(1)

Fungovanie medzibankových trhov je od polovice roka 2007 výrazne narušené. Výsledkom je zníženie likvidity v bankovom sektore a nevôľa bánk poskytovať si navzájom úvery, ako aj poskytovať úvery hospodárstvu vo všeobecnosti. Narušenie úverových trhov sa za posledných osemnásť mesiacov výrazne zhoršilo, čím sa zhoršila aj finančná kríza a svetové hospodárstvo sa dostalo do vážnej recesie.

(2)

Je ťažké predstaviť si riešenie finančnej krízy a oživenie svetového hospodárstva bez toho, aby sa zaistila stabilita bankového sektora a celého finančného systému. Iba tak sa obnoví dôvera investorov a banky sa vrátia k zvyčajným postupom poskytovania úverov. Štáty EHP preto zaviedli opatrenia na podporu stability svojich bankových sektorov a úverových operácií, ktoré spočívajú najmä v injekciách nového kapitálu pochádzajúceho zo štátnych zdrojov a v poskytovaní štátnych záruk na úvery bánk.

(3)

Viaceré štáty EHP oznámili svoj zámer doplniť existujúce opatrenia pomoci o opatrenia týkajúce sa odbremenenia znehodnotených bankových aktív. Tieto oznámenia spolu s podobnou iniciatívou v Spojených štátoch amerických vyvolali v rámci EHP rozsiahlu diskusiu o význame opatrení týkajúcich sa odbremenenia aktív ako opatrení štátnej pomoci v prospech bánk. V súvislosti s touto diskusiou útvary Komisie po konzultácii s Európskou centrálnou bankou (ECB) pripravili oznámenie, ktoré vychádza z odporúčaní prijatých 5. februára 2009 Eurosystémom (pozri prílohu I) a ktoré zodpovedá tejto kapitole usmernení Dozorného úradu EZVO o štátnej pomoci.

(4)

Táto kapitola je zameraná na otázky, ktoré by si mali štáty EZVO položiť pri zvažovaní, navrhovaní a zavádzaní opatrení na odbremenenie aktív. Vo všeobecnosti sa tieto otázky týkajú logického opodstatnenia odbremenenia aktív ako opatrenia na udržanie finančnej stability a podporu úverových operácií bánk, úvah dlhodobejšieho charakteru o životaschopnosti bankového sektora a udržateľnosti rozpočtu, ktoré treba vziať do úvahy pri zvažovaní opatrení týkajúcich sa odbremenenia aktív, a potreby spoločného a koordinovaného prístupu v rámci EHP k odbremeneniu aktív, najmä pokiaľ ide o zaistenie rovnakých podmienok pre všetkých aktérov. V súvislosti s takýmto prístupom EHP táto kapitola takisto poskytuje konkrétnejšie usmernenia o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na odbremenenie aktív a zameriava sa na otázky, akými sú: i) požiadavka transparentnosti a poskytovania informácií; ii) rozdelenie záťaže medzi štát, akcionárov a veriteľov; iii) zosúladenie stimulov pre príjemcov s cieľmi verejnej politiky; iv) zásady navrhovania opatrení týkajúcich sa odbremenenia aktív, pokiaľ ide o oprávnenosť, oceňovanie a správu znehodnotených aktív, a v) vzťah medzi opatreniami týkajúcimi sa odbremenenia aktív, inými opatreniami štátnej pomoci a reštrukturalizáciou bánk.

(5)

Okamžitými cieľmi záchranných balíkov štátov EHP, ktoré boli oznámené v roku 2008, je udržať finančnú stabilitu a podporiť poskytovanie úverov reálnej ekonomike. Ešte je priskoro vyvodiť konečné závery o účinnosti týchto balíkov, ale už dnes je zrejmé, že odvrátili riziko finančného kolapsu a podporili fungovanie dôležitých medzibankových trhov. Na druhej strane od oznámenia týchto balíkov sa zaznamenal nepriaznivý vývoj poskytovania úverov reálnej ekonomike a podľa posledných štatistík nastalo značné spomalenie rastu úverov (2). V mnohých štátoch EHP sú dnes rozšírené prípady podnikov, ktorým banky odmietajú poskytnúť úver, a zdá sa, že obmedzovanie poskytovania úverov prekračuje rámec odôvodniteľný konjunkturálnymi prognózami.

(6)

Hlavným dôvodom nedostatočného úverového toku je neistota, pokiaľ ide o stanovenie hodnoty a lokalizáciu znehodnotených aktív, čo predstavuje zdroj problémov, ktorý je v bankovom sektore prítomný od začiatku krízy. Neistota týkajúca sa hodnoty aktív nielenže ďalej narúšala dôveru v bankový sektor, ale zároveň oslabila účinky doteraz prijatých opatrení štátnej pomoci. Napríklad rekapitalizácia bánk síce oslabila účinky znehodnocovania aktív, ale veľkú časť takto poskytnutého kapitálu použili banky na vytvorenie rezerv proti budúcemu znehodnoteniu aktív. Banky už prijali opatrenia na riešenie problému znehodnotených aktív. Pristúpili k významnému zníženiu hodnoty aktív (3), uskutočnili kroky na zamedzenie ďalším stratám tak, že reklasifikovali aktíva v rámci svojich súvah, a postupne odkladajú ďalší kapitál, aby posilnili svoju solventnosť. Toto však nestačilo na uspokojivé vyriešenie problému a neočakávané dramatické spomalenie hospodárstva v súčasnosti naznačuje ďalšie a rozsiahlejšie zhoršenie úverovej kvality bankových aktív.

(7)

Opatrenia týkajúce sa odbremenenia aktív by priamo riešili otázku neistoty týkajúcu sa kvality súvah jednotlivých bánk a tak by pomohli oživiť dôveru v tento sektor. Takisto by mohli prispieť k predchádzaniu riziku opakovaných rekapitalizácií bánk, keďže rozsah znehodnotenia aktív rastie so zhoršujúcim sa stavom reálnej ekonomiky. Štáty EHP sa preto aktívne zaoberajú myšlienkou zavedenia odbremenenia znehodnotených bankových aktív ako doplnku k iným opatreniam.

(8)

Opatrenia týkajúce sa odbremenenia aktív musia byť navrhnuté a zavádzané spôsobom, aby sa čo najúčinnejšie dosiahli okamžité ciele, ktorým je udržanie finančnej stability a podpora úverových operácií bánk. Dôležitou otázkou, ktorá sa musí v tejto súvislosti riešiť, je zabezpečenie primeranej účasti na odbremenení aktív, a to stanovením primeraných cien a podmienok, a ak sa to bude považovať za nevyhnutné, aj prostredníctvom povinnej účasti na týchto opatreniach. Navrhovanie a zavádzanie opatrení týkajúcich sa odbremenenia aktív by sa však nemalo obmedzovať len na tieto okamžité ciele. Je dôležité, aby sa zohľadnili aj dlhodobejšie úvahy.

(9)

Ak sa opatrenia týkajúce sa odbremenenia aktív nebudú vykonávať tak, aby sa zabránilo vážnemu narušeniu hospodárskej súťaže medzi bankami (tak v rámci štátov EZVO, ako aj medzi nimi), a ak tieto opatrenia nebudú v súlade s usmerneniami Dozorného úradu EZVO o štátnej pomoci vrátane reštrukturalizácie príjemcov v prípade potreby, výsledkom bude štrukturálne oslabený bankový sektor EHP, čo bude mať negatívne dôsledky na výrobný potenciál ekonomiky vo všeobecnosti. Navyše by to mohlo viesť k opakujúcej sa potrebe intervencie zo strany štátu v tomto sektore, čo by znamenalo čoraz väčšiu záťaž pre verejné financie. Tieto riziká sú vzhľadom na pravdepodobný rozsah angažovanosti štátu veľmi závažné. Aby sa obmedzilo riziko takýchto dlhodobých narušení, intervencie štátu v bankovom sektore by mali byť rozumne cielené a mali by ich sprevádzať opatrenia usmerňujúce správanie bánk, ktoré zosúladia stimuly pre banky s cieľmi verejnej politiky. Tieto opatrenia by mali byť súčasťou všeobecnej snahy o oživenie bankového sektora a mali by sa zakladať na nevyhnutnej reštrukturalizácii. Potreba reštrukturalizácie bankového sektora ako podmienka poskytnutia štátnej pomoci sa podrobnejšie analyzuje v súvislosti s pravidlami štátnej pomoci ďalej v oddieloch 5 a 6.

(10)

Pri uvažovaní o návrhu a zavádzaní opatrení na odbremenenie aktív je takisto dôležité, aby štáty EZVO brali do úvahy stav rozpočtu. Odhad celkovej zníženej hodnoty aktív ukazuje, že rozpočtové náklady – skutočné, potenciálne alebo obidvoje – na odbremenenie aktív by mohli byť značné – tak v absolútnom vyjadrení, ako aj vo vzťahu k hrubému domácemu produktu (HDP) štátov EZVO. Štátna pomoc vo forme odbremenenia aktív (a iných opatrení) by nemala mať taký objem, aby vyvolávala obavy v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií, akou je prílišná zadlženosť alebo problémy v oblasti financovania. Tieto úvahy sú dôležité najmä v súčasnej situácii narastania rozpočtových deficitov a štátneho dlhu a v súvislosti s problémami týkajúcimi sa emisie štátnych dlhopisov.

(11)

Stav rozpočtu štátov EZVO bude osobitne dôležitým faktorom pri výbere spôsobu správy aktív na odbremenenie, či už pôjde o odkúpenie, poistenie, výmenu aktív, alebo zmiešanú formu (4). Vplyv na vierohodnosť rozpočtu sa v prípade jednotlivých prístupov súvisiacich s odbremenením aktív podľa všetkého nebude veľmi líšiť, keďže finančné trhy budú pravdepodobne počítať s prípadnými stratami na podobnom základe (5). Avšak prístup, ktorý si vyžaduje priame odkúpenie znehodnotených aktív, by mohol mať okamžitý vplyv na rozpočet a financovanie štátom. Zatiaľ, čo za výber spôsobu správy znehodnotených aktív sú zodpovedné jednotlivé štáty EZVO, je potrebné zvážiť zmiešané prístupy, ktoré spočívajú vo vyňatí zlých aktív zo súvahy banky a ich prevode do samostatnej jednotky (či už v rámci tejto banky, alebo mimo nej), ktorej je poskytnutá určitá štátna záruka. Takýto prístup je atraktívny, pretože zahŕňa mnohé výhody prístupu spočívajúceho v nákupe aktív, pokiaľ ide o obnovenie dôvery v bankový systém a obmedzenie okamžitého vplyvu na rozpočet.

(12)

Vzhľadom na obmedzené rozpočtové zdroje môže byť vhodné zamerať opatrenia týkajúce sa odbremenenia aktív na obmedzený počet bánk systémového významu. V prípade niektorých štátov EZVO môžu byť opatrenia týkajúce sa odbremenenia aktív bánk výrazne obmedzené na základe existujúcich rozpočtových obmedzení a/alebo výšky bilančnej sumy ich bánk vo vzťahu k HDP.

(13)

Pri zvažovaní určitej formy opatrení týkajúcich sa odbremenenia aktív je potrebné zosúladiť okamžité ciele finančnej stability a úverových operácií bánk s potrebou vyhnúť sa dlhodobému narušeniu bankového sektora EHP, trhu EHP a ekonomiky vo všeobecnosti. Tento súlad možno najúčinnejšie dosiahnuť spoločným a koordinovaným prístupom v rámci EHP, ktorý bude sledovať nasledujúce všeobecné ciele:

(14)

Koordinácia medzi štátmi EHP by bola potrebná len na všeobecnej úrovni a bolo by ju možné dosiahnuť pri zachovaní dostatočnej flexibility na prispôsobenie opatrení špecifickým situáciám jednotlivých bánk. Ak nebude existovať dostatočná koordinácia ex ante, mnohé z týchto cieľov sa budú dať dosiahnuť len zavedením dodatočných požiadaviek kontroly štátnej pomoci ex post. Spoločné usmernenia o základných vlastnostiach odbremenenia aktív by preto mali pomôcť vyhnúť sa potrebe opráv a úprav po posúdení súladu s pravidlami štátnej pomoci. Tieto usmernenia sú uvedené v nasledujúcich oddieloch.

(15)

Bežnou povinnosťou bánk je posúdiť riziko spojené s aktívami, ktoré nakupuje, a ubezpečiť sa o tom, že sú schopné pokryť akékoľvek súvisiace straty (6). O odbremenení aktív sa však môže uvažovať ako o opatreniach na podporu finančnej stability. Štátne opatrenia týkajúce sa odbremenenia aktív sa považujú za štátnu pomoc, ak umožňujú banke, ktorá je príjemcom pomoci, nevykázať stratu ani nevytvoriť rezervu pre možnú stratu súvisiacu so znehodnotenými aktívami (alebo jej poskytujú príslušnú kompenzáciu za vykázanie straty alebo vytvorenie rezervy) a/alebo jej umožňujú uvoľniť regulačný kapitál na iné použitie. Bolo by to tak najmä v prípade, keď sa znehodnotené aktíva odkupujú alebo poisťujú nad trhovú cenu alebo keď cena záruky nekompenzuje štát za potenciálne čerpanie záruky v plnej výške (7).

(16)

Každá pomoc na opatrenia týkajúce sa odbremenenia aktív by však mala byť v súlade so všeobecnými zásadami nevyhnutnosti, primeranosti a minimalizácie narušenia hospodárskej súťaže. Takáto pomoc predstavuje závažné narušenie hospodárskej súťaže medzi bankami, ktoré sú príjemcami pomoci, a bankami, ktoré príjemcami pomoci nie sú, ako aj medzi bankami, ktoré sú príjemcami pomoci a majú rozdielne potreby, pokiaľ ide o výšku pomoci. Banky, ktoré nie sú príjemcami pomoci a ktoré sú v princípe zdravé, môžu cítiť potrebu uvažovať o intervencii štátu, aby si udržali svoju konkurencieschopnú pozíciu na trhu. Podobné narušenia hospodárskej súťaže sa môžu objaviť medzi štátmi EHP, ktoré by mohli začať medzi sebou súťažiť v poskytovaní finančnej pomoci (v snahe zachrániť svoje banky bez ohľadu na to, ako sa pomoc môže dotknúť bánk v ostatných štátoch EHP) a v ktorých by mohol nastať posun smerom k finančnému protekcionizmu a fragmentácii vnútorného trhu. Aby sa predišlo tomu, že určité banky získajú neopodstatnené výhody, účasť na schéme týkajúcej sa odbremenenia aktív by mala byť podmienená splnením jasne stanovených a objektívnych kritérií.

(17)

Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) stanovil zásady upravujúce uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci, a najmä článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP na každé opatrenie pomoci pre banky v kontexte svetovej finančnej krízy vo svojich usmerneniach o finančných inštitúciách (8). Dozorný úrad následne poskytol podrobnejšie usmernenia o praktickom uplatňovaní týchto zásad na rekapitalizáciu v novej kapitole k usmerneniam o štátnej pomoci (9). V rovnakom duchu nasledujúce usmernenia vychádzajúce z rovnakých zásad stanovujú základné vlastnosti opatrení alebo schém týkajúcich sa odbremenenia aktív, ktoré určia ich účinnosť a vplyv na hospodársku súťaž. Tieto usmernenia sa uplatňujú rovnako na všetky banky, ktoré sú príjemcami pomoci v rámci odbremenenia aktív, bez ohľadu na ich individuálnu situáciu, ale konkrétne dôsledky ich uplatňovania sa môžu líšiť v závislosti od rizikového profilu a životaschopnosti príjemcu. Zásady týchto usmernení sa uplatňujú primerane v prípadoch, ak dva štáty alebo viac štátov EHP spoločne koordinujú opatrenia na odbremenenie aktív v prospech cezhraničných bánk.

(18)

Cieľom týchto usmernení je stanoviť koordinované zásady a podmienky, aby sa čo možno najviac zaistila účinnosť opatrení týkajúcich sa odbremenenia aktív na jednotnom trhu, pričom sa zohľadňuje dlhodobý cieľ, ktorým je návrat k bežným trhovým podmienkam. Zároveň sa vyvíja úsilie o zabezpečenie dostatočnej flexibility, aby bolo možné prispôsobiť sa špecifickým situáciám alebo zaviesť dodatočné opatrenia či postupy na individuálnej alebo vnútroštátnej úrovni, ak to bude potrebné v záujme dosiahnutia finančnej stability. Účinné opatrenia týkajúce sa odbremenenia aktív by mali viesť k zachovaniu poskytovania úverov reálnej ekonomike.

(19)

Aby sa uľahčil potrebný reštrukturalizačný proces, predišlo sa narušeniu stimulov pre všetkých aktérov a poskytovaniu štátnych zdrojov bez toho, aby priniesli opätovnú obnovu bežných úverových tokov do reálnej ekonomiky, je potrebné v prípade každého opatrenia týkajúceho sa odbremenenia aktív presne zistiť závažnosť problémov, ktorým banka v súvislosti s aktívami čelí, jej skutočnú solventnosť pred poskytnutím pomoci a jej šance na návrat k životaschopnosti, pričom sa musia zvážiť všetky možné alternatívy.

(20)

Aby sa znížilo riziko opakujúcej sa potreby štátnych intervencií v prospech tých istých príjemcov, nevyhnutným predpokladom na získanie pomoci v rámci odbremenenia aktív by malo byť splnenie týchto kritérií:

(21)

Všeobecné pravidlo hovorí, že straty súvisiace so znehodnotenými aktívami majú niesť v plnom rozsahu banky. To si v prvom rade vyžaduje ex ante úplnú transparentnosť a poskytnutie príslušných informácií, ďalej správne ocenenie aktív ešte pred intervenciou štátu, ako aj primeranú odmenu pre štát za opatrenia týkajúce sa odbremenenia aktív bez ohľadu na ich formu, aby sa zaistilo rovnaké rozdelenie zodpovednosti a záťaže pre akcionárov bez ohľadu na konkrétny zvolený model. Kombinácia týchto prvkov by mala v rámci rôznych foriem štátnej pomoci a pri zohľadňovaní osobitných prvkov jednotlivých typov pomoci zaručiť rovnomernosť rozdelenia záťaže (12).

(22)

Ak by sa po riadnom ocenení aktív a presnom stanovení strát (13) dospelo k záveru, že banka by sa bez intervencie štátu nachádzala v situácii technickej insolventnosti, mala by prejsť pod nútenú správu alebo vstúpiť do likvidácie podľa právnych predpisov EHP a príslušného štátu. Aby sa v takomto prípade udržala finančná stabilita a dôvera, držiteľom dlhopisov (14) by sa mala poskytnúť ochrana alebo záruky.

(23)

Ak sa z dôvodov finančnej stability neodporúča, aby banka prešla pod nútenú správu alebo vstúpila do likvidácie (15), môže sa jej poskytnúť pomoc vo forme záruky alebo kúpy aktív, ktorá sa obmedzí na nevyhnutné minimum, čím sa jej umožní pokračovať v činnosti počas obdobia potrebného na vypracovanie plánu reštrukturalizácie alebo riadnej likvidácie. V takomto prípade by sa od akcionárov malo vyžadovať, aby takisto znášali straty, a to aspoň dovtedy, kým sa nedosiahnu stanovené limity kapitálovej primeranosti. Môže sa uvažovať aj o znárodnení.

(24)

Ak nie je možné, aby sa celá záťaž rozdelila ex ante, od banky by sa malo vyžadovať, aby prispela k pokrytiu straty alebo rizika neskôr, napríklad prostredníctvom ustanovení o vrátení (claw-back clauses) alebo v prípade poistnej schémy prostredníctvom ustanovenia, v ktorého zmysle bude banka niesť prvé straty (obvykle aspoň 10 %), a ustanovenia o rozdelení zvyšných strát, v ktorého zmysle sa banka podieľa na akýchkoľvek ďalších stratách percentuálnym podielom (obvykle aspoň 10 %) (16).

(25)

Vo všeobecnosti platí, že čím nižší je počiatočný príspevok, tým väčšia je potreba príspevku akcionárov neskôr, a to buď vo forme premeny strát štátu na akcie banky a/alebo vo forme dodatočných kompenzačných opatrení, ktorých cieľom je obmedziť narušenie hospodárskej súťaže pri posudzovaní potrebnej reštrukturalizácie.

(26)

Lehota na predkladanie žiadostí o účasť na programe týkajúcom sa znehodnotených aktív by mala byť vo všeobecnosti obmedzená na šesť mesiacov od zavedenia schémy štátom. Obmedzí sa tak záujem bánk odkladať poskytovanie potrebných informácií v očakávaní, že miera daného opatrenia sa neskôr zvýši a urýchli sa vyriešenie problémov bánk skôr, ako sa situácia okolo ekonomického poklesu ešte zhorší. Počas týchto šiestich mesiacov budú mať banky možnosť prezentovať koše oprávnených aktív, na ktoré sa môžu vzťahovať opatrenia týkajúce sa odbremenenia aktív, s možnosťou rollover (17).

(27)

Môže byť potrebné navrhnúť vhodné mechanizmy na zaistenie, aby sa banky s najväčšou potrebou odbremenenia aktív zúčastnili na štátnom programe. Takéto mechanizmy by mohli zahŕňať povinnú účasť na programe a mali by zahŕňať aspoň povinné poskytnutie informácií orgánom dohľadu. Povinnosť všetkých bánk poskytnúť informácie o rozsahu problémov súvisiacich s aktívami prispeje k jasnému určeniu potreby zavedenia programu týkajúceho sa odbremenenia aktív na úrovni štátov EZVO a jeho nevyhnutného rozsahu.

(28)

V prípade, keď účasť nie je povinná, schéma môže zahŕňať primerané stimuly (ako napríklad poskytovanie opčných listov alebo práv existujúcim akcionárom, že sa v budúcnosti budú môcť prednostne podieľať na zvyšovaní súkromného kapitálu), čím sa uľahčí účasť bánk na tejto schéme bez toho, aby sa porušili zásady transparentnosti a poskytovania informácií, správneho oceňovania a rozdelenia záťaže.

(29)

Účasť na opatreniach po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predkladanie žiadostí o účasť bude možná len v prípade výnimočných a nepredvídateľných okolností, za ktoré banka nie je zodpovedná (18), a pri uplatňovaní prísnejších podmienok, ako je napríklad požiadavka vyššej odmeny pre štát a/alebo vyšších kompenzačných opatrení.

(30)

Prístup k odbremeneniu aktív by mal byť vždy podmienený viacerými obmedzeniami správania bánk. Pre banky, ktoré sú príjemcami pomoci, by mali byť zavedené opatrenia, ktoré zaistia, že vplyv odbremenenia aktív na kapitál sa využije na poskytovanie úverov s cieľom primerane uspokojiť dopyt, a to bez diskriminácie a podľa obchodných kritérií, a nie na financovanie stratégie rastu (najmä akvizíciu zdravých bánk) na úkor konkurentov.

(31)

Takisto by sa malo uvažovať o obmedzení dividendovej politiky a stanovení horných limitov pre odmeny zástupcov manažmentu. Vymedzenie obmedzení správania bánk by sa malo stanoviť na základe posúdenia ich primeranosti pri zohľadnení rôznych faktorov, ktoré môžu viesť k potrebe reštrukturalizácie (pozri oddiel 6).

(32)

Pri určovaní škály aktív oprávnených na odbremenenie je potrebné zosúladiť potrebu dosiahnutia cieľa okamžitej finančnej stability s potrebou zabezpečenia návratu k bežnému fungovaniu trhu v strednodobom horizonte. Aktíva všeobecne známe pod názvom „toxické aktíva“ (napr. cenné papiere zaistené americkými hypotékami a súvisiace špekulatívne obchody a deriváty), ktoré spôsobili finančnú krízu a stali sa z veľkej časti nelikvidnými alebo ktorých hodnota sa výrazne znížila, sa zdajú byť hlavným dôvodom neistoty a skepticizmu, pokiaľ ide o životaschopnosť bánk. Obmedzenie škály oprávnených aktív na takéto aktíva by obmedzilo angažovanosť štátu na prípadných stratách a prispelo by k predchádzaniu narušenia hospodárskej súťaže (19). Vzhľadom na to, že špecifické problémy jednotlivých štátov EHP a bánk sú odlišné a vzhľadom na mieru, akou problém znehodnotených aktív zasiahol ostatné aktíva, príliš úzko zamerané opatrenia týkajúce sa odbremenenia aktív by však mohli spôsobiť, že dôvera v bankový sektor sa neobnoví. Z uvedeného vyplýva, že treba zaujať pragmatický prístup, ktorý zahŕňa prvky flexibility a ktorý by zabezpečil, že opatrenia týkajúce sa odbremenenia sa môžu v primeranom rozsahu a v odôvodnených prípadoch uplatniť aj na ostatné aktíva.

(33)

Spoločný a koordinovaný prístup v rámci EHP k určeniu aktív oprávnených na opatrenia týkajúce sa odbremenenia je potrebný na zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže medzi štátmi EHP a v rámci bankového sektora EHP, ako aj na obmedzenie stimulov pre cezhraničné banky, ktoré by mohli viesť k špekuláciám súvisiacim s výberom medzi rôznymi vnútroštátnymi opatreniami. Aby sa zabezpečila konzistencia pri určovaní oprávnených aktív v jednotlivých štátoch EHP, mali by sa stanoviť kategórie aktív („koše“), ktoré budú odzrkadľovať rozsah existujúceho znehodnotenia aktív. Podrobnosti týkajúce sa vymedzenia týchto kategórií sú uvedené v prílohe 3. Používanie takýchto kategórií aktív by malo zjednodušiť porovnávanie bánk a ich rizikových profilov v rámci EHP. Štáty EHP by sa následne mali rozhodnúť, na ktoré kategórie aktív a v akom rozsahu sa budú môcť uplatniť predmetné opatrenia, pričom dozorný úrad preskúma stupeň znehodnotenia vybraných aktív.

(34)

Aby sa tým štátom EHP, ktorých bankový sektor je ovplyvnený ďalšími faktormi takého rozsahu, že ohrozujú finančnú stabilitu (napríklad prasknutie bubliny na ich trhoch s nehnuteľnosťami), umožnilo rozšíriť škálu aktív oprávnených na predmetné opatrenia na presne vymedzené kategórie aktív zodpovedajúcich tejto systémovej hrozbe, mal by sa na základe riadneho odôvodnenia a bez kvantitatívnych obmedzení zvoliť primeraný prístup.

(35)

Vzhľadom na odlišnosť situácie v jednotlivých štátoch EZVO a bankách by sa mohlo uvažovať aj o dodatočnej flexibilite, ktorá by spočívala v možnosti odbremeniť banky aj od tých znehodnotených aktív, ktoré nespadajú do uvedeného rozsahu, a to bez potreby poskytnúť osobitné odôvodnenie a do maximálnej výšky 10 % – 20 % všetkých aktív dotknutej banky, na ktorú sa vzťahuje mechanizmus odbremenenia aktív. Avšak na aktíva, ktoré sa v súčasnosti nepovažujú za znehodnotené, by sa program odbremenenia aktív vzťahovať nemal. Programy týkajúce sa odbremenenia aktív by nemali predstavovať akúsi nelimitovanú poistku proti budúcim dôsledkom recesie.

(36)

Všeobecným pravidlom je, že čím sú kritériá oprávnenosti širšie formulované a čím väčší je podiel dotknutých aktív prítomných v portfóliu banky, tým rozsiahlejšia musí byť reštrukturalizácia a tým dôkladnejšie musia byť nápravné opatrenia, aby sa predišlo nežiaducemu narušeniu hospodárskej súťaže. Tie aktíva, ktoré boli zaznamenané do súvahy banky, ktorá je príjemcom pomoci, po stanovenom dátume pred oznámením programu týkajúceho sa odbremenenia aktív, nebude dozorný úrad v žiadnom prípade považovať za oprávnené na opatrenia týkajúce sa odbremenenia aktív (20). V opačnom prípade by to mohlo viesť k špekuláciám s aktívami a k neprípustnému morálnemu hazardu, keďže banky by boli motivované neposudzovať riziká súvisiace s budúcimi úverovými operáciami a inými investíciami primerane, a tak by sa zopakovali chyby, ktoré viedli k vzniku súčasnej krízy (21).

(37)

Aby sa predišlo nežiaducemu narušeniu hospodárskej súťaže a súťaženiu v poskytovaní finančnej pomoci medzi štátmi EHP, je veľmi dôležité oceňovať aktíva správne a konzistentne, najmä aktíva, ktoré sú komplexnejšie a menej likvidné. Oceňovanie by sa malo vykonávať podľa všeobecnej metodiky stanovenej na úrovni EHP a v jednotlivých štátoch EZVO by ho mal ex ante starostlivo koordinovať dozorný úrad, aby sa zaistila čo najväčšia účinnosť odbremenenia aktív a znížilo sa riziko narušenia hospodárskej súťaže a špekulácií, najmä pokiaľ ide o cezhraničné banky. Je možné, že sa budú musieť použiť aj alternatívne metodiky, aby sa zohľadnili osobitné okolnosti súvisiace napríklad s včasným poskytnutím potrebných údajov. Tieto metodiky však musia byť rovnako transparentné. V každom prípade by banky oprávnené na poskytnutie pomoci mali oceňovať svoje portfóliá každý deň a pravidelne a často oznamovať potrebné informácie národným orgánom a orgánom dohľadu.

(38)

Ak sa oceňovanie aktív ukáže byť priveľmi zložité, môže sa uvažovať o alternatívnych spôsoboch, akým je napríklad vytvorenie „dobrej banky“, prostredníctvom ktorej by štát odkúpil dobré a nie znehodnotené aktíva. Alternatívnym spôsobom na účely dlhodobejšieho oceňovania v súvislosti s reštrukturalizáciou alebo riadnou likvidáciou môže byť štátne vlastníctvo banky (vrátane znárodnenia), čím by sa odstránila neistota súvisiaca s určením správnej hodnoty príslušných aktív (22).

(39)

Vždy, keď je to možné, by sa aktíva mali oceňovať najprv na základe ich aktuálnej trhovej hodnoty. Každý prevod aktív, na ktoré sa vzťahuje schéma, pri ktorom je hodnota aktív vyššia ako trhová hodnota, sa bude vo všeobecnosti považovať za štátnu pomoc. Aktuálna trhová hodnota sa však za súčasných okolností môže podstatne líšiť od účtovnej hodnoty týchto aktív alebo v prípade, keď pre dané aktíva neexistuje trh, nemusí vôbec existovať (v prípade niektorých aktív môže byť táto hodnota nulová).

(40)

Po druhé znehodnoteným aktívam v rámci programu týkajúceho sa odbremenenia aktív sa prisúdi hodnota („prevodná hodnota“), ktorá bude nevyhnutne vyššia ako aktuálna trhová hodnota, aby sa dosiahol požadovaný účinok programu. S cieľom zaistiť súlad pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom bude dozorný úrad považovať prevodnú hodnotu, ktorá odráža súvisiacu dlhodobú ekonomickú hodnotu („skutočnú ekonomickú hodnotu“) aktív na základe príslušných hotovostných tokov a širších časových horizontov, za prijateľný ukazovateľ zlučiteľnosti výšky pomoci obmedzenej na nevyhnutné minimum so spoločným trhom. Aby sa dala odhadnúť skutočná ekonomická hodnota aktív, ktoré sú také komplexné, že nemožno spoľahlivo predpovedať ich vývoj v najbližšej budúcnosti, bude sa musieť uvažovať o uplatnení jednotného zníženia hodnoty na určité kategórie aktív.

(41)

Prevodná hodnota v prípade opatrení kúpy alebo poistenia aktív (23) by preto mala vychádzať z ich skutočnej ekonomickej hodnoty. Zároveň sa zaistí primeraná odmena pre štát. Ak štáty EZVO pokladajú za potrebné použiť prevodnú hodnotu aktív, ktorá prevyšuje ich skutočnú ekonomickú hodnotu – konkrétne v prípadoch, keď chcú predísť technickej insolventnosti –, prvok pomoci opatrenia bude zodpovedajúco vyšší. Takýto prípad je prijateľný, len ak je viazaný na rozsiahlu reštrukturalizáciu a podmienky, ktoré umožňujú vrátenie tejto dodatočnej pomoci neskôr, napríklad prostredníctvom mechanizmov vrátenia.

(42)

Postupy oceňovania vo vzťahu k trhovej alebo skutočnej ekonomickej hodnote, ako aj k zaisteniu odmeny pre štát by sa mali riadiť zásadami a postupmi uvedenými v prílohe 4.

(43)

Dozorný úrad bude pri posudzovaní metodík oceňovania, ktoré predložia štáty EZVO v súvislosti s opatreniami týkajúcimi sa odbremenenia aktív a ich zavádzaním v jednotlivých prípadoch, konzultovať so znalcami na oceňovanie (24). S cieľom zaistiť súlad medzi jednotlivými metodikami oceňovania dozorný úrad bude takisto vychádzať zo skúseností existujúcich orgánov na úrovni EÚ.

(44)

Záleží na štátoch EZVO, aký model z možností uvedených v oddiele 4 si vyberú, aby odbremenili banky od určitých aktív v závislosti od rozsahu problému znehodnotených aktív, situácie jednotlivých dotknutých bánk a rozpočtu. Cieľom kontroly štátnej pomoci je zabezpečiť, aby vlastnosti vybraného modelu zaistili rovnaké zaobchádzanie a predišli nežiaducemu narušeniu hospodárskej súťaže.

(45)

Hoci sa jednotlivé ceny súvisiace s opatreniami pomoci môžu líšiť, ich rozdielne vlastnosti by nemali mať výrazný vplyv na primerané rozdelenie záťaže medzi štát a banky, ktoré pomoc prijímajú. Na základe riadneho ocenenia by celkový finančný mechanizmus spoločnosti spravujúcej aktíva, poistenie alebo zmiešané riešenie mali zaistiť, že banka bude niesť rovnaký podiel strát. Takisto sa môže v tomto kontexte uvažovať o ustanoveniach o vrátení. Vo všeobecnosti musia všetky schémy zaistiť, že banky, ktoré sú príjemcami pomoci, ponesú straty, ktoré vznikli pri prevode aktív (pozri ďalej odsek 50 a poznámku pod čiarou č. 11).

(46)

Aby sa bez ohľadu na zvolený model zjednodušilo zameranie bánk na obnovu životaschopnosti a predchádzanie možným konfliktom záujmov, je potrebné zabezpečiť jasné funkčné a organizačné oddelenie banky, ktorá je príjemcom pomoci, od jej znehodnotených aktív, najmä pokiaľ ide o ich zástupcov manažmentu, zamestnancov a klientov.

(47)

Podrobnosti o vplyve týchto usmernení na poskytovanie štátnej pomoci, pokiaľ ide tak o počiatočnú notifikáciu pomoci, ako aj o posúdenie reštrukturalizačných plánov v prípadoch, keď je to potrebné, sú uvedené v prílohe 5.

(48)

Uvedené zásady a podmienky stanovujú rámec pre návrh opatrení týkajúcich sa odbremenenia aktív v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Cieľom pravidiel štátnej pomoci v tomto kontexte je zabezpečiť minimálnu pomoc, ktorá spôsobí čo možno najmenšie narušenie hospodárskej súťaže a ktorá oslobodí banky, ktoré sú príjemcami pomoci, od rizík spojených s osobitnou kategóriou aktív, čím vytvorí vhodné podmienky pre návrat k dlhodobej životaschopnosti bez poskytovania štátnej pomoci. Zatiaľ čo postup v prípade znehodnotených aktív, ktorý je v súlade s uvedenými zásadami, je potrebný na umožnenie návratu bánk k životaschopnosti, sám osebe na dosiahnutie tohto cieľa nepostačuje. Aby sa banky vyhli podobným problémom v budúcnosti a zaistili udržateľnú výnosnosť, budú musieť vo vlastnom záujme prijať potrebné opatrenia v závislosti od svojej osobitnej situácie a vlastností.

(49)

Podľa pravidiel štátnej pomoci, a predovšetkým pravidiel pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu takéto opatrenia týkajúce sa odbremenenia aktív predstavujú štrukturálnu operáciu a vyžadujú si dôkladné posúdenie troch podmienok: i) príjemca musí adekvátne prispieť na pokrytie nákladov programu týkajúceho sa znehodnotených aktív; ii) musia sa realizovať opatrenia, ktoré zaručia návrat k životaschopnosti; iii) musia sa prijať opatrenia potrebné na nápravu narušenia hospodárskej súťaže.

(50)

Prvá podmienka by mala byť za bežných okolností splnená dodržaním požiadaviek stanovených v predchádzajúcich kapitolách, najmä požiadaviek týkajúcich sa poskytovania informácií, oceňovania, stanovenia cien a rozdelenia záťaže. To by malo zabezpečiť, že príjemca uhradí minimálne všetky straty súvisiace s prevodom aktív na štát. Ak to nie je fyzicky možné, pomoc sa môže výnimočne schváliť pod podmienkou, že na ďalšie dve podmienky sa uplatnia prísnejšie požiadavky.

(51)

Požiadavky týkajúce sa návratu k životaschopnosti a potreby opatrení na nápravu narušenia hospodárskej súťaže sa stanovia od prípadu k prípadu. Pokiaľ ide o druhú podmienku, ktorou je návrat k dlhodobej životaschopnosti, je potrebné poznamenať, že opatrenia týkajúce sa odbremenenia aktív môžu prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa. V rámci štúdie o životaschopnosti by sa mali kompletne posúdiť a zvážiť možné rizikové faktory, aby bolo možné potvrdiť skutočnú a budúcu kapitálovú primeranosť banky (25).

(52)

Dozorný úrad posúdi rozsah potrebnej reštrukturalizácie po prvotnom schválení opatrení týkajúcich sa odbremenenia aktív na základe týchto kritérií: kritériá uvedené v usmerneniach dozorného úradu o štátnej pomoci o rekapitalizácii bánk, podiel bankových aktív, na ktoré sa vzťahuje odbremenenie, prevodná hodnota týchto aktív v porovnaní s trhovou hodnotou, osobitné vlastnosti odbremenenia znehodnotených aktív, celkový rozsah angažovanosti štátu vzhľadom na rizikovo vážené aktíva banky, povaha a pôvod problémov banky, ktorá je príjemcom pomoci, a stav obchodného modelu banky a jej investičnej stratégie. Takisto bude zohľadňovať ďalšie záruky zo strany štátu alebo rekapitalizáciu zo strany štátu, aby získala celkový obraz o situácii banky, ktorá je príjemcom pomoci (26).

(53)

Dlhodobá životaschopnosť znamená, že banka je schopná prežiť bez akejkoľvek štátnej pomoci, čo znamená, že sa musia predložiť jasné plány splatenia štátneho kapitálu, ktorý bol danej banke poskytnutý, a vzdania sa štátnych záruk. V závislosti od výsledku tohto posúdenia bude reštrukturalizácia musieť zahŕňať dôkladné preskúmanie stratégie a činnosti banky, ktoré sa bude týkať najmä hlavných činností, nového zamerania obchodných modelov, uzavretia alebo predaja obchodných divízií/dcérskych spoločností, zmien v správe aktív a pasív a iných zmien.

(54)

O potrebe rozsiahlej reštrukturalizácie sa bude uvažovať v prípade, ak by primerané ocenenie znehodnotených aktív podľa zásad uvedených v oddiele 5.5 a prílohe 4 viedlo bez intervencie zo strany štátu ku kapitálovej/technickej insolventnosti. Opakované žiadosti o pomoc a nedodržiavanie všeobecných zásad uvedených v predchádzajúcich oddieloch budú signálom, že je potrebné vykonať takúto rozsiahlu reštrukturalizáciu.

(55)

Rozsiahla reštrukturalizácia sa bude vyžadovať aj v prípade bánk, ktoré už dostali nejakú formu štátnej pomoci, ak táto pomoc prispieva na pokrytie strát či na vyvarovanie sa stratám alebo kumulatívne presahuje 2 % všetkých rizikovo vážených aktív banky, pričom sa bude náležite zohľadňovať konkrétna situácia každého príjemcu (27).

(56)

Časový plán zavádzania opatrení požadovaných na obnovenie životaschopnosti sa určí po zvážení konkrétnej situácie príslušnej banky, ako aj celkovej situácie v bankovom sektore. Vykonanie potrebných úprav sa nebude bezdôvodne odkladať.

(57)

Po tretie preskúma sa rozsah potrebných kompenzačných opatrení, berúc do úvahy narušenie hospodárskej súťaže, ktoré pomoc spôsobí. Tieto opatrenia môžu zahŕňať zmenšovanie alebo predaj ziskových obchodných jednotiek alebo dcérskych spoločností alebo prijatie záväzkov týkajúcich sa správania bánk, ktorých cieľom bude obmedziť obchodnú expanziu.

(58)

O potrebe kompenzačných opatrení sa bude uvažovať v prípade, keď banka, ktorá je príjemcom pomoci, nespĺňa podmienky stanovené v predchádzajúcich odsekoch, najmä podmienky týkajúce sa poskytovania informácií, oceňovania, stanovovania cien a rozdelenia záťaže.

(59)

Dozorný úrad posúdi rozsah požadovaných kompenzačných opatrení na základe jeho posúdenia narušenia hospodárskej súťaže, ktoré pomoc spôsobí, a najmä na základe týchto faktorov: celková výška pomoci vrátane záruk a rekapitalizácie, objem znehodnotených aktív, na ktoré sa opatrenie vzťahuje, rozsah strát súvisiacich s aktívami, všeobecný stav banky, rizikový profil aktív, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na odbremenenie, kvalita rizikového riadenia banky, miera solventnosti v prípade neposkytnutia pomoci, pozícia banky, ktorá je príjemcom pomoci, na trhu a narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z pokračujúceho pôsobenia banky na trhu, ako aj vplyv pomoci na štruktúru bankového sektora.

(60)

Táto kapitola usmernení o štátnej pomoci sa uplatňuje odo dňa jej prijatia so zreteľom na finančné a hospodárske okolnosti, ktoré si vyžadovali prijať okamžité opatrenia.