EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document C2007/069/54
Case T-27/07: Action brought on 7 February 2007 — US Steel Košice v Commission
Vec T-27/07: Žaloba podaná 7. februára 2007 – US Steel Košice/Komisia
Vec T-27/07: Žaloba podaná 7. februára 2007 – US Steel Košice/Komisia
Ú. v. EÚ C 69, 24.3.2007, p. 25–26
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
24.3.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 69/25 |
Žaloba podaná 7. februára 2007 – US Steel Košice/Komisia
(Vec T-27/07)
(2007/C 69/54)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: US Steel Košice s. r. o. (Košice, Slovensko) (v zastúpení: E. Vermulst, advokát, a C. Thomas, solicitor)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobcu
— |
zrušiť rozhodnutie Komisie z 29. novembra 2006 o národnom alokačnom pláne na rozdelenie kvót emisií skleníkových plynov, oznámenom Slovenskom v súlade so smernicou 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady, |
— |
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobca navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie z 29. novembra 2006 o národnom alokačnom pláne na rozdelenie kvót emisií skleníkových plynov na obdobie rokov 2008 – 2012, oznámenom Slovenskom v súlade so smernicou 2003/87/ES (1).
Na podporu svojho návrhu žalobca po prvé uvádza, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 4 bod 2 písm. a) prílohy XIV Aktu o pristúpení z roku 2003 (2) v tom, že nesprávne uvádza, že podmienky v tomto ustanovení sú nezávislými záväzkami uplatňujúcimi sa do roku 2009 bez ohľadu na to, či Slovensko bude pokračovať v udeľovaní daňového oslobodenia žalobcovi, ktoré Slovensko môže u žalobcu uplatňovať do konca rozpočtového roku 2009 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 87 a 88 ES. Žalobca uvádza, že v súlade s tým, rozhodnutie tiež odporuje kritériu 4 prílohy III smernice 2003/87/ES, ktoré ustanovuje, že národný alokačný plán by mal byť v súlade s inými právnymi a politickými nástrojmi Spoločenstva.
Po druhé žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu ochrany legitímnych očakávaní, keď Komisia pri niekoľkých príležitostiach vyvolala u žalobcu očakávanie, že uplatňovanie výrobných obmedzení uvádzaných v článku 4 bod 2 písm. a) prílohy XIV Aktu o pristúpení bude ukončené, keď už žalobca nebude požívať daňové oslobodenia.
Po tretie žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože namiesto vykonávania svojich obmedzených funkcií podľa článku 9 ods. 3 smernice 2003/87/ES, Komisia vykonala úplne nezávislý výpočet príslušných celkových emisií na Slovensku a uložila tento výpočet Slovenskej republike. Tým si Komisia uzurpovala právomoc členských štátov podľa článkov 9 a 11 smernice 2003/87/ES.
Po štvrté žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže sa zakladá na prísnom matematickom prepočte, ktorý bol stanovený bez verejného prekonzultovania a ktorý ignoruje známe faktory ovplyvňujúce emisie špecifické pre Slovensko v období rokov 2008 – 2012. Žalobca konštatuje, že tento prístup porušuje článok 9 ods. 1 a článok 11 ods. 2 smernice 2003/87/ES, kritériá 1, 2 a 3 prílohy III uvedenej smernice, ako aj zásadu ochrany legitímnych očakávaní. Žalobca uvádza, že v rozsahu v akom mala Komisia akúkoľvek mieru posúdenia, dopustila sa zjavnej chyby v posúdení.
Nakoniec žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté zneužitím právomocí, keďže bolo odôvodnené snahou o dosiahnutie nedostatku kvót v záujme vyhnať ceny kvót nahor.
(1) Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 2003, s. 32; Mim. vyd. 15/07, s. 631).
(2) Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33).