(1)

Rizikový kapitál súvisí s kapitálovým financovaním spoločností s predpokladaným vysokým rastovým potenciálom v začiatočných etapách ich rastu. Dopyt po rizikovom kapitáli obyčajne tvoria spoločnosti s rastovým potenciálom, ktoré nemajú dostatočný prístup na kapitálové trhy, kým ponuku rizikového kapitálu tvoria investori, ktorí sú ochotní prevziať vysoké riziko ako protihodnotu za potenciálne nadpriemernú návratnosť investovaného vlastného kapitálu.

(2)

Komisia Európskych spoločenstiev (ďalej len ‚Komisia‘) vydala 19. júla 2006 usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na podporu investícií rizikového kapitálu v malých a stredných podnikoch (1).

(3)

Základom a východiskom nových usmernení Komisie o rizikovom kapitáli je uznanie nedostatočnej výšky rizikového kapitálu pre začínajúce inovačné mladé podniky. Akčný plán štátnej pomoci – Menšia a lepšie zacielená štátna pomoc: realizačný plán reformy štátnej pomoci na roky 2005 – 2009 (ďalej len ‚akčný plán štátnej pomoci‘) (2) Komisia uverejnila v júni 2005. V akčnom pláne štátnej pomoci je zdôraznený význam zlepšovania podnikateľského prostredia a uľahčenia rýchleho začatia činnosti nových podnikov. V tejto súvislosti bolo v akčnom pláne štátnej pomoci oznámené prehodnotenie oznámenia o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli (3) s cieľom riešiť trhové zlyhania, ktoré ovplyvňujú poskytovanie rizikového kapitálu pre začínajúce mladé inovačné malé a stredné podniky (ďalej len ‚MSP‘), najmä zvýšením pružnosti pravidiel uvedených v oznámení o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli.

(4)

Hoci hlavnou úlohou trhu je zabezpečovať dostatok rizikového kapitálu, v EHP existuje na trhu rizikového kapitálu ‚nedostatok vlastného kapitálu‘ (tzv. ‚equity gap‘), ktorý predstavuje pretrvávajúcu nedokonalosť kapitálového trhu brániacu ponuke uspokojiť dopyt za cenu prijateľnú pre obidve strany, čo má negatívny vplyv na európske MSP. Nedostatok vlastného kapitálu sa týka najmä inovačných a väčšinou mladých podnikov pôsobiacich v oblasti špičkovej technológie s vysokým potenciálom rastu. Môže sa však týkať aj širšej škály podnikov rôzneho veku a v rôznych sektoroch s menším rastovým potenciálom, ktoré nemôžu získať finančné prostriedky na projekty pre svoje rozšírenie bez vonkajšieho rizikového kapitálu.

(5)

Existenciou nedostatku vlastného kapitálu sa môže odôvodniť poskytovanie štátnej pomoci za určitých obmedzených okolností. V prípade správneho zacielenia môže byť poskytnutie štátnej pomoci na podporu rizikového kapitálu účinným nástrojom na zmiernenie zistených trhových zlyhaní v tejto oblasti a posilnenie súkromného kapitálu.

(6)

Tieto usmernenia nahrádzajú kapitolu 10A (4), štátna pomoc a rizikový kapitál, usmernení o štátnej pomoci Dozorného orgánu stanovením podmienok, za akých možno štátnu pomoc na podporu investícií do rizikového kapitálu považovať za zlučiteľnú s Dohodou o EHP. V usmerneniach sú objasnené podmienky existencie štátnej pomoci v súlade s článkom 61 ods. 1 Dohody o EHP a kritériá, ktoré bude Dozorný orgán uplatňovať pri posudzovaní zlučiteľnosti opatrení rizikového kapitálu v súlade s článkom 61 ods. 3 Dohody o EHP.

(7)

Tieto usmernenia sa zakladajú na usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na podporu investícií rizikového kapitálu do malých a stredných podnikov, ktoré boli vypracované s prihliadnutím na skúsenosti nadobudnuté pri uplatňovaní oznámenia o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli, ktoré zodpovedá usmerneniam o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli Dozorného orgánu (5). Zohľadnené boli aj pripomienky, ktoré Komisia získala z verejných konzultácií so štátmi EHP a zainteresovanými stranami k prehodnoteniu oznámenia o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli, akčnému plánu štátnej pomoci a oznámeniu o štátnej pomoci pre inovácie (6). Skúsenosti Komisie a pripomienky získané v rámci konzultácií potvrdili, že vo všeobecnosti oznámenie o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli v praxi funguje dobre, odhalili však aj potrebu zvýšiť pružnosť pri uplatňovaní pravidiel a upraviť ich tak, aby zodpovedali zmenenej situácii na trhu s rizikovým kapitálom. Okrem toho skúsenosti potvrdili, že v prípade niektorých druhov investícií do rizikového kapitálu v niektorých oblastiach nebolo vždy možné splniť podmienky stanovené v oznámení o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli, a v dôsledku toho sa rizikový kapitál nemohol v týchto prípadoch adekvátne podporiť prostredníctvom štátnej pomoci. Skúsenosti ďalej potvrdili aj nízku celkovú rentabilitu fondov rizikového kapitálu, ktoré získali štátnu pomoc. Dozorný orgán súhlasí s uvedenými názormi.

(8)

Na odstránenie týchto problémov sa v týchto usmerneniach prijíma za určitých okolností pružnejší prístup, aby sa štátom EZVO umožnilo lepšie cielenie opatrení rizikového kapitálu na príslušné trhové zlyhanie. Tieto usmernenia stanovujú aj premyslený ekonomický prístup pri posudzovaní zlučiteľnosti opatrení rizikového kapitálu s Dohodou o EHP. V rámci usmernení o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli Dozorného orgánu sa posudzovanie zlučiteľnosti schém už zakladalo na relatívne prepracovanej ekonomickej analýze zameranej na rozsah trhového zlyhania a na cielenie opatrenia. Kľúčové zameranie na premyslený ekonomický prístup bolo teda zohľadnené už v usmerneniach o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli Dozorného orgánu. Bolo však ešte potrebné určité doladenie niektorých kritérií na zabezpečenie lepšieho cielenia opatrenia na príslušné trhové zlyhanie. Nové usmernenia obsahujú predovšetkým prvky na zabezpečenie, aby sa posilnili ziskom motivované a profesionálne investičné rozhodnutia s cieľom naďalej podporovať súkromných investorov pri spoločnom investovaní so štátom. A nakoniec sa usmernenia snažia poskytnúť objasnenie oblastí, v ktorých sa to zo skúseností s oznámením Komisie o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli a s usmerneniami o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli Dozorného orgánu ukázalo potrebné.

(9)

Komisia v akčnom pláne štátnej pomoci zdôraznila význam posilnenia ekonomického prístupu k analýze štátnej pomoci. Znamená to vyváženie potenciálnych pozitívnych účinkov opatrenia pri plnení cieľa spoločného záujmu s jeho potenciálnymi negatívnymi účinkami vo forme narušenia hospodárskej súťaže a obchodu. Preverenie vyváženosti, ako sa uvádza v akčnom pláne štátnej pomoci, pozostáva z troch krokov, z ktorých prvé dva sa týkajú pozitívnych účinkov a tretí krok sa týka negatívnych účinkov a vyplývajúceho výsledku:

Preverenie vyváženosti sa vzťahuje rovnako na pravidlá štátnej pomoci, ako aj na posúdenie prípadov patriacich do ich pôsobnosti.

(10)

Dozorný orgán sa na základe skúseností nadobudnutých pri uplatňovaní ustanovení o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli domnieva, že v EHP neexistuje všeobecné zlyhanie trhu rizikového kapitálu. Uznáva však, že existuje trhový deficit pri niektorých druhoch investícií v určitých etapách rozvoja podnikov. Tento deficit je výsledkom nedostatočného zosúladenia ponuky rizikového kapitálu s dopytom po ňom a vo všeobecnosti ho možno označiť za nedostatok vlastného kapitálu.

(11)

Poskytovanie kapitálového financovania, najmä menším podnikom, predstavuje mnohé problémy pre investora a pre podnik, do ktorého investuje. Na strane ponuky musí investor vykonať dôkladnú analýzu nielen ponúknutého kolaterálu (ako v prípade veriteľa), ale aj celej podnikateľskej stratégie, aby vedel odhadnúť možnosti dosiahnutia zisku z investície a riziká s ňou spojené. Investor musí byť tiež schopný monitorovať, či manažéri podniku správne implementujú podnikateľskú stratégiu. A nakoniec investor musí plánovať a realizovať stratégiu vystúpenia z podniku tak, aby pri predaji svojho podielu na vlastnom kapitáli v podniku, do ktorého investoval, dosiahol takú návratnosť investície, v ktorej bude zohľadnené príslušné riziko.

(12)

Na strane dopytu musí podnik poznať prínosy a riziká spojené s externou investíciou do vlastného kapitálu, aby mohol svoj zámer uskutočniť a vypracovať zdravý podnikateľský plán na zabezpečenie potrebných zdrojov a poradenstva. V dôsledku nedostatku vlastného kapitálu alebo kolaterálu potrebných na úverové financovanie a/alebo slušnej úverovej histórie môže mať podnik veľmi obmedzené možnosti financovania. Podnik sa okrem toho musí deliť o riadenie s vonkajším investorom, ktorý má okrem majetkového podielu zvyčajne vplyv na rozhodnutia spoločnosti.

(13)

V dôsledku toho môže byť vyrovnanosť ponuky rizikového kapitálu a dopytu po ňom nedostatočná, s príliš obmedzenou úrovňou poskytovania rizikového kapitálu na trhu, kedy podniky financovanie nezískajú napriek tomu, že majú výborný podnikateľský plán a perspektívy rastu. Dozorný orgán sa domnieva, že hlavný zdroj zlyhania trhov rizikového kapitálu, ktorý ovplyvňuje najmä prístup malých a stredných podnikov a spoločností v počiatočnej etape rozvoja ku kapitálu a ktorým sa môže odôvodniť štátna intervencia, súvisí s neúplnými alebo nerovnomerne poskytovanými informáciami.

Výsledkom neúplných alebo nerovnomerných informácií môžu konkrétne byť:

(14)

Dozorný orgán sa domnieva, že štátna pomoc pre opatrenia rizikového kapitálu môže predstavovať vhodný nástroj v rámci obmedzení a podmienok stanovených v týchto usmerneniach. Je však potrebné mať na pamäti, že poskytovanie rizikového kapitálu je v podstate obchodná činnosť, ku ktorej patria obchodné rozhodnutia. V tejto súvislosti môžu k nárastu poskytovania rizikového kapitálu prispieť aj všeobecnejšie koncipované štrukturálne opatrenia, ktoré nepredstavujú štátnu pomoc, ako opatrenia na zvýšenie kultúry podnikania, zavedenie neutrálnejšieho zdaňovania rôznych foriem financovania MSP (napr. financovania formou nového vlastného kapitálu, rezervou vytvorenou zo zisku a financovania dlhom), podpora integrácie trhu a uvoľnenie regulačných obmedzení, vrátane obmedzení investícií v prípade určitých druhov finančných inštitúcií (napr. dôchodkových fondov) a zjednodušenia administratívnych postupov zakladania spoločností.

(15)

Štátna pomoc v oblasti rizikového kapitálu musí vyústiť do zvýšenej dostupnosti rizikového kapitálu pre MSP, najmä spoluinvestovaním súkromnými investormi. Riziko ‚prázdnej hmotnosti‘ (‚dead weight‘), čiže nedostatočný stimulačný účinok, znamená, že niektoré podniky financované prostredníctvom štátom podporovaných opatrení by mohli získať financie za rovnakých podmienok aj v prípade neexistencie štátnej pomoci (tzv. vytlačenie – ‚crowding out‘). Existujú dôkazy, že sa to stáva, i keď ide o ojedinelé prípady. Za takýchto okolností sú štátne zdroje využívané neefektívne.

(16)

Dozorný orgán sa domnieva, že pomoc vo forme rizikového kapitálu, ktorá spĺňa podmienky stanovené v týchto usmerneniach, zabezpečuje stimulačný účinok. Potreba poskytovať stimuly závisí od rozsahu trhového zlyhania týkajúceho sa rôznych druhov opatrení a príjemcov. Stanovené sú preto rôzne kritériá z hľadiska výšky investičných podielov na cieľový podnik, stupňa zapojenia súkromných investorov a zohľadnenia najmä veľkosti podniku a financovanej etapy podnikania.

(17)

Potreba poskytovať stimuly závisí od veľkosti trhového zlyhania týkajúceho sa rôznych druhov opatrení, príjemcov a etapy rozvoja MSP. Opatrenie rizikového kapitálu je dobre navrhnuté, ak je pomoc potrebná so všetkými jej prvkami na vytvorenie stimulov pre poskytnutie vlastného kapitálu MSP v zárodkovej etape, etape rozbiehania činnosti a v etape financovania počiatočného rozvoja. Štátna pomoc je neúčinná, ak prekračuje rozsah potrebný na zabezpečenie poskytnutia väčšieho množstva rizikového kapitálu. Na zabezpečenie, aby bola pomoc obmedzená na minimum, je nevyhnutný najmä veľký podiel súkromnej účasti, a aby investície sledovali maximalizáciu zisku a boli riadené na komerčnom základe.

(18)

Dohoda o EHP vyžaduje od Dozorného orgánu, aby kontroloval štátnu pomoc poskytnutú štátmi EZVO. Dozorný orgán musí byť preto opatrný, aby sa zabezpečilo správne zacielenie opatrení a zabránilo závažnému narušeniu hospodárskej súťaže. Pri rozhodovaní, či poskytnutie verejných zdrojov na opatrenia určené na podporu rizikového kapitálu sú zlučiteľné s Dohodou o EHP, sa Dozorný orgán snaží, čo najviac obmedziť tieto kategórie rizika:

(19)

Poskytovanie financovania vo forme rizikového kapitálu podnikom nemožno spájať so zaužívaným pojmom ‚oprávnené náklady‘ používaným pri kontrole štátnej pomoci, ktorý sa zakladá na určitých špecifikovaných nákladoch, pre ktoré je pomoc dovolená, a na stanovení maximálnej intenzity pomoci. Rôznorodosť možných modelov opatrení rizikového kapitálu, ktoré štáty EZVO navrhli, tiež znamená, že Dozorný orgán nemôže definovať nemenné kritériá, podľa ktorých by sa rozhodovalo, či sú takéto opatrenia zlučiteľné s vykonávaním Dohody o EHP. Posúdenie rizikového kapitálu teda predpokladá odklon od tradičného spôsobu, ktorým sa vykonáva kontrola štátnej pomoci.

(20)

Keďže sa však v praxi potvrdilo dobré fungovanie usmernení o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli Dozorného orgánu v oblasti rizikového kapitálu, Dozorný orgán sa rozhodol pokračovať, a tým zabezpečiť kontinuitu s prístupom oznámenia a usmernení.

(21)

Tieto usmernenia sa týkajú len tých schém rizikového kapitálu, ktoré sú zamerané na MSP. Nemajú slúžiť ako právny základ oznámenie ad hoc opatrenia zlučiteľného s vykonávaním Dohody o EHP, ktorým sa poskytne kapitál individuálnemu podniku.

(22)

V týchto usmerneniach nie je stanovené nič, čím by sa mohla spochybniť zlučiteľnosť opatrení štátnej pomoci, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v ostatných usmerneniach, rámcoch alebo nariadeniach prijatých Dozorným orgánom.

(23)

Dozorný orgán bude venovať osobitnú pozornosť potrebe zabrániť používaniu týchto usmernení na obchádzanie zásad ustanovených v existujúcich rámcoch, usmerneniach a nariadeniach.

(24)

Opatrenia rizikového kapitálu musia špecificky vylúčiť poskytnutie pomoci podnikom:

(25)

Tieto usmernenia sa nevzťahujú na pomoc na činnosti súvisiace s vývozom, najmä pomoc priamo spojenú s vyvážaným množstvom, na vytvorenie a prevádzku distribučnej siete alebo iné bežné výdavky spojené s vývoznou činnosťou, ani na pomoc podmienenú uprednostňovaním domáceho tovaru pred dovezeným.

(26)

Na účely týchto usmernení platia tieto definície:

(27)

Existuje mnoho uverejnených predpisov Dozorného orgánu, ktoré podávajú výklad, či jednotlivé opatrenia patria pod definíciu štátnej pomoci, a ktoré môžu byť relevantné pre opatrenia rizikového kapitálu. K nim patria usmernenia Dozorného orgánu o vlastníckych podieloch orgánov verejnej moci (12), usmernenia Dozorného orgánu o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia týkajúce sa priameho zdaňovania podnikov (13) a usmernenia Dozorného orgánu o štátnych zárukách (14). Pri rozhodovaní, či opatrenia rizikového kapitálu predstavujú štátnu pomoc, bude Dozorný orgán naďalej uplatňovať tieto predpisy.

(28)

Opatrenia rizikového kapitálu často obsahujú zložité konštrukcie navrhnuté na podporu rizikového kapitálu, pretože orgány verejnej moci vytvárajú stimuly, aby jedna skupina hospodárskych subjektov (investori) poskytla financie druhej skupine (cieľovým MSP). V závislosti od návrhu opatrenia, aj keď zámerom orgánu verejnej moci môže byť poskytnutie výhod len druhej skupine, príjemcami štátnej pomoci môžu byť podniky na ktorejkoľvek z týchto úrovní, ako aj obidvoch úrovniach. Okrem toho sa vo väčšine prípadov týmto opatrením ustanovuje zriadenie fondu alebo iného investičného nástroja, ktorého existencia je oddelená od investorov a podnikov, do ktorých sa investuje. V takých prípadoch je tiež potrebné posúdiť, či fond alebo nástroj možno považovať za podnik požívajúci výhody štátnej pomoci.

(29)

V tejto súvislosti sa financovanie zo zdrojov, ktoré nie sú štátnymi zdrojmi v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, považuje za financovanie súkromnými investormi. Ide najmä o financovanie Európskou investičnou bankou a Európskym investičným fondom.

(30)

Pri rozhodovaní, či štátna pomoc je prítomná na každej jednotlivej úrovni, bude Dozorný orgán posudzovať nasledujúce konkrétne faktory (15).

(31)

Pomoc investorom. Ak opatrenie umožňuje súkromným investorom poskytovať finančné vklady do vlastného kapitálu alebo kvázi vlastného kapitálu jednej alebo viacerých spoločností za podmienok, ktoré sú pre nich výhodnejšie ako pre štátnych investorov alebo sú výhodnejšie, než keby sa tieto investície uskutočnili bez tohto opatrenia, znamená to, že sa týmto súkromným investorom poskytuje výhoda. Táto výhoda môže mať rôzne formy, ako je uvedené v oddiele 10B.4.2 týchto usmernení. To platí aj vtedy, keď opatrenie presvedčí súkromného investora, aby výhodu previedol na príslušnú spoločnosť alebo spoločnosti. Na rozdiel od toho bude Dozorný orgán považovať investíciu za uskutočnenú bez rozdielu medzi štátnymi a súkromnými investormi, a teda ju nebude považovať za štátnu pomoc, ak by jej podmienky boli prijateľné pre bežný hospodársky subjekt v trhovom hospodárstve bez akéhokoľvek zásahu štátu. Predpokladá sa, že to je splnené, len ak verejní a súkromní investori čelia úplne rovnakým rizikám vzostupu alebo poklesu, majú rovnaké odmeny a rovnakú úroveň podriadenosti, a zvyčajne keď minimálne 50 percent financovania opatrenia poskytujú súkromní investori nezávislí od spoločností, do ktorých investujú.

(32)

Pomoc pre investičný fond, investičný nástroj a/alebo jeho správcu. Dozorný orgán vo všeobecnosti zastáva názor, že investičný fond alebo investičný nástroj je sprostredkovateľským subjektom pre prevod pomoci na investorov a/alebo podniky, do ktorých sa investuje, a sám nie je príjemcom pomoci. Fiškálne alebo iné opatrenia zahŕňajúce priame prevody v prospech investičného nástroja alebo existujúceho fondu s množstvom rôznych investorov s povahou nezávislého podniku však napríklad môžu predstavovať pomoc, ak sa investícia neuskutoční za podmienok, ktoré by boli prijateľné pre bežný hospodársky subjekt v trhovom hospodárstve, a tým neposkytujú príjemcovi žiadnu výhodu. Podobne sa za pomoc správcom fondu alebo správcovskej spoločnosti bude považovať, ak ich odmena nezohľadňuje v plnej miere súčasnú trhovú odmenu v porovnateľných situáciách. Na druhej strane sa predpokladá, že sa pomoc neposkytuje, ak sa správcovia alebo správcovská spoločnosť vyberajú cez transparentné verejné výberové konanie, alebo ak nezískajú iné štátom poskytnuté výhody.

(33)

Pomoc podnikom, do ktorých sa investuje. Keď pomoc existuje na úrovni investorov, investičného nástroja alebo investičného fondu, Dozorný orgán sa zvyčajne domnieva, že táto pomoc sa aspoň čiastočne posunie na cieľové podniky a že teda existuje aj na ich úrovni. To platí aj v prípade, ak správcovia fondu prijímajú investičné rozhodnutia na základe čistej obchodnej logiky.

(34)

V prípadoch, ak sa investícia uskutočňuje za podmienok, ktoré by boli prijateľné pre súkromného investora v trhovom hospodárstve bez akéhokoľvek zásahu štátu, sa podniky, do ktorých sa investuje, nepovažujú za príjemcov pomoci. Dozorný orgán na tento účel posúdi, či sú tieto investičné rozhodnutia orientované výlučne na maximalizáciu zisku a či sú spojené s primeraným podnikateľským plánom a projekciami a s jasnou a realistickou stratégiou vystúpenia. Dôležitý je tiež výber správcov fondu alebo správcovskej spoločnosti a ich mandát pre investovanie, ako aj percentuálny podiel a miera účasti súkromných investorov.

(35)

Ak celé financovanie vo forme rizikového kapitálu poskytované príjemcom predstavuje pomoc de minimis v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pre pomoc de minimis  (16), toto financovanie sa nepovažuje za patriace do pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Pri opatreniach týkajúcich sa rizikového kapitálu je uplatňovanie pravidla de minimis zložitejšie z dôvodu ťažkostí pri výpočte výšky pomoci, a aj tým, že opatreniami sa môže poskytovať pomoc nielen cieľovým podnikom, ale aj iným investorom. Ak sa však tieto ťažkosti podarí prekonať, pravidlo de minimis zostáva uplatniteľné. Preto v prípade, ak schéma poskytuje verejné prostriedky každému podniku len do výšky príslušnej prahovej hodnoty de minimis v priebehu trojročného obdobia, je isté, že každá pomoc týmto podnikom a/alebo investorom sa nachádza v stanovených medziach.

(36)

Podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP sa pomoc na umožnenie rozvoja určitých hospodárskych aktivít môže považovať za zlučiteľnú s vykonávaním Dohody o EHP, ak táto pomoc nemá nepriaznivý vplyv na podmienky obchodovania v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom. Na základe preverenia vyváženosti, ktoré sa uvádza v oddiele 10B.1.3, vyhlási Dozorný orgán opatrenie rizikového kapitálu za zlučiteľné, len ak dospeje k záveru, že toto opatrenie pomoci vedie k zvýšeniu poskytovania rizikového kapitálu bez nepriaznivého vplyvu na podmienky obchodovania v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. V tomto oddiele sú stanovené podmienky, na základe ktorých Dozorný orgán rozhodne o zlučiteľnosti pomoci vo forme rizikového kapitálu s článkom 61 ods. 3 ods. c) Dohody o EHP.

(37)

Ak Dozorný orgán dostane úplnú notifikáciu, z ktorej vyplýva, že sú splnené všetky podmienky stanovené v tomto oddiele, pristúpi k rýchlemu posúdeniu pomoci v lehotách, ktoré sú stanovené v protokole 3 Dohody o dozore a súde o funkciách a právomociach Orgánu dohľadu EZVO v oblasti štátnej pomoci. V prípade niektorých druhov opatrení, ktoré nespĺňajú všetky podmienky stanovené v tomto oddiele, vykoná Dozorný orgán podrobnejšie posúdenie opatrenia rizikového kapitálu, ako sa podrobne uvádza v oddiele 10B.5.

(38)

Ak existuje pomoc aj na úrovni cieľových podnikov a poskytovanie rizikového kapitálu je spojené s nákladmi, ktoré sú oprávnené na pomoc podľa iného nariadenia, rámca alebo usmernenia, tieto predpisy sa môžu na uplatniť na posúdenie, či je pomoc zlučiteľná s vykonávaním Dohody o EHP.

(39)

Výber formy opatrenia pomoci je vo všeobecnosti prenechaný štátu EZVO, a to sa rovnako týka aj opatrení rizikového kapitálu. Dozorný orgán však tiež posudzuje, či opatrenia motivujú trhových investorov, aby poskytli rizikový kapitál cieľovým podnikom, a či pravdepodobne povedú k rozhodnutiu investovať, ktoré je prijaté na komerčnom základe (teda s cieľom maximalizovať zisk), ako sa uvádza v oddiele 10B.4.3.

(40)

Dozorný orgán sa domnieva, že medzi druhy opatrení, ktoré sú schopné priniesť tento výsledok, patrí:

(41)

Pre zabezpečenie, aby opatrenie rizikového kapitálu malo stimulačný účinok a bola v ňom prítomná potreba pomoci, ako sa uvádza v oddiele 10B.1.3.4, je dôležitých mnoho ukazovateľov. Základom je, aby bola štátna pomoc cielená na konkrétne trhové zlyhanie, o existencii ktorého existujú dostatočné dôkazy. Na tento účel sa v týchto usmerneniach stanovujú určité bezpečné prahové hodnoty investičných podielov do cieľových MSP v počiatočných etapách ich podnikania. Okrem toho, aby sa pomoc obmedzovala na nevyhnutné minimum, je rozhodujúce, aby sa investície poskytované v rámci pomoci cieľovým MSP realizovali s cieľom maximalizácie zisku a spravovali na komerčnom základe. Dozorný orgán dospeje k záveru, že opatrenie rizikového kapitálu obsahuje stimulačný účinok, potrebu a vyváženosť pomoci, a že celková bilancia je pozitívna, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky.

Opatrenia špecificky zahŕňajúce investičné nástroje sa posúdia na základe oddielu 10B.5 týchto usmernení, nie na základe podmienok v tomto oddiele.

(42)

Opatrením rizikového kapitálu sa musia stanoviť finančné podiely, ktoré nepresahujú 1,5 milióna EUR na cieľový MSP za každé obdobie dvanástich mesiacov bez ohľadu, či sú celkom alebo čiastočne financované zo štátnej pomoci.

(43)

Opatrenie rizikového kapitálu pre malé alebo stredné podniky, ktoré majú sídlo v podporovaných oblastiach, musí byť obmedzené na financovanie do etapy rozširovania. V prípade stredných podnikov v nepodporovaných oblastiach musí byť obmedzené na financovanie do etapy začatia činnosti.

(44)

Opatrenie rizikového kapitálu musí poskytovať najmenej 70 % svojho celkového rozpočtu vo forme nástrojov investovania do vlastného kapitálu a kvázi vlastného kapitálu cieľových MSP. Pri posúdení povahy týchto nástrojov bude Dozorný orgán zohľadňovať skôr ekonomickú podstatu nástroja než jeho názov a zaradenie, ktoré im prisudzujú investori. Dozorný orgán v prvom rade zváži stupeň rizika, ktoré investor podstupuje v súvislosti so zámerom cieľovej spoločnosti, potenciálnu stratu investora, prevahu odmeny závislej od zisku nad pevnou odmenou a poradie nárokov investora v prípade bankrotu spoločnosti. Dozorný orgán môže zohľadniť aj zaobchádzanie s investičným nástrojom v platných vnútroštátnych právnych, regulačných, finančných a účtovných predpisoch, ak sú konzistentné a relevantné vo vzťahu k zaradeniu nástroja.

(45)

V rámci opatrenia rizikového kapitálu musia súkromní investori poskytnúť aspoň 50 % finančných prostriedkov určených na investície, alebo v prípade opatrení cielených na MSP v podporovaných oblastiach aspoň 30 %.

(46)

Opatrenie rizikového kapitálu musí zabezpečovať, aby rozhodnutia investovať do cieľových spoločností boli orientované na dosiahnutie zisku. To platí, ak sa motivácia k uskutočneniu investície zakladá na perspektíve výrazného ziskového potenciálu a na poskytovaní trvalej pomoci cieľovým podnikom na tento účel. Toto kritérium sa považuje za splnené, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

(47)

Riadenie opatrenia rizikového kapitálu alebo fondu sa musí vykonávať na komerčnom základe. Riadiaci tím sa musí správať ako manažéri v súkromnom sektore a snažiť sa o maximalizáciu návratnosti pre svojich investorov. Toto kritérium sa považuje za splnené, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

(48)

Vzhľadom na to, že sa mnohé fondy súkromného sektora zameriavajú na určité inovačné technológie alebo dokonca sektory (napríklad zdravotníctvo, informačné technológie, biotechnológie), môže Dozorný orgán akceptovať sektorové zameranie opatrení rizikového kapitálu v prípade, že opatrenie spadá do rozsahu pôsobnosti oddielu 10B.2.1 týchto usmernení.

(49)

Tento oddiel sa uplatňuje pri opatreniach rizikového kapitálu, ktoré nespĺňajú všetky podmienky stanovené v oddiele 10B.4. Pre tieto opatrenia je potrebné podrobnejšie posúdenie zlučiteľnosti na základe preverenia vyváženosti uvedeného v oddiele 10B.1.3 z dôvodu potreby zabezpečiť zacielenie na príslušné trhové zlyhanie, ako aj z dôvodu väčších rizík potenciálneho vytlačenia súkromných investorov a narušenia hospodárskej súťaže.

(50)

Analýza zlučiteľnosti opatrení s vykonávaním Dohody o EHP sa zakladá na mnohých pozitívnych a negatívnych prvkoch. Žiadny jednotlivý prvok nie je určujúci, ani žiadnu množinu prvkov nemožno samotnú považovať za dostatočnú na zabezpečenie zlučiteľnosti. V niektorých prípadoch môže ich uplatniteľnosť a váha závisieť od formy opatrenia.

(51)

Štáty EZVO musia poskytnúť všetky prvky a dôkazy, ktoré považujú za užitočné pre posúdenie opatrenia. Požadovaná úroveň dôkazov a posúdenie Dozorného orgánu závisia od povahy každého prípadu a sú úmerné veľkosti trhového zlyhania, ktoré sa rieši, a riziku vytlačenia súkromných investícií.

(52)

Nasledujúce druhy opatrení rizikového kapitálu, ktoré nespĺňajú jednu alebo viaceré podmienky stanovené v oddiele 10B.4, podliehajú podrobnejšiemu posúdeniu vzhľadom na menej zreteľné dôkazy o trhovom zlyhaní a väčšiu možnosť vytlačenia súkromného investovania a/alebo narušenia hospodárskej súťaže.

a)   Opatrenia, ktoré umožňujú investičné podiely nad bezpečnou prahovou hodnotou 1,5 milióna EUR na cieľový MSP v každom období dvanástich mesiacov

Dozorný orgán si uvedomuje sústavné výkyvy trhu poskytovania rizikového kapitálu a nedostatok vlastného kapitálu v predchádzajúcich rokoch, ako aj rôzny stupeň postihnutia podnikov trhovým zlyhaním v závislosti od ich veľkosti, etapy vývoja ich podnikania a hospodárskeho sektora. Dozorný orgán je preto pripravený zvážiť, či vyhlási opatrenia rizikového kapitálu, ktoré umožňujú investičné podiely presahujúce prahovú hodnotu 1,5 milióna EUR na podnik za rok, za zlučiteľné s vykonávaním Dohody o EHP, za predpokladu, že sa predložia potrebné dôkazy o zlyhaní trhu.

b)   Opatrenia, ktoré umožňujú financovanie stredných podnikov v nepodporovaných oblastiach v etape ich rozširovania

Dozorný orgán uznáva, že určité stredné podniky v nepodporovaných oblastiach môžu mať nedostatočný prístup k rizikovému kapitálu aj v etape rozširovania, napriek dostupnosti finančných prostriedkov pre podniky s výrazným obratom a/alebo celkovou bilanciou. Dozorný orgán je preto pripravený v určitých prípadoch zvážiť, či vyhlási opatrenia, ktoré sa sčasti vzťahujú na etapu rozširovania stredných podnikov, za zlučiteľné s vykonávaním Dohody o EHP, za predpokladu, že sa predložia potrebné dôkazy.

c)   Opatrenia, ktoré umožňujú následné investície do cieľových spoločností, ktoré už dostali pomoc vo forme kapitálových injekcií, na zabezpečenie následných kôl financovania aj nad hranicou všeobecných bezpečných prahových hodnôt a na financovanie počiatočného rastu spoločností

Dozorný orgán uznáva dôležitosť následných investícií do cieľových spoločností, ktoré už dostali pomoc vo forme kapitálových injekcií v ich počiatočných etapách, na zabezpečenie následných kôl financovania aj nad hranicou maximálnych bezpečných investičných podielov a na financovanie počiatočného rastu spoločností až do vystúpenia pôvodnej investície. To môže byť potrebné, aby sa zabránilo zníženiu verejnej účasti v týchto kolách financovania a aby sa zároveň zabezpečila kontinuita financovania cieľových podnikov s cieľom umožniť štátnym aj súkromným investorom v plnej miere využiť výhody plynúce z rizikových investícií. Za týchto okolností a s prihliadnutím na špecifiká cieľového sektora a podnikov je Dozorný orgán pripravený zvážiť, či vyhlási následnú investíciu za zlučiteľnú s vykonávaním Dohody o EHP, za predpokladu, že výška tejto investície je úmerná počiatočnej investícii a veľkosti fondu.

d)   Opatrenia, ktoré umožňujú účasť súkromných investorov nižšiu ako 50 % v nepodporovaných oblastiach alebo nižšiu ako 30 % v podporovaných oblastiach

V EHP je stupeň rozvoja trhu súkromného rizikového kapitálu v rôznych štátoch EHP do značnej miery odlišný. V niektorých prípadoch môže byť ťažké nájsť súkromných investorov, preto je Dozorný orgán pripravený zvážiť, či vyhlási opatrenia so súkromnou účasťou nižšou ako prahové hodnoty stanovené v oddiele 10B.4.3.4, za zlučiteľné s vykonávaním Dohody o EHP, za predpokladu, že štáty EZVO predložia potrebné dôkazy. Tento problém môže byť ešte závažnejší pri opatreniach rizikového kapitálu zacielených na MSP v podporovaných oblastiach. V týchto prípadoch môže byť nedostatok dostupného kapitálu ešte väčší vzhľadom na ich vzdialenosť od centier špekulatívneho kapitálu, nižšiu hustotu obyvateľstva a väčšiu averziu súkromných investorov k riziku. Tieto MSP môžu tiež nepriaznivo postihnuté aj problémami na strane dopytu, napríklad ťažkosťami pri vypracovaní životaschopného projektu pripraveného na investovanie, obmedzenejšou kapitálovou kultúrou a najmä neochotou stratiť kontrolu nad riadením v dôsledku zásahu špekulatívneho kapitálu.

e)   Opatrenia, ktorými sa poskytuje zárodkový kapitál malým podnikom, pri ktorých možno predpokladať i) menšiu alebo žiadnu účasť súkromných investorov a/alebo ii) prevahu dlhových investičných nástrojov nad vlastným kapitálom a kvázi vlastným kapitálom

Trhové zlyhania, ktoré postihujú podniky v etape ich počiatočného financovania, sú výraznejšie z dôvodu vysokej miery rizika, ktoré potenciálna investícia predstavuje, a z dôvodu potreby poradenstva pre podnikateľa v tejto rozhodujúcej etape. To sa prejavuje aj v neochote a takmer nedostatku súkromných investorov pri poskytovaní zárodkového kapitálu, z čoho vyplýva žiadne alebo len veľmi obmedzené riziko vytlačenia. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť týchto malých podnikov od trhu je aj možnosť narušenia hospodárskej súťaže nižšia. Týmto sa môže odôvodniť priaznivejší postoj Dozorného orgánu k opatreniam zameraným na etapu počiatočného financovania, a to aj vzhľadom na ich rozhodujúci význam pri tvorbe rastu a pracovných miest v EHP.

f)   Opatrenia, ktoré sa špecificky týkajú určitého investičného nástroja

Určitý investičný nástroj môže uľahčiť spojenie najvhodnejších investorov s cieľovými MSP, a tým zvýšiť ich prístup k rizikovému kapitálu. V prípade trhového zlyhania dotýkajúceho sa podnikov, na ktoré je nástroj zameraný, by však nástroj nemohol bez finančných stimulov efektívne fungovať. Tento druh investícií, na ktoré je nástroj zameraný, nemusia investori považovať za atraktívny napríklad v porovnaní s väčšími podielmi investícií alebo investíciami do lepšie zabehnutých podnikov alebo zavedených trhov napriek zrejmému potenciálu ziskovosti cieľových podnikov. Dozorný orgán je preto pripravený zvážiť, či vyhlási opatrenia, ktoré sa špecificky týkajú určitého investičného nástroja, za zlučiteľné s vykonávaním Dohody o EHP, za predpokladu, že sa predložia potrebné dôkazy o jasne definovanom trhovom zlyhaní.

g)   Náklady spojené s úvodným mapovaním spoločností z hľadiska uzatvorenia investícií až po fázu hĺbkovej analýzy (‚náklady na prieskum‘)

Fondom rizikového kapitálu alebo ich správcom môžu pri hľadaní vhodného MSP, než dospejú do fázy hĺbkovej analýzy, vzniknúť ‚náklady na prieskum‘. Granty, ktoré pokrývajú časť týchto nákladov, musia umožniť fondom alebo ich správcom vykonať viac ‚prieskumov‘, než by si mohli dovoliť bez týchto grantov. To môže byť na prospech aj príslušných MSP, aj keď toto hľadanie nepovedie k poskytnutiu investície, lebo to umožní týmto MSP získať viac skúseností s financovaním zahŕňajúcim rizikový kapitál. Uvedené skutočnosti môžu odôvodniť priaznivejší postoj Dozorného orgánu voči grantom, ktoré pokrývajú časť nákladov fondov rizikového kapitálu alebo ich správcov na prieskum, ak sú splnené tieto podmienky: oprávnené náklady musia byť obmedzené na náklady na prieskum týkajúce sa malých a stredných podnikov najmä v etape ich počiatočného financovania alebo začatia činnosti, kde tieto náklady nevedú k investícii, a zároveň nezahŕňajú právne a administratívne náklady fondov. Grant ďalej nesmie presiahnuť 50 % oprávnených nákladov.

(53)

Pri opatreniach rizikového kapitálu, v ktorých sa predpokladajú investičné podiely do cieľových podnikov nespĺňajúce podmienky stanovené v oddiele 10B.4, najmä pri opatreniach týkajúcich sa podielov nad 1,5 milióna EUR na cieľový MSP na každé obdobie dvanástich mesiacov, následných investícií alebo financovania etapy rozširovania stredných podnikov v nepodporovaných oblastiach, ako aj pri opatreniach, ktoré sa špecificky týkajú určitého investičného nástroja, Dozorný orgán predtým, ako vyhlási navrhnuté opatrenie rizikového kapitálu za zlučiteľné s vykonávaním Dohody o EHP, bude vyžadovať ďalšie dôkazy o trhových zlyhaniach, ktoré sa riešia na každej úrovni, v ktorej môže existovať pomoc. Tieto dôkazy sa musia zakladať na štúdii, ktorá dokazuje rozsah ‚nedostatku vlastného kapitálu‘ v súvislosti s podnikmi a sektormi, na ktoré sa opatrenie rizikového kapitálu zameriava. Príslušné informácie sa týkajú ponuky rizikového kapitálu a mobilizačného kapitálu, ako aj významu sektora špekulatívneho kapitálu v miestnej ekonomike. V ideálnom prípade by sa mali tieto informácie poskytovať za obdobie troch až piatich rokov pred implementáciou opatrenia, a aj za budúce obdobie na základe primeraných odhadov, ak sú k dispozícii. Predložené dôkazy by mohli zahŕňať aj tieto skutočnosti:

Pri opatreniach cielených na MSP usadené v podporovaných oblastiach musia byť príslušné informácie doplnené o všetky ďalšie významné dôkazy preukazujúce regionálne zvláštnosti, ktoré odôvodňujú podobu plánovaného opatrenia. Dôležité môžu byť tieto aspekty:

(54)

Štáty EZVO môžu opakovane predkladať tie isté dôkazy za predpokladu, že sa základné trhové podmienky nezmenili. Dozorný orgán si vyhradzuje právo na overenie platnosti predložených dôkazov.

(55)

Dôležitou skutočnosťou pri preverovaní vyváženosti je otázka, či a do akej miery sa štátna pomoc v oblasti rizikového kapitálu môže považovať za vhodný nástroj na podporu investovania súkromného rizikového kapitálu. Toto posúdenie úzko súvisí s posúdením stimulačného účinku a potreby pomoci, ako sa uvádza v oddiele 10B.5.2.3.

(56)

V podrobnom posúdení bude Dozorný orgán prihliadať najmä na posúdenie každého dopadu navrhovaného opatrenia, ktoré by mal štát EZVO uskutočniť. Za vhodný nástroj sa považujú príslušné opatrenia, pri ktorých štát EZVO zvážil iné možnosti politiky a pri ktorých boli zistené výhody použitia selektívneho nástroja, akým je štátna pomoc, a tieto boli predložené Dozornému orgánu. Dozorný orgán posúdi aj dôkazy z iných opatrení, ktoré boli prijaté alebo majú byť prijaté na riešenie ‚nedostatku vlastného kapitálu‘, najmä hodnotenia ex post, ako aj problémy na strane dopytu aj ponuky, ktoré postihujú cieľové MSP, aby zistil, ako budú vzájomne pôsobiť s navrhnutým opatrením rizikového kapitálu.

(57)

Pri posúdení zlučiteľnosti rozhodujúcu úlohu zohráva stimulačný účinok opatrení pomoci týkajúcich sa rizikového kapitálu. Dozorný orgán sa domnieva, že pri opatreniach, ktoré spĺňajú všetky podmienky uvedené v oddiele 10B.4, je prítomný stimulačný účinok. V prípade opatrení, ktorými sa zaoberá tento oddiel, je však stimulačný účinok menej zjavný. Dozorný orgán preto prihliada aj na nasledujúce dodatočné kritériá, ktoré dokazujú orientáciu investičných rozhodnutí na zisk a v prípade, že je to relevantné, komerčné riadenie opatrenia.

(58)

Okrem splnenia podmienok stanovených v oddiele 10B.4.3.6 bude Dozorný orgán hodnotiť kladne skutočnosť, že opatrenie rizikového kapitálu alebo fond sú riadené odborníkmi zo súkromného sektora alebo nezávislými odborníkmi vybranými transparentným nediskriminačným postupom, pokiaľ možno v otvorenom výberovom konaní, ktorí majú preukázateľné skúsenosti a v minulosti pôsobili v oblasti investovania na kapitálovom trhu, v ideálnom prípade v tom (tých) istom (istých) sektore(-och), na ktorý(-é) je orientovaný(-é) daný fond, ako aj znalosť príslušných právnych a účtovných predpokladov investovania.

(59)

Ďalším pozitívnym prvkom je existencia investičného výboru, ktorý je nezávislý od správcovskej spoločnosti fondu a tvoria ho nezávislí odborníci zo súkromného sektora, ktorí majú značné skúsenosti v cieľovom sektore, a pokiaľ možno aj zástupcovia investorov alebo nezávislí odborníci vybraní transparentným nediskriminačným postupom, pokiaľ možno v otvorenom výberovom konaní. Títo odborníci poskytnú správcom alebo správcovskej spoločnosti analýzy súčasnej a výhľadovej situácie na trhu a podrobne skúmajú a navrhujú potenciálne cieľové podniky s dobrými investičnými vyhliadkami.

(60)

Dozorný orgán bude kladne hodnotiť, ak opatrenie rizikového kapitálu má rozpočet na investovanie do cieľových MSP dostatočne veľký, aby bolo možné dosiahnuť pri správe fondu úspory z rozsahu, a možnosti rozložiť riziko prostredníctvom dostatočného počtu investícií. Veľkosť fondu by mala byť taká, aby zaručovala možnosť absorpcie vysokých transakčných nákladov a/alebo financovanie neskorších rentabilnejších etáp cieľových spoločností. Väčšie fondy sa budú hodnotiť kladne aj s prihliadnutím na cieľový sektor, a za predpokladu minimalizácie rizík vytlačenia súkromného investovania a narušenia hospodárskej súťaže.

(61)

Pri opatreniach zacielených na zárodkový kapitál bude Dozorný orgán s ohľadom na výraznejšiu úroveň trhového zlyhania, ktorá je v tejto etape citeľná, pozitívne hodnotiť priamu alebo nepriamu účasť anjelov podnikania v investíciách v zárodkovom štádiu. Za týchto okolností bude preto ochotný zvážiť, či vyhlási opatrenia za zlučiteľné s vykonávaním Dohody o EHP, aj keď predpokladajú prevahu dlhových nástrojov vrátane vyššieho stupňa podriadenosti štátnych fondov a práva anjelov podnikania na prvý zisk alebo vyššiu odmenu za poskytnutie kapitálu a aktívnu účasť na správe opatrenia/fondu a/alebo cieľových podnikov.

(62)

Zlučiteľnosť vyžaduje, aby bola výška pomoci obmedzená na nevyhnutné minimum. Spôsob, akým možno aspekt primeranosti dosiahnuť, bude nevyhnutne závisieť od formy predmetného opatrenia. V prípade chýbajúceho mechanizmu kontroly nadmernej kompenzácie investorov alebo opatrenia, pri ktorom celé riziko strát znáša výhradne štátny sektor, a/alebo kde všetky výnosy plynú výhradne iným investorom, sa však opatrenie nepovažuje za primerané.

(63)

Dozorný orgán sa domnieva, že na hodnotenie primeranosti majú kladný vplyv nasledujúce skutočnosti, keďže predstavujú prístup založený na osvedčených postupoch:

(64)

Pri posudzovaní zlučiteľnosti opatrení rizikového kapitálu Dozorný orgán porovnáva potenciálne negatívne účinky v podobe narušenia hospodárskej súťaže a rizika vytlačenia súkromných investícií s pozitívnymi účinkami. Tieto potenciálne negatívne účinky sa musia analyzovať na každej z troch úrovní, na ktorých môže pomoc existovať. Pomoc investorom, investičným nástrojom a investičným fondom môže negatívne ovplyvniť hospodársku súťaž na trhu poskytovania rizikového kapitálu. Pomoc cieľovým podnikom môže negatívne ovplyvniť trhy výrobkov, na ktorých tieto podniky konkurujú.

(65)

Na úrovni trhu poskytovania rizikového kapitálu môže štátna pomoc spôsobiť vytlačenie súkromných investícií. To by mohlo znamenať zníženie stimulácie súkromných investorov na financovanie cieľových MSP, ktorí budú čakať, kým pomoc na takéto investície neposkytne štát. Toto riziko sa zvyšuje úmerne s rastom výšky investičného podielu vloženého do podniku, s veľkosťou podniku a v neskorších etapách podnikania, lebo v týchto prípadoch sa dostupnosť súkromného kapitálu progresívne zvyšuje.

(66)

Dozorný orgán preto vyžaduje osobitné dôkazy súvisiace s rizikom vytlačenia pri opatreniach, ktoré umožňujú väčšie investičné podiely do cieľových MSP, následné investície alebo financovanie etapy rozširovania stredných podnikov v nepodporovaných oblastiach, alebo pri opatreniach s nízkou účasťou súkromných investorov alebo opatreniach, ktoré sa výslovne týkajú určitého investičného nástroja.

(67)

Štáty EZVO musia ďalej dokázať, že neexistuje riziko vytlačenia, čo sa konkrétne týka cieľového segmentu, sektora a/alebo štruktúry výrobného odvetvia.

(68)

Dôležité môžu byť tieto skutočnosti:

(69)

Keďže väčšina cieľových MSP vznikla nedávno, nie je pravdepodobné, že by na úrovni trhu, na ktorom existujú, mali významnú trhovú silu a že by sa významne narušila hospodárska súťaž. Nemožno však vylúčiť to, že vďaka opatreniam rizikového kapitálu by sa mohli udržať nad vodou niektoré neefektívne podniky a sektory, ktoré by inak zanikli. Okrem toho nadmerná ponuka financovania vo forme rizikového kapitálu pre neefektívne podniky môže spôsobiť umelé zvýšenie ich hodnoty, a tým narušiť trh rizikového kapitálu na úrovni poskytovateľov finančných prostriedkov, ktorí by museli pri kúpe týchto podnikov platiť vyššie ceny. Pomoc pre určitý sektor môže tiež zachovať výrobu v sektoroch neschopných konkurencie, kým pomoc pre určité regióny môže viesť k neefektívnemu rozdeleniu výrobných faktorov medzi regióny.

(70)

Pri analýze týchto rizík skúma Dozorný orgán najmä tieto faktory:

(71)

Na základe uvedených pozitívnych a negatívnych skutočností Dozorný orgán zváži účinky opatrenia rizikového kapitálu a rozhodne, či výsledné narušenia nepriaznivo ovplyvňujú podmienky obchodovania v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. Analýza každého konkrétneho prípadu vychádza z celkového posúdenia predvídateľného pozitívneho a negatívneho vplyvu štátnej pomoci. Na tento účel Dozorný orgán neuplatňuje kritériá uvedené v týchto usmerneniach mechanicky, ale vykonáva celkové posúdenie ich relatívneho významu.

(72)

Dozorný orgán môže schváliť notifikované opatrenie pomoci bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania alebo po tomto konaní stanovenom v článku 6 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde môže ukončiť konanie rozhodnutím podľa článku 7 časti II protokolu 3. V prípade, že pri ukončení konania vo veci formálneho zisťovania prijme podmienečné rozhodnutie podľa článku 7 ods. 4 časti II protokolu 3, môže pripojiť najmä nasledujúce podmienky na obmedzenie potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže a na zabezpečenie primeranosti:

(73)

Keď sa kapitál poskytnutý cieľovému podniku v rámci opatrenia rizikového kapitálu, ktoré patrí do pôsobnosti týchto usmernení, použije na financovanie počiatočnej investície alebo iných nákladov oprávnených na pomoc na základe iných nariadení o skupinových výnimkách, usmernení, rámcov alebo iných dokumentov o štátnej pomoci, príslušné stropy alebo maximálna oprávnená výška pomoci sa musia znížiť o 50 % vo všeobecnosti a o 20 % pre cieľové podniky usadené v podporovaných oblastiach počas prvých troch rokov od prvej investície rizikového kapitálu, a ďalej až po získanie celej sumy. Toto zníženie sa nevzťahuje na intenzity pomoci upravené v usmerneniach Dozorného orgánu pre pomoc na výskum a vývoj (17) alebo v akomkoľvek následnom rámci či nariadení o skupinovej výnimke v tejto oblasti.

(74)

Protokol 3 k dohode o dozore a súde a rozhodnutie Dozorného orgánu EZVO č. 195/04/COL zo 14. júla 2004, ktorým sa ustanovujú pravidlá na uplatňovanie uvedené v článku 27 časti II protokolu 3 k dohode o dozore a súde, vyžadujú, aby štáty EZVO predkladali Dozornému orgánu výročné správy.

(75)

Pokiaľ ide o opatrenia rizikového kapitálu, správy musia obsahovať súhrnnú tabuľku s prehľadom investícií uskutočnených fondom alebo v rámci opatrenia rizikového kapitálu vrátane zoznamu všetkých podnikov, ktoré sú príjemcami opatrení rizikového kapitálu. Správa musí obsahovať aj stručný opis činnosti investičných fondov s podrobnosťami o plánovaných potenciálnych obchodoch a o skutočne vykonaných transakciách, ako aj výsledky investičných nástrojov so súhrnnou informáciou o výške kapitálu poskytnutého prostredníctvom nástroja. Dozorný orgán môže požadovať dodatočné informácie o poskytnutej pomoci, aby overil, či sú splnené podmienky rozhodnutia Dozorného orgánu o schválení opatrenia pomoci.

Výročné správy budú uverejnené na internetovej stránke Dozorného orgánu.

(76)

Okrem toho sú podľa Dozorného orgánu potrebné ďalšie opatrenia na zvýšenie transparentnosti štátnej pomoci v EHP. Je potrebné najmä zabezpečiť, aby štáty EZVO, hospodárske subjekty, zainteresované strany a samotný Dozorný orgán mali jednoduchý prístup k úplnému zneniu všetkých príslušných schém štátnej pomoci pre rizikový kapitál.

(77)

To možno jednoducho zabezpečiť vytvorením prepojených internetových stránok. Dozorný orgán preto pri hodnotení schém štátnej pomoci pre rizikový kapitál bude od príslušného štátu EZVO systematicky požadovať, aby uverejnil úplné znenie všetkých konečných schém štátnej pomoci na internete, a aby Dozornému orgánu oznámil príslušnú internetovú stránku.

Schému možno realizovať až po uverejnení informácií na internete.

(78)

Štáty EZVO sú povinné pri všetkých opatreniach rizikového kapitálu uchovávať podrobné záznamy o poskytnutí pomoci. Tieto záznamy musia zahŕňať všetky informácie potrebné na posúdenie dodržania podmienok stanovených v usmerneniach, najmä pokiaľ ide o výšku podielu, veľkosť spoločnosti (malý alebo stredný podnik), etapu rozvoja podniku (etapa zárodkového financovania, etapa začatia činnosti alebo etapa rozširovania), sektor, v ktorom pôsobí (najlepšie podľa štvormiestnych kategórií klasifikácie NACE), ako aj informácie o správe fondov a iných kritériách uvedených v týchto usmerneniach. Tieto informácie sa musia uchovávať 10 rokov od dátumu poskytnutia pomoci.

Dozorný orgán požiada štáty EZVO, aby tieto informácie poskytli na vykonanie posúdenia vplyvu týchto usmernení po troch rokoch od ich nadobudnutia účinnosti.

(79)

Dozorný orgán bude tieto usmernenia uplatňovať od dátumu ich prijatia. Tieto usmernenia nahradia kapitolu 10A usmernení o štátnej pomoci Dozorného orgánu.

(80)

Platnosť týchto usmernení končí 31. decembra 2013. Dozorný orgán ich môže pred týmto dátumom meniť a dopĺňať po konzultáciách so štátmi EZVO, aby odrážali dôležité aspekty politiky hospodárskej súťaže alebo rizikového kapitálu, alebo s cieľom zohľadniť iné politiky EHP alebo medzinárodné záväzky. V prípade potreby môže Dozorný orgán poskytovať aj ďalšie vyjasnenia svojho prístupu ku konkrétnym problémom. Dozorný orgán má v úmysle vykonať prehodnotenie týchto usmernení po troch rokoch od nadobudnutia účinnosti.

(81)

Dozorný orgán uplatní tieto usmernenia na všetky notifikované opatrenia rizikového kapitálu, o ktorých musí rozhodnúť po prijatí týchto usmernení, a to aj v prípadoch, keď opatrenia boli notifikované pred uverejnením usmernení.

(82)

V súlade s oznámením Komisie o stanovení pravidiel, ktoré sa môžu uplatňovať pri posudzovaní nezákonnej štátnej pomoci (‚consecutio legis‘) (18), uplatní Dozorný orgán pri nenotifikovanej pomoci tieto predpisy:

(83)

Na základe článku 1 ods. 1 v časti I protokolu 3 k dohode o dozore a súde Dozorný orgán týmto navrhuje štátom EZVO nasledujúce vhodné opatrenia v súvislosti s ich príslušnými existujúcimi opatreniami rizikového kapitálu.

(84)

Štáty EZVO by mali v prípade potreby zmeniť a doplniť svoje existujúce opatrenia rizikového kapitálu tak, aby boli v súlade s týmito usmerneniami do dvanástich mesiacov od ich prijatia.

(85)

Dozorný orgán vyzýva štáty EZVO, aby vyjadrili výslovný bezpodmienečný súhlas s navrhovanými vhodnými opatreniami do dvoch mesiacov od dátumu prijatia týchto usmernení. Ak sa určitý štát EZVO nevyjadrí, bude to Dozorný orgán považovať za nesúhlas tohto štátu s navrhovanými opatreniami.“