–

Autoritatea Naţională pentru Administrare şi Reglementare în Comunicaţii, v zastúpení: M.‑R. Rudnic, A. Vasile a V. Ş. Zgonea, splnomocnení zástupcovia,

–

Telekom România Mobile Communications, v zastúpení: I. A. Hrisafi‑Josan, avocată,

–

rumunská vláda, v zastúpení: R. Antonie, E. Gane a M. Chicu, splnomocnené zástupkyne,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia,

–

maďarská vláda, v zastúpení: D. Csoknyai a Z. Fehér, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Conte, O. Gariazzo a E. A. Stamate, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 2015, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Autoritatea Națională pentru Administrare și Reglementare în Comunicații (Národný úrad pre správu a reguláciu komunikácií, Rumunsko) (ďalej len „ANCOM“) a Telekom România Mobile Communications S.A. vo veci rozhodnutia, ktorým tento úrad konštatoval nezlučiteľnosť tarifnej možnosti navrhnutej touto spoločnosťou s povinnosťami vyplývajúcimi z práva Únie a uložil tejto spoločnosti povinnosť ukončiť diskriminačné zaobchádzanie so streamingom videí v porovnaní s inými kategóriami prenosu.

3

Odôvodnenia 6 až 9, 11 a 15 nariadenia 2015/2120 stanovujú:

…

…

4

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 stanovuje:

„Týmto nariadením sa stanovujú spoločné pravidlá na zabezpečenie rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s prevádzkou pri poskytovaní služieb prístupu k internetu a súvisiacich práv koncových užívateľov.“

5

Článok 3 ods. 1 a 3 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.   Koncoví užívatelia majú právo na prístup k informáciám a obsahu a právo šíriť informácie a obsah, využívať a poskytovať aplikácie a služby a využívať koncové zariadenie podľa vlastného výberu, bez ohľadu na umiestnenie koncového užívateľa alebo poskytovateľa, alebo na umiestnenie, pôvod či určenie informácií, obsahu, aplikácie alebo služby prostredníctvom ich služby prístupu k internetu.

…

2.   Dohodami medzi poskytovateľmi služieb prístupu k internetu a koncovými užívateľmi o obchodných a technických podmienkach a charakteristických znakoch služieb prístupu k internetu, ako je cena, objemy dát alebo rýchlosť, a akýmikoľvek obchodnými praktikami, ktoré vykonávajú poskytovatelia služieb prístupu k internetu, sa nesmie obmedziť výkon práv koncových užívateľov ustanovených v odseku 1.

3.   Poskytovatelia služieb prístupu k internetu zaobchádzajú pri poskytovaní týchto služieb s každou prevádzkou rovnako, bez diskriminácie, obmedzení alebo zasahovania a bez ohľadu na odosielateľa a príjemcu, obsah, ku ktorému sa pristupuje alebo ktorý sa distribuuje, použité alebo poskytnuté aplikácie alebo služby alebo použité koncové zariadenie.

Prvým pododsekom sa nebráni poskytovateľom služieb prístupu k internetu vo vykonávaní opatrení na primerané riadenie prevádzky. Aby sa takéto opatrenia považovali za primerané, musia byť transparentné, nediskriminačné a proporcionálne, a nesmú sa zakladať na obchodných kritériách, ale na objektívne rozdielnych technických požiadavkách na kvalitu služby špecifických kategórií prevádzky. Takéto opatrenia nemonitorujú špecifický obsah a nezachovávajú sa dlhšie, než je nevyhnutné.

Poskytovatelia služieb prístupu k internetu nesmú vykonávať opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré presahujú opatrenia uvedené v druhom pododseku, a najmä nesmú blokovať, spomaľovať, meniť, obmedzovať, narúšať, znehodnocovať alebo diskriminovať špecifický obsah, aplikácie alebo služby alebo ich špecifické kategórie, iba ak je to potrebné, a iba tak dlho, ako je potrebné, aby:

6

Telekom România Mobile Communications je podnik pôsobiaci v odvetví telekomunikácií.

7

Od 15. októbra 2017 Telekom România Mobile Communications v rámci služby prístupu k internetu ponúkanej v niektorých mobilných predplatených službách a od 13. novembra 2017 pre niektoré ponuky predplatených kariet ponúkla možnosť nazývanú „Bonus Net Nelimitat“ („bonus neobmedzený internet“).

8

Základná sadzba tohto predplatného alebo týchto kariet zahŕňa mesačný objem dát, ktorý možno použiť na prístup k akémukoľvek druhu prenosu, vrátane streamingu videí s rýchlosťou, ktorá môže dosiahnuť až 150 megabitov za sekundu. Aktivácia „bonusu neobmedzený internet“ dotknutým zákazníkom znamená okrem prístupu k neobmedzenému objemu dát, ktorých používanie nie je zahrnuté do tejto základnej tarify, obmedzenie rýchlosti prenosu streamingu videí na najviac 1,5 megabitu za sekundu. Toto obmedzenie vedie k zníženiu rozlíšenia videí. V prípade deaktivácie tohto bonusu dotknutým zákazníkom budú mať všetky kategórie prenosu počiatočnú rýchlosť, ale použitý mesačný objem dát sa odpočíta od objemu predplateného v uvedenej tarife alebo od fakturovaného objemu.

9

Rozhodnutím z 8. augusta 2018 ANCOM uviedla, že tarifná možnosť „bonus neobmedzený internet“ zavádza opatrenie na riadenie prevádzky nezlučiteľné s článkom 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 a že Telekom România Mobile Communications ho musí ukončiť. Podľa tohto rozhodnutia sa s rôznymi typmi prenosu zaobchádzalo rozdielne bez objektívneho odôvodnenia, keďže streaming videí bol diskriminovaný obmedzením maximálnej rýchlosti spojenej s týmto typom prenosu, a to na 1,5 megabitu za sekundu, zatiaľ čo rýchlosti spojené s inými typmi prenosu mohli dosiahnuť až 150 megabitu za sekundu. Na jednej strane však podľa neho toto obmedzenie rýchlosti spojené s určitou kategóriou prenosu nie je založené na technických dôvodoch v zmysle článku 3 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia a na druhej strane uvedené obmedzenie nemôže patriť do jednej z kategórií výnimiek stanovených v článku 3 ods. 3 treťom pododseku uvedeného nariadenia.

10

Rozsudkom z 26. mája 2021 Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko) vyhovel žalobe o neplatnosť, ktorú proti uvedenému rozhodnutiu podala Telekom România Mobile Communications. Tento súd v podstate rozhodol, že streaming videí predstavuje kategóriu prenosu, ktorá sa objektívne líši od iných kategórií prenosu a že tarifná možnosť „bonus neobmedzený internet“ je transparentným, nediskriminačným, primeraným a dočasným opatrením riadenia prevádzky založeným na technických požiadavkách na kvalitu služby určitých objektívne odlišných špecifických kategórií prenosu, a nie na obchodných úvahách.

11

ANCOM podal proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

12

Tento súd sa domnieva, že rozsudky z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország (C‑807/18 a C‑39/19, EU:C:2020:708); z 2. septembra 2021, Vodafone (C‑854/19, EU:C:2021:675); z 2. septembra 2021, Vodafone (C‑5/20, EU:C:2021:676), a z 2. septembra 2021, Telekom Deutschland (C‑34/20, EU:C:2021:677), už poskytujú dostatok informácií, pokiaľ ide o otázky nastolené spoločnosťou Telekom România Mobile Communications v súvislosti s výkladom článku 3 ods. 2 nariadenia 2015/2120 v spojení s odôvodnením 7 tohto nariadenia a vzťahom medzi týmto ustanovením a článkom 3 ods. 3 tohto nariadenia.

13

Uvedený súd však uvádza, že po prvé musí určiť, či rozdielne zaobchádzanie, ktoré uplatňuje Telekom România Mobile Communications pri aktivácii „bonusu neobmedzený internet“ medzi streamingom videí a inými kategóriami prenosu, predstavuje rozdielne zaobchádzanie v zmysle článku 3 ods. 3 prvého pododseku nariadenia 2015/2120. Po druhé sa vnútroštátny súd pýta, či v súlade s článkom 3 ods. 3 druhým pododsekom tohto nariadenia v spojení s odôvodnením 9 tohto nariadenia je riadenie prenosu uplatňované spoločnosťou Telekom România Mobile Communications v rámci tejto aktivácie primeraným opatrením na riadenie prevádzky. Po tretie sa tento súd pýta, či sa na takéto opatrenie riadenia môže vzťahovať výnimka stanovená v článku 3 ods. 3 treťom pododseku písm. c) uvedeného nariadenia týkajúca sa potreby zabrániť dočasnému preťaženiu, keďže zahŕňa obmedzenie rýchlosti spojené s konkrétnou kategóriou prenosu a zníženie rozlíšenia video obsahu na maximálne 480p.

14

Uvedený súd sa domnieva, že situácia dotknutá vo veci samej sa odlišuje od situácií, o ktoré išlo vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky citované v bode 12 tohto rozsudku. Tieto posledné uvedené veci sa totiž týkali tarifných možností, ktoré diskriminovali rôznych poskytovateľov obsahu tým, že zvýhodňovali partnerov dotknutého telekomunikačného podniku alebo obmedzovali rýchlosť prenosu v prípade aplikácií alebo služieb, ktoré neboli zahrnuté do predmetnej tarifnej ponuky, zatiaľ čo v prejednávanej veci sa dotknuté rozdielne zaobchádzanie uskutočňuje bez ohľadu na to, kto je poskytovateľom služieb vysielania streamingu videí, čiže či sú alebo nie sú partnermi spoločnosti Telekom România Mobile Communication.

15

Za týchto podmienok Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 3 nariadenia [2015/2120] vykladať v tom zmysle, že s povinnosťami vyplývajúcimi z uvedeného ustanovenia je zlučiteľná tarifná možnosť ponúkaná telekomunikačnou spoločnosťou umožňujúcou koncovým zákazníkom, ktorí tuto možnosť akceptovali, bezplatne využívať všetky služby streamingu videí, a to nezávisle od poskytovateľov, od ktorých pochádzajú, a bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú postavenie partnerských poskytovateľov obsahu telekomunikačnej spoločnosti, pričom objem dát spotrebovaný využívaním predmetných služieb sa nezapočítava do mesačného objemu dát garantovaného prostredníctvom tarify mobilného operátora, na daný druh obsahu sa však vzťahuje obmedzenie širokopásmového pripojenia?“

16

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 nariadenia 2015/2120 vykladať v tom zmysle, že bráni možnosti neobmedzeného prístupu k internetu bez dodatočných poplatkov, ktorú ponúka poskytovateľ služieb prístupu k internetu svojim zákazníkom a ktorá v prípade, že je aktivovaná, umožňuje týmto zákazníkom využívať služby streamingu videí bez toho, aby takto použité dáta boli odpočítané od objemu dát zahrnutého do základného mesačného paušálu, ale obmedzuje širokopásmové pripojenie uplatňované na tento obsah bez ohľadu na to, kto sú vysielatelia alebo poskytovatelia, v porovnaní s pripojením, ktoré sa uplatňuje na iné kategórie prenosu, zatiaľ čo v prípade, že títo zákazníci neaktivujú túto možnosť, sa na celý prenos vrátane streamingu videí uplatňuje rovnaké širokopásmové pripojenie, ale objem použitých dát sa odpočítava od objemu predplateného tými istými zákazníkmi.

17

Ako vyplýva z ustanovení článku 3 nariadenia 2015/2120, cieľom jednotlivých ustanovení tohto nariadenia je zabezpečiť rovnaké a nediskriminačné zaobchádzanie s prevádzkou pri poskytovaní služieb prístupu k internetu a súvisiacich práv koncových užívateľov (rozsudky z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország,C‑807/18 a C‑39/19, EU:C:2020:708, bod 27, a z 2. septembra 2021, Telekom Deutschland,C‑34/20, EU:C:2021:677, bod 24).

18

Článok 3 ods. 1 nariadenia 2015/2120 v spojení s odôvodnením 6 tohto nariadenia uvádza práva koncových užívateľov vrátane práva na prístup k informáciám a obsahu a na ich šírenie, ako aj na využívanie a poskytovanie aplikácií a služieb. Podľa tohto článku 3 ods. 2 nesmie byť výkon týchto práv obmedzený dohodami uzavretými medzi poskytovateľmi služieb prístupu k internetu a koncovými užívateľmi alebo obchodnými praktikami týchto poskytovateľov.

19

Pokiaľ ide o článok 3 ods. 3 uvedeného nariadenia, najskôr treba poznamenať, že prvý pododsek tohto ustanovenia v spojení s odôvodnením 8 toho istého nariadenia ukladá poskytovateľom služieb prístupu k internetu všeobecnú povinnosť rovnakého zaobchádzania bez diskriminácie, obmedzení alebo zasahovaní do prevádzky, pričom od tejto povinnosti sa v žiadnom prípade nemožno odchýliť prostredníctvom obchodných praktík uplatňovaných týmito poskytovateľmi alebo dohôd, ktoré títo poskytovatelia uzavreli s koncovými užívateľmi (rozsudok z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország,C‑807/18 a C‑39/19, EU:C:2020:708, bod 47).

20

Ďalej z druhého pododseku tohto článku 3 ods. 3, ako aj z odôvodnenia 9 nariadenia 2015/2120, s prihliadnutím na ktoré treba vykladať tento druhý pododsek, vyplýva, že hoci sú uvedení poskytovatelia povinní dodržiavať túto všeobecnú povinnosť, majú naďalej možnosť prijať primerané opatrenia na riadenie prevádzky. Táto možnosť však podlieha najmä podmienke, že takéto opatrenia nebudú zachované dlhšie, ako je nevyhnutné, a podmienke, aby boli založené na „objektívnych rozdielnych technických požiadavkách na kvalitu služby špecifických kategórií prevádzky“, a nie na „obchodných kritériách“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország,C‑807/18 a C‑39/19, EU:C:2020:708, bod 48).

21

Napokon z tretieho pododseku článku 3 ods. 3 uvedeného nariadenia vyplýva, že pokiaľ opatrenia spočívajúce najmä v blokovaní, spomaľovaní, menení, obmedzovaní, narúšaní, znehodnocovaní alebo diskriminovaní špecifického obsahu, aplikácií alebo služieb neboli prijaté na určitú dobu a nie sú potrebné na to, aby poskytovateľ služieb prístupu k internetu mohol buď dodržať zákonnú povinnosť, alebo zachovať integritu a bezpečnosť siete, alebo zabrániť jej preťaženiu, nemožno také opatrenia považovať za primerané v zmysle druhého pododseku tohto ustanovenia a treba ich preto považovať ako také za nezlučiteľné s týmto ustanovením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország,C‑807/18 a C‑39/19, EU:C:2020:708, bod 49).

22

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba uviesť, že cieľom všeobecnej povinnosti uvedenej v článku 3 ods. 3 prvom pododseku nariadenia 2015/2120 nie je len zabezpečiť, aby sa poskytovatelia služieb prístupu k internetu zdržali vykonávania opatrení, ktoré zahŕňajú diskrimináciu medzi rôznymi vysielateľmi alebo poskytovateľmi obsahu, aplikácií alebo služieb, ale všeobecnejšie uistiť sa, že so všetkým obsahom, ktorý sa zobrazuje alebo rozširuje, ako aj so všetkými aplikáciami alebo službami používanými alebo poskytovanými prostredníctvom služby prístupu k internetu, sa zaobchádza rovnako.

23

Samotná okolnosť, že cieľom opatrenia uplatňovaného poskytovateľom služieb prístupu k internetu nie je zaručiť určitým vysielateľom alebo poskytovateľom obsahu, aplikácií alebo služieb, ktorí sú jeho partnermi, zaobchádzanie odlišné od zaobchádzania s ostatnými vysielateľmi alebo poskytovateľmi obsahu, aplikácií alebo služieb, ktorí nie sú jeho partnermi, neumožňuje bez ďalšieho dospieť k záveru, že táto všeobecná povinnosť bola dodržaná.

24

Z toho vyplýva, že opatrenie, ktoré obmedzuje širokopásmové pripojenie uplatňované v prípade aktivácie tarifnej možnosti na streaming videí v porovnaní s pripojením, ktoré sa uplatňuje na iné kategórie prenosu, zatiaľ čo v prípade deaktivácie tejto možnosti celá internetová prevádzka vrátane streamingu videí využíva rovnakú úroveň širokopásmového pripojenia, pristupuje k rozlišovaniu v rámci prenosu, ktoré môže byť v rozpore s uvedenou všeobecnou povinnosťou.

25

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že takéto rozdielne zaobchádzanie nemožno odôvodniť zmluvnou slobodou uznanou v článku 3 ods. 2 nariadenia 2015/2120, a to ani prostredníctvom dohôd uzavretých medzi dotknutými poskytovateľmi služieb prístupu k internetu a koncovými užívateľmi, ako sú spotrebitelia, alebo obchodných praktík, ktorých cieľom je uspokojiť dopyt dotknutého zákazníka (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország,C‑807/18 a C‑39/19, EU:C:2020:708, body 36 a 47, ako aj z 2. septembra 2021, Telekom Deutschland,C‑34/20, EU:C:2021:677, body 26 a 32).

26

Naopak, ako vyplýva z článku 3 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia, opatrenie, ktoré rozlišuje medzi objektívne odlišnými kategóriami prenosu, sa môže uplatniť, ak spĺňa podmienky na to, aby ho bolo možné kvalifikovať ako „primerané opatrenie na riadenie prevádzky“ v zmysle tohto ustanovenia. Ak tieto podmienky nie sú splnené, takéto opatrenie možno uplatniť aj vtedy, ak sa naň vzťahuje jedna z troch výnimiek taxatívne vymenovaných v článku 3 ods. 3 treťom pododseku uvedeného nariadenia, v prejednávanej veci výnimka stanovená v písmene c) tohto posledného uvedeného ustanovenia.

27

Pokiaľ ide v prvom rade o článok 3 ods. 3 druhý pododsek nariadenia 2015/2120, z tohto ustanovenia v spojení s odôvodnením 9 tohto nariadenia vyplýva, že poskytovatelia služieb prístupu k internetu môžu vykonávať opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré zahŕňajú rozlišovanie medzi osobitnými kategóriami prevádzky, najmä pod podmienkou, že tieto opatrenia majú za cieľ optimalizovať celkovú kvalitu prevádzky, ako aj skúsenosti užívateľov a sú založené na objektívnych rozdieloch medzi technickými požiadavkami na kvalitu služby, ktoré sú špecifické pre tieto kategórie, a nie na základe obchodných kritérií.

28

Opatrenie na riadenie prevádzky tak možno považovať za založené na takýchto objektívnych rozdieloch len vtedy, ak technické podmienky, ktoré toto opatrenie uplatňuje na konkrétnu kategóriu prenosu, zodpovedajú technickým požiadavkám v oblasti kvality služby, ktoré sú vlastné tejto osobitnej kategórii prenosu.

29

Naopak, za opatrenie založené na „obchodných kritériách“ v zmysle článku 3 ods. 3 druhého pododseku nariadenia 2015/2120 sa má považovať každé opatrenie poskytovateľa služieb prístupu k internetu voči každému koncovému užívateľovi, ktoré bez toho, aby bolo založené na takýchto objektívnych rozdieloch, vedie k tomu, že s obsahom, aplikáciami alebo službami, ktoré ponúkajú rôzni poskytovatelia obsahu, aplikácií alebo služieb, sa nezaobchádza rovnako a bez diskriminácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország,C‑807/18 a C‑39/19, EU:C:2020:708, bod 48). Konkrétne je založené na takýchto obchodných úvahách opatrenie zahŕňajúce rozlišovanie v rámci prevádzky, ktoré poskytovateľ služieb prístupu k internetu odôvodňuje len existenciou rozdielu medzi kategóriami prenosu, pričom však predmet tohto opatrenia nesúvisí s týmto rozdielom.

30

To isté platí aj pre opatrenie, ktoré pri aktivácii tarifnej možnosti nerozlišuje len medzi rôznymi kategóriami prenosu, ale ktoré zaobchádza s tou istou kategóriou prenosu rozdielne v závislosti od ceny zaplatenej koncovým užívateľom za určitý objem údajov.

31

Z toho vyplýva, že tarifná možnosť, o akú ide vo veci samej, ktorá obmedzuje širokopásmové pripojenie uplatňované na streaming videí v porovnaní s možnosťou platnou pre ostatné kategórie prenosu, zatiaľ čo v prípade deaktivácie tejto možnosti sa rovnaká úroveň širokopásmového pripojenia uplatňuje na celú prevádzku, vrátane streamingu videí, pristupuje k rozlišovaniu v rámci prenosu na internete na základe obchodných kritérií. Platí to o to viac, že sa neuvádza, že vysielanie a sledovanie streamingu videí si vyžaduje obmedzenie širokopásmového pripojenia s cieľom optimalizovať celkovú kvalitu prenosu, ako aj skúsenosti užívateľov. Naopak, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, takéto obmedzenie znižuje rozlíšenie videoobsahu, a teda aj jeho kvalitu.

32

Okrem toho, keďže takáto možnosť ponecháva na voľnú úvahu dotknutých zákazníkov poskytovateľa služieb prístupu k internetu výber jej aktivácie a deaktivácie, čím znemožňuje tomuto poskytovateľovi kontrolovať skutočné obdobie uplatňovania opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré zavádza, toto opatrenie nemožno považovať za opatrenie, ktoré sa neuplatňuje „dlhšie, než je nevyhnutné“ v zmysle článku 3 ods. 3 druhého pododseku nariadenia 2015/2120.

33

Pokiaľ ide v druhom rade o článok 3 ods. 3 tretí pododsek písm. c) tohto nariadenia, treba konštatovať, že toto ustanovenie, ktoré, ako sa uvádza v odôvodnení 11 uvedeného nariadenia, sa má vykladať reštriktívne, umožňuje vykonávanie opatrení na riadenie prevádzky, ktoré nemusia spĺňať požiadavky stanovené v článku 3 ods. 3 druhom pododseku toho istého nariadenia, pod podmienkou, že tieto opatrenia sú nevyhnutné a len na čas nevyhnutný na to, aby sa predchádzalo hroziacemu preťaženiu siete a zmiernili sa účinky výnimočného alebo dočasného preťaženia siete. Keďže poskytovateľ služieb prístupu k internetu nemôže kontrolovať skutočné obdobie uplatňovania opatrenia na riadenie prevádzky, ktoré prijal, ako je uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, toto opatrenie nemožno považovať ani za obmedzené len na čas nevyhnutný na to, aby sa predchádzalo hroziacemu preťaženiu siete a zmiernili sa účinky výnimočného alebo dočasného preťaženia siete, ako to vyžaduje článok 3 ods. 3 tretí pododsek písm. c) nariadenia 2015/2120.

34

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že tarifná možnosť, ktorá na základe obchodných kritérií pristupuje k rozlišovaniu v rámci prevádzky vyplývajúcemu z obmedzenia širokopásmového pripojenia uplatňovaného na streaming videí bez toho, aby sa na ňu vzťahovala niektorú z výnimiek upravených v tomto článku 3 ods. 3 treťom pododseku, je v rozpore so všeobecnou povinnosťou rovnakého zaobchádzania bez diskriminácie, obmedzenia alebo zasahovania do premávky, ktorá je upravená v prvom pododseku uvedeného článku 3 ods. 3.

35

Preto treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 3 nariadenia 2015/2120 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni možnosti neobmedzeného prístupu k internetu bez dodatočných poplatkov, ktorú ponúka poskytovateľ služieb prístupu k internetu svojim zákazníkom a ktorá v prípade, že je aktivovaná, umožňuje týmto zákazníkom využívať služby streamingu videí bez toho, aby takto použité dáta boli odpočítané od objemu dát zahrnutého do základného mesačného paušálu, ale obmedzuje širokopásmové pripojenie uplatňované na tento obsah bez ohľadu na to, kto sú vysielatelia alebo poskytovatelia, v porovnaní s pripojením, ktoré sa uplatňuje na iné kategórie prenosu, zatiaľ čo v prípade, že títo zákazníci neaktivujú túto možnosť, sa na celý prenos vrátane streamingu videí uplatňuje rovnaké širokopásmové pripojenie, ale objem použitých dát sa odpočítava od objemu predplateného tými istými zákazníkmi.

36

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni možnosti neobmedzeného prístupu k internetu bez dodatočných poplatkov, ktorú ponúka poskytovateľ služieb prístupu k internetu svojim zákazníkom a ktorá v prípade, že je aktivovaná, umožňuje týmto zákazníkom využívať služby streamingu videí bez toho, aby takto použité dáta boli odpočítané od objemu dát zahrnutého do základného mesačného paušálu, ale obmedzuje širokopásmové pripojenie uplatňované na tento obsah bez ohľadu na to, kto sú vysielatelia alebo poskytovatelia, v porovnaní s pripojením, ktoré sa uplatňuje na iné kategórie prenosu, zatiaľ čo v prípade, že títo zákazníci neaktivujú túto možnosť, sa na celý prenos vrátane streamingu videí uplatňuje rovnaké širokopásmové pripojenie, ale objem použitých dát sa odpočítava od objemu predplateného tými istými zákazníkmi.