Žaloba podaná 26. septembra 2006 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko

(Vec C-401/06)

(2006/C 294/55)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: D. Triantafyllou, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 9 ods. 2 písm. e) tretej zarážky šiestej smernice sa za miesto poskytovania určitých služieb, ktoré sa poskytujú zákazníkom usadeným mimo Spoločenstva, alebo daňovníkom usadeným v Spoločenstve, avšak mimo krajiny dodávateľa, považuje miesto, kde zákazník založil svoj podnik, alebo kde má trvalé pôsobisko, kde sa služby poskytujú, alebo v prípade neexistencie žiadneho z uvedených miest, miesto, kde má trvalé bydlisko alebo kde sa väčšinou zdržiava. Týmito službami sú služby poradcov, technikov, konzultačných agentúr, právnikov, účtovníkov a iné podobné služby. Toto ustanovenie smernice je kolíznou normou, ktorá určuje miesto zdanenia služieb a vymedzuje príslušnosť členských štátov.

Podľa nemeckých právnych predpisov a z nich vychádzajúcej správnej praxe daňových orgánov je miestom poskytovania služby vykonávateľa závetu miesto, z ktorého podnikateľ poskytuje svoje služby. Miesto sa v prípade týchto služieb neurčuje podľa článku 9 ods. 2 písm. e) smernice, keď sa poskytujú zákazníkom usadeným mimo Spoločenstva, alebo daňovníkom usadeným v Spoločenstve, avšak mimo krajiny dodávateľa.

Tato právna úprava a správna prax nie je v súlade s ustanoveniami článku 9 šiestej smernice. V prípade služieb poskytovaných vykonávateľom závetu zákazníkom usadeným mimo Spoločenstva, alebo daňovníkom usadeným v Spoločenstve, avšak mimo krajiny dodávateľa, ide o služby, ktorých miesto poskytovania sa má určiť podľa článku 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice.

Komisia zastáva na rozdiel od argumentácie nemeckej vlády názor, že činnosti vykonávateľa závetu patria aj k činnostiam, ktoré vykonáva hlavne a obvykle právnik. Pri posúdení nemožno vychádzať z názvu povolania, ale z činnosti ako takej: rozhodujúca je povaha poskytovanej služby.

Pojem „iné podobné služby“ sa nevzťahuje na jeden prvok, ktorý je spoločný pre činnosti uvedené v článku 9 ods. 2 písm. e) tretej zarážke šiestej smernice. Stačí, ak posudzovaná služba je podobná niektorej z činností výslovne uvedenej v tomto predpise. To platí vtedy, ak obe činnosti slúžia tomu istému účelu. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora je predmetom hlavnej a obvyklej činnosti právnika zastupovanie a obhajoba záujmov klienta. Pokiaľ Súdny dvor vychádza zo „zastupovania a obhajoby záujmov klienta“, táto podmienka je splnená aj v prípade činnosti vykonávateľa závetu: vykonávateľ závetu totiž zastupuje a obhajuje záujmy poručiteľa. Jeho činnosť zodpovedá činnosti povolaného nezávislého zástupcu a poradcu. Z okolnosti, že výkon závetu nie je činnosťou vyhradenou právnikovi, nemožno vyvodiť záver, že tieto dve činnosti neslúžia rovnakému účelu.

(1)  Ú. v. ES L 145, s.1; Mim. vyd. 09/001, s. 23.