This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document C2005/229/58
Case T-256/05: Action brought on 1 July 2005 by Fernanda Ehrhardt-Avancini against the European Parliament
Vec T-256/05: Žaloba podaná 1. júla 2005: Fernanda Ehrhardt-Avancini proti Európskemu parlamentu
Vec T-256/05: Žaloba podaná 1. júla 2005: Fernanda Ehrhardt-Avancini proti Európskemu parlamentu
Ú. v. EÚ C 229, 17.9.2005, p. 27–27
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
|
17.9.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 229/27 |
Žaloba podaná 1. júla 2005: Fernanda Ehrhardt-Avancini proti Európskemu parlamentu
(Vec T-256/05)
(2005/C 229/58)
Jazyk konania: francúzština
Fernanda Ehrhardt-Avancini, bydliskom v Luxemburgu, v zastúpení: Georges Vandersanden, Laure Levi a Chiara Ronzi, advokáti, podala 1. júla 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Európskemu parlamentu.
Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
|
1) |
zrušil rozhodnutie orgánu povereného menovaním, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o spätné započítanie 207 hodín 30 minút, ktoré jej boli odpočítané z dovolenky a následne z jej odmeny/dôchodku, |
|
2) |
priznal nárok žalobkyne na úroky z omeškania, |
|
3) |
zaviazal Európsky parlament nahradiť trovy konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
V čase relevantných skutočností bola žalobkyňa úradníčkou Európskeho parlamentu. Tento ju listom z 21. júla 2004 informoval, že jej bolo z jej ročnej dovolenky odpočítaných 207 hodín a 30 minút, pretože bola neprítomná z dôvodu práceneschopnosti v období od 28. mája do 11. júla 2004. Toto rozhodnutie Európskeho parlamentu bolo prijaté na základe záverov vyšetrenia žalobkyne v rámci rozhodcovského konania pred nezávislým lekárom podľa článku 59 Služobného poriadku, v ktorom sa preukázalo, že žalobkyňa bola schopná nastúpiť do práce. Následná žiadosť žalobkyne o spätné započítanie odpočítaných hodín bola takisto Európskym parlamentom zamietnutá.
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza porušenie článku 59 Služobného poriadku, ako aj vnútorných pravidiel Európskeho parlamentu, z dôvodu, že v jej prípade došlo k rozhodcovskému konaniu u nezávislého lekára bez toho, aby bola predtým vyšetrená lekárom-kontrolórom. Odvoláva sa takisto na porušenie povinnosti odôvodnenia, práv na obranu a zásady „patere quam ipse legem fecisti“.