18.5.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 181/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

18.5.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 181/3

18.5.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 181/5

(1)

Uverejnením oznámenia („oznámenie o začatí“) Úradnom vestníku Európskej únie  (3)19. augusta 2003 Komisia oznámila začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozmi preglejky z tropického dreva okoumé (ďalej len „preglejka z okoumé“) pôvodom z Čínskej ľudovej republiky („ČĽR“) do Spoločenstva;

(2)

Antidumpingové konanie bolo začaté na podnet Európskej federácie priemyselného odvetvia preglejky (FEIC) „navrhovateľ“) 7. júla 2003 v mene výrobcov zastupujúcich významný podiel, v tomto prípade viac ako 50 % výroby preglejky z okoumé v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a z toho vyplývajúcej značnej ujmy, čo bolo považované za dostatočný dôvod na začatie konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov/ obchodníkov a ich združenia, dodávateľov a odberateľov, o ktorých je známe, že sa ich záležitosť týka, zástupcov príslušnej vyvážajúcej krajiny a výrobcov Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi o začatí konania. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne prezentovať svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v časovej lehote stanovenej v oznámení o začatí.

(4)

Vzhľadom na vysoký počet čínskych vyvážajúcich výrobcov uvedených v podnete a vysoký počet výrobcov podobného výrobku v Spoločenstve, bolo v oznámení o začatí počítané s výberom vzoriek za účelom vymedzenia dumpingu a ujmy, v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(5)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či by bol výber vzoriek potrebný, a ak áno, vzorku vybrať, boli všetci vyvážajúci výrobcovia a výrobcovia Spoločenstva vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a, ako je stanovené v oznámení o začatí, poskytli v priebehu vyšetrovania (1. júl 2002 až 30. jún 2003) základné informácie o svojich aktivitách týkajúcich sa príslušného výrobku.

(6)

Po posúdení informácií poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami a z dôvodu nízkeho počtu odpovedí na otázky týkajúcich sa výberu vzoriek sa rozhodlo, že pokiaľ ide o vývozcov, výber vzoriek nie je potrebný.

(7)

Čo sa týka výrobcov Spoločenstva, Komisia, v súlade s článkom 17 základného nariadenia, vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja v priemyselnom odvetví Spoločenstva, ktorá by mohla byť v stanovenom období primerane vyšetrená. Na základe odpovedí od výrobcov Spoločenstva vybrala Komisia päť spoločností z troch členských štátov. Výber bol založený na objeme výroby i predaja. Vzorka vybraná na základe uvedených kritérií je takisto reprezentatívna z hľadiska geografického pokrytia.

(8)

Aby mohli vyvážajúci výrobcovia z ČĽR predložiť žiadosť o prístup trhového hospodárstva („PTH“) alebo o individuálny prístup („IP“), ak majú záujem, Komisia zaslala formuláre žiadostí tým čínskym vyvážajúcim výrobcom, o ktorých bolo známe, že sa ich záležitosť týka. Žiadosti o PTH alebo o IP, v prípade ak vyšetrovanie preukáže, že pre PTH podmienky nespĺňajú, boli obdržané od ôsmich vyvážajúcich výrobcov.

(9)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých je známe, že sa ich záležitosť týka, a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili do termínu uvedeného v oznámení o začatí. Šesť čínskych vyvážajúcich výrobcov zaslalo odpovede, piati z nich sú výrobcovia Spoločenstva, u ktorých sa uskutočnil výber vzorky, a jeden výrobca pochádza z analogickej krajiny, z Maroka.

(10)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účel dočasného vymedzenia dumpingu, vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. Overovanie na mieste bolo vykonané v prevádzkových priestoroch týchto spoločností:

(11)

S ohľadom na potrebu stanovenia normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, ktorým nemusel byť uznaný PTH, bolo za účelom stanovenia normálnej hodnoty na základe údajov z analogickej krajiny, z Maroka, uskutočnené overovanie na mieste v prevádzkových priestoroch tejto spoločnosti:

(12)

Vyšetrovanie dumpingu a ujmy zahŕňalo obdobie od1. júla 2002 do 30. júna 2003 („obdobie vyšetrovania“alebo „OV“). Preskúmanie tendencií v súvislosti s analýzou ujmy prebehlo v období od 1. januára 1999 do konca OV („predmetné obdobie“).

(13)

Preglejka je drevená doska, ktorá má dobrú mechanickú pevnosť a zároveň nízku hmotnosť. Skladá sa z drevených listov (vrstiev) dyhy, ktoré sú navzájom zlepené. Vyrába sa z nepárneho počtu kolmo na sebe poukladaných vrstiev. Smer vlákna vonkajších vrstiev je obyčajne rovnobežný s rovinou dosky. Takáto konštrukcia zaisťuje preglejke pevnosť a stabilitu.

(14)

Preglejka sa vyrába z rozličných druhov dreva. Hlavnými druhmi dreva, ktoré sa využívajú na výrobu európskej preglejky sú buk, breza, smrek, topoľ a okoumé.

(15)

Drevo okoumé rastie iba v Gabone, v Rovníkovej Guinei a v Kamerune, a musí byť preto tak európskymi, ako aj čínskymi výrobcami preglejky dovážané. Okoumé dodáva preglejke výborný hladký povrch a takisto dobré mechanické vlastnosti, a to najmä vďaka neprítomnosti hrčí. Preglejka z okoumé má preto špecifické črty týkajúce sa jej vzhľadu a mechanických vlastností, čo znamená, že výrobok je rozlíšiteľný od ostatných druhov preglejky.

(16)

Preglejka z okoumé má širokospektrálne konečné využitie. Používa sa v stavebníctve pri stolárstve a tesárstve na drevené obklady a debnenia, výrobu okeníc, izoláciu suterénov, balustrády a na spevňovanie brehov. Takisto sa používa na dekoratívne účely, okrem iného v cestnej doprave (napr. autá, autobusy, karavany, obytné prívesy), v námornej doprave (jachty), pri výrobe nábytku a dverí.

(17)

Existujú dva druhy preglejky z okoumé, preglejka vyrobená výhradne z okoumé (celá z okoumé) a preglejka s aspoň jednou z vonkajších vrstiev z okoumé (potiahnutá okoumé), pričom zvyšok pozostáva z iných druhov dreva. Obidva druhy preglejky z okoumé vyzerajú na pohľad rovnako. Napriek odlišným mechanickým vlastnostiam majú oba druhy rovnaké fyzické znaky a v podstate sa používajú na rovnaké účely.

(18)

Príslušným výrobkom je preglejka zložená výhradne z drevených listov, ktorých hrúbka nepresahuje 6 mm, aspoň s jednou vonkajšou vrstvou z okoumé pôvodom z ČĽR, v súčasnosti klasifikovateľná kódom KN ex 4412 13 10. Táto definícia sa vzťahuje na preglejku celú z okoumé i na potiahnutú okoumé, ako už bolo definované.

(19)

Počas overovania na mieste bolo zistené, že jedna spoločnosť vyvážala preglejku potiahnutú vrstvou okoumé do Spoločenstva počas OV. Ide o preglejku potiahnutú okoumé (s vrstvami iných druhov dreva vo vnútri) s plastickou fóliou na povrchu. Tento výrobok nebol považovaný za príslušný výrobok, keďže sa neskladal len z drevených vrstiev a nevyzerá tak isto ako preglejka z okoumé. Z rovnakého dôvodu tento výrobok neovplýval takými istými fyzickými ani technickými vlastnosťami. A preto sa na neho toto konanie nevzťahuje.

(20)

Zistilo sa, že príslušný výrobok a preglejka z okoumé vyrobená v ČĽR a predávaná na domácom trhu, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v analogickej krajine (Maroko), ako i výrobok, ktorý sa vyrába priemyselným odvetvím Spoločenstva a predáva v Spoločenstve, majú v podstate rovnaké fyzické a technické vlastnosti a rovnaké spôsoby využitia. Z tohto dôvodu sú tieto výrobky predbežne považované za podobné v zmysle článku 1 odsek 4 základného nariadenia.

(21)

Podľa článku 2 odsek 7 písmeno b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových vyšetrovaniach týkajúcich sa dovozov pôvodom z ČĽR stanoví v súlade s odsekmi 1 a 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, u ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 odsek 7 písmeno c) základného nariadenia.

(22)

Kritériá, ktorých splnenie musia žiadateľské spoločnosti preukázať, sú v skratke a pre ľahšiu referenciu zhrnuté takto:

(23)

Osem vyvážajúcich výrobcov z ČĽR žiadalo o PTH, podľa článku 2 odsek 7 písmeno b) základného rozhodnutia a odpovedalo na formulár žiadosti pre vyvážajúcich výrobcov.

(24)

Žiadosť jednej spoločnosti (spoločnosť 2, pozri uvedenú tabuľku) bola zamietnutá na základe prvej analýzy odpovede na žiadosť o PTH, ktorá nepreukázala splnenie všetkých kritérií. Žiadosť inej spoločnosti (spoločnosť 4, pozri uvedenú tabuľku) bola zamietnutá, pretože spoločnosť prerušila spoluprácu pred tým, ako sa uskutočnilo overovanie na mieste. Preto nebolo možné overiť, či spoločnosť splnila kritéria stanovené v článku 2 odsek 7 písmeno c) základného nariadenia.

(25)

V prípade ďalších šiestich spoločností Komisia vyhľadala a overila v ich priestoroch všetky informácie poskytnuté v žiadostiach o PTH a považované za nevyhnutné.

(26)

Vyšetrovanie preukázalo, že štyri zo šiestich uvedených spoločností splnili všetky požadované kritériá, a preto im bol uznaný PTH. Týmito štyrmi vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR, ktorým bol uznaný PTH, sú:

(27)

Dve zostávajúce žiadosti museli byť odmietnuté. Nasledovná tabuľka je zhrnutím zistení pre štyri spoločnosti, ktorým vzhľadom na každé z piatich kritérií uvedených v článku 2 odsek 7 písmeno c) základného rozhodnutia nebol priznaný PTH.

(28)

Príslušné spoločnosti dostali príležitosť na to, aby sa k uvedeným zisteniam vyjadrili. Dve spoločnosti oznámili, že zistenia sú chybné, a že by im mal byť PTH uznaný.

(29)

Vzhľadom na prvé kritérium, spoločnosť 1 v protiklade so závermi Komisie oznámila, že zdroj vloženého kapitálu bol jasný a predaj na domácom trhu prebiehal podľa trhových cien. Spoločnosť však nebola schopná predložiť ďalšie dôkazy, aby závery Komisie vyvrátila. Čo sa týka predaja na domácom trhu, bolo preukázané, že cenová politika spoločnosti nebola v súlade s princípmi trhového hospodárstva, keďže preglejka z okoumé vyššej kvality bola predávaná za rovnakú cenu ako bežná preglejka. Preto boli tieto dve žiadosti zamietnuté.

(30)

Tá istá spoločnosť tvrdila, že jej účtovníctvo je preverované nezávisle a v súlade s medzinárodnými normami. Overovanie na mieste však preukázalo, že audítori neuviedli poznámky požadované medzinárodnými normami (hlavne o rôznych účtovných súvahách na ten istý rok bez ďalšieho vysvetlenia a o strate takmer celého vloženého kapitálu bez ďalšieho vysvetlenia). Keďže tieto problémy vážne spochybňujú spoľahlivosť účtovných výkazov, nedá sa predpokladať, že ich preverenie prebehlo v súlade s medzinárodnými normami. Preto bola táto žiadosť takisto zamietnutá.

(31)

Spoločnosť 1 takisto poprela zásah štátu alebo deformácie prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva. Avšak poplatky za užívanie pozemku, ktoré boli splatné miestnym orgánom, ostali niekoľko rokov bez vysvetlenia nezaplatené. Vplyv štátu alebo miestnej samosprávy preto nemôže byť vylúčený a spoločnosť navyše nemohla preukázať, že podniká bez vplyvu štátu. Táto žiadosť bola preto zamietnutá.

(32)

Nakoniec spoločnosť 1 tvrdila, že požíva výhodu právnej istoty a stability zaručených zákonmi o bankrote a vlastníctve. Počas overovania na mieste bolo však zaznamenané, že v niektorých finančných rokoch boli straty vyššie ako kapitál. Preto sa zistilo, že aj keď by táto spoločnosť teoreticky mohla podliehať zákonom o bankrote, tieto sa na ňu de facto nevzťahovali, keďže za tých okolností už malo byť začaté konkurzné konanie. Je vhodné poznamenať, že audítori v tejto súvislosti takisto neuviedli žiadne poznámky. Spoločnosť teda nepreukázala, že by podnikala v právnom rámci, ktorý zaručuje právnu istotu. Preto bola táto žiadosť zamietnutá.

(33)

Spoločnosť 3 tvrdila, že s Komisiou spolupracovala. Táto spoločnosť mala dve spriaznené spoločnosti, ktoré príslušný výrobok vyrábali a počas OV vyvážali do Spoločenstva. Avšak ani jedna z týchto dvoch spoločností sa neprihlásila do termínu uvedeného v oznámení o začatí konania. Preto boli považované za nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(34)

Dôslednou praxou Komisie je preskúmať, či skupina spriaznených spoločností spĺňa podmienky na uznanie PTH ako celok, čo znamená, že každá spriaznená spoločnosť vyrábajúca a/alebo predávajúca príslušný výrobok má spĺňať kritériá na uznanie PTH. So zreteľom na nespoluprácu zo strany spriaznených spoločností, v tomto prípade nebolo možné stanoviť, či skupina ako celok splnila kritériá na uznanie PTH, a preto ani spoločnosti 3 nemohol byť PTH uznaný.

(35)

Zástupcovia priemyselného odvetvia Spoločenstva dostali príležitosť, aby sa k tomu vyjadrili, ale neboli vznesené žiadne námietky. Prebehli aj konzultácie s Poradným výborom, ktorý takisto voči záverom Komisie nenamietal.

(36)

V nadväznosti na článok 2 odsek 7 písmeno a) základného nariadenia sa zavádza celoštátne clo pre krajiny spadajúce pod článok 2 odsek 7 základného nariadenia, s výnimkou prípadov, keď spoločnosti sú schopné preukázať, v súlade s článkom 9 odsek 5 základného nariadenia, že ich vývozné ceny a množstvá, ako aj podmienky predaja sú určované voľne, že prepočty výmenných kurzov sa vykonávajú podľa trhových sadzieb, a že vplyv štátu nie je taký, že by pripustil obchádzanie opatrení v prípadoch, keď sú vývozcom uvalené rozdielne colné sadzby.

(37)

Osem vyvážajúcich výrobcov, ktorí požadujú PTH, požiadali v prípade jeho neuznania o individuálny prístup. Avšak žiadnej zo spoločností, ktorej bola žiadosť o PTH zamietnutá, nemôže byť uznaný IP.

(38)

V prípade dvoch spoločností, ktoré nespolupracovali, nemohol byť uznaný IP, keďže nebolo možné overiť, či spĺňajú kritériá uvedené v článku 9 odsek 5 základného rozhodnutia.

(39)

Vyšetrovanie na mieste ukázalo, že účtovné a vývozné doklady spoločnosti 1 boli nespoľahlivé a obsahovali vážne nedostatky. S ohľadom na značnú mieru neistoty súvisiacou s touto spoločnosťou sa zavedenie individuálneho dumpingového rozpätia považovalo za neuskutočniteľné. Keďže vývozný predaj je nespoľahlivý, výpočet individuálneho rozpätia de facto nie je možný vzhľadom na to, že nemôžu byť použité údaje o vývoze spoločnosti. A naviac, keďže spoločnosť nevedela poskytnúť žiadnu záruku, že opatrenia neboli obchádzané, v prípade, že by tomuto vývozcovi bolo udelené individuálne rozpätie, potom by nebolo udelené oprávnene. IP preto nebolo tejto spoločnosti uznaný.

(40)

Spoločnosť 2, ktorú vlastní štát, nemohla preukázať, že vplyv štátu by neviedol k obchádzaniu opatrení v prípadoch, kedy sú vývozcom uvalené rozdielne colné sadzby.

(41)

V súlade s článkom 2 odsek 2 základného nariadenia, Komisia najprv pri každom spolupracujúcom vyvážajúcom výrobcovi preskúmala, či jeho predaj preglejky z okoumé na domácom trhu bol reprezentatívny, t.j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval aspoň 5 % celkového vývozného objemu výrobcu do Spoločenstva. Vyšetrovanie ukázalo, že predaj na domácom trhu bol reprezentatívny len v prípade dvoch zo štyroch vyvážajúcich výrobcov.

(42)

Komisia následne identifikovala tie druhy preglejky z okoumé, ktoré sa predávali na domácom trhu spoločnosťami majúcimi celkový reprezentatívny predaj na domácom trhu, a ktoré boli identické alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(43)

Pre každý druh predávaný vyvážajúcimi výrobcami na svojich domácich trhoch, pri ktorom sa zistila priama porovnateľnosť s druhmi preglejky z okoumé predávanými na vývoz do Spoločenstva, bolo stanovené, či bol predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 odsek 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu preglejky z okoumé na domácom trhu bol považovaný za dostatočne reprezentatívny, keď celkový objem predaja tohto druhu na domácom trhu počas OV predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu preglejky z okoumé vyvážaného do Spoločenstva. V prípade jednej z dvoch spoločností s reprezentatívnym predajom na domácom trhu splnili túto podmienku štyri druhy výrobku, pričom v prípade druhej spoločnosti nebol označený ako dostatočne reprezentatívny ani jeden druh výrobku.

(44)

Stanovením podielu ziskového predaja nezávislým odberateľom zmieneného druhu preglejky z okoumé Komisia následne skúmala, či tieto štyri uvedené druhy výrobkov možno považovať za tie, ktoré sa predávajú pri bežnom obchodovaní. V prípadoch, keď objemy predaja daného druhu preglejky z okoumé predávaného za čistú predajnú cenu, ktorá je rovnaká alebo vyššia ako vypočítané výrobné náklady, predstavovali viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu, a keď vážený priemer ceny daného druhu bol rovnaký alebo vyšší ako výrobné náklady, je normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer všetkých cien predaja na domácom trhu daného druhu uskutočneného počas OV, bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový alebo nie. V prípadoch, keď objem ziskového predaja preglejky z okoumé predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja daného druhu, alebo keď vážený priemer ceny tohto druhu bol nižší ako výrobné náklady, je normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja len tohto druhu, za predpokladu, že tento predaj predstavuje aspoň 10 % z celkového objemu predaja daného druhu. Iba v prípade jedného druhu výrobku bolo možné určiť normálnu hodnotu pomocou domácich cien. V prípade zostávajúcich troch druhov výrobku, menej ako 10% predaja týchto druhov výrobku na vnútornom trhu bolo počas OV ziskových.

(45)

V prípadoch, keď objem ziskového predaja akéhokoľvek druhu výrobku predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja daného druhu, sa uvažovalo, že tento určitý druh bol za domácu cenu predávaný v nedostatočných množstvách na to, aby poskytol primeraný základ na stanovenie normálnej hodnoty. V prípadoch, keď nebolo možné použiť na stanovenie normálnej hodnoty domáce ceny určitého druhu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom, musela byť uplatnená iná metóda. V súlade s článkom 2 odsek 3 základného nariadenia použila Komisia v tejto súvislosti vytvorenú normálnu hodnotu.

(46)

V súlade s článkom 2 odsek 3 základného nariadenia, bola normálna hodnota vytvorená na základe výrobných nákladov každého z vyvážajúcich výrobcov s pripočítaním primeranej čiastky za predajné, všeobecné a administratívne (PV&A) náklady a za zisk. Komisia mohla použiť PV&A náklady dvoch spoločností, v prípade ktorých bol predaj podobného výrobku na domácom trhu reprezentatívny tak, ako je definované v článku 2 odsek 2 základného nariadenia. Pre ziskové rozpätie bol, v súlade s prvou vetou článku 2 odsek 6 základného nariadenia, použitý zisk pri bežnom obchodovaní každej z dvoch uvedených spoločností.

(47)

Pri dvoch spoločnostiach bez reprezentatívneho predaja na domácom trhu by mohol byť, v súlade s článkom 2 odsek 6 písmeno a) základného nariadenia, použitý vážený priemer PV nákladov a zisku dvoch spoločností bez reprezentatívneho predaja na vnútornom trhu.

(48)

V prípade jednej z týchto spoločností Komisia nemohla stanoviť s primeranou mierou istoty, či rozdelenie nákladov prehlásené v odpovediach dotazníka primerane odráža náklady spojené s výrobou a s predajom príslušného výrobku. Spoločnosť dostala príležitosť, aby sa k tomu počas overovania na mieste prípadne vyjadrila, avšak nezrovnalosti týkajúce sa rozdelenia nákladov nevedela vysvetliť. Z tohto dôvodu a v súlade s ustanoveniami článku 2 odsek 5 základného nariadenia, bolo rozdelenie nákladov pri určovaní výrobných nákladov uskutočnené na základe obratu.

(49)

Jedna spoločnosť nakupovala od miestnych výrobcov dyhy z topoľového dreva. Títo výrobcovia nie sú registrovanými platcami DPH, a preto DPH neplatia. Spoločnosť však znížila náklady na dyhy o 13 % DPH. Tvrdila, že je to v súlade s orgánmi zodpovednými za DPH. Keďže spoločnosť nemohla preukázať, že sa vrátenie DPH účinne uskutočnilo, uvažovalo sa tak, že toto údajné zníženie DPH sa má zamietnuť, pretože náklady, ktoré sa majú brať do úvahy majú byť skutočne vzniknuté náklady.

(50)

Jedna spoločnosť navrhovala, aby Komisia brala do úvahy výrobné náklady za obdobie dlhšie ako len OV. Spoločnosť tvrdila, že by sa takto lepšie odrazili skutočne vzniknuté náklady vzhľadom na existenciu určitých opráv v účtovníctve a nízky objem výroby. Keďže spoločnosť nebola schopná predložiť žiadne dôkazy o týchto údajných opravách, Komisia použila údaje poskytnuté spoločnosťou za OV.

(51)

Jedna spoločnosť nakupovala dyhy od spriaznenej spoločnosti. Keďže do transferových cien týchto transakcií neboli primerane premietnuté náklady spojené s výrobou týchto dýh, museli byť nahradené nespriaznenou transferovou cenou, ktorá bola stanovená ako cena ostatných transakcií spoločnosti s nespriaznenými dodávateľmi.

(52)

Podľa článku 2 odsek 7 písmeno a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol uznaný prístup trhového hospodárstva, má stanoviť na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(53)

V oznámení o začatí tohto konania, sa počítalo s Marokom ako s vhodnou treťou krajinou s trhovým hospodárstvom za účelom stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby sa k tomu vyjadrili. Traja vyvážajúci výrobcovia proti tomuto výberu do stanoveného termínu namietali a ako analogické krajiny navrhli Brazíliu a Indonéziu.

(54)

Aby sa dalo určiť, či bol predpokladaný výber Maroka ako analogickej krajiny vhodný, Komisia sa najprv obrátila na všetkých známych výrobcov preglejky z okoumé mimo Európskeho spoločenstva a ČĽR, najmä v Maroku, Brazílii a Indonézii. Avšak pri konaní spolupracovala iba jedna marocká spoločnosť a jej údaje boli overené.

(55)

Vyšetrovanie neskôr ukázalo, že v ostatných krajinách, najmä v Malajzii a Turecku, by takisto mohli byť výrobcovia preglejky z okoumé. Oslovení boli známi výrobcovia v týchto krajinách a iba jedna turecká spoločnosť súhlasila so spoluprácou pri konaní. Avšak vzhľadom na zákonné termíny na dosiahnutie dočasného určenia a vzhľadom na to, že údaje od tureckého výrobcu boli poskytnuté neskoro a analýza ešte nie je ukončená, Komisia sa rozhodla použiť v rámci tohto dočasného určenia ako vhodnú analogickú krajinu Maroko.

(56)

Traja vyvážajúci výrobcovia boli proti tomuto návrhu a ich hlavným argumentom bolo, že štruktúra nákladov marockého výrobcu nie je podobná štruktúre nákladov čínskych výrobcov, a že marockému trhu chýba vnútorná konkurencia.

(57)

V tejto súvislosti vyšetrovanie predbežne potvrdilo, že na domácom trhu existuje len jeden marocký výrobca a sú tam vysoké colné sadzby. Avšak predaj marockého výrobcu bol považovaný za podstatný a dostatočne reprezentatívny v porovnaní s objemom čínskych vývozov príslušného výrobku pôvodom z ČĽR do Spoločenstva počas OV. Preto sa takéto argumenty nepovažovali za postačujúce na to, aby Komisii zabránili vypočítať primeranú dočasnú normálnu hodnotu, a to patrične prispôsobenú s ohľadom na clo. Ak by sa v ďalšom priebehu vyšetrovania na základe prebiehajúcej analýzy údajov poskytnutých tureckou spoločnosťou zistilo, že Turecko by bolo vhodnejšou analogickou krajinou, tieto nové fakty budú náležite zobrané do úvahy.

(58)

Aby sa zistilo, či sa výrobky porovnateľné s tými, ktoré predávajú čínski vyvážajúci výrobcovia do spoločenstva, na marockom trhu predávali v rámci bežného obchodovania, bola porovnaná domáca predajná cena s celkovými výrobnými nákladmi (t.j. súčtom výrobných nákladov a PV&A výdavkov). Keďže veľká väčšina objemu predaja druhov predávaných na domácom trhu sa predala so stratou, a keďže vážený priemer výrobných nákladov bol vyšší ako vážený priemer predajnej ceny, musela byť normálna hodnota vytvorená.

(59)

V súlade s článkom 2 odsek 3 základného nariadenia, bola normálna hodnota vytvorená na základe výrobných nákladov vyvážajúceho výrobcu s pripočítaním primeranej čiastky za predajné, všeobecné a administratívne (PV&A) náklady a za zisk. Bolo možné použiť vlastné PV&A náklady výrobcu, keďže predaj na domácom trhu podobného výrobku bol reprezentatívny. V súlade s článkom 2 odsek 6 písmeno c) základného nariadenia bolo rozhodnuté, že v prípade zisku bude dočasne použité primerané ziskové rozpätie premietajúce celkové priemerné ziskové rozpätie spoločnosti.

(60)

Vývozné ceny boli pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanovené na základe cien zaplatených alebo obvykle platených za príslušný výrobok pri predaji na spotrebu prvému nezávislému odberateľovi v Spoločenstve, a to v súlade s článkom 2 odsek 8 základného nariadenia.

(61)

V prípade nespolupracujúcich výrobcov boli vývozné ceny stanovené v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Vývozné ceny boli preto vypočítané na základe najnižšej overenej vývoznej ceny spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorému nebol uznaný ani PTH ani IP.

(62)

Aby sa zaistilo spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny na úrovni ceny zo závodu a na tej istej úrovni obchodovania, vo forme náležitých úprav sa, v súlade s článkom 2 odsek 10 základného nariadenia, prihliadlo na rozdiely, o ktorých sa tvrdilo alebo bolo preukázané, že ovplyvňujú ceny a cenovú porovnateľnosť. V oprávnených a odôvodnených prípadoch boli urobené úpravy súvisiace s nákladmi na dopravu, poistenie, manipuláciu, balenie a s nákladmi na úvery, bankové poplatky a provízie.

(63)

Zistilo sa, že jedna spoločnosť uskutočnila celý svoj vývoz prostredníctvom čínskej obchodnej spoločnosti. Táto obchodná spoločnosť mala na starosti vzťahy so zákazníkmi, hľadanie nových zákaziek, fakturáciu konečnému odberateľovi, a dokonca prostredníctvom druhej spoločnosti, zasielanie vrátenej DPH za vývoz výrobcovi. Ako protihodnotu dostávala obchodná spoločnosť provízie z predaja a zľavu na odber určitého množstva výrobkov. Uvažovalo sa tak, že táto zľava mohla byť pridelená len na vývoz. Celková výška zľavy bola preto pridelená na základe obratu vývozu počas OV a pri výpočte vývozných cien spoločnosti sa prihliadalo na výšku zľavy zodpovedajúcu predaju príslušného výrobku do ES.

(64)

Pri vývoze príslušného výrobku čínskymi spoločnosťami, majú tieto nárok na vrátenie DPH vo výške 13 % z obratu na základe FOB (vyplatené na loď). Avšak DPH, ktorú tieto spoločnosti musia zaúčtovať je 17 % z obratu na základe FOB. Pri výpočte vývoznej ceny sa preto prihliadlo k tomuto rozdielu, ktorý predstavuje 4 %.

(65)

V súlade s článkom 2 odsek 11 a článkom 2 odsek 12 základného nariadenia bolo dumpingové rozpätie stanovené, ako už bolo určené, na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty a váženého priemeru vývozných cien na určitý druh výrobku.

(66)

Dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva pri nezaplatenom cle sú:

(67)

Aby sa dalo vypočítať celoštátne dumpingové rozpätie, ktoré by sa vzťahovalo na všetkých ostatných vývozcov v ČĽR, Komisia najprv stanovila úroveň spolupráce. Porovnali sa dostupné údaje, najmä podnet a odpovede na otázky dotazníku zaslané vývozcami z ČĽR. Toto porovnanie ukázalo, že úroveň spolupráce bola extrémne nízka (20 %).

(68)

Výpočet dumpingového rozpätia pozostával z porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty stanovenej pre analogickú krajinu a váženého priemeru vývoznej ceny odhadnutej na základe dostupných informácií opísaných pod nadpisom „vývozná cena“.

(69)

Na základe toho bola dočasne stanovená celoštátna úroveň dumpingu vo výške 48,5 % z ceny CIF na hranicu Spoločenstva pri nezaplatenom cle.

(70)

Je známe, že príslušný výrobok sa v rámci Spoločenstva vyrába vo Francúzsku, Taliansku, Portugalsku, Grécku, Španielsku a Nemecku, a to takto:

(71)

Komisia zistila, že všetky uvedené spoločnosti by mohli byť považované za výrobcov Spoločenstva v zmysle článku 4 odsek 1 základného nariadenia. Produkcia všetkých týchto spoločností tvorí výrobu Spoločenstva

(72)

Súhrn výroby desiatich výrobcov Spoločenstva, ktorí spolupracovali s Komisiou, čo zahŕňa päť výrobcov Spoločenstva, u ktorých sa uskutočnil výber vzorky, predstavuje 85 % celkovej výroby preglejky z okoumé v Spoločenstve, ako bolo odhadnuté v podnete. Preto sú v zmysle článku 4 odsek 1 a článku 5 odsek 4 základného nariadenia považovaní za „priemyselné odvetvie Spoločenstva“.

(73)

Vzhľadom na skutočnosť, že sa pre priemyselné odvetvie Spoločenstva použil výber vzorky, ujma sa posúdila na základe zozbieraných informácií. Trendy týkajúce sa výroby, produktivity, predaja, trhového podielu, zamestnanosti a rastu sa posudzovali na úrovni priemyselného odvetvia Spoločenstva a trendy týkajúce sa cien a ziskovosti, hotovostného toku, schopnosti navýšiť kapitál a investície, zásob, kapacity a využitia kapacity, návratnosti investícií a miezd sa analyzovali na základe informácií zozbieraných na úrovni výrobcov Spoločenstva, u ktorých sa výber vzorky uskutočnil.

(74)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemu predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva, pričítaním odhadovaného predaja ďalších výrobcov Spoločenstva, pričítaním všetkých dovozov z ČĽR, Maroka a Gabonu a odhadovaných podielov dovozov príslušného výrobku z ostatných tretích krajín spadajúcich pod kód KN 4412 13 10, keďže príslušný výrobok predstavuje len časť tohto kódu Colného kódexu. Tento podiel a odhad všetkých dovozov boli založené na metodológii použitej v podnete.

(75)

V období od roku 1999 do OV vzrástla zjavná spotreba Spoločenstva z 394 663 m3 na 447 979 m3, t.j. o 14 %.

(76)

Dovozy príslušného výrobku z ČĽR do Spoločenstva vzrástli z 1 093 m3 v roku 1999 na 83 606 m3 v OV. Do roka 2001 neboli dovozy veľmi významné, ale od tohto roku do konca OV prudko vzrástli.

(77)

Príslušný trhový podiel vzrástol z 0,3 % v roku 1999 na 18,7 % v OV. Zvýšenie bolo výrazne prudké, z 2,4 % na 18,7 %, v období od roku 2001 do OV.

(78)

Priemerné ceny dovozov príslušného výrobku z ČĽR klesli zo 469 EUR m3 v roku 1999 na EUR 393/m3 v OV, t.j. zníženie o 16,2 %. Vzhľadom na veľmi nízke objemy dovozov v rokoch 1999 a 2000 nemajú údaje o príslušných cenách veľký význam. Počas predmetného obdobia však badať celkový klesajúci trend napriek malému nárastu v období od roku 2001 do roka 2002.

(79)

Na účely analýzy predaja za znížené ceny sa porovnával vážený priemer predajných cien na druh výrobku priemyselného odvetvia Spoločenstva, kde sa uskutočnil výber vzorky, určených pre nespriaznených odberateľov na trhu Spoločenstva so zodpovedajúcim váženým priemerom vývozných cien príslušných dovozov. Porovnanie sa urobilo po odčítaní rabatov a zliav. Ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva boli prispôsobené základu cien zo závodu. Ceny príslušných dovozov boli na úrovni ceny CIF s primeranou úpravou pre clá a náklady vznikajúce po dovoze.

(80)

Komisia bola upozornená na to, že kvalita výrobkov vyrábaných priemyselným odvetvím Spoločenstva je vo všeobecnosti vyššia ako kvalita výrobkov dovážaných z ČĽR. Na základe zistených dôkazov sa usúdilo, že tento rozdiel v kvalite oprávňuje k úprave odhadovanej na 10 %, ktorá sa v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov pripočítala k cene CIF na hranici Spoločenstva.

(81)

Toto porovnanie ukázalo, že počas OV sa príslušné výrobky pôvodom z ČĽR predávali v Spoločenstve za ceny, ktoré znižovali ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva v rozpätí od 11 % do 52 %, vyjadrené ako percento pôvodných cien.

(82)

V súlade s článkom 3 odsek 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky náležité hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré mali vplyv na stav priemyselného odvetvia Spoločenstva od roku 1999 do OV.

(83)

Objem výroby priemyselného odvetvia Spoločenstva klesol v období od roku 1999 do OV o 10 %, z 295 915 m3 na 267 591 m3.

(84)

Zamestnanosť klesla v období od roku 1999 do OV o 9 %. Počas OV sa okrem toho jedna zo spoločností rozhodla znížiť počet svojich zamestnancov o 66 pracovníkov, avšak z právnych dôvodov nadobudne toto rozhodnutie oficiálne účinnosť až po skončení OV. Produktivita vzrástla v období od roku 1999 do roku 2001 a potom v dôsledku zníženia produkcie opäť klesla v období od roku 2001 do OV.

(85)

Počas predmetného obdobia sa objem predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva v ES znížil o 10 %, z 283 121 m3 v roku 1999 255 943 m3 v OV. Zníženie bolo výrazne prudké od roku 2001 do OV (-12 %).

(86)

Trhový podiel priemyselného odvetvia Spoločenstva objemovo klesol zo 71,7 % v roku 1999 na 57,1 % v OV. Počas 18 mesiacov po prudkom náraste dovozov z Číny výrazne poklesol, zo 72,9 % v roku 2001 na 57,1 % v OV.

(87)

Zatiaľ čo spotreba Spoločenstva v období od roku 1999 do OV narástla o 14 %, objem predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva klesol o 10 %. Na druhej strane, objem dovozov z ČĽR sa v tomto období prudko zvýšil. Zatiaľ čo trhový podiel dovozov z ČĽR vzrástol o viac ako 16 percentuálnych bodov, trhový podiel priemyselného odvetvia Spoločenstva klesol o 15 percentuálnych bodov. Zvýšenie dovozov preto znamenalo, že európske priemyselné odvetvie sa v období od roku 1999 do OV nepodieľalo na raste trhu.

(88)

Stav zásob v tomto priemyselnom odvetví obyčajne nemá veľký význam vzhľadom na to, že väčšia časť výroby sa uskutočňuje na objednávku. V záujme úplnosti sa poukazuje na to, že stav zásob v priemyselnom odvetví Spoločenstva sa počas predmetného obdobia znížil. Stalo sa tak najmä v dôsledku racionalizačných opatrení jedného z najväčších výrobcov Spoločenstva. Vzhľadom na uvedené dôvody sa však v tomto prípade zásoby nepovažujú za významný ukazovateľ ujmy.

(89)

Výrobná kapacita bola stanovená na základe čísla a kapacity lisov na výrobu preglejok pracujúcich na dve denné zmeny. Stanovenie výrobnej kapacity sa muselo odhadnúť, pretože niektorí výrobcovia vyrábajúci preglejky z okoumé používajú také isté zariadenia a nástroje, aké sa používajú pri výrobe iných druhov preglejky. V týchto prípadoch bola výrobná kapacita pre príslušný výrobok odhadnutá stanovením podielu skutočne vyrobenej preglejky z okoumé v porovnaní s celkovým množstvom preglejky vyrobenej príslušným výrobcom. Následne sa tento podiel použil na celkovú výrobnú kapacitu príslušného výrobného zariadenia.

(90)

S ohľadom na uvedené sa zistilo, že počas predmetného obdobia sa výrobná kapacita priemyselného odvetvia Spoločenstva znížila o 5 %. Zníženie v roku 2001 bolo zapríčinené zatvorením jednej výrobnej jednotky. Počas toho istého obdobia sa využitie kapacity priemyselného odvetvia Spoločenstva znížilo z 87 % na 74 %, t.j. o 15 %.

(91)

Priemerné ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva na m3 ostali relatívne stabilné, s nominálnym nárastom vo výške 3 % v období od roku 1999 do OV. Fakt, že ceny napriek konkurencii čínskych dovozov tovarov nízkych cien nepoklesli, je možné vysvetliť rozhodnutím výrobcov Spoločenstva zmeniť istým spôsobom ich produktový mix.

(92)

V období od roku 1999 do roku 2001, priemyselné odvetvie realizovalo významné investície, vo výške 6,5 miliónov EUR až 10,4 miliónov EUR ročne. Po roku 2001, keď dovozy z ČĽR prudko narástli, investície ostro poklesli na len 1,3 miliónov EUR v OV.

(93)

V poslednom období, vrátane predmetného obdobia prešli výrobcovia Spoločenstva preglejky z okoumé, ktorí tvoria časť širšieho odvetvia drevárskeho priemyslu, významným procesom reštrukturalizácie a konsolidácie. Tento proces súvisel so zmenou vlastníctva a preskupovaním spoločností, niekedy v rámci širších priemyselných skupín a, ako už bolo uvedené, aj so značnými investíciami do modernizácie.

(94)

Čo sa týka schopnosti navýšiť kapitál, priemyselné odvetvie Spoločenstva nežiadalo a ani sa neobjavili žiadne ukazovatele, ktoré by viedli k záveru, že by malo problémy pri navyšovaní kapitálu pre svoju činnosť. To sa môže pripísať vplyvom už spomínanej konsolidácie priemyselného odvetvia, prostredníctvom ktorej boli niektorým výrobcom Spoločenstva sprístupnené finančné zdroje veľkých priemyselných skupín.

(95)

Počas predmetného obdobia sa ziskovosť výrobcov Spoločenstva, u ktorých sa uskutočnil výber vzorky, významne znížil z 3,5 % v roku 1999 na -8.9 % v OV. Návratnosť investícií mala rovnaký trend, poklesla z 15,6 % v roku 1999 na -27,5 % počas OV.

(96)

Hotovostný tok vytvorený podobným výrobkom významne poklesol, zo 7,6 miliónov EUR v roku 1999 na 0,059 miliónov EUR počas OV. V tom istom období nastalo významné krátkodobé kolísanie hotovostného toku v dôsledku zmien v stave zásob a bezhotovostných výdavkov spojených s už spomínanou reštrukturalizáciou priemyselného odvetvia.

(97)

Mzdové náklady klesli počas predmetného obdobia o 7 %, a to v dôsledku zníženia počtu zamestnancov, z 32,2 miliónov EUR v roku 1999 na 29,9 miliónov EUR počas OV. Priemerné mzdové náklady na zamestnanca však v skutočnosti vzrástli o 7 %, z26 770 EUR na28 638 EUR, t.j. v súlade so spotrebiteľskými cenami.

(98)

Vzhľadom na objem a cenu dumpingových dovozov sa nemôže zanedbávať vplyv skutočného dumpingového rozpätia, ktorý je taktiež významný.

(99)

Priemyselné odvetvie Spoločenstva sa neocitlo v situácii, kedy by muselo prekonávať minulé vplyvy dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(100)

V období od roku 1999 do OV sa objem dumpingových dovozov príslušného výrobku pochádzajúceho z ČĽR zvýšil z1 093 m3 na 83 606 m3. Zodpovedajúci trhový podiel vzrástol z 0,3 % v roku 1999 na 18,7 % počas OV. Najväčší nárast nastal v období od roku 2002 do OV. Priemerné ceny dumpingových dovozov poklesli počas predmetného obdobia o 16,2 % a boli sústavne nižšie ako ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva, so znížením druhého uvedeného o 11 % až 52 %.

(101)

Preskúmanie uvedených faktorov ukazuje, že v období od roku 1999 do OV sa stav priemyselného odvetvia Spoločenstva zhoršil. Počas predmetného obdobia sa objem predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva znížil o 10 % a jeho trhový podiel klesol o 14,6 percentuálnych bodov. Od roku 2001 tiež poklesla zamestnanosť. Investície výrobcov Spoločenstva, u ktorých sa výber vzorky uskutočnil významne klesli a ziskovosť, návratnosť investícií, ako aj hotovostný tok sa prudko znížili. Zhoršenie stavu priemyselného odvetvia Spoločenstva sa udialo najmä ako dôsledok vplyvu objemu predaja (ktorý sa prejavuje v znížení využitia kapacity). Cenové hladiny sa v období od roku 1999 do OV v skutočnosti znížili len mierne.

(102)

Vzhľadom na uvedené sa dočasne usúdilo, že priemyselné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 odsek 5 základného nariadenia.

(103)

V súlade s článkom 3 odsek 6 základného nariadenia sa skúmalo, či dumpingové dovozy pôvodom z ČĽR spôsobili ujmu priemyselnému odvetviu Spoločenstva do takej miery, že môže byť považovaná za značnú. Takisto sa skúmali známe faktory, iné ako dumpingové dovozy, ktoré mohli taktiež spôsobiť ujmu priemyselnému odvetviu Spoločenstva s cieľom zaručiť, že možná ujma spôsobená týmito faktormi nebola spojená s dumpingovými dovozmi.

(104)

V období od roku 1999 do OV sa objem dumpingových dovozov príslušného výrobku z ČĽR do Spoločenstva zvýšil zo zanedbateľnej úrovne na 83 606 m3. Jeho zodpovedajúci podiel na trhu Spoločenstva vzrástol z 0,3 % v roku 1999 na 18,7 % počas OV. Najväčší nárast nastal v období od roku 2001 do OV.

(105)

Významný nárast objemu dovozov výrobkov pôvodom z príslušnej krajiny a ich zisk na trhovom podiele v roku 2002 a počas OV za ceny, ktoré poklesli a zostali hlboko pod cenami priemyselného odvetvia Spoločenstva, sa udial v rovnakom období ako zhoršenie situácie na trhu Spoločenstva, najmä čo sa týka objemu predaja, trhového podielu, ziskovosti, hotovostného toku a zamestnanosti. Ako bolo uvedené, dovozy pôvodom z ČĽR znížili priemernú predajnú cenu priemyselného odvetvia Spoločenstva vo významnej miere, s rozpätím znižovania cien od 11 % do 52 %.

(106)

Pri analýze vplyvu dumpingových dovozov sa zistilo, že vzhľadom na relatívne ustálené vlastnosti výrobkov z preglejky z okoumé je cena dôležitým konkurenčným prvkom. Okrem toho, zohľadnením rozdielov v kvalite, ceny dumpingových dovozov boli výrazne nižšie ako ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva, či ceny vývozcov z ostatných tretích krajín. Nakoniec sa taktiež zistilo, že priemyselné odvetvie Spoločenstva stratilo niektorých významných odberateľov, ktorí sa upriamili na čínskych dodávateľov preglejky.

(107)

Dočasne sa preto usúdilo, že tlak vyvíjaný príslušnými dovozmi, ktoré výrazne zvýšili svoj objem a trhový podiel v období od roku 2001, a ktoré sa uskutočnili za nízke dumpingové ceny, zohrávali rozhodujúcu úlohu pri spôsobovaní straty trhového podielu priemyselného odvetvia Spoločenstva a ako dôsledok, zhoršenie jeho finančnej situácie.

(108)

Podľa Eurostatu sa dovozy pochádzajúce z tretích krajín, okrem ČĽR mierne zvýšili, z60 975 m3 v roku 1999 na 62 430 m3 počas OV. Ich príslušný trhový podiel však celkovo klesol z 15,4 % v roku 1999 na 13,9 % v OV. Hlavnými jednotlivými krajinami, ktoré vyvážajú príslušný výrobok do Spoločenstva sú Gabon a Maroko. Gabon si udržal trhový podiel na celkovej stálej hladine 5 %, zatiaľ čo trhový podiel Maroka vzrástol z 1,1 % na 2,4 %.

(109)

Podľa Eurostatu zostala v období od roku 1999 do OV priemerná cena dovozov pôvodom z krajín iných ako ČĽR prakticky nezmenená. Počas tohto obdobia boli dovozné ceny ďalších krajín približne o 50 % vyššie ako dovozné ceny ČĽR. Dovozy z ďalších tretích krajín preto nevyvinuli na priemyselné odvetvie Spoločenstva taký konkurenčný tlak, ako dovozy z ČĽR. Trhový podiel každej jednotlivej krajiny v tejto skupine tiež nebol väčší ako 5 %.

(110)

Dočasne sa preto usúdilo, že dovozy z ďalších tretích krajín nemohli byť rozhodujúcou príčinou nepriaznivého stavu priemyselného odvetvia Spoločenstva.

(111)

Objavili sa tvrdenia, že klesajúce vývozy európskeho priemyselného odvetvia v dôsledku neschopnosti konkurovať sú taktiež príčinou zhoršenia jeho finančnej situácie. Predaj výrobcov Spoločenstva, u ktorých sa výber vzorky uskutočnil, realizovaný mimo ES sa v skutočnosti znížil z 9 522 m3 v roku 1999 na 7 374 m3 v OV. Rozsah tohto poklesu a skutočnosť, že predaj realizovaný mimo ES predstavoval menej ako 5 % predaja ES počas OV však znamená, že takýto vývoj nemohol byť rozhodujúcou príčinou stavu spôsobujúceho ujmu priemyselnému odvetviu Spoločenstva.

(112)

Čo sa týka objemu predaja ostatných výrobcov Spoločenstva, ten poklesol z odhadovaných 49 474 m3 v roku 1999 na 46 000 m3 v OV. Ich podiel na trhu Spoločenstva klesol počas rovnakého obdobia z 12,5 % na 10,3 % a nepotvrdilo sa, že by ich ceny boli nižšie ako ceny spolupracujúcej časti priemyselného odvetvia Spoločenstva. Dočasne sa preto usúdilo, že výrobky vyrobené a predané inými výrobcami Spoločenstva neprispeli k ujme, ktorú utrpelo priemyselné odvetvie Spoločenstva.

(113)

Objavili sa tvrdenia, že zhoršenie ziskovosti priemyselného odvetvia Spoločenstva je spojené s nárastom nákladov priemyselného odvetvia, najmä surovín. Údaje zozbierané počas vyšetrovania na mieste však ukázali, že nárast celkových priemerných nákladov v období od roku 1999 do OV nebol vyšší ako nárast celkovej cenovej hladiny v Spoločenstve počas rovnakého obdobia, t.j. 8 %. Vzhľadom na zníženie objemu výroby, časť takéhoto zvýšenia sa udiala v dôsledku zvyšovania fixných nákladov na jednotku a premenlivé náklady sa pravdepodobne zvýšili ešte menej ako celkové priemerné náklady.

(114)

Dočasne sa preto usúdilo, že za bežných hospodárskych podmienok a neprítomnosti silného tlaku cien by priemyselné odvetvie nemalo žiadne ťažkosti vyrovnať sa s akýmkoľvek zvýšením nákladov, ktoré prekonalo v období od roku 1999 do OV, a že toto zvýšenie nenarušilo príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi z ČĽR a značnou ujmou, ktorú priemyselné odvetvie Spoločenstva utrpelo.

(115)

Významný nárast objemu a trhového podielu dovozov výrobkov pochádzajúcich z ČĽR, najmä v období od roku 2001 do OV, ako aj výrazný pokles ich predajných cien a hladiny cenového znižovania zisteného počas OV, sa zhodovali so značnou ujmou, ktorú utrpelo priemyselné odvetvie Spoločenstva.

(116)

Dovozy z ďalších tretích krajín, vývozy priemyselného odvetvia Spoločenstva, výsledky ostatných výrobcov a vývoj nákladov boli analyzované, ale zistilo sa, že nie sú rozhodujúcou príčinou ujmy, ktorú priemyselné odvetvie Spoločenstva utrpelo.

(117)

Na základe spomínanej analýzy, ktorá náležite rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov ovplyvňujúcich stav priemyselného odvetvia Spoločenstva od vplyvov dumpingových dovozov spôsobujúcich ujmu sa dočasne usúdilo, že dovozy z ČĽR spôsobili Spoločenstvu značnú ujmu v zmysle článku 3 odsek 6 základného nariadenia.

(118)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek záveru o dumpingu spôsobujúcom ujmu neexistovali presvedčivé dôvody, ktoré viedli k úsudku, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva prijať opatrenia. Zvážil sa vplyv možných opatrení na všetky strany zúčastnené na tomto konaní a aj dôsledky neprijatia opatrení.

(119)

Preglejky z okoumé tvoria časť širšej oblasti výrobkov drevárskeho priemyslu Spoločenstva. Niektoré vyšetrované spoločnosti sa úplne alebo čiastočne špecializujú na výrobky z okoumé, ktoré má odlišné vlastnosti pokiaľ ide o výrobný proces, kvalitu, použitie, odbytové kanály, atď. Tieto spoločnosti vytvárajú v Spoločenstve viac ako 1 400 priamych pracovných príležitostí.

(120)

Od zavedenia opatrení sa očakáva, že zabránia ďalšiemu zhoršeniu a obnovia spravodlivú hospodársku súťaž na trhu. Priemyselné odvetvie Spoločenstva by malo byť následne schopné zvýšiť svoj predaj, a tým vytvárať úroveň zisku potrebnú na zabezpečenie trvalých investícií do svojich výrobných zariadení. Toto by malo viesť ku zvýšeniu produktivity, zníženiu jednotkových nákladov a zlepšeniu finančnej situácie priemyselného odvetvia Spoločenstva.

(121)

Na druhej strane je pravdepodobné, že ak by sa nezaviedli antidumpingové opatrenia, stav priemyselného odvetvia Spoločenstva by sa naďalej zhoršoval. Nebolo by schopné zabezpečiť potrebné investície na to, aby mohlo efektívne konkurovať dumpingovým dovozom z tretích krajín. S ohľadom na pokles príjmu a utrpenú značnú ujmu je pravdepodobné, že bez opatrení by sa finančná situácia priemyselného odvetvia Spoločenstva naďalej zhoršovala. Toto by pravdepodobne v krátkej budúcnosti niektoré spoločnosti prinútilo k zastaveniu výroby a k prepusteniu svojich zamestnancov.

(122)

Dočasne sa preto usúdilo, že zavedenie antidumpingových opatrení by priemyselnému odvetviu Spoločenstva umožnilo prekonať účinky dumpingu spôsobujúcich ujmu, a je preto v záujme priemyselného odvetvia Spoločenstva.

(123)

Komisia poslala dotazníky všetkým známym dovozcom, obchodníkom a odberateľom. Celkovo bolo dovozcom a obchodníkom, ako aj ich združeniam zaslaných 27 dotazníkov a odberateľom 12 dotazníkov. Na tieto dotazníky neprišli žiadne odpovede.

(124)

Predstavitelia vyvážajúcich výrobcov predniesli, že európsky stavebný a nábytkársky priemysel si vyžaduje bohatú a cenovo výhodnú ponuku preglejky z okoumé, aby na európskom a vývoznom trhu ostal konkurencieschopným. Napriek tomu, že vývozcovia nemajú vplyv na skúmanie záujmu Spoločenstva, význam tohto tvrdenia bol aj tak preskúmaný. Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu zo strany odberateľov a skutočnosť, že známe použitie preglejky z okoumé sa týka rôznorodých oblastí, nebolo možné odhadnúť pravdepodobný vplyv prípadného cla na náklady odberateľov.

(125)

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že cieľom opatrení nie je brániť dovozom do Spoločenstva, ale zabezpečiť, aby sa neuskutočňovali za dumpingové ceny spôsobujúce ujmu. Je tiež potrebné zdôrazniť, že päť výrobcov Spoločenstva, u ktorých sa výber vzorky uskutočnil, má nevyužitú výrobnú kapacitu. Toto spolu s vývozmi z ďalších tretích krajín poskytuje alternatívne zdroje dodávok pre odberateľov.

(126)

Okrem toho, žiadne z týchto užívateľských odvetví priemyslu sa ku konaniu nevyjadrilo. Dočasne sa preto môže usúdiť, že jeho výsledok výrazne neovplyvní ich konkurenčné postavenie.

(127)

Na základe uvedeného sa dočasne usúdilo, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, aby sa opatrenia nezaviedli, a že uplatňovanie opatrení je v záujme Spoločenstva.

(128)

S cieľom predísť ďalšej ujme spôsobenej dumpingovými dovozmi sa považuje za vhodné prijať dočasné antidumpingové opatrenia.

(129)

Za účelom určenia úrovne takýchto ciel sa zohľadnili zistené dumpingové rozpätia a výška cla potrebného na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo priemyselné odvetvie Spoločenstva.

(130)

Zohľadňujúc úroveň ziskovosti dosiahnutú priemyselným odvetvím Spoločenstva ako celku v roku 1999, ktorý sa môže vzhľadom na priemyselné odvetvie pokladať za rok predstavujúci reprezentatívny stred hospodárskeho cyklu, sa zistilo, že ziskové rozpätie vo výške 5 % z obratu by sa mohlo pokladať za vhodné minimum, ktoré by mohlo priemyselné odvetvie Spoločenstva dosiahnuť za neprítomnosti dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(131)

Nevyhnutné zvýšenie cien bolo potom určené na základe porovnania váženého priemeru dovozných cien stanovených pre výpočty zníženia cien, s ujmu nespôsobujúcou cenou výrobkov, ktoré predáva priemyselné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Cena nespôsobujúca ujmu sa dosiahla úpravou predajnej ceny výrobcov Spoločenstva, u ktorých sa uskutočnil výber vzorky, vzhľadom na skutočný zisk/stratu počas OV a pripočítaním už uvedeného ziskového rozpätia. Každý rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(132)

Keďže úroveň odstránenia ujmy bola vyššia ako stanovené dumpingové rozpätie, dočasné opatrenia by sa mali zakladať na druhom uvedenom.

(133)

Vzhľadom na uvedené sa v súlade s článkom 7 odsek 2 základného nariadenia uvažuje, že predbežné antidumpingové clá sa majú zaviesť na dovozy pochádzajúce z ČĽR, a to na úrovni najnižšieho dumpingu a rozpätia spôsobujúceho ujmu v súlade s pravidlom nižšieho cla. V takomto prípade sa majú všetky colné sadzby stanoviť na úrovni zistených dumpingových rozpätí.

(134)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti špecifikované v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto vyšetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas vyšetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby (ako protiklad celoštátnych ciel uplatniteľných na „všetky ostatné spoločnosti“) sú preto výlučne uplatniteľné na dovozy výrobkov pôvodom z príslušnej krajiny a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétne spomenutými právnickými subjektami. Na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej meno a adresa nie je výslovne spomenutá v operatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov spriaznených s tými subjektami, ktoré sú výslovne spomenuté, sa nemôžu vzťahovať tieto sadzby a tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej „na všetky ostatné spoločnosti“.

(135)

Akýkoľvek nárok žiadajúci o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mal adresovať priamo Komisii so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a vývozom spojenými napríklad so zmenou názvu alebo zmenou výrobných a predajných subjektov. Ak je to potrebné, Komisia po konzultácii s Poradným výborom príslušne zmení a doplní toto nariadenie tým, že aktualizuje zoznam spoločností, ktoré využívajú individuálne sadzby cla.

(136)

V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci časovej lehoty stanovenej v oznámení o začatí, môžu písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho by sa malo uviesť, že zistenia týkajúce sa zavedenia ciel zostavených na účely tohto nariadenia sú predbežné, a predtým ako budú použité na akékoľvek konečné opatrenia, sa musia prehodnotiť.

18.5.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 181/24

(1)

Rada 21. mája 2002 prijala spoločnú pozíciu 2002/400/SZBP o dočasnom prijatí niektorých Palestínčanov členskými štátmi Európskej únie (1), ktorou sa im udeľ ujú vnútroštátne povolenia na obdobie dvanástich mesiacov;

(2)

Rada 19. mája 2003 prijala spoločnú pozíciu 2003/366/SZBP, ktorou sa mení a dopĺňa spoločná pozícia 2002/400/SZBP (2), ktorou sa mení platnosť týchto povolení na obdobie nepresahujúce dvadsať štyri mesiacov;

(3)

platnosť týchto povolení by sa mala predĺžiť o ď alšie obdobie šiestich mesiacov,

(1)

prvý odsek článku 3 znie:

„Každý z členských štátov uvedených v článku 2 vydá Palestínčanom, ktorých prijme, vnútroštátne povolenie na vstup a pobyt na jeho územie na obdobie nepresahujúce tridsať mesiacov.“;

(2)

článok 8 znie:

„Článok 8

Rada priebežne preskúmava uplatňovanie tejto spoločnej pozície a zhodnotí jej uplatňovanie do 29 mesiacov od jej prijatia, alebo skôr na žiadosť ktoréhokoľ vek z jej členov.“.