobok“s cieľom zvýšiť viditeľnosť výrobkov pochádzajúcich z chovu oviec a kôz v horských regiónoch;

BI.

keďže systémy kvality EÚ, najmä značky CHZO (chránené zemepisné označenie) a CHOP (chránené označenie pôvodu), poskytujú nástroje na väčšie zviditeľnenie, a tým lepšiu realizáciu výrobkov z chovu oviec a kôz na trhu;

BJ.

keďže niektorým členským štátom chýbajú štrukturálne politiky na rozvoj jedného alebo oboch sektorov, čo je prekážkou pre ich rozvoj;

BK.

keďže takéto politiky by mohli obsahovať odporúčania pre rôzne fázy, napríklad chov (výber plemena, produkcia baranov atď.), ako aj pre realizáciu na trhu;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.