—

ktoré zasadalo v Luande (Angola) od 30. novembra do 3. decembra 2009,

—

so zreteľom na článok 17 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stretnutia G20 v Londýne a Pittsburghu, ktoré sa uskutočnili v apríli a septembri 2009,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z apríla 2009 o podpore rozvojových krajín pri riešení krízy (2),

—

so zreteľom na Larosièrovu správu z februára 2009 o finančnom dohľade v EÚ,

—

so zreteľom na správu Svetovej banky o financovaní globálneho rozvoja2009: Plánovanie hospodárskeho oživenia na celom svete,

—

so zreteľom na závery konferencie OSN o svetovej finančnej a hospodárskej kríze a jej dôsledkoch na rozvoj, ktorá sa konala 24. – 26. júna 2009 v New Yorku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre politické veci (ACP-EU/100.587/09/fin.),

A.

keďže svet v súčasnosti čelí finančnej, hospodárskej, potravinovej, energetickej a environmentálnej kríze nevídaného rozsahu,

B.

keďže za vznik týchto kríz sú zodpovedné priemyselné krajiny, no najsilnejšie sú zasiahnuté rozvojové krajiny,

C.

keďže celosvetová štruktúra globálneho riadenia vytvorená v povojnovom koloniálnom období naďalej vyjadruje geopolitickú rovnováhu minulého storočia a už nezodpovedá skutočnosti globalizovaného sveta,

D.

keďže je potrebné, aby sme zreformovali naše politické a finančné inštitúcie na celom svete a urobili ich efektívnejšími, transparentnejšími, reprezentatívnejšími a legitímnejšími,

E.

keďže najhoršie extrémy deregulácie, neoliberálny kapitalizmus a bezvýhradné zastávanie teórie voľného trhu spoločne prispeli ku krachu svetového finančného systému, k zániku miliónov pracovných miest a k nárastu chudoby,

F.

keďže štát je zodpovedný za podporu stability a udržateľného rastu zameraného na obyvateľstvo trpiace chudobou, pričom má zabezpečiť, aby vytváranie bohatstva bolo prínosom pre mnohých ľudí, nielen pre niekoľkých jednotlivcov, a preto musí regulovať trhy, vykonávať nad nimi dohľad a v hospodárstve plniť redistribučnú úlohu,

G.

keďže niektoré národy v ostatných rokoch odmietali multilateralizmus, čo viedlo ku konfrontácii, konfliktom a sporom medzi kultúrami,

H.

keďže musíme reagovať, aby sme zastavili zmenu klímy s cieľom zamedziť ničivému poškodeniu životného prostredia a jeho krutým hospodárskym a sociálnym dôsledkom,

I.

keďže vlády bohatých krajín dokázali nájsť bilióny na záchranu finančných inštitúcií, no niektoré z nich ustupujú od svojich záväzkov stanovených v rámci rozvojových cieľov tisícročia,

J.

keďže po londýnskom samite G20 išlo do subsaharskej Afriky len 1,6 % nových pôžičiek MMF,

K.

keďže štáty AKT sú veľmi málo zastúpené v inštitúciách, ako sú Svetová banka, MMF alebo Bezpečnostná rada OSN,

L.

keďže ženy sú takisto nedostatočne zastúpené v riadiacich štruktúrach,

M.

keďže výška prostriedkov odčerpávaných z rozvojových krajín vo forme nezákonného úniku kapitálu, ktorý do značnej miery napomáhajú daňové raje a bankové tajomstvo, sa odhaduje na 350 až 600 miliárd EUR ročne,

N.

keďže pomoc krajín OECD určená chudobným poľnohospodárom predstavuje 1 % ich poľnohospodárskych dotácií,

O.

keďže jednou z prvoradých úloh Svetovej banky a MMF je obmedziť chudobu,

P.

keďže Svetová banka a MMF aj naďalej uplatňujú pri poskytovaní pôžičiek ekonomické a politické podmienky,

Q.

keďže skupina G20, ktorá sa stala hlavným fórom medzinárodnej hospodárskej spolupráce, má otvorenejší charakter než G8, ale i tak vylučuje 85 % svetovej populácie,

R.

keďže Výbor pre rozvojovú pomoc OECD je fórum vlád poskytujúcich pomoc, zatiaľ čo nové Fórum pre rozvojovú spoluprácu patrí pod OSN a rozvojovým krajinám ponúka možnosť vyjadriť svoj názor a rozhodovať o vlastných záležitostiach,

S.

keďže je bezodkladne nutné opätovne vybudovať dôveru spoločnosti v našu štruktúru globálneho riadenia,

1.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby urobilo globálne inštitúcie reprezentatívnejšími, demokratickejšími a prístupnejšími a aby umožnilo rozvojovým krajinám, najmä v Afrike, stať sa vplyvnejšími a získať väčšiu možnosť rozhodovania;

2.

žiada skupinu G20, aby členom skupiny G77 pridelila miesto za rokovacím stolom;

3.

víta záväzok zasadania G20 v Pittsburghu zmeniť podiel kvót v MMF v prospech rýchlo sa rozvíjajúcich trhov a rozvojových krajín; trvá na tom, aby rozvojové krajiny a krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom získali spravodlivejšie hlasovacie práva vo výkonnej rade MMF a v rade guvernérov Svetovej banky; preto požaduje nový hlasovací systém dvojitej väčšiny založený na zásade jeden člen – jeden hlas, ako aj na hospodárskom význame;

4.

požaduje odobratie práva veta USA v MMF a vo Svetovej banke;

5.

trvá na tom, aby skupina G20 dodržala svoj sľub a aby sa pri vymenúvaní vysokých riadiacich pracovníkov všetkých medzinárodných finančných inštitúcií uplatňovali otvorené a transparentné postupy, pri ktorých sa vychádza zo zásluh kandidátov;

6.

naliehavo vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby rozšírila počet svojich členov;

7.

žiada medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečilo prísnejší, transparentnejší a zodpovednejší regulačný rámec svetových finančných trhov so zvýšeným dozorom, ako to požadovala skupina G20;

8.

dôrazne sa zasadzuje za reorganizáciu MMF, aby sa rozšírili jeho právomoci v oblasti dohľadu a kontroly a aby mohol vydávať včasné varovania v prípade, že na globálnom trhu nastane nerovnováha, alebo sa vyskytnú makroekonomické riziká;

9.

vyzýva všetkých príslušných aktérov, aby zabezpečili lepšiu koordináciu medzi inštitúciami Bretton Woods, skupinou G20 a regionálnymi rozvojovými bankami;

10.

naliehavo vyzýva členov G20, krajiny EÚ a AKT, aby urýchlene prijali opatrenia na odstránenie daňových rajov a na boj proti bankovému tajomstvu a aby zároveň zlepšili medzinárodnú spoluprácu a automatickú výmenu informácií, normy výkazníctva pre nadnárodné spoločnosti v jednotlivých krajinách a budovanie kapacít v krajinách postihnutých únikom kapitálu; víta sľub G20 o protiopatreniach voči daňovým rajom od roku 2010;

11.

vyzýva vlády, aby limitovali odmeňovanie vrcholového manažmentu, a zabránili tak poburujúcej úrovni odmeňovania, a aby regulovali stimulačné schémy vo finančnom sektore, ktoré ohrozujú stabilitu systému; víta skutočnosť, že skupina G20 na samite v Pittsburghu podporila zvýšenie finančnej stability a zosúladenie kompenzácií a odmeňovania s dlhodobou tvorbou hodnoty, a nie s podstupovaním nadmerného rizika;

12.

otvorene vyzýva všetky štáty, aby podporovali multilateralizmus a systém OSN;

13.

odporúča brať zreteľ na Fórum rozvojovej spolupráce OSN a Výbor pre rozvojovú pomoc OECD ako na dve významné fóra zamerané na rozvojovú spoluprácu a na analýzu a monitorovanie vývoja poskytovania pomoci vo svete vrátane programu účinnosti pomoci;

14.

víta skutočnosť, že USA sa rozhodli opätovne nadviazať spoluprácu s Radou OSN pre ľudské práva a napokon pokračujú v členstve; vyzýva EÚ, krajiny AKT a ostatných partnerov, aby zabezpečili, aby sa táto rada obhajovala všetky obete porušovania ľudských práv;

15.

víta záväzky skupiny G20 vo výške 1,1 bilióna USD na opätovné naštartovanie svetového hospodárstva, ľutuje však, že len zlomok tejto sumy je určený pre najchudobnejšie krajiny; varuje pred ochromením rozvojových krajín ich ďalším vysokým zadlžením;

16.

vyzýva členské štáty EÚ, aby plnili svoje záväzky, ktoré sa týkajú poskytovania pomoci a boli stanovené v rámci rozvojových cieľov tisícročia;

17.

uznáva dôležitosť obchodu, no zdôrazňuje, že voľné trhy samotné nezaručia odstránenie chudoby;

18.

naliehavo vyzýva všetkých členov WTO, aby sa snažili o dosiahnutie spravodlivého výsledku dauhaského kola rokovaní o rozvoji, ktorý obmedzí protekcionizmus, no zároveň odzrkadlí rozdielne kapacity a úrovne rozvoja silnejších a slabších ekonomík, a ktorý štátom AKT umožní chrániť ich najzraniteľnejšie priemyselné odvetvia;

19.

v súvislosti s dohodami o hospodárskom partnerstve (DHP) žiada EÚ, aby rešpektovala tie krajiny AKT, ktoré sa rozhodnú nepristúpiť k úplnej DHP, alebo budú chcieť opätovne prerokovať sporné oblasti dočasných DHP; trvá na tom, aby Spoločné parlamentné zhromaždenie zohrávalo komplexnú úlohu vo všetkých plánovaných parlamentných štruktúrach nadväzujúcich na DHP;

20.

vyzýva EÚ, aby výrazne znížila svoje poľnohospodárske dotácie a aby zrušila všetky dotácie na vývoz poľnohospodárskych výrobkov;

21.

žiada EÚ, aby dodržiavala svoje záväzky týkajúce sa pomoci obchodu (aid-for-trade) a aby naďalej napomáhala posilňovanie obchodných kapacít krajín AKT;

22.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby uplatňovalo vysoké normy sociálnej a environmentálnej ochrany a práv pracovníkov vrátane programu „dôstojnej práce“ (definovanej Medzinárodnou organizáciou práce (ILO)) a aby podporovalo rozvojové krajiny pri uplatňovaní týchto noriem;

23.

vyzýva všetky vlády, aby dodržiavali právo na slobodné vyjednávanie a na kolektívne dohody a aby zaručili právo na štrajk, ktoré sa uvádza v ústave ILO;

24.

nabáda OSN, aby sa zaoberala otázkou rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien;

25.

vyzýva OSN, aby modernizovala Hospodársku a sociálnu radu (ECOSOC) v záujme presadzovania trvalých riešení otázok z hospodárskej a sociálnej oblasti, zamestnanosti, kultúry a zdravia;

26.

vyzýva Svetovú banku, aby v súlade so závermi zasadania skupiny G20 v Pittsburghu priznala väčšiu dôležitosť rozvojovým otázkam, zmene klímy a podpore zdravia a vzdelávania;

27.

naliehavo vyzýva všetky vlády, aby na decembrovom samite o klíme v Kodani uzavreli ambicióznu, spravodlivú a trvalo udržateľnú dohodu, podľa ktorej sa záťaž spravodlivo rozdelí medzi priemyselné a rozvojové krajiny, pričom sa bude prihliadať na rôznu mieru zodpovednosti jednotlivých krajín za zmenu klímy;

28.

žiada štáty EÚ, aby dodržiavali svoje záväzky prijaté v rámci G20 na pomoc rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy; trvá na tom, aby boli tieto finančné prostriedky nad rámec súčasnej rozvojovej pomoci;

29.

vyzýva EÚ, aby vo veľkej miere investovala do výskumu, vzdelávania a životného prostredia a aby zvýšila financovanie a prenos technológií do rozvojových krajín;

30.

žiada všetky štáty, aby vo väčšej miere uplatňovali parlamentnú kontrolu s cieľom urobiť konanie vlády transparentnejším, demokratickejším, zodpovednejším a efektívnejším;

31.

vyzýva OSN a WTO, aby priradili väčšiu dôležitosť spolupráci s parlamentmi;

32.

vyzýva politických činiteľov, najmä v krajinách AKT, aby nadviazali spoluprácu s občianskou spoločnosťou a aby jej organizáciám poskytli základné prostriedky potrebné na ich činnosť;

33.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade ministrov AKT – EÚ, Komisii Africkej únie, Panafrickému parlamentu, ako aj národným a regionálnym parlamentom v štátoch AKT, Európskej komisii, OSN a regionálnym organizáciám, Svetovej banke, MMF, WTO a predsedníctvam EÚ a Africkej únie.

—

ktoré zasadalo v Luande (Angola) od 30. novembra do 3. decembra 2009,

—

so zreteľom na článok 17 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na ciele Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000 v Cotonou (Dohoda z Cotonou), a so zreteľom na všetky jej zmeny a doplnenia,

—

so zreteľom na rozvojové ciele tisícročia (RCT), vytýčené Organizáciou Spojených národov, najmä záväzok vytvoriť globálne partnerstvo pre rozvoj, a na závery a odporúčania, ktoré vzišli zo stretnutia skupiny OSN na vysokej úrovni 25. septembra 2008 v New Yorku,

—

so zreteľom na správu pracovnej skupiny OSN na zisťovanie nedostatkov pri plnení RCT za rok 2009, nazvanú Posilnenie globálneho partnerstva pre rozvoj v čase krízy, a na správu o rozvojových cieľoch tisícročia za rok 2009,

—

so zreteľom na konsenzus z Monterrey, ktorý bol prijatý na medzinárodnej konferencii Organizácie Spojených národov o financovaní rozvoja, konanej 21. – 22. marca 2002, a na Dauhaskú deklaráciu o financovaní rozvoja, ktorá bola prijatá 2. decembra 2008 na nadväzujúcej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja s cieľom preskúmať plnenie konsenzu z Monterrey,

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z 2. marca 2005 a na akčný program z Akkry, prijatý počas fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci 2. – 4. septembra 2008,

—

so zreteľom na vyhlásenie skupiny G20 o finančnej kríze prijaté na samite vo Washingtone 15. novembra 2008 a na samitoch v Londýne 2. apríla 2009 a v Pittsburghu 24. – 25. septembra 2009,

—

so zreteľom na výzvu prezidenta Svetovej banky Roberta B. Zoellicka rozvinutým krajinám, aby sa zaviazali poskytnúť 0,7 % zo svojich balíkov stimulačných opatrení na „fond zraniteľnosti“ (vulnerability fund) pre rozvojové krajiny (4),

—

so zreteľom na správu MMF z marca 2009 s názvom Vplyv svetovej finančnej krízy na krajiny s nízkymi príjmami,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o podpore rozvojových krajín pri riešení krízy z 8. apríla 2009 (5),

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodársky rozvoj, financie a obchod (ACP-EU/100.510/09/fin.),

A.

keďže globálny finančný a hospodársky systém sa vyznačuje stále užšou vzájomnou závislosťou všetkých krajín sveta,

B.

keďže finančná a hospodárska kríza vznikla vo finančných centrách, akými sú New York a Londýn, a keďže štáty AKT nie sú zodpovedné za finančnú a hospodársku krízu, ale skôr trpia jej dôsledkami,

C.

keďže finančná a hospodárska kríza je výsledkom prehlbujúceho sa nesúladu medzi tvorbou medzinárodnej pridanej hodnoty, efektívnym sporením a finančnou sférou, fungujúcou čoraz väčšmi vo virtuálnom a špekulatívnom svete, ktorý sa vyznačuje predovšetkým neprestajným a nekontrolovaným vytváraním produktov odvodených od ďalších odvodených produktov,

D.

keďže podľa nedávno uverejnenej správy MMF s názvom Vplyv svetovej finančnej krízy na krajiny s nízkymi príjmami kríza v roku 2009 spôsobí nárast finančných potrieb krajín s nízkymi príjmami najmenej o 25 miliárd USD, pričom pravdepodobne najzávažnejšie zasiahne subsaharskú Afriku,

E.

keďže obmedzenie komerčného financovania od začiatku finančnej krízy predstavuje pre rozvojové krajiny pokles o 100 až 300 miliárd USD, k čomu treba pripočítať nepriaznivé dôsledky nových obchodných obmedzení v mnohých krajinách, a keďže obchodné rokovania v rámci rozvojovej agendy z Dauhy uviazli na mŕtvom bode,

F.

keďže krajiny AKT sú závislé od príjmov z vývozu komodít, ktoré tvoria 50 % ich devízových zdrojov, a keďže kríza v mnohých rozvojových krajinách viedla k úbytku príjmov z vývozu, zníženiu prevodov finančných prostriedkov do týchto krajín a poklesu priamych zahraničných investícií a oficiálnej rozvojovej pomoci,

G.

keďže okrem iných faktorov vysoké ceny dovážaných pohonných hmôt a potravín spolu so slabým dopytom po vyvážanom tovare, ktorý znížil významné zdroje príjmov, sťažili schopnosť mnohých rozvojových krajín splácať zahraničný dlh,

H.

keďže vplyvom hospodárskej a finančnej krízy na krajiny AKT sa prerušil cyklus súvislého hospodárskeho rastu trvajúci od roku 2004, čím došlo k ohrozeniu dosiahnutého pokroku a plnenia rozvojových cieľov tisícročia,

I.

keďže podľa odhadov OSN chýba ešte 35 miliárd USD ročne v príspevkoch darcov v porovnaní s prísľubom skupiny G8 z Gleneagles v roku 2005, pokiaľ ide o ročný prílev pomoci, a 20 miliárd USD ročne v rámci pomoci pre Afriku,

J.

keďže dauhaská konferencia o financovaní rozvoja sa sústredila na strednodobé otázky rozvoja, pričom vytýčila súbor cieľov v oblasti zásadnej reformy, zdôraznila potrebu integrovaného prístupu k hospodárskym, sociálnym a environmentálnym aspektom rozvoja a uznala rôznorodosť situácií v jednotlivých krajinách,

K.

keďže medzinárodná finančná štruktúra má slabé body, ktoré je potrebné reformovať, aby bola reprezentatívnejšia a efektívnejšia,

L.

keďže rozvinuté hospodárstva zaviedli v reakcii na krízu viaceré opatrenia na mnohostrannej, európskej i vnútroštátnej úrovni a keďže konkrétna reakcia skupiny G20, postavená na krátkodobých opatreniach a štrukturálnych reformách, sa zameriava predovšetkým na obnovenie funkčnosti finančných trhov a mechanizmov, aby sa podporila ich dôveryhodnosť, zatiaľ čo sa iba stručne venuje špecifickým potrebám rozvojových krajín alebo iným veľkým problémom spojeným s riešením hospodárskej krízy (potravinová bezpečnosť, zmena klímy, ochrana biodiverzity, prístup k energetickým zdrojom a prístup k pitnej a úžitkovej vode, ako aj k vode pre výrobné odvetvia),

M.

keďže všetky krajiny AKT nie sú rovnako zasiahnuté finančnou a hospodárskou krízou a keďže rozdiely sa zakladajú na kritériách, ako sú miera otvorenosti zahraničnému obchodu, závislosť od príjmov z vývozu, finančné zásoby a dynamika vnútroštátnych a regionálnych trhov,

N.

keďže štáty AKT sú však zraniteľnejšie na vonkajšie otrasy a keďže Svetová banka celkovo odhaduje, že pri poklese svetového rastu o 1 % by sa ďalších 20 miliónov ľudí ocitlo v stave chudoby, pretože takýto pokles globálneho rastu by mohol ohroziť pokrok dosiahnutý v oblasti rozvoja za posledné desaťročie, a najmä v oblasti plnenia rozvojových cieľov tisícročia,

O.

keďže Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že počet ľudí na svete, ktorí trpia hladom, už dosiahol jednu miliardu a že celkový počet sa zvýšil o 100 miliónov v dôsledku globálnej finančnej krízy (6),

P.

keďže k rizikám pre krajiny AKT vyvolaných krízou patria:

Q.

keďže klesli ceny prírodných zdrojov, čím sa znížil jeden z najvýznamnejších zdrojov príjmu pre krajiny AKT,

R.

keďže krajiny AKT nie sú schopné prijímať peniaze v podobe štátnych dlhopisov,

1.

pripomína, že partnerstvo AKT – EÚ by malo dodržiavať ducha i literu Dohody z Cotonou a zdôrazňuje, že EÚ musí zohrať rozhodujúcu úlohu pri zmierňovaní bezprostredných i dlhodobých vplyvov krízy na krajiny AKT, a to aj vzhľadom na to, že je ich hlavným obchodným partnerom, hlavným zdrojom prostriedkov poukazovaných zo strany migrantov, hlavným poskytovateľom súkromných investícií a najväčším poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci na svete;

2.

naliehavo vyzýva darcovské krajiny, aby koordinovane a koherentne zohľadnili vplyv krízy na krajiny AKT a dodržiavali pritom zásady zakotvené v Parížskej deklarácii o účinnosti pomoci, opätovne vyjadrené v akčnom programe z Akkry, a aby zabezpečili súlad s prísľubom o financovaní rozvoja poskytnutým v Monterrey a znovu potvrdeným na konferencii v Dauhe i počas jednotlivých samitov G20;

3.

naliehavo žiada konkrétne krajiny G20, aby dodržali záväzky voči rozvojovým krajinám na vrcholných schôdzach o finančnej kríze, ktoré sa konali 15. novembra 2008 vo Washingtone, 2. apríla 2009 v Londýne a 24. – 25. septembra 2009 v Pittsburghu;

4.

opätovne zdôrazňuje význam rozvojových cieľov tisícročia v boji proti chudobe a požaduje dodržiavanie a plnenie záväzkov, ktoré prijali členské štáty EÚ a ktoré sa týkajú zvýšenia oficiálnej rozvojovej pomoci na 0,56 % HND do roku 2010 a na 0,7 % HND do roku 2015; žiada prijatie nových záväzkov v ambicióznych viacročných harmonogramoch, aby bolo možné merať postupné zvyšovanie rozpočtov pomoci;

5.

nabáda darcovské krajiny a krajiny AKT, aby v krátkodobom a strednodobom výhľade poskytovali prostriedky najchudobnejším vrstvám obyvateľstva a kľúčovým odvetviam (zdravotníctvo, vzdelávanie, poľnohospodárska výroba a vidiecka infraštruktúra, vytváranie pracovných miest, pitná voda a voda pre výrobné odvetvia), ako aj na vytváranie a zachovanie primeraných systémov sociálnej ochrany a záchranných sietí; zdôrazňuje význam týchto opatrení, keďže nie je možné financovať balíky na oživenie hospodárstva v krajinách AKT a je potrebné veľmi rýchlo sprístupniť zdroje;

6.

poukazuje na to, že tento typ výdavkov je v časoch krízy najnepriaznivejšie zasiahnutý, a to aj napriek tomu, že je finančne najdostupnejší a najvýhodnejší z krátkodobého, strednodobého i dlhodobého hľadiska a že môže pôsobiť anticyklicky;

7.

naliehavo vyzýva darcovské krajiny, aby túto bezprecedentnú krízu využili ako katalyzátor na ďalšie preskúmanie existujúcich možností, pokiaľ ide o ďalšie a inovatívne zdroje financovania rozvoja, napr. dane z medzinárodných finančných transakcií, ako aj na nájdenie nových možností, ktoré rozvojovým krajinám umožnia diverzifikovať zdroje príjmov a zaviesť účinnejšie, konkrétnejšie a funkčnejšie výdavkové programy;

8.

vyzýva členské štáty EÚ a bohaté krajiny, aby odpustili zahraničné dlhy všetkých schudobnených krajín, a to bez nevýhodných hospodársko-politických podmienok; zdôrazňuje, že je potrebné vymazať všetky dlhy až 60 krajinám, ak majú mať nejakú šancu dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia; víta opatrenia, ktoré už prijali mnohé krajiny EÚ v podobe odpísania dlhu rozvojových krajín, ale vyjadruje obavu, že takéto odpisy dlhov umelo zvýšili údaje o pomoci EÚ;

9.

zdôrazňuje predovšetkým výhody spojené s využívaním techník mikrofinancovania tak z miestneho hospodárskeho hľadiska, ako aj z hľadiska zapojenia obyvateľstva, najmä žien, do rozvoja;

10.

vyzýva medzinárodné finančné inštitúcie vrátane multilaterálnych rozvojových bánk, aby podporovali rozvojové krajiny pri prekonávaní súčasnej krízy, obnove rastu, budovaní vyššej trhovej a obchodnej kapacity a obnove prístupu týchto krajín k úverom a súkromným kapitálovým tokom;

11.

vyzýva rozvinuté krajiny, aby pre medzinárodné finančné inštitúcie zabezpečili dostatok zdrojov na čo najlepšie plnenie ich úlohy;

12.

vyzýva krajiny AKT, aby vo vlastnom záujme zvýšili dobrú správu a transparentnosť v oblasti vnútroštátnych financií, aby sa zlepšila predvídateľnosť, plnenie a kontrola rozpočtu; zdôrazňuje význam parlamentnej kontroly verejných financií;

13.

zdôrazňuje potrebu primeraných právnych predpisov a regulácie na ochranu krajín AKT, ktorí sú hlavnými dlžníkmi, proti dravým koristníckym fondom;

14.

pripomína, že odpoveď na hospodársku a finančnú krízu musí byť globálna, že žiadna finančná inštitúcia, žiadny segment trhu ani žiadna súdna právomoc sa nesmie vyhnúť regulácii alebo dohľadu a že transparentnosť a zodpovednosť všetkých subjektov musia byť základom nového štýlu správy finančného sveta;

15.

zdôrazňuje, že spravodlivý obchod, podpora investícií do priemyslu a miestnej výroby, podnikanie, inovácia a účinne regulované finančné trhy sú základným predpokladom hospodárskeho rastu, zamestnanosti a znižovania chudoby;

16.

vyzýva štáty AKT, aby vytvorili zdravšie legislatívne a regulačné prostredie na fungovanie podnikania a pritiahli tým viac súkromných, zahraničných a vnútroštátnych investícií;

17.

naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, ako aj krajiny AKT, aby ako odpoveď na hospodársku krízu nevytvárali v medzinárodnom obchode protekcionistické bariéry;

18.

naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby zvážili a v plnej miere uskutočnili opatrenia mimo finančného sektora, ktoré by mali pozitívny vplyv na rozvoj krajín AKT, najmä transfery najmodernejších technológií, a to v oblastiach, ktoré podporujú budovanie kapacít a umožňujú rozvoj výskumu a infraštruktúry vrátane oblasti ochrany životného prostredia;

19.

zdôrazňuje potrebu posilniť proces rozvoja a regionálnej integrácie v rámci štátov AKT a predovšetkým žiada, aby sa vplyv krízy na ich rozvoj zohľadňoval pri rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve medzi štátmi AKT a EÚ a pri plnení týchto dohôd; pripomína, že súčasťou dohôd o hospodárskom partnerstve musí byť prísľub nového financovania pomoci obchodu, t. j. 2 miliardy EUR ročne do roku 2010;

20.

pripomína, že v dôsledku hospodárskej krízy sa zvýšila nevyhnutnosť, aby členské štáty uplatňovali voči prisťahovalectvu prístup, ktorý rešpektuje ľudské práva a je v súlade s rozvojovými cieľmi; musí sa uľahčiť, ba aj podporovať prevod finančných prostriedkov prisťahovalcov do krajín ich pôvodu, ktoré kapitál veľmi potrebujú; rovnako treba posilniť sociálny a kultúrny rozmer prisťahovalectva ako faktor pri integrácii, tolerancii, výmene a vzájomnom akceptovaní sa národov a treba naň klásť väčší dôraz pri plnení Dohody z Cotonou;

21.

zdôrazňuje, že naliehavo treba zreformovať medzinárodnú správu finančného sektora vrátane štruktúry a fungovania finančného systému, čo predpokladá úplné a rovnocenné začlenenie krajín AKT do medzinárodných finančných orgánov s cieľom skvalitniť ich reprezentatívnosť tak, aby s väčšou legitimitou odzrkadľovali rôznorodosť vnútroštátnych, regionálnych i medzinárodných záujmov;

22.

vyzýva krajiny AKT, aby svoje parlamenty vo väčšej miere zapájali do rozhodovacieho procesu, a najmä do prípravy rozvojových stratégií;

23.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby spravodlivo a spôsobom uspokojivým pre všetky strany uzatvorilo dauhaský cyklus rokovaní o obchode pre rozvoj;

24.

domnieva sa, že vplyv krízy na štáty AKT môže týmto krajinám slúžiť ako stimul, aby investovali do poľnohospodárstva, s cieľom zaručiť potravinovú bezpečnosť a právo na potravinovú sebestačnosť a aby začali uvažovať o diverzifikácii výroby a transformácii komodít v záujme zvýšenia pridanej hodnoty, čo by zlepšilo podmienky výmeny a znížilo nestabilitu cien surovín;

25.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade ministrov AKT – EÚ, Európskemu parlamentu, Európskej komisii, predsedníctvu Rady EÚ, Africkej únii, Panafrickému parlamentu a národným parlamentom krajín AKT, Svetovej banke, MMF a FAO.

—

ktoré zasadalo v Luande (Angola) od 30. novembra do 3. decembra 2009,

—

so zreteľom na článok 17 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve krajín AKT – EÚ podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 a zrevidovanú v Luxemburgu 25. júna 2005 (ďalej len Dohoda z Cotonou), a najmä na jej články 9, 13, 26 a 27,

—

so zreteľom na články 149, 150 a články 177 – 181 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

—

so zreteľom na článok 13 Zmluvy o ES (boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy, etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie),

—

so zreteľom na Svetový akčný program pre mládež do roku 2000 a neskôr, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 7. novembra 1995,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol, ktorý prijalo ústredie OSN v New Yorku 13. decembra 2006,

—

so zreteľom na Lisabonskú deklaráciu o politikách a programoch pre mládež, prijatú na Svetovej konferencii ministrov zodpovedných za mládež, ktorá sa konala 8. až 12. augusta 1998 v Lisabone,

—

so zreteľom na Akčný plán pre mládež z Bragy, prijatý na Treťom svetovom fóre OSN o mládeži, konanom 2. až 7. augusta 1998 v Brage (Portugalsko),

—

so zreteľom na revidovanú Európsku chartu o účasti mladých ľudí na miestnom a regionálnom živote, prijatú na kongrese miestnych a regionálnych orgánov Európy 21. mája 2003,

—

so zreteľom na Agendu 21 pre kultúru, schválenú 4. fórom miestnych orgánov o sociálnom začleňovaní z Porto Alegre, ktoré sa konalo 8. mája 2004 v Barcelone (Španielsko),

—

so zreteľom na Dakarskú deklaráciu o podpore kultúr a kultúrnych odvetví krajín AKT a jej akčný plán, ktoré prijali ministri kultúry krajín AKT na svojom prvom stretnutí v Dakare (Senegal) v roku 2004,

—

so zreteľom na uznesenie zo Santo Dominga, ktoré prijali ministri kultúry krajín AKT na svojom druhom stretnutí v Santo Domingu (Dominikánska republika) v októbri 2006,

—

so zreteľom na uznesenie o zamestnanosti mládeže prijaté Medzinárodnou konferenciou práce na jej 93. zasadnutí v Ženeve v júni 2005,

—

so zreteľom na Africkú chartu mládeže, prijatú Africkou úniou v Banjule (Gambia) v júli 2006,

—

so zreteľom na Tichomorskú stratégiu pre mládež 2010, prijatú na Druhej konferencii ministrov mládeže Tichomorského spoločenstva, ktorá sa konala od 5. do 7. decembra 2005 v Port Moresby (Papua-Nová Guinea),

—

so zreteľom na hlavu II (Investície, obchod so službami a elektronický obchod) Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a štátmi Cariforum-u na strane druhej, ktorou sa ustanovuje voľný pohyb služieb medzi zmluvnými stranami, a na jej protokol III (o kultúrnej spolupráci),

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 30. októbra 2008 o plnení Svetového akčného programu pre mládež: pokrok a prekážky v súvislosti s dobrými životnými podmienkami mladých ľudí a ich úlohou v občianskej spoločnosti,

—

so zreteľom na uznesenie Rady zo 14. decembra 2000 o sociálnom začleňovaní mladých ľudí (8),

—

so zreteľom na bielu knihu Európskej komisie s názvom Nový impulz pre európsku mládež (9) z 21. novembra 2001 a na uznesenie Európskeho parlamentu o bielej knihe Komisie s názvom Nový impulz pre európsku mládež (10) zo 14. mája 2002,

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 27. júna 2002 o rámci európskej spolupráce v oblasti mládeže (11),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 22. a 23. marca 2005, ktorými bol prijatý Európsky pakt mládeže (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 30. mája 2005 o európskych politikách týkajúcich sa mladých ľudí: Riešenie problémov mladých ľudí v Európe – implementácia Európskeho paktu mládeže a presadzovanie aktívneho občianstva (13) a na uznesenie Rady z 24. novembra 2005 o riešení problémov mladých ľudí v Európe – implementácia Európskeho paktu mládeže a presadzovanie aktívneho občianstva (14),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 15. novembra 2006 o politike, ktorá sa týka mládeže, s názvom: Program Mládež v akcii na obdobie 2007 – 2013 (15),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje program Európa pre občanov na podporu aktívneho európskeho občianstva (16),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 5. septembra 2007 o podpore plnohodnotnej účasti mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnanosti a dianí v spoločnosti (17),

—

so zreteľom na závery Rady zo 16. novembra 2007 o prierezovom prístupe k politike pre mládež s cieľom umožniť mladým ľuďom využiť svoj potenciál a byť aktívnymi v spoločnosti (18),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 27. apríla 2009 s názvom Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže; Obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže (19) a na jeho sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie – Správa EÚ o mládeži (20),

—

so zreteľom na správu OSN o mládeži vo svete 2003, správu OSN o mládeži vo svete 2005 a správu OSN o mládeži vo svete 2007,

—

so zreteľom na správu Rozvojového programu OSN o ľudskom rozvoji za rok 2004: Kultúrna sloboda v dnešnom rôznorodom svete,

—

so zreteľom na bruselské vyhlásenie pre oblasť azylu, migrácie a mobility a jeho akčný plán, ktoré v apríli 2006 prijali ministri krajín AKT poverení otázkami azylu, migrácie a mobility,

—

so zreteľom na bruselské uznesenie skupiny krajín AKT o migrácii a rozvoji, ktoré prijali ministri krajín AKT poverení otázkami azylu, migrácie a mobility,

—

so zreteľom na rozhodnutie č. 2/LXXXVII/08, prijaté na 27. zasadaní Rady ministrov krajín AKT, ktoré sa konalo 8. – 13. júna 2008 v Addis Abebe (Etiópia), o plnení bruselského uznesenia skupiny krajín AKT o migrácii a rozvoji,

—

so zreteľom na správu Svetovej banky o vývoji vo svete v roku 2007: Rozvoj a ďalšia generácia,

—

so zreteľom na správu ILO z októbra 2008 s názvom Globálne trendy zamestnanosti mládeže,

—

so zreteľom na záverečné vyhlásenie samitu mládeže Afrika – Európa, ktorý sa uskutočnil 4. – 7. decembra 2007 v Lisabone (Portugalsko),

—

so zreteľom na stanoviská Európskeho fóra mládeže o mládeži a migrácii a o zamestnanosti mládeže z 3. mája 2008,

—

so zreteľom na správu Európskeho fóra mládeže s názvom Rozvoj potrebuje mládež: mládežnícke organizácie v akcii (Development Needs Youth – Youth Organisations in Action) z roku 2008,

—

so zreteľom na správu Výboru pre sociálne veci a životné prostredie (ACP-EU/100.504/09/fin.),

A.

keďže pojem mládež je definovaný ako mladí ľudia vo veku 15 až 24 rokov (21); keďže mládež predstavuje 18 % svetovej populácie, t. j. 1,2 miliardy ľudí, z ktorých takmer 85 % žije v rozvojových krajinách,

B.

keďže mnohí mladí ľudia žijú v chudobe a trpia sociálnym vylúčením alebo marginalizáciou, predovšetkým mladé ženy, zdravotne postihnutá mládež, mladí migranti a utečenci, mládež žijúca vo vidieckych oblastiach a mladí príslušníci etnických menšín,

C.

keďže sociálne, hospodárske a kultúrne začlenenie a aktívna účasť mládeže v spoločnosti sú nevyhnutné tak pre osobnostný rozvoj týchto ľudí, ako aj pre riadny a demokratický vývoj krajiny a celého sveta,

D.

keďže vzdelanie a zamestnanie sú nevyhnutným predpokladom úspešnej integrácie a účasti mladých ľudí v spoločnosti,

E.

keďže napriek tomu, že dnešná mládež je najvzdelanejšou mladou generáciou v histórii, nezamestnanosť a nedostatočná zamestnanosť mládeže narástla na rekordnú úroveň a situáciu ešte zhoršuje hospodárska kríza; keďže mladí ľudia predstavujú 25 % svetového obyvateľstva v produktívnom veku, avšak v roku 2007 tvorili až 43,7 % nezamestnaných (22),

F.

keďže kultúrny priemysel podporuje alternatívny hospodársky rozvoj, vytvára blahobyt a poskytuje mladým ľuďom slušnú prácu,

G.

keďže migrácia sa stala jedným z mechanizmov, ktoré mladí ľudia využívajú na rozšírenie možností vzdelávať sa a pracovať, avšak tieto možnosti vzdelávania nie sú na úžitok rozvojovým krajinám, z ktorých mladí ľudia pochádzajú, ani nezvyšujú vzdelanostnú úroveň týchto krajín,

H.

keďže globalizácia prispela k zvýšeniu mobility vo vzdelávaní a odbornej príprave, práci a dobrovoľníckych službách, čím napomáha solidaritu a lepšie vzájomné porozumenie medzi kultúrami a podporuje rešpektovanie odlišnosti a rozmanitosti,

I.

keďže kultúra je dôležitá pre kvalitu života a osobnostný rozvoj mladých ľudí,

J.

keďže šírenie informačných a komunikačných technológií (IKT) predstavuje pre mladých ľudí nové možnosti rozvoja, začleňovania a občianskej účasti; keďže záväzky vlád investovať do IKT môžu zmenšiť súčasnú digitálnu priepasť medzi EÚ a krajinami AKT a podporiť rovnosť,

K.

keďže nájsť dlhodobé riešenia globálnych hrozieb, ako napr. zmeny klímy, a splniť rozvojové ciele bude možné len vtedy, ak budú mladí ľudia uznávaní ako partneri pri rozhodovaní,

1.

naliehavo žiada vlády krajín AKT a EÚ, aby začlenili problematiku mládeže do vypracúvania všetkých politík a zlepšili koordináciu politík mládeže s inými politikami, ktoré priamo ovplyvňujú mládež;

2.

zdôrazňuje potrebu obhajovať Všeobecnú deklaráciu ľudských práv ako celok, a najmä články 23, 24, 26 a 27, ktoré sa týkajú práce, vzdelávania a kultúry;

3.

vyzýva Komisiu, aby poskytla vyvážené financovanie na akciu 3.2 súčasného programu Mládež v akcii (2007 – 2013) v rámci plánovaných opatrení a aby – podobne ako v prípade programu mládeže Euro-Med – zriadila v rámci Dohody z Cotonou program mládeže AKT – EÚ s dodatočnými prostriedkami v nadväzujúcom programe;

4.

zdôrazňuje, že tvorcovia politiky na všetkých úrovniach by mali naďalej rozvíjať spoluprácu a napomáhať výmenu osvedčených postupov v oblasti sociálnej a kultúrnej integrácie a účasti mládeže, napríklad prostredníctvom podpory združovania agentúr, ktoré koordinujú národné, regionálne a medzinárodné programy pre mladých ľudí;

5.

vyzýva EÚ a krajiny AKT, aby zaručili všetkým mladým ľuďom plné uplatňovanie ich práv a slobôd a aby odstránili všetky formy diskriminácie; vyzýva Komisiu, EÚ a krajiny AKT, aby zvýšili financovanie programov sociálneho a kultúrneho začleňovania mladých ľudí zo zraniteľných skupín;

6.

domnieva sa, že EÚ by mala vypracovať spoločnú migračnú politiku, ktorá by bola jednotná, mala by výrazný zmysel pre rovnosť a sústredila by sa na sociálnu integráciu migrantov v prijímajúcich krajinách; vyzýva členské štáty EÚ, aby zabezpečili dodržiavanie práv mladých migrantov a rovnaký prístup k vzdelávaniu, sociálnym službám a hospodárskym príležitostiam, ako majú občania danej krajiny;

7.

vyzýva EÚ, aby zlepšila ochranné opatrenia pre všetkých mladých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí legálne pracujú v Európe; vyzýva EÚ, aby sa pre nich snažila zabezpečiť právne postavenie osôb s dlhodobým pobytom a aby sa snažila definovať postavenie čiastočne kvalifikovaných a nekvalifikovaných pracovníkov; domnieva sa tiež, že EÚ a vlády krajín AKT by mali vytvoriť programy, aby obmedzili „odliv mozgov“, pokiaľ ide o mladých ľudí z rozvojových krajín, a aby v tomto smere koordinovali svoje opatrenia;

8.

vyzýva vlády EÚ a AKT, aby zabezpečili všetkým mladým ľuďom prístup k primeraným a pre mladých ľudí vhodným zdravotníckym informáciám a službám;

9.

vyzýva vlády AKT a EÚ, aby zriadili programy na zníženie predčasného odchodu zo škôl, zníženie analfabetizmu mládeže a zlepšenie kvality základného vzdelávania;

10.

žiada univerzálnu dostupnosť stredoškolského vzdelania; vyzýva vlády AKT a EÚ, aby odstránili prekážky v prístupe k základnému vzdelaniu, najmä pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím a iné zraniteľné skupiny; naliehavo žiada vlády, aby poskytovali granty a výhodné pôžičky študentom z rozvojových krajín, ktorí majú záujem o štúdium na vysokej škole;

11.

vyzýva krajiny EÚ a AKT, aby podporovali plynulý prechod od vzdelávania k zamestnaniu prechodom od teoretického vzdelávania v učebniach ku školskej praxi a zahrnutím podnikateľského vzdelávania do učebných osnov;

12.

naliehavo žiada vlády krajín AKT a EÚ, aby kládli dôraz na kultúrnu a sociálnu výchovu a aby podporovali účasť mladých ľudí na kultúrnom živote v školách a mimo nich, čo môže obohatiť ich život, prispieť k vyrovnanému osobnému rozvoju, chrániť ich pred drogovou alebo inou závislosťou, a posilniť tak ich sociálne a kultúrne začleňovanie do spoločnosti;

13.

naliehavo žiada vlády krajín AKT a EÚ, aby uznali, že mladí ľudia sú skupinou, ktorá je najviac otvorená zmenám a ktorá je najlepším reprezentantom zmeny v každej spoločnosti; vyzýva vlády krajín AKT a EÚ, aby využili mladých ľudí na uskutočnenie pozitívnych zmien v spoločnosti prostredníctvom mechanizmov, ako sú vzájomná výmena informácií o HIV/AIDS, IKT a trvalo udržateľných technológiách, na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy a prispôsobenie sa im;

14.

žiada, aby boli IKT dostupné pre všetkých mladých ľudí; žiada vlády, aby investovali do infraštruktúry IKT zabezpečili zariadenia IKT v školách; žiada Komisiu a krajiny AKT a EÚ, aby prostredníctvom technológie eTwinning prepojili triedy z krajín AKT a EÚ a podporovali tak medzikultúrne vzdelávanie; vyzýva vlády krajín AKT a EÚ, aby podporovali diaľkové štúdium ako prostriedok uľahčenia sociálnej integrácie ľudí zo znevýhodnených skupín, najmä osôb so zdravotným postihnutím;

15.

vyzýva vlády AKT a EÚ, aby v spolupráci s ILO ustanovili národné stratégie zamestnanosti mládeže a akčné plány a aby situáciu v zamestnanosti mladých ľudí pravidelne monitorovali;

16.

vyzýva vlády AKT a EÚ, aby podporovali zamestnanecké práva a spravodlivé odmeňovanie ako účinný spôsob podpory sociálneho začlenenia;

17.

konštatuje, že mladí ľudia získavajú prácou popri štúdiu cenné skúsenosti, ktoré im uľahčia prechod zo škôl na trh práce; nabáda súkromný sektor, aby vytvoril viac príležitostí na odbornú prax pre mladých ľudí, ktorí ešte navštevujú školu; varuje v tejto súvislosti pred akýmkoľvek zneužívaním v zamestnaní;

18.

konštatuje, že mladé ženy (23) a mladí ľudia so zdravotným postihnutím (24) čelia vyššej nezamestnanosti a nedostatočnej zamestnanosti; žiada vypracovanie osobitných politík na podporu zamestnanosti mladých žien a osôb zo znevýhodnených skupín;

19.

zdôrazňuje potrebu vytvoriť priaznivejšie podmienky pre mladých podnikateľov, a to poskytovaním informácií a finančných stimulov a odstránením administratívnych prekážok pre tých, čo chcú začať podnikať; žiada finančné inštitúcie, aby uľahčili prístup mladých ľudí k mikroúverom; vyzýva vlády, aby vytvorili programy odborného poradenstva a financovania pre mladých podnikateľov v odvetví kultúry a kreatívneho priemyslu a aby podporovali miestne služby s cieľom zlepšiť sociálnu integráciu na miestnej úrovni;

20.

vyzýva národné parlamenty a vlády krajín EÚ a AKT, aby zahrnuli ochranu kultúr existujúcich na svojom území do vnútroštátnych právnych predpisov, čím zaručia ich zachovanie a rozvoj;

21.

odmieta koncepciu kultúry ako tovaru, ktorý sa riadi pravidlami zisku; obhajuje demokratizáciu tvorby a realizáciu kultúry definovanú podľa vlastných ambícií mladých ľudí a s ich spoluúčasťou, s cieľom stimulovať ich kultúrny vývin,

22.

naliehavo žiada vlády krajín AKT a EÚ, aby vypracovali plány alebo podporovali existujúce iniciatívy na pozdvihnutie kultúrneho turizmu, čím pomôžu mladým ľuďom oceniť kultúrne a prírodné dedičstvo našich krajín;

23.

vyzýva vlády krajín AKT a EÚ, aby vytvorili alebo posilnili už jestvujúce medzikultúrne politiky s cieľom podporovať kultúrnu rozmanitosť a mierové spolužitie rôznych kultúr v spoločnosti; žiada vlády krajín AKT a EÚ aj o napomáhanie decentralizácie kultúrnych politík, čím by podporovali miestny rozvoj na základe kultúry a menšinových kultúr a rešpektovanie odlišnosti a rozmanitosti;

24.

vyzýva vlády krajín AKT a EÚ, Komisiu a medzinárodné organizácie, aby zintenzívnili svoje úsilie v organizovaní workshopov, seminárov a táborov pre mladých ľudí rozličných kultúr, národností a náboženstiev ako prostriedku na podporu porozumenia medzi kultúrami;

25.

domnieva sa, že OSN, Komisia a vlády by mali do politík, programov a plánov rozvojovej spolupráce začleniť kultúrny rozmer;

26.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo a vlády EÚ a AKT, aby sa zamerali na zachovanie tradičných remesiel tým, že vyčlenia viac finančných prostriedkov na odbornú prípravu a výrobné možnosti; aby podporovali predaj a marketing týchto výrobkov; aby zlepšili možnosti prístupu na trh pre tovar a služby z oblasti kultúry, najmä tie, ktoré vyrábajú mladí ľudia, s cieľom zlepšiť mobilitu tovaru a služieb z oblasti kultúry; a aby podporovali iniciatívy v oblasti vyučovania miestnych jazykov prostredníctvom internetu;

27.

vyzýva vlády krajín AKT a EÚ, aby zabezpečili, že názory mladých ľudí budú vypočuté, a víta vytvorenie mládežníckych parlamentov v snahe podporovať politickú kultúru mladých ľudí a rozvíjanie ich zmyslu pre zodpovednosť;

28.

víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa tzv. štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami o politických otázkach, ktoré sú pre nich relevantné, ale zdôrazňuje potrebu lepšie definovať vykonávanie takejto koncepcie;

29.

konštatuje, že zlepšenie prístupu k informáciám zvyšuje transparentnosť vlád a verejnej správy, čo posilní postavenie mladých ľudí a podporí ich účasť na rozhodovacom procese; zdôrazňuje význam IKT pri zlepšovaní prístupu k informáciám a vyzýva vlády, aby vytvorili a uplatňovali mechanizmy, ktoré zabezpečia ochranu mladých používateľov IKT; zdôrazňuje úlohu IKT pri posilňovaní nových foriem účasti mládeže, napríklad tzv. cyber-participation a elektronického občianstva;

30.

domnieva sa, že minimálny vek voličov by nemal byť vyšší ako 18 rokov, aby sa zabezpečila plná účasť mládeže na dianí v spoločnosti;

31.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade AKT – EÚ, Európskej komisii, Africkej únii, členským štátom EÚ, krajinám AKT, OSN a UNESCO.

—

ktoré zasadalo v Luande (Angola) od 30. novembra do 3. decembra 2009,

—

so zreteľom na článok 17 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) z roku 1992,

—

so zreteľom na Kjótsky protokol z roku 1997,

—

so zreteľom na akčný plán, ktorý prijala Európska rada v nadväznosti na správu vysokého predstaviteľa SZBP v marci 2008,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie AKT – EÚ o zmene klímy a rozvoji, ktorý prijala spoločná rada v máji 2009,

—

so zreteľom na rezolúciu A/63/281 o zmene klímy a jej možných bezpečnostných dôsledkoch, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 3. júna 2009,

—

so zreteľom na stanoviská Svetového humanitárneho fóra, ktoré sa konalo 23. júna 2009 v Ženeve z iniciatívy Kofiho Annana, bývalého generálneho tajomníka OSN,

—

so zreteľom na vyhlásenie o zmene klímy z konferencie Panafrického parlamentu, ktorá sa konala 25. – 27. júna 2009 v Yaoundé (Kamerun),

—

so zreteľom na uznesenia prijaté 10. júla 2009 na samite skupiny G8 a na Fóre hlavných ekonomík o klíme a energetike v L'Aquile (Taliansko);

—

so zreteľom na regionálny seminár poslancov západoafrických parlamentov a miestnych volených zástupcov o riadení zmeny klímy, ktorý sa konal 3. – 6. augusta 2009 v Praie (Kapverdy),

—

so zreteľom na uznesenia o zmene klímy a konfliktoch, prijaté na samite Africkej únie, ktorý sa konal 30. augusta 2009 v Syrte (Líbya),

—

so zreteľom na odporúčania schôdze na vysokej úrovni o zmene klímy, ktorú zvolal 22. septembra 2009 do New Yorku Ban Ki-moon, generálny tajomník OSN,

—

so zreteľom na odporúčania Svetového fóra o trvalo udržateľnom rozvoji, ktoré sa konalo 9. – 11. októbra 2009 v Ouagadougou (Burkina Faso),

—

so zreteľom na vyhlásenie, ktoré bolo vydané na samite 2. panafrickej parlamentnej siete pre zmenu klímy, konanom 12. – 15. októbra 2009 v Nairobi (Keňa),

—

so zreteľom na závery rokovania Európskej rady v dňoch 29. a 30. októbra 2009,

—

so zreteľom na vyhlásenie vydané na 3. subregionálnej konferencii (povodie Konga) panafrickej parlamentnej siete pre zmenu klímy, ktorá sa konala 12. – 13. novembra 2009 v Yaoundé (Kamerun),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2009 o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy (COP 15) (26),

—

so zreteľom na nadchádzajúcu 15. konferenciu zmluvných strán (COP 15) UNFCCC a 5. konferenciu zmluvných strán ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 5), ktoré sa majú konať v Kodani (Dánsko) od 7. do 18. decembra 2009,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2009 o sociálnych a environmentálnych dôsledkoch zmeny klímy v krajinách AKT (27),

A.

keďže globálne otepľovanie zvyšuje problém prežitia a trvalo udržateľného rozvoja ľudstva, ktorý sa všeobecne považuje za naliehavý,

B.

keďže podľa Svetového humanitárneho fóra, ktorému predsedal Kofi Annan, zmena klímy už zapríčinila chudobu 12 miliónov ľudí, 300 000 ľudí každoročne zomiera následkom nepriaznivého vplyvu zmeny klímy a do roku 2030 bude chudobou trpieť 20 miliónov ľudí,

C.

keďže nestabilná klíma, ktorá sa už prejavuje intenzitou a frekvenciou prírodných katastrof na všetkých kontinentoch (záplavy, suchá, pobrežná erózia, stúpanie morskej hladiny atď.), predstavuje vážnu a znepokojujúcu hrozbu pre krajiny, ktoré majú prevažne charakter púšte, ostrova alebo morského pobrežia,

D.

keďže správa Populačného fondu OSN (UFPA) o stave svetovej populácie za rok 2009 uznáva, že zmena klímy súvisí aj s populačnou dynamikou, chudobou a rodovou rovnosťou,

E.

keďže odlesňovanie v tropických oblastiach je jedným z hlavných faktorov zmeny klímy a vážne ohrozuje biodiverzitu a živobytie viac než miliardy chudobných ľudí, ktorí v týchto lesoch a z týchto lesov žijú,

F.

keďže medzinárodné spoločenstvo uznáva vplyv zmeny klímy na medzinárodnú bezpečnosť,

G.

keďže si je vedomý toho, že najmenej rozvinuté krajiny (NRK), ktoré majú obmedzené kapacity a nedostatok zdrojov na prispôsobenie sa zmene klímy, budú trpieť najviac, hoci ku globálnemu otepľovaniu prispeli najmenej,

H.

so zreteľom na dôležitosť poľnohospodárstva v NRK, najmä malého stredného rozsahu, pokiaľ ide o podiel aktívneho obyvateľstva a vplyv zmeny klímy na toto odvetvie,

I.

presvedčený, že zabezpečenie trvalo udržateľného životného prostredia pre budúce generácie si vyžaduje spoločnú, ale diferencovanú zodpovednosť celého ľudstva,

J.

keďže priemyselné krajiny nesú historickú zodpovednosť za globálne znečisťovanie, a preto je ich povinnosťou poskytnúť finančnú pomoc rozvojovým krajinám v ich úsilí prispôsobiť sa jeho dôsledkom vrátane strát a škôd, ktoré zapríčinila zmena klímy,

K.

keďže väčšina finančných prostriedkov prisľúbených pre oblasť zmeny klímy pochádza z rozpočtov oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), teda sa odvádzajú fondy z rozvojovej pomoci, a to je vážna hrozba pre znižovanie chudoby a dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia (MDG),

L.

keďže rastúce vysídľovanie a nútená migrácia ľudí v dôsledku zmeny klímy môžu viesť k závažným komplikáciám a konfliktom, takže je nutné vážne sa s týmto problémom zaoberať, pretože medzinárodné dohody o zmene klímy a medzinárodné právo nezabezpečujú postihnutým ľuďom konkrétnu pomoc,

M.

keďže samit skupiny G8 a Fórum hlavných ekonomík o klíme a energetike, ktoré sa konali v L'Aquile (Taliansko), uznali, že v súlade so závermi UNFCCC a Kjótskeho protokolu globálna priemerná teplota sa v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia nesmie zvýšiť o viac než 2 °C,

N.

zdôrazňuje naliehavú potrebu zohľadniť pri analýze vplyvu zmeny klímy postavenie žien a súvislosť s rozvojovým cieľom tisícročia č. 3 (rodová rovnosť) a rozvojovým cieľom tisícročia č. 5 (zdravie matiek),

1.

víta skutočnosť, že sa napokon podarilo dosiahnuť všeobecný konsenzus o potrebe konať spoločne a rýchlo v záujme záchrany Zeme pred ekologickou a environmentálnou krízou, ktorá jej hrozí;

2.

naliehavo žiada, aby sa v dohode, ktorá bude uzavretá na samite v Kodani v decembri 2009, kládol dôraz na čestnosť a sociálnu spravodlivosť tým, že sa prijme diferencovaný prístup, ktorý bude brať do úvahy počet obyvateľov krajín, priemyselný rozvoj a chudobu;

3.

zdôrazňuje nutnosť, aby sa v Kodani dosiahla do konca tohto roka právne záväzná dohoda, ktorá bude založená na Kjótskom protokole a vstúpi do platnosti 1. januára 2013;

4.

vyzýva zástupcov krajín EÚ a AKT, aby úzko spolupracovali a koordinovali svoje stanoviská s cieľom doviesť kodanský samit do úspešného konca;

5.

berie na vedomie, že skupina G8 a Fórum hlavných ekonomík na samite v L'Aquile uznali potrebu ustanoviť svetové partnerstvo na podporu technológií s nízkymi emisiami uhlíka, ktoré sú šetrné voči životnému prostrediu, a zdvojnásobiť investície verejného sektora do takýchto technológií;

6.

poukazuje na to, že hlavnou príčinou zmeny klímy je hospodárska činnosť, ktorá nerešpektuje rovnováhu v prírode a ktorá sa vykonáva od čias priemyselnej revolúcie;

7.

zdôrazňuje, že medzinárodná dohoda by mala vychádzať zo zásady „spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti“, pričom priemyselné krajiny by mali zaujať pri znižovaní svojich emisií vedúce postavenie, zatiaľ čo rozvojové krajiny a krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom by sa mali tiež zaviazať k prijatiu primeraných zmierňujúcich opatrení v kontexte trvalo udržateľného rozvoja, pričom ich priemyselné krajiny podporia a pomôžu im merateľným, preukázateľným a overiteľným spôsobom prostredníctvom technológií, financovania a budovania kapacít;

8.

vyzýva priemyselné krajiny, aby pri riešení otázky zmeny klímy zaujali vedúce postavenie tým, že prijmú právne záväzné prísľuby o znížení emisií do roku 2020 o 25 až 40 % a do roku 2050 o 80 až 95 % v porovnaní s rokom 1990;

9.

vyzýva krajiny EÚ a AKT, aby si stanovili konkrétny cieľ v oblasti využívania obnoviteľnej energie, a domnieva sa, že energetická účinnosť a obnoviteľná energia by mali byť hlavnými bodmi programov rozvojovej spolupráce krajín AKT – EÚ v rámci Dohody z Cotonou;

10.

je pevne presvedčený, že politika v oblasti zmeny klímy sa nesmie oddeľovať od ostatných politík, ako je oblasť poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti, energetiky, životného prostredia, verejného zdravia a medzinárodného obchodu; preto naliehavo žiada vlády krajín EÚ, krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a rozvojových krajín, aby aktívne začleňovali environmentálny a sociálny rozmer i otázku životného prostredia do národných a regionálnych strategických dokumentov, ako aj do všetkých rozvojových programov a projektov;

11.

domnieva sa, že nádej vyvolaná existenciou veľkých prírodných rezerv, najmä v afrických krajinách, ktoré by mohli skutočne slúžiť ako „pľúca planéty“, musí viesť k primeraným finančným tokom, aby týmto krajinám umožnili využívať ich prírodné zdroje a zároveň rešpektovať ekosystém pre dobro celého ľudstva;

12.

vyzýva Európsku komisiu, aby bezodkladne vypracovala komplexný program na zníženie odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách vrátane podpory dobrovoľných partnerských dohôd v rámci programov pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT) s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv domorodých komunít žijúcich v lesoch; ďalej sa domnieva že Komisia musí predložiť jasné a striktné návrhy na zákaz dovozu nelegálne vyťaženého dreva a výrobkov z takéhoto dreva na trh EÚ; vyzýva Komisiu, aby takéto návrhy bezodkladne predložila;

13.

zdôrazňuje, že finančné zdroje potrebné na riešenie problému zmeny klímy musia byť dodatočné, obnoviteľné, predvídateľné, transparentné, dlhodobé, primerané a prideľované predovšetkým vo forme dotácií; zdôrazňuje, že darcovské krajiny musia v rozvojových krajinách investovať do zlepšenia a zvýšenia „prijímacích kapacít“, aby tieto krajiny mohli využívať zdroje efektívne;

14.

zdôrazňuje, že financovanie určené na zmierňovanie zmeny klímy a na prispôsobovanie sa jej by malo rešpektovať priority, ktoré si stanovili rozvojové krajiny; podčiarkuje, že do stratégií na zmierňovanie a prispôsobovanie je potrebné zahrnúť miestne poznatky a že je dôležité vymieňať si informácie medzi krajinami juhu;

15.

naliehavo žiada urýchlené organizovanie prenosov technológií, aby bolo možné riešiť núdzové situácie súvisiace s ekologickými katastrofami (suchá, záplavy atď.).

16.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby preskúmalo inovatívne finančné mechanizmy s cieľom zvýšiť finančnú podporu určenú na prispôsobovanie sa zmene klímy a jej zmierňovanie v rozvojových krajinách; nabáda vlády krajín EÚ a AKT, aby vytvorili programy na transparentné zabezpečenie ďalších zdrojov zo súkromného sektora na financovanie adaptačných projektov; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť koordináciu darcovstva a zvýšiť spoluprácu medzi darcovskými a prijímajúcimi krajinami;

17.

rovnako požaduje, aby boli k dohode krajín G8 o znížení úrovne skleníkových plynov do roku 2050 vypracované krátkodobé a strednodobé akčné plány;

18.

vyzýva vlády krajín EÚ a AKT, aby do akejkoľvek dohody o zmene klímy v Kodani zahrnuli oblasť poľnohospodárstva, aby malo oveľa väčší prístup k adaptačnému financovaniu, pretože má zásadný význam v oblasti potravinovej bezpečnosti, znižovania chudoby a udržiavania ekosystému;

19.

vyzýva vlády krajín AKT, aby podporili vytvorenie regionálneho fondu na zlepšenie a propagáciu metód spolupráce drobných poľnohospodárov v rámci programov adaptácie a zmiernenia; zdôrazňuje potrebu posilniť vzdelávacie a informačné kampane o vplyve zmeny klímy;

20.

upozorňuje na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre právo na potraviny, podľa ktorého presadzovanie agropalív vytvára podmienky pre ďalšiu potravinovú krízu v blízkej budúcnosti; zdôrazňuje, že prvoradou úlohou poľnohospodárstva je výroba potravín;

21.

vyzýva preto rozvinuté krajiny na stretnutí v Kodani, aby začali výskumné a rozvojové aktivity a aby využívali nové technológie spoločne s najmenej rozvinutými a všetkými rozvojovými krajinami;

22.

zdôrazňuje potrebu inštitucionálnej zodpovednosti a dôveryhodnosti, ktorá by sa dosiahla ustanovením rovnocenného zastúpenia darcovských a prijímajúcich krajín v riadiacich orgánoch inštitúcií financovania prispôsobovania sa zmenám;

23.

trvá na tom, že dohoda o zmene klímy na obdobie po roku 2012 by mala brať do úvahy súčasný vývojový proces na medzinárodnej i vnútroštátnej úrovni; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby vytvorili potrebné prepojenia medzi zmenou klímy a rozvojovými cieľmi tisícročia tým, že zahrnú prispôsobovanie sa zmene klímy a jej zmierňovanie do projektov a programov zameraných na splnenie rozvojových cieľov tisícročia a do všetkých stratégií znižovania chudoby;

24.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby identifikovalo a riešilo nedostatky v právnych predpisoch, ktoré existujú v súvislosti s ochranou osôb postihnutých vysídľovaním a migráciou v dôsledku zmeny klímy, a aby iniciovalo osobitný systém pomoci a ochrany;

25.

žiada modernizáciu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), aby sa stal plnohodnotnou svetovou organizáciou pre životné prostredie so sídlom v Nairobi (Keňa), ktorá bude posilnená primeranou kapacitou na riešenie vážnej environmentálnej katastrofy a svetových problémov, ktoré sú s ňou spojené;

26.

poveruje svojich podpredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade AKT – EÚ, Európskej komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, Komisii Africkej únie, Panafrickému parlamentu, zmluvným stranám rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Svetovej banke.

—

ktoré zasadalo v Luande (Angola) od 30. novembra do 3. decembra 2009,

—

so zreteľom na článok 17 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve AKT – EÚ, podpísanú 23. júna 2000 v Cotonou a revidovanú 25. júna 2005 v Luxemburgu,

—

so zreteľom na vyhlásenie Komisie Africkej únie,

—

so zreteľom na vyhlásenie Výboru veľvyslancov AKT o politickej situácii na Madagaskare z 31. marca 2009,

—

so zreteľom na uznesenie o politickej situácii na Madagaskare prijaté parlamentným zhromaždením AKT 10. februára 2009,

—

so zreteľom na prácu Medzinárodnej kontaktnej skupiny pre Madagaskar, najmä na dohodu z Maputa z 9. augusta 2009 a dohodu z Addis Abeby zo 6. novembra 2009,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu (29) zo 7. mája 2009 o situácii na Madagaskare,

—

so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka Medzinárodnej organizácie frankofónie (OIF) z 10. novembra 2009 o situácii na Madagaskare,

A.

keďže Andry Rajoelina, starosta hlavného mesta Antananarivo, sa 17. marca 2009 stal predsedom dočasnej vlády, keď mu armáda odovzdala výkonnú moc, ktorej sa zmocnila po bývalom prezidentovi Marcovi Ravalomananovi, keď ten bol prinútený rezignovať a odísť do exilu,

B.

keďže A. Rajoelina sa vyhlásil za prezidenta republiky a predsedu dočasnej vlády potom, ako rozpustil národné zhromaždenie a senát,

C.

berúc na vedomie početné protestné demonštrácie, ktoré armáda násilne potlačila,

D.

berúc na vedomie, že tieto udalosti odsúdilo medzinárodné spoločenstvo, predovšetkým Bezpečnostná rada OSN, Africká únia (AÚ), Juhoafrické spoločenstvo pre rozvoj (SADC), OIF, Medziparlamentná únia, Európska únia, Spojené štáty americké a Nórsko,

E.

keďže AÚ a SADC neuznali úradnú moc A. Rajoelinu a pozastavili Madagaskaru členstvo v oboch organizáciách,

F.

keďže 6. júla 2009 začala Európska únia na základe článku 96 Dohody z Cotonou konzultácie s Madagaskarskou republikou, čím otvorila dialóg v záujme preskúmania možností vhodného riešenia politických problémov tejto krajiny,

G.

keďže Európska únia s výnimkou humanitárnej pomoci a niektorých programov a projektov priamej pomoci obyvateľstvu pozastavila poskytovanie finančných prostriedkov Madagaskaru dovtedy, kým nenadobudne presvedčenie, že plán na návrat k ústavnému poriadku je vierohodný a založený na konsenzuálnej účasti všetkých občanov,

H.

keďže úsiliu medzinárodného spoločenstva podporovať miestne skupiny pri hľadaní všeobecne prijateľného riešenia krízy a rýchlemu opätovnému zavedeniu ústavného poriadku na Madagaskare bráni neústupčivosť A. Rajoelinu – ktorý je zrejme rukojemníkom vlastnej frakcie – a požiadavky exilového prezidenta Ravalomananu, ktorý prejavuje málo užitočný nedostatok realizmu,

I.

keďže politická situácia hospodársky znevýhodňuje Madagaskar a vnútroštátna hospodárska obnova je podmienená politickou stabilitou,

1.

ostro odsudzuje uchopenie moci na Madagaskare zjavným porušením národnej ústavy a rozhodnutie poveriť výkonom funkcie prezidenta A. Rajoelinu, čo nemožno považovať za nič iné ako štátny prevrat;

2.

žiada návrat k ústavnému poriadku republiky, ktorý sa dosiahne dohodou malgašských strán zapojených do sporu na všeobecne prijateľnom riešení krízy, ktoré budú dôkladne uskutočňovať;

3.

vyzýva štyri zúčastnené politické zoskupenia, aby vytrvalo pracovali, ako to prisľúbili v Mapute a Addis Abebe, s cieľom dosiahnuť dohodu o rozdelení zodpovedných pozícií a vládnych funkcií, aby sa prechod uskutočnil v súlade s harmonogramom z Addis Abeby;

4.

trvá na tom, že malgašský parlament sa musí bezodkladne obnoviť a zapojiť do úsilia o vyriešenie krízy;

5.

je presvedčený, že politický pluralizmus, základné demokratické slobody, dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu možno zabezpečiť len na základe konsenzuálneho dialógu všetkých strán, ktorý bude riešiť prvotnú príčinu širokej škály problémov krajiny: hospodárskych, sociálnych, politických i environmentálnych;

6.

víta úspechy medzinárodnej kontaktnej skupiny so zapojením OSN, AÚ, EÚ a početných regionálnych organizácií – Spoločného trhu pre východnú a južnú Afriku (COMESA), Komisie pre Indický oceán (COI) a SADC – na sprostredkujúcich stretnutiach v Mapute a Addis Abebe a vyzýva ju, aby pokračovala vo svojom úsilí o normalizáciu situácie;

7.

žiada nezávislé medzinárodné vyšetrenie, ktorého cieľom bude objasnenie porušovania ľudských práv a viacerých prípadov represií proti obyvateľstvu;

8.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnilo humanitárnu pomoc malgašskému obyvateľstvu; vyzýva medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby postupne obnovili pomoc Madagaskaru, len čo budú ustanovené prechodné inštitúcie vlády národnej jednoty, a žiada, aby sa plne rešpektovali demokratické zásady a základné slobody;

9.

vyzýva akúkoľvek dočasnú vládu Madagaskaru, aby neuzatvárala žiadnu dohodu ani zmluvný vzťah s inými krajinami alebo podnikmi, ktoré by sa týkali jeho prírodných zdrojov alebo národného majetku, kým sa neuskutočnia voľby a nové vláda nenadobudne legitímny mandát od malgašského obyvateľstva;

10.

víta zásadný postoj medzinárodného spoločenstva, ktoré nesúhlasí so žiadnym pokusom prevziať moc neústavnými prostriedkami, a vyjadruje osobitnú spokojnosť s tým, že Valné zhromaždenie OSN odmietlo vypočuť A. Rajoelinu;

11.

vyzýva všetkých politických činiteľov, aby do svojich programov zaradili ako hlavný bod boj proti chudobe s cieľom zlepšiť životnú úroveň obyvateľstva tým, že budú uplatňovať zdravú politiku trvalo udržateľného rozvoja, predovšetkým v oblasti služieb základnej zdravotnej starostlivosti, vzdelania a tvorby pracovných miest;

12.

zaväzuje sa uskutočniť vyšetrovaciu misiu v súvislosti s implementáciou dohôd z Maputa a Addis Abeby a požaduje, aby bola vo vhodnom čase vyslaná medzinárodná volebná pozorovacia misia, na ktorej je ochotný zúčastniť sa;

13.

žiada bezodkladné prepustenie všetkých politických väzňov a zrušenie súdnych procesov s nimi;

14.

vyzýva Africkú úniu, medzinárodnú kontaktnú skupinu a malgašských politických činiteľov, aby zvážili možnosť zriadenia monitorovacieho a podporného orgánu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie záväzkov z Maputa a Addis Abeby a úspešné dokončenie prechodného obdobia;

15.

žiada individuálne postihy v prípade nedodržania záväzkov prijatých v Mapute a Addis Abebe;

16.

poveruje svojich podpredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade AKT – EÚ, Európskej komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, SADC, prezidentovi Joaquimovi Chissanovi a Komisii Africkej únie.

A.

keďže v článku 95 Dohody o partnerstve krajín AKT – EÚ, podpísanej 23. júna 2000 v Cotonou (Benin), sa stanovuje, že dohoda sa má každých päť rokov revidovať; konštatujúc, že prvá revízia sa skončila v roku 2005, rokovania o druhej revízii sa v súčasnosti uskutočňujú a skončia sa pravdepodobne pred koncom roka 2010,

B.

keďže súčasná revízia Dohody z Cotonou nezahŕňa rokovania o novom Európskom rozvojovom fonde (ERF), pretože platnosť 10. ERF sa skončí až v roku 2013; keďže tretia revízia Dohody z Cotonou sa plánuje na rok 2015, a teda sa uskutoční dva roky po skončení platnosti 10. ERF,

C.

pripomínajúc, že základným cieľom Dohody z Cotonou je zníženie a neskôr odstránenie chudoby spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, a postupná integrácia krajín AKT do svetovej ekonomiky,

D.

majúc na pamäti, že dátum tretej revízie Dohody z Cotonou v roku 2015 sa zhoduje s termínom stanoveným na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia (RCT),

E.

pripomínajúc, že od prvej revízie Dohody z Cotonou sa na medzinárodnej scéne udiali významné zmeny spôsobené problémami, ako je rast cien potravín a energií, svetová finančná, hospodárska a sociálna kríza a zmena klímy, ktoré postihli najtvrdšie rozvojové krajiny,

F.

keďže rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve spoločne s uzatvorením a realizáciou dočasných alebo úplných dohôd oslabili súdržnosť skupiny krajín AKT a prebiehajúci proces regionálnej integrácie,

G.

keďže každá revízia politického rozmeru vzťahu krajín AKT – EÚ, ktorý je zakotvený v časti 1 hlave II Dohody z Cotonou, sa musí uskutočniť spôsobom, ktorý plne rešpektuje partnerstvo rovnocenných strán,

H.

zdôrazňujúc, že parlamentný rozmer vzťahu krajín AKT – EÚ sa nesmie žiadnym spôsobom oslabiť,

I.

keďže pred začatím rokovaní o revízii Dohody z Cotonou by sa mali uskutočniť otvorené a transparentné konzultácie všetkých zúčastnených strán vrátane parlamentov a neštátnych činiteľov,

1.

zdôrazňuje, že druhá revízia Dohody z Cotonou by mala posilniť základné ciele dohody, ktorými sú odstránenie chudoby, podpora trvalo udržateľného rozvoja, postupná a účinná integrácia štátov AKT do svetovej ekonomiky, zachovanie a posilnenie acquis z Lomé, ako aj posilnenie jednoty, súdržnosti a solidarity krajín AKT; varuje v tejto súvislosti, aby sa do dohody nazahrnuli prvky, ktoré by bolo vhodnejšie riešiť v medzinárodných dohodách o spolupráci;

2.

vyzýva rokujúce strany, aby boli pružné, pokiaľ ide o termín ukončenia revízie, a to vzhľadom na inštitucionálne zmeny, ktoré sa uskutočnia v Komisii a sekretariáte AKT v r. 2010, i vzhľadom na vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti a na prípadné ukončenie rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP);

3.

zdôrazňuje, že dosiahnutie RCM by malo zostať jedným z hlavných cieľov rozvojovej spolupráce AKT – EÚ; zdôrazňuje, že Dohoda z Cotonou by mala počítať s vyššími investíciami do verejných služieb a infraštruktúry;

4.

domnieva sa, že revízia Dohody z Cotonou by mala zahrnúť záväzok predbežnej perspektívy financovania spolupráce AKT – EÚ po roku 2013, a to nezávisle od záverov rokovaní o DHP;

5.

trvá na tom, že pokusy uprednostňovať regionálnu diferenciáciu v rámci skupiny AKT nesmú oslabiť súdržnosť a solidaritu skupiny a táto diferenciácia sa nesmie uplatňovať na aspekty vzťahov AKT – EÚ, ktoré možno vhodne riešiť na báze celej AKT – EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje osobitné obavy, aby nemala regionálna diferenciácia vplyv na fungovanie spoločných inštitúcií AKT – EÚ v rámci Dohody z Cotonou a aby nebránila posilňovaniu vzťahu medzi EÚ a celou skupinou štátov AKT;

6.

uznáva, že regionálne a kontinentálne organizácie, najmä Africká únia (AÚ), zohrávajú stále dôležitejšiu úlohu v hospodárskom, sociálnom a inštitucionálnom prostredí rozvoja štátov AKT; vyjadruje pevné presvedčenie, že žiadne zdroje venované na podporu AÚ alebo iných regionálnych organizácií by sa nemali brať z vnútroštátnych prostriedkov v rámci ERF ani z dlhodobých horizontálnych iniciatív; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozvojová spolupráca AKT – EÚ a samostatné regionálne stratégie EÚ musia naďalej podporovať a posilňovať pokračujúci proces regionálnej integrácie v rámci skupiny AKT;

7.

upozorňuje, že kapitolu o hospodárskej a obchodnej spolupráci treba zmeniť tak, aby zohľadňovala ukončenie obchodného režimu podľa Dohody z Cotonou; trvá však na tom, že nové ustanovenia o obchodnom režime AKT – EÚ by mali okrem súladu s požiadavkami WTO vziať do úvahy aj záujmy všetkých štátov AKT vzhľadom na rozdielnu úroveň ich hospodárskeho rozvoja a štrukturálne obmedzenia, bez ohľadu na to, či uzavreli alebo odvolali EPA.

8.

požaduje uskutočnenie rozsiahlej revízie s cieľom zabezpečiť, aby EPA plnili svoje ciele; domnieva sa, že je potrebná formálna a komplexná revízia projektu EPA a že by sa mala vykonať na úrovni celej skupiny AKT – EÚ v konkrétnom termíne v budúcnosti;

9.

žiada posilnenie príslušných ustanovení, ktoré zabezpečia, že Európska komisia bude plne konzultovať so skupinou AKT pred prijatím akýchkoľvek záväzkov, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť hospodársku integráciu regiónov AKT alebo obchodných vzťahov AKT – EÚ;

10.

zdôrazňuje, že revízia Dohody z Cotonou by nemala vyvíjať na štáty AKT neprimeraný tlak, aby ukončili rokovania o ETA;

11.

uznáva, že stav neistoty a štátnej nestability predstavuje osobitnú výzvu, čo sa týka rozvoja a plnenia RCM, a preto žiada, aby rozvojová spolupráca AKT – EÚ podporovala iniciatívy v oblasti kontroly šírenia ručných a ľahkých zbraní v krajinách a regiónoch AKT;

12.

trvá na tom, pokiaľ ide o migráciu, že platné ustanovenia Dohody z Cotonou, relevantné pre dohody o readmisii, by sa počas súčasnej revízie nemali meniť;

13.

uznáva, že konzultačné postupy uvedené v článkoch 96 a 97 Dohody z Cotonou by sa mali uplatňovať len výnimočne v prípadoch, keď sa vyčerpali všetky ostatné formy dialógu, napr. tie, ktoré sú uvedené v článku 8; domnieva sa však, že je dôležité, aby konzultačné postupy dohody mohla iniciovať každá strana, ak taká výnimočná situácia nastane;

14.

zdôrazňuje význam parlamentného rozmeru Dohody z Cotonou, ktorý predstavuje Spoločné parlamentné zhromaždenie (ďalej len SPZ) AKT – EÚ; vyjadruje svoje pevné rozhodnutie zabezpečiť, aby SPZ a národné parlamenty plne zohrávali svoju úlohu v činnostiach a postupoch v rámci Dohody z Cotonou, a ďalej zdôrazňuje svoj rozhodný nesúhlas s každým pokusom zredukovať úlohu SPZ, najmä návrhmi o jeho pracovných metódach a frekvencii jeho schôdzí, o ktorých by malo rozhodovať samotné SPZ;

15.

žiada, aby Dohoda z Cotonou zabezpečila zasielanie národných a regionálnych strategických dokumentov Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu, ako sa to v súčasnosti požaduje v nariadení Rady EÚ o vykonávaní 10. Európskeho rozvojového fondu (30); v tejto súvislosti sa domnieva, že v budúcnosti by sa so SPZ, národnými i regionálnymi parlamentmi malo v procese vypracovávania týchto strategických dokumentov konzultovať;

16.

trvá na tom, aby sa do Dohody z Cotonou zahrnulo ustanovenie, ktoré umožní SPZ kontrolovať plnenie stratégií krajín a regiónov;

17.

pevne verí, že národné parlamenty krajín AKT môžu hrať kľúčovú úlohu vo všetkých aspektoch vzťahu AKT – EÚ; žiada, aby sa národným parlamentom priznala zodpovednosť kontrolovať plnenie Dohody z Cotonou, najmä programovanie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie činností a programov rozvojovej spolupráce; trvá na zavedení účinných opatrení na kontrolu podpory z rozpočtu, najmä národnými parlamentmi a najvyššími kontrolnými úradmi; požaduje vytvorenie kapacít v parlamentoch krajín AKT, aby mohli účinne vykonávať obe uvedené úlohy;

18.

uznáva, že neštátne subjekty významne prispievajú k zlepšeniu transparentnosti a demokratickej legitímnosti a k zvyšovaniu schopnosti občanov brať vlády na zodpovednosť, a preto zdôrazňuje potrebu väčšieho zapojenia neštátnych subjektov zo štátov EÚ a AKT;

19.

žiada, aby sa v Dohode z Cotonou venovala zvýšená pozornosť naliehavej potrebe zvýšiť úsilie o dosiahnutie RCT, najmä vzhľadom na význam tejto úlohy a blízkosť termínu v roku 2015; preto dôrazne trvá na tom, aby sa financovanie spojené s odvetviami RCT neodklonilo na podporu horizontálnych iniciatív v oblastiach, ktoré s RCT súvisia len nepriamo;

20.

upozorňuje na význam zásad účinnosti pomoci, ktoré sú stanovené v Parížskej deklarácii a v akčnom programe z Akkry, a zásad koordinácie darcovstva, ktoré sú stanovené v Kódexe EÚ týkajúcom sa rozdelenia práce v oblasti rozvojovej politiky (31); domnieva sa, že tieto zásady majú základný význam pre čo najefektívnejšie využívanie fondov rozvojovej spolupráce, preto žiada, aby sa brali v revízii Dohody z Cotonou v plnej miere do úvahy;

21.

žiada väčšiu súdržnosť medzi ERF a novým mandátom Európskej investičnej banky v oblasti rozvoja;

22.

víta záväzok EÚ, zakotvený v Lisabonskej zmluve, že „zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“ (32); vyjadruje však obavy v súvislosti s oznámením Európskej komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja (33), ktoré k súdržnosti politík v záujme rozvoja zavádza odlišný prístup; preto trvá na tom, aby prístup EÚ k súdržnosti politík v záujme rozvoja bral v plnej miere do úvahy rozvojové priority štátov AKT.