ODPORÚČANIE DOZORNÉHO ORGÁNU EZVO

č. 54/04/COL

z 30. marca 2004

týkajúce sa koordinovaného programu úradnej kontroly potravín na rok 2004

DOZORNÝ ORGÁN EZVO,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (EHP), najmä na jej článok 109 a protokol 1,

so zreteľom na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení Dozorného orgánu a Súdneho dvora, najmä na jej článok 5 ods. 2 písm. b) a protokol 1,

so zreteľom na akt uvedený v bode 50 kapitoly XII prílohy II k Dohode o EHP [smernica Rady 89/397/EHS zo 14. júna 1989 o úradnej kontrole potravín  (1)], prispôsobený Dohode o EHP protokolom 1 k uvedenej dohode, najmä na jeho článok 14 ods. 3,

po porade s Potravinovým výborom EZVO, ktorý pomáha Dozornému orgánu EZVO,

keďže:

TÝMTO ODPORÚČA ŠTÁTOM EZVO:

1.   V roku 2004 vykonať inšpekcie a kontroly, vrátane odberu a analýzy vzoriek v laboratóriách v uvedených prípadoch, s cieľom:

2.   Hoci frekvencie odberov vzoriek a/alebo inšpekcií nie sú v tomto odporúčaní stanovené, zabezpečiť, aby tieto frekvencie boli dostatočné na získanie prehľadu o sledovanej problematike.

3.   Poskytnúť požadované informácie v podobe záznamových listov uvedených v prílohách, a tým pomôcť zlepšiť porovnateľnosť výsledkov. Tieto informácie by sa mali zaslať Dozornému orgánu EZVO najneskôr do 1. mája 2005 spolu s dôvodovou správou obsahujúcou pripomienky k výsledkom a prijatým opatreniam na presadzovanie predpisov.

4.   Potraviny, ktoré sa majú analyzovať podľa tohto programu, by sa mali predložiť laboratóriám, ktoré spĺňajú článok 3 smernice 93/99/EHS. Ak však pre určitú analýzu uvedenú v tomto odporúčaní neexistujú v štátoch EZVO takéto laboratóriá, štáty EZVO môžu ustanoviť iné laboratóriá poskytujúce kapacitu na vykonanie uvedených analýz.

ROZSAH A METÓDY

A.   Bakteriologická bezpečnosť syrov vyrobených zo surového alebo termizovaného mlieka

1.   Rozsah programu

Kontaminované syry vyrobené zo surového alebo termizovaného mlieka sú príčinou prepuknutia otráv ľudí spôsobených potravinami, ktoré spôsobuje niekoľko druhov baktérií ako Salmonella, Listeria monocytogenes, verotoxigénna Escherichia coli a stafylokokové enterotoxíny.

Výroba a spotreba syrov zo surového mlieka má v EHP už dlhú tradíciu. Aby táto tradícia mohla pokračovať pri zabezpečení potravinovej bezpečnosti, v systéme výroby, zhromažďovania a skladovania surového mlieka používaného na výrobu syrov sa dosiahlo výrazné zlepšenie. Príslušní prevádzkovatelia potravinárskych podnikov venujú zvláštnu pozornosť hygiene a kontrole počas celého procesu výroby.

Cieľom tohto prvku programu je prešetriť mikrobiologickú bezpečnosť syrov vyrábaných zo surového alebo termizovaného mlieka s cieľom podporiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a zhromaždiť informácie o výskyte patogénnych a indikátorových mikroorganizmov v uvedených výrobkoch. Toto prešetrenie sa týka jednoročného programu, po ktorom bude v priebehu jeho druhého roka nasledovať širší program venovaný bakteriologickej bezpečnosti syrov. Účelom tohto širšieho programu je stanoviť základnú kontamináciu v iných kategóriách syrov, aby bolo možné urobiť zmysluplné závery o osobitnom nebezpečenstve syrov vyrobených zo surového alebo termizovaného mlieka. Výsledky prešetrovaní tejto časti venovanej syrom vyrábaným zo surového alebo termizovaného mlieka budú analyzované a poskytnuté, pričom sa zohľadnia výsledky všeobecného prehľadu v tomto sektore, ktoré budú sprístupnené po druhom kroku.

2.   Odber vzoriek a metóda analýzy

Prešetrovania by sa mali vzťahovať na čerstvé, mäkké a polotvrdé syry vyrobené zo surového alebo termizovaného mlieka. Príslušné orgány štátov EZVO by mali z týchto výrobkov odobrať reprezentatívne vzorky na výrobnej aj maloobchodnej úrovni, vrátane dovážaných výrobkov, s cieľom testovať ich na prítomnosť Salmonella, Listeria monocytogenes a termofilnej Campylobacter a stanoviť počet Staphylococcus aureus a Escherichia coli. Ak sa zistia Listeria monocytogenes, mal by sa stanoviť počet týchto baktérií. V prípade odberu vzoriek na maloobchodnej úrovni sa testy môžu obmedziť na prítomnosť Salmonella a termofilnej Campylobacter a na počítanie Listeria monocytogenes. So vzorkami minimálnej hmotnosti 100 g alebo z jedného syra, ktorý váži menej ako 100 g, by sa malo zaobchádzať hygienicky, mali by sa umiestniť v chladiacich nádobách a okamžite zaslať na analýzu do laboratória.

Laboratóriá by mali mať možnosť požívať metódu podľa svojho výberu za predpokladu, že úroveň jej výkonnosti spĺňa cieľ, ktorý sa má dosiahnuť. Na stanovenie prítomnosti Salmonella sa však odporúča použiť najnovšiu verziu normy ISO 6785 alebo EN/ISO 6579, na stanovenie prítomnosti Listeria monocytogenes sa odporúča použiť najnovšie verzie noriem EN/ISO 11290-1 a 2, na stanovenie prítomnosti termofilnej Campylobacter sa odporúča použiť najnovšiu verziu normy ISO 10272:1995 a na počítanie Staphylococcus aureus sa odporúča použiť najnovšiu verziu normy EN/ISO 6888-1 alebo 2 a na počítanie Escherichia coli sa odporúča použiť najnovšiu verziu normy ISO 11866-2,3 alebo ISO 16649-1,2. Môžu sa použiť aj iné rovnocenné metódy schválené príslušnými orgánmi.

Celková úroveň odberu vzoriek sa ponecháva na posúdenie príslušnými orgánmi štátov EZVO.

Výsledky kontrol sa zaznamenávajú do vzorových záznamových listov uvedených v prílohe I.

B.   Bakteriologická bezpečnosť čerstvého chladeného hydinového mäsa, pokiaľ ide o termofilnú Campylobacter

1.   Rozsah programu

Termofilné baktérie Campylobacter sú hlavnou bakteriálnou príčinou chorôb ľudí spojených s potravinami. Počet oznámených prípadov ochorení ľudí sa v ostatných rokoch zvyšuje a epidemiologické štúdie ukazujú, že hydinové mäso je významným zdrojom infekcie a že značný podiel čerstvého hydinového mäsa určeného na ľudskú spotrebu je kontaminovaný týmito baktériami.

V súčasnosti nie sú k dispozícii dostatočné vedecké informácie na stanovenie kritéria v právnych predpisoch platných podľa Dohody o EHP, pokiaľ ide o Campylobacter, a ďalšie štúdie sa pripravujú na lepšie porozumenie epidemiológie tohto patogénu a úlohy, ktorú zohrávajú iné živočíšne výrobky a iné potraviny vo všeobecnosti.

Cieľom tohto prvku programu je posúdiť mikrobiologickú bezpečnosť čerstvého hydinového mäsa, pokiaľ ide o Campylobacter, s cieľom podporiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a zhromaždiť informácie o výskyte týchto baktérií v takýchto výrobkoch.

2.   Odber vzoriek a metóda analýzy

Prešetrovania by sa mali týkať čerstvého chladeného hydinového mäsa, najmä kuracieho a morčacieho. Príslušné orgány štátov EZVO by mali z týchto výrobkov odobrať reprezentatívne vzorky, a to na úrovni bitúnkov aj maloobchodu, vrátane dovážaných výrobkov, s cieľom testovať ich na prítomnosť termofilnej Campylobacter. So vzorkami s hmotnosťou 10 g, ktoré boli odobraté z kože na hrdle hydiny pred jej chladením alebo, ak ide o vzorky odobraté na maloobchodnej úrovni, 25 g alebo 25 štvorcových centimetrov z mäsa z hrudnej časti, by sa malo zaobchádzať hygienicky, mali by sa umiestniť v chladiacich nádobách a okamžite zaslať na analýzu do laboratória. Z dôvodu lepšej porovnateľnosti výsledkov sa okrem toho odporúča vykonať odber vzoriek v období od mája do októbra.

Laboratóriá by mali mať možnosť používať metódu podľa svojho výberu za predpokladu, že úroveň jej výkonnosti spĺňa cieľ, ktorý sa má dosiahnuť. Na stanovenie prítomnosti termofilnej Campylobacter sa však odporúča použiť najnovšiu verziu normy ISO 10272:1995. Môžu sa použiť aj iné rovnocenné metódy schválené príslušnými orgánmi.

Celková úroveň odberu vzoriek sa ponecháva na posúdenie príslušnými orgánmi štátov EZVO.

Výsledky kontrol sa zaznamenávajú do vzorových záznamových listov uvedených v prílohe II.

C.   Bakteriologická a toxikologická bezpečnosť korenín

1.   Rozsah programu

Koreniny, bylinky a zeleninové dochucovadlá (koreniny) sú oceňované vďaka svojej charakteristickej chuti, farbe a aróme. Koreniny však môžu obsahovať veľké množstvo mikroorganizmov, vrátane patogénnych baktérií, plesní a kvasiniek. Ak nie sú riadne spracované, môžu spôsobiť rýchle skazenie potravín, ktorých kvalitu majú zlepšovať. Uvádza sa, že koreniny sú prvotným zdrojom vzniku chorôb spôsobených potravinami, keď sa pridajú do potravín, v ktorých bol možný ďalší rast patogénov. Táto pravdepodobnosť sa zvyšuje, ak sa koreniny používajú v potravinách, ktoré nemusia byť podrobené dôkladnej tepelnej úprave. Kontaminácia určitými kmeňmi plesní môže mať za následok aj produkciu takých toxínov ako aflatoxíny, ktoré, ak prekročia hodnoty stanovené v akte uvedenom v bode 54zn kapitoly XII prílohy II k Dohode o EHP [nariadenie Komisie (ES) č. 466/2001 z 8. marca 2001, ktorým sa stanovujú maximálne hodnoty obsahu určitých cudzorodých látok v potravinách  (3)], môžu spôsobiť vážne ohrozenie zdravia spotrebiteľov.

Cieľom tohto prvku programu je posúdiť bakteriologickú a toxikologickú bezpečnosť korenín, zhromaždiť informácie o výskyte patogénnych mikroorganizmov a skontrolovať, či koreniny umiestňované na trhu neprekračujú limity aflatoxínov stanovené v právnych predpisoch platných podľa Dohody o EHP s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov.

2.   Odber vzoriek a metóda analýzy

Príslušné orgány štátov EZVO by mali odobrať z korenín reprezentatívne vzorky na úrovni dovozu, výrobného podniku/baliarne a veľkoobchodu, v podnikoch, ktoré používajú koreniny pri príprave potravín, a na úrovni maloobchodu s cieľom vykonať testy na:

(1)  Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 23.

(2)  Ú. v. ES L 290, 24.11.1993, s. 14. Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(3)  Ú. v. ES L 77, 16.3.2001, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 857/2005 (Ú. v. EÚ L 143, 7.6.2005, s. 9).

(4)  Ú. v. ES L 201, 17.7.1998, s. 93. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/43/ES (Ú. v. EÚ L 113, 20.4.2004, s. 14).