This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document C2006/326/92
Case C-462/06: Reference for a preliminary ruling from the Cour de cassation (France) lodged on 20 November 2006 — Glaxosmithkline et Laboratoires Glaxosmithkline v Jean-Pierre Rouard
Vec C-462/06: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 20. novembra 2006 – Glaxosmithkline a Laboratoires Glaxosmithkline/Jean-Pierre Rouard
Vec C-462/06: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 20. novembra 2006 – Glaxosmithkline a Laboratoires Glaxosmithkline/Jean-Pierre Rouard
Ú. v. EÚ C 326, 30.12.2006, p. 45–46
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
30.12.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 326/45 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 20. novembra 2006 – Glaxosmithkline a Laboratoires Glaxosmithkline/Jean-Pierre Rouard
(Vec C-462/06)
(2006/C 326/92)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour de cassation
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Dovolatelia: Glaxosmithkline a Laboratoires Glaxosmithkline
Odporca: Jean-Pierre Rouard
Prejudiciálna otázka
Uplatní sa pravidlo osobitnej právomoci zakotvené v článku 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1), podľa ktorého možno osobu s bydliskom na území členského štátu žalovať, „ak ide o jedného z viacerých žalovaných, na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných za predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach“, na spor začatý na návrh zamestnanca na súde členského štátu proti dvom spoločnostiam patriacim do tej istej skupiny, z ktorých jedna, teda tá, ktorá zamestnala dotknutého zamestnanca v rámci skupiny a neskôr ho odmietla znova prijať, má sídlo v tomto členskom štáte a druhá, pre ktorú táto osoba naposledy pracovala v tretích krajinách a ktorá mu dala výpoveď, má sídlo v inom členskom štáte, keď sa navrhovateľ odvoláva na ustanovenie pracovnej zmluvy s cieľom preukázať, že obe odporkyne boli jeho spoločnými zamestnávateľmi, od ktorých požaduje odstupné z dôvodu výpovede, alebo či vylučuje pravidlo podľa článku 18 ods. 1 nariadenia, podľa ktorého sa vo veciach individuálnych pracovných zmlúv právomoc určuje podľa oddielu 5 kapitoly II, uplatnenie článku 6 ods. 1, a preto sa proti každej z týchto spoločností musí začať konanie na súde členského štátu, v ktorom má sídlo?
(1) Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42.