Odvolanie podané 22. januára 2007: Wineke Neirinck proti rozsudku druhej komory Súdu prvého stupňa zo 14. novembra 2006 vo veci T-494/04, Neirinck/Komisia

(Vec C-17/07 P)

(2007/C 95/26)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Wineke Neirinck (v zastúpení: G. Vandersanden, L. Levi, advokáti)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: J. Currall, D. Martin, splnomocnení zástupcovia)

Návrhy odvolateľky

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza šesť dôvodov.

Svojím prvým dôvodom odvolania najprv tvrdí, že Súd prvého stupňa tým, že vyhlásil za neprípustnú prvú časť jeho návrhu na zrušenie, nerešpektoval podmienky prípustnosti žaloby založenej na článku 236 ES, ako aj na článkoch 90 a 91 služobného poriadku úradníkov, a najmä pojem záujmu na konaní. Rozhodnutie prijať D. S. ako pomocného zamestnanca pred 1. májom 2004 malo totiž za následok jednak zvýšenie počtu kandidátov vo výberovom konaní na prijatie zmluvných zamestnancov na pracovné miesto zastávané odvolateľkou a jednak sa jej tým znemožnilo, aby jej bola priznaná zmluva pre dočasných zamestnancov, čo jasne dokazuje záujem, ktorý mala na zrušení tohoto rozhodnutia.

Svojím druhým dôvodom odvolania odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil svoju všeobecnú povinnosť odôvodnenia, keď usúdil, že skutočnosti obsiahnuté v rozhodnutí z 27. apríla 2004 sa mohli považovať za začiatok odôvodnenia a že dodatočné spresnenia poskytnuté počas konania napravili pôvodne nedostatočné odôvodnenie. Jednak totiž rozhodnutie z 27. apríla 2004 neobsahuje žiadne odôvodnenie týkajúce sa osobitnej situácie odvolateľky a neuvádza žiadnu konkrétnu okolnosť alebo skutočnosť známu odvolateľke, ktorá by jej umožnila pochopiť dosah uvedeného rozhodnutia. Okrem toho takáto neexistencia odôvodnenia nemôže byť dostatočne podložená vysvetleniami poskytnutými príslušným orgánom po podaní žaloby bez toho, aby pritom nedošlo k zásahu do práv na obranu, ako aj zásady rovnosti účastníkov konania pred súdom Spoločenstva.

Svojím tretím dôvodom odvolania odvolateľka uplatňuje, že Súd prvého stupňa skreslil dôkazy tým, že v bode 105 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že výberové konania nespočívali na porovnávaní zásluh kandidátov. Tomuto záveru totiž odporujú tak písomné dokumenty odporkyne, ako aj ďalšie pasáže napadnutého rozsudku, v ktorých sám Súd prvého stupňa výslovne odkazuje na porovnávanie zásluh kandidátov toho istého výberového konania.

Svojím štvrtým dôvodom odvolania odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa rovnako skreslil dôkazy a nerešpektoval pojem zneužitia konania, keď rozhodol, že skutočnosti, ktoré predložila, neumožňujú konštatovať existenciu zneužitia konania alebo porušenia záujmu služby. Všetky faktory predložené odvolateľkou naopak predstavovali toľko zbiehajúcich sa a relevantných nepriamych dôkazov o zneužití konania v tom, že hoci odporkyňa uskutočnila dve rozdielne konania, funkcie, ktorých sa tieto konania týkali, boli totožné, čo odráža vôľu odporkyne uprednostniť D. S., aby prevzal po odvolateľke funkciu po 30. apríli 2004.

Svojím piatym dôvodom odvolania odvolateľka uplatňuje, že Súd prvého stupňa nerešpektoval pojmy záujem služby a zjavne nesprávne posúdenie tým, že usúdil, že výberové konanie na prijatie zmluvných zamestnancov nebolo porušené, a tým, že v dôsledku toho odmietol preskúmať posúdenie uskutočnené výberovou komisiou v súvislosti s ústnou skúškou odvolateľky.

Svojím šiestym dôvodom odvolania sa odvolateľka nakoniec dovoláva toho, že Súd prvého stupňa porušil zásady starostlivosti a správneho úradného postupu.