Odvolanie podané 8. marca 2007: Komisia Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) zo 14. decembra 2006 vo veci T-237/02, Technische Glaswerke Ilmenau GmbH/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-139/07.P)

(2007/C 140/11)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Komisia (v zastúpení: V. Kreuschitz, P. Aalto, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Technische Glaswerke Ilmenau GmbH, Schott Glas, Švédske kráľovstvo, Fínska republika

Návrhy odvolateľa

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2006 vo veci T-237/02, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Komisie z 28. mája 2006 v rozsahu, v akom sa týka odmietnutia prístupu k dokumentom súvisiacim s konaniami o preskúmaní pomoci poskytnutej Technische Glaswerke Ilmenau GmbH.

Podľa ustálenej judikatúry Súdu prvého stupňa a Európskeho Súdneho dvora nemajú dotknuté strany a teda ani príjemca pomoci prístup k spisom v rámci konania o preskúmaní poskytnutej pomoci. Z toho vyplýva, že zistenie Súdu prvého stupňa v bodoch 87 až 89 napadnutého rozsudku, podľa ktorého neexistovali osobitné okolnosti, ktoré by zreteľne dokazovali, že požadovaný prístup k dokumentom musí byť odmietnutý, je z právneho hľadiska chybné. Navyše z ustálenej judikatúry jasne vyplýva, že na dotknuté dokumenty ako celok sa vzťahuje výnimka z prístupu k dokumentom a že v dôsledku toho netreba preskúmavať každý dokument individuálne.

Okrem toho konanie o preskúmaní pomoci je konaním, ktoré smeruje proti štátu, ktorý pomoc poskytol, najmä ak príjemca pomoci nemal žiaden nárok na poskytnutie štátnej pomoci. V dôsledku toho v súvislosti s otázkou prístupu k dokumentom platí, čo uznal samotný Súd prvého stupňa v konaniach o nesplnení povinnosti podľa článku 226 ES, že v takýchto konaniach neexistuje žiadne právo verejnosti na prístup k dokumentom.

Navyše napadnutý rozsudok viedol k absurdnému záveru, že verejnosť, odvolávajúc sa na právnu normu o transparentnosti, a to nariadenie č. 1049/2001 (2), má oveľa širší prístup k dokumentom ako príjemca pomoci priamo dotknutý konaním, ktorý pretože je osobne a priamo dotknutý v zmysle článku 230 ods. 4 ES má navyše právo podať žalobu proti rozhodnutiu ako výsledku konania. Ešte menej jasný je ale ďalší záver, že žiadosť príjemcu pomoci môže byť zamietnutá odkazom na príslušnú judikatúru, ale v prípade žiadosti tretej nezúčastnenej osoby, ktorá sa odvoláva na nariadenie o transparentnosti, vybavenie žiadosti týmto spôsobom nie je prípustné.

Tretím odvolacím dôvodom Komisia vyčíta napadnutému rozsudku, že v ňom ten istý výraz, a to pojem „dokument“ v jednotnom čísle má iný význam v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 a iný význam v článku 6 tohto nariadenia. Zatiaľ čo v článku 4 ods. 2 tento pojem znamená, že každý jednotlivý dokument treba preskúmať v súvislosti so zamietnutím prístupu, Súd prvého stupňa vykladal článok 6 tak, že aj súčasne možno žiadať prístup ku skupine dokumentov označovaných ako správny spis.

Štvrtým odvolacím dôvodom Komisia uplatňuje, že Súd prvého stupňa porušil článok 255 ES, pretože svoje rozhodnutie neopiera o text právnej normy, ale o postuláty, ktoré sám vyvodil nezávisle od textu normy.

Napokon Komisia uplatňuje, že Súd prvého stupňa chybne konštatoval, že obidve konania o preskúmaní pomoci poskytnutej Technische Glaswerke Ilmenau GmbH boli v momente vydania rozhodnutia o žiadosti o prístup k správnemu spisu skončené, takže orgány nemali záujem na ich utajovaní. Toto konštatovanie je sčasti nesprávne z dôvodu konania začatého pred Súdom prvého stupňa. Súčasne Súd prvého stupňa nesprávne predpokladal, že na základe nariadenia 1049/2001 sa predchádzajúca judikatúra a príslušné procesné predpisy uplatňované v oblasti kontroly štátnej pomoci stali obsolentnými.

(1)  Ú. v. EÚ C 331, s. 29.

(2)  Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331.