Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C2005/082/65

    Vec T-20/05: Žaloba podaná dňa 21. januára 2005: Outokumpu OYJ a Outokumpu Copper Products OY proti Komisii Európskych spoločenstiev

    Ú. v. EÚ C 82, 2.4.2005, p. 35–36 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

    2.4.2005   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 82/35


    Žaloba podaná dňa 21. januára 2005: Outokumpu OYJ a Outokumpu Copper Products OY proti Komisii Európskych spoločenstiev

    (Vec T-20/05)

    (2005/C 82/65)

    Jazyk konania: angličtina

    Outokumpu OYJ, so sídlom v Espoo (Fínsko) a Outokumpu Copper Products OY, so sídlom v Espoo (Fínsko), v zastúpení: J. Ratliff, Barrister, F. Distefano a J. Luostarinen, advokáti, podali 21. januára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

    Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

    zrušil článok 2 rozhodnutia Komisie z 3. septembra 2004 (vec COMP/E-1/38.069-medené inštalačné rúrky) v rozsahu, v akom sa týka čiastky pokuty uloženej žalobcom;

    znížil pokutu uloženú žalobcom v uvedenom rozhodnutí podľa právomoci Súdu prvého stupňa;

    zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vrátane trov konania žalobcov.

    Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

    Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že žalobcovia spolu s ďalšími podnikateľmi porušili článok 81 ods. 1 ES svojou účasťou na súbore dohôd a zosúladených postupoch, ktoré pozostávali z určenia cien a rozdelenia trhu v odvetví medených inštalačných rúrok.

    Žalobcovia na podporu svojej žaloby predovšetkým tvrdia, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď zvýšila pokutu uloženú žalobcom o 50 % za recidívu, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobcovia sa už dopustili podobného porušenia vo veci nehrdzavejúcej ocele. Žalobcovia v tejto súvislosti tvrdia, že Komisia porušila článok 23 nariadenia 1/2003 (1), ako aj jej vlastné usmernenia o pokutách z roku 1998, porušila všeobecné zásady primeranosti a rovnakého zaobchádzania a dopustila sa zjavnej chyby v posúdení.

    Žalobcovia ďalej tvrdia, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia i nesprávneho posúdenia skutkového stavu, keď zvýšila pokutu uloženú žalobcom o 50 % z odstrašujúcich dôvodov. V tejto súvislosti žalobcovia namietajú, že Komisia posúdila takéto odstrašujúce účinky nesprávne a v rozpore s článkom 23 nariadenia Rady 1/2003, jej vlastnými usmerneniami o pokutách z roku 1998, ako aj so všeobecnými zásadami ukladania pokút, sankcií a primeranosti, vzhľadom na to, že žalobcovia sa stali väčšími ako ostatné spoločnosti podieľajúce sa na predmetnom porušovaní prostredníctvom akvizícií v úplnom závere alebo až po skončení porušovania. V rovnakej súvislosti žalobcovia namietajú, že Komisia pochybila, keď prihliadla len na obrat namiesto celkových pomerov žalobcov.

    Žalobcovia napokon tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavnej chyby v právnom posúdení, keď na účely uloženia pokuty vzala do úvahy nielen „spracovateľskú maržu“ výrobcov za spracovanie medeného kovu do inštalačných rúrok, ale aj zodpovedajúci obrat medeného kovu, ktorý nebol súčasťou akejkoľvek protiprávnej spolupráce. Podľa žalobcov bolo následkom tejto chyby uloženie neprimerane vysokej pokuty.


    (1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1


    Top