14.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 82/18

—

zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 30. novembra 2006 vo veci T-382/04,

—

vyhlásiť rozhodnutie Európskej komisie zo 17. júna 2004 (REM 19/2002), ktorým Komisia konštatuje, že v uvedenom prípade nie je odpustenie dovozného cla odôvodnené, za neplatné,

—

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Porušenie článku 239 colného kódexu (1) v spojení s porušením článkov 899 až 909 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 (2) (vykonávacie nariadenie) a nedostatočné odôvodnenie záverov, v každom prípade odôvodnenie, ktoré nemôže tvoriť základ záverov.

Preskúmanie druhu omylu, profesijných skúseností a rozsahu vynaloženej riadnej starostlivosti by muselo v týchto súvislostiach viesť k názoru, že je nutné clo odpustiť. Súd vo svojom rozsudku nesprávne vychádza zo skutočnosti, že v prejednávanom prípade uplatniteľná úprava, týkajúca sa zaradenia tzv. ryžového papiera do colnej a štatistickej nomenklatúry a colného kódexu Spoločenstva, a nariadenie Rady č. 2658/87 (3) z 23. júla 1987, nie je komplikovaná. Účastník konania podávajúci mimoriadny opravný prostriedok popiera zaradenie nepečeného ryžového papiera, tak ako bolo stanovené Súdom, Komisiou a holandskou colnou správou. Súd neprávom vychádza z toho, že Heuschen & Schrouff má vo vzťahu k dovozu a vývozu veľké profesijné skúsenosti. Tým ho neprávom považuje za skúsený subjekt na trhu a tým za odborníka v oblasti dovozných a vývozných formalít. Súd kladie v napadnutom rozsudku príliš vysoké požiadavky na povinnosť riadnej starostlivosti, ktorá je jej uložená, a to i v prípade, že by bola skúseným subjektom na trhu. Okrem toho ju Súd neprávom stavia na roveň priamemu zástupcovi, ktorého si najala.