9.7.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 171/31

—

po prvé zrušil článok 1 písm. d) rozhodnutia Komisie č. C(2004) 4876 v konečnom znení z 19. januára 2005 v rozsahu, v akom tvrdí, že Elf Aquitaine medzi 1. januárom 1984 a 7. májom 1999 porušovala článok 81 ES a medzi 1. januárom 1994 a 7. májom 1999 porušovala článok 53 EHP,

—

v nadväznosti na to, zrušil i) článok 2 písm. c) rozhodnutia Komisie č. C(2004) 4876 v konečnom znení z 19. januára 2005, ktorým uložil Elf Aquitaine a Atofina ako spoločným a nerozdielnym dlžníkom pokutu vo výške 45 miliónov eur, ii) článok 3 tohto rozhodnutia, ktorým nariaďuje Elf Aquitaine zdržať sa predmetného porušovania článkov 81 ES a 53 EHP a iii) článok 4 bod 9 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa uvedené rozhodnutie týka Elf Aquitaine,

—

subsidiárne zrušil článok 2 písm. c) rozhodnutia Komisie č. C(2004) 4876 v konečnom znení z 19. januára 2005, ktorým uložil Elf Aquitaine a Atofina ako spoločným a nerozdielnym dlžníkom pokutu vo výške 45 miliónov eur,

—

subsidiárne zmenil článok 2 písm. c) rozhodnutia Komisie č. C(2004) 4876 v konečnom znení z 19. januára 2005, ktorým uložil Elf Aquitaine a Atofina ako spoločným a nerozdielnym dlžníkom pokutu vo výške 45 miliónov eur a znížil výšku pokuty na primeranú úroveň,

—

v každom prípade zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania.

V prvom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza, že boli porušené práva na obhajobu. Tvrdí, že Komisia jasne nevysvetlila svoje dôvody vo vyhlásení o námietkach, nepredložila dôkazy, ako je jej povinnosťou a nezohľadnila okolnosti vyplývajúce zo správneho konania.

V druhom žalobnom dôvode žalobkyňa sa dovoláva údajného, nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzhľadom na zmenené stanovisko týkajúce sa zodpovednosti žalobkyne za konanie jej dcérskej spoločnosti, ako aj údajne chýbajúcich odpovedí na vyvrátenia dôkazov zo strany žalobkyne.

V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa okrem toho uvádza údajný rozpor medzi jej zodpovednosťou za porušenie predpisov na strane jednej a zistením, že účasť jej dcérskej spoločnosti na dohode bola v rannom štádiu ukončená.

Údajné porušenie pravidiel upravujúcich zodpovednosť materskej spoločnosti za porušenia predpisov jej dcérskymi spoločnosťami predstavuje štvrtý žalobný dôvod žalobkyne.

Svojím piatym žalobným dôvod žalobkyňa uplatňuje, že napadnuté rozhodnutie porušuje niekoľko základných zásad, uznaných všetkými členskými štátmi, ktoré tvoria súčasť právneho poriadku Spoločenstva, konkrétne zásadu individuálneho trestu, zásadu zákonnosti a všeobecnú zásadu prezumpcie neviny.

Šiesty žalobný dôvod sa týka viacerých údajných pochybení, ktorých sa Komisia dopustila v priebehu konania do prijatia napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobkyňa považuje za porušenia zásady riadnej správy.

V siedmom žalobnom dôvode žalobkyňa uplatňuje, že nové kritérium zodpovednosti materských spoločností za porušenia predpisov, ktorých sa dopustili dcérske spoločnosti patriace do jej skupiny, predstavuje porušenie zásady právnej istoty.

V dvoch ďalších žalobných dôvodov žalobkyňa uvádza, že Komisia nesprávne zhodnotila predložené písomné dôkazy a napadnuté rozhodnutie predstavuje zneužitie právomoci.

Subsidiárne žalobkyňa navrhuje zrušenie pokuty, pretože dôvody Komisie týkajúce sa stanovenia pokuty nie sú opodstatnené.

Súčasne subsidiárne žalobkyňa navrhuje zníženie výšky pokuty.