26.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 52/1

(1)

Vypúšťanie ortuti sa považuje za globálnu hrozbu, ktorá si vyžaduje akciu na regionálnej, národnej a celosvetovej úrovni.

(2)

V súlade s oznámením Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom „Stratégia Spoločenstva týkajúca sa ortuti“ je potrebné znížiť riziko expozície ľudí a životného prostredia ortuti.

(3)

Opatrenia prijaté na úrovni Spoločenstva je potrebné vnímať ako súčasť globálneho úsilia o zníženie rizika expozície ortuti, a to najmä v rámci programu pre ortuť, ktorý je súčasťou Programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie.

(4)

Vývoz kovovej ortuti zo Spoločenstva by sa mal zakázať s cieľom výrazne znížiť celosvetové dodávky ortuti.

(5)

Zákaz vývozu bude viesť k značným prebytkom ortuti v Spoločenstve a je potrebné zabrániť tomu, aby tieto prebytky ortuti opätovne vstupovali na trh. Z toho dôvodu by sa malo zabezpečiť bezpečné uskladnenie tejto ortuti v rámci Spoločenstva.

(6)

S cieľom poskytnúť možnosti bezpečného uskladnenia kovovej ortuti, ktorá sa považuje za odpad, je vhodné ustanoviť odchýlku od článku 5 ods. 3 písm. a) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (3) pre určité druhy skládok a vyhlásiť kritériá uvedené v oddieli 2.4 prílohy k rozhodnutiu Rady 2003/33/ES z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prílohy II smernice 1999/31/ES (4), za neuplatniteľné na dočasné uskladnenie kovovej ortuti na viac ako jeden rok v povrchových zariadeniach určených a vybavených na tento účel.

(7)

Na dočasné uskladnenie kovovej ortuti na viac ako jeden rok v povrchových zariadeniach určených a vybavených na tento účel by sa mala vzťahovať smernica Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (5).

(8)

Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (6). S cieľom umožniť primerané zneškodňovanie kovovej ortuti v Spoločenstve sa však príslušné orgány miesta určenia a miesta odoslania vyzývajú, aby sa vyhli vznášaniu námietok voči preprave kovovej ortuti, ktorá sa považuje za odpad, na základe článku 11 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia. Konštatuje sa, že podľa článku 11 ods. 3 uvedeného nariadenia v prípade nebezpečného odpadu vyprodukovaného v členskom štáte odoslania, no v takom malom celkovom množstve za rok, že by vytvorenie nových špecializovaných zariadení na zneškodňovanie v tomto členskom štáte nebolo hospodárne, sa článok 11 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia neuplatňuje.

(9)

S cieľom zabezpečiť uskladnenie, ktoré je bezpečné pre zdravie ľudí a pre životné prostredie, by sa posúdenie bezpečnosti, ktoré sa vyžaduje pre podzemné uskladnenie na základe rozhodnutia 2003/33/ES, malo doplniť špecifickými požiadavkami a malo by byť uplatniteľné aj na nepodzemné uskladnenie. Pokiaľ nie sú stanovené osobitné požiadavky a akceptačné kritériá, nemal by sa povoliť žiadny spôsob konečného zneškodnenia. Podmienky uskladnenia v soľnej bani alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín prispôsobených na zneškodňovanie kovovej ortuti by mali spĺňať hlavne zásadu ochrany podzemnej vody proti ortuti, zásadu predchádzania emisiám pár ortuti, zásadu nepriepustnosti pre plyny a kvapaliny v okolí a v prípade trvalého uskladnenia zásadu pevného zapuzdrenia odpadu na konci deformačného procesu baní. Tieto kritériá by sa mali uviesť v prílohách k smernici 1999/31/ES v rámci ich zmeny a doplnenia na účely tohto nariadenia.

(10)

Podmienky nadzemného uskladnenia by mali spĺňať hlavne zásadu zvratnosti uskladnenia, zásadu ochrany ortuti proti meteorickej vode, zásadu nepriepustnosti do pôdy a predchádzania emisiám pár ortuti. Tieto kritériá by sa mali uviesť v prílohách k smernici 1999/31/ES v rámci ich zmeny a doplnenia na účely tohto nariadenia. Povrchové uskladnenie kovovej ortuti by sa malo považovať za dočasné riešenie.

(11)

Členské štáty by mali predložiť informácie o povoleniach vydaných pre zariadenia na uskladnenie, ako aj o uplatňovaní tohto nariadenia a jeho účinkoch na trh, aby bolo možné včas uskutočniť jeho posúdenie. Dovozcovia, vývozcovia a prevádzkovatelia by mali predložiť informácie o presunoch a použití kovovej ortuti.

(12)

Členské štáty by mali určiť sankcie v prípade porušení ustanovení tohto nariadenia, ktoré sa uložia fyzickým a právnickým osobám. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(13)

Je vhodné zorganizovať výmenu informácií, aby bolo možné posúdiť možnú potrebu doplňujúcich opatrení týkajúcich sa vývozu, dovozu a uskladnenia ortuti a zlúčenín ortuti a výrobkov obsahujúcich ortuť bez toho, aby boli dotknuté pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v zmluve, a najmä jej článok 81.

(14)

Pokračuje výskum možností bezpečného uskladnenia ortuti vrátane rôznych techník stabilizácie alebo iných spôsobov znehybnenia ortuti. Komisia by mala tento výskum prioritne sledovať a čo najskôr predložiť správu. Tieto informácie sú dôležité, keďže poskytnú dobrý základ pre preskúmanie tohto nariadenia v záujme dosiahnutia jeho cieľa.

(15)

Komisia by mala tieto informácie zohľadniť pri predkladaní hodnotiacej správy, aby bolo možné zistiť prípadnú potrebu zmeny a doplnenia tohto nariadenia.

(16)

Komisia by mala tiež sledovať medzinárodný vývoj týkajúci sa ponuky ortuti a dopytu po nej, najmä mnohostranné rokovania, a podávať o nich správy s cieľom umožniť posúdenie jednotnosti celkového prístupu.

(17)

Opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o dočasné uskladnenie kovovej ortuti v určitých zariadeniach uvedených v tomto nariadení, by sa mali prijať v súlade so smernicou 1999/31/EC a s ohľadom na priamu spojitosť medzi týmto nariadením a uvedenou smernicou.

(18)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to znížiť expozíciu ortuti prostredníctvom zákazu vývozu a povinnosti týkajúcej sa uskladnenia nie je možné z dôvodu vplyvu na pohyb tovaru a fungovanie vnútorného trhu, ako aj na cezhraničnú povahu znečistenia spôsobeného ortuťou uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade zo zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

dočasne uskladnená na viac ako rok alebo trvalo uskladnená (spôsoby zneškodnenia D 15 alebo D 12, ako sú vymedzené v prílohe II A k smernici 2006/12/ES) v soľných baniach prispôsobených na zneškodňovanie kovovej ortuti, alebo v hlbokých, podzemných ťažkých horninových formáciách s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane, alebo

b)

dočasne uskladnená (spôsob zneškodnenia D 15 vymedzený v prílohe II A k smernici 2006/12/ES) na viac ako rok v povrchových zariadeniach určených a vybavených na dočasné uskladnenie kovovej ortuti. V tomto prípade sa kritériá uvedené v oddieli 2.4 prílohy k rozhodnutiu 2003/33/ES neuplatňujú.

a)

objemy, ceny, krajinu pôvodu a krajinu určenia, ako aj plánované použitie kovovej ortuti vstupujúcej na územie Spoločenstva,

b)

objemy, krajinu pôvodu a krajinu určenia kovovej ortuti, ktorá sa považuje za odpad a je predmetom cezhraničného obchodovania v rámci Spoločenstva.

26.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 52/7

(1)

V lisabonskom programe pre rast a zamestnanosť sa zdôrazňuje potreba vytvárať podmienky, ktoré sú príťažlivé pre investovanie do znalostí a inovácií v Európe, s cieľom posilniť konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť v Európskej únii.

(2)

Za udržanie silnej európskej priemyselnej, konkurenčnej a inovačnej základne sú v prvom rade zodpovedné členské štáty. Povaha a rozsah výziev, ktorým čelí Európska únia v oblasti inovácií, si vyžadujú aj prijatie opatrení na úrovni Spoločenstva.

(3)

Spoločenstvo by malo poskytnúť podporu na posilnenie inovácií, a to najmä prostredníctvom siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností, rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, programu celoživotného vzdelávania a štrukturálnych fondov.

(4)

Na doplnenie existujúcich politík a iniciatív Spoločenstva a členských štátov posilnením integrácie znalostného trojuholníka -vysokoškolské vzdelávanie, výskum a inovácie – v celej Európskej únii by sa mala zriadiť nová iniciatíva na úrovni Spoločenstva v podobe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (ďalej len „EIT“).

(5)

Európska rada na svojom zasadnutí 15. a 16. júna 2006 vyzvala Komisiu, aby vypracovala formálny návrh na zriadenie EIT, ktorý mala predložiť na jeseň 2006.

(6)

Cieľom EIT by malo byť hlavne prispievať k rozvoju inovačnej kapacity Spoločenstva a členských štátov prostredníctvom zapojenia činností v oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácií najvyššej úrovne. EIT by mal pritom uľahčovať a zdokonaľovať siete a spoluprácu a vytvárať synergie medzi inovačnými komunitami v Európe.

(7)

Činnosti EIT by sa mali zaoberať strategickými dlhodobými výzvami pre inovácie v Európe, najmä v prierezových a/alebo interdisciplinárnych oblastiach vrátane tých oblastí, ktoré sa na európskej úrovni už zadefinovali. EIT by mal pritom podporovať pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou.

(8)

EIT by mal uprednostniť prenos svojich činností v oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácií do podnikateľského prostredia a ich komerčné využívanie, ako aj podporu vytvárania začínajúcich podnikov, odčlenených subjektov a malých a stredných podnikov (MSP).

(9)

EIT by mal fungovať najmä prostredníctvom autonómnych partnerstiev inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, výskumných organizácií, podnikateľských subjektov a iných zainteresovaných strán, v ktorých sa uplatňuje zásada excelentnosti a ktoré majú formu trvalo udržateľných a dlhodobých sebestačných strategických sietí v inovačnom procese. Tieto partnerstvá by mala vyberať správna rada EIT na základe transparentného procesu založeného na excelentnosti a mali by byť označené ako znalostné a inovačné spoločenstvá (ďalej len „ZIS“). Správna rada EIT by mala taktiež usmerňovať činnosť EIT a hodnotiť činnosť ZIS. U členov správnej rady EIT by mali byť v rovnováhe skúsenosti z podnikateľskej oblasti a oblasti vysokoškolského vzdelávania a/alebo výskumu, ako aj z odvetvia inovácií.

(10)

V záujme prispenia ku konkurencieschopnosti a posilnenia medzinárodnej príťažlivosti európskeho hospodárstva a jeho inovačnej kapacity by mali byť EIT a ZIS schopné prilákať partnerské organizácie, výskumných pracovníkov a študentov z celého sveta, a to aj podporou ich mobility, a mali by byť schopné aj spolupracovať s organizáciami z tretích krajín.

(11)

Vzťahy medzi EIT a ZIS by mali byť založené na zmluvných dohodách, v ktorých sa stanovia práva a povinnosti ZIS, zabezpečí sa primeraná úroveň koordinácie a navrhne sa mechanizmus monitorovania a hodnotenia činností a výsledkov ZIS.

(12)

Je potrebné podporovať vysokoškolské vzdelávanie ako integrálnu, ale často chýbajúcu zložku komplexnej inovačnej stratégie. V dohode medzi EIT a ZIS by sa malo ustanoviť, že tituly a diplomy udelené prostredníctvom ZIS by mali udeľovať zúčastnené inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktoré by sa mali podnecovať k ich označovaniu aj ako titulov a diplomov EIT. Prostredníctvom svojich činností a práce by EIT mal napomáhať podpore mobility v rámci Európskeho výskumného priestoru a Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a podporovať prenosnosť grantov poskytnutých výskumným pracovníkom a študentom v rámci ZIS. Všetky tieto činnosti by sa mali vykonávať bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (4).

(13)

EIT by mal stanoviť jasné a transparentné usmernenia pre správu duševného a priemyselného vlastníctva, ktoré by mali podporovať využívanie duševného a priemyselného vlastníctva za primeraných podmienok. V týchto usmerneniach by sa malo stanoviť, že príspevky, ktoré majú poskytnúť rôzne partnerské organizácie ZIS, sa náležite zohľadnia bez ohľadu na ich veľkosť. V prípade financovania činností v rámci rámcových programov Spoločenstva v oblasti výskumu a technického rozvoja by sa mali uplatňovať pravidlá týchto programov.

(14)

Vhodným spôsobom by sa mala zaručiť zodpovednosť a transparentnosť EIT. Príslušné pravidlá upravujúce jeho fungovanie by sa mali stanoviť v štatúte EIT.

(15)

EIT by mal mať právnu subjektivitu a v záujme zabezpečenia svojej funkčnej autonómie a nezávislosti by mal hospodáriť s vlastným rozpočtom, ktorého príjmy by mali zahŕňať príspevok Spoločenstva.

(16)

EIT by sa mal usilovať získavať čoraz vyšší finančný príspevok zo súkromného sektora a z príjmov vytvorených vlastnou činnosťou. Preto sa očakáva, že sektory priemyslu, financií a služieb výrazne prispejú do rozpočtu EIT, a najmä do rozpočtu ZIS. Cieľom ZIS by malo byť maximalizovať podiel príspevkov zo súkromného sektora. ZIS a ich partnerské organizácie by mali zverejňovať skutočnosť, že ich činnosti sa uskutočňujú v rámci EIT a že získavajú finančný príspevok zo všeobecného rozpočtu Európskej únie.

(17)

Z príspevku Spoločenstva do EIT by sa mali financovať náklady na zriadenie a administratívne a koordinačné činnosti EIT a ZIS. S cieľom vyhnúť sa dvojitému financovaniu by sa tieto činnosti nemali zároveň financovať z príspevkov z iných programov Spoločenstva, ako sú rámcový program v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností, rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie, Program celoživotného vzdelávania alebo zo štrukturálnych fondov. Ak sa ZIS alebo jeho partnerské organizácie uchádzajú priamo o pomoc Spoločenstva z týchto programov alebo fondov, ich žiadosti by sa mali vybaviť bez toho, aby mali prednosť pred ostatnými žiadosťami.

(18)

Pokiaľ ide o dotáciu Spoločenstva a akékoľvek ďalšie granty hradené zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, mal by sa uplatňovať rozpočtový postup Spoločenstva. Účtovný audit by mal vykonávať Dvor audítorov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (5).

(19)

Týmto nariadením sa ustanovuje finančné krytie na obdobie rokov 2008 až 2013, ktoré má byť základným referenčným bodom pre rozpočtový orgán v zmysle bodu 37 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (6).

(20)

EIT je orgán zriadený Spoločenstvami v zmysle článku 185 ods. 1 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 a mal by preto prijať svoje rozpočtové pravidlá. Na EIT by sa preto malo vzťahovať nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre orgány uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (7).

(21)

EIT by mal vypracúvať výročné správy, v ktorých uvedie činnosti uskutočnené počas predchádzajúceho kalendárneho roka, a otvorený trojročný pracovný program, v ktorom uvedie svoje plánované iniciatívy a ktorý umožní EIT reagovať na vnútorný a vonkajší vývoj v oblasti vedy, techniky, vysokoškolského vzdelávania, inovácií a ostatných dôležitých oblastí. Tieto dokumenty by sa mali zaslať pre informáciu Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Európsky parlament, Rada a Komisia by mali byť oprávnené prijať stanovisko k návrhu prvého trojročného pracovného programu EIT.

(22)

V strategickom inovačnom programe (ďalej len „SIP“) by sa mali stanoviť strategické oblasti dlhodobých priorít a finančné potreby EIT na obdobie siedmich rokov. Vzhľadom na význam SIP pre inovačnú politiku Spoločenstva a výsledný politický význam jeho spoločensko-ekonomického vplyvu pre Spoločenstvo by mali SIP prijať Európsky parlament a Rada na základe návrhu Komisie vypracovaného zo strany EIT.

(23)

Je vhodné, aby Komisia najmä na účely prípravy SIP začala nezávislé externé hodnotenie fungovania EIT. Komisia by v prípade potreby mala navrhovať zmeny a doplnenia tohto nariadenia.

(24)

Vzhľadom na dlhodobý vývoj EIT je vhodné, aby sa zavádzal postupne, po fázach. Je potrebná počiatočná fáza s obmedzeným počtom ZIS na riadne zhodnotenie fungovania EIT a ZIS a v prípade potreby na zavedenie zlepšení. Správna rada EIT by mala do osemnásť mesiacov od svojho vytvorenia vybrať dve alebo tri ZIS v oblastiach, ktoré pomáhajú Európskej únii riešiť súčasné aj budúce úlohy, ktoré by mohli zahŕňať aj také oblasti, ako napríklad klimatické zmeny, energia z obnoviteľných zdrojov a informačné a komunikačné technológie ďalšej generácie. K výberu a vymenovaniu ďalších ZIS by malo dôjsť po prijatí prvého SIP, ktorý by mal obsahovať aj podrobnosti o fungovaní EIT, aby sa pozornosť venovala dlhodobej perspektíve.

(25)

Keďže cieľ tejto plánovanej akcie, a to zriadenie EIT, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a nadnárodného charakteru ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

„inovácie“ sú proces vrátane jeho výsledku, ktorým sa novými myšlienkami reaguje na spoločenský alebo hospodársky dopyt a vytvárajú sa nové výrobky, služby alebo podnikateľské a organizačné modely, ktoré sa úspešne uvádzajú na existujúci trh alebo sú schopné vytvoriť nové trhy;

2.

„znalostné a inovačné spoločenstvo“ (ZIS) je autonómne partnerstvo inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, výskumných organizácií, podnikateľských subjektov a iných strán zainteresovaných do inovačného procesu, ktoré má formu strategickej siete založenej na spoločnom strednodobom až dlhodobom inovačnom plánovaní v záujme splnenia výziev EIT a na ktorého presnej právnej forme nezáleží;

3.

„zúčastnený štát“ je buď členský štát Európske únie alebo iná krajina, ktorá má so Spoločenstvom dohodu o EIT;

4.

„tretia krajina“ je akýkoľvek štát, ktorý nie je zúčastneným štátom;

5.

„partnerská organizácia“ je akákoľvek organizácia, ktorá je členom ZIS, a môžu ňou byť najmä: inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, výskumné organizácie, verejné alebo súkromné spoločnosti, finančné inštitúcie, regionálne a miestne orgány, nadácie;

6.

„výskumná organizácia“ je akýkoľvek verejný alebo súkromný právny subjekt, ktorý ako jeden zo svojich hlavných cieľov uskutočňuje výskum alebo technický vývoj;

7.

„inštitúcia vysokoškolského vzdelávania“ je univerzita alebo akýkoľvek druh inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktorá v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo postupmi ponúka tituly a diplomy na magisterskej alebo doktorandskej úrovni bez ohľadu na jej názov vo vnútroštátnom kontexte;

8.

„tituly a diplomy“ sú kvalifikácie vedúce k magisterskej alebo doktorandskej úrovni, ktoré udeľujú zúčastnené inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v kontexte činností vysokoškolského vzdelávania vykonávaných v ZIS;

9.

„strategický inovačný program“ (SIP) je strategický dokument, v ktorom sa uvádzajú prioritné oblasti budúcich iniciatív EIT, ako aj prehľad plánovaných činností v oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácií na obdobie siedmich rokov.

a)

správna rada zložená z členov na vysokej úrovni so skúsenosťami z oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu, inovácií a podnikania. Zodpovedá za usmerňovanie činností EIT, výber, vymenúvanie a hodnotenie ZIS a za všetky ostatné strategické rozhodnutia;

b)

výkonný výbor, ktorý dohliada na fungovanie EIT a prijíma rozhodnutia, ktoré sú potrebné medzi zasadnutiami správnej rady;

c)

riaditeľ, ktorý zodpovedá správnej rade za administratívne riadenie a finančné hospodárenie EIT a je zákonným zástupcom EIT;

d)

vnútorný audit, ktorý poskytuje správnej rade a riaditeľovi poradenstvo v oblasti finančného hospodárenia a administratívneho riadenia a kontrolných štruktúr v rámci EIT, v oblasti organizácie finančných väzieb so ZIS a v akejkoľvek inej oblasti, ak o to požiada správna rada.

a)

určí svoje prioritné oblasti;

b)

zvyšuje informovanosť medzi potenciálnymi partnerskými organizáciami a podporuje ich účasť na jeho činnosti;

c)

vyberá a vymenúva ZIS v prioritných oblastiach v súlade s článkom 7 a dohodou vymedzuje ich práva a povinnosti, poskytuje im vhodnú podporu, uplatňuje vhodné opatrenia na kontroly kvality, nepretržite monitoruje a pravidelne hodnotí ich činnosti a zabezpečuje primeranú úroveň koordinácie medzi nimi;

d)

mobilizuje finančné prostriedky z verejných a súkromných zdrojov a využíva svoje zdroje v súlade s týmto nariadením. Usiluje sa najmä získavať významný a rastúci podiel svojho rozpočtu zo súkromných zdrojov a z príjmov vytvorených vlastnou činnosťou;

e)

podporuje uznávanie titulov a diplomov v členských štátoch udelených inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ktoré sú partnerskými organizáciami, pričom tieto tituly a diplomy môžu niesť aj označenie „tituly a diplomy EIT“;

f)

podporuje šírenie osvedčených postupov integrácie znalostného trojuholníka v záujme vytvorenia spoločnej kultúry prenosu inovácií a vedomostí;

g)

snaží sa stať subjektom svetovej úrovne pre excelentnosť vo vysokoškolskom vzdelávaní, výskume a inováciách;

h)

zabezpečuje komplementárnosť a synergiu medzi činnosťami EIT a inými programami Spoločenstva.

a)

inovačné činnosti a investície s európskou pridanou hodnotou, ktoré plne integrujú rozmer vysokoškolského vzdelávania a výskumu v záujme dosiahnutia kritického množstva, a podnecujú šírenie a využívanie výsledkov;

b)

najmodernejší a inovačne orientovaný výskum v oblastiach kľúčového hospodárskeho a spoločenského záujmu a využívajú výsledky európskeho a vnútroštátneho výskumu s potenciálom posilniť konkurencieschopnosť Európy na medzinárodnej úrovni;

c)

činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na magisterskej a doktorandskej úrovni v disciplínách, ktoré majú potenciál naplniť budúce spoločensko-ekonomické potreby Európy a ktoré podporujú rozvoj zručností súvisiacich s inováciami, zlepšenie manažérskych a podnikateľských zručností a mobilitu výskumných pracovníkov a študentov;

d)

šírenie najlepších postupov v oblasti inovácií s dôrazom na rozvoj spolupráce medzi vysokoškolským vzdelávaním, výskumom a podnikaním vrátane sektorov služieb a financií.

a)

súčasná a potenciálna inovačná kapacita v rámci partnerstva, ako aj jeho excelentnosť v oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácií;

b)

kapacita partnerstva na dosiahnutie cieľov SIP;

c)

kapacita partnerstva na zabezpečenie trvalo udržateľného a dlhodobého sebestačného financovania vrátane výrazného a rastúceho príspevku súkromného sektora, priemyslu a služieb;

d)

účasť organizácií v partnerstve, ktoré sú aktívne v znalostnom trojuholníku – vysokoškolské vzdelávanie, výskum a inovácie;

e)

predloženie plánu správy duševného a priemyselného vlastníctva, ktorý zodpovedá dotknutému odvetviu a je v súlade so zásadami a usmerneniami EIT pre správu duševného a priemyselného vlastníctva vrátane spôsobu, akým sa zohľadnili príspevky jednotlivých partnerských organizácií;

f)

opatrenia na podporu účasti súkromného sektora a spolupráce s ním vrátane finančného sektora a najmä MSP, ako aj vytvárania začínajúcich subjektov, odčlenených subjektov a MSP so zámerom komerčne využívať výsledky činností ZIS;

g)

pripravenosť spolupracovať s inými organizáciami a sieťami mimo ZIS s cieľom vymieňať si osvedčené postupy a skúsenosti pri dosahovaní excelentnosti.

a)

udeľovali spoločné alebo viacnásobné tituly a diplomy, ktoré odrážajú integrovanú povahu ZIS; tituly a diplomy však môže udeľovať aj jedna inštitúcia vysokoškolského vzdelávania;

b)

zohľadnili:

a)

príspevky od podnikateľských subjektov alebo súkromných organizácií tvoriace hlavný zdroj financovania;

b)

príspevky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie;

c)

povinné alebo dobrovoľné príspevky zúčastnených štátov, tretích krajín alebo ich orgánov verejnej moci;

d)

dedičstvá, dary a príspevky od jednotlivcov, inštitúcií, nadácií alebo akýchkoľvek iných vnútroštátnych subjektov;

e)

výnosy z vlastnej činnosti ZIS a licenčné poplatky za práva duševného a priemyselného vlastníctva;

f)

výnosy z výstupov vlastných činností EIT alebo kapitálové dotácie vrátane tých, ktoré spravuje nadácia EIT;

g)

príspevky medzinárodných subjektov alebo inštitúcií;

h)

pôžičky a príspevky od Európskej investičnej banky vrátane možnosti využiť finančný nástroj s rozdelením rizika v súlade s kritériami na oprávnenosť a výberovým postupom.

a)

otvorený trojročný pracovný program vychádzajúci zo SIP po jeho prijatí, obsahujúci stanovenie hlavných priorít a plánovaných iniciatív EIT vrátane odhadu finančných potrieb a zdrojov. Pracovný program zašle EIT na informáciu Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov;

b)

do 30. júna každého roka výročnú správu. V tejto správe sa uvedú činnosti, ktoré vykonal EIT v predchádzajúcom kalendárnom roku, a zhodnotia sa výsledky z hľadiska stanovených cieľov a harmonogramu, riziká súvisiace s vykonanými činnosťami, využitie zdrojov a celkové fungovanie EIT.

a)

podrobné špecifikácie a referenčný rámec pre fungovanie EIT,

b)

pravidlá spolupráce medzi správnou radou a ZIS,

c)

pravidlá financovania ZIS.