29.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 140/1

(1)

Rada 26. apríla 2010 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Estónska na roky 2009 až 2013.

(2)

Estónske hospodárstvo sa v súčasnosti zotavuje z hlbokej recesie. Zatiaľ čo recesia viedla k zásadným tlakom na verejné financie, zvrátenie neudržateľného domáceho dopytu a prepuknutie konjunktúry v oblasti nehnuteľností vyústilo do rýchleho riešenia predtým vysokých vnútorných a vonkajších nerovnováh. Vzhľadom na podstatné makroekonomické nerovnováhy pred poklesom rozumnou odpoveďou bol rozsiahly a rozhodný postup vlády na obmedzenie negatívneho vplyvu hospodárskeho poklesu na verejné financie v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva. Pomohli sa ním obmedziť hospodárske, rozpočtové a finančné systémové riziká a prispelo sa k obnoveniu konkurencieschopnosti prostredníctvom úpravy cien a miezd v hospodárstve. Udržiavanie robustných menových rezerv na podporu stability výmenného kurzu a rozumné politiky finančného sektora vrátane posilnenej cezhraničnej spolupráce pomohli zabrániť nepriaznivému vývoju. Vysoké úrovne dlhu naakumulované súkromným sektorom sa teraz postupne znižujú, ale napriek tomu ovplyvnia oživenie, pričom pribrzdia spotrebu a investície. Kľúčové výzvy budúcej politiky zahŕňajú zvyšovanie produktivity hospodárstva s cieľom ďalej zlepšiť konkurencieschopnosť, postúpiť smerom k dlhodobej konvergencii a obmedziť riziká strát zručností spôsobené dlhodobou nezamestnanosťou. Hospodárskou výzvou je vo všeobecnosti obnovenie pozitívneho a udržateľného rastu a zároveň zabránenie akémukoľvek opakovaniu významných vnútorných a vonkajších nerovnováh. Dôležitá úprava verejných financií na očakávaný nižší rast v nadchádzajúcich rokoch sa už vykonala, ale v strednodobom horizonte je stále potrebné dosiahnuť ďalší pokrok.

(3)

Hoci je pokles reálneho HDP zaznamenaný v kontexte krízy z väčšej časti spôsobený hospodárskym cyklom, kríza negatívne ovplyvnila aj úroveň potenciálneho produktu. Kríza môže mať okrem toho v strednodobom horizonte vplyv aj na potenciálny rast v dôsledku nižších investícií, obmedzení v dostupnosti úverov a zvyšujúcej sa štrukturálnej nezamestnanosti. Vplyv hospodárskej krízy sa okrem toho znásobuje negatívnymi vplyvmi demografického starnutia na potenciálny produkt a udržateľnosť verejných financií. V takejto situácii bude nevyhnutné zrýchliť tempo štrukturálnych reforiem s cieľom podporiť potenciálny rast. Nevyhnutnou podmienkou pre toto je úprava ekonomiky smerom k udržateľnejšej skladbe rastu, v ktorej má vývoz význačnejšie miesto. Konkrétne vzhľadom na významné zvýšenie nezamesntnanosti v Estónsku je dôležité urýchliť najmä vykonávanie politík aktívneho trhu práce, zabezpečiť, aby vzdelávacie systémy a systémy odbornej prípravy lepšie reagovali na potreby trhu práce, a investovať do celoživotného vzdelávania.

(4)

V makroekonomickom scenári programu sa predpokladá, že reálny HDP po odhadovanom poklese o 14,5 % v roku 2009 bude po celý rok 2010 rovnaký (– 0,1 %) a vo zvyšnej časti programu sa obnoví na priemernú mieru rastu 3,7 %.

Podľa prognózy sa cyklické podmienky začnú v priebehu roka 2010 postupne zlepšovať. Očakáva sa, že domáci dopyt bude v roku 2010 naďalej fungovať ako brzda oživovania a rast bude pochádzať predovšetkým zo zvýšeného vonkajšieho dopytu a obratu v cykle zásob. Podľa prognózy získajú domáce zdroje rastu hnaciu silu od roku 2011. Pri posúdení na základe informácií dostupných v súčasnosti (2) sa zdá, že tento scenár sa opiera o realistické predpoklady rastu, pričom neistoty týkajúce sa hospodárskeho vývoja zostávajú vysoké. Prognózy programu týkajúce sa inflácie vyzerajú realistické, pričom menové predpoklady a predpoklady výmenného kurzu sú konzistentné so zvyškom makroekonomického scenára. Domáce mzdy a ceny už v nominálnej hodnote klesajú a podľa programu a prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 sa očakáva, že budú klesať i v roku 2010, aj keď s určitými rozdielmi. Keďže dovoz v dôsledku recesie upadol, predtým vysoký deficit zahraničnej platobnej bilancie sa zmenil na prebytok, ktorého udržanie v strednodobom horizonte sa z dôvodu opatrnejších očakávaní programu týkajúcich sa vývoja domáceho dopytu očakáva na vyššej úrovni ako v jesennej predpovedi útvarov Komisie. V programe sa predpokladá ďalšie zvyšovanie nezamestnanosti v roku 2010 a pokles miery účasti na trhu práce počas celého obdobia programu.

(5)

Celková hospodárska a rozpočtová stratégia orgánov odráža ich silnú vieru v zdravé verejné financie. V programe sa deficit verejných financií v roku 2009 odhaduje na 2,6 % HDP, veľmi blízko úrovni roka 2008 (2,7 %). To odzrkadľuje komplexnú a rozsiahlu rozpočtovú konsolidáciu vykonanú v priebehu roka 2009 napriek zhoršenej hospodárskej situácii. Výsledkom vykonanej konsolidácie bolo napriek podstatnému poklesu nominálneho HDP mierne zvýšenie nominálnych príjmov, spôsobené hlavne vyššími nedaňovými príjmami a zvýšením sadzby niekoľkých daní. V dôsledku výrazného zníženia verejnej spotreby sa na úrovni porovnateľnej s rokom 2008 udržali aj výdavky. Zvýšené čerpanie štrukturálnych fondov EÚ zároveň poskytlo proticyklickú podporu hospodárstvu.

Zlepšenie štrukturálneho salda, t. j. cyklicky upraveného salda bez jednorazových a dočasných opatrení, vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky predstavovalo podľa programu 3,5 % HDP, čo viedlo k výrazne reštriktívnej fiškálnej pozícii. Celkový objem diskrečných opatrení zavedených v roku 2009 zároveň poukazuje na ešte vyššiu konsolidáciu vedúcu k viac než 9 % HDP. Tento rozdiel sa môže pripísať v prvom rade skutočnosti, že konsolidačná stratégia sa vo veľkej miere spoliehala na zvrátenie predtým stanoveného rastu výdavkov verejnej spotreby a sociálnych dávok; po druhé, účinkom negatívnej skladby na daňové príjmy, najmä vďaka vyhlásenému zníženiu súkromnej spotreby a nákladov na mzdy; po tretie, na základe neistôt súvisiacich s výpočtom cyklicky upravených sáld vzhľadom na rozsah a charakteristiky poklesu. Podľa programu sa celkový deficit verejných financií začne v roku 2010 postupne znižovať a do konca programového obdobia dosiahne prebytok.

(6)

V programe sa na rok 2010 predpokladá celkový deficit vo výške 2,2 % HDP. Zlepšenie celkového salda v porovnaní s predchádzajúcim rokom možno pripísať hlavne celoročnému vplyvu konsolidačných opatrení vykonávaných od druhej polovice roka 2009 na strane príjmov aj na strane výdavkov. Okrem toho sa v roku 2010 ďalej zvýšila spotrebná daň, v dôsledku čoho sa predpokladá zvýšenie daňových príjmov napriek poklesu nominálneho HDP približne o 1,25 %. Podľa prognózy zostanú nominálne výdavky približne na úrovni roka 2009 s určitým zvýšením vo verejných investíciách, ktoré je vyvážené ďalším poklesom spotreby verejných financií; pomer výdavkov sa teda mierne zvyšuje. Okrem celoročného vplyvu konsolidačných rozhodnutí prijatých v druhej polovici roka 2009, ktoré tvoria 2,5 % HDP, predstavujú dodatočné opatrenia na zlepšenie fiškálnej pozície v roku 2010 celkovo 0,7 % HDP. Napriek tomu je plánované fiškálne postavenie merané zmenou štrukturálneho salda vo všeobecnosti neutrálne. Rozdiel medzi týmito dvoma prístupmi sa čiastočne vysvetľuje zvýšenou závislosťou od jednorazových a dočasných opatrení v programe v situácii stále slabých cyklických podmienok, a sčasti pripisuje uvedeným neistotám, ktoré sa týkajú výpočtu cyklicky upravovaných sáld.

(7)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie programu je dosiahnuť strednodobý cieľ vymedzený v programe ako štrukturálne saldo do konca obdobia programu v roku 2013, keď má podľa prognózy celkové a primárne saldo dosiahnuť prebytok. Vzhľadom na posledné prognózy a úroveň dlhu sa v strednodobom rozpočtovom cieli viac ako primeraným spôsobom odzrkadľujú ciele Paktu stability a rastu. Štrukturálne saldo vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky sa podľa programu bude v období rokov 2011 – 2013 zlepšovať o 0,5 až 1 % HDP ročne. Zlepšenie sa predpokladá najmä z dôvodu rýchlejšieho klesania pomeru výdavkov k HDP ako pomeru príjmov k HDP s očakávaným nominálnym znížením vo väčšine kategórií primárnych výdavkov, najmä v oblasti odmeňovania zamestnancov a sociálnych dávok, v záverečných rokoch programu. V programe však nie sú poskytnuté podrobné informácie o rozsiahlych opatreniach na podporu tejto konsolidácie. Závislosť plnenia rozpočtových cieľov od jednorazových opatrení sa v roku 2011 zníži a v záverečných rokoch programu sa odstráni. Ako odraz tohto trendu, ako aj dočerpávania financovania dostupného v rámci finančnej perspektívy na roky 2007 – 2013 sa očakáva pokles podielu nedaňových príjmov do konca obdobia programu na úroveň roka 2008.

(8)

Rozpočtové výsledky by sa v krátkodobom a strednodobom horizonte mohli ukázať horšie, ako sa predpokladá v programe. Ako sa už uviedlo, neistoty spojené s makroekonomickým prostredím sú vysoké a nesú so sebou zjavné rozpočtové riziká, aj keď sa zdá, že nie je dôvod predpokladať, že sa tieto riziká budú zvyšovať alebo znižovať. Ďalšie neistoty v roku 2010 pramenia zo spoliehania sa na nestále položky. Nemusí sa v plnej miere zrealizovať najmä plánovaný predaj nefinančných aktív vo celkovej výške 0,5 % HDP, zatiaľ čo odpočítanie dividend a akcií s podielom na zisku zo štátnych spoločností podlieha administratívnym rozhodnutiam, a preto určitým rizikám vykonávania. Okrem toho, lepší než očakávaný príjem z daní v roku 2009 možno sčasti pripísať rozšírenému predzásobeniu tovarom, ktorý podlieha spotrebným daniam, pred zvýšením sadzieb spotrebnej dane v januári 2010 a v roku 2010 môže vyústiť do kompenzácie negatívneho vplyvu na príjmy.

Zatiaľ čo spoliehanie sa na jednorazové a dočasné opatrenia v záverečných rokoch programu klesá, informácie týkajúce sa štrukturálnych opatrení, ktoré ich majú nahradiť a predstavujú riziko pre ciele, sú nedostatočné. To však sčasti zmierňujú solídne doterejšie rozpočtové výsledky estónskych orgánov.

(9)

Hrubý dlh verejných financií vo výške 7,8 % HDP v roku 2009 je výrazne pod referenčnou úrovňou stanovenou v zmluve. Do konca obdobia programu sa predpokladá zvýšenie pomeru dlhu k HDP na 14,3 %, a to v nadväznosti na deficity verejných financií. Očakáva sa, že verejné financie si počas obdobia programu udržia svoju pozíciu čistých aktív.

(10)

V strednodobých prognózach dlhu, v ktorých sa predpokladá, že miera rastu HDP sa len postupne zotaví na hodnoty predpokladané pred krízou, miery zdanenia sa vrátia na predkrízové úrovne a zahrnú prognózované zvýšenie výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, sa ukazuje, že rozpočtová stratégia, s ktorou sa počíta v programe, by v súčasnej situácii a v prípade nezmenenj politiky bola viac ako dostačujúca na stabilizáciu pomeru dlhu k HDP do roku 2020.

(11)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet je výrazne nižší ako priemer EÚ. Súčasná úroveň hrubého dlhu v Estónsku je veľmi nízka a udržanie zdravých verejných financií počas obdobia programu v súlade s rozpočtovými plánmi by malo prispieť k obmedzeniu rizík udržateľnosti verejných financií, ktoré Komisia v správe o udržateľnosti za rok 2009 (3) hodnotila ako nízke.

(12)

Rozpočtový rámec vychádza z pravidla vyrovnaného rozpočtu verejných financií v nominálnom vyjadrení. Toto pravidlo je dlhodobým stabilizátorom hospodárskej politiky, prispievajúcim k dôslednému dodržiavaniu rozpočtu a kumulácii finančných aktív.

V posledných rokoch sa vykonávanie pravidla vyvíjalo prostredníctvom lepšieho zosúladenia s cyklom, prijímajúc určité charakteristiky prístupu štrukturálneho salda tak, aby bolo na vrchole cyklu zacielené na prebytok a akceptovalo deficity počas recesie. Neexistencia samostatných pravidiel pre výdavky a/alebo pravidiel pre príjmy však mohla prispieť k čiastočnému míňaniu neočakávaných príjmov počas cyklických obratov a vrcholov. Okrem toho, v strednodobom rozpočtovom rámci sú určité nedostatky, ktoré oslabujú kontinuitu medzi ročnými aktualizáciami; aktualizované konvergenčné programy sa ešte stále neprerokúvajú pred ich prijatím parlamentom. Program obsahuje plány, ktoré sú už v procese vykonávania, na posilnenie rozpočtového procesu zlepšovaním stratégie a ročného plánovania, čiže riešením niektorých z uvedených nedostatkov.

(13)

Daňové zmeny realizované v rokoch 2009 – 2010 pokračujú v stratégii posunu daňového systému smerom k spotrebe a využívaniu prírodných zdrojov, zatiaľ čo sa zvyšuje aj závislosť od daní z pracovnej činnosti. Okrem toho, program sa odvoláva na prebiehajúcu analýzu účinnosti existujúcich výnimiek a preferenčné daňové sadzby, na zabezpečenie väčšej pružnosti v rozpočtovom procese znižovaním počtu príjmov určených na osobitné účely, na pretrvávajúce úsilie v boji proti vyhýbaniu sa dani a ďalšie zjednodušovanie a zefektívňovanie daňovej správy. Tieto opatrenia a ďalšie posuny v daňovom systéme od pracovných zdrojov k zdrojom menej citlivým na cykly môžu prispieť k zlepšeniu kvality verejných financií, ako aj k zmierneniu rizík rozpočtového výhľadu.

(14)

Stratégia zabezpečujúca bezproblémové členstvo v systéme ERM II, posilnená množstvom politických záväzkov prijatých v čase vstupu do ERM II, sa zameriava na zabezpečenie stability výmenného kurzu udržiavaním veľkých menových nárazníkov, finančnej a fiškálnej stability a zachovaní pružnosti trhu práce a trhu výrobkov.

Aj keď Estónsko zastihla kríza v komparatívne silnom postavení, s veľkými fiškálnymi rezervami, rozsiahlym zdravým bankovým sektorom a komparatívne vysokým stupňom pružnosti miezd a cien, predchádzajúce politiky nezabránili vzniku výrazných makroekonomických nerovnováh, ako dokazujú veľmi vysoké miery rastu úverov, významné inflačné tlaky, veľké deficity bežného účtu a neudržateľný rozmach trhu s nehnuteľnosťami. Na obmedzenie zhoršovania verejných financií počas krízy prijali orgány v roku 2009 niekoľko rozsiahlych konsolidačných balíkov. Táto konsolidácia bude mať pozitívny vplyv po roku 2009, zatiaľ čo najmä znižovanie mzdového fondu verejného sektora pozitívne prispieva k riešeniu nerovnováh v hospodárstve. Bankový sektor zostal dobre kapitalizovaný a má dostatočnú likviditu. Pokrok sa dosiahol aj v štrukturálnej politike. Nedávno prijaté pracovné právo zvýšilo pružnosť trhu práce, vďaka ktorej bola úprava hospodárstva z predchádzajúceho modelu vedeného domácim dopytom na udržateľnejší rast jednoduchšia. Pokiaľ ide o trhy výrobkov, cieľom opatrení politiky je posilniť hospodársku súťaž. Posilňuje sa konkurencieschopnosť obchodovateľného sektora, ktorý v roku 2009 začal ťažiťz prebiehajúceho znižovania mzdových nákladov a aj z cielených štátnych programov vrátane účinného využívania štrukturálnych fondov EÚ. Nasledujúcou výzvou je zabrániť akémukoľvek opakovaniu významných vnútorných a vonkajších nerovnováh po ustálení oživenia.

(15)

Vzhľadom na uvedené riziká rozpočtových cieľov možno rozpočtovú stratégiu programu považovať vo veľkej miere za zosúladenú s požiadavkami paktu. Príkladom primerane ambiciózneho cieľa, ktorý zodpovedá požiadavkám Paktu stability a rastu a je v súlade s bezproblémovým členstvom v ERM II, je najmä plánované dosiahnutie strednodobého cieľa do konca obdobia programu, a to i v situácii nedávneho výrazného poklesu hospodárskej činnosti. Z krátkodobého hľadiska však niektoré riziká pretrvávajú z dôvodu neistôt súvisiacich s makroekonomickým prostredím a závislosťou od nestálych položiek. Takisto je možné, že strednodobý rozpočtový cieľ sa nedosiahne tak, ako sa predpokladalo v programe, ak sa cielená konsolidácia v strednodobom horizonte neopiera o ďalšie opatrenia.

(16)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité nedostatky v povinných i nepovinných údajoch (4).

i)

zabezpečilo udržanie deficitu verejných financií pod 3 % HDP a prijalo potrebné opatrenia na podporu cieleného návratu k strednodobému rozpočtovému cieľu v strednodobom horizonte;

ii)

posilnilo strednodobý rozpočtový rámec, najmä zlepšením plánovania výdavkov, a ďalej posilnilo systém monitorovania strategických cieľov a podávania správ o ich plnení.

29.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 140/6

(1)

Rada 26. apríla 2010 preskúmala aktualizovaný program stability Francúzska na roky 2009 až 2013.

(2)

Hospodárska činnosť vo Francúzsku počas roku 2008 stratila dynamiku a v poslednom štvrťroku 2008 a v prvom štvrťroku 2009 prudko klesla. Od druhého štvrťroka 2009 sa opäť zvýšila, podporovaná stimulačnými opatreniami vo Francúzsku a v susedných krajinách. Jednou z prvoradých výziev pre hospodársku politiku je situácia verejných financií. Konkrétne, od roku 2002 bol deficit vo Francúzsku buď nad hranicou 3 % HDP alebo blízko nej, v čom sa odzrkadľovala najmä nedostatočná konsolidácia. V súvislosti s tým sa voči Francúzsku vykonával v rokoch 2002 až 2007 postup pri nadmernom deficite a v máji 2008 dostalo Francúzsko politické usmernenia od Komisie. V nadväznosti na oznámenie o deficite nad úrovňou 3 % HDP v roku 2008 sa vo februári 2009 začal nový postup pri nadmernom deficite, v ktorom sa ustanovuje odstránenie nadmerného deficitu do roku 2013. Medzi ďalšie výzvy patrí riešenie nedostatkov na strane ponuky, ktoré vedú k nedostatočnej vonkajšej konkurencieschopnosti, ako aj zvýšenie využitia pracovných síl.

(3)

Hoci je pokles reálneho HDP zaznamenaný v kontexte krízy z väčšej časti spôsobený hospodárskym cyklom, kríza negatívne ovplyvnila aj úroveň potenciálneho produktu. Kríza môže mať okrem toho vplyv aj na potenciálny rast v strednodobom horizonte v dôsledku nižších investícií, obmedzení v dostupnosti úverov a zvyšujúcej sa štrukturálnej nezamestnanosti. Vplyv hospodárskej krízy sa okrem toho znásobuje negatívnymi vplyvmi demografického starnutia na potenciálny produkt a udržateľnosť verejných financií. V takejto situácii bude nevyhnutné zrýchliť tempo štrukturálnych reforiem s cieľom podporiť potenciálny rast. Konkrétne pre Francúzsko je dôležité vykonať reformy v oblasti trhu práce a v oblasti celkového rámca hospodárskej súťaže.

(4)

V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, sa predpokladá, že reálny HDP po znížení o 2,2 % v roku 2009 opäť vzrastie o 1,4 % v roku 2010, a potom sa v priebehu zostávajúceho obdobia programu zotaví na priemernú mieru 2,5 %. Pri hodnotení na základe informácií dostupných v súčasnosti (2) sa zdá, že na rok 2010 vychádza tento scenár z mierne nadhodnotených predpokladov rastu vo všeobecnosti v súlade s prognózami útvarov Komisie a zloženie rastu v prognózach programu je bohatšie na dane ako v predpovedi útvarov Komisie. Od roku 2011 sú predpoklady rastu výrazne optimistické a v období rokov 2011 až 2013 sú v priemere o 0,75 percentuálneho bodu nad potenciálom rastu (po prepočte útvarmi Komisie spoločne dohodnutou metodikou na základe informácií v programe). To sa prejaví v rýchlo sa uzatvárajúcej produkčnej medzere. Počas celého obdobia programu závisia miery rastu hlavne od domáceho dopytu, a najmä od spotreby domácností. Prognózy inflácie uvedené v programe sa zdajú byť v súlade s predpoveďami útvarov Komisie, rovnako aj prognózy rastu zamestnanosti, ktoré zostávajú v roku 2010 záporné, a následne sa zotavia, v čom sa odzrkadľuje tradičné zaostávanie za činnosťou.

(5)

Deficit verejných financií v roku 2009 sa v programe odhaduje vo výške 7,9 % HDP. Výrazné zhoršenie z deficitu vo výške 3,4 % HDP v roku 2008 odzrkadľuje vo veľkej miere vplyv krízy na verejné financie (najmä na daň z príjmov právnických osôb a DPH), ale bolo spôsobené aj stimulačnými opatreniami vo výške 1,1 % HDP, ktoré vláda prijala v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva. V programe sa očakáva, že fiškálna politika bude v roku 2010 neutrálna a v záverečných rokoch obdobia programu sa zmení na reštriktívnu s cieľom odstrániť nadmerný deficit do roku 2013 pri predpokladanom scenári rastu. Táto konsolidácia je v súlade so stratégiou na ukončenie angažovanosti štátu, ktorú zastáva Rada.

(6)

V programe stability z februára 2010 sa očakáva, že deficit verejných financií sa v roku 2010 ďalej zhorší o 0,3 % HDP a v roku 2010 dosiahne 8,2 % HDP. Francúzsko vykonalo v roku 2010 opatrenia znižujúce deficit plánované vo vládnom návrhu zákona o rozpočte na rok 2010 a súčasne vo veľkej miere zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu verejných financií, s výnimkou rozhodnutia o verejnej pôžičke „na investovanie do budúcnosti“, ktoré bude mať v roku 2010 (a neskôr) záporný rozpočtový vplyv približne vo výške 0,1 % HDP, čo sa v podstate zdá byť v súlade s najnovšími odporúčaniami podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ určenými Francúzsku. Prognóza deficitu na rok 2010 je o 0,3 % HDP lepšia ako prognóza v návrhu rozpočtu na rok 2010 z dôvodu lepšieho výsledného deficitu očakávaného za rok 2009 (0,2 % HDP) a revízie prognóz rastu (0,3 % HDP), a je čiastočne neutralizovaná pozastavením účinnosti environmentálnej dane francúzskym ústavným súdom, ako aj zavedením opatrení vyplývajúcich z už spomínanej verejnej pôžičky, čím sa spolu zhorší deficit približne o 0,2 % HDP. Uvedené prvky zmenili saldo diskrečných opatrení približne z + 0,25 % HDP v čase odporúčania Rady na takmer neutrálne v programe. Stimulačné opatrenia v súvislosti s európskym plánom na oživenie hospodárstva vo výške 1,1 % HDP sa v roku 2010 čiastočne postupne ukončujú a znižujú na 0,4 % HDP a existujú ešte niektoré ďalšie konsolidačné opatrenia vo výške 0,1 % HDP (najmä zvýšenie daní zahrnutých v rozpočte na sociálne zabezpečenie), vďaka ktorým celkové konsolidačné opatrenia predstavujú 0,8 % HDP. Tieto opatrenia sú však vykompenzované novými opatreniami zvyšujúcimi deficit, ktoré majú väčšinou krátokodobé náklady zahrnuté v pôvodnom rozpočte na rok 2010 vo výške 0,7 % HDP, najmä reformou miestnej podnikateľskej dane (približne 0,6 % HDP) a znížením DPH pre sektor verejného stravovania (0,1 % HDP), ako aj už spomínanými opatreniami týkajúcimi sa verejnej pôžičky (približne 0,1 % HDP). V roku 2010 sa štrukturálny deficit, t. j. cyklicky upravený deficit bez jednorazových a iných dočasných opatrení prepočítaný útvarmi Komisie na základe spoločne dohodnutej metodiky vychádzajúc z číselných údajov programu, zhorší o 0,25 percentuálneho bodu a dosiahne 6,75 % HDP. Keď sa zohľadní prechodný vplyv očakávaných úhrad v prospech firiem vo výške 0,4 % HDP v súvislosti so zavedením reformy miestnej podnikateľskej dane, jednorazového opatrenia, ktoré sa v programe nehodnotí ako také, zlepší sa štrukturálny deficit v roku 2010 mierne o 0,1 percentuálneho bodu a dosiahne hodnotu 6,5 % HDP.

(7)

Hlavným cieľom rozpočtovej stratégie programu je znížiť saldo verejných financií na referenčnú hodnotu 3 % HDP do roku 2013, čo je lehota stanovená v odporúčaní Rady z 2. decembra 2009. V programe sa predpokladá, že nominálny rozpočtový deficit klesne v roku 2011 na 6 % HDP, v roku 2012 ďalej klesne na 4,6 %, a napokon v roku 2013 dosiahne 3 %. Primárne saldo by malo mať do istej miery podobný trend vývoja a na konci obdobia programu by malo dosiahnuť – 0,1 % HDP z – 5,5 % HDP v roku 2010. Štrukturálny deficit vypočítaný na základe spoločne dohodnutej metodiky sa bude po roku 2010 ďalej zlepšovať a v roku 2011 dosiahne približne 5 % HDP, 4 % v roku 2012 a 2,75 % v roku 2013. Priemerná ročná fiškálna konsolidácia dosiahne počas rokov 2010 – 2013 úroveň 0,9 % HDP, čo je o niečo menej ako priemerná konsolidácia nad úrovňou 1 % HDP ročne, ktorú odporučila Rada. Stratégia konsolidácie uvedená v programe sa bude okrem úplného ukončenia opatrení v súvislosti s európskym plánom na oživenie hospodárstva v roku 2011 opierať o opatrenia zamerané na brzdenie rastu výdavkov na všetkých úrovniach verejnej správy. Francúzske orgány majú v úmysle pokračovať v znižovaní vplyvu existujúcich oslobodení od daní na rozpočet približne o 0,1 % HDP každý rok, začínajúc v roku 2011. Opatrenia podporujúce stratégiu konsolidácie ešte nie sú konkretizované, mali by sa však oznámiť v nadchádzajúcich mesiacoch. V programe sa uvádza, že strednodobým cieľom (MTO) je vyrovnaný rozpočet v štrukturálnom vyjadrení. Vzhľadom na najaktuálnejšie prognózy a úroveň dlhu sa v strednodobom cieli viac než primeraným spôsobom odzrkadľujú ciele paktu. V aktualizovanom programe stability sa nepredpokladá dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v priebehu obdobia programu.

(8)

Kým v roku 2010 sa cieľový deficit zdá dosť realistický a dokonca ponecháva určitý priestor na lepšie výsledky v prípade, že sa environmentálna daň v upravenej forme nakoniec zavedie, rozpočtové prognózy v období od roku 2011 by mohli byť horšie, ako sa predpokladá v programe. Konkrétne, makroekonomický scenár počas obdobia rokov 2011 – 2013 je výrazne optimistický. Presnejšie, prognózy deficitu sú vysoko citlivé na rast: ak by podľa analýzy citlivosti v programe bol rast HDP počas tohto obdobia nižší o 0,25 percentuálneho bodu, deficit verejných financií by v roku 2013 klesol len na 4 % HDP.

Súhrnná strata vo výške 0,75 % HDP by sa preto prejavila v roku 2013 v náraste deficitu o 1 % HDP. Okrem toho, ciele týkajúce sa deficitu by mohli byť negatívnym spôsobom ovplyvnené možnými výdavkovými sklzmi, keďže korekcia trendov verejných výdavkov na všetkých úrovniach verejnej správy nie je v porovnaní s ich minulými trendmi podoprená dostatočne konkretizovanými opatreniami. Pomerne optimistická prognóza vývoja príjmov je založená na hypotéze javu dobiehania po príliš negatívnom vývoji počas krízy, keďže sa očakáva, že elasticita pomeru daní k HDP dosiahne v rokoch 2011 až 2013 v priemere hodnotu 1,2. Zníženie oslobodení od daní približne o 0,1 % HDP každý rok od roku 2011 zatiaľ takisto nie je konkretizované. Minulé výsledky v dodržiavaní rozpočtových cieľov vo všeobecnosti naznačujú, že prekročenia nemožno vylúčiť. Hodnotenie vychádzajúce z informácií predložených v programe naznačuje, že existuje značné riziko, že výsledný deficit za obdobie 2011 – 2013 môže byť horší, ako je cieľ stanovený v programe.

(9)

Pomer hrubého verejného dlhu k HDP bol v roku 2009 nad referenčnou hodnotou uvedenou v zmluve a podľa programu má rastúci trend do roku 2012. Hrubý verejný dlh sa odhaduje na 77,4 % HDP v roku 2009, čo predstavuje nárast zo 67,4 % v roku 2008. K rastu pomeru dlhu k HDP okrem zvýšenia deficitu a poklesu rastu HDP prispelo výrazné zosúladenie dlhu a deficitu, odzrkadľujúce najmä finančné operácie pre bankovníctvo a automobilový priemysel. V priebehu obdobia programu sa predpokladá jeho ďalší nárast o 9,2 percentuálnych bodov a dosiahnutie úrovne približne vo výške 87 % HDP, najmä v dôsledku pokračujúcich vysokých deficitov verejných financií. Vzhľadom na podstatné riziká pre rozpočtové ciele, je pravdepodobné, že vývoj pomeru dlhu k HDP bude najmä po roku 2011 menej priaznivý ako prognóza v programe.

(10)

V strednodobých prognózach dlhu, v ktorých sa predpokladá, že miera rastu HDP sa len postupne zotaví na hodnoty prognózované pred krízou a že miery zdanenia sa vrátia na predkrízové úrovne a zahrnú prognózované zvýšenie výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, sa ukazuje, že rozpočtový vývoj, s ktorým sa počíta v programe, by v súčasnej situácii a v prípade nezmenenej politiky nestačil na stabilizáciu pomeru dlhu k HDP do roku 2020.

(11)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet je zjavne nižší ako priemer v EÚ, pričom výdavky na dôchodky vykazujú obmedzenejší nárast v dôsledku už schválených dôchodkových reforiem. Rozpočtová pozícia v roku 2009, odhadovaná v programe, ešte znásobuje rozpočtový vplyv starnutia obyvateľstva na stabilizačný interval. Zabezpečením primárnych prebytkov v strednodobom horizonte by sa prispelo k zníženiu rizík pre udržateľnosť verejných financií, ktoré boli v správe Komisie o udržateľnosti z roku 2009 (3) hodnotené ako stredné.

(12)

V ostatnom období boli zavedené reformy na ďalšie zlepšenie celkového rozpočtového rámca. Parlament 9. februára 2009 prijal prvý zákon o viacročnom plánovaní verejných financií, v ktorom sa stanovujú ciele v oblasti výdavkov vo všetkých podsektoroch verejnej správy. Ustanovuje sa v ňom aj zásada rozpočtovej neutrality pre ustanovenie nových oslobodení od daní, ktorých súhrnné náklady musia byť úplne vykompenzované. Táto zásada je povinná a v roku 2009 sa, usudzujúc na základe viacročného hodnotenia, takmer splnila. Ročný rozpočtový rámec vo Francúzsku obsahuje najmä výdavkové normy stanovené pre podsektory verejnej správy. Prvé pravidlo, takzvané „výdavkové pravidlo nulového nárastu objemu“, je stanovené na úrovni ústrednej štátnej správy. Aj keď v minulosti mohli zmeny v hraniciach tohto pravidla pomôcť pri jeho dodržiavaní, nedávno sa tieto hranice rozšírili s cieľom dosiahnuť lepšiu kontrolu výdavkov verejnej správy a tieto hranice sa dodržali.

Vnútroštátny cieľ výdavkov na zdravotné poistenie (Objectif National des Dépenses d’Assurance Maladie) zavedený v roku 1997 pomohol pri kontrole výdavkov na zdravotnú starostlivosť, aj keď sa ciele výdavkov často nedosiahli. Na záver, výdavky orgánov miestnej samosprávy sú obmedzené „zlatým pravidlom“ s právnym základom, ktoré týmto orgánom bráni zvyšovať dlh financovaním prevádzkových výdavkov, a pravidlom, ktoré ustanovuje, že nárast objemu finančných prostriedkov prevádzaných ústrednou štátnou správou nemôže presiahnuť mieru inflácie. Ciele stanovené v programoch stability sa však zriedka dosiahli. Vláda má v úmysle ďalej reformovať fiškálny rámec. Dňa 28. januára 2010 sa konala konferencia o verejných financiách, zameraná na riešenie problematiky zhoršovania francúzskych verejných financií a na spôsoby, ako vykonávať konsolidáciu rozpočtu. Zriadili sa viaceré pracovné skupiny, ktoré mali navrhnúť nové reformy, ktoré sa majú oznámiť v apríli a ktorých cieľom je najmä ďalšie obmedzovanie rastu výdavkov na zdravotníctvo alebo lepšia kontrola miestnych výdavkov. Zriadená bola aj pracovná skupina pre pravidlá vyrovnaného rozpočtu. V programe sa tiež uvádza, že v apríli sa predložia nové opatrenia zamerané na znižovanie výdavkov ústrednej štátnej správy. Stratégia konsolidácie predložená v programe sa spolieha aj na zlepšenie rozpočtového rámca, ktorý vyplynie z návrhov týchto pracovných skupín.

(13)

Pomer výdavkov k HDP vo Francúzsku v roku 2008 vo výške 52,7 % je najvyšší v eurozóne. Nárast verejných výdavkov počas ostatných desaťročí prispel k vysokým deficitom a úrovniam dlhu, ktoré mali negatívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť francúzskych verejných financií. Francúzske orgány zaviedli v roku 2007 všeobecnú revíziu verejných politík (Revue Générale des Politiques Publiques, alebo RGPP) s cieľom stanoviť spôsoby zabezpečenia vyššej efektívnosti výdavkov verejnej správy. Doteraz bolo stanovených viac ako 300 opatrení (s cieľom dosiahnuť úspory vo výške približne 0,3 % HDP, čo bolo dosť mierne v porovnaní s celkovou výškou verejných výdavkov presahujúcou 50 % HDP). Približne tri štvrtiny boli zavedené a umožnili napríklad nenahradiť jedného z dvoch štátnych zamestnancov odchádzajúcich do dôchodku v podsektore ústrednej štátnej správy. Vláda v zákone o rozpočte na rok 2010 oznámila, že RGPP sa rozšíri na ostatné ústredné orgány a že ďalšie reformy by sa mali oznámiť na jeseň. Na záver, pokiaľ ide o už spomínaný dôchodkový systém, v programe sa uvádza reforma očakávaná v roku 2010. Zatiaľ sa neoznámili žiadne opatrenia.

(14)

Celkovo je rozpočtová stratégia na rok 2010 vytýčená v programe vo všeobecnosti v súlade s odporúčaniami Rady podľa článku 126 ods. 7. Vzhľadom na riziká sa však zdá, že od roku 2011 rozpočtová stratégia nebude v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7. Priemerná ročná fiškálna konsolidácia založená na vývoji (prepočítaného) štrukturálneho salda, dosiahne podľa programu 0,9 % HDP. Je to trochu menej, ako sa požadovalo v odporúčaniach Rady podľa článku 126 ods. 7 („vyše 1 % HDP“), a okrem toho to podlieha už uvedeným rizikám. V programe sa však predpokladá, že nominálny rozpočtový deficit napokon dosiahne 3 % HDP, najmä v dôsledku výrazne optimistického makroekonomického scenára v záverečných rokoch programu, ako aj skôr optimistických predpokladov týkajúcich sa elasticity pomeru fiškálnych príjmov k HDP. Vzhľadom na riziká pre súčasné politiky môže byť výsledný deficit za obdobie 2011 – 2013 celkovo horší, ako sa ustanovuje v programe, a môže byť potrebné výrazne ho posilniť s cieľom dosiahnuť odstránenie nadmerného deficitu do roku 2013, ako odporučila Rada. Použitím príjmov z novej verzie pozastavenej environmentálnej dane uvedenej v programe by sa mohli dosiahnuť trocha lepšie rozpočtové ciele už od roku 2010. Na záver, rozpočtová stratégia nemusí byť dostatočná ani na to, aby sa nastúpil trend znižovania dlhu.

(15)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje ustanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program poskytuje všetky povinné údaje a väčšinu nepovinných údajov (4). Vo svojich odporúčaniach podľa článku 104/126 ods. 7 z 2. decembra 2009 s cieľom odstrániť nadmerný deficit Rada zároveň vyzvala Francúzsko, aby prekladalo správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní odporúčaní Rady v samostatnej kapitole v aktualizácii programu stability. Francúzsko toto odporúčanie splnilo.

i)

v priebehu obdobia programu využilo neočakávané príjmy súvisiace so zlepšením makroekonomického a fiškálneho výhľadu, ako aj zavedenie všetkých stanovených daňových opatrení na zrýchlenie znižovania deficitu a na zníženie pomeru hrubého dlhu k HDP späť smerom k referenčnej hodnote 60 % HDP;

ii)

bolo pripravené prijať ďalšie konsolidačné opatrenia v prípade, že sa naplnia riziká súvisiace so skutočnosťou, že makroekonomický scenár programu je optimistickejší ako scenár, z ktorého vychádza odporúčanie podľa článku 126 ods. 7; konkretizovalo opatrenia potrebné na zaistenie priemernej ročnej fiškálnej konsolidácie nad úrovňou 1 % HDP počas obdobia 2010 – 2013 a dosiahlo odstránenie nadmerného deficitu do roku 2013;

iii)

zabezpečilo posilnenie rozpočtového rámca, najmä na strane výdavkov, a aby účinne podporovalo dosiahnutie vytýčených strednodobých fiškálnych plánov na všetkých úrovniach štátnej správy, ako plánuje francúzska vláda.

29.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 140/12

(1)

Rada 26. apríla 2010 preskúmala aktualizovaný program stability Nemecka na roky 2009 až 2013.

(2)

Reálny HDP po prudkom poklese vyvolanom vývozom na prelome rokov 2008 a 2009 znovu výrazne vzrástol v polovici roku 2009 vďaka expanzívnym politikám a oživeniu zahraničného dopytu. Opätovná strata dynamiky ku koncu roku 2009 však poukázala na krehkosť súčasného hospodárskeho oživenia. Hoci trh práce doteraz zostal pružný, pričom sa v ňom čiastočne odzrkadľovali štátom financované krátkodobé pracovné dohody, bankový sektor utrpel značné straty a zaznamenal značné odpisy investícií do štruktúrovaných aktív.

V dôsledku rozsiahlych fiškálnych stimulačných opatrení (v rokoch 2009 a 2010) prijatých v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva (EERP), ako aj poklesu príjmov súvisiaceho s krízou a vyšších výdavkov sa rozpočet verejnej správy posunul z vyváženej pozície v roku 2008 do deficitu vyššieho ako 3 % HDP v roku 2009. Tento vývoj viedol k začatiu postupu pri nadmernom deficite týkajúcom sa Nemecka 2. decembra 2009 a Rada stanovila rok 2013 ako lehotu na korekciu nadmerného deficitu. Zatiaľ čo oživenie v strednodobom horizonte by sa malo podporiť štrukturálnymi reformami vykonanými v minulosti, najmä na trhu práce, zdravými podnikmi, prosperujúcimi domácnosťami a silnou konkurenčnou pozíciou, hlavnou výzvou bude zvýšenie potenciálneho rastu predovšetkým posilnením domácich zdrojov rastu. Spojenie potrebnej fiškálnej konsolidácie so stabilizáciou bankového sektora, zabezpečenie prístupu nefinančného sektora k financiám a ďalšie zvýšenie schopnosti trhu práce prispôsobiť sa budú základnými prvkami na podporu hospodárskeho oživenia.

(3)

Hoci je pokles reálneho HDP zaznamenaný v kontexte krízy z väčšej časti spôsobený hospodárskym cyklom, kríza negatívne ovplyvnila aj úroveň potenciálneho produktu. Kríza môže mať okrem toho vplyv aj na potenciálny rast v strednodobom horizonte v dôsledku nižších investícií, obmedzení v dostupnosti úverov a zvyšujúcej sa štrukturálnej nezamestnanosti. Vplyv hospodárskej krízy sa okrem toho znásobuje negatívnými vplyvmi demografického starnutia na potenciálny produkt a udržateľnosť verejných financií. V takejto situácii bude nevyhnutné zrýchliť tempo štrukturálnych reforiem s cieľom podporiť potenciálny rast. Konkrétne, v prípade Nemecka je dôležité vykonať reformy v oblasti hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o služby, integrácie trhu práce i vzdelávania a odbornej prípravy.

(4)

V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, sa predpokladá, že rast reálneho HDP sa po prepade v rozsahu 5 % v roku 2009 obnoví a zvýši sa z 1,4 % v roku 2010 na priemernú mieru 2 % v zostávajúcej časti obdobia programu. Pri posúdení na základe informácií dostupných v súčasnosti (2) sa zdá, že tento scenár vychádza z predpokladov rastu, ktoré sú do určitej miery optimistické. Prognózy rastu reálneho HDP na roky 2010 aj 2011 sú o niečo vyššie ako v predpovedi útvarov Komisie z jesene 2009. V programe sa okrem toho predpokladá trochu výraznejšia expanzia súkromnej spotreby v roku 2011, podporená priaznivejším výhľadom v oblasti zamestnanosti, nezamestnanosti a rastu miezd. Prognózy inflácie na rok 2011 uvedené v programe by sa mohli ukázať ako nadhodnotené, zdajú sa však realistické pre zostávajúcu časť obdobia programu.

(5)

Deficit verejných financií v roku 2009 sa v programe odhaduje na úrovni 3,2 % HDP. Vo výraznom zhoršení oproti vyváženej rozpočtovej pozícii v roku 2008 sa vo veľkom rozsahu odzrkadľuje vplyv automatických stabilizátorov, bolo však spôsobené aj stimulačnými opatreniami v rozsahu okolo 1,75 % HDP, ktoré vláda prijala v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva. Zvýšenie deficitu bolo zapríčinené najmä výdavkami v dôsledku vyšších sociálnych transferov, vyšších verejných investícií a dotácií na podporu krátkodobého zamestnania. Podľa programu sa plánuje, že fiškálna politika zostane v roku 2010 podporná a potom opäť reštriktívna v záverečných rokoch programu. Vzhľadom na pomerne priaznivú rozpočtovú a hospodársku situáciu Nemecka je pokračujúca fiškálna expanzia v roku 2010 primeraná a je v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva. V súlade so stratégiou na ukončenie angažovanosti štátu, ktorú zastáva Rada, a s cieľom odstrániť nadmerný deficit do roku 2013 a vrátiť sa k udržateľnému stavu verejných financií nasleduje po expanzívnej fiškálnej pozícii v rokoch 2009 a 2010 výrazné fiškálne sprísnenie od roku 2011.

(6)

Nominálny deficit verejných financií sa podľa programu zvýši z 3,2 % HDP v roku 2009 na 5,5 % v roku 2010, čo je v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7 z 2. decembra 2009. Ďalšie zvýšenie deficitu v roku 2010 je spôsobené hlavne fiškálnymi stimulačnými opatreniami a vplyvom automatických stabilizátorov. Očakáva sa pokles verejných príjmov o takmer 2 % HDP v dôsledku opatrení na podporu domácností (ako je daňová odpočítateľnosť príspevkov na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť, znížená sadzba príspevku na zdravotné poistenie, vyššie prídavky na deti a vyššie základné osobné nezdaniteľné položky), ako aj slabší domáci dopyt. Plánovaný nárast verejných výdavkov o približne 0,5 % HDP možno pripísať predovšetkým zhoršujúcej sa situácii na trhu práce a pokračujúcim investíciám do verejnej infraštruktúry vykonaným v rámci fiškálneho stimulu (okolo 0,25 % HDP podľa odhadu útvarov Komisie). Kurz fiškálnej politiky zostane v roku 2010 výrazne expanzívny, čo sa odzrkadľuje vo zvýšení štrukturálneho deficitu (cyklicky upraveného bez jednorazových a iných dočasných opatrení, prepočítaného útvarmi Komisie na základe informácií v programe podľa spoločne dohodnutej metodiky) o 2,5 % HDP. Výrazné zhoršenie štrukturálneho salda sa môže pripísať hlavne novým stimulačným opatreniam zavedeným v roku 2010 a oneskorenému vplyvu niektorých stimulačných opatrení prijatých v roku 2009 (ako je napr. znížená sadzba príspevku na zdravotné poistenie a dodatočné investície do infraštruktúry). Zmena štrukturálneho deficitu vypočítaná podľa spoločne dohodnutej metodiky (prístup zhora nadol) v rozsahu – 2,5 % HDP sa líši od zmeny vysvetlenej v informáciách o diskrečných opatreniach vykonávaných v roku 2010 (prístup zdola nahor), ktorý odhadli útvary Komisie na úrovni približne – 1,75 % HDP. Tento rozdiel môže súvisieť s negatívnym vplyvom štruktúry na daňové príjmy, najmä v dôsledku slabej súkromnej spotreby a rastu miezd a pravdepodobnej straty príjmov z daní súvisiacich so ziskom.

(7)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie je odstránenie nadmerného deficitu do roku 2013 pri priemernej ročnej fiškálnej konsolidácii v rozsahu takmer 0,75 % HDP v rokoch 2011 – 2013, čo je v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7 z 2. decembra 2009.

V programe sa plánuje zlepšenie salda verejných financií od roku 2011. Očakáva sa, že v rokoch 2011 a 2012 sa vykoná konsolidácia v rovnakom rozsahu, pokiaľ ide o nominálne vyjadrenie, okolo 1 percentuálneho bodu v každom roku, pričom v roku 2013 bude nasledovať menšia úprava v rozsahu okolo 0,5 percentuálneho bodu. Plánovaný spôsob úpravy sa zakladá na technickom predpoklade konsolidácie na strane výdavkov na spolkovej úrovni (s obmedzením rozpätia rovnakým dielom vo všetkých kategóriách výdavkov s výnimkou platieb úrokov a prevodov na iné vládne úrovne a do zahraničia). Tento technický predpoklad súvisí s požiadavkami na konsolidáciu uloženými na základe nového vnútroštátneho rozpočtového pravidla. Plánuje sa, že očakávanú konsolidáciu bude znášať najmä spolková vláda (okolo 2 % HDP v rokoch 2011 až 2013) a v menšom rozsahu spolkové krajiny – „Länder“ (okolo 0,5 % HDP). Plánuje sa, že deficit v štrukturálnom vyjadrení (prepočítaný podľa spoločne dohodnutej metodiky) sa zlepší približne o 0,5 % HDP v roku 2011, približne o 1 % HDP v roku 2012 a približne o 0,75 % HDP v roku 2013. Vzhľadom na rastúci dlh a platby úrokov zvyšujúce sa ku koncu programového obdobia sa primárne saldo musí zlepšovať rýchlejšie ako celkový deficit. Cieľom Nemecka v strednodobom horizonte je dosiahnuť takmer vyvážený rozpočet verejnej správy v štrukturálnom vyjadrení. Podľa programu to znamená strednodobý cieľ na úrovni – 0,5 % HDP. Vzhľadom na najaktuálnejšie prognózy a úroveň dlhu sa v strednodobom cieli odzrkadľujú ciele paktu. V aktualizovanom programe stability sa však nepredpokladá dosiahnutie strednodobého cieľa počas programového obdobia.

(8)

Rozpočtové výsledky by sa mohli ukázať ako horšie v porovnaní s plánom v programe, najmä v roku 2011 a neskôr. To súvisí s chýbajúcimi špecifickými konsolidačnými opatreniami po roku 2010, potrebou účinne zaviesť nové vnútroštátne rozpočtové pravidlo na centrálnej a nižšej ako spolkovej úrovni správy bez toho, aby sa konsolidačné požiadavky odložili na neskoršie roky, neistotou týkajúcou sa možného zavedenia ďalších znížení daní plánovaných v koaličnej dohode a ich zosúladenia s potrebným rozpočtovým znížením výdavkov, ako aj s mierne optimistickými predpokladmi rastu. Dodatočnými opatreniami na stabilizáciu finančného trhu by sa mohol ďalej zaťažiť rozpočet, hoci niektoré náklady na vládnu podporu by sa mohli v budúcnosti vrátiť.

(9)

Hrubý verejný dlh sa odhaduje na úrovni 72,5 % HDP v roku 2009 v porovnaní s úrovňou 65,9 % v predchádzajúcom roku. K zvýšeniu pomeru dlhu k HDP prispelo okrem zvýšenia deficitu a poklesu rastu HDP podstatné zosúladenie dlhu a deficitu (okolo 1 % HDP), v ktorom sa odzrkadľovali predovšetkým operácie na záchranu bánk. Plánuje sa, že pomer dlhu k HDP sa ďalej zvýši o 9,5 percentuálneho bodu počas obdobia programu až na úroveň 82 % HDP, čo spôsobujú najmä naďalej pretrvávajúce deficity verejných financií a v menšom rozsahu nešpecifikované zosúladenia dlhu a deficitu zvyšujúce dlh v rozsahu okolo 0,5 % HDP ročne v období rokov 2011 až 2013. Prognóza dlhu uvedená v programe sa opiera o predpoklad, že úroveň dlhu nebude ovplyvnená založením „zlých bánk“. Vývoj pomeru dlhu k HDP podlieha okrem rizík spojených s vývojom deficitu aj rizikám týkajúcim sa ďalších možných zaťažení súvisiacich so stabilizáciou finančného trhu. Pomer hrubého verejného dlhu k HDP je vyšší ako referenčná hodnota uvedená v zmluve a má rastúcu tendenciu počas celého obdobia programu.

(10)

V strednodobých prognózach dlhu, v ktorých sa predpokladá, že miera rastu HDP sa len postupne zotaví na hodnoty predpokladané pred krízou a že miery zdanenia sa vrátia na predkrízové úrovne, a v ktorých je zahrnuté predpokladané zvýšenie výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, sa ukazuje, že rozpočtová stratégia, s ktorou sa počíta v programe, by v súčasnej situácii a bez ďalších zmien stratégie nebola dostatočná na stabilizáciu pomeru dlhu k HDP do roku 2020.

(11)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet je mierne vyšší ako priemer EÚ. Rozpočtová pozícia v roku 2009, ako sa odhaduje v programe, ešte zvyšuje rozpočtový vplyv starnutia obyvateľstva na stabilizačný interval. K obmedzeniu rizík spojených s udržateľnosťou verejných financií, ktoré Komisia v správe o udržateľnosti (3) z roku 2009 posúdila ako stredné, by prispelo dosiahnutie primárnych prebytkov v strednodobom horizonte.

(12)

Fiškálny rámec Nemecka sa značne posilnil vďaka novému rozpočtovému pravidlu zakotvenému do ústavy v auguste 2009. Nové pravidlo je podľa štruktúry preventívnej časti Paktu stability a rastu pravidlom zameraným na takmer vyvážený stav, ktorým sa stanovuje strop pre spolkový štrukturálny deficit na 0,35 % HDP od roku 2016, pričom prechodné obdobie sa začína v roku 2011. Regionálne rozpočty spolkových krajín (Länder) musia byť štrukturálne vyvážené od roku 2020, ich príslušné spôsoby konsolidácie sú však stále nejasné. Chýbajúce plány zníženia výdavkov na nižšej ako spolkovej úrovni a neistoty týkajúce sa potreby financovania fondov sociálneho zabezpečenia v budúcnosti predstavujú možné riziko pre konsolidáciu rozpočtu verejnej správy. Novým pravidlom sa však zvyšuje fiškálna dôveryhodnosť a značne znižuje diskrečná odchýlka v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým pravidlom, ktoré nemohlo zabrániť akumulácii dlhu v posledných desaťročiach. Novovytvorená Rada pre stabilitu (Stabilitätsrat) zložená z ministrov financií spolkovej vlády a vlád spolkových krajín bude pravidelne monitorovať spolkové a regionálne rozpočty vrátane vykonávania konsolidačných opatrení v rámci Paktu stability a rastu. Jej odporúčania však nie sú záväzné a nie je oprávnená ukladať sankcie. Plánuje sa ďalšie zlepšenie nového rámca prostredníctvom prechodu z prístupu zdola nahor na prístup zhora nadol pri rozpočtovom plánovaní, zlepšenia kontroly výdavkov ministerstvom financií, a tým aj podpory dodržiavania konsolidácie vopred vymedzenej na základe rozpočtového pravidla. Vláda okrem toho plánuje postupnú úpravu spolkového systému rozpočtovania a účtovníctva s väčším dôrazom na hodnotenie príjmov a výdavkov na základe výkonu.

(13)

Napriek celkove dobrej kvalite verejných financií Nemecka existuje stále priestor na zlepšenie. Na strane príjmov sú predpisy týkajúce sa daní z príjmov právnických a fyzických osôb stále zložité a daňový systém ponúka početné úľavy. Napriek ďalším plánom zvýšiť výdavky na vzdelávanie a na výskum a vývoj, pomerne nízky pomer investícií do verejnej spotreby poukazuje na potenciál zloženia výdavkov viac zameraného na rast.

Hoci sa v programe uznáva dôležitosť komplexného preskúmania štátnych dotácií, nie sú v ňom vymedzené žiadne konkrétne plány v tomto smere. Dodatočné zvýšenie efektívnosti by sa mohlo dosiahnuť zlepšením rozpočtovej koordinácie medzi spolkovou vládou a regionálnymi vládami a prostredníctvom ďalšej reorganizácie verejnej správy [napr. širšie využívanie riadenia kvality, outsourcingu, elektronickej štátnej správy (e-government), zníženie zamestnanosti vo verejnom sektore atď.] (4). Potreba fiškálnej konsolidácie obmedzuje priestor na dotácie na verejný dôchodkový systém zo všeobecného rozpočtu. Nedávnymi ad hoc zmenami vzorca na úpravu dôchodkov sa oslabila dôveryhodnosť vykonaných dôchodkových reforiem, pretože korekcia plánovaná v neskorších rokoch sa môže ukázať ako ťažká. Pokiaľ ide o povinné zdravotné poistenie, vláda zriadila osobitný výbor na ministerskej úrovni s cieľom opätovne posúdiť financovanie systému zdravotníctva, najmä preskúmať možnosti na oddelenie príspevkov na zdravotné poistenie od mzdového príjmu s cieľom znížiť iné ako mzdové pracovné náklady. Prvé výsledky sa očakávajú v júli 2010.

(14)

Celkove je rozpočtová stratégia na rok 2010 vytýčená v programe v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7 z 2. decembra 2009. Rozpočtová stratégia však vzhľadom na riziká nemusí byť od roku 2011 v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7 z 2. decembra 2009. Predovšetkým, spôsob konsolidácie od roku 2011 nie je podložený žiadnymi konkrétnymi opatreniami a neuvádzajú sa informácie týkajúce sa možného vykonania expanzívnych opatrení navrhnutých v novej koaličnej dohode vlády a ich zosúladenia s potrebným znížením rozpočtových výdavkov. Vnútroštátne rozpočtové pravidlo – základný bod plánov konsolidácie – sa ešte musí zaviesť na všetkých úrovniach vlády. Okrem toho, hospodárske oživenie, ktoré sa ukazuje pomalšie, ako by sa v súčasnosti očakávalo, by mohlo ohroziť rozpočtové ciele.

Priemerná ročná fiškálna konsolidácia nemusí vzhľadom na riziká postačovať na úpravu, ktorú odporúčala Rada podľa článku 126 ods. 7. Rozpočtová stratégia vzhľadom na prognózy dlhu uvedené v programe a riziko súvisiace s ďalšími možnými opatreniami na stabilizáciu finančného trhu nepostačuje na zabezpečenie opätovného klesania pomeru dlhu k HDP. Plánovaná konsolidácia zameraná na výdavky, ako aj plánované zvýšenie výdavkov na vzdelávanie a na výskum a vývoj by boli v súlade s cieľom podporiť oživenie potenciálneho rastu. Plánovaný pokles celkového podielu investícií pod úroveň z roku 2009 je však dôvodom na obavy.

(15)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité nedostatky v povinných i nepovinných údajoch (5). Vo svojich odporúčaniach podľa článku 126 ods. 7 z 2. decembra 2009 s cieľom odstrániť nadmerný deficit Rada zároveň vyzvala Nemecko, aby prekladalo správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní odporúčaní Rady v osobitnej kapitole v každej aktualizácii programu stability. V príslušnom oddiele aktualizácie programu sa uvádzajú iba veľmi obmedzené informácie o tom, ako nemecká vláda plánuje napredovať pri vykonávaní odporúčania Rady.

i)

konkretizovalo opatrenia potrebné na podloženie plánovanej konsolidácie; vykonalo rozpočtovú stratégiu na roky 2011 – 2013, ako je vymedzená v programe s cieľom odstrániť nadmerný deficit do roku 2013; využilo, ako sa predpisuje v odporúčaní na odstránenie nadmerného deficitu, všetky príležitosti presahujúce opatrenia na konsolidáciu vrátane tých, ktoré vyplývajú zo zlepšených hospodárskych podmienok, na zrýchlenie znižovania pomeru hrubého dlhu k HDP smerom k referenčnej hodnote na úrovni 60 % HDP;

ii)

zabezpečilo zavedenie nového ústavného rozpočtového pravidla na všetkých úrovniach správy v plnom rozsahu a zrušilo odchýlku od vzorca na úpravu dôchodkov v roku 2008, ako sa plánuje.

29.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 140/18

29.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 140/20

29.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 140/21

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32010M5843. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

29.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 140/22

1.

PRIPOMÍNA, že v máji 2007 prijala závery o finančných výhľadoch Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ďalej len „OHIM“) a ďalšom vývoji systému ochrannej známky Spoločenstva (1);

2.

POTVRDZUJE dohodu o balíku rozpočtových opatrení zameraných na lepšie vyváženie rozpočtu OHIM v budúcnosti, ktorá sa dosiahla na spoločnom zasadnutí správnej rady a rozpočtového výboru úradu OHIM 18. a 19. septembra 2008, pričom tento balík pozostáva z troch hlavných prvkov: i) zníženia poplatkov za získanie ochrany prostredníctvom ochrannej známky Spoločenstva; ii) zriadenia fondu pre spoluprácu a iii) budúceho rozdelenia 50 % udržiavacích poplatkov medzi vnútroštátne úrady pre ochranné známky členských štátov (ďalej len „vnútroštátne úrady“);

3.

SÚHLASÍ, že tieto rozpočtové opatrenia nie sú len vhodnými a užitočnými nástrojmi na zaručenie vyváženého rozpočtu úradu OHIM v budúcnosti, ale prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi úradom OHIM a vnútroštátnymi úradmi prispievajú aj k modernizácii, zjednodušeniu, harmonizácii a posilneniu systému ochrannej známky v Európe ako celku;

4.

VÍTA skutočnosť, že poplatky za získanie registrácie ochrannej známky Spoločenstva sa v nadväznosti na dohodu zo septembra 2008 prostredníctvom nariadenia Komisie (ES) č. 355/2009 s účinnosťou od 1. mája 2009 podstatne znížili;

5.

VÍTA významný pokrok, ktorý dosiahol OHIM, pokiaľ ide o zriadenie fondu pre spoluprácu, a NABÁDA ho, aby finalizoval prednostne túto činnosť s cieľom urýchlene zabezpečiť plnú funkčnosť uvedeného fondu s aktívnou účasťou vnútroštátnych úradov;

6.

PRIPOMÍNA oznámenie Komisie zo 16. júla 2008 o stratégii v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe (2).

7.

VÍTA skutočnosť, že Komisia začala štúdiu o celkovom fungovaní systému ochrannej známky v Európe, a PODPORUJE jej ciele tak, ako sa uvádzajú v referenčnom rámci;

8.

BERIE NA VEDOMIE predbežné výsledky štúdie, ktoré sa prezentovali pracovnej skupine pre duševné vlastníctvo 25. marca 2010;

9.

NABÁDA Komisiu k finalizácii tejto štúdie s cieľom vytvoriť pevný základ pre jej ďalšie legislatívne iniciatívy;

10.

UZNÁVA skutočnosť, že väčšina združení používateľov systému ochrannej známky Spoločenstva je spokojná s týmto systémom a aj so zásadou súčasnej existencie ochrannej známky Spoločenstva a národných ochranných známok a považujú za potrebné doladiť ho v rámci budúcej revízie, a to s ohľadom na potrebu vyváženého vzťahu medzi systémom ochrannej známky Spoločenstva a vnútroštátnymi systémami;

11.

UZNÁVA skutočnosť, že národné ochranné známky naďalej spĺňajú potreby veľkého počtu žiadateľov, a že z toho dôvodu by sa ochrana prostredníctvom národnej ochrannej známky mala ponechať ako alternatíva pre týchto žiadateľov;

12.

PRIPOMÍNA oznámenie Komisie z 11. septembra 2009 o zvyšovaní účinnosti presadzovania práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu (3);

13.

PRIPOMÍNA svoje uznesenie z 1. marca 2010 o presadzovaní práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu (4);

14.

VYZÝVA Komisiu, aby predložila návrhy na revíziu nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a smernice 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok.

—

zavedenie osobitného ustanovenia, ktorým sa vymedzí rámec spolupráce medzi OHIM a vnútroštátnymi úradmi,

—

jasný odkaz na skutočnosť, že harmonizácia postupov a nástrojov predstavuje cieľ, ktorý by mali sledovať všetky úrady pre ochranné známky v EÚ, a že OHIM spolu s aktívnou účasťou svojej správnej rady by mal podporovať a uľahčovať úsilie v tejto oblasti,

—

vytvorenie jasného právneho základu pre účasť úradu OHIM na činnostiach súvisiacich s presadzovaním, vrátane boja proti falšovaniu, a to predovšetkým posilnením jeho spolupráce s vnútroštátnymi úradmi v súlade s ich právomocami na vnútroštátnej úrovni, ako aj s európskym strediskom pre sledovanie falšovania a autorského pirátstva (5),

—

vytvorenie právneho základu pre rozdelenie sumy zodpovedajúcej 50 percentám udržiavacích poplatkov OHIM medzi vnútroštátne úrady podľa spravodlivých, nestranných a relevantných kritérií rozdeľovania, ktoré by sa mali určiť tak, aby sa okrem iného zabezpečila minimálna suma pre každý členský štát, ako aj zavedenie vhodných mechanizmov, v ktorých sa náležitým spôsobom zohľadnia finančné ustanovenia platné pre jednotlivé vnútroštátne úrady, aby sa zabezpečilo, že tieto prostriedky budú pre vnútroštátne úrady dostupné a budú sa využívať na účely úzko súvisiace s ochranou, podporou a/alebo presadzovaním ochranných známok, a to aj vrátane boja proti falšovaniu,

—

zmeny a doplnenia a iné opatrenia, ak by boli vhodné, zamerané na podporu dopĺňajúceho sa vzťahu medzi systémom ochrannej známky Spoločenstva a vnútroštátnymi systémami,

—

opatrenia na dosiahnutie väčšieho súladu medzi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (kodifikované znenie) (6) a nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (kodifikované znenie) (7), čo by prispelo k zníženiu počtu oblastí, kde sa v rámci systému ochrannej známky v Európe ako celku rozchádzajú.

29.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 140/24

29.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 140/25

European Commission

Directorate-General for Competition

State Aid Greffe

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Fax +32 22961242

29.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 140/33

1.

Komisia bolo 21. mája 2010 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik Hon Hai Precision Industry Co., Ltd („Hon Hai group“, Taiwan), materská spoločnosť podniku Foxconn group („Foxconn“, Taiwan), získava prostredníctvom kúpy akcií výlučnú kontrolu nad podnikom Sony Slovakia spol. s r.o. („Slovakian Target“, Slovensko). Dňa 1. januára 2010, skôr ako došlo k dohode o získaní kontroly nad podnikom Slovakian Target, získal podnik Foxconn prostredníctvom kúpy akcií a aktív výlučnú kontrolu nad podnikom Sony Baja California, S.A. de C.V („Mexican Target“, Mexiko).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5870 – Foxconn/Sony LCD TV Manufacturing Company in Slovakia na túto adresu: