23.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 262/21

—

zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 22. júna 2004 vo veci T-185/02 (1).

—

zrušil rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 18. marca 2002 vo veci R 0247/2001-3 v časti, v ktorej bola námietka, ktorú podal navrhovateľ proti prihláške slovnej ochrannej známky Spoločenstva „PICARO“ podanej prihlasovateľom zamietnutá.

—

zaviazal Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu na náhradu trov tak odvolacieho konania ako aj konania pred Súdom prvého stupňa.

—

Dôvod odvolania vyplývajúci z nesprávneho výkladu pojmu nebezpečenstva zámeny.

V napadnutom rozsudku súd formuloval pravidlo, podľa ktorého môže nepodobnosť pojmov za určitých okolností neutralizovať vizuálnu a fonetickú podobnosť dotknutých ochranných známok. Pre túto neutralizáciu je podľa Súdu prvého stupňa potrebné, aby aspoň jedna sporná známka mala v povedomí verejnosti jednoznačný a určitý význam, ktorému môže verejnosť bez väčších problémov rozumieť.

Pre neutralizáciu vizuálnej a fonetickej podobnosti prostredníctvom podobnosti pojmov nie je podstatné, že má ochranná známka význam, ktorému môže verejnosť bez väčších problémov rozumieť. Stupeň vizuálnej, fonetickej podobnosti alebo podobnosti pojmov je potrebné určiť pri zohľadnení sporných kategórii výrobkov a za okolností, za ktorých sú tieto uvádzané na trh.

Okrem toho nemôže význam alebo povesť mena Picasso, oddelene od výrobkov, pre ktoré bola táto známka zapísaná a pre ktoré sa používa, slúžiť ako argument, že existujú významové rozdiely a že tento význam alebo táto povesť majú za následok, že fonetické a vizuálne podobnosti sú vyvážené významovými rozdielmi.

—

Dôvod odvolania vyplývajúci z nesprávneho výkladu pojmu nebezpečenstva zámeny, obzvlášť z pravidla, že ochrana musí být o to väčšia, o čo väčšia je rozlišovacia spôsobilosť sama o sebe alebo z dôvodu známosti ochrannej známky.

Súd toto pravidlo síce pomenoval, avšak opomenul si položiť otázku, či ochranná známka „PICASSO“ má rozlišovaciu spôsobilosť sama o sebe alebo či má inherentnú rozlišovaciu spôsobilosť, pričom podľa názoru žalobcov sa jedná o druhý prípad.

Napadnutý rozsudok nesprávne vychádza z predpokladu, že v rámci posudzovania nebezpečenstva zámeny sa prihliada na stupeň pozornosti iba v okamihu, keď zákazník uskutočnil svoju voľbu ohľadne kúpi určitého výrobku. Je však všeobecne uznávaným pravidlom práva ochranných známok, že majiteľ ochrannej známky má byť voči možnému nebezpečenstvu zámeny chránený tak pred ako aj po predaji.

Okrem toho súd nesprávne rozhodol, že v rámci posudzovania nebezpečenstva zámeny v súvislosti s námietkovým konaním nie je nevyhnutné brať do úvahy možnosť post sale confusion. K tomuto môže dôjsť iba v takom prípade porušenia akým je prípad Arsenal.