—

Základ výpočtu: 1-ročný IBOR

Základná sadzba je založená na 1-ročných sadzbách na peňažnom trhu. Dozorný orgán si vyhradzuje právo použiť kratšie alebo dlhšie splatnosti prispôsobené určitým prípadom.

Kde tieto sadzby nie sú k dispozícii, použije sa 3-mesačná sadzba peňažného trhu.

Ak nebudú k dispozícii spoľahlivé alebo rovnocenné údaje, alebo vo výnimočných prípadoch, dozorný orgán môže, v úzkej spolupráci s dotknutým štátom resp. štátmi EZVO a v zásade na základe údajov príslušnej centrálnej banky, určiť iný základ výpočtu.

—

Marže

Uplatniť sa majú v zásade nasledujúce marže v závislosti od ratingu podniku a ponúknutého kolaterálu (2).

K základnej sadzbe sa obvykle pripočítava 100 bázických bodov. To platí pre i) úvery podnikom s uspokojivým ratingom a vysokým kolaterálom alebo ii) úvery podnikom s dobrým ratingom a bežným kolaterálom.

Pre dlžníkov, ktorí nemajú úverovú históriu, alebo v prípade ratingu vychádzajúceho zo súvahy, ako sú niektoré spoločnosti so špeciálnym určením alebo začínajúce spoločnosti, by sa základná sadzba mala zvýšiť najmenej o 400 bázických bodov (v závislosti od disponibilných kolaterálov) a marža by nemala byť nikdy nižšia, ako marža, ktorá by platila pre materskú spoločnosť.

Ratingy sa nemusia získavať od špecializovaných ratingových agentúr – rovnako prijateľné sú aj vnútroštátne ratingové systémy alebo ratingové systémy používané bankami na vyjadrenie miery zlyhania (4).

Uvedené marže sa môžu z času na čas prehodnotiť, aby sa zohľadnila situácia na trhu.

—

Aktualizácia

Referenčná sadzba sa bude každoročne aktualizovať. Základná sadzba sa teda vypočíta na základe 1-ročného IBOR-u zaznamenaného v septembri, októbri a novembri predchádzajúceho roku. Následne pevne stanovená základná sadzba bude platná od prvého januára. Okrem toho sa aktualizácia uskutoční vždy, keď sa priemerná sadzba, vypočítaná za tri predchádzajúce mesiace, odchýli od platnej sadzby o viac ako 15 %, aby sa zohľadnili významné a náhle zmeny. Táto nová sadzba nadobudne účinnosť prvého dňa druhého mesiaca nasledujúceho po mesiacoch použitých na výpočet.

—

Diskontná sadzba: výpočet čistej súčasnej hodnoty

Referenčná sadzba sa má používať aj ako diskontná sadzba na výpočet súčasných hodnôt. Na tento účel sa v zásade použije základná sadzba zvýšená o pevnú maržu 100 bázických bodov.

—

Táto metodika nadobudne účinnosť 1. januára 2009.

—

všeobecné záruky, t. j. záruky, ktoré sa poskytujú podnikom ako také, a záruky spojené s určitou transakciou, ktorou môže byť úver, investícia do základného imania atď.;

—

záruky, ktoré sa poskytujú určitým nástrojom, a záruky viazané na právnu formu samotného podniku;

—

priamo poskytnuté záruky alebo protizáruky poskytnuté ručiteľovi na prvej úrovni;

—

neobmedzené záruky a záruky s obmedzením výšky a/alebo trvania. Dozorný orgán EZVO považuje za pomoc vo forme záruky aj výhodnejšie podmienky financovania pre podniky, ktorých právna forma vylučuje konkurzné konanie alebo iné postupy v prípade platobnej neschopnosti, alebo keď sa poskytuje výslovná štátna záruka alebo krytie strát štátom. To isté platí, keď štát získa nejaký majetok v podniku, ak sa namiesto obvyklého obmedzeného ručenia prijme neobmedzené ručenie;

—

záruky jednoznačne vyplývajúce zo zmluvného zdroja (ako sú formálne zmluvy, odporúčajúce listy) alebo z iného právneho zdroja a záruky, ktorých forma je menej viditeľná (ako sú sprievodné listy, ústne záväzky), prípadne aj s rôznou úrovňou istoty, ktorú môžu tieto záruky poskytovať.

a)

„schéma poskytovania záruk“ znamená akýkoľvek nástroj, na základe ktorého možno bez potreby ďalších vykonávacích opatrení poskytnúť záruky podnikom pri dodržaní určitých podmienok pre dĺžku trvania záruky, výšku záruky, príslušnú transakciu, typ alebo veľkosť podnikov (napríklad MSP),

b)

„individuálna záruka“ znamená akúkoľvek záruku poskytnutú podniku, ktorá nebola poskytnutá na základe schémy poskytovania záruk.

2.3.1.

I keď príjemcom pomoci je obvykle dlžník, nemožno vylúčiť, že za určitých okolností bude mať aj veriteľ priamy prospech z pomoci. Konkrétne, napríklad, ak sa štátna záruka poskytne ex post v súvislosti s úverom alebo s iným finančným záväzkom, ktorý už bol prijatý, bez úpravy podmienok tohto úveru alebo tohto finančného záväzku, alebo ak sa jeden úver so zárukou použije na splatenie iného úveru bez záruky tej istej úverovej inštitúcii, vtedy môže ísť aj o pomoc pre veriteľa v prípade, ak sa zvýši zabezpečenie úverov. V prípade, keď záruka predstavuje pomoc pre veriteľa, treba upozorniť na skutočnosť, že takáto pomoc by v zásade mohla predstavovať prevádzkovú pomoc.

2.3.2.

Záruky sa líšia od iných opatrení štátnej pomoci, ako sú granty alebo oslobodenia od daní tým, že v prípade záruk štát vstupuje aj do právneho vzťahu s veriteľom. Musia sa preto brať do úvahy možné dôsledky neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci na tretie osoby. V prípade štátnych záruk na úvery sa to týka najmä úverových finančných inštitúcií. Ak ide o záruky na dlhopisy, ktoré boli vydané s cieľom financovať podniky, potom sa to týka finančných inštitúcií, ktoré sa podieľajú na vydaní dlhopisov. Otázka, či neoprávnenosť poskytnutia pomoci má vplyv na právne vzťahy medzi štátom a tretími osobami, je záležitosťou, ktorá sa musí preskúmať podľa vnútroštátneho práva. Vnútroštátne súdy musia v niektorých prípadoch preskúmať, či vnútroštátne právne predpisy nebránia dodržiavaniu záručných zmlúv, a Dozorný orgán EZVO sa domnieva, že pri tomto posudzovaní by mali brať do úvahy porušenie právnych predpisov EHP. Preto by veritelia mohli mať záujem, aby sa pri každom poskytnutí záruky v rámci štandardného preventívneho opatrenia preverilo, či sa dodržali všetky pravidlá EZVO o štátnej pomoci. Štát EZVO by tiež mal byť schopný poskytnúť číslo prípadu, ktoré vydá Dozorný orgán EZVO pre individuálny prípad alebo schému, a prípadne aj kópiu rozhodnutia Dozorného orgánu EZVO, ktoré nemá dôverný charakter, spolu s príslušným odkazom na Úradný vestník Európskej únie. Dozorný orgán EZVO vynaloží maximálne úsilie nato, aby transparentným spôsobom sprístupňoval informácie o prípadoch a systémoch, ktoré schváli.

a)

Dlžník nemá finančné ťažkosti.

Pri rozhodovaní, či sa dlžník nachádza v ťažkej finančnej situácii, by sa malo vychádzať z definície uvedenej v kapitole týchto usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (7). MSP, ktoré vznikli pred menej ako troma rokmi, sa na účely tejto kapitoly nebudú počas tohto obdobia považovať za podniky v ťažkostiach.

b)

Rozsah záruky možno riadne stanoviť v čase poskytnutia.

To znamená, že záruky musia byť naviazané na konkrétnu finančnú transakciu na pevnú maximálnu sumu a musia byť časovo obmedzené.

c)

Záruka nekryje viac ako 80 % nesplateného úveru alebo iného finančného záväzku; toto obmedzenie sa neuplatňuje na záruky na krytie dlhových cenných papierov (8).

Dozorný orgán EZVO sa domnieva, že ak je finančný záväzok plne krytý štátnou zárukou, veriteľ má menšiu stimuláciu riadne posúdiť, zabezpečiť a minimalizovať riziko vyplývajúce z úverovej operácie, a najmä riadne posúdiť úverovú bonitu dlžníka. Takéto posúdenie rizík nie vždy môže prevziať štát ako poskytovateľ záruky, a to kvôli nedostatku prostriedkov. Nedostatok stimulov na minimalizovanie rizika nesplatenia úveru by mohol viesť veriteľov k uzatváraniu zmlúv na úvery s väčším ako obvyklým obchodným rizikom a v štátnom portfóliu by tým mohla narastať výška záruk na vyššie riziká.

Toto 80 % obmedzenie sa neuplatňuje na verejnú záruku poskytnutú na financovanie spoločnosti, ktorej činnosť pozostáva výlučne z poskytovania služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (9), ktorými bola riadne poverená, a v prípade, keď bola záruka poskytnutá orgánom verejnej moci, ktorý toto poverenie vydal. Toto 80 % obmedzenie sa uplatňuje, ak daná spoločnosť poskytuje iné služby všeobecného hospodárskeho záujmu alebo vykonáva iné ekonomické činnosti.

Na zabezpečenie, aby veriteľ skutočne znášal časť rizika, náležitá pozornosť sa musí venovať týmto dvom aspektom:

Ak má štát EZVO v úmysle poskytnúť záruku vyššiu, ako je hranica 80 %, a tvrdí, že táto záruka nepredstavuje pomoc, mal by toto tvrdenie riadne odôvodniť, napríklad na základe zmluvnej úpravy celej transakcie, a oznámiť ju Dozornému orgánu EZVO, aby sa záruka mohla riadne posúdiť, či nemá prípadne charakter štátnej pomoci.

d)

Za záruku sa platí trhovo orientovaná cena.

Ako sa uvádza v bode 2.1, znášanie rizika by sa za normálnych okolností malo kompenzovať primeraným poplatkom zo sumy záruky alebo protizáruky. Ak je cena za záruku prinajmenšom taká istá ako zodpovedajúca referenčná výška poplatku na finančných trhoch, záruka neobsahuje prvok pomoci.

Ak sa na finančných trhoch nedá nájsť zodpovedajúca referenčná výška poplatku, celkové finančné náklady na úver so zárukou, vrátane úrokovej sadzby úveru a poplatku za záruku, sa musia porovnať s trhovou cenou podobného úveru, ktorý nie je zabezpečený zárukou.

V obidvoch prípadoch sa pri určovaní zodpovedajúcej trhovej ceny musí prihliadať na charakter záruky a príslušného úveru. Patrí sem okrem iného výška a trvanie transakcie, zábezpeka, ktorú poskytol dlžník, a ďalšie skúsenosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie miery návratnosti, pravdepodobnosť neplnenia záväzkov dlžníka v dôsledku jeho finančnej situácie, oblasť jeho činnosti a vyhliadky, ako aj ďalšie ekonomické podmienky. Táto analýza by mala predovšetkým umožniť zaradiť dlžníka pomocou ratingu rizika. Toto zaradenie môže poskytnúť niektorá medzinárodne uznávaná ratingová agentúra alebo interný rating, ak je k dispozícii, ktorý používa banka poskytujúca príslušný úver. Dozorný orgán EZVO poukazuje na súvislosť medzi ratingom a úrokovou sadzbou v prípade neplnenia záväzkov, ktoré stanovili medzinárodné finančné inštitúcie, ktorých práce sú aj verejne dostupné (10). Na účely posúdenia, či poplatok zodpovedá trhovým cenám môže štát EZVO vykonať porovnanie cien, ktoré platia podniky s podobným ratingom pôsobiace na trhu.

Dozorný orgán EZVO preto nesúhlasí s tým, aby sa poplatok za poskytnutie záruky stanovil paušálnou sadzbou, ktorá sa považuje za zodpovedajúcu celkovej úrovni daného odvetvia.

a)

Schéma nepovoľuje poskytovanie záruk dlžníkom vo finančných ťažkostiach (pozri podrobné informácie v bode 3.2. písm. a)).

b)

Rozsah záruk sa dá riadne stanoviť v čase poskytnutia. To znamená, že záruky sa musia viazať na konkrétne finančné transakcie, na pevnú maximálnu sumu a musia byť časovo obmedzené.

c)

Záruky nekryjú viac ako 80 % každého nesplateného úveru alebo iného finančného záväzku (pozri podrobné informácie a výnimky v bode 3.2 písm. c)).

d)

Podmienky schémy vychádzajú z realistického posúdenia rizika tak, aby poplatky, ktoré príjemcovia zaplatia, umožnili v maximálnej miere samofinancovanie tejto schémy. Dozorný orgán EZVO považuje charakter samofinancovania schémy a riadnu orientáciu na riziko za ukazovatele, že poplatky účtované za záruky v rámci schémy zodpovedajú trhovým cenám.

To znamená, že riziko každej novej záruky sa musí posúdiť na základe všetkých relevantných faktorov (kvality dlžníka, zabezpečenia, trvania záruky atď.). Na základe tejto analýzy rizík sa musia stanoviť rizikové triedy (16) a záruka sa musí zaradiť do jednej z týchto rizikových tried a podľa výšky záruky alebo protizáruky sa musí účtovať zodpovedajúci poplatok.

e)

Na dosiahnutie riadneho a postupného hodnotenia aspektu samofinancovania schémy sa primeranosť výšky poplatkov musí prehodnocovať aspoň raz ročne na základe skutočnej miery stratovosti schémy v ekonomicky primeranom časovom horizonte a poplatky sa musia zodpovedajúcim spôsobom upraviť, ak existuje riziko, že schéma prestane byť samofinancujúca. Táto úprava sa môže týkať všetkých existujúcich a budúcich záruk alebo len budúcich záruk.

f)

Aby mohli byť poplatky považované za poplatky zodpovedajúce trhovým cenám, musia zahŕňať bežné riziká súvisiace s poskytnutím záruky, administratívne náklady schémy a ročnú odmenu za primeraný kapitál, dokonca i keď tento ešte vôbec neexistuje alebo je vytvorený len čiastočne.

Čo sa týka administratívnych nákladov, tieto by mali zohľadňovať aspoň úvodné posúdenie rizík, ako aj náklady na monitorovanie a riadenie rizík, ktoré sú spojené s poskytnutím a správou záruky.

Pokiaľ ide o odmenu za kapitál, Dozorný orgán EZVO poznamenáva, že obvyklí poskytovatelia záruk podliehajú pravidlám pre kapitálové požiadavky a v súlade s týmito pravidlami sú nútení vytvoriť vlastný kapitál, aby nedošlo k ich úpadku v dôsledku kolísania ročných strát súvisiacich so zárukami. Schémy poskytovania štátnych záruk obvykle nepodliehajú týmto pravidlám, a teda nemusia vytvárať takéto rezervy. Inými slovami, vždy keď straty vyplývajúce zo záruk presiahnu príjmy z poplatkov za záruky, deficit sa jednoducho pokryje zo štátneho rozpočtu. Táto štátna záruka na schému spôsobuje, že schéma sa dostáva do priaznivejšej situácie ako obyčajný poskytovateľ záruky. Dozorný orgán EZVO sa domnieva, že na to, aby sa táto disproporcia odstránila a aby štát dostal odmenu za riziko, ktoré na seba preberá, musia poplatky za záruku zahŕňať aj odmenu za dostatočný kapitál.

Dozorný orgán EZVO sa domnieva, že tento kapitál musí zodpovedať 8 % (17) z výšky nesplatených záruk. Pri zárukách poskytnutých podnikom s ratingom zodpovedajúcim ratingu AAA/AA- (Aaa/Aa3) sa suma kapitálu, ktorá sa má odmeniť, môže znížiť na 2 % z výšky nesplatených záruk. Zatiaľ čo pri zárukách poskytnutých podnikom s ratingom zodpovedajúcim ratingu A+/A- (A1/A3) sa suma kapitálu, ktorá sa má odmeniť, môže znížiť na 4 % z výšky nesplatených záruk.

Obvyklá odmena za tento kapitál sa skladá z poplatku za riziko, prípadne zvýšeného o bezrizikovú úrokovú sadzbu.

V každom prípade sa poplatok za riziko musí štátu zaplatiť z primeranej výšky kapitálu. Dozorný orgán EZVO sa na základe vlastnej skúsenosti a skúsenosti Európskej komisie domnieva, že za obvyklá výška poplatku za kapitálové riziko je minimálne 400 bázických bodov a že takýto poplatok za kapitálové riziko by mal byť zahrnutý do poplatku za záruku účtovaného príjemcom (18).

Podobne ako vo väčšine schém poskytovania štátnych záruk, ak kapitál na schému neposkytne štát a nejestvuje preto žiadny príspevok v hotovosti zo strany štátu, bezriziková úroková sadzba sa nemusí brať do úvahy. Naproti tomu, ak príslušný kapitál skutočne poskytne štát, štát musí znášať náklady spojené s úverom a schéma má prospech z týchto prostriedkov prostredníctvom ich prípadného investovania. Štátu sa preto musí z poskytnutej sumy zaplatiť bezriziková úroková sadzba. Tento poplatok by mal byť navyše odvodený z finančného príjmu schémy a nemusí mať nutne vplyv na poplatok za záruku (19). Dozorný orgán EZVO sa domnieva, že výnos z 10-ročného vládneho dlhopisu sa môže použiť ako vhodný vzor pre bezrizikovú úrokovú sadzbu, ktorý sa považuje za obvyklú návratnosť kapitálu.

g)

Aby sa zabezpečila transparentnosť, v schéme sa musia stanoviť podmienky, na základe ktorých sa budú poskytovať budúce záruky, ako napríklad oprávnené spoločnosti podľa ratingu, a kde to prichádza do úvahy aj odvetvie a rozsah, ako aj maximálna výška a trvanie záruk.

—

použitie poplatkov za zabezpečenie, ako sú vymedzené v individuálnych zárukách pre MSP;

—

hodnotenie schém poskytovania záruk ako takých umožnením uplatňovania paušálneho poplatku bez potreby individuálneho ratingu MSP, ktoré sú príjemcami pomoci.

a)

Či v prípade individuálnych záruk má dlžník finančné ťažkosti. Či v prípade schém poskytovania záruk kritéria oprávnenosti schémy zaručujú vylúčenie takýchto spoločností (podrobné informácie pozri v bode 3.2 písm. a)).

Dozorný orgán EZVO upozorňuje, že pri spoločnostiach nachádzajúcich sa v ťažkostiach, by prípadný trhový poskytovateľ záruky v čase poskytnutia záruky účtoval vysoký poplatok vzhľadom na vysokú očakávanú mieru neplnenia záväzkov. Ak sa pravdepodobnosť, že dlžník nebude schopný úver splatiť, javí ako mimoriadne vysoká, táto trhová sadzba nemusí existovať a vo výnimočných prípadoch sa prvok pomoci v záruke môže ukázať rovnako vysoký ako suma skutočne krytá touto zárukou.

b)

Či sa v čase poskytnutia každej záruky dá riadne stanoviť jej rozsah.

To znamená, že záruky musia byť naviazané na konkrétnu finančnú transakciu, na pevnú maximálnu sumu a musia byť časovo obmedzené. V tejto súvislosti sa Dozorný orgán EZVO v zásade domnieva, že neobmedzené záruky sú v zásade nezlučiteľné s článkom 61 Dohody o EHP.

c)

Či záruky nekryjú viac ako 80 % každého nesplateného úveru alebo iného finančného záväzku (podrobné informácie pozri v bode 3.2 písm. c)).

V snahe zabezpečiť, aby veriteľ mal skutočnú stimuláciu na riadne posúdenie, zabezpečenie a minimalizáciu rizika vyplývajúceho z úverovej operácie, a najmä na riadne posúdenie úverovej bonity dlžníka sa Dozorný orgán EZVO domnieva, že veriteľ (21) by mal kryť percentuálny podiel nekrytý štátnou zárukou aspoň vo výške 20 %, s cieľom riadne zabezpečiť svoje úvery a minimalizovať riziko spojené s transakciou. Dozorný orgán EZVO preto vo všeobecnosti dôkladnejšie preskúma každú záruku a schému poskytovania záruk, ktoré kryjú celú (alebo takmer celú) finančnú transakciu s výnimkou tých, ktoré štát EZVO riadne odôvodní, napríklad osobitným charakterom transakcie.

d)

Či sa prihliadalo na špecifický charakter záruky a úveru (alebo iného finančného záväzku) pri určovaní trhového poplatku za záruku, z ktorého sa počíta prvok pomoci porovnaním so skutočne zaplateným poplatkom (podrobné informácie pozri v bode 3.2 písm. d)).

a)

počet a výšku vydaných záruk;

b)

počet a výšku súm, na ktoré bola poskytnutá záruka a ktoré neboli na konci obdobia splatené;

c)

počet a hodnotu súm, na ktoré bola poskytnutá záruka a ktoré neboli riadne a načas splatené (uvedené jednotlivo) za rok;

d)

ročné príjmy:

e)

ročné náklady:

f)

ročný prebytok alebo deficit (rozdiel medzi príjmami a nákladmi); a zároveň

g)

kumulovaný prebytok alebo deficit od začiatku schémy (32).

(1)

Železnice sa vyznačujú jedinečnými prednosťami: ide o bezpečný a neznečisťujúci druh dopravy. Železničná doprava preto môže významne prispieť k rozvoju trvalo udržateľnej dopravy v Európskom hospodárskom priestore.

(2)

V Bielej knihe Európskej komisie „Európska dopravná politika do roku 2010: čas sa rozhodnúť“ (2) a v jej strednodobej revízii (3) sa zdôrazňuje, nakoľko je dynamický železničný sektor potrebný na vytvorenie efektívneho systému bezpečnej a čistej nákladnej a osobnej dopravy, ktorá prispeje k vytvoreniu trvalo prosperujúceho jednotného európskeho trhu. V uznesení Poradného výboru EHP a v správe „Ambiciózna dopravná politika“ (4) sa ďalej zdôrazňuje význam takéhoto dynamického železničného sektora pre EHP. Preťaženie ciest, ktorému sú vystavené mestá a niektoré oblasti EHP, potreba riešiť otázky zmeny klímy a zvyšovanie cien palív ukazujú, nakoľko je potrebné podporovať rozvoj železničnej dopravy. Z tohto hľadiska treba pripomenúť, že spoločná dopravná politika musí sledovať environmentálne ciele stanovené v Dohode o EHP (5) a v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (6).

(3)

Napriek tomu však železničná doprava v Európe trpí nedostatočnou príťažlivosťou, a od 60. rokov 20. storočia až po jeho koniec zažívala nepretržitý úpadok. V porovnaní s inými spôsobmi dopravy relatívne poklesli objemy tak nákladnej železničnej dopravy, ako aj osobnej železničnej dopravy. Nákladná železničná doprava dokonca klesla aj v absolútnom vyjadrení: objem nákladov prepravených železnicou boli v roku 1970 vyššie ako v roku 2000. Tradičné železničné podniky totiž neboli schopné zabezpečiť spoľahlivosť a dodržiavanie časovej dochvíľnosti, ktorú od nich očakávali zákazníci, čo viedlo k presunu od železničnej dopravy na iné spôsoby dopravy, najmä na cestnú dopravu (7). A hoci osobná železničná doprava v absolútnom vyjadrení naďalej rástla, toto zvýšenie sa javí ako nepatrné v porovnaní s cestnou a leteckou dopravou (8).

(4)

Zdá sa, že sa tento trend nedávno zmenil (9), ale cesta k dosiahnutiu silnej a konkurencieschopnej železničnej dopravy bude ešte dlhá. Najmä v sektore nákladnej železničnej dopravy pretrvávajú veľké ťažkosti, ktoré si vyžadujú konanie zo strany verejného sektora (10).

(5)

Relatívny úpadok európskeho železničného sektora vyplýva do veľkej miery z historickej organizácie ponuky dopravy, najmä vnútroštátnych a monopolistických schém.

(6)

V prvom rade, vzhľadom na to, že na vnútroštátnych sieťach nejestvovala hospodárska súťaž, železničné podniky nemajú žiadnu stimuláciu, aby znižovali svoje prevádzkové náklady a rozvíjali nové služby. Ich činnosti nezabezpečovali dostatočné výnosy na pokrytie všetkých nákladov a nevyhnutných investícií. Tieto nevyhnutné investície neboli vždy vynaložené a štáty EZVO niekedy donútili národné železničné podniky, aby tieto investície vynaložili, keď tieto železničné podniky neboli schopné ich primerane financovať z vlastných zdrojov. Výsledkom bola veľká zadlženosť týchto podnikov, ktorá sama mala negatívny vplyv na ich rozvoj.

(7)

Po druhé, rozvoju železničnej dopravy v Európe bránila nedostatočná štandardizácia a interoperabilita sietí, zatiaľ čo cestní a leteckí dopravcovia boli schopní rozvíjať celú škálu medzinárodných služieb. EHP zdedil mozaiku vnútroštátnych železničných sietí, ktoré sa vyznačujú rozličným rozchodom koľajníc a nezlučiteľnými signalizačnými a bezpečnostnými systémami, ktoré neumožňujú železničným podnikom ťažiť z úspor z rozsahu, ktoré by vyplynuli skôr z koncepcie infraštruktúry a vozového parku pre jeden veľký trh, a nie pre 27 (11) vnútroštátnych trhov.

(8)

EHP uskutočňuje politiku na oživenie železničného sektora, ktorá je zameraná na tri hlavné oblasti:

(9)

EHP tak postupne otváral trhy železničnej dopravy hospodárskej súťaži. Prvý liberalizačný balíček bol prijatý v roku 2001 vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES z 26. februára 2001, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc Spoločenstva (12), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/13/ES z 26. februára 2001, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom (13) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (14). Po tomto balíčku nasledoval v roku 2004 druhý balíček, pričom hlavnými opatreniami prijatými v jeho rámci sú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 881/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovuje Európska železničná agentúra (15), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernice 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (16), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/50/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/48/ES o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/16/ES o interoperabilite systému transeurópskych konvenčných železníc (17), a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/51/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc Spoločenstva (18). V roku 2007 bol prijatý tretí balíček, do ktorého patrí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (19), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (20), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/58/ES z 23. októbra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc Spoločenstva a smernica 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry (21) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve (22). Trh nákladnej železničnej dopravy sa otvoril hospodárskej súťaži 15. marca 2003 na transeurópskej sieti nákladnej železničnej dopravy, potom 1. januára 2006 pre medzinárodnú nákladnú dopravu, a napokon 1. januára 2007 pre železničnú kabotáž. Tretí železničný balíček stanovuje dátum 1. januára 2010 ako dátum otvorenia medzinárodnej osobnej dopravy hospodárskej súťaži. Niektoré štáty EZVO ako sú Spojené kráľovstvo, Nemecko, Holandsko a Taliansko, už (čiastočne) otvorili svoje domáce trhy osobnej dopravy.

(10)

V príslušných ustanoveniach smernice Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji železníc Spoločenstva (23), sa zaviedol nový inštitucionálny a organizačný rámec pre subjekty zo sektora železničnej dopravy zahŕňajúci:

(11)

Európska komisia a Spoločný výbor EHP sa súčasne s týmto procesom liberalizácie zaviazali podporovať, na druhej úrovni, interoperabilitu európskych železničných sietí. Tento prístup sprevádzali iniciatívy EHP na zlepšenie úrovne bezpečnosti železničnej dopravy (27).

(12)

Tretia úroveň verejného zásahu v prospech železničného sektora spočíva v oblasti finančnej podpory. Európska komisia sa domnieva, že túto podporu možno za určitých okolností odôvodniť vzhľadom na značné náklady potrebné na prispôsobenie železničného sektora.

(13)

Európska komisia navyše poznamenáva, že do sektora železničnej dopravy smerovali vždy značné finančné injekcie z verejných prostriedkov.

(14)

Poskytnutie štátnej pomoci železničnému sektoru sa môže povoliť len vtedy, ak prispieva k dobudovaniu interoperabilného integrovaného trhu EHP otvoreného hospodárskej súťaži, ako aj k dosiahnutiu cieľov EHP týkajúcich sa trvalo udržateľnej mobility. Európska komisia a Dozorný orgán EZVO sa preto musia zabezpečiť, aby finančná podpora poskytnutá verejnými orgánmi nespôsobila narušenie hospodárskej súťaže, ktoré je v rozpore so spoločným záujmom. Európska komisia a Dozorný orgán EZVO budú môcť v určitých prípadoch požadovať od štátov EZVO záväzky vo vzťahu k cieľom EHP ako protihodnotu za poskytnutie pomoci.

(15)

Cieľom týchto usmernení je poskytnúť usmernenie týkajúce sa zlučiteľnosti štátnej pomoci železničným podnikom, tak ako sú vymedzené v smernici 91/440/EHS a v už uvedenom kontexte, s Dohodou o EHP. Kapitola 3 sa okrem toho uplatňuje aj na podniky zabezpečujúce mestskú, prímestskú alebo regionálnu osobnú dopravu. Usmernenia vychádzajú najmä zo zásad stanovených zákonodarcom Spoločenstva v troch po sebe nasledujúcich železničných balíčkoch. Ich cieľom je zlepšiť transparentnosť verejného financovania a právnu istotu pokiaľ ide o pravidlá štátnej pomoci v kontexte otvorenia trhov EHP. Tieto usmernenia sa netýkajú verejného financovania určeného manažérom infraštruktúry.

(16)

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa ustanovuje, že pomoc poskytovaná členskými štátmi ES alebo štátmi EZVO, ktorá hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že uprednostňuje určité podniky alebo výrobu určitého tovaru, je v zásade nezlučiteľná so spoločným trhom, ak ovplyvňuje obchod medzi štátmi EHP. Takáto štátna pomoc však aj napriek tomu môže byť v určitých situáciách opodstatnená z hľadiska všeobecného záujmu EHP. Niektoré z týchto situácií sú uvedené v článku 61 ods. 3 Dohody o EHP a vzťahujú sa tak na sektor dopravy, ako aj na ďalšie odvetvia hospodárstva.

(17)

Navyše, v článku 49 Dohody o EHP sa ustanovuje, že pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom, „ak zodpovedá potrebám koordinácie dopravy alebo ak predstavuje náhradu za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich so službou vo verejnom záujme“. Tento článok predstavuje lex specialis k všeobecnej schéme Dohody o EHP. Na základe zodpovedajúceho článku 73 Zmluvy o ES prijal zákonodarca Spoločenstva dva osobitné nástroje pre sektor dopravy: nariadenie Rady (EHS) č. 1191/69 z 26. júna 1969 o postupe členských štátov, ktorý sa týka záväzkov obsiahnutých v koncepcii služieb vo verejnom záujme v oblasti železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy (28) a nariadenie Rady (EHS) č. 1107/70 zo 4. júna 1970 o poskytnutí pomoci pre železničnú, cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu (29). V nariadení Rady (EHS) č. 1192/69 z 26. júna 1969 o spoločných pravidlách normalizácie účtovnej závierky železničných podnikov (30) sa podobne ustanovuje, že členské štáty môžu železničným podnikom poskytnúť určitú náhradu (31).

(18)

V článku 3 nariadenia (EHS) č. 1107/70 sa ustanovuje, že štáty EZVO neprijmú ani koordinačné opatrenia, ani neuložia povinnosti obsiahnuté v koncepcii služby vo verejnom záujme, ktoré zahŕňajú poskytnutie pomoci podľa článku 49 Dohody o EHP s výnimkou prípadov a za okolnosti ustanovených v uvedenom nariadení, avšak bez toho, aby boli dotknuté nariadenia (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1192/69. Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Altmark  (32) nemožno schváliť štátnu pomoc, ktorá nemôže byť vyhlásená, na základe nariadení (EHS) č. 1107/70, (EHS) č. 1191/69 alebo (EHS) č. 1192/69, za zlučiteľnú v zmysle článku 73 Zmluvy o ES (33). Okrem toho treba pripomenúť, že náhrady za služby vo verejnom záujme, ktoré nespĺňajú ustanovenia vyplývajúce z článku 49 Dohody o EHP, sa nemôžu považovať za zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 59 ods. 2, ani na základe žiadneho iného ustanovenia Dohody o EHP (34).

(19)

Nariadenie (ES) č. 1370/2007 („nariadenie o službách vo verejnom záujme“) (35), ktoré nadobudne účinnosť 3. decembra 2009 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70, vytvorí nový právny rámec. Tieto usmernenia preto nezahŕňajú aspekty týkajúce sa náhrad za služby vo verejnom záujme.

(20)

Po nadobudnutí účinnosti nariadenia (ES) č. 1370/2007 sa článok 49 Dohody o EHP bude môcť priamo uplatňovať ako právny základ na preukázanie zlučiteľnosti pomoci, na ktorú sa nevzťahuje nariadenie o službách vo verejnom záujme, a najmä pomoci na koordináciu nákladnej dopravy. Je preto potrebné dospieť k všeobecnému výkladu posudzovania zlučiteľnosti pomoci na účely koordinácie s článkom 49 Dohody o EHP. Cieľom týchto usmernení je najmä zaviesť kritéria takého preskúmavania, ako aj prahové hodnoty intenzity. Vzhľadom na znenie článku 49 však Dozorný orgán EZVO musí umožniť štátom EZVO v prípade potreby preukázať nevyhnutnosť a primeranosť opatrení, ktoré by presahovali stanovené prahové hodnoty.

(21)

Tieto usmernenia sa týkajú uplatňovania článkov 49 a 61 Dohody o EHP a o ich vykonávania v súvislosti s financovaním železničných podnikov zo štátnych zdrojov v zmysle smernice 91/440/EHS. Usmernenia sa zaoberajú týmito aspektmi: financovaním železničných podnikov zo štátnych zdrojov prostredníctvom financovania infraštruktúry (kapitola 2), pomocou na nákup a obnovu vozového parku (kapitola 3), odpustením dlhov štátmi s cieľom finančného ozdravenia železničných podnikov (kapitola 4), pomocou na reštrukturalizáciu železničných podnikov (kapitola 5), pomocou na potreby koordinácie dopravy (kapitola 6) a štátnymi zárukami železničným podnikom (kapitola 7). Tieto usmernenia sa však nezaoberajú podrobnými pravidlami na uplatňovanie nariadenia o službách vo verejnom záujme, v súvislosti s ktorým ešte ani Európska komisia, ani Dozorný orgán EZVO nemajú žiadnu prax s prijímaním rozhodnutí (36).

(22)

Železničná infraštruktúra má veľký význam pre rozvoj železničného sektora v Európe. Do tejto infraštruktúry bude potrebné investovať značné finančné prostriedky, či už na účely zabezpečenia interoperability, bezpečnosti, alebo rozvoja vysokorýchlostných tratí (37).

(23)

Tieto usmernenia sa vzťahujú len na železničné podniky. V zmysle pravidiel štátnej pomoci nemajú preto za cieľ vytvoriť právny rámec, ktorý by sa vzťahoval na financovanie infraštruktúry zo štátneho rozpočtu. V tejto kapitole sa skúmajú len vplyvy financovania infraštruktúry zo štátneho rozpočtu na železničné podniky.

(24)

Okrem toho, financovanie rozvoja infraštruktúry zo štátneho rozpočtu môže nepriamo poskytovať výhody pre železničné podniky, a tak predstavovať pomoc. Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora by bolo potrebné zhodnotiť, či opatrenie v prospech infraštruktúry má taký hospodársky účinok, že zmierňuje záťaž spojenú s výdavkami, ktoré obvykle zaťažujú rozpočty železničných podnikov (38). Aby tomu tak bolo, je predovšetkým potrebné, aby bola predmetným podnikom poskytnutá selektívna výhoda a aby táto výhoda mala svoj pôvod vo financovaní príslušnej infraštruktúry (39).

(25)

Pokiaľ je používanie infraštruktúry prístupné všetkým potenciálnym používateľom rovnocenným a nediskriminačným spôsobom, a ak sa za prístup k tejto infraštruktúre účtujú sumy na úrovni, ktorá je v súlade s právnymi predpismi EHP (smernica 2001/14/ES), Európska komisia a Dozorný orgán EZVO obvykle predpokladajú, že financovanie infraštruktúry zo štátneho rozpočtu nepredstavuje štátnu pomoc železničným podnikom (40).

(26)

Dozorný orgán EZVO poukazuje na to, že keď financovanie železničnej infraštruktúry zo štátneho rozpočtu predstavuje pomoc pre jeden alebo viaceré železničné podniky, môže sa povoliť napríklad v zmysle článku 49 Dohody o EHP, ak príslušná infraštruktúra zodpovedá potrebám koordinácie dopravy. V tejto súvislosti kapitola 6 týchto usmernení predstavuje relevantný referenčný bod pre posudzovanie zlučiteľnosti.

(27)

Rušne a vagóny používané na prepravu cestujúcich sú zastarané a v niektorých prípadoch opotrebované, najmä v nových členských štátoch EÚ. V roku 2005 bolo 70 % rušňov (dieselových a elektrických) a 65 % vagónov EÚ-25 a Nórska starších ako 20 rokov (41). Ak sa zoberú do úvahy len členské štáty, ktoré pristúpili k Európskej únii v roku 2004, 82 % rušňov a 62 % vagónov bolo v roku 2005 starších ako 20 rokov (42). Podľa informácií, ktoré má Európska komisia k dispozícii, odhaduje, že každoročne sa obnoví približne 1 % vozového parku.

(28)

Tento trend samozrejme odráža ťažkosti železničného sektora vo všeobecnosti, ktoré znižujú stimuly pre železničné podniky a schopnosť železničných podnikov investovať do úsilia na modernizáciu a/alebo obnovu vozového parku. Tieto investície sú však nevyhnutné na udržanie konkurencieschopnosti železničnej dopravy s ostatnými viac znečisťujúcimi spôsobmi dopravy alebo spôsobmi dopravy, ktoré si vyžadujú vyššie externé náklady. Takisto je potrebné obmedziť vplyv železničnej dopravy na životné prostredie, najmä znižovaním hlučnosti, ktorú spôsobuje, a zlepšovaním bezpečnosti. Napokon, zlepšenie interoperability medzi vnútroštátnymi sieťami znamená potrebu prispôsobenia existujúceho vozového parku, aby sa mohla udržať koherentnosť systému.

(29)

Na základe uvedeného sa zdá, že pomoc na nákup a obnovu vozového parku môže za istých okolností prispieť k viacerým druhom cieľov všeobecného záujmu, a preto sa môže považovať za zlučiteľnú s Dohodou o EHP.

(30)

Táto kapitola má za cieľ vymedziť podmienky, za ktorých Dozorný orgán EZVO vykonáva takéto posúdenie zlučiteľnosti.

(31)

Zlučiteľnosť sa musí posudzovať podľa cieľa všeobecného záujmu, ku ktorému pomoc prispieva.

(32)

Dozorný orgán EZVO sa domnieva, že potreba modernizácie vozového parku sa môže v zásade dostatočne zohľadniť buď pri vykonávaní všeobecných pravidiel štátnej pomoci alebo pri uplatňovaní článku 49 Dohody o EHP, pokiaľ je táto pomoc určená na koordináciu dopravy (pozri kapitolu 6).

(33)

Pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci na vozový park Dozorný orgán EZVO preto vo všeobecnosti uplatňuje kritériá vymedzené pre každú z nasledujúcich kategórií pomoci v týchto usmerneniach alebo v inom príslušnom dokumente:

(34)

V prípade regionálnej pomoci na počiatočné investície sa v usmerneniach o národnej regionálnej pomoci (ďalej len „usmernenia o regionálnej pomoci“) ustanovuje, že „v sektore dopravy výdavky na nákup dopravného zariadenia (hnuteľný majetok) nie sú oprávnenými výdavkami na účely poskytnutia pomoci na počiatočné investície“ (bod 39, poznámka pod čiarou č. 40). Dozorný orgán EZVO sa domnieva, že by sa mala urobiť výnimka z tohto pravidla pokiaľ ide o osobnú železničnú dopravu. Je to spôsobené špecifickými vlastnosťami tohto druhu dopravy, a najmä skutočnosťou, že sa vozový park v tomto sektore môže natrvalo vyčleniť na určité trasy alebo služby. S výhradou určitých nižšie vymedzených podmienok sa preto náklady na nadobudnutie vozového parku v sektore osobnej železničnej dopravy (alebo iných spôsobov dopravy ako sú ľahké vlaky, metro alebo električky) považujú za prípustné výdavky v zmysle predmetných usmernení (49). Náklady na nadobudnutie vozového parku určeného na výlučné využitie v nákladnej doprave však nie sú prípustné.

(35)

Vzhľadom na situáciu opísanú v bodoch 28 až 29 sa táto výnimka uplatňuje na všetky typy investícií do vozového parku, či už počiatočné alebo investície na účely obnovy, pokiaľ je vozový park určený na trasy pravidelne obsluhujúce región, ktorý je oprávnený na poskytnutie pomoci v zmysle článku 61 ods. 3 písm. a) Dohody o EHP, alebo región s nízkou hustotou obyvateľstva v zmysle bodov 69 a 70 usmernení o regionálnej pomoci (50). V ostatných regiónoch sa výnimka uplatňuje iba na pomoc na počiatočné investície. Na pomoc na investície na účely obnovy sa výnimka uplatňuje len vtedy, keď má celý vozový park, na ktorého modernizáciu sa pomoc použije, viac ako 15 rokov.

(36)

Dozorný orgán EZVO sa však domnieva, že táto výnimka musí spĺňať štyri podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, s cieľom predísť narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré by bolo v rozpore so spoločným záujmom:

(37)

Dozorný orgán EZVO bude dbať na to, aby sa predišlo neprimeranému narušovaniu hospodárskej súťaže, konkrétne zohľadnením dodatočných výnosov, ktoré by mohol podniku, ktorému bola poskytnutá pomoc, priniesť obnovený vozový park na príslušnej trase, napríklad prostredníctvom predaja tretej strane alebo použitím na iných trhoch. Za týmto účelom môže poskytnutie pomoci podliehať povinnosti prijímajúceho podniku predať za bežných trhových podmienok celý vozový park alebo jeho časť, ktoré už nepoužíva, aby sa umožnilo jeho ďalšie využívanie inými prevádzkovateľmi; v takomto prípade budú výnosy z predaja starého vozového parku odpočítané z oprávnených nákladov.

(38)

Všeobecnejšie povedané, Dozorný orgán EZVO zabezpečí, aby nedochádzalo k zneužívaniu pomoci. Platia ostatné podmienky ustanovené v usmerneniach o regionálnej pomoci, najmä pokiaľ ide o maximálne stropy intenzity, mapy regionálnej pomoci a pravidlá o kumulácii pomoci. Dozorný orgán EZVO poznamenáva, že príslušné konkrétne trasy môžu v niektorých prípadoch prechádzať regiónmi, na ktoré sa vzťahujú odlišné stropy intenzity v súlade s mapami regionálnej pomoci. V takomto prípade Dozorný orgán EZVO uplatní najvyššiu úroveň intenzity pre regióny pravidelne obsluhované príslušnou trasou úmerne k pravidelnosti tejto služby (52).

(39)

Pokiaľ ide o investičné projekty, ktorých oprávnené náklady presahujú 50 miliónov EUR, Dozorný orgán EZVO sa domnieva, že je potrebné udeliť výnimku z bodov 49 až 59 usmernení o regionálnej pomoci z dôvodu osobitností sektora osobnej železničnej prepravy. Body 53 a 56 týchto usmernení sa však naďalej uplatňujú, keď sa investičný projekt týka vozového parku určeného na konkrétnu trasu obsluhujúcu niekoľko regiónov.

(40)

Ak je prijímajúci podnik poverený poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré si vyžadujú nákup a/alebo obnovu vozového parku, a ak tento podnik už dostáva za to náhradu, uvedená náhrada by sa mala zohľadniť vo výške regionálnej pomoci, ktorá sa môže tomuto podniku poskytnúť, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii.

(41)

Ako je už uvedené v oddiele 1.1, železničné podniky sa v minulosti stretli so situáciou nerovnováhy medzi výnosmi a nákladmi, najmä investičnými nákladmi. To viedlo k veľkej zadlženosti, ktorej finančná služba predstavuje veľmi vysokú záťaž pre železničné podniky a obmedzuje ich schopnosť vykonávať potrebné investície tak do infraštruktúry, ako aj do obnovy vozového parku.

(42)

V smernici 91/440/EES sa táto situácia výslovne zohľadnila. Zo siedmeho odôvodnenia uvedenej smernice vyplýva, že štáty EZVO „by mali zabezpečiť, aby existujúce štátom vlastnené alebo riadené železničné podniky mali stabilnú finančnú štruktúru“ a predpokladá, že na tento účel by mohla byť potrebná „finančná reorganizácia“. V článku 9 smernice sa ustanovuje: „Členské štáty vytvoria spoločne so súčasnými verejnoprávnymi železničnými podnikmi vhodné mechanizmy, ktoré prispejú k tomu, aby sa zadlženosť týchto podnikov znížila do tej miery, aby neprekážala zdravému finančnému riadeniu a zlepšeniu ich finančnej situácie.“ V odseku 3 článku 9 sa predpokladá poskytnutie štátnej pomoci „na splatenie dlhov uvedených v tomto článku“ a ustanovuje sa, že takáto pomoc sa musí poskytnúť v súlade s článkami 49, 61 a 62 Dohody o EHP (53).

(43)

Začiatkom 90. rokov 20. storočia, po nadobudnutí účinnosti smernice 91/440/EHS, štáty EHP výrazne znížili dlhy železničných podnikov. Reštrukturalizácia dlhov nadobudla rozličné formy:

(44)

Tieto tri druhy akcií pomohli krátkodobo zlepšiť finančnú situáciu železničných podnikov. Zadlženie sa znížilo v porovnaní s celkovými pasívami, rovnako ako aj podiel splácania úrokov na prevádzkových nákladoch. Zníženie dlhu vo všeobecnosti umožnilo železničným podnikom zlepšiť ich finančnú situáciu znížením platieb úrokov a splácania istiny. Navyše takéto zníženie pomohlo znížiť aj úrokové sadzby, čo malo podstatný vplyv na finančnú dlhovú službu.

(45)

Dozorný orgán EZVO však poznamenáva, že úroveň zadlženosti mnohých železničných podnikov je naďalej znepokojujúca. Mnohé z týchto podnikov majú vyššiu úroveň zadlženosti ako je úroveň prijateľná pre obchodné spoločnosti, nie sú stále schopné sa samofinancovať a/alebo nemôžu financovať svoje investičné potreby z výnosov zo súčasných alebo budúcich dopravných činností. Navyše, v členských štátoch, ktoré sa stali členmi Európskeho spoločenstva po 1. máji 2004, je úroveň zadlženosti spoločností v tomto sektore podstatne vyššia ako vo zvyšku EHP.

(46)

Táto skutočnosť sa prejavila v rozhodnutí zákonodarcu Spoločenstva nezmeniť, ani nedoplniť ustanovenia smernice 1991/440/EHS pri prijímaní smerníc 2001/12/ES a 2004/51/ES. Tieto ustanovenia preto patria do všeobecného rámca tvoreného postupne prijatými železničnými balíčkami.

(47)

Táto kapitola má za cieľ vymedziť spôsob, akým má Dozorný orgán EZVO v úmysle, v zmysle tejto požiadavky ustanovenej v sekundárnych právnych predpisoch, uplatňovať pravidlá o štátnej pomoci v Dohode o EHP na mechanizmy znižovania zadlženosti železničných podnikov.

(48)

Dozorný orgán EZVO predovšetkým poznamenáva, že zásada nezlučiteľnosti ustanovená v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa uplatňuje len na pomoc, „ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že uprednostňuje určité podniky alebo výrobu určitého tovaru“, a len „ak ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami“. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, keď štátna pomoc posilňuje postavenie nejakého podniku v porovnaní s inými konkurenčnými podnikmi pri obchodovaní v rámci Spoločenstva, tieto podniky sa musia považovať za podniky ovplyvnené touto pomocou (54).

(49)

Akékoľvek opatrenie zo strany štátu, ktoré vedie k úplnému alebo čiastočnému odpísaniu dlhov konkrétne v prospech jedného alebo viacerých železničných podnikov a zo štátnych zdrojov, preto patrí do pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ak príslušný železničný podnik pôsobí na trhoch otvorených hospodárskej súťaži a ak sa týmto odpustením dlhov posilnilo jeho postavenie aspoň na jednom z týchto trhov.

(50)

Dozorný orgán EZVO poznamenáva, že smernicou 2001/12/ES sa otvoril trh so službami medzinárodnej nákladnej železničnej dopravy hospodárskej súťaži na celej transeurópskej sieti nákladnej železničnej dopravy od 15. marca 2003. Dozorný orgán EZVO sa preto domnieva, že vo všeobecnosti sa trh otvoril hospodárskej súťaži najneskôr 15. marca 2003.

(51)

Keď odpísanie dlhov železničnému podniku predstavuje štátnu pomoc, na ktorú sa vzťahuje článok 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí sa notifikovať Dozornému orgánu EZVO v súlade s článkom 62 Dohody o EHP.

(52)

Takáto pomoc sa vo všeobecnosti musí preskúmať na základe usmernení Dozorného orgánu EZVO o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach z roku 2004 (ďalej len „usmernenia o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004“) s výhradou kapitoly 5 týchto usmernení.

(53)

V osobitných prípadoch, keď sa odpustené dlhy týkajú výlučne koordinácie dopravy, náhrad za záväzky služieb vo verejnom záujme alebo stanovovania účtovných štandardov, sa zlučiteľnosť tejto pomoci bude skúmať v zmysle článku 49 Dohody o EHP, nariadení prijatých na jej vykonávanie a pravidiel normalizácie účtovnej závierky (55).

(54)

V zmysle článku 9 smernice 91/440/EHS sa Dozorný orgán EZVO taktiež domnieva, že za určitých okolností by mal mať možnosť schváliť túto pomoc bez finančnej reštrukturalizácie, ak sa odpísanie dlhov týka starých dlhov, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti smernice 2001/12/ES, v ktorej sa stanovujú podmienky otvorenia sektora hospodárskej súťaži.

(55)

Dozorný orgán EZVO sa totiž domnieva, že pomoc tohto druhu môže byť zlučiteľná, pokiaľ má za cieľ uľahčiť prechod na otvorený trh železničnej dopravy, ako je ustanovené v článku 9 smernice 91/440/EHS (56). Dozorný orgán EZVO sa teda domnieva, že takáto pomoc sa môže považovať za zlučiteľnú v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP (57) za predpokladu, že budú splnené nasledujúce podmienky.

(56)

Po prvé, pomoc musí slúžiť na vyrovnania jasne určených a individualizovaných dlhov, ktoré vznikli pred 15. marcom 2001, v deň nadobudnutia účinnosti smernice 2001/12/ES. Pomoc nesmie za žiadnych okolností presiahnuť výšku týchto dlhov. Logikou článku 9 smernice 91/440/EHS, ktorá sa zopakovala v následných smerniciach, bolo riešiť úroveň kumulovanej zadlženosti v čase, keď bolo potrebné prijať rozhodnutie o otvorení trhu na úrovni EHP.

(57)

Po druhé, príslušné dlhy musia priamo súvisieť s činnosťou železničnej dopravy alebo s činnosťami riadenia, budovania alebo používania železničnej infraštruktúry. Dlhy, ktoré vznikli na účely investovania, ktoré priamo nesúvisí s dopravou a/alebo železničnou infraštruktúrou, nie sú oprávnené.

(58)

Po tretie, odpísanie dlhov sa musí uskutočniť v prospech podnikov vystavených nadmernej úrovni zadlženia, ktoré bráni ich zdravému finančnému riadeniu. Pomoc musí byť nevyhnutná na nápravu tejto situácie v tom zmysle, že predpokladaný vývoj hospodárskej súťaže v EHP by podnikom neumožnil v dohľadnom čase napraviť ich finančnú situáciu. Pri posudzovaní tohto kritéria sa musí zobrať do úvahy prípadné zvýšenie produktivity, ktoré možno od podniku odôvodnene očakávať.

(59)

Po štvrté, pomoc nesmie prekročiť výšku nevyhnutnú na tento účel. V tejto súvislosti treba zohľadniť aj budúci vývoj hospodárskej súťaže. V každom prípade pomoc nesmie krátkodobo uviesť podnik do výhodnejšej situácie, ako je tá, ktorú má priemerný dobre riadený podnik s rovnakým profilom činností.

(60)

Po piate, odpísanie dlhov nesmie poskytnúť podniku takú konkurenčnú výhodu, ktorá by bránila rozvoju účinnej hospodárskej súťaže v EHP, napríklad odradím od vstupu na určité vnútroštátne alebo regionálne trhy podnikov nepôsobiacich na týchto trhoch alebo odradením vzniku nových subjektov. Konkrétne, pomoc určená na odpísanie dlhov sa nesmie financovať z poplatkov uložených ostatným železničným prevádzkovateľom (58).

(61)

Keď sú tieto splnené podmienky, opatrenia na odpísanie dlhov prispievajú k dosiahnutiu cieľa uvedeného v článku 9 smernice 91/440/EHS bez toho, aby sa neprimerane narušila hospodárska súťaž a obchod medzi štátmi EHP. V takom prípade sa môžu považovať za zlučiteľné so spoločným trhom.

(62)

Ak nie je výslovne ustanovené inak, Dozorný orgán EZVO posudzuje zlučiteľnosť štátnej pomoci na reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach v železničnom sektore na základe usmernení o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004. Tieto usmernenia neustanovujú žiadnu výnimku pre železničné podniky.

(63)

Všeobecne povedané, jedna divízia podniku, konkrétne hospodársky subjekt bez právnej subjektivity, nie je oprávnená na získanie pomoci na reštrukturalizáciu. Usmernenia o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004 sa vzťahujú len na „podniky v ťažkostiach“. Navyše sa v bode 12 taktiež uvádza, že podnik, „ktorý patrí do väčšej skupiny alebo je prevzatý väčšou skupinou, nie je obvykle oprávnený na poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu s výnimkou prípadov, keď sa dá preukázať, že ťažkosti podniku sú skutočné a nevznikli v dôsledku iracionálneho prerozdelenia nákladov v rámci skupiny a že tieto ťažkosti sú príliš závažné na to, aby ich mohla vyriešiť samotná skupina“. Tým skôr treba predísť tomu, aby umelé rozdelenie umožnilo získanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na stratovú činnosť v rámci určitej spoločnosti.

(64)

Dozorný orgán EZVO sa však domnieva, že sektor európskej nákladnej železničnej dopravy sa v súčasnosti nachádza vo veľmi špecifickej situácii, v ktorej je vo všeobecnom záujme nutné predpokladať, že pomoc poskytnutú železničnému podniku, ktorá by danému podniku umožnila prekonať ťažkosti s prevádzkou „nákladnej dopravy“, možno za určitých okolností považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(65)

V železničnom sektore je dnes situácia hospodárskej súťaže v oblasti prevádzky nákladnej dopravy naozaj dosť odlišná od situácie v oblasti osobnej dopravy. Vnútroštátne trhy nákladnej dopravy sú otvorené hospodárskej súťaži, zatiaľ čo k otvoreniu trhov osobnej železničnej dopravy hospodárskej súťaži nedôjde skôr ako 1. januára 2010.

(66)

Táto situácia má finančný vplyv do tej miery, že činnosť nákladnej dopravy sa v zásade riadi len obchodnými vzťahmi medzi zasielateľmi a dopravcami. Na druhej strane, finančná rovnováha činnosti osobnej dopravy môže tiež závisieť od opatrení prijatých orgánmi verejnej moci v podobe náhrad za služby vo verejnom záujme.

(67)

Niekoľko európskych železničných podnikov však právne neoddelilo svoje činnosti osobnej dopravy od činnosti nákladnej dopravy, alebo ich oddelili len nedávno. Navyše, v súčasnosti platné právne predpisy EHP nestanovujú povinnosť vykonať takéto právne oddelenie činností.

(68)

Oživenie nákladnej železničnej dopravy patrí už niekoľko rokov medzi najdôležitejšie priority európskej dopravnej politiky. Dôvody sú uvedené v kapitole 1 týchto usmernení.

(69)

Toto špecifická vlastnosť činností nákladnej železničnej dopravy si vyžaduje prispôsobený prístup, čo Európska komisia uznala vo svojej rozhodovacej praxi (59) v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach z roku 1999 (60).

(70)

Účelom tejto kapitoly je ukázať v zmysle rozhodovacej praxe Dozorného orgánu EZVO a s ohľadom na zmeny a doplnenia príslušných usmernení z roku 1999 prijaté v usmerneniach o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004, ako má Dozorný orgán EZVO v úmysle zrealizovať tento prístup v budúcnosti.

(71)

Vzhľadom na už zdôraznené riziká je tento prístup opodstatnený a zachová sa len pre divízie „nákladnej dopravy“ železničných podnikov a len počas prechodného obdobia, a to v prípade reštrukturalizácií oznámených pred 1. januárom 2010, t. j. do dátumu otvorenia trhu osobnej železničnej dopravy hospodárskej súťaži.

(72)

Okrem toho má Dozorný orgán EZVO v úmysle zohľadniť skutočnosť, že v rastúcom počte štátov EHP železničné podniky prispôsobili svoju organizáciu špecifickému vývoju činností nákladnej a osobnej dopravy tak, že podnikli kroky na právne oddelenie svojich činností nákladnej dopravy. Dozorný orgán EZVO bude preto ako súčasť úsilia o reštrukturalizáciu pred poskytnutím akejkoľvek pomoci vyžadovať právne oddelenie príslušnej divízie nákladnej dopravy v podobe transformácie na obchodnú spoločnosť podľa obvyklého obchodného práva. Dozorný orgán EZVO sa domnieva, že takéto oddelenie, spolu s ďalšími vhodnými opatreniami, výrazne pomôže pri dosahovaní dvoch cieľov, a to vylúčeniu všetkých prípadných krížových dotácií medzi reštrukturalizovanou divíziou a zvyšnou časťou podniku a zabezpečeniu, aby sa všetky finančné vzťahy medzi týmito dvoma činnosťami uskutočňovali trvalo udržateľným spôsobom a na komerčnom základe.

(73)

Aby sa predišlo akýmkoľvek pochybnostiam, usmernenia o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004 sa budú naďalej v plnom rozsahu uplatňovať pri skúmaní pomoci, ktorou sa zaoberá táto kapitola, s výnimkou ďalej uvedených výslovných výnimiek.

(74)

Kritéria oprávnenosti sa musia upraviť tak, aby zahŕňali situáciu, keď divízia nákladnej dopravy určitého železničného podniku predstavuje logickú a trvalo udržateľnú hospodársku jednotku, ktorá bude počas procesu reštrukturalizácie a pred udelením pomoci právne oddelená od zvyšnej časti podniku, a zároveň čelí takým ťažkostiam, že by sa v prípade jej oddelenia od zvyšnej časti železničného podniku stala „podnikom v ťažkostiach“ v zmysle usmernení o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004.

(75)

Znamená to najmä, že príslušná divízia podniku by čelila vážnym vlastným ťažkostiam, ktoré nie sú výsledkom iracionálneho prerozdelenia nákladov v rámci železničného podniku.

(76)

Na to, aby divízia, ktoré sa má reštrukturalizovať, vytvorila logickú a trvalo udržateľnú hospodársku jednotku, musí združovať všetky, či už prevádzkové, obchodné, účtovné alebo finančné činnosti nákladnej dopravy železničného podniku. Musí byť možné priradiť jej úroveň strát, ako aj úroveň vlastných finančných prostriedkov alebo kapitálu, ktoré dostatočne odrážajú hospodársku realitu situácie, ktorej táto divízia čelí, aby sa jednotným spôsobom zhodnotili kritériá ustanovené v bode 9 usmernení o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004 (61).

(77)

Pri posudzovaní, či má určitá divízia ťažkosti Dozorný orgán EZVO, ako už bolo uvedené, zohľadní aj schopnosť zvyšnej časti železničného podniku zabezpečiť oživenie divízie, ktorá sa má reštrukturalizovať.

(78)

Dozorný orgán EZVO sa domnieva, že aj keď sa na už opísanú situáciu priamo nevzťahujú usmernenia o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004, ktoré v bode 11 vylučujú zo svojej pôsobnosti novozaložené podniky, pomoc na reštrukturalizáciu sa môže v tomto kontexte poskytnúť s cieľom umožniť podniku vytvorenému takýmto právnym oddelením, aby pôsobil za trhových podmienok, ktoré by mu umožnili prežiť. Má sa uplatňovať len na situácie, keď podnik, ktorý sa vytvorí v dôsledku právneho oddelenia, bude zahŕňať celú divíziu „nákladnej dopravy“, zachytenú v osobitnej účtovnej závierke zostavenej v súlade s článkom 9 smernice 91/440/ES, a bude zahŕňať všetky aktíva, pasíva, kapitál, podsúvahové záväzky a náklady na pracovnú silu danej divízie.

(79)

Dozorný orgán EZVO sa domnieva, že z tých istých dôvodov v situácii, keď železničný podnik nedávno právne oddelil svoju divíziu „nákladnej dopravy“, a táto divízia spĺňala uvedené kritéria, príslušný podnik sa nemusí považovať za novozaložený podnik v zmysle bodu 11 usmernení o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004 a preto nie je vylúčený z pôsobnosti týchto usmernení.

(80)

Dozorný orgán EZVO sa uistí nielen o tom, či sú splnené kritéria na obnovenie dlhodobej životaschopnosti uvedené v usmerneniach o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004 (62), ale aj o tom, či reštrukturalizácia zabezpečí, aby sa činnosť nákladnej dopravy transformovala z chránenej činnosti, ktorá využíva výlučné práva, na činnosť, ktorá bude konkurencieschopná na otvorenom trh. Táto reštrukturalizácia by sa preto mala týkať všetkých aspektov činnosti nákladnej dopravy a to z prevádzkového, obchodného a finančného hľadiska. Plán reštrukturalizácie požadovaný v usmerneniach o pomoci na reštrukturalizáciu (63) má okrem iného umožniť, aby sa zabezpečila úroveň kvality, spoľahlivosť a služby, ktoré budú spĺňať požiadavky zákazníkov.

(81)

Pri analýze prevencie akéhokoľvek nadmerného narušenia hospodárskej súťaže, ako je ustanovené v usmerneniach o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004, bude Dozorný orgán EZVO vychádzať aj z týchto skutočností:

(82)

Pri overovaní tohto kritéria sa uplatňujú ustanovenia usmernení o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004. Na tento účel sa do vlastného príspevku podniku zahrnie príspevok divízie „nákladnej dopravy“, ktorá sa právne oddelí od železničného podniku. Dozorný orgán EZVO sa však domnieva, že táto vyššie opísaná veľmi špecifická situácia sektora európskej nákladnej železničnej dopravy môže predstavovať výnimočnú okolnosť v zmysle odseku 43 uvedených usmernení. Budú sa preto môcť akceptovať nižšie vlastné príspevky, ako sú príspevky ustanovené v usmerneniach o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004, za predpokladu, že vlastný príspevok divízie nákladnej dopravy bude čo najväčší bez toho, aby došlo k ohrozeniu životaschopnosti prevádzky.

(83)

Na právne oddelený podnik sa uplatní zásada „jedenkrát a dosť“, berúc do úvahy pomoc na reštrukturalizáciu notifikovanú ako počiatočná pomoc na reštrukturalizáciu poskytnutá tomuto podniku. Pomoc na reštrukturalizáciu povolená za podmienok uvedených v tejto kapitole však nemá vplyv na uplatnenie zásady „jedenkrát a dosť“ pokiaľ ide o zvyšnú časť železničného podniku.

(84)

Aby sa predišlo akýmkoľvek pochybnostiam, ak železničný podnik už dostal pomoc na reštrukturalizáciu ako celok, zásada „jedenkrát a dosť“ znamená, že na reštrukturalizáciu divízie nákladnej dopravy podniku sa nemôže poskytnúť pomoc, ktorá je ustanovená v tejto kapitole.

(85)

Ako už bolo uvedené, článok 49 Dohody o EHP sa vykonáva nariadením (EHS) č. 1191/69 a nariadením (EHS) č. 1107/70, ktoré budú zrušené nariadením o službách vo verejnom záujme. Nariadenie o službách vo verejnom záujme sa bude vzťahovať len na osobnú pozemnú dopravu. Nebude sa vzťahovať na nákladnú železničnú dopravu, v prípade ktorej bude pomoc na koordináciu dopravy naďalej podliehať len článku 49 Dohody o EHP.

(86)

Navyše, článok 9 nariadenia o službách vo verejnom záujme, ktorý sa týka pomoci na koordináciu dopravy a pomoci na výskum a vývoj, platí explicitne bez toho, aby bol dotknutý článok 49 Dohody o EHP, takže článok 49 sa bude môcť použiť priamo na odôvodnenie zlučiteľnosti pomoci na koordináciu osobnej železničnej dopravy.

(87)

Cieľom tejto kapitoly je preto v zavedenie kritérií, ktoré Dozornému orgánu EZVO umožnia posúdiť zlučiteľnosť pomoci na koordináciu dopravy v zmysle článku 49 Dohody o EHP, a to tak všeobecne (oddiel 6.2), ako aj pokiaľ ide o určité konkrétne formy pomoci (oddiel 6.3). Dozorný orgán EZVO poznamenáva, že napriek tomu, že všeobecné zásady vykonávania článku 49 Dohody o EHP sú relevantné pri posudzovaní štátnej pomoci podľa nariadenia o službách vo verejnom záujme, tieto usmernenia sa nevzťahujú na podrobné pravidlá na vykonávanie uvedeného prijatého nariadenia.

(88)

V článku 49 Dohody o EHP sa ustanovuje zlučiteľnosť pomoci, ktorá spĺňa potreby koordinácie dopravy. Európsky súdny dvor rozhodol, že tento článok „pripúšťa, že pomoc na dopravu je zlučiteľná so zmluvou len v presne vymedzených prípadoch, ktoré neohrozia všeobecné záujmy Spoločenstva“ (64).

(89)

Pojem „koordinácia dopravy“ použitý v článku 49 Dohody o EHP má význam, ktorý presahuje jednoduchú skutočnosť uľahčiť rozvoj ekonomickej činnosti. Zahŕňa zásah orgánov verejnej moci, ktorého cieľom je usmerniť rozvoj sektora dopravy v spoločnom záujme.

(90)

Pokrok, ktorý sa dosiahol liberalizáciou sektora pozemnej dopravy, v niektorých ohľadoch značne znížil potrebu koordinácie. V účinne liberalizovanom sektore môže koordinácia v zásade vyplývať z pôsobenia trhových síl. Ako už bolo naznačené, skutočnosťou však zostáva, že do rozvoja infraštruktúry naďalej investujú orgány verejnej moci. Navyše, dokonca aj po liberalizácii sektora môže dochádzať k rozličným zlyhaniam trhu. Práve tieto zlyhania opodstatňujú zásah orgánov verejnej moci v tejto oblasti.

(91)

Po prvé, sektor dopravy má významné negatívne externé vplyvy, napríklad v prípade používateľov (preťaženie) alebo vo vzťahu k celej spoločnosti (znečisťovanie). Tieto externé vplyvy sa zohľadňujú ťažko, najmä z dôvodu obmedzenia možnosti zahrnúť externé náklady do systémov tvorby cien za prístup k dopravnej infraštruktúre, alebo jednoducho dokonca priamo použiť tieto nákladov pri tvorbe cien. V dôsledku toho môžu vzniknúť rozdiely medzi jednotlivými spôsobmi dopravy, ktoré by sa mali odstrániť podporou zo strany orgánov verejnej moci tých spôsobov dopravy, ktoré vedú k vzniku čo najnižších externých nákladov.

(92)

Po druhé, sektor dopravy sa môže stretnúť s ťažkosťami pri „koordinácii“ v ekonomickom zmysle, napríklad pri prijatí spoločnej normy interoperability pre železnice alebo pri prepojeniach medzi jednotlivými dopravnými sieťami.

(93)

Po tretie, železničné podniky nemusia byť schopné plne zužitkovať svoje úsilie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií (pozitívne externé vplyvy), čo tiež predstavuje zlyhanie trhu.

(94)

Existencia osobitného ustanovenia v Dohode o EHP umožňujúceho povoliť pomoc, ktorá spĺňa potreby koordinácie dopravy, svedčí o význame týchto rizík zlyhania trhu a o negatívnom vplyve, ktorý môžu mať na rozvoj EHP.

(95)

Pomoc, ktorá spĺňa potreby koordinácie dopravy sa v zásade musí považovať za zlučiteľnú s Dohodou o EHP.

(96)

Aj napriek tomu, na to, aby sa určité opatrenie pomoci považovalo za pomoc „spĺňajúcu potreby“ koordinácie dopravy, musí byť nevyhnutné a primerané sledovanému cieľu. Okrem toho, narušenie hospodárskej súťaže, ktoré je spojené s poskytnutím pomoci, nesmie ohroziť všeobecné záujmy EHP. Napríklad pomoc, ktorá by pravdepodobne presmerovala dopravné toky z námornej dopravy na krátke vzdialenosti na železnice, by nespĺňala tieto kritériá.

(97)

Napokon, vzhľadom na rýchly rozvoj sektora dopravy, a teda na potrebu jeho koordinácie, sa musí každá pomoc notifikovaná Dozornému orgánu EZVO na účely získania rozhodnutia o zlučiteľnosti s Dohodou o EHP v zmysle článku 49 Dohody o EHP obmedziť (65) na maximálne 5 rokov, s cieľom umožniť Dozornému orgánu EZVO opätovne ju preskúmať z hľadiska dosiahnutých výsledkov a v prípade potreby povoliť jej obnovenie (66).

(98)

Pokiaľ ide konkrétnejšie o železničný sektor, pomoc na potreby koordinácie dopravy môže nadobudnúť niekoľko foriem:

(99)

V nasledujúcich oddieloch Dozorný orgán EZVO podrobne vymedzí podmienky, ktoré z hľadiska jeho rozhodovacej praxe umožňujú zabezpečiť pri týchto rozličných druhoch pomoci na koordináciu dopravy, aby príslušná pomoc spĺňala podmienky zlučiteľnosti v zmysle článku 49 Dohody o EHP. Vzhľadom na špecifickú povahu pomoci na výskum a vývoj sa kritériá uplatniteľné na tento typ opatrení uvádzajú osobitne.

(100)

Posúdenie zlučiteľnosti pomoci na používanie infraštruktúry, zníženie externých nákladov a interoperabilitu v zmysle článku 49 Dohody o EHP je v súlade s rozhodovacou praxou Európskej komisie podľa článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (EHS) č. 1107/70. Vzhľadom na túto prax sa podmienky, ktoré sú uvedené ďalej, ukazujú ako postačujúce na určenie, či je pomoc zlučiteľná.

(101)

Oprávnené náklady sa určujú na základe týchto zásad.

(102)

Pokiaľ ide o pomoc na používanie železničnej infraštruktúry, oprávnenými nákladmi sú dodatočné náklady na používanie infraštruktúry, ktoré znáša železničná doprava, ale nie konkurenčný spôsob dopravy, ktorý spôsobuje väčšie znečistenie.

(103)

Pokiaľ ide o pomoc na zníženie externých nákladov, oprávnenými nákladmi je časť externých nákladov, ktorých vzniku umožňuje železničná doprava predchádzať v porovnaní s konkurenčnými druhmi dopravy.

(104)

V tomto smere treba pripomenúť, že v článku 10 smernice 2001/14/ES sa štátom EZVO výslovne umožňuje zaviesť systém náhrad za preukázateľne nezaplatené environmentálne náklady, náklady súvisiace s nehodami a náklady na infraštruktúru konkurenčných druhov dopravy, ak tieto náklady presahujú ekvivalent nákladov železníc. Aj keď zatiaľ neexistujú žiadne právne predpisy EHP, ktoré by zosúlaďovali metódy výpočtu poplatkov za prístup k infraštruktúre v rámci alebo medzi rozličnými druhmi pozemnej dopravy, Dozorný orgán EZVO zohľadní pri uplatňovaní týchto usmernení vývoj pravidiel upravujúcich rozdeľovanie nákladov na infraštruktúru a externých nákladov (67).

(105)

Tak v prípade pomoci na používanie železničnej infraštruktúry, ako aj v prípade pomoci na zníženie externých nákladov, musí štát EZVO poskytnúť transparentnú, odôvodnenú a kvantifikovanú komparatívnu analýzu nákladov železničnej dopravy a alternatívnych možností založenými na iných druhoch dopravy (68). Použitá metodika a vykonané výpočty musia byť verejne dostupné (69).

(106)

Pokiaľ ide o pomoc na interoperabilitu, oprávnené náklady pokrývajú, vzhľadom na rozsah, akým prispievajú k dosiahnutiu cieľa koordinácie dopravy, všetky investície týkajúce sa inštalácie bezpečnostných systémov a interoperability (70) alebo zníženia hlučnosti tak železničnej infraštruktúry, ako aj vozového parku. Zahŕňajú najmä investície spojené s vývojom systému ERTMS (European Rail Traffic Management System) a akéhokoľvek iného podobného opatrenia, ktoré môže pomôcť k odstráneniu technických prekážok na európskom trhu železničných služieb (71).

(107)

Dozorný orgán EZVO sa domnieva, že existuje predpoklad nevyhnutnosti a primeranosti pomoci, keď je intenzita pomoci nižšia ako tieto hodnoty:

(108)

V prípade pomoci, ktorá je vyššia ako tieto prahové hodnoty, štáty EZVO musia preukázať potrebu a primeranosť príslušných opatrení (75).

(109)

Tak v prípade pomoci na používanie železničnej infraštruktúry, ako aj v prípade pomoci na zníženie externých nákladov musí byť pomoc striktne obmedzená na náhradu alternatívnych nákladov spojených s uprednostním používania železničnej dopravy pred iným, viac znečisťujúcim druhom dopravy. Kde je niekoľko alternatívnych konkurenčných možností, ktoré spôsobujú väčšie znečistenie ako železničná doprava, zvolený limit zodpovedá najväčšiemu rozdielu nákladov medzi jednotlivými možnosťami. Keď sa dodržia prahové hodnoty intenzity uvedené v bode 107, možno predpokladať, že je splnené kritérium neexistencie nadmernej kompenzácie.

(110)

Keď je príjemcom pomoci železničný podnik, v každom prípade sa musí preukázať, že pomoc skutočne nemá vplyv podnecujúci k presunu na železničnú dopravu. V zásade to znamená, že pomoc sa musí odrážať v cene požadovanej od cestujúceho alebo od zasielateľa, pretože sú to práve oni, kto rozhoduje o výbere medzi železničnou dopravou a inými viac znečisťujúcimi spôsobmi dopravy, ako je napríklad cestná doprava (76).

(111)

Napokon, konkrétne pokiaľ ide o pomoc na použitie železničnej infraštruktúry a pomoc na zníženie externých nákladov, musia existovať reálne perspektívy udržania dopravy presunutej na železnicu, aby pomoc viedla k udržateľnému presunu dopravy.

(112)

Pomoc na používanie železničnej infraštruktúry, zníženie externých nákladov alebo interoperabilitu, ktorá je nevyhnutná a primeraná a preto nenarúša hospodársku súťaž spôsobom, ktorý je v rozpore so všeobecným záujmom, sa musí považovať za zlučiteľnú v zmysle článku 49 Dohody o EHP.

(113)

V oblasti pozemnej dopravy sa v článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia (EHS) č. 1107/70 prijatom na základe článku 73 Zmluvy o ES ustanovuje možnosť poskytnúť pomoc na výskum a vývoj. Európska komisia nedávno vyvinula postup uplatňovania tohto ustanovenia (77).

(114)

V článku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia o službách vo verejnom záujme sa preberá znenie článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia (EHS) č. 1107/70. Podľa tohto ustanovenia sa pomoc, ktorej účelom je podpora výskumu alebo vývoja systémov a technológií osobnej železničnej dopravy, ktoré sú vo všeobecnosti úspornejšie pre EHP, ktorá je obmedzená na etapu výskumu a vývoja, ktorá nezahŕňa etapu komerčného využívania týchto dopravných systémov a technológií, musí považovať za pomoc zodpovedajúcu potrebám koordinácie dopravy.

(115)

Článok 9 ods. 2 písm. b) nariadenia o službách vo verejnom záujme platí bez toho, aby bol dotknutý článok 61 Dohody o EHP. Preto sa pomoc na výskum, vývoj a inovácie v oblasti osobnej dopravy, ak sa na ňu nevzťahuje článok 9 nariadenia o službách vo verejnom záujme, a pomoc, ktorá sa týka len nákladnej dopravy, môžu považovať za zlučiteľné v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

(116)

V tejto súvislosti Dozorný orgán EZVO vymedzil v usmerneniach o štátnej pomoci na výskum, vývoj a inovácie (78) (ďalej len „usmernenia k VaVaI“) podmienky, za ktorých vyhlási tento druh pomoci za zlučiteľný s EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Usmernenia k VaVaI sa uplatňujú na „pomoc na podporu výskumu, vývoja a inovácií vo všetkých sektoroch upravených Dohodou o EHP. Uplatňujú sa aj na tie sektory, ktoré podliehajú osobitným pravidlám Spoločenstva o štátnej pomoci, ak tieto pravidlá neustanovujú inak“ (79). Usmernenia k VaVaI sa preto uplatňujú aj na pomoc na výskum, vývoj a inovácie v sektore železničnej dopravy, ktorá nepatrí do pôsobnosti článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia (EHS) č. 1107/70 alebo článku 9 nariadenia o službách vo verejnom záujme (po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia).

(117)

Nie je vylúčené, že sa zlučiteľnosť pomoci na výskum a vývoj môže analyzovať priamo v zmysle článku 49 Dohody o EHP, ak je zameraná na splnenie potrieb koordinácie dopravy. V takom prípade je vhodné skontrolovať vyššie uvedené podmienky, najmä skutočnosť, že pomoc musí byť nevyhnutná a primeraná sledovanému cieľu a nesmie ohroziť všeobecné záujmy EHP. Dozorný orgán EZVO sa domnieva, že pri analýze týchto jednotlivých kritérií sú relevantné všeobecné zásady uvedené v usmerneniach k VaVaI.

(118)

V usmerneniach Dozorného orgánu EZVO o štátnych zárukách (80) sa uvádzajú právne požiadavky uplatniteľné na štátne záruky vrátane štátnych záruk v oblasti železničnej dopravy.

(119)

V bode 1.2 týchto usmernení sa uvádza, že Dozorný orgán EZVO „považuje za pomoc vo forme záruky aj výhodnejšie podmienky financovania pre podniky, ktorých právna forma vylučuje konkurzné konanie alebo iné postupy v prípade platobnej neschopnosti, alebo keď sa poskytuje výslovná štátna záruka alebo krytie strát štátom“.

(120)

Podľa ustálenej praxe Európskej komisie a Dozorného orgánu EZVO sa neobmedzené záruky v sektore otvorenom hospodárskej súťaži považujú za nezlučiteľné so Zmluvou o ES resp. Dohodou o EHP. V súlade so zásadou proporcionality ich nemožno odôvodniť úlohami všeobecného záujmu. V prípade neobmedzenej záruky totiž nemožno skontrolovať, či suma pomoci nepresahuje čisté náklady na poskytovanie služby vo verejnom záujme (81).

(121)

Keď sa štátne záruky poskytnú podnikom pôsobiacim súčasne na konkurenčných i nekonkurenčných trhoch, Európska komisia a Dozorný orgán EZVO spravidla požadujú úplné zrušenie neobmedzenej záruky poskytnutej celému podniku (82).

(122)

Niekoľko železničných podnikov získalo neobmedzené záruky. Tieto záruky sú všeobecne dedičstvom osobitných prípadov historických monopolov, ktoré boli vytvorené pre železničné podniky pred nadobudnutím platnosti Dohody o EHP alebo pred otvorením trhu služieb železničnej dopravy hospodárskej súťaži.

(123)

Podľa informácií, ktoré majú Európska komisia a Dozorný orgán EZVO k dispozícii, predstavujú tieto záruky vo veľkej miere existujúcu pomoc. Príslušné štáty EZVO majú Dozorný orgán EZVO informovať o podmienkach na uplatňovanie týchto schém na existujúcu pomoc, ako aj o plánovaných opatreniach na ich zrušenie v súlade s postupom ustanoveným v oddiele 8.3.

(124)

Stropy pomoci stanovené v týchto usmernenia platia bez ohľadu na to, či sa príslušná pomoc financuje úplne alebo čiastočne zo štátnych zdrojov alebo zo zdrojov Spoločenstva. Pomoc povolená podľa týchto usmernení sa nemôže kumulovať s inými formami štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP ani s inými formami financovania zo zdrojov Spoločenstva, ak takáto kumulácia má za následok vyššiu úroveň pomoci ako je úroveň stanovená v týchto usmerneniach.

(125)

V prípade pomoci, ktorá slúži na rôzne účely a zahŕňa rovnaké oprávnené náklady, sa uplatní najpriaznivejší strop pomoci.

(126)

Dozorný orgán EZVO bude uplatňovať tieto usmernenia odo dňa ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP.

Dozorný orgán EZVO bude uplatňovať tieto usmernenia na každú notifikovanú alebo nenotifikovanú pomoc, v súvislosti s ktorou bude požiadaný, aby prijal rozhodnutie po dátume ich uverejnenia.

(127)

V súlade s článkom 62 ods. 1 Dohody o EHP Dozorný orgán EZVO navrhuje, aby štáty EZVO zmenili svoje existujúce schémy pomoci týkajúce sa štátnej pomoci, na ktorú sa vzťahujú tieto usmernenia tak, aby sa dosiahol súladu s nimi najneskôr dva roky po ich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP, s výhradou osobitných ustanovení uvedených v kapitole o štátnych zárukách. Štáty EZVO sa vyzývajú, aby najneskôr rok po dátume ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP písomne potvrdili, že súhlasia s týmito návrhmi vhodných opatrení.

(128)

Ak niektorý štát EZVO písomne nepotvrdí svoj súhlas do uvedeného dátumu, Dozorný orgán EZVO uplatní článok 19 ods. 2 časti II protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a Súdneho dvora a v prípade potreby začne konanie uvedené v uvedenom ustanovení.

(129)

Dozorný orgán EZVO si vyhradzuje právo meniť a dopĺňať tieto usmernenia. Pred každou zmenou a doplnením predloží správu o ich uplatňovaní, najneskôr však päť rokov po dátume ich uverejnenia.

a)

v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, kde sa viac o viac ako o polovicu znížilo jej základné imanie a počas predchádzajúcich 12 mesiacov spoločnosť stratila viac ako jednu štvrtinu tohto kapitálu,“ alebo

„b)

v prípade spoločnosti, kde aspoň niekoľkí členovia majú neobmedzené ručenie za dlh spoločnosti, kde viac ako polovica jej kapitálu vykázaného v účtovných knihách spoločnosti prestala existovať a počas predchádzajúcich 12 mesiacov firma stratila viac ako jednu štvrtinu tohto kapitálu,“ alebo

„c)

bez ohľadu na typ dotknutej spoločnosti, keď spĺňa kritériá v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi na to, aby sa stala predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti.“

1.

Dozorný orgán EZVO (ďalej len „dozorný orgán“) je pripravený zaujať rázny postoj voči neoprávnenej pomoci. Podľa protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a Súdneho dvora (ďalej len „protokol 3“) (2) dozorný orgán štátom EZVO systematicky nariaďoval, aby vymáhali vrátenie neoprávnenej pomoci, o ktorej sa zistilo, že bola nezlučiteľná s fungovaním Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), pokiaľ sa nedomnieval, že by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva EHP. Dozorný orgán prijal 6 takýchto rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc.

2.

V záujme integrity režimu štátnej pomoci je nevyhnutné, aby sa tieto rozhodnutia nariaďujúce štátom EZVO vymáhať vrátenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (ďalej len „rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc“) presadzovali reálne a bezodkladne. Skúsenosti, ktoré dozorný orgán počas posledných rokov získal, naznačujú, že v tomto ohľade je dôvod na skutočné znepokojenie. Tabuľa výsledkov o štátnej pomoci za štáty EZVO predložená v jeseni 2008 (3) tiež ukazuje, že zo 6 rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc prijatých dozorným orgánom, len jedno bolo v plnom rozsahu vykonané príslušným štátom EZVO (4).

3.

V roku 2004 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) nariadila vypracovanie porovnávacej štúdie o presadzovaní politiky štátnej pomoci EÚ v jednotlivých členských štátoch (ďalej len „štúdia o presadzovaní“) (5). Jedným z cieľov štúdie bolo posúdiť účinnosť postupov a praxe v oblasti vymáhania vrátenia pomoci v niekoľkých členských štátoch. Autori štúdie zistili, že dlhé trvanie konaní o vrátenie pomoci je neustále sa opakujúcou témou v správach všetkých krajín.

4.

Dozorný orgán na základe vlastnej skúsenosti oznámil, že povinnosť vrátiť neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc sa v štátoch EZVO stretáva s celým radom prekážok. Konania o vrátenie pomoci, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov sú obzvlášť zdĺhavé a v praxi sa žiadne vrátanie pomoci neuskutočnilo v rámci lehoty stanovenej v rozhodnutiach dozorného orgánu o povinnosti vrátiť pomoc. Dozorný orgán preto chce zdôrazniť potrebu účinného výkonu rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc. Je zrejmé, že za vykonávanie týchto rozhodnutí je zodpovedný dozorný orgán spolu so štátmi EZVO, a na to, aby bolo úspešné, si vyžaduje značné úsilie obidvoch strán.

5.

Účelom tejto kapitoly je vysvetliť politiku dozorného orgánu zameranú na vykonávanie rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc. Neskúma dôsledky, ktoré môžu vnútroštátne súdy vyvodiť z nesplnenia notifikačnej povinnosti a povinnosti pozastavenia poskytovania pomoci podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3. Dozorný orgán sa domnieva, že je potrebné objasniť opatrenia, ktoré má v úmysle prijať na uľahčenie vykonávania rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc, a stanoviť opatrenia, ktoré by štáty EZVO mohli prijať na zabezpečenie, aby dosiahli úplné dodržiavanie pravidiel a zásad, ktoré stanovuje súhrn právnych noriem EHP, a najmä judikatúra súdov Spoločenstva a Súd EZVO. Na tento účel sa v tejto kapitole najprv pripomenie účel vrátenia pomoci a hlavné zásady vykonávania rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc. Potom sa uvedú praktické dôsledky týchto hlavných zásad pre každý zo subjektov zapojených do procesu vymáhania vrátenia pomoci.

6.

V článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 sa konštatuje, že „štáty informujú Dozorný orgán EZVO o všetkých plánoch poskytnúť alebo zmeniť pomoc v dostatočnom časovom predstihu. […] Príslušný štát nesmie uviesť do platnosti svoje navrhované opatrenia, kým sa toto konanie neuzavrie konečným rozhodnutím.“

7.

V prípadoch, keď štáty EZVO neoznámia dozornému orgánu svoje plány poskytnúť alebo pozmeniť pomoc predtým, ako sa takáto pomoc poskytne, pomoc sa od okamihu jej poskytnutia považuje za neoprávnenú v zmysle práva Spoločenstva.

8.

Európsky súdny dvor (ďalej len „ESD“) vo svojom rozsudku vo veci Kohlegesetz  (6) z roku 1973 prvýkrát potvrdil, že Komisia má právomoc nariadiť vrátenie neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej štátnej pomoci. Súd rozhodol, že Komisia bola príslušná rozhodnúť, že členský štát musí zmeniť a doplniť alebo zrušiť štátnu pomoc, ktorá bola nezlučiteľná so spoločným trhom. Preto by mala byť oprávnená požadovať vrátenie tejto pomoci (7).

9.

V roku 2001 bol protokol 3 zmenený a doplnený okrem iného vložením časti II, ktorá okrem iného obsahovala základné pravidlá vymáhania vrátenia pomoci (8). Ďalšie vykonávacie ustanovenia o povinnosti vrátiť pomoc boli zahrnuté do rozhodnutia č. 195/2004/COL zo 14. júla 2004 v znení neskorších zmien a doplnení (9).

10.

V článku 14 ods. 1 časti II protokolu 3 sa potvrdzuje stála judikatúra ESD (10) a zavádza sa povinnosť dozorného orgánu nariadiť vrátenie neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci, pokiaľ to nebude v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva. V tomto článku sa tiež ustanovuje, že príslušný štát EZVO prijme všetky potrebné opatrenia na vymáhanie vrátenia neoprávnenej pomoci, ak sa zistí, že je nezlučiteľná. V článku 14 ods. 2 sa ustanovuje, že pomoc je potrebné vrátiť spolu s úrokmi odo dňa, kedy dostal príjemca neoprávnenú poskytnutú pomoc k dispozícii, do dňa jej skutočného vrátenia. Rozhodnutie č. 195/04/COL sa podrobne zaoberá metódami, ktoré sa majú používať na výpočet úroku spojeného s vrátením pomoci. V článku 14 ods. 3 sa konštatuje, že „[…] vrátenie sa vykoná bez zbytočného odkladu a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva príslušného štátu EZVO za predpokladu, že umožní bezodkladné a reálne vykonanie rozhodnutia Dozorného orgánu EZVO. […]“.

11.

Vo viacerých nedávnych rozsudkoch ESD bližšie objasnil rozsah pôsobnosti a výklad článku 14 ods. 3 nariadenia Rady č. 659/1999 (ktorý zodpovedá článku 14 ods. 3 časti II protokolu 3), čím zdôraznil potrebu bezodkladného a reálneho vykonávania rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc (11). Okrem toho, dozorný orgán začal systematicky uplatňovať aj judikatúru (12) vo veci Deggendorf. Táto judikatúra umožňuje dozornému orgánu, po splnení určitých podmienok, nariadiť štátom EZVO, aby pozastavili vyplácanie novej zlučiteľnej pomoci spoločnosti, kým táto spoločnosť nevráti starú neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc, ktorá podlieha rozhodnutiu o povinnosti vrátiť pomoc.

12.

ESD pri viacerých príležitostiach rozhodol, že účelom vrátenia pomoci je obnoviť situáciu, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci. Je to nevyhnutné na zabezpečenie, aby sa na vnútornom trhu zachovali rovnaké podmienky pre všetkých. V tejto súvislosti ESD zdôraznil, že vrátenie neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci nie je sankciou (13), ale logickým dôsledkom zistenia, že je neoprávnená (14). Preto sa nemôže považovať za neprimerané cieľom Zmluvy o ES pokiaľ ide o štátnu pomoc (15).

13.

Podľa ESD „sa obnovenie predtým existujúcej situácie dosiahne, hneď ako príjemca vráti neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc, a tým príde o výhodu, ktorú mal v porovnaní s konkurentmi na trhu, a obnoví sa situácia, ktorá existovala pred poskytnutím pomoci“ (16). V záujme odstránenia finančných výhod sprevádzajúcich neoprávnene poskytnutú pomoc, je potrebné vrátiť aj úrok z neoprávnene poskytnutých súm. Tento úrok sa musí rovnať finančnej výhode vyplývajúcej z bezplatnej dostupnosti príslušných finančných prostriedkov počas daného obdobia (17).

14.

ESD okrem toho trval na tom, že v záujme úplného vykonania rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc musia kroky, ktoré podnikne členský štát, priniesť konkrétne výsledky pokiaľ ide o vrátenie pomoci (18), a že vrátenie sa musí vykonať bezodkladne (19). Na to, aby vymáhanie vrátenia pomoci dosiahlo svoj cieľ, je skutočne nevyhnutné, aby sa vrátenie pomoci uskutočnilo bezodkladne.

15.

V článku 14 ods. 1 časti II protokolu 3 sa uvádza, že „pri prijatí zamietavých rozhodnutí v prípadoch neoprávnenej pomoci Dozorný orgán EZVO rozhodne, že príslušný štát EZVO má prijať všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie vrátenia pomoci od príjemcu“.

16.

V ustanoveniach protokolu 3 sa stanovujú dve obmedzenia právomoci dozorného orgánu nariadiť vrátenie neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci. V článku 14 ods. 1 časti II protokolu 3 sa ustanovuje, že dozorný orgán nebude vyžadovať vrátenie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva. Všeobecné zásady práva, na ktoré sa v tejto súvislosti najčastejšie odvoláva, sú zásady ochrany oprávneného očakávania (20) a právnej istoty (21). Je potrebné poznamenať, že ESD dal k týmto zásadám v súvislosti s povinnosťou vrátiť pomoc veľmi obmedzujúci výklad. V článku 15 časti II protokolu 3 sa konštatuje, že právomoc dozorného orgánu vymáhať vrátenie pomoci podlieha desaťročnej premlčacej dobe (takzvanej „premlčacej dobe“). Premlčacia doba začína plynúť dňom poskytnutia neoprávnenej pomoci príjemcovi buď ako individuálnej pomoci, alebo ako pomoci v rámci schémy pomoci. Akýkoľvek úkon v súvislosti s neoprávnenou pomocou vykonaný dozorným orgánom alebo Komisiou (22) alebo štátom EZVO, konajúcim na žiadosť dozorného orgánu, sa plynutie premlčacej doby preruší.

17.

Preto štát EZVO, ktorému je rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc určené, je povinný toto rozhodnutie vykonať (23). ESD uznal len jednu výnimku z tejto povinnosti členského štátu vykonať rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc, ktoré mu bolo adresované, a to existenciu výnimočných okolností, ktoré by členskému štátu úplne znemožnili rozhodnutie riadne vykonať (24).

18.

Podľa ESD však úplne znemožnenie nie je možné len predpokladať. Príslušný členský štát musí preukázať, že sa v dobrej viere pokúsil vymôcť neoprávnenú pomoc a musí s Komisiou spolupracovať v zmysle článku 10 Zmluvy o ES s cieľom prekonať ťažkosti, ktoré sa vyskytli (25).

19.

Preskúmanie judikátov ukazuje, že ESD vykladal pojem „úplné znemožnenie“ veľmi obmedzujúcim spôsobom. Súd pri viacerých príležitostiach potvrdili, že členský štát sa nemôže odvolávať na požiadavky svojho vnútroštátneho práva, ako napríklad vnútroštátne pravidlá o premlčaní (26) alebo neexistencia právneho nároku na vymáhanie vrátenia pomoci podľa vnútroštátneho práva (27), aby ospravedlnili nevykonanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc (28). ESD rovnako rozhodol, že na povinnosť vrátiť pomoc nemajú vplyv okolnosti spojené s ekonomickou situáciou príjemcu pomoci. Vysvetlil, že spoločnosť, ktorá má finančné ťažkosti, nepredstavuje dôkaz, že vrátenie pomoci nebolo možné (29). Súd za týchto okolností poukázal na to, že neexistencia vymáhateľných aktív je pre členský štát jediným spôsobom ako preukázať úplnú nemožnosť vrátenia pomoci (30). Členské štáty Vo viacerých prípadoch tvrdili, že nemohli vykonať rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc v dôsledku súvisiacich administratívnych alebo technických ťažkostí (napr. veľmi vysokého počtu príjemcov, ktorých sa to týkalo). Súd dôsledne zakaždým odmietol akceptovať, že takéto ťažkosti predstavujú úplnú nemožnosť dosiahnutia vrátenia pomoci (31). Napokon, dokonca ani obava z neprekonateľných vnútorných ťažkostí nemôže byť dôvodom na nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Spoločenstva zo strany členského štátu (32).

20.

V článku 14 ods. 3 časti II protokolu 3 sa výslovne uvádza, že „vrátenie pomoci sa vykoná bez zbytočného odkladu a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva príslušného štátu EZVO za predpokladu, že umožní bezodkladné a reálne vykonanie rozhodnutia Dozorného orgánu EZVO“.

21.

Ak si štáty EZVO môžu podľa svojho vnútroštátneho práva slobodne zvoliť prostriedky, ktorými rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc vykonajú, zvolené opatrenia by mali v plnom rozsahu viesť k vykonaniu rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc. Je preto nevyhnutné, aby vnútroštátne opatrenia, ktoré štáty EZVO prijmú, viedli k reálnemu a bezodkladnému vykonaniu rozhodnutia dozorného orgánu.

22.

ESD vo svojom rozsudku vo veci Olympic Airways (33) zdôraznil, že vykonanie opatrení, ktoré prijme členský štát, musí byť účinné a musí priniesť konkrétny výsledok, pokiaľ ide o vrátenie pomoci. Kroky, ktoré podnikne členský štát, musia viesť ku skutočnému vráteniu súm, ktoré príjemca dlhuje. ESD vo svojom rozsudku vo veci Scott  (34) potvrdil túto líniu a zdôraznil, že vnútroštátne postupy, ktoré nespĺňajú podmienky ustanovené v článku 14 ods. 3 procesnoprávneho nariadenia (ktorý zodpovedá článku 14 ods. 3 časti II protokolu 3), by sa nemali uplatňovať. Vyvrátil najmä tvrdenie členského štátu, že členský štát podnikol všetky kroky dostupné v jeho vnútroštátnom systéme, a trval na tom, že tieto kroky by mali viesť aj ku konkrétnym výsledkom pokiaľ ide o vrátenie pomoci, a to do termínu, ktorý stanovila Komisia.

23.

V článku 14 ods. 3 časti II protokolu 3 sa vyžaduje, aby sa rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc vykonávali reálne a bezodkladne. Vo veci Scott ESD zdôraznil význam časového rozmeru v procese vymáhania vrátenia pomoci. Súd upresnil, že uplatňovanie vnútroštátnych postupov by nemalo sťažovať obnovenie účinnej hospodárskej súťaži tým, že by bránilo bezodkladnému a reálnemu vykonaniu rozhodnutia Komisie. Vnútroštátne postupy, ktoré bránia bezodkladnému obnoveniu situácie, ktorá existovala predtým, a predlžujú nespravodlivú konkurenčnú výhodu vyplývajúcu z neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci, nespĺňajú podmienky ustanovené v článku 14 ods. 3 časti II protokolu 3.

24.

V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že žaloba o zrušenie rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc podaná v zmysle článku 36 Dohody medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a Súdneho dvora (ďalej len „Dohoda o dozore a súde“) nemá odkladný účinok. V súvislosti s takou žalobou však príjemca pomoci môže požiadať o odklad vykonania rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc podľa článku 40 Dohody o dozore a súde. V žiadostiach o odklad sa musia uviesť okolnosti, ktoré spôsobujú naliehavosť, a musia obsahovať vysvetlenia skutkovej a právnej podstaty určujúce evidentný právny prípad pre uplatnenie predbežných opatrení (35). Ak sa však Súd EZVO domnieva, že si to vyžadujú okolnosti, môže nariadiť pozastavenie uplatňovania napadnutého rozhodnutia.

25.

V článku 3 Dohody o EHP sa štáty EZVO zmluvy zaväzujú napomáhať pri plnení úloh EHP a inštitúciám EHP a štátom EZVO sa ukladajú povinnosti navzájom spolupracovať na dosahovaní cieľov Dohody o EHP.

26.

V súvislosti s vykonávaním rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc musí preto dozorný orgán spolupracovať s orgánmi štátov EZVO, aby dosiahli cieľ obnovenia podmienok hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

27.

Ak štát EZVO v rámci požadovanej lehoty narazí na nepredvídané alebo nepredvídateľné ťažkosti pri vykonávaní rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc, alebo si uvedomí dôsledky, ktoré dozorný orgán prehliadol, mal by tieto problémy predložiť dozornému orgánu na posúdenie spolu s návrhmi na primerané zmeny a doplnenia (36). V takom prípade musia dozorný orgán a príslušný štát EZVO spolupracovať v dobrej viere na prekonaní ťažkosti pri súčasnom úplnom dodržiavaní Dohody o EHP (37). Podobne si zásada lojálnej spolupráce vyžaduje, aby štáty EZVO poskytli dozornému orgánu všetky informácie, ktoré mu umožnia preukázať, že zvolené prostriedky predstavujú upravené vykonanie rozhodnutia (38).

28.

Informovanie dozorného orgánu o technických a právnych ťažkostiach spojených s vykonávaním rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc však nezbavuje štáty EZVO povinnosti podniknúť všetky potrebné kroky na dosiahnutie vrátenia pomoci od daného podniku a navrhnúť dozornému orgánu všetky vhodné opatrenia na vykonanie rozhodnutia (39).

29.

Tak dozorný orgán, ako aj štáty EZVO by mali zohrávať dôležitú úlohu pri vykonávaní rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc a môžu prispieť k účinnému presadzovaniu politiky vymáhania vrátenia pomoci.

30.

Rozhodnutie dozorného orgánu o povinnosti vrátiť pomoc ukladá príslušnému štátu EZVO povinnosť vymáhať vrátenie pomoci. Vyžaduje od príslušného štátu EZVO, aby počas danej lehoty dosiahol vrátenie určitej sumy pomoci od príjemcu alebo od viacerých príjemcov. Skúsenosti ukazujú, že rýchlosť, akou sa rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc vykonáva, je ovplyvnená mierou presnosti alebo úplnosti daného rozhodnutia. Dozorný orgán bude preto i naďalej vynakladať úsilie na zabezpečenie, aby rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc obsahovali jasne uvedenú sumu, resp. sumy pomoci, ktoré je potrebné vrátiť, podnik, resp. podniky, ktoré majú pomoc vrátiť, a dátum, do ktorého je potrebné pomoc vrátiť.

31.

Neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc sú povinné vrátiť tie podniky, ktoré z nej skutočne mali prospech (40). Dozorný orgán bude pokračovať vo svojej súčasnej praxi uvádzania vo svojich rozhodnutiach o povinnosti vrátiť pomoc, kde je to možné, identifikáciu podniku, resp. podnikov, ktoré sú povinné pomoc vrátiť. Ak sa vo fáze vykonávania ukáže, že pomoc sa previedla na iné subjekty, štát EZVO bude musieť rozšíriť povinnosť vrátiť pomoc tak, aby zahŕňala všetkých skutočných príjemcov pomoci s cieľom zabezpečiť, aby sa nemarila povinnosť vrátenia pomoci.

32.

ESD poskytol určité usmernenia o podmienkach, za ktorých sa povinnosť vrátenia pomoci musí rozšíriť aj na iné spoločnosti ako je pôvodný príjemca neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci. Podľa ESD k prevodu nenáležitej výhody môže dôjsť vtedy, keď sa aktíva pôvodného príjemcu pomoci prevádzajú na tretiu stranu za cenu, ktorá je nižšia ako ich trhová hodnota, a niekedy na nástupnícku spoločnosť, ktorá je založená s cieľom obísť príkaz na vrátenie pomoci (41). V zmysle tejto judikatúry má práve dozorný orgán dokázať, že aktíva sa predali za cenu, ktorá je nižšia ako ich trhová hodnota, najmä nástupníckej spoločnosti založenej s cieľom mariť príkaz na vrátenie pomoci; v takom prípade sa príkaz na vrátenie pomoci môže rozšíriť na túto tretiu stranu. Typickými prípadmi marenia sú prípady, keď prevod neodzrkadľuje žiadnu ekonomickú logiku inú ako je dosiahnutie neplatnosti príkazu na vrátenie pomoci (42).

33.

Pokiaľ ide o prevod majetkových podielov spoločnosti, ktorá musí vrátiť neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc (podielové transakcie), ESD rozhodol (43), že predaj podielov v takejto spoločnosti tretej strane nemá vplyv na povinnosť príjemcu vrátiť takúto pomoc (44). Keď možno dokázať, že kupujúci majetkových podielov zaplatil za majetkové podiely danej spoločnosti bežnú trhovú cenu, nemožno považovať, že mal prospech z výhody, ktorá by mohla predstavovať štátnu pomoc (45).

34.

Ak dozorný orgán prijme rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc týkajúce sa schém pomoci, obvykle nie je schopný uviesť v samotnom rozhodnutí všetky podniky, ktoré prijali neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc. Toto bude musieť urobiť na začiatku procesu vykonávania príslušný štát EZVO, ktorý bude musieť preskúmať individuálnu situáciu každého príslušného podniku (46).

35.

Účel vrátenia pomoci je splnený „akonáhle príjemca alebo, inými slovami, podniky, ktoré z nej skutočne mali prospech, danú pomoc vrátia, kde to prichádza do úvahy spolu so sankčnými úrokmi. Vrátením pomoci príjemca prichádza o výhodu, ktorú mal oproti svojim konkurentom na trhu, a je obnovená situácia spred vyplatenia pomoci“ (47).

36.

Dozorný orgán jasne uvedie vo svojich rozhodnutiach o povinnosti vrátiť pomoc opatrenia neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci, ktoré podliehajú povinnosti vrátenia pomoci, ako to robil v minulosti. Keď dozorný orgán bude mať k dispozícii potrebné údaje, bude sa snažiť vyčísliť presnú sumu pomoci, ktorú je potrebné vrátiť. Je však jasné, že dozorný orgán nemôže a zo zákona nie je povinný stanoviť presnú sumu, ktorú je potrebné vrátiť. Stačí, aby rozhodnutie dozorného orgánu obsahovalo informácie, ktoré štátu EZVO umožnia určiť sumu bez väčších ťažkostí (48).

37.

V prípade schémy neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci dozorný orgán nemôže vyčísliť sumu nezlučiteľnej pomoci, ktorú sú jednotliví príjemcovia povinní vrátiť. Zo strany štátu EZVO by si to vyžadovalo podrobnú analýzu pomoci poskytnutej na základe danej schémy v každom jednotlivom prípade. Dozorný orgán preto vo svojom rozhodnutí uvedie, že štát EZVO bude musieť vymôcť všetku pomoc, pokiaľ ju neposkytol na konkrétny projekt, ktorý v čase jej poskytnutia spĺňal všetky podmienky nariadení o skupinových výnimkách alebo schémy pomoci schválenej dozorným orgánom.

38.

Podľa článku 14 ods. 2 časti II protokolu 3 pomoc, ktorú je potrebné vrátiť podľa rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc, má zahŕňať úrok s príslušnou sadzbou, ktorú stanoví dozorný orgán. Úrok je splatný odo dňa, keď bola príjemcovi poskytnutá neoprávnená pomoc, do dňa jej vrátenia (49). V rozhodnutí č. 195/04/COL sa ustanovuje, že úroková sadzba sa uplatňuje formou zloženého úroku až do dátumu vrátenia pomoci (50).

39.

Rozhodnutia Komisie o povinnosti vrátiť pomoc v minulosti stanovovali dvojmesačnú lehotu, v rámci ktorej príslušný členský štát musel Komisii oznámiť opatrenia, ktoré prijal na splnenie daného rozhodnutia. ESD potvrdil, že táto lehota sa má považovať za konečný termín na vykonanie samotného rozhodnutia (51).

40.

ESD ďalej dospel k záveru, že zmluvy a rokovania medzi Komisiou a členským štátom v súvislosti s vykonaním rozhodnutia Komisie nemohli zbaviť členský štát povinnosti prijať všetky potrebné opatrenia na vykonanie rozhodnutia v stanovenej lehote (52).

41.

Dozorný orgán si uvedomuje, že dvojmesačná lehota na vykonanie rozhodnutí dozorného orgánu je vo väčšine prípadov príliš krátka. Táto lehota na vykonanie rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc sa preto predĺžila na štyri mesiace. Dozorný orgán bude odteraz vo svojich rozhodnutiach uvádzať dve rôzne lehoty:

42.

Ak štát EZVO narazí na vážne ťažkosti, ktoré mu budú brániť dodržať niektorú z týchto lehôt, musí o týchto ťažkostiach informovať dozorný orgán a predložiť mu primerané odôvodnenie. Dozorný orgán potom môže lehotu predĺžiť v súlade so zásadou lojálnej spolupráce (53).

43.

Za vykonanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc je zodpovedný štát EZVO. V článku 14 ods. 1 časti II protokolu 3 sa ustanovuje, že príslušný štát EZVO prijme všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie vrátenia pomoci príjemcom.

44.

V tejto súvislosti je dôležité mať na pamäti, že ESD pri viacerých príležitostiach pripomenul, že rozhodnutie Komisie určené členskému štátu je záväzné pre všetky orgány daného štátu, vrátane jeho súdov (54). Z toho vyplýva, že každý orgán štátu EZVO, ktorý sa podieľa na vykonávaní rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc, musí prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie bezodkladného a reálneho uplatnenia takého rozhodnutia.

45.

V práve EHP sa nestanovuje, ktorý orgán štátu EZVO by mal byť poverený praktickým vykonaním rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc. Je vecou vnútroštátneho právneho systému každého štátu EZVO určiť orgány, ktoré budú zodpovedné za vykonanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc. Vo všeobecnosti sa štáty EZVO rozhodli vymenovať jeden centrálny orgán (napríklad ministerstvo), ktorý je poverený monitorovaním procesu vymáhania vrátenia pomoci a je v neustálom kontakte s dozorným orgánom (55).

46.

V článku 14 ods. 3 protokolu 3 sa štátom EZVO ukladá povinnosť začal bezodkladne konanie o vrátenie pomoci. Ako sa uvádza v bode 3.1, v rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc sa určí lehota, v rámci ktorej má štát EZVO predložiť presné informácie o opatreniach, ktoré prijal a plánuje prijať na vykonanie rozhodnutia. Od štátu EZVO sa vyžaduje najmä, aby poskytol úplné informácie o totožnosti príjemcov neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci, o sumách príslušnej pomoci a o vnútroštátnom postupe uplatňovanom na dosiahnutie vrátenia pomoci. Štát EZVO bude okrem toho musieť predložiť dokumentáciu preukazujúcu, že oznámil príjemcovi jeho povinnosť vrátiť pomoc.

47.

Rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc nebude vždy obsahovať úplné informácie o totožnosti príjemcov, ani o sumách pomoci, ktoré je potrebné vrátiť. V takých prípadoch musí štát EZVO bezodkladne identifikovať podniky, ktorých sa rozhodnutie týka, a vyčísliť presnú sumu pomoci, ktorú je každý z nich povinný vrátiť.

48.

V prípade neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej schémy pomoci sa bude od štátu EZVO vyžadovať, aby vykonal podrobnú analýzu každej individuálnej pomoci poskytnutej na základe danej schémy. Aby vyčíslil presnú sumu pomoci, ktorú je každý individuálny príjemca v rámci danej schémy povinný vrátiť, bude musieť určiť v akom rozsahu bola pomoc poskytnutá na konkrétny projekt, ktorý v čase poskytnutia pomoci spĺňal všetky podmienky nariadení o skupinových výnimkách alebo schém pomoci schválených Komisiou. V takýchto prípadoch môže štát EZVO uplatniť aj vecné kritériá de minimis, ktoré sa uplatňovali v čase poskytnutia neoprávnenej a nezlučiteľnej pomoci, ktorá je predmetom rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc.

49.

Pri určovaní sumy, ktorú je potrebné vrátiť, môžu vnútroštátne orgány zohľadňovať vplyv daňového systému. Ak príjemca neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci zaplatil daň z prijatej pomoci, vnútroštátne orgány môžu, v súlade so svojimi vnútroštátnymi daňovými predpismi, zohľadniť zaplatenú daň tak, že budú vymáhať vrátenie len čistej sumy, ktorú príjemca prijal (56). Komisia sa domnieva, že v takýchto prípadoch budú musieť vnútroštátne orgány zabezpečiť, aby príjemca nemohol využiť ďalšie zníženie dane tvrdením, že vrátením pomoci sa znížil jeho zdaniteľný príjem, pretože by to znamenalo, že čistá vrátená suma by bola nižšia ako pôvodne poskytnutá čistá suma.

50.

Právo EHP nepredpisuje, aký postup by mali štáty EZVO uplatňovať na vykonanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc. Štáty EZVO si však musia byť vedomé toho, že voľba a uplatňovanie vnútroštátneho postupu podlieha podmienke, aby takýto postup umožňoval bezodkladné a reálne vykonanie rozhodnutia dozorného orgánu. Z toho vyplýva, že zodpovedné orgány majú starostlivo zvážiť celú škálu nástrojov na vymáhanie vrátenia pomoci dostupných podľa vnútroštátneho práva a vybrať postup, ktorý najpravdepodobnejšie zabezpečí bezodkladné vykonanie rozhodnutia. Tam, kde to vnútroštátne právo umožňuje, by mali použiť zrýchlené postupy. Podľa zásady rovnocennosti a účinnosti nesmú byť tieto postupy menej priaznivé ako postupy, ktorými sa riadia podobné vnútroštátne úkony, a nemali by prakticky znemožňovať alebo nadmerne sťažovať uplatňovanie práv, ktoré poskytuje právo EHP (57).

51.

Všeobecnejšie, štáty EZVO nemajú mať možnosť vytvárať akékoľvek prekážky počas vykonávania rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc (58). Orgány štátov EZVO sú preto povinné vyhlásiť za neplatné všetky ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by mohli brániť bezodkladnému vykonaniu rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc (59).

52.

Keď sa určí príjemca, suma, ktorú je povinný vrátiť, a uplatniteľný postup, príjemcom neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci by sa mali bezodkladne, v lehote stanovenej v rozhodnutí dozorného orgánu, poslať príkazy na vrátenie pomoci. Orgány zodpovedné za vykonanie vymáhania vrátenia pomoci musia zabezpečiť, aby sa tieto príkazy na vrátenie pomoci vykonali a aby sa vrátenie uskutočnilo v lehote stanovenej v rozhodnutí. Ak príjemca nesplní príkaz na vrátenie pomoci, štáty EZVO by sa mali snažiť o bezodkladné uplatnenie nárokov na vrátenie pomoci podľa vnútroštátneho práva.

53.

Vykonávanie rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc môže viesť k súdnym sporom na vnútroštátnych súdoch. Je možné rozlíšiť dve hlavné kategórie súdnych sporov súvisiacich s povinnosťou vrátiť pomoc: žaloby podané vymáhajúcim orgánom o vydanie súdneho príkazu na donútenie, aby neochotný príjemca vrátil neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc a žaloby podané príjemcami pomoci spochybňujúce príkazy na vrátenie pomoci.

54.

V prípade napadnutia vnútroštátnych opatrení prijatých na vykonanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc na súde sa vykonanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc môže oddialiť o niekoľko rokov. Toto sa ešte častejšie stáva vtedy, keď je pred Súdom EZVO napadnuté samotné rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc, najmä keď sa od národných sudcov vyžaduje, aby pozastavili vykonávanie vnútroštátnych opatrení dovtedy, kým Súd EZVO nerozhodne o platnosti rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc.

55.

Podľa judikatúry ESD, príjemca pomoci, ktorý by v zmysle článku 36 Dohody o dozore a súde mohol bez akýchkoľvek pochybností napadnúť pred Súdom EZVO rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc, už nemôže napadnúť platnosť rozhodnutia v konaní pred vnútroštátnym súdom z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia (60). Z toho vyplýva, že príjemca pomoci, ktorý by mohol v súlade s článkami 40 a 41 Dohody o dozore a súde požiadať Súd EZVO o dočasný odklad a neurobil tak, nemôže požiadať o odklad výkonu opatrení, ktoré vnútroštátne orgány prijali na vykonanie rozhodnutia, z dôvodov súvisiacich s platnosťou rozhodnutia.

56.

Na druhej strane, v prípadoch, keď nie je samozrejmé, že žaloba o zrušenie, ktorú proti napadnutému rozhodnutiu podal príjemca pomoci, by bola prípustná, musí sa príjemcovi pomoci ponúknuť náležitá právna ochrana. V prípade, keď príjemca pomoci napadne vykonanie rozhodnutia v konaní pred vnútroštátnym súdom z dôvodu, že takéto rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc je nezákonné, sudca vnútroštátneho súdu by mal využiť postup ustanovený v článku 34 Dohody o dozore a súde (61).

57.

V prípade, ak príjemca požiada aj o dočasné zmiernenie vnútroštátnych opatrení prijatých na vykonanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc z dôvodu údajnej neoprávnenosti rozhodnutia dozorného orgánu o povinnosti vrátiť pomoc, sudca vnútroštátneho súdu musí posúdiť, či daná vec spĺňa podmienky, ktoré stanovil ESD vo veciach Zuckerfabrik  (62) a Atlanta  (63). To znamená, že vnútroštátny súd by mal nariadiť dočasné zmenenie opatrení, len ak

58.

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry ESD skutočnosť, že príjemca pomoci je v platobnej neschopnosti alebo konkurznom konaní, nemá žiadny vplyv na jeho povinnosť vrátiť neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc (65).

59.

Vo väčšine prípadov týkajúcich sa platobne neschopného príjemcu nebude možné dosiahnuť vrátenie celej sumy neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci (vrátane úrokov), pretože aktíva príjemcu nebudú postačovať na uspokojenie nárokov všetkých veriteľov. Z toho dôvodu nie je možné v plnej miere tradičným spôsobom obnoviť situáciu ex ante. Keďže konečným cieľom vrátenia pomoci je ukončiť narušenie hospodárskej súťaže, ESD konštatoval, že likvidáciu príjemcu možno v takých prípadoch považovať za prijateľnú možnosť vymáhania vrátenia pomoci (66). Dozorný orgán sa preto domnieva, že rozhodnutie, ktoré nariaďuje štátu EZVO, aby vymáhal vrátenie neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci od platobne neschopného príjemcu, sa môže považovať za riadne vykonané buď po úplnom vrátení pomoci alebo, v prípade vrátenia časti pomoci, keď bude spoločnosť zlikvidovaná a jej aktíva sa predajú za trhových podmienok.

60.

Pri vykonávaní rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc týkajúcich sa platobne neschopných príjemcov by orgány štátu EZVO mali zabezpečiť, aby sa počas celého konkurzného konania venovala náležitá pozornosť záujmu EHP, konkrétnejšie potrebe bezodkladne ukončiť narušenie hospodárskej súťaže spôsobené poskytnutím neoprávnenej a nezlučiteľnej pomoci.

61.

Samotné prihlásenie pohľadávok počas konkurzného konania však nemusí vždy stačiť na zabezpečenie okamžitého a účinného vykonania rozhodnutí dozorného orgánu o povinnosti vrátiť pomoc. Uplatnenie určitých ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov o konkurze môže negatívne ovplyvniť účinok rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc tým, že sa spoločnosti umožní pokračovať v činnosti aj napriek tomu, že nevráti celú sumu, a tým sa umožní pokračovanie narušenia hospodárskej súťaže. Dozorný orgán sa preto domnieva, že je potrebné vymedziť povinnosti štátov EZVO v jednotlivých fázach konkurzného konania.

62.

Štát EZVO by mal bezodkladne prihlásiť svoje pohľadávky v konkurznom konaní (67). Podľa judikatúry ESD sa vrátenie pomoci uskutoční podľa vnútroštátnych pravidiel konkurzných konaní (68). Vymáhaný dlh sa teda vráti podľa poradia, ktoré sa mu určí podľa vnútroštátneho práva.

63.

V minulosti sa vyskytli prípady, ktorými sa zaoberala Komisia, keď správca konkurznej podstaty odmietol zaregistrovať pohľadávky v rámci konkurzného konania, a to z dôvodu formy neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci (napríklad, keď pomoc bola poskytnutá vo forme kapitálovej injekcie). Táto situácia predstavuje problém, najmä ak by takéto odmietnutie pripravilo orgány zodpovedné za vykonanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc o všetky prostriedky na zabezpečenie toho, aby sa počas konkurzného konania venovala náležitá pozornosť záujmom Spoločenstva a EHP. Dozorný orgán sa preto domnieva, že štát EZVO by mal namietať voči odmietnutiu správcu konkurznej podstaty zaregistrovať jeho pohľadávky (69).

64.

Dozorný orgán je toho názoru, že na účely zabezpečenia bezodkladného a reálneho vykonania rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc, by sa orgány zodpovedné za vykonanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc mali odvolať aj proti každému rozhodnutiu správcu konkurznej podstaty alebo konkurzného súdu, ktoré umožní platobne neschopnému príjemcovi pomoci, aby pokračoval v činnosti po lehotách stanovených v rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc. Podobne, keď vnútroštátne súdy dostanú takúto žiadosť, mali by v plnom rozsahu zohľadniť záujem EHP, konkrétnejšie potrebu zabezpečiť, aby sa rozhodnutie dozorného orgánu vykonalo bezodkladne a aby sa narušenie hospodárskej súťaže spôsobené neoprávnene poskytnutou a nezlučiteľnou pomocou skončilo podľa možnosti čo najskôr. Dozorný orgán sa domnieva, že súdy by preto nemali povoliť pokračovanie činnosti platobne neschopného príjemcu, ak nevráti celú sumu, ktorú je povinný vrátiť.

65.

V prípade, ak výbor veriteľov navrhne plán pokračovania činnosti znamenajúci pokračovanie činnosti príjemcu, vnútroštátne orgány zodpovedné za vykonanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc môžu tento plán podporiť len vtedy, ak zabezpečí, že pomoc bude vrátená v plnom rozsahu v lehotách predpokladaných v rozhodnutí dozorného orgánu o povinnosti vrátiť pomoc. Konkrétne, štát EZVO sa nemôže zriecť časti svojej pohľadávky na vrátenie pomoci, nemôže ani akceptovať žiadne iné riešenie, ktoré by neviedlo k bezodkladnému ukončeniu činnosti príjemcu. V prípade, ak nedôjde k úplnému a bezodkladnému vráteniu neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci, orgány zodpovedné za vykonanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc by mali prijať všetky dostupné opatrenia proti prijatiu plánu pokračovania činnosti, a mali by trvať na skončení činnosti príjemcu v lehote stanovenej v rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc.

66.

V prípade likvidácie, a kým pomoc nie je v plnom rozsahu vrátená, má byť štát EZVO proti akémukoľvek prevodu aktív, ktorý sa nevykoná za trhových podmienok a/alebo je pripravený tak, aby sa obišlo rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc. Na dosiahnutie „korektného prevodu aktív“ musí štát EZVO zabezpečiť, aby sa na nadobúdateľa aktív nepreviedla nenáležitá výhoda, ktorá vznikla v dôsledku pomoci. To môže nastať v prípade, ak sa aktíva pôvodného príjemcu pomoci prevádzajú na tretiu stranu za cenu, ktorá je nižšia ako ich trhová hodnota, alebo na nástupnícku spoločnosť založenú s cieľom obísť príkaz na vrátenie pomoci. V takom prípade sa príkaz na vrátenie pomoci musí rozšíriť aj na túto tretiu stranu (70).

67.

Rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc sa považuje za splnené zo strany štátu EZVO vtedy, keď dôjde k vráteniu pomoci v plnom rozsahu v stanovenej lehote, alebo v prípade platobne neschopného príjemcu, keď dôjde k likvidácii spoločnosti za trhových podmienok.

68.

Dozorný orgán môže v riadne odôvodnených prípadoch akceptovať aj predbežné vykonanie rozhodnutia (napr. zaplatenie plnej sumy neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci na viazaný účet (71), keď je predmetom súdneho sporu pred vnútroštátnym súdom alebo Súdom EZVO. Štát EZVO musí zabezpečiť, aby spoločnosť stratila výhodu spojenú s neoprávnene poskytnutou a nezlučiteľnou pomocou (72). Štát EZVO by mal predložiť dozornému orgánu na schválenie odôvodnenie prijatia takýchto predbežných opatrení a úplný opis predpokladaných predbežných opatrení.

69.

Ak príslušný štát EZVO nesplní rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc a ak nie je schopný preukázať existenciu úplnej nemožnosti, dozorný orgán môže začať konanie vo veci porušenia právnych predpisov. Okrem toho, ak sú splnené určité podmienky, môže príslušný štát EZVO požiadať, aby pozastavil vyplatenie novej zlučiteľnej pomoci príslušnému príjemcovi alebo príjemcom na základe uplatnenia zásady Deggendorf.

70.

Ak príslušný štát EZVO nesplní rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc v rámci stanovenej lehoty a ak nie je schopný preukázať úplnú nemožnosť, dozorný orgán alebo ktorýkoľvek iný štát EZVO môže vec postúpiť priamo Súdu EZVO podľa článku 1 ods. 2 časti I v spojení s článkom 23 ods. 1 časti II protokolu 3. Dozorný orgán môže potom uplatňovať argumenty týkajúce sa správania sa výkonných, zákonodarných alebo justičných orgánov príslušného štátu EZVO, keďže štát EZVO by sa mal posudzovať vo svojej celistvosti (73).

71.

V súlade s článkom 33 Dohody o dozore a súde by príslušný členský štát mal prijať potrebné opatrenia na splnenie rozsudkov Súdu EZVO.

72.

Ak sa dozorný orgán domnieva, že príslušný štát EZVO nesplnil rozsudok Súdu EZVO, dozorný orgán môže vec postúpiť priamo Súdu EZVO v súlade s článkom 1 ods. 2 časti II v spojení s článkom 23 ods. 2 časti II protokolu 3.

73.

Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev vo svojom rozsudku vo veci Deggendorf rozhodol, že „keď Komisia posudzuje zlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom, musí zohľadniť všetky relevantné faktory, vrátane, ak je to relevantné, okolností, ktoré už posúdila v predchádzajúcom rozhodnutí, a povinností, ktoré mohla predchádzajúcim rozhodnutím členskému štátu uložiť. Z toho vyplýva, že Komisia má právomoc vziať do úvahy, po prvé, každý kumulovaný účinok starej […] pomoci a novej […] pomoci a, po druhé, skutočnosť, že [stará] pomoc vyhlásená za neoprávnenú […] nebola vrátená“ (74). Pri uplatňovaní tohto rozsudku a s cieľom predísť narušeniu hospodárskej súťaže, ktorá by bola v rozpore so spoločným záujmom, môže dozorný orgán členskému štátu nariadiť, aby pozastavil vyplatenie novej zlučiteľnej pomoci podniku, ktorý má k dispozícii neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc, ktorá je predmetom predchádzajúceho rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc, a to dovtedy, kým sa členský štát opätovne neubezpečí, či príslušný podnik už vrátil starú neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc.

74.

V praxi to znamená, že dozorný orgán počas predbežného formálneho zisťovania nového opatrenia pomoci požiada štát EZVO, aby sa zaviazal pozastaviť vyplatenie novej pomoci každému príjemcovi, ktorý je povinný vrátiť neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc, ktorá je predmetom predchádzajúceho rozhodnutia o povinnosti vrátiť pomoc. Ak štát EZVO takýto záväzok neprijme a/alebo pri neexistencii jasných údajov o príslušných opatreniach pomoci (75), ktoré dozornému orgánu bráni v posúdení celkového vplyvu starej a novej pomoci na hospodársku súťaž, dozorný orgán prijme konečné podmienené rozhodnutie na základe článku 7 ods. 4 časti II protokolu 3 vyžadujúce od príslušného členského štátu, aby pozastavil vyplatenie novej pomoci dovtedy, kým sa neubezpečí, že príslušný príjemca vrátil starú neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc, vrátane akýchkoľvek splatných úrokov súvisiacich s vrátenou pomocou.

75.

Zásada Deggendorf sa medzitým začlenila do kapitoly o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciou podnikov v ťažkostiach usmernení dozorného orgánu o štátnej pomoci (76) a do rozhodnutia č. 195/04/COL, ako aj do nariadení o skupinových výnimkách, ktoré boli začlenené do Dohody o EHP (77). Dozorný orgán má v úmysle začleniť túto zásadu do všetkých nasledujúcich pravidiel štátnej pomoci a rozhodnutí o štátnej pomoci.

76.

Zachovanie systému voľnej a nenarušenej hospodárskej súťaže je jedným zo základných pilierov Európskeho hospodárskeho priestoru. Disciplína v oblasti štátnej pomoci ako súčasti európskej politiky hospodárskej súťaže je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby vnútorný trh zostal oblasťou rovnakých podmienok vo všetkých hospodárskych odvetviach v Európe. Pri plnení tejto hlavnej úlohy sú dozorný orgán a štáty EZVO spoločne zodpovedné za zabezpečenie riadneho presadzovania dodržiavania disciplíny v oblasti štátnej pomoci, a najmä rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc.

77.

Vydaním tejto kapitoly prejavuje dozorný orgán ochotu zvýšiť povedomie o zásadách politiky vymáhania vrátenia pomoci, ako sú vymedzené súdmi Európskych spoločenstiev a Súdu EZVO a vysvetliť prax dozorného orgánu, pokiaľ ide o jeho politiku vymáhania vrátenia pomoci. Dozorný orgán sa zaväzuje riadiť sa týmito pripomenutými zásadami a vyzýva štáty EZVO, aby požiadali o radu, keď budú čeliť ťažkostiam pri vykonávaní rozhodnutí o povinnosti vrátiť pomoc. Útvary dozorného orgánu sú štátom EZVO naďalej k dispozícii, aby im v prípade potreby poskytli ďalšie usmernenie a pomoc.

78.

Dozorný orgán naopak od štátov EZVO očakáva, že budú dodržiavať zásady politiky vymáhania vrátenia pomoci. Jedine spoločným úsilím dozorného orgánu a štátov EZVO sa zabezpečí dodržiavanie disciplíny v oblasti štátnej pomoci a dosiahne sa požadovaný cieľ, t. j. zachovanie nenarušenej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

1.

Audiovizuálne diela, a najmä filmy, zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní európskej identity, a to tak spoločných aspektov v celej Európe, ako aj kultúrnej rozmanitosti, ktorá charakterizuje naše rôzne tradície a históriu. Sú nevyhnutným prvkom dobrého fungovania našich demokracií z dôvodu ich rozsiahleho vplyvu na spoločnosť. Sú taktiež v centre transformácií, ktoré vyplývajú z rozvoja informačnej spoločnosti. Rozvoj nových technológií ponúka nové príležitosti na podporu kultúry a zachovanie kultúrneho dedičstva a na zvýšenie vzájomného porozumenia v celej Európe.

2.

Audiovizuálne diela sú jedinečné z dôvodu ich dvojitej povahy. Sú to ekonomické statky, ktoré ponúkajú významné príležitosti na vytváranie bohatstva a pracovných miest. Sú to tiež kultúrne statky, ktoré sú zrkadlom našej spoločnosti a zároveň ju aj formujú. To je dôvod, prečo rozvoj tohto sektora nebol nikdy ponechaný výlučne na pôsobenie trhových síl.

3.

Medzi audiovizuálnymi dielami majú obzvlášť významné postavenie kinematografické diela z dôvodu vysokých nákladov na ich produkciu a kultúrny význam. Rozpočty na produkciu hraných filmov sú podstatne vyššie ako na ostatné audiovizuálne diela, sú omnoho častejšie predmetom medzinárodnej koprodukcie a trvanie ich využiteľnosti je dlhšie, pričom majú potenciál využiť všetky distribučné kanály, t. j. kiná, DVD a videokazety (na predaj i na požičanie), sťahovanie z internetu a televíziu (jednorazové služby platené za každé videnie, za kanál a na bezplatné vysielanie). Kinematografické diela majú silnú konkurenciu z krajín mimo Európy (1).

4.

V týchto usmerneniach sa uvádzajú zásady, ktoré sa majú uplatňovať pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci v kinematografickom sektore a pri televíznej produkcii. Vychádzajú z kapitoly 2 oznámenia Európskej komisie o určitých právnych aspektoch súvisiacich s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami (2). V kapitole 2 sa uvádza všeobecná orientácia Európskej komisie pokiaľ ide o štátnu pomoc v kinematografickom sektore.

5.

Filmy a televízne programy sú dve najuniverzálnejšie média v oblasti zábavy so silným vplyvom na veľký počet osôb po celom svete. Súčasné štádium vývoja a osobitné charakteristické vlastnosti audiovizuálnej produkcie v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru znamenajú, že je pre producentov obtiažne vopred získať dostatočnú komerčnú podporu na získanie finančného balíka, aby mohli začať realizovať produkčné projekty. Za týchto okolností zohráva hlavnú úlohu podpora audiovizuálnej produkcie zo strany štátov EZVO s cieľom zabezpečiť, aby mohli ukázať svoju pôvodnú domácu kultúru a tvorivé schopnosti, a tým odrážať rozmanitosť a bohatstvo európskej kultúry.

6.

V Maastrichstkej zmluve, ktorá vytvára pilier Spoločenstva, sa na úrovni Spoločenstva prikladá mimoriadny význam podpore kultúry pre Európsku úniu a jej členské štáty tým, že kultúrna politika bola medzi politikami Spoločenstva, ktoré sú výslovne uvedené v Zmluve o ES (pozri článok 151 Zmluvy o ES). Článok 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES zároveň obsahuje novú konkrétnu možnosť udeliť výnimku zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti pomoci poskytnutej členskými štátmi na podporu kultúry uvedenej v článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

7.

V Dohode o EHP sa v článku 13 protokolu 31 uznáva aj potreba posilňovania kultúrnej spolupráce. Dohoda o EHP neobsahuje „kultúrnu výnimku“ podobnú výnimke v článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES. Dozorný orgán sa aj napriek tomu domnieva, že v súlade s jeho bežnou praxou (3) je možné schváliť opatrenia na podporu filmovej a televíznej produkcie z kultúrnych dôvodov v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Dozorný orgán pri posudzovaní uplatní rovnaké kritéria, aké uplatňuje Európska komisia na účely článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES.

8.

Štáty EHP využívajú celú škálu opatrení na podporu audiovizuálnej produkcie filmov a televíznych programov. Táto podpora je zameraná na fázu vývoja a produkcie pri výrobe filmov a vo všeobecnosti má podobu dotácií alebo návratných preddavkov. Pri týchto opatreniach sa vychádza tak z kultúrnych ako aj odvetvových úvah. Ich hlavným kultúrnym cieľom, je zabezpečiť, aby audiovizuálne médiá film a televízia boli odrazom národných a regionálnych kultúr a tvorivého potenciálu. Na druhej strane je ich cieľom vytvoriť rozhodujúci objem činností, ktoré sú potrebné na vytvorenie dynamiky pre rozvoj a konsolidáciu odvetvia prostredníctvom zakladania zdravých produkčných podnikov a rozvoja trvalého zdroja kvalifikovanej a skúsenej pracovnej sily.

9.

Tieto usmernenia nezahŕňajú uplatňovanie článkov 53 a 54 Dohody o EHP (postupy spoločností narúšajúce hospodársku súťaž) na audiovizuálny sektor (4).

10.

Základné pravidlá štátnej pomoci podľa Dohody o EHP sú nasledujúce. V článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde sa ustanovuje, že štáty EZVO (5) sú povinné notifikovať Dozornému orgánu každý plán poskytnúť alebo zmeniť pomoc ešte pred jej poskytnutím resp. zmenením. V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa zakazuje pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a obchodu medzi štátmi EHP. Dozorný orgán však môže určitú štátnu pomoc vyňať z tohto zákazu. Konkrétne, v článku 61 ods. 3 Dohody o EHP je uvedený zoznam druhov pomoci, ktoré môže dozorný orgán vzhľadom na ich účinky schváliť. Jedna z týchto výnimiek je v článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP pre pomoc na podporu rozvoja určitých ekonomických činností, ak takáto pomoc nemá nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž a obchodné podmienky v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom. V tomto prípade dozorný orgán v praxi na základe tohto ustanovenia schválil pomoc na televíznu a filmovú produkciu na účely podpory kultúry berúc do úvahy kritéria vypracované Európskou komisiou.

11.

Pri posudzovaní schém pomoci na filmovú a televíznu produkciu dozorný orgán musí overiť:

Druhá podmienka sa týka konkrétne schém pomoci na filmovú a televíznu produkciu, zatiaľ čo ostatné predstavujú bežnú kontrolu, ktorá sa uplatňuje na všetky schémy pomoci bez ohľadu na sektor.

12.

Dozorný orgán musí overiť, či podmienky oprávnenosti schém štátnej pomoci neobsahujú klauzuly, ktoré sú v rozpore s Dohodou o EHP v iných oblastiach ako je štátna pomoc. Dozorný orgán musí okrem iného zabezpečiť, aby sa dodržiavala zásada zakazujúca diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti, zásada slobody usadiť sa, zásada voľného pohybu tovaru a slobody poskytovať služby (články 4, 11, 13, 28, 31, 34 a 36 Dohody o EHP). Dozorný orgán presadzuje dodržiavanie týchto zásad v spojení s uplatňovaním pravidiel hospodárskej súťaže v prípadoch, keď ustanovenia, ktoré sú v rozpore s týmito zásadami, nemožno oddeliť od fungovania schémy.

13.

V súlade s týmito zásadami nesmú schémy pomoci napríklad vyhradzovať pomoc výlučne pre štátnych príslušníkov danej krajiny, vyžadovať od podnikov, aby mali postavenie vnútroštátneho podniku založeného podľa vnútroštátneho obchodného práva (podniky založené v jednom zo štátov EHP a pôsobiace prostredníctvom stálej pobočky alebo agentúry musia byť tiež oprávnenými na účely poskytnutia pomoci; okrem toho, požiadavka týkajúca sa agentúry by sa mala presadzovať len po vyplatení pomoci); vyžadovať od zamestnancov zahraničných spoločností, ktorí poskytujú služby súvisiace s výrobou filmu, aby dodržiavali vnútroštátne pracovné normy.

14.

Niektoré schémy pomoci na filmovú a televíznu produkciu sú financované z parafiškálnych poplatkov. V súlade so zaužívanou praxou Európskej komisie pri prijímaní rozhodnutí a judikatúrou Súdneho dvora je praxou dozorného orgánu, že v prípade, keď z takejto schémy majú prospech výlučne domáci producenti alebo ak z nej majú väčší prospech ako ich konkurenti, ktorí majú sídlo v inom štáte EHP, v súvislosti s dovážanými produktmi sa nesmie vyberať daň a na domácu produkciu sa nesmie pri vývoze uplatňovať nižšia sadzba dane.

15.

Osobitné kritériá, na základe ktorých Európska komisia v súčasnosti posudzuje štátnu pomoc na produkciu filmov a televíznych programov na základe výnimky pre kultúru v zmysle článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES, boli stanovené v rozhodnutí Európskej komisie z júna 1998 o francúzskej automatickej schéme pomoci na filmovú produkciu. Tieto kritériá, ktoré bude dozorný orgán uplatňovať pri analýze podobných prípadov v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, sú:

16.

Dozorný orgán sa domnieva, že pomoc by sa mala poskytnúť do celkového rozpočtu určitého projektu na realizáciu filmu a producent by mohol slobodne vybrať, ktoré položky rozpočtu minie v ostatných štátoch EHP. Podniky pôsobiace v odvetví produkcie filmov a televíznych programov môžu využiť aj iné druhy pomoci poskytované na základe národných horizontálnych schém pomoci povolených dozorným orgánom podľa výnimiek v zmysle článku 61 ods. 3 písm. a) a c) Dohody o EHP (napr. regionálna pomoc, pomoc pre MSP a rozvojová pomoc, pomoc na podporu vzdelávania, pomoc na podporu zamestnanosti).

17.

Dozorný orgán akceptuje, že štáty EZVO môžu požadovať, aby sa určitá časť rozpočtu na realizáciu filmu minula na ich území, ako kritérium oprávnenosti na poskytnutie pomoci. Vyplýva to z odôvodnenia, že určitý stupeň územnej viazanosti výdavkov môže byť nevyhnutný na zabezpečenie trvalej prítomnosti kvalifikovaných a skúsených pracovníkov potrebných na kultúrnu tvorbu. Malo by sa však obmedziť na minimálnu úroveň potrebnú na podporu cieľov kultúrnej politiky.

18.

Okrem toho, vzhľadom na osobitné charakteristické vlastnosti filmovej produkcie sa dozorný orgán domnieva, že celkový rozpočet na audiovizuálnu produkciu predstavuje rizikový výdavok, ktorý je potrebný na jej vytvorenie, a preto pripúšťa, že na účely výpočtu pomoci sa má brať do úvahy tento celý rozpočet bez ohľadu na povahu jednotlivých výdavkových položiek, ktoré ho tvoria. Viazanie pomoci k určitým jednotlivým položkám rozpočtu na produkciu filmu by mohlo mať za následok, že by sa pomoc využila na účely preferovania takých odvetví na vnútroštátnej úrovni, ktoré poskytujú konkrétne položky na produkciu, na ktorú sa pomoc poskytuje, a takáto pomoc by mohla byť nezlučiteľná.

19.

Finančné prostriedky poskytované priamo z programov ES, ako je napríklad MEDIA 2007, sa nezapočítavajú na účely dodržiavania 50 % stropu pomoci. Táto pomoc je určená na podporu distribúcie domácich filmov v zahraničí, a preto sa jej účinky nekumulujú s účinkami národných schém pomoci, ktoré sú zamerané na domácu produkciu a distribúciu.

20.

Zákonné povinnosti investovať do audiovizuálnej produkcie, ktoré televíznym staniciam uložili štáty EZVO, nepredstavujú štátnu pomoc, ak tieto investície prinášajú televíznym staniciam primeranú kompenzáciu. Rozsah, v akom sa tieto zákonné povinnosti ako také môžu považovať za štátnu pomoc, sa musí posúdiť s ohľadom na vývoj judikatúry Súdneho dvora po prijatí rozsudku z 13. marca 2001 vo veci C-379/98 (PreussenElektra).

21.

Podľa názoru dozorného orgánu uvedené kritéria nastoľujú rovnováhu medzi cieľmi kultúrnej tvorby, rozvojom audiovizuálnej produkcie EHP a dodržiavaním pravidiel EHP o štátnej pomoci.