This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document C2005/155/11
Case C-173/05: Action brought on 18 April 2005 by the Commission of the European Communities against the Italian Republic
Vec C-173/05: Žaloba podaná 18. apríla 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike
Vec C-173/05: Žaloba podaná 18. apríla 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike
Ú. v. EÚ C 155, 25.6.2005, p. 6–6
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
|
25.6.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 155/6 |
Žaloba podaná 18. apríla 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike
(Vec C-173/05)
(2005/C 155/11)
Jazyk konania: taliančina
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: E. Traversa a J. Hottiaux, členovia právneho servisu Komisie, podala 18. apríla 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.
Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:
|
1) |
určil, že Talianska republika si tým, že zaviedla a zachovala v platnosti „poplatok na ochranu životného prostredia“ z plynovodov, upravený v článku 6 sicílskeho regionálneho zákona č. 2 z 26. marca 2002 (uverejneného v GURS, časť I, č. 14/2002), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 23, 25, 26 a 133 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a z článkov 4 a 9 Dohody o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou, podpísanou 26. apríla 1976 a schválenou nariadením Rady (EHS) č. 2210/78 z 26. septembra 1978 (1), |
|
2) |
zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Článok 6 sporného sicílskeho regionálneho zákona porušuje zásady uvedené v Spoločnom colnom sadzobníku, keďže zavádza poplatok, ktorý má rovnaký účinok ako dovozné clo (do Spoločenstva) alebo ako vývozné clo (do iných členských štátov), pričom takýto poplatok zakazuje Zmluva a sekundárne právo uvedené vyššie.
Z formálneho hľadiska a podľa znenia sporného článku vzniká sporná poplatková povinnosť na základe skutočnosti, že daný subjekt je vlastníkom inštalácií, zatiaľ čo základ poplatku sa vypočítava na základe objemu vedení vyjadreného v kubických metroch. Sicílsky zákonodarca však upresnil na jednej strane v článku 6 odseku 3, že predpokladom vzniku poplatkovej povinnosti je vlastníctvo plynovodov, „ktoré obsahujú plyn“ a na druhej strane v odseku 4 toho istého článku uviedol, že osobami podliehajúcimi poplatkovej povinnosti sú vlastníci tých istých plynovodov, „ktorí vykonávajú aspoň jednu z činností (preprava, predaj, kúpa)“ súvisiacich s plynom. Komisia z toho vyvodzuje, že skutočným zámerom sicílskeho zákonodarcu je spoplatniť dovážaný výrobok (metán) a nie infraštruktúru (plynovody) ako takú.
Podľa judikatúry Súdneho dvora v oblasti takého vnútroštátneho zdaňovania, aké je uvedené v článku 90 ES, sa na daň z dopravného prostriedku vyberanú v závislosti od hmotnosti prevážaného tovaru vzťahuje oblasť pôsobnosti ustanovení Spoločenstva o zdaňovaní výrobkov, pretože toto zdanenie sa nevyhnutne a ihneď odráža na cene prevážaného tovaru bez ohľadu na to, či je vnútroštátny alebo dovezený. Z výkladového pravidla uvedeného v tejto judikatúre, ktoré sa dá úplne transponovať aj na poplatky s rovnakým účinkom ako clo, vyplýva, že v danom prípade, aj keď sa tento vnútroštátny poplatok formálne vzťahuje na prepravný prostriedok (plynovod) v závislosti od objemu prevážaného výrobku (metán), v skutočnosti spoplatňuje výrobok, pričom sa nevyhnutne a priamo odráža na jeho cene.
(1) Ú. v. ES L 263, z 27. 9. 1978