(1)

Listom z 26. októbra 2016 (2) podala spoločnosť Síminn hf. (ďalej len „sťažovateľ“) sťažnosť týkajúcu sa údajnej štátnej pomoci, ktorú spoločnosť Orkuveita Reykjavíkur (ďalej len „OR“) poskytla svojej dcérskej spoločnosti Gagnaveita Reykjavíkur (ďalej len „GR“) (3).

(2)

Rozhodnutím č. 086/19/COL (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) (4) dozorný úrad začal formálne vyšetrovacie konanie. Postup pred prijatím rozhodnutia o začatí konania je opísaný v jeho oddiele 2.

(3)

Dozorný úrad začal formálne vyšetrovacie konanie, pokiaľ ide o tieto štyri opatrenia (ďalej spoločne len „opatrenia“) (5):

Opatrenie 1: nezaplatenie trhovej úrokovej sadzby na základe výhody, ktorú spoločnosť GR získala prostredníctvom dočasného pozastavenia úrokových platieb, spoločnosti OR.

Opatrenie 2: nepriame financovanie zo strany spoločnosti OR poskytnuté spoločnosti GR na rozvrhnutie optickej káblovej siete v obci Ölfus.

Opatrenie 3: krátkodobé úvery zo strany spoločnosti OR poskytnuté spoločnosti GR.

Opatrenie 4: zahrnutie podmienky týkajúcej sa pokračujúceho väčšinového vlastníctva spoločnosti GR spoločnosťou OR v zmluvách spoločnosti GR o úvere uzavretých so súkromnými veriteľmi.

(4)

V rozhodnutí o začatí konania dozorný úrad predbežne usúdil, že opatrenia predstavovali štátnu pomoc, a vyjadril pochybnosti týkajúce sa zlučiteľnosti opatrení s fungovaním Dohody o EHP. Opatrenia sú podrobnejšie vysvetlené v oddiele 2.4.

(5)

V bode 113 rozhodnutia o začatí konania dozorný úrad vyzval islandské orgány, aby do 6. januára 2020 predložili svoje pripomienky. Dozorný úrad takisto uverejnil zhrnutie a vyzval zainteresované strany, aby do jedného mesiaca odo dňa tohto uverejnenia predložili pripomienky (6).

(6)

Listom z 5. marca 2020 (7) predložili islandské orgány pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania spolu s prílohami od spoločností GR a OR, a to vo forme listu s uvedeným dátumom 4. marec 2020 (8). Dozornému úradu nepredložili pripomienky žiadne iné zainteresované strany.

(7)

Listom zo 4. novembra 2021 zaslal dozorný úrad islandským orgánom formálnu žiadosť o informácie (9). Listom zo 14. januára 2023 (10) zaslali islandské orgány odpoveď na túto žiadosť a v liste z 21. januára 2022 predložili dodatočné informácie (11).

(8)

Listom zo 14. marca 2023 požiadal dozorný úrad islandské orgány o ďalšie informácie (12). Listom z 25. apríla 2023 zaslali islandské orgány odpoveď na túto žiadosť (13). Listom z 9. júna 2023 predložili islandské orgány dodatočné vysvetlenia (14).

(9)

GR je telekomunikačnou spoločnosťou zriadenou v roku 2007, ktorú výlučne vlastní spoločnosť OR (15). OR je verejným podnikom zriadeným podľa zákona č. 139/2001 (16), ktorý vlastnia obce Reykjavík, Akranes a Borgarbyggð (17). Spoločnosť GR bola zriadená ako nezávislý právny subjekt s cieľom splniť požiadavky spoločnosti Poštová a telekomunikačná správa na Islande (ďalej len „PTA“) (18) týkajúce sa oddelenia konkurenčných a nekonkurenčných operácií spoločnosti OR (19).

(10)

Prostredníctvom svojich rôznych dcérskych spoločností pôsobí spoločnosť OR v službách v oblasti elektrickej energie, geotermálnej vody na vykurovanie, studenej vody a odpadovej vody (20). Jej dcérska spoločnosť GR (21) prevádzkuje telekomunikačnú sieť a sieť na prenos údajov na Islande. Zabezpečuje poskytovateľom maloobchodných služieb, ktorí ponúkajú rôzne služby pevného širokopásmového pripojenia a prenosu údajov, veľkoobchodný prístup k svojej optickej sieti.

(11)

Sťažovateľom je spoločnosť poskytujúca telekomunikačné riešenia na Islande. To zahŕňa mobilné služby a služby pevného širokopásmového pripojenia pre bytových a firemných zákazníkov. V čase predloženia sťažnosti dozornému úradu bola sťažovateľom materská spoločnosť spoločnosti Míla (22), ktorá vlastní a prevádzkuje telekomunikačnú sieť v celej krajine.

(12)

Do 1. júla 2021 bola právomoc spoločnosti PTA v telekomunikačnej oblasti stanovená (23) v zákone č. 69/2003 o poštovej a telekomunikačnej správe, ktorým sa vykonáva regulačný rámec EÚ pre elektronické komunikácie (24). Spoločnosť PTA v súlade s článkom 36 zákona č. 81/2003 o elektronických komunikáciách (25) okrem iného zabezpečuje, aby sa výnosmi pochádzajúcimi z nekonkurenčných sektorov nedotovali operácie v konkurenčnom telekomunikačnom odvetví.

(13)

V rámci svojich povinností pri presadzovaní článku 36 zákona o elektronických komunikáciách je spoločnosť PTA poverená kontrolou investícií spoločnosti OR na telekomunikačnom trhu a obchodných vzťahov medzi spoločnosťami GR a OR. Takéto vyšetrovania sa môžu začať z vlastnej iniciatívy spoločnosti PTA alebo prostredníctvom sťažností zainteresovaných strán. Spoločnosť GR je takisto povinná oznámiť osobitné opatrenia, medzi ktoré patrí zvýšenie základného imania (26), spoločnosti PTA s cieľom získať predchádzajúci súhlas a zainteresované strany môžu byť účastníkmi takýchto konaní, ak preukážu, že majú oprávnený záujem na rozhodnutí o veci (27).

(14)

Spoločnosti OR a GR podpísali 8. marca 2007 rámcovú dohodu (28). Rámcová dohoda obsahuje niekoľko dodatkov vrátane dodatku číslo 4 s názvom Zmluva o úvere určená v cudzej mene (ďalej len „dodatok“), ktorými sa upravil úver zo strany spoločnosti OR poskytnutý spoločnosti GR (29). Dozorný úrad bude odkazovať na uvedené dokumenty ako na rámcovú dohodu a dodatok.

(15)

Podľa rámcovej dohody a dodatku mala spoločnosť GR vyplatiť úver spoločnosti OR počas doby návratnosti v trvaní dvanástich rokov, do ktorých je zahrnutých 24 dátumov splatnosti, a to každoročne 1. mája a 1. novembra. V prípade prvých 14 dátumov splatnosti mal byť splatný len úrok. Prvý dátum splatnosti úrokovej platby bol 1. novembra 2007. Splácanie istiny sa malo začať až od 1. novembra 2014, pričom sa následne mala splácať každoročne 1. mája a 1. novembra. Posledný dátum splatnosti úrokovej sadzby, ako aj akontácie istiny bol naplánovaný na 1. mája 2019.

(16)

Spoločnosť PTA dospela vo svojom rozhodnutí č. 32/2008 z 30. decembra 2008 (30) k záveru, že obdobie splácania úveru stanovené v rámcovej dohode a dodatku by sa malo skrátiť z dvanástich rokov na päť rokov. Dátumy splatnosti úroku by mali byť podobné tým, ktoré boli dohodnuté v pôvodne podpísanom dodatku, a istina sa mala vyrovnať 1. mája 2012.

(17)

Spoločnosti GR a OR podpísali 1. októbra 2009 prílohu, ktorou sa zmenilo trvanie rámcovej dohody a dodatku z dvanástich rokov na päť rokov. Bolo to v súlade s rozhodnutím spoločnosti PTA č. 32/2008. V prílohe sa ako konečný dátum splatnosti stanovil máj 2012 a upresnilo sa, že dlžník by mal do 1. mája 2012 v plnej miere splatiť dlhy, ako aj vzniknuté úroky.

(18)

Dňa 25. novembra 2009 uzavrela spoločnosť GR ako dlžník zmluvu o úvere vo forme úverovej linky (ďalej len „dohoda o úverovej linke“) (31) so spoločnosťou NBI Ltd. (bývalá spoločnosť Landsbankinn) ako veriteľom. Dohoda o úverovej linke bola vo výške 1 400 miliónov ISK a jej platnosť sa skončila 15. júla 2011 (32).

(19)

Doložkou v článku 12 písm. k) dohody o úverovej linke sa zakazuje dlžníkovi splatiť splátky a/alebo úroky z úverov počas trvania uvedenej dohody. Znamenalo to, že úrokové sadzby sa podľa rámcovej dohody a dodatku nemohli na základe ustanovení dohody o úverovej linke vyplatiť, kým bola dohoda o úverovej linke ešte v platnosti.

(20)

Platby spoločnosti GR určené spoločnosti OR podľa rámcovej dohody a dodatku boli z tohto dôvodu pozastavené počas trvania dohody o úverovej linke, konkrétne do 15. júla 2011. Po uvedenom dátume sa už obmedzenia nemali uplatňovať, keďže dohoda o úverovej linke už nebola v platnosti.

(21)

Podľa rámcovej dohody a dodatku je spoločnosť OR veriteľom spoločnosti GR, pričom na vykonanie akýchkoľvek zmien bol potrebný súhlas spoločnosti OR.

(22)

Pozastavenie úrokových platieb podľa rámcovej dohody a dodatku značilo zmenu pôvodnej dohody medzi spoločnosťami OR a GR. Na účely takýchto zmien bol preto nevyhnutný súhlas spoločnosti OR, ktorá je podľa uvedenej dohody veriteľom. Spoločnosť GR zaslala 14. októbra 2009 list spoločnosti OR (33), v ktorom ju požiadala o súhlas s pozastavením úrokových platieb podľa rámcovej dohody a dodatku (34). V tomto liste sa takisto uvádza, že konečný dátum platnosti dohody o úverovej linke je 15. júl 2011.

(23)

Správna rada spoločnosti OR súhlasila 16. októbra 2009 s podmienkami dohody o úverovej linke (35). Dňa 19. októbra 2009 zaslala spoločnosť OR list (36) spoločnosti GR, v ktorom oznámila súhlas s pozastavením úrokových platieb. V praxi to znamenalo, že spoločnosť OR súhlasila s pozastavením úrokových platieb z 1. novembra 2009, 1. mája 2010, 1. novembra 2010 a 1. mája 2011 podľa rámcovej dohody a dodatku.

(24)

Dátumy a výška pozastavených úrokových platieb boli takéto: 1. novembra 2009/81 240 732 ISK; 1. mája 2010/61 415 704 ISK; 1. novembra 2010/55 994 167 ISK a 1. mája 2011/62 994 280 ISK.

(25)

Spoločnosť PTA dospela v rozhodnutí č. 25/2010 zo 7. septembra 2010 (37) k záveru, že článkom 12 písm. k) dohody o úverovej linke sa porušuje článok 36 zákona o elektronických komunikáciách a predchádzajúce rozhodnutia spoločnosti PTA č. 10/2006 z 13. novembra 2006 a č. 32/2008 z 30. decembra 2008. Spoločnosť PTA vo svojom rozhodnutí č. 25/2010 požiadala spoločnosť GR, aby uskutočnila úrokové platby určené spoločnosti OR v súlade s rámcovou dohodou a dodatkom.

(26)

V čase prijatia rozhodnutia spoločnosti PTA č. 25/2010 už spoločnosť GR splnila povinnosti uložené týmto rozhodnutím, keďže spoločnosť GR už tieto dve predmetné úrokové platby určené spoločnosti OR uskutočnila. Konkrétnejšie úroková platba z 1. novembra 2009 bola uskutočnená 16. decembra 2009 (44 dní po pozastavení platby) a úroková platba splatná 3. mája 2010 bola uskutočnená 30. augusta 2010 (120 dní po pozastavení platby) (38). Ako vysvetlili islandské orgány, spoločnosť GR uskutočnila tieto úrokové platby pred prijatím rozhodnutia spoločnosti PTA č. 25/2010 na základe svojej korešpondencie so spoločnosťou PTA týkajúcej sa uplatňovania článku 36 zákona o elektronických komunikáciách (39).

(27)

Ďalšie dve úrokové platby splatné 1. novembra 2010 a 1. mája 2011 neboli nikdy pozastavené, keďže rozhodnutie spoločnosti PTA bolo prijaté pred dátumom splatnosti týchto úrokových platieb.

(28)

Spoločnosť PTA v žiadnom zo svojich rozhodnutí neuložila spoločnosti GR povinnosť, aby vypočítala a zaplatila úrok, ktorý vznikol počas obdobia pozastavenia predmetných úrokových platieb, a spoločnosť GR tak v praxi ani neurobila.

(29)

V bode 97 rozhodnutia o začatí konania dospel dozorný úrad k predbežnému názoru, že spoločnosť GR získala výhodu v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP tým, že nezaplatila trhovú úrokovú sadzbu na základe výhody, ktorú získala prostredníctvom dočasného pozastavenia úrokových platieb.

(30)

Spoločnosť OR a obec Ölfus podpísali 28. apríla 2006 dohodu (ďalej len „dohoda o fonde ORF“) (40) o založení Fondu obce Ölfus na zazeleňovanie (ďalej len „ORF“).

(31)

Na základe dohody o fonde ORF sa spoločnosť OR zaviazala, že do fondu ORF bude počas šiestich rokov uskutočňovať ročné platby vo výške 12,5 milióna ISK. Účelom fondu ORF, ako sa uvádza v dohode o fonde ORF, bolo zazeleňovanie pozemkov v obci, ktoré boli narušené elektrárňami, ako aj zlepšenie pozemkov v obci vo všeobecnosti. V dohode o fonde ORF sa spoločnosť OR ďalej zaviazala podporovať budovanie optickej siete v rámci obce Ölfus.

(32)

Dňa 25. októbra 2007 schválila obec Ölfus zriadenie fondu ORF ako fondu so samostatnou správou, pričom v rozhodnutí o schválení uviedla, že obec Ölfus je výlučným vlastníkom fondu ORF. Fondu ORF predsedala správna rada zložená z troch riaditeľov. Dvoch z nich nominovala obec Ölfus a jedného nominovala spoločnosť OR. Uznesenia správnej rady fondu ORF boli prijaté na základe pravidla väčšinového hlasovania, ktoré je takisto všeobecnou zásadou hlasovania podľa islandských právnych predpisov (41).

(33)

Spoločnosť OR a obec Ölfus podpísali 31. januára 2014 dohodu o dokončení projektov podľa dohody o fonde ORF. Podľa dohody postúpila spoločnosť OR všetky práva, povinnosť spravovať fond ORF a zodpovednosť zaň na obec Ölfus (42).

(34)

Spoločnosť GR a obec Ölfus uzavreli 31. januára 2014 dohodu o zavedení širokopásmovej optickej siete a jej prevádzke v rámci obce Ölfus (ďalej len „dohoda o širokopásmovej optickej sieti z roku 2014“). Podľa článku 8 dohody bola obec Ölfus povinná zaplatiť za vybudovanie, prevádzku, správu širokopásmovej siete a za poskytovanie služieb v rámci nej. Obec Ölfus konkrétne musela spoločnosti GR zaplatiť 80 miliónov ISK v troch splátkach od 1. júna do 1. augusta 2014 (43). Ostatné náklady a výdavky na vybudovanie a prevádzku siete musela znášať spoločnosť GR.

(35)

V tlačovej správe z 5. februára 2014 obec Ölfus oznámila zrušenie fondu ORF a presmerovanie finančných prostriedkov z neho (44).

(36)

Dňa 23. mája 2014 prijala obec Ölfus uznesenie o zrušení fondu ORF. Podľa uznesenia mala obec Ölfus bezpodmienečné právo prideliť kapitál tvoriaci bývalé finančné prostriedky z fondu ORF na iné projekty v rámci obce (45).

(37)

Dňa 2. júna 2015 prijala spoločnosť PTA rozhodnutie č. 11/2015 (46), v ktorom posúdila, či boli bývalé finančné prostriedky z fondu ORF pochádzajúce pôvodne od spoločnosti OR pridelené spoločnosti GR na základe dohody medzi obcou Ölfus a spoločnosťou GR. Spoločnosť PTA takisto posúdila, či obec Ölfus previedla vlastníctvo širokopásmovej siete na spoločnosť GR v rozpore s článkom 36 zákona o elektronických komunikáciách.

(38)

Spoločnosť PTA rozhodla, že spoločnosť GR musí obci Ölfus uhradiť platby uskutočnené podľa dohody o širokopásmovej optickej sieti z roku 2014. Spoločnosť PTA navrhla úhradu v hotovosti, prípadne poskytnutie vlastníckeho podielu obci Ölfus na širokopásmovej sieti. V prípade druhej uvedenej možnosti by hodnota vlastníckeho podielu mala podľa dohody predstavovať príspevok obce Ölfus na kapitál, ak by požadovaná miera návratnosti bola v súlade s trhovými podmienkami (47).

(39)

Dňa 3. decembra 2015 po výmenách informácií so spoločnosťou PTA týkajúcich sa súladu s rozhodnutím č. 11/2015 predložila spoločnosť GR návrh dohody o vlastníctve, prevádzke a prenájme širokopásmovej siete spoločnosti PTA. Po niekoľkých ďalších výmenách informácií medzi spoločnosťami PTA a GR (48) dospela spoločnosť PTA v liste z 26. mája 2016 (49) k záveru, že návrh dohody je v súlade s článkom 36 zákona o elektronických komunikáciách. Spoločnosť PTA sa takisto domnievala, že predmetné finančné prostriedky určené spoločnosti GR neposkytla spoločnosť OR, ale obec Ölfus (50).

(40)

Obec Ölfus a spoločnosť GR podpísali 25. novembra 2016 dohodu o vlastníctve, prevádzke a prenájme širokopásmových sietí (51). Obsah dohody zodpovedá obsahu návrhu posudzovaného spoločnosťou PTA. Článkom 2 tejto dohody sa stanovuje úhrada príspevku na kapitál vo forme vlastníckeho podielu na sieti, a to na základe podielu príspevku obce Ölfus určeného na zavedenie (52).

(41)

V rozhodnutí o začatí konania dospel dozorný úrad k predbežnému názoru, že spoločnosť GR získala výhodu prostredníctvom nepriameho prijatia finančných prostriedkov od spoločnosti OR na rozvrhnutie optickej káblovej siete v obci Ölfus. Predmetné finančné prostriedky sú finančnými prostriedkami opísanými v oddiele 2.4.2.

(42)

Listami z 20. apríla 2015 (53) a zo 7. júla 2015 (54) požiadala spoločnosť GR o informácie a spoločnosť PTA potvrdila, že účasť spoločnosti GR na konsolidácii zostatkov pod vedením spoločnosti OR by bola v súlade s článkom 36 zákona o elektronických komunikáciách.

(43)

Spoločnosti GR a OR podpísali 1. decembra 2016 dohodu, ktorá umožňuje spoločnosti GR prístup ku konsolidácii zostatkov (55).

(44)

Dňa 20. marca 2019 dospela spoločnosť PTA vo svojom rozhodnutí č. 3/2019 (56) k záveru, že krátkodobé úvery poskytnuté spoločnosti GR z konsolidácie zostatkov spoločnosti OR nie sú v súlade s článkom 36 zákona o elektronických komunikáciách. Spoločnosť PTA sa domnievala, že úverom na konsolidáciu zostatkov sa nezohľadňovali trhové podmienky, čím bolo porušené rozhodnutie spoločnosti PTA č. 10/2006 (57) z 13. novembra 2006, a tým aj článok 36 zákona o elektronických komunikáciách.

(45)

V rozhodnutí o začatí konania dospel dozorný úrad k predbežnému názoru, že spoločnosť GR získala výhodu prostredníctvom krátkodobých úverov od spoločnosti OR prostredníctvom spoločnej konsolidácie zostatkov.

(46)

Opatrenie 4 sa týka nahradenia úverov spoločnosti OR poskytnutých spoločnosti GR úvermi od súkromných veriteľov. Predmetné úvery súkromných veriteľov zahŕňali podmienku, podľa ktorej zníženie vlastníctva spoločnosti OR v rámci spoločnosti GR pod úroveň 50 % oprávňuje veriteľa požadovať splatenie úveru, vypovedať zmluvu o úvere alebo vyhlásiť úver za splatný (ďalej len „doložka o zmene kontroly“). Podľa sťažovateľa boli úrokové sadzby uplatňované súkromným veriteľom v dôsledku tejto doložky neustále stanovované pod trhovú úroveň.

(47)

Spoločnosť PTA vo svojom rozhodnutí č. 3/2019 usúdila, že touto doložkou prepojili súkromní veritelia vlastníctvo spoločnosti OR so zmluvami o úvere, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť nesplácania úveru (58). Spoločnosť PTA sa preto domnievala, že doložka by mohla viesť k výhodnejším podmienkam úveru (59).

(48)

Spoločnosť PTA napokon rozhodla, že zmluvy spoločnosti GR o úvere so súkromnými veriteľmi nemôžu obsahovať doložku o zmene kontroly. V bode 97 rozhodnutia o začatí konania dospel dozorný úrad k predbežnému názoru, že spoločnosť GR mohla získať výhodu prostredníctvom zahrnutia doložky o zmene kontroly so súkromnými veriteľmi.

(49)

Islandské orgány vo svojich pripomienkach poukazujú na to, že len dve úrokové platby boli v skutočnosti pozastavené, a to platby splatné 2. novembra 2009 a 3. mája 2010. Tieto úrokové platby sa nakoniec uskutočnili 44 dní a 120 dní po dátume splatnosti. Odvtedy neboli pozastavené žiadne platby uskutočnené spoločnosťou OR, ani nedošlo k odchýleniu od podmienok zmlúv o úvere.

(50)

Predmetné opatrenie sa týka nezaplatenia trhového úroku z výhody, ktorú spoločnosť OR získala prostredníctvom dočasného pozastavenia úrokových platieb. Islandské orgány uznávajú, že sa tým oslobodzuje dlžník od ekonomickej záťaže a uvoľňuje sa kapitál, ktorý by sa inak použil na platby a v zásade by mohol predstavovať výhodu.

(51)

Podľa výpočtov, ktoré poskytli islandské orgány v súvislosti s dvoma v skutočnosti pozastavenými úrokovými platbami do dátumu platby, je úrok vypočítaný pomocou úrokovej sadzby stanovenej v usmerneniach dozorného úradu o referenčných a diskontných sadzbách (60) vo výške 13 212 965 ISK/94 588 EUR. Islandské orgány sa domnievali, že táto suma predstavuje pomoc de minimis (61). Islandské orgány takisto potvrdili, že príjemcovi nebola poskytnutá žiadna iná pomoc de minimis.

(52)

Islandské orgány takisto tvrdia, že desaťročná premlčacia lehota stanovená v časti II článku 15 protokolu 3 bola prekročená. Keďže pozastavené úrokové platby boli zaplatené 16. decembra 2009 a 30. augusta 2010, islandské orgány sa domnievajú, že premlčacia lehota v súvislosti s opatrením 4 sa skončila. Podľa ich názoru sa komunikácia s dozorným úradom v nadväznosti na list sťažovateľa z 26. októbra 2016 nemôže považovať za opatrenie prijaté dozorným úradom, ktorým sa preruší premlčacia lehota.

(53)

Islandské orgány vo svojich pripomienkach tvrdia, že opatrenie nie je pripísateľné spoločnosti OR. Spoločnosť OR nemala priamu ani nepriamu (napríklad prostredníctvom správnej rady fondu ORF) úlohu pri zrušení fondu ORF a nakladaní s ním. O platbe vo výške 80 miliónov ISK určenej spoločnosti GR nerozhodla spoločnosť OR, ale obec Ölfus.

(54)

Islandské orgány sa domnievajú, že dozorný úrad nesprávne uviedol, že „spoločnosť OR mala kontrolu nad fondom ORF spoločne so zástupcami obce“ (62), keďže rozhodnutie správnej rady fondu ORF bolo prijaté väčšinou hlasov bez toho, aby mal zástupca spoločnosti OR právo veta. Dozorný úrad takisto nesprávne uviedol, že „v roku 2014 fond ORF rozhodol o použití svojich finančných prostriedkov na financovanie zavádzania optickej siete spoločnosťou GR“ (63). Obec Ölfus, ktorá je výlučným vlastníkom fondu ORF, rozhodla o jeho zrušení a nakladaní s jeho finančnými prostriedkami. Islandské orgány poznamenávajú, že aj spoločnosť PTA sa domnievala, že týmito prostriedkami prispela obec (64).

(55)

Islandské orgány sa okrem toho domnievajú, že predmetné opatrenie bolo v každom prípade splatené a že štátna pomoc sa preto už vrátila. Splatenie sa uskutočnilo v súlade s rozhodnutím spoločnosti PTA č. 11/2015 a spoločnosť GR ho v plnej výške vrátila obci Ölfus. To zahŕňa istinu každej platby, ako aj mieru návratnosti za trhových podmienok. Islandské orgány uvádzajú, že sa to odráža v percentuálnom podiele na vlastníctve siete, ktorý je v prípade obce Ölfus na úrovni 78 %.

(56)

Hoci sa dozorný úrad domnieva, že opatrenie nebolo úplne splatené, islandské orgány tvrdia, že opatrenie je zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP, a to buď podľa článku 59 ods. 2 alebo článku 61 ods. 3 písm. c). Islandské orgány v súvislosti s obidvoma týmito článkami uvádzajú, že vo vidieckych oblastiach obce Ölfus došlo k zlyhaniu trhu, keďže žiadny účastník konania neoznámil plány alebo ochotu do troch rokov nezávisle zaviesť a prevádzkovať širokopásmovú sieť v tejto oblasti.

(57)

Islandské orgány vo svojich pripomienkach tvrdia, že spoločnosť PTA nezohľadnila kumulatívne podmienky štátnej pomoci stanovené v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Hoci sa spoločnosť PTA zamerala na formálne požiadavky týkajúce sa dohôd o úvere medzi prepojenými subjektmi, ako sú spoločnosti OR a GR, neposudzovala, či úver poskytol spoločnosti GR výhodu, ktorá nie je na trhu k dispozícii.

(58)

Islandské orgány tvrdia, že pri určovaní podmienok úveru na konsolidáciu zostatkov zodpovedali úrokové sadzby a platobné podmienky spoločností OR a GR trhu, a to v súlade s listom spoločnosti PTA zo 7. júla 2015.

(59)

Konkrétnejšie spoločnosti OR a GR založili úrokové sadzby týkajúce sa úverov v rámci konsolidácie zostatkov na podmienkach […], teda komerčnej banky spoločnosti GR. V decembri 2016 […] stanovila úrokovú sadzbu pre podobné úvery vo výške […] (65), ktorá sa rovnala úrokovým sadzbám […] (66) pre úver spoločnosti GR na konsolidáciu zostatkov. Okrem toho v decembri 2016 […] predložila spoločnosti GR ponuku (67) na financovanie úverov s […], čo viedlo k uzavretiu príslušnej zmluvy o úvere 28. decembra 2016 (68).

(60)

Podľa islandských orgánov boli preto podmienky a úrokové sadzby úverov v súlade s trhovými podmienkami a prístup spoločnosti GR ku konsolidácii zostatkov a jej využívanie jej neposkytli výhodu.

(61)

Podľa islandských orgánov je doložka o zmene kontroly štandardnou zmluvnou doložkou v zmluvách o úvere a nebola osobitne vypracovaná so zreteľom na spoločnosti OR a GR. Islandské orgány takisto predložili právne stanovisko, v ktorom sa domnievali, že doložka je bežnou súčasťou zmlúv o úvere na Islande a v Európe.

(62)

Islandské orgány sa domnievajú, že predpoklad spoločnosti PTA, že doložka o zmene kontroly je v prospech veriteľov, je nepodložený. Akékoľvek opatrenie, ktoré má spoločnosť OR k dispozícii na pomoc spoločnosti GR pri splácaní úveru v núdzi (69), podlieha podľa článku 36 zákona o elektronických komunikáciách dôkladnému preskúmaniu a predchádzajúcemu súhlasu spoločnosti PTA. Vlastníctvo preto neposkytuje záruku včasného a účinného zásahu materskej spoločnosti voči veriteľovi. Okrem toho sú chýbajúce zadržiavacie práva alebo záruky v zmluvách spoločnosti GR o úvere ďalším ukazovateľom toho, že veritelia považujú spoločnosť GR za nezávislého dlžníka na základe jej ekonomickej situácie, operácií a budúcich vyhliadok spoločnosti.

(63)

Islandské orgány sa preto domnievajú, že sa musia poskytnúť dôkazy preukazujúce reálnu a skutočnú príčinnú súvislosť medzi vlastníctvom a nižšími alebo neobvyklými úrokovými sadzbami, prirážkami a/alebo platobnými podmienkami.

(64)

Podľa islandských orgánov nevykonala spoločnosť PTA žiadne referenčné porovnávanie. Spoločnosť GR na druhej strane predložila spoločnosti PTA podrobnú štúdiu o úverových podmienkach ponúkaných spoločnosti GR a porovnala ich s úverovými podmienkami ponúkanými podobným podnikom na trhoch s úvermi.

(65)

Podľa tejto porovnávacej analýzy neviedla doložka o zmene kontroly k žiadnej výhode pre spoločnosť GR. Zmena kontroly nemala uvádzaný účinok zabezpečenia lepšieho rozpätia úrokových sadzieb pre spoločnosť GR, než by táto spoločnosť mala bez vlastníctva spoločnosti OR. Naopak, z analýzy vyplynulo, že zmluva o úvere bola v súlade s trhovými podmienkami. Islandské orgány takisto poukazujú na to, že spoločnosť PTA dospela k záveru, že rozpätie (70) v prípade spoločnosti GR bolo rovnaké ako rozpätia ponúknuté telekomunikačným spoločnostiam, ktoré sa použili v rámci referenčného porovnávania spoločnosti PTA.

(66)

Islandské orgány takisto poukazujú na to, že spoločnosť PTA vo svojom rozhodnutí č. 3/2019 zakázala zahrnutie doložiek o zmene kontroly do nových zmlúv spoločnosti GR o úvere. Dňa 21. júna 2019, po prijatí rozhodnutia spoločnosti PTA č. 3/2019, uzavrela spoločnosť GR novú zmluvu o úvere so súkromným veriteľom, pričom úroveň úrokov nebola ovplyvnená odstránením doložky o zmene kontroly. Islandské orgány preto tvrdia, že doložka nemala účinok uvádzaný spoločnosťou PTA a že zmluvy o úvere boli v súlade s trhovými podmienkami.

(67)

Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP znie takto: „Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

(68)

Kvalifikácia opatrenia ako pomoci v zmysle tohto ustanovenia preto vyžaduje, aby boli splnené nasledujúce kumulatívne podmienky: i) opatrenie musí byť poskytnuté štátom alebo zo štátnych prostriedkov; ii) musí podniku poskytovať výhodu; iii) uprednostňovať niektoré podniky (selektívnosť) a iv) hrozí narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňovaním obchodu (71).

(69)

Pred posúdením opatrenia dozorný úrad poznamenáva, že na rozdiel od pripomienok islandských orgánov zhrnutých v bode (52), premlčacia lehota v súvislosti s opatrením 1 neuplynula.

(70)

Podľa časti II článku 15 ods. 1 protokolu 3 sú právomoci dozorného úradu pri vymáhaní pomoci predmetom premlčacej lehoty desať rokov. Podľa časti II článku 15 ods. 2 protokolu 3 premlčacia lehota začína plynúť dňom, keď bola neoprávnená pomoc poskytnutá príjemcovi ako individuálna pomoc. Okrem toho každé opatrenie prijaté dozorným úradom týkajúce sa neoprávnenej pomoci preruší premlčaciu lehotu. Dozorný úrad sa domnieva, že opatrenie 1 bolo poskytnuté 16. októbra 2009 (pozri oddiel 4.3.1). Listom z 28. novembra 2016 (72) postúpil dozorný úrad sťažnosť a dodatočné informácie, ktoré získal, islandským orgánom na pripomienkovanie. Dozorný úrad sa preto domnieva, že premlčacia lehota v súvislosti s opatrením 1 sa v čase prijatia tohto rozhodnutia neskončila.

(71)

Okrem toho na základe skutočností a tvrdení predložených vo veci považuje dozorný úrad za vhodné začať posúdenie opatrenia analýzou toho, či opatrenie spĺňa podmienky stanovené pre pomoc de minimis, a preto nepredstavuje štátnu pomoc, keďže opatrenie sa považuje za opatrenie, ktoré nespĺňa všetky kumulatívne kritériá uvedené v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(72)

Dozorný úrad rozhodol, že za určitých podmienok sa menšie sumy pomoci považujú za sumy, ktoré nespĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, a preto nepodliehajú notifikačnému postupu. Takáto pomoc de minimis sa môže považovať za pomoc, ktorá nemá žiadny vplyv na obchod medzi štátmi EHP a nenarúša hospodársku súťaž ani nehrozí narušením hospodárskej súťaže.

(73)

Z dôvodov uvedených v bodoch (76) – (79) ďalej sa dozorný úrad domnieva, že podmienky na posúdenie toho, či opatrenie 1 predstavuje pomoc de minimis, sú stanovené v nariadení Komisie (EÚ) č. 1407/2013 (ďalej len „nariadenie de minimis z roku 2013“), ktoré je začlenené do Dohody o EHP (73).

(74)

Opatrenie 1 sa týka úrokových platieb splatných 1. novembra 2009, 1. mája 2010, 1. novembra 2010 a 1. mája 2011, ktoré boli pozastavené správnou radou spoločnosti OR, ktorá súhlasila, aby spoločnosť GR podpísala 16. októbra 2009 dohodu o úverovej linke [pozri bod (23)].

(75)

Dozorný úrad poznamenáva, že v rozhodnutí č. 25/2010 sa spoločnosť PTA domnieva, že úrokové platby nebolo možné pozastaviť [pozri bod (25)]. V dôsledku toho boli v skutočnosti pozastavené len prvé dve úrokové platby, ktoré predchádzali rozhodnutiu spoločnosti PTA. Tieto v skutočnosti pozastavené úrokové platby sa nakoniec uskutočnili 16. decembra 2009 (44 dní po pozastavení platby) a 30. augusta 2010 (120 dní po pozastavení platby). Keď sa tieto platby uskutočnili, bol už nahromadený úrok z pozastavených súm, pričom k žiadnemu vráteniu nedošlo.

(76)

Podľa článku 8 nariadenia de minimis z roku 2013 toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2014. Nariadenie de minimis z roku 2013 bolo začlenené do Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP prijatým 16. mája 2014 a v EHP nadobudlo účinnosť 17. mája 2014 (74). Nariadenie teda nadobudlo účinnosť po poskytnutí opatrenia.

(77)

Článkom 7 ods. 1 nariadenia de minimis z roku 2013 sa stanovuje, že toto nariadenie sa vzťahuje na pomoc poskytnutú pred nadobudnutím jeho účinnosti, ak pomoc spĺňa všetky podmienky stanovené v tomto nariadení. Pomoc, ktorá tieto podmienky nespĺňa, posúdi Komisia v súlade s príslušnými rámcami, usmerneniami a oznámeniami.

(78)

Okrem toho sa nariadenie de minimis z roku 2013 vzťahuje na pomoc poskytnutú podnikom vo všetkých odvetviach s výnimkami uvedenými v článku 1 písm. a) až e) uvedeného nariadenia. Keďže tieto výnimky sa v tomto prípade neuplatňujú, dozorný úrad sa domnieva, že opatrenie 1 patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia de minimis z roku 2013.

(79)

V tejto súvislosti dozorný úrad posúdi, či opatrenie 1 predstavuje pomoc de minimis podľa nariadenia de minimis z roku 2013 v súlade s článkom 1 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 uvedeného nariadenia.

(80)

Správna rada spoločnosti OR prijala pozastavenie úrokových platieb 16. októbra 2009 podľa rámcovej dohody a dodatku [pozri bod (23)].

(81)

Z článku 3 ods. 2 nariadenia de minimis z roku 2013 vyplýva, že pomoc sa považuje za poskytnutú „v okamihu, keď podnik nadobudne na základe platného vnútroštátneho právneho režimu právny nárok na poskytnutie pomoci, a to bez ohľadu na dátum vyplatenia pomoci de minimis podniku“.

(82)

Podľa islandského práva sa všeobecné úrokové sadzby budú platiť len v súvislosti s peňažnými pohľadávkami, ktoré vyplývajú zo zmluvy, zvyklosti alebo z práva (75). Ak je tomu inak, usudzuje sa, že neexistuje povinnosť platiť všeobecný úrok (76). Keď sa účastníci konania rozhodli pozastaviť úrokové platby, nesúhlasili s tým, aby sa v súvislosti s týmito pozastaveniami hromadil úrok. Inými slovami, spoločnosť GR nemala žiadnu zmluvnú povinnosť platiť úrok z pozastavených úrokových platieb, ani to nevyplývalo zo zvyklosti alebo z práva. Pomoc bola preto podľa dozorného úradu poskytnutá v čase, keď sa správna rada spoločnosti OR rozhodla pozastaviť úrokové platby.

(83)

Dozorný úrad sa preto domnieva, že opatrenie 1 bolo poskytnuté 16. októbra 2009.

(84)

Podľa článku 2 ods. 2 nariadenia de minimis z roku 2013 „celková výška pomoci de minimis, ktorú členský štát poskytol jedinému podniku, nepresiahne 200 000 EUR v priebehu obdobia troch fiškálnych rokov“.

(85)

V článku 4 ods. 1 nariadenia de minimis z roku 2013 sa stanovuje, že nariadenie sa vzťahuje iba na pomoc, pri ktorej je možné vopred presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu pomoci bez potreby vykonať posúdenie rizika (ďalej len „transparentná pomoc“).

(86)

Okrem toho opatrenie 1 nezodpovedá nástrojom pomoci uvedeným v článku 4 ods. 2 až 6 nariadenia de minimis z roku 2013 (77). Podľa článku 4 ods. 7 nariadenia sa pomoc vo forme iných nástrojov pokladá za transparentnú pomoc de minimis, ak nástroj stanovuje hornú hranicu, ktorá zabezpečuje, že nebude prekročený príslušný strop.

(87)

Dozorný úrad opätovne zdôrazňuje, že 16. októbra 2009, t. j. v deň poskytnutia opatrenia 1, spoločnosť OR pozastavila štyri úrokové platby. Dozorný úrad poznamenáva, že v tom čase spoločnosť OR nevedela, že spoločnosť PTA zasiahne rozhodnutím č. 25/2010 zo 7. septembra 2010 a nepovolí pozastavenie úrokových platieb [pozri bod (23)]. Rozhodnutie spoločnosti OR o pozastavení platieb sa preto 16. októbra 2009 vzťahovalo na všetky štyri úrokové platby [pozri bod (24)]. Dozorný úrad sa teda domnieva, že na posúdenie toho, či opatrenie 1 spĺňa pravidlá týkajúce sa celkovej výšky pomoci de minimis a či je transparentné (článok 3 ods. 2 a článok 4 ods. 1 a 7 nariadenia de minimis z roku 2013), sa úrok musí vypočítať zo všetkých štyroch pozastavených úrokových platieb.

(88)

Pokiaľ ide o trvanie období pozastavenia štyroch úrokových platieb, pozastavenie týchto platieb bolo založené na ustanoveniach dohody o úverovej linke. Pozastavené úrokové platby sa preto mali uskutočniť najneskôr v dňoch splatnosti podľa dohody o úverovej linke.

(89)

Z uvedeného vyplýva, že ku dňu poskytnutia pomoci (16. októbra 2009) bolo možné vypočítať presnú výšku úroku, ktorý by sa nahromadil z pozastavených úrokových platieb – od dátumu poskytnutia pomoci do konca platnosti dohody o úverovej linke. Dozorný úrad sa preto domnieva, že opatrenie 1 predstavuje transparentnú pomoc podľa článku 4 ods. 1 nariadenia de minimis z roku 2013. Okrem toho, keďže trvanie pozastavenia úrokových platieb bolo pevne stanovené, opatrenie 1 je takisto v súlade s článkom 4 ods. 7 nariadenia de minimis z roku 2013.

(90)

Pokiaľ ide o požiadavku na posúdenie dodržania stropu pomoci de minimis na úrovni „jediného podniku“ (78) stanovenú v nariadení, islandské orgány potvrdili, že žiadnemu inému podniku kontrolovanému mestom Reykjavík alebo jeho dcérskym spoločnostiam nebola poskytnutá pomoc de minimis počas obdobia troch fiškálnych rokov, v tomto prípade v rokoch 2007 – 2011. Na posúdenie dodržania stropu pomoci de minimis stanoveného v článku 3 ods. 2 nariadenia de minimis z roku 2013 je preto relevantná len výška úroku vypočítaná z období pozastavenia štyroch predmetných úrokových platieb (79).

(91)

Dozorný úrad počíta výšku pomoci de minimis na základe týchto prvkov: sumy pozastavených úrokových platieb, počet dní, počas ktorých boli úrokové platby pozastavené, a úrokové sadzby, ktoré sa uplatňovali, ak by si spoločnosť GR mala požičať pozastavené sumy na obdobia pozastavenia na trhu.

(92)

Podľa informácií poskytnutých islandskými orgánmi je trhová úroková sadzba, ktorá sa má v tomto prípade uplatniť, 11,45 %, pričom sa používa aj v dohode o úverovej linke medzi spoločnosťou GR a súkromným veriteľom. Táto úroková sadzba je založená na uprednostňovanej základnej úrokovej sadzbe K – 1 na úrovni 10,45 %, ku ktorej sa pripočítalo 100 bázických bodov (80). Dozorný úrad sa domnieva, že úroveň záujmu je primeraná na účely výpočtu výšky pomoci de minimis. Konkrétne túto sadzbu ponúkol spoločnosti GR súkromný veriteľ na podobný úver v príslušnom čase. Dozorný úrad takisto poznamenáva, že jeho referenčná sadzba použitá ako náhrada trhovej úrokovej sadzby bola v októbri 2009 v každom prípade nižšia (t. j. 7,67 %).

(93)

Úrok z pozastavených platieb na účely posúdenia výšky pomoci de minimis sa preto vypočíta takto:

Úrok z pozastavenia úrokovej platby splatnej k 1. novembru 2009

Úrok z pozastavenia úrokovej platby splatnej k 1. máju 2010

Úrok z pozastavenia úrokovej platby splatnej k 1. novembru 2010

Úrok z pozastavenia úrokovej platby splatnej k 1. máju 2011

(94)

Na základe uvedených skutočností celková pomoc de minimis v rámci opatrenia 1 predstavuje 184 924 EUR.

(95)

Podľa článku 2 ods. 6 nariadenia de minimis z roku 2013 a na účely stropov uvedených v odseku 2 sa pomoc vyjadruje ako hotovostný grant. Všetky použité čísla sú hrubé sumy, to znamená pred zdanením alebo znížením o ďalšie poplatky. Ak je pomoc poskytnutá v inej forme než vo forme grantu, výška pomoci sa rovná ekvivalentu hrubého grantu pomoci. Z toho takisto vyplýva, že pomoc splatná v niekoľkých splátkach je diskontovaná na svoju hodnotu v čase jej poskytnutia. Na diskontné účely a výpočet ekvivalentu hrubého grantu sa použije úroková sadzba, ktorá je referenčnou sadzbou uplatniteľnou v čase poskytnutia.

(96)

V tomto prípade bola pomoc poskytnutá formou pozastavenia budúcich úrokových platieb 16. októbra 2009. Suma 184 924 EUR by preto mala byť diskontovaná späť na svoju hodnotu v čase poskytnutia pomoci. Hoci dozorný úrad nevykonal postup diskontovania, poznamenáva, že diskontovanie by viedlo k ešte nižšej výške pomoci, čo by podporilo záver, že strop de minimis je v tomto prípade dodržaný.

(97)

Dozorný úrad sa preto domnieva, že pomoc v rámci opatrenia 1 nepresahuje strop stanovený v článku 3 ods. 2 nariadenia de minimis z roku 2013.

(98)

Podľa článku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia de minimis z roku 2013, ak má členský štát v úmysle poskytnúť pomoc de minimis určitému podniku, písomne informuje uvedený podnik o predpokladanej výške pomoci (vyjadrenej ako ekvivalent hrubého grantu) a o tom, že ide o pomoc de minimis, pričom výslovne uvedie odkaz na toto nariadenie, jeho názov a údaje o jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(99)

Podľa článku 6 ods. 2 nariadenia de minimis z roku 2013 v prípadoch, keď členský štát zriadil centrálny register pomoci de minimis s úplnými informáciami o každej pomoci de minimis, ktorú poskytol akýkoľvek orgán v danom členskom štáte, prvý pododsek odseku 1 sa prestane uplatňovať od okamihu, keď register bude zachytávať obdobie troch rokov.

(100)

Ako vysvetlili islandské orgány, centrálny register pomoci de minimis nebol 16. októbra 2010 ešte zriadený. Článok 6 ods. 1 prvý pododsek sa preto vzťahuje na opatrenie 1. Islandské orgány mali preto pri zámere poskytnúť pomoc de minimis spoločnosti GR písomne informovať spoločnosť GR o predpokladanej výške pomoci (vyjadrenej ako ekvivalent hrubého grantu) a o tom, že ide o pomoc de minimis, a výslovne uviesť odkaz na toto nariadenie, jeho názov a údaje o jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(101)

Islandské orgány potvrdili, že spoločnosť GR nebola informovaná o zámere poskytnúť pomoc de minimis v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia de minimis z roku 2013. Dozorný úrad sa však domnieva, že toto opomenutie nebráni uplatneniu nariadenia de minimis z roku 2013 na opatrenie 1 v súlade s výkladom uvedeného nariadenia zo strany Komisie, ktorý sa odráža aj v oznámení Komisie o vymáhaní neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci (82) (ďalej len „oznámenie o vymáhaní z roku 2019“).

(102)

Hoci dozorný úrad ešte neprijal usmernenia, ktoré zodpovedajú oznámeniu Komisie o vymáhaní z roku 2019 (83), dozorný úrad sa domnieva, že jeho body 100 a 101 o pomoci de minimis odrážajú všeobecné zásady, ktoré dozorný úrad uplatňuje mutatis mutandis.

(103)

Podľa bodu 101 oznámenia o vymáhaní z roku 2019 môže Komisia prijať spätné uplatnenie pravidla de minimis na príjemcu pomoci za troch podmienok:

(104)

Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že s výnimkou článku 6 ods. 1 prvej vety opatrenie 1 spĺňalo od okamihu jeho poskytnutia všetky požiadavky pomoci de minimis stanovené v nariadení de minimis z roku 2013. Okrem toho požiadavky uvedené v článku 6 ods. 1 prvej vete nie je možné uplatniť retrospektívne. Dozorný úrad sa preto domnieva, že opatrenie 1 je v súlade so všetkými tromi podmienkami stanovenými v bode 101 oznámenia o vymáhaní z roku 2019 a že opatrenie 1 preto patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia de minimis z roku 2013.

(105)

Na základe uvedených skutočností dospel dozorný úrad k záveru, že opatrenie 1 je v súlade s nariadením de minimis z roku 2013, a preto nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(106)

V rozhodnutí o začatí konania dospel dozorný úrad k predbežnému názoru, že opatrenie 2, t. j. nepriame prijatie finančných prostriedkov od spoločnosti OR na rozvrhnutie optickej káblovej siete v obci Ölfus, spĺňalo všetky kritériá uvedené v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, a preto predstavovalo štátnu pomoc (86).

(107)

Pri posudzovaní rozsahu sťažnosti a následne pri rozhodovaní o rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o začatí konania dozorný úrad usúdil, že sťažnosť sa týka údajnej štátnej pomoci poskytnutej spoločnosti GR výlučne zo strany spoločnosti OR, a to rôznymi prostriedkami (87). V pôvodnej sťažnosti, ako aj v nasledujúcich podaniach sťažovateľ stále vyjadroval obavy, pokiaľ ide o prijatie rôznych opatrení spoločnosťou OR v prospech spoločnosti GR (88). Platí to aj pre opatrenie 2.

(108)

Obmedzenie rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o začatí konania na opatrenia, ktoré prijala výlučne spoločnosť OR, je zrejmé aj z jeho oddielu 6. V bode 57 rozhodnutia o začatí konania teda dozorný úrad usúdil, že samotná skutočnosť, že opatrenie prijal verejný podnik, nie je ako taká dostatočnou podmienkou na to, aby sa mohlo považovať za pripísateľné štátu. V tom istom zmysle v bode 58 rozhodnutia o začatí konania dozorný úrad uviedol, že „[d]ozorný úrad bude musieť vzhľadom na uvedené ukazovatele posúdiť, či spoločnosť OR vo svojich vzťahoch so spoločnosťou GR konala ako nezávislý subjekt neovplyvnený svojimi vlastníkmi, alebo je jej konanie pripísateľné islandským orgánom, t. j. mestu Reykjavík a obciam Akranes a Borgarbyggð.“

(109)

Okrem toho v bode 63 rozhodnutia o začatí konania dozorný úrad dospel k záveru, že vzhľadom na právne postavenie spoločnosti OR, zloženie jej správnej rady a uvedené všeobecné okolnosti nemôže dozorný úrad vylúčiť, že opatrenia sú pripísateľné štátu a že zahŕňajú prevod štátnych prostriedkov, či poskytujú výhody spoločnosti GR a v akom rozsahu. V bode 64 rozhodnutia o začatí konania dozorný úrad vyzval islandské orgány, aby sa vyjadrili k otázke pripísateľnosti. Dozorný úrad preto obmedzil posúdenie pripísateľnosti na spoločnosť OR a jej prepojenie na mesto Reykjavík a obce Akranes a Borgarbyggð, a nie na akýkoľvek iný subjekt, ako je obec Ölfus alebo fond ORF.

(110)

Na základe uvedených skutočností sa dozorný úrad domnieva, že rozsah pôsobnosti rozhodnutia o začatí konania sa obmedzuje na opatrenia vrátane opatrenia 2, ktoré prijala výlučne spoločnosť OR.

(111)

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) týkajúcej sa fázy formálneho vyšetrovacieho konania vo veci štátnej pomoci „podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ má Komisia povinnosť vyzvať dotknuté osoby, aby predložili svoje pripomienky v štádiu formálneho zisťovania […]. Toto pravidlo má povahu podstatnej formálnej náležitosti. […]“ (89). Dozorný úrad poznamenáva, že článok 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zodpovedá časti I článku 1 ods. 2 protokolu 3.

(112)

Súdny dvor ďalej rozhodol, že „[p]odľa článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 rozhodnutie o začatí konania rekapituluje relevantné skutkové a právne skutočnosti, zahŕňa predbežné posúdenie Komisie a uvádza dôvody, ktoré vedú k pochybnostiam o zlučiteľnosti opatrenia s vnútorným trhom. Konanie vo veci formálneho zisťovania samo osebe umožňuje preskúmať a objasniť otázky uvedené v rozhodnutí o začatí konania […]. Naopak je potrebné, aby Komisia, ktorá nie je povinná predložiť konečnú analýzu dotknutej pomoci, dostatočným spôsobom definovala rámec svojho skúmania, aby nezbavila právo dotknutých osôb predložiť pripomienky jeho podstaty […]. Na tento účel stačí, ak sa dotknuté osoby môžu zoznámiť s úvahami, ktoré viedli Komisiu k predbežnému konštatovaniu, že dotknuté opatrenie môže byť novou pomocou nezlučiteľnou s vnútorným trhom […].“ (90). Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 (91) zodpovedá časti I článku 1 ods. 2 protokolu 3.

(113)

Okrem toho podľa Všeobecného súdu „[z] toho vyplýva, že článok 4 nariadenia 2015/1589, ktorý sa v prejednávanej veci uplatňuje na základe článku 15 ods. 1 uvedeného nariadenia a ktorý sa týka rozhodnutí Komisie v oblasti neoprávnenej pomoci, tak stanovuje taxatívny zoznam rozhodnutí, ktoré Komisia môže prijať na záver predbežného preskúmania predmetného vnútroštátneho opatrenia, medzi ktorými nie je uvedená možnosť prijať rozhodnutie vyhlasujúce vnútroštátne opatrenie za zlučiteľné s vnútorným trhom bez toho, aby sa Komisia predtým vyjadrila ku kvalifikácii tohto opatrenia ako štátnej pomoci. Konkrétne článok 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589 stanovuje, že Komisia môže vyhlásiť opatrenie za zlučiteľné s vnútorným trhom, ,pokým spadá do rámca článku 107 ods. 1 ZFEÚ‘.“ (92). Články 4 a 15 nariadenia 2015/1589 (93) zodpovedajú časti II článkom 4 a 13 protokolu 3.

(114)

Posúdenie opatrenia 2 dozorným úradom vychádza z rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o začatí konania a z vysvetlených zásad vyplývajúcich z ustálenej judikatúry, pokiaľ ide o právo na obhajobu. Dozorný úrad berie na vedomie aj rozsudok Všeobecného súdu, pokiaľ ide o povinnosť dospieť k záveru o existencii pomoci pred posúdením zlučiteľnosti opatrenia pomoci.

(115)

Ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom pododdiele, rozsah pôsobnosti rozhodnutia o začatí konania bol obmedzený na údajnú štátnu pomoc poskytnutú spoločnosti GR výlučne zo strany spoločnosti OR, a to rôznymi prostriedkami (94).

(116)

V pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania islandské orgány vysvetlili, že obec Ölfus bola povinná uskutočniť platby určené spoločnosti GR na základe dohody uzavretej medzi týmito dvoma zmluvnými stranami 31. januára 2014 [pozri bod (34)] a aj tak konala (95). Okrem toho mala obec Ölfus právomoc zrušiť fond ORF [pozri body (35) a (36)].

(117)

Dozorný úrad poznamenáva, že z vyhlásení spoločnosti PTA v rozhodnutí č. 11/2015 [pozri bod (37)] vyplýva, že opatrenie 2 neprijala výlučne spoločnosť OR. Tento názor spoločnosti PTA je zrejmý z jej záveru v rozhodnutí č. 11/2015, že spoločnosť OR a obec Ölfus spoločne pridelili kapitál fondu na optickú sieť (96). Názor spoločnosti PTA, že spoločnosť OR neprijala opatrenie 2, vyplýva aj z návrhov vhodných opatrení spoločnosti PTA týkajúcich sa vrátenia finančných prostriedkov prijatých spoločnosťou GR z fondu ORF. Spoločnosť PTA konkrétne navrhla, aby spoločnosť GR mohla vrátiť finančné prostriedky obci Ölfus alebo aby obec Ölfus mohla získať primeraný podiel na projekte, ktorý je úmerný jej investícii. Dozorný úrad opätovne zdôrazňuje, že tento názor spoločnosti PTA je takisto náznakom toho, že opatrenie prijala skôr obec Ölfus ako spoločnosť OR a prinajmenšom ho neprijala výlučne spoločnosť OR.

(118)

Dozorný úrad dospel k záveru, ktorý sa líši od jeho predbežného stanoviska uvedeného v rozhodnutí o začatí konania, že opatrenie 2 neprijala výlučne spoločnosť OR. Dozorný úrad sa preto domnieva, že opatrenie 2 nepredstavuje opatrenie prijaté spoločnosťou OR v prospech spoločnosti GR.

(119)

Dozorný úrad sa domnieva, že rozsah pôsobnosti rozhodnutia o začatí konania sa obmedzuje na opatrenia prijaté výlučne spoločnosťou OR vo vzťahu k spoločnosti GR (97). Preto dozorný úrad v tomto rozhodnutí nedospel k záveru, či opatrenie 2 predstavuje štátnu pomoc v rozsahu, v akom dané opatrenie prijala iná osoba ako spoločnosť OR (alebo spoločne s ňou).

(120)

Okrem toho podľa rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-469/20 musí dozorný úrad posúdiť existenciu pomoci pred posúdením zlučiteľnosti opatrenia [pozri bod (113)]. V tomto rozhodnutí dospel dozorný úrad k záveru, že opatrenie 2 nepredstavuje štátnu pomoc, ktorú spoločnosti GR poskytla spoločnosť OR. Dozorný úrad preto neposudzuje tvrdenia islandských orgánov týkajúce sa zlučiteľnosti opatrenia s Dohodou o EHP.

(121)

Dozorný úrad napokon poznamenáva, že na základe tvrdení islandských orgánov sa zdá, že spoločnosť GR splatila obci Ölfus potenciálnu výhodu vyplývajúcu z opatrenia 2 [bod (55)]. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode však dozorný úrad v tomto rozhodnutí nedospel k záveru, či spoločnosť GR vymohla potenciálnu výhodu vyplývajúcu z opatrenia.

(122)

Dozorný úrad dospel k záveru, že opatrenie 2 nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ktorú spoločnosť OR poskytla spoločnosti GR.

(123)

Právny poriadok EHP je neutrálny vzhľadom na systém vlastníctva majetku a v žiadnom prípade neovplyvňuje právo štátov EHP konať ako hospodárske subjekty (98). Ako však uviedol dozorný úrad vo svojich usmerneniach k pojmu štátna pomoc, ak subjekty verejného sektora priamo alebo nepriamo vykonávajú ekonomické transakcie v akejkoľvek forme, vzťahujú sa na ne pravidlá EHP týkajúce sa štátnej pomoci (99).

(124)

Hospodárske transakcie, ktoré vykonávajú verejné subjekty (vrátane verejných podnikov), neposkytujú výhodu druhej strane, a teda nepredstavujú pomoc, ak sa vykonávajú v súlade s bežnými trhovými podmienkami (100). S cieľom vykonať toto posúdenie zaviedli súdy EHP pojem známy ako „zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve“. Rozhodujúcim prvkom kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve je to, či verejné subjekty konali tak, ako by konal súkromný subjekt v trhovom hospodárstve v podobnej situácii. Otázka súladu zásahu štátu s trhovými podmienkami sa musí posudzovať ex ante s ohľadom na informácie dostupné v čase rozhodovania o zásahu (101). Ak tak nekonali, podnik, ktorý je príjemcom opatrenia, získal hospodársku výhodu, ktorú by nezískal za bežných trhových podmienok, čím sa v porovnaní so svojimi konkurentmi dostal do výhodnejšieho postavenia (102).

(125)

Súlad transakcie s trhovými podmienkami sa musí overiť globálnym posúdením účinkov transakcie na dotknutý podnik bez ohľadu na to, či by súkromné subjekty v trhovom hospodárstve mali k dispozícii konkrétne prostriedky použité na uskutočnenie tejto transakcie (103).

(126)

V tejto súvislosti prináleží dozornému úradu uskutočniť celkové posúdenie zohľadnením všetkých relevantných dôkazov, ktoré mu v danom prípade umožnia určiť, či spoločnosť GR zjavne nezískala úľavy porovnateľné s úľavami od porovnateľného súkromného subjektu (104).

(127)

Rovnako ako akékoľvek iné transakcie, úvery poskytnuté verejnými subjektmi (vrátane verejných podnikov) môžu predstavovať štátnu pomoc, ak nie sú v súlade s trhovými podmienkami (105). Pri absencii špecifických trhových informácií o danej dlhovej transakcii sa súlad dlhového nástroja s trhovými podmienkami môže zistiť na základe porovnania s porovnateľnými transakciami na trhu (teda prostredníctvom referenčného porovnávania) (106). Referenčným porovnávaním sa často nestanoví jedna presná referenčná hodnota, ale skôr rozsah možných hodnôt na základe posúdenia súboru porovnateľných transakcií. Ak je cieľom posúdenia stanoviť, či je zásah štátu v súlade s trhovými podmienkami, spravidla je vhodné použiť miery centrálnej tendencie, napríklad priemer alebo medián súboru porovnateľných transakcií (107).

(128)

Dozorný úrad dospel v rozhodnutí o začatí konania k predbežnému názoru, že kritérium, ktoré uplatnila spoločnosť PTA podľa článku 36 zákona o elektronických komunikáciách, vo všeobecnosti zabezpečuje, aby boli všetky transakcie medzi spoločnosťami GR a OR alebo inými prepojenými spoločnosťami v súlade s trhovými podmienkami. To však nevyhnutne neznamená, že všetky opatrenia porušujúce článok 36 predstavujú aj štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(129)

Spoločnosť PTA konštatovala, že na zabezpečenie účinnosti článku 36 zákona o elektronických komunikáciách by sa pojem „dotácia“ mal chápať v širšom zmysle tak, aby zahŕňal akékoľvek priame aj nepriame opatrenia spoločnosti OR, ktoré potenciálne poskytujú spoločnosti GR výhodu, ktorú jej konkurenti na trhu nemajú (108). To odlišuje výklad článku 36 spoločnosťou PTA od pojmu štátna pomoc v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Na to, aby sa pojem štátna pomoc mohol uplatniť, nestačí len potenciálna výhoda poskytnutá predmetnému podniku.

(130)

Súdy EHP potvrdili, že dozorný úrad nemôže predpokladať, že podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca štátnu pomoc, len na základe toho, že vychádza z negatívnej domnienky založenej na neexistencii informácií umožňujúcich dospieť k opačnému záveru, pokiaľ neexistujú iné prvky, ktoré by mohli kladným spôsobom preukázať existenciu takej výhody (109).

(131)

Zdá sa, že krátkodobé úvery založené na dohode o konsolidácii zostatkov medzi spoločnosťami OR a GR nie sú v súlade s bežným účelom dohody o konsolidácii zostatkov v rámci skupiny. Dohoda o konsolidácii zostatkov sa zvyčajne zameriava na efektívne riadenie krátkodobej likvidity v rámci skupiny tým, že umožňuje zúčastneným spoločnostiam skupiny kombinovať svoje krátkodobé kreditné a debetné pozície na rôznych účtoch do jedného účtu. Cieľom dohody spoločnosti GR o krátkodobom úvere poskytnutom spoločnosťou OR bolo skôr financovať investície do budovania optickej káblovej infraštruktúry v oblasti Reykjavíku a okolitých obcí. Dozorný úrad preto pri posudzovaní príslušných referenčných transakcií považuje za vhodnejšie porovnať krátkodobé úvery založené na dohode o konsolidácii zostatkov s bežnou úverovou transakciou.

(132)

Rozhodnutie spoločnosti PTA č. 3/2019 sa zameriava na skutočnosť, že nedostatočná formalizácia dohody o krátkodobom úvere medzi spoločnosťami OR a GR vyvoláva pochybnosti o efektívnom finančnom oddelení týchto dvoch spoločností, čím by sa zabezpečilo, že príjmami pochádzajúcimi z nekonkurenčných odvetví sa nebudú dotovať operácie spoločnosti GR v konkurenčnom telekomunikačnom odvetví. Zdá sa, že skutočnosť, že v dohode o konsolidácii zostatkov chýbajú podmienky, ktoré sa bežne nachádzajú v zmluvách o úvere medzi nezávislými stranami, a potenciálne riziko narušenia hospodárskej súťaže sú dostatočné na to, aby spoločnosť PTA preukázala porušenie článku 36 zákona o elektronických komunikáciách. Aby sa však mohol uplatniť článok 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí sa dlžníkovi, konkrétne spoločnosti GR, poskytnúť skutočná výhoda.

(133)

Dozorný úrad poznamenáva, že nie je nezvyčajné, že zmluvy o krátkodobom úvere v rámci skupiny spoločností sú formalizované v menšej miere ako medzi nezávislými spoločnosťami vzhľadom na spoločnú kontrolu dlžníka a veriteľa, ktorou sa okrem iného znižujú transakčné riziká, ktoré inak existujú medzi nezávislými stranami (110). Tento prvok vnútroskupinových transakcií nie je špecifický pre spoločnosti vo verejnom vlastníctve. Aj keď sa dohodou o konsolidácii zostatkov neupravujú otázky, ako je trvanie a záväzky, ktoré by zvyčajne boli zahrnuté do zmluvy o úvere medzi nezávislými stranami, dozorný úrad nepovažuje tento nedostatok formalizácie sám osebe za spôsobilý kladným spôsobom preukázať skutočnú existenciu výhody.

(134)

Okrem toho sťažovateľ tvrdí (111), že úrokové sadzby úverov spoločnosti GR nie sú v súlade s trhovými podmienkami, ktoré odrážajú úverové riziko spojené s podnikom, akým je spoločnosť GR, a to s veľmi vysokým pomerom dlhu/EBITDA (112). Tak ako v prípade rozhodnutia spoločnosti PTA, dozorný úrad konštatuje, že tieto informácie naznačujú potenciálnu výhodu, ale nejde o skutočnosť, ktorá je sama osebe spôsobilá kladným spôsobom preukázať skutočnú existenciu výhody pre spoločnosť GR. Pomer dlhu/EBITDA je len jedným z viacerých relevantných faktorov, ktoré zohľadňujú súkromní veritelia na trhu pri posudzovaní toho, aké úrokové podmienky ponúknu dlžníkovi, a ratingové agentúry pri stanovovaní svojich úverových ratingov (113).

(135)

Dozorný úrad takisto posúdil, či ďalšie relevantné dôkazy spolu s informáciami, ktoré sú k dispozícii z rozhodnutia spoločnosti PTA a od sťažovateľa, môžu kladným spôsobom preukázať skutočnú existenciu výhody pre spoločnosť GR.

(136)

Na základe predmetných informácií nie je možné zistiť súlad s trhovými podmienkami priamo prostredníctvom trhových údajov týkajúcich sa jednotlivých transakcií. Súlad úverovej transakcie s trhovými podmienkami sa preto musí posudzovať na základe iných dostupných metód (114). Jednou z dostupných metód je posúdenie súladu transakcie s trhovými podmienkami s ohľadom na podmienky, za ktorých porovnateľné súkromné subjekty uskutočnili porovnateľné transakcie v porovnateľných situáciách (referenčné porovnávanie) (115).

(137)

Pri identifikácii vhodnej referenčnej transakcie je potrebné venovať osobitnú pozornosť typu subjektu, typu predmetnej transakcie a príslušnému trhu, resp. príslušným trhom. Načasovanie transakcií je takisto relevantné, najmä ak medzi uzatvorením posudzovaných transakcií došlo k významnému hospodárskemu vývoju (116).

(138)

Silný náznak toho, či je úverová transakcia v súlade s trhovými podmienkami, sa preukáže, ak spoločnosť GR v čase začatia poskytovania krátkodobých úverov na základe dohody o konsolidácii zostatkov mala k dispozícii porovnateľné alternatívne úverové transakcie, ktoré obsahovali podobné úrokové podmienky. To isté platí, ak možno primerane presne upraviť akékoľvek ekonomicky významné rozdiely medzi referenčnými transakciami a krátkodobými úvermi založenými na dohode o konsolidácii zostatkov. Použitie takýchto transakcií ako referenčných hodnôt má tú výhodu, že by nebolo potrebné žiadne ďalšie posúdenie typu subjektu a dotknutého trhu vzhľadom na to, že by sa samotná spoločnosť GR podieľala na referenčných transakciách.

(139)

Podľa islandských orgánov boli 21. a 22. decembra 2016 spoločnosti GR ponúknuté dva úvery od súkromných komerčných veriteľov. Udialo sa tak po podpísaní dohody o konsolidácii zostatkov 1. decembra 2016, ale pred tým, ako v januári 2017 začala spoločnosť OR poskytovať krátkodobé úvery spoločnosti GR. Ako vysvetlili islandské orgány, podmienky boli prediskutované so súkromným veriteľom pred podpísaním dohody o konsolidácii zostatkov a spoločnosť OR zohľadnila pri stanovovaní rozpätia predchádzajúce ponuky úverov od súkromných veriteľov (117).

(140)

Po prvé, pokiaľ ide o ponuku úveru od […] z 21. decembra 2016 (118), dozorný úrad poukazuje na to, že išlo o záväznú ponuku (119). Porovnanie ekonomicky najvýznamnejších podmienok tejto ponuky úveru s podmienkami dohody o konsolidácii zostatkov je uvedené v tabuľke ďalej.

Tabuľka 1.1

Ponuka úveru od […] v porovnaní s dohodou o konsolidácii zostatkov uzavretou so spoločnosťou OR

(141)

Dozorný úrad poznamenáva, že ponuka od […], ako aj dohoda o konsolidácii zostatkov majú variabilné úrokové sadzby založené na trhových sadzbách. Dohoda o konsolidácii zostatkov na základe sadzby Reibor viedla k úrokovej sadzbe blízkej neindexovanej základnej sadzbe v rámci ponuky od […]. Prinajmenšom ide o náznak dohodnutej úrokovej sadzby pre dohodu o konsolidácii zostatkov na úrovni prijateľnej pre trh.

(142)

K dohode o konsolidácii zostatkov neboli pripojené žiadne záväzky, čo je pri vnútroskupinových úverových transakciách celkom bežné [pozri bod (133)]. Určenie záväzkov v rámci úveru od […] pri rovnakej ochrane veriteľa dosiahnutej obmedzením minimálneho pomeru vlastného imania by však do veľkej miery vlastne zvýhodňovalo aj spoločnosť OR.

(143)

Dozorný úrad poznamenáva, že dohoda o konsolidácii zostatkov nezahŕňa zriaďovacie poplatky a poplatky za sprostredkovanie. Dozorný úrad sa však domnieva, že tieto chýbajúce poplatky v dohode o konsolidácii zostatkov v rámci skupiny nemajú významný vplyv na posúdenie úrovne úrokovej sadzby v tejto dohode.

(144)

Pokiaľ ide o zriaďovací poplatok, týka sa informačnej asymetrie a súvisiacich dodatočných rizík a administratívnych nákladov, ktoré sa nevyskytujú pri vnútroskupinovej transakcii. Pokiaľ ide o poplatok za sprostredkovanie, vzťahuje sa na veriteľa s prvkom tretej strany, ktorý sa zaviaže sprístupniť určitú úroveň financovania počas celého trvania dohody o úverovej linke. Konsolidácia zostatkov v rámci skupiny sa však nevyznačuje takými prvkami, pretože sa nemá používať na poskytovanie úverov s prvkom tretej strany a materská spoločnosť ju môže kedykoľvek ukončiť.

(145)

Okrem toho, aj keby takéto poplatky boli relevantné pre posúdenie dohody o konsolidácii zostatkov v rámci skupiny (quod non), výška týchto poplatkov v ponuke z 21. decembra 2016 (pozri tabuľku 1.1) neznamená, že úroveň úrokov v súvislosti s dohodou o konsolidácii zostatkov by bola mimo rozsahu úrokových sadzieb na úrovni trhu. Dozorný úrad opätovne zdôrazňuje, že dohoda o konsolidácii zostatkov sa uzatvára medzi spriaznenými osobami, nie je určená na poskytovanie úverov tretím stranám a materská spoločnosť ju môže kedykoľvek ukončiť. Príslušné poplatky by sa preto pravdepodobne stanovili v dohode o konsolidácii zostatkov na úrovni, ktorá je ešte nižšia ako v ponuke od […] z 21. decembra 2016.

(146)

Po zvážení ekonomicky najvýznamnejších podmienok ponuky úveru od […] dozorný úrad konštatuje, že skutočná úroková sadzba ponúknutá spoločnosti GR sa zdá ekonomicky porovnateľná s úrokovou sadzbou stanovenou v dohode o konsolidácii zostatkov.

(147)

Aj keď sa ponuky úverov nemajú úplne vyrovnať skutočným transakciám ako referenčným hodnotám, keďže neviedli k záväzným transakciám, záväzná ponuka je napriek tomu dobrým ukazovateľom alternatívnych možností poskytovania úverov spoločnosti GR. Informácie o realisticky dostupných alternatívnych transakciách dlžníka by patrili medzi zdroje informácií, ktoré by súkromný veriteľ zvyčajne zohľadnil pri vyjednávaní podmienok zmluvy o úvere.

(148)

Po druhé spoločnosť GR dostala 22. decembra 2016 ďalšiu ponuku úveru od […], čo viedlo k uzavretiu zmluvy o úvere 28. decembra 2016 [pozri bod (59)]. Porovnanie ekonomicky najvýznamnejších podmienok tejto zmluvy s podmienkami dohody o konsolidácii zostatkov je uvedené v tabuľke ďalej.

Tabuľka 1.2

Zmluva o úvere s […] v porovnaní s dohodou o konsolidácii zostatkov uzavretou so spoločnosťou OR

(149)

Ako vyplýva z tabuľky 1.2, úver od […] má základnú sadzbu, ktorá sa líši od sadzby v úvere na konsolidáciu zostatkov. Existuje však rozdiel v rozpätí, ktorý vedie k rovnakej celkovej úrovni úrokových sadzieb.

(150)

K dohode o konsolidácii zostatkov neboli pripojené žiadne záväzky, čo je spoločným prvkom pri vnútroskupinových úverových transakciách [pozri aj bod (133)]. Pri určení záväzkov v rámci zmluvy o úvere s […] by však rovnaká ochrana veriteľa, ako sú obmedzenia minimálneho pomeru vlastného imania, […], […] a […], do veľkej miery vlastne zvýhodňovala aj spoločnosť OR.

(151)

Pokiaľ ide o chýbajúci zriaďovací poplatok v dohode o konsolidácii zostatkov, dozorný úrad sa domnieva, že takýto poplatok nie je relevantný v dohode o konsolidácii zostatkov v rámci skupiny z dôvodov uvedených v bode (144). Okrem toho predmetný zriaďovací poplatok dohodnutý medzi nespriaznenými osobami a vyjadrený ako percentuálny podiel na poplatku ([…] miliónov ISK) pri výške úveru ([…] miliónov ISK) je len […] %. Ako jednorazový poplatok by teda v žiadnom prípade neviedol k podstatnému rozdielu medzi úrovňami úrokovej sadzby v zmluve o úvere s […] a v príslušnej dohode o konsolidácii zostatkov [pozri aj bod (145)].

(152)

Okrem toho zmluva o úvere s […] je príkladom toho, že komerčný veriteľ prijíma sadzbu […] v súvislosti so spoločnosťou GR, pokiaľ ide o […], ako už bolo uvedené.

(153)

Po zvážení ekonomicky najvýznamnejších podmienok ponuky úveru od […] dozorný úrad konštatuje, že úroková sadzba ponúknutá spoločnosti GR sa zdá ekonomicky relatívne porovnateľná s úrokovou sadzbou v dohode o konsolidácii zostatkov alebo aspoň v rozsahu úrokových sadzieb, ktoré by spoločnosť GR pravdepodobne mohla získať na trhu.

(154)

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad konštatuje, že ponuka úveru od […] z 21. decembra 2016 a zmluva o úvere s […] z 28. decembra 2016 predstavujú spravodlivé a včasné vyjadrenie podmienok trhovej úrokovej sadzby v súvislosti s úvermi, pričom sú porovnateľné s podmienkami úverov na konsolidáciu zostatkov poskytnutých spoločnosti GR zo strany spoločnosti OR.

(155)

Dozorný úrad konštatuje, že uvedenou ponukou úveru a zmluvou o úvere sa vo väčšej miere vyjadrujú reálne dostupné náklady na financovanie spoločnosti GR než tie, ktoré by sa uplatňovali podľa usmernení dozorného úradu o referenčných a diskontných sadzbách. Sadzby podľa týchto usmernení sú len náhradami, ktoré sa majú použiť v situáciách, keď porovnateľné trhové transakcie nie sú ľahko identifikovateľné (125). Neistota týkajúca sa spoľahlivosti tejto náhradnej sadzby sa tu ďalej zvyšuje na základe skutočnosti, že existuje značná neistota pri stanovovaní správnych vstupných hodnôt potrebných na vytvorenie náhradnej sadzby, t. j. nastavenie správnej ratingovej triedy a stupňa kolaterálu/straty v prípade zlyhania, pokiaľ ide o spoločnosť GR.

(156)

Na základe toho sa dozorný úrad domnieva, že ponuka úveru od […] z 21. decembra 2016 a zmluva o úvere s […] poskytnutom spoločnosti GR z 28. decembra 2016 predstavujú najlepšie dostupné náhrady trhových úrokových sadzieb. Dozorný úrad sa preto domnieva, že spoločnosť GR zrejme nezískala hospodársku výhodu, ktorú by nezískala za obvyklých trhových podmienok.

(157)

Dozorný úrad dospel k záveru, že dostupnými informáciami nemožno kladným spôsobom preukázať, že krátkodobé úvery na základe dohody o konsolidácii zostatkov so spoločnosťou OR v období od januára 2017 poskytli spoločnosti GR výhodu, pričom boli všetky úvery do konca roka 2017 v plnej výške uhradené. Informácie, ktoré má dozorný úrad k dispozícii, skôr naznačujú, že úrokové podmienky odrážajú obvyklé trhové podmienky porovnateľného úveru. Vzhľadom na to, že nie sú splnené všetky podmienky článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, opatrenie 3 nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle uvedeného článku.

(158)

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa ako jedna z kumulatívnych podmienok na to, aby sa opatrenie mohlo považovať za štátnu pomoc, stanovuje, že opatrenie musí byť poskytnuté štátom alebo zo štátnych prostriedkov (pozri aj oddiel 4).

(159)

Spoločnosť GR je súkromnou akciovou spoločnosťou, ktorú má v plnom vlastníctve spoločnosť OR. Prostriedky verejných podnikov môžu predstavovať štátne prostriedky v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, pretože štát môže usmerňovať ich použitie (126).

(160)

V prípade opatrení prijatých verejnými podnikmi je však tiež nevyhnutné určiť, či subjekty verejného sektora možno pokladať za akýmkoľvek spôsobom zapojené do prijatia opatrenia. Samotná skutočnosť, že opatrenie prijal verejný podnik, nie je ako taká dostatočnou podmienkou na to, aby sa mohlo považovať za pripísateľné štátu (127).

(161)

V súvislosti s opatrením 4 je spoločnosť OR jediným relevantným subjektom, ktorý mohol v mene štátu vykonať zásah v prospech spoločnosti GR. Dozorný úrad opakuje, že rozhodnutie o začatí konania sa vzťahuje na opatrenia prijaté výlučne spoločnosťou OR [pozri bod (110)].

(162)

V rozhodnutí o začatí konania sa dozorný úrad domnieval, že musí posúdiť, či spoločnosť OR vo svojich vzťahoch so spoločnosťou GR konala ako nezávislý subjekt neovplyvnený svojimi vlastníkmi, alebo je jej konanie pripísateľné islandským orgánom, t. j. mestu Reykjavík a obciam Akranes a Borgarbyggð (bod 58 rozhodnutia o začatí konania). Dozorný úrad nedokázal s konečnou platnosťou stanoviť, či boli opatrenia pripísateľné štátu a zahŕňali prevod štátnych prostriedkov (bod 63 rozhodnutia o začatí konania).

(163)

Po prijatí rozhodnutia o začatí konania islandské orgány predložili pripomienky preukazujúce, že spoločnosť OR nebola zmluvnou stranou žiadnej príslušnej zmluvy o úvere uzavretej medzi spoločnosťou GR a dvoma súkromnými veriteľmi (128). Neexistujú ani dôkazy o tom, že by sa štát (vrátane obcí) podieľal na rokovaniach o zmluvách o úvere alebo doložke o zmene kontroly alebo na ich schvaľovaní. Dozorný úrad poznamenáva, že žiadna iná zainteresovaná strana nepredložila pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

(164)

Dozorný úrad preto konštatuje, že spoločnosť OR nie je zmluvnou stranou doložky o zmene kontroly ani sa nezúčastnila na rokovaniach o nej a neexistujú žiadne dôkazy o účasti štátu na prijatí opatrenia 4.

(165)

Islandské orgány sa vyjadrili, že doložka o zmene kontroly bola zavedená na žiadosť veriteľov, a predložili o tom dôkazy (129). Predložili aj stanovisko právneho experta k doložkám o zmene kontroly, ktoré finančné inštitúcie na Islande a vo všeobecnosti v Európe bežne používajú (130). Skutočnosť, že táto doložka sa bežne používa na Islande, uznáva aj spoločnosť PTA. Spoločnosť PTA vo svojom rozhodnutí č. 3/2019 nespochybnila tvrdenie spoločnosti GR, že doložka o zmene kontroly je porovnateľná so štandardizovanými medzinárodnými dohodami. Naopak, spoločnosť PTA uznala, že doložky o kontrole sú bežnou trhovou praxou veriteľov (131).

(166)

Islandské orgány takisto predložili dôkazy o tom, že odstránenie doložky o zmene kontroly nemalo vplyv na prístup k úrokovej sadzbe so súkromným veriteľom a na jej úroveň [pozri bod (66)]. Z výmen informácií medzi veriteľom a spoločnosťou GR je zrejmé, že veriteľ neprikladal odstráneniu doložky o zmene kontroly žiadny význam (132). Diskusie sa jasne týkali finančných aspektov spoločnosti GR, ktoré nesúviseli s jej vlastníctvom.

(167)

Podľa ustálenej judikatúry je úlohou dozorného úradu predložiť dôkaz o existencii štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP (133).

(168)

Ako už bolo vysvetlené, spoločnosť OR nebola zmluvnou stranou zmlúv o úvere relevantných pre opatrenie 4 a neexistujú žiadne informácie o tom, že by sa štát podieľal na prijatí opatrenia 4. Skôr sa zdá, že opatrenie bolo zavedené na žiadosť veriteľov, čo predstavuje bežnú trhovú prax.

(169)

Okrem toho z dôkazov, ktoré má dozorný úrad k dispozícii, vyplýva, že doložka o zmene kontroly neviedla k výhodnejším podmienkam úveru ani k prístupu k úverovému kapitálu pre spoločnosť GR, a to na rozdiel od predbežného názoru, ku ktorému dospel dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania.

(170)

Dozorný úrad takisto poznamenáva, že po prijatí rozhodnutia o začatí konania neboli predložené žiadne pripomienky, ktoré by boli v rozpore s posúdením dozorného úradu, pokiaľ ide o pripísateľnosť a výhodu opatrenia.

(171)

Dozorný úrad dospel k záveru, že opatrenie 4 nezahŕňa zásah štátu ani nebolo poskytnuté zo štátnych prostriedkov, ktoré by bolo možné pripísať štátu. Dozorný úrad sa takisto domnieva, že opatrenie neposkytlo spoločnosti GR výhodu. Keďže nie sú splnené všetky podmienky článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, opatrenie 4 nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle uvedeného článku.

(172)

Dozorný úrad dospel na základe predchádzajúceho posúdenia k záveru, že opatrenia 1 až 4 nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ktorú spoločnosť OR poskytla spoločnosti GR,