1

Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrušenia uznesenia predsedu Všeobecného súdu Európskej únie z 27. septembra 2023, Amazon Services Europe/Komisia (T‑367/23 R, ďalej len napadnuté uznesenie, EU:T:2023:589), ktorým jednak nariadil odklad výkonu rozhodnutia Komisie C(2023) 2746 final z 25. apríla 2023, ktorým sa Amazon Store označuje za veľmi veľkú online platformu (ďalej len „sporné rozhodnutie“) v súlade s článkom 33 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 2022, s. 1), v rozsahu, v akom podľa tohto rozhodnutia je Amazon Services Europe Sàrl (ďalej len „Amazon“) povinná sprístupniť verejnosti archív požadovaný v článku 39 tohto nariadenia, bez toho, aby bola dotknutá povinnosť spoločnosti Amazon viesť tento archív, a jednak návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný spoločnosťou Amazon v zostávajúcej časti zamietol.

2

Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399), v článku 6 písm. b) uvádza:

„Okrem ostatných požiadaviek na informácie, ktoré sú ustanovené v práve spoločenstva, musia členské štáty zabezpečiť, aby komerčná komunikácia, ktoré tvorí súčasť alebo predstavuje službu informačnej spoločnosti spĺňala minimálne tieto podmienky:

…

3

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22), v článku 5 ods. 1, 2 a 5 stanovuje:

„1.   Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

2.   Obchodná praktika je nekalá, ak:

5.   Príloha I obsahuje výpočet tých obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé. Ten istý jediný výpočet sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch a môže byť upravený iba novelizáciou tejto smernice.“

4

Podľa prílohy I tejto smernice medzi obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, patria klamlivé obchodné praktiky. Podľa bodu 11 tejto prílohy je klamlivou obchodnou praktikou „využívanie redakčného priestoru v médiách na podporu produktu, keď obchodník zaplatil za podporu predaja, bez toho, že by to bolo vysvetlené v obsahu alebo obrazom, alebo zvukom jasne identifikovateľné pre spotrebiteľa (skrytá reklama)“.

5

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1), v článku 15 ods. 1 písm. b) a h) stanovuje:

„Dotknutá osoba má právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je, má právo získať prístup k týmto osobným údajom a tieto informácie:

…

…

6

Článok 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 2019, s. 57) znie:

„Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb stanovia vo svojich obchodných podmienkach hlavné parametre určujúce poradie a dôvody relatívnej dôležitosti uvedených hlavných parametrov v porovnaní s inými parametrami.“

7

Odôvodnenia 75, 76, 99 a 155 nariadenia 2022/2065 znejú:

…

…

8

Článok 26 ods. 1 písm. b) až d) tohto nariadenia stanovuje:

„Poskytovatelia online platforiem, ktorí vo svojich online rozhraniach prezentujú reklamy, zabezpečia, aby v prípade každej konkrétnej reklamy prezentovanej každému jednotlivému príjemcovi mohli príjemcovia služby jasným, stručným a jednoznačným spôsobom a v reálnom čase identifikovať:

…

9

Podľa článku 33 ods. 1 a 4 uvedeného nariadenia:

„1.   Tento oddiel sa vzťahuje na online platformy a internetové vyhľadávače, ktoré majú priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služby v Únii, ktorý sa rovná 45 miliónom alebo je vyšší…

…

4.   Komisia po konzultácii s členským štátom usadenia alebo po zohľadnení informácií, ktoré poskytol koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia…, prijme rozhodnutie, ktorým sa za veľmi veľkú online platformu alebo za veľmi veľký internetový vyhľadávač na účely tohto nariadenia určí online platforma alebo internetový vyhľadávač, ktorých priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služby je rovnaký alebo vyšší ako počet uvedený v odseku 1 tohto článku. …“

10

Článok 38 toho istého nariadenia stanovuje:

„… poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, ktorí používajú odporúčacie systémy, pre každý zo svojich odporúčacích systémov poskytnú aspoň jednu možnosť, ktorá nie je založená na profilovaní…“

11

Článok 39 ods. 1 a 2 nariadenia 2022/2065 stanovuje:

„1.   Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, ktoré na svojich online rozhraniach zobrazujú reklamu, zostavia a v osobitnej časti svojho online rozhrania prostredníctvom spoľahlivého nástroja s možnosťou vyhľadávania na základe dopytov podľa viacerých kritérií prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní zverejnia archív s informáciami uvedenými v odseku 2 za celé obdobie, počas ktorého prezentovali reklamu, a to až na obdobie jedného roka od posledného zobrazenia danej reklamy na online rozhraní, a sprístupnia tento archív prostredníctvom ľahko dostupných, účinných a spoľahlivých nástrojov. Zabezpečia, aby archív neobsahoval žiadne osobné údaje príjemcov služby, ktorým sa reklama zobrazovala alebo mohla zobraziť a vynaložia primerané úsilie na zabezpečenie presnosti a úplnosti informácií.

2.   Archív musí obsahovať minimálne všetky tieto informácie:

12

Článok 92 tohto nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatňuje na poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov určených podľa článku 33 ods. 4 od štyroch mesiacov po oznámení dotknutému poskytovateľovi…, ak tento dátum nastane skôr ako 17. februára 2024.“

13

Článok 93 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatňuje od 17. februára 2024.

… článok 33 ods. 3 až 6… sa však uplatňuj[e] od 16. novembra 2022.“

14

Okolnosti sporu sú uvedené v bodoch 2 až 6 napadnutého uznesenia. Pre potreby tohto konania ich možno zhrnúť nasledovným spôsobom.

15

Spoločnosť Amazon patrí do skupiny Amazon, ktorá je nadnárodnou skupinou spoločností. Medzi jej obchodné činnosti patrí maloobchodný online predaj a ďalšie služby, napríklad cloud computing a digitálne streamovanie. Tretím predajcom poskytuje služby trhoviska, ktoré im umožňujú ponúkať produkty na predaj prostredníctvom Amazon Store. Podporuje tiež tretích predajcov, okrem iného tým, že im ponúka nástroje, ktoré im pomáhajú riadiť a rozvíjať ich činnosti najmä na Amazon Store.

16

Sporným rozhodnutím Komisia na základe článku 33 ods. 4 nariadenia 2022/2065 označila Amazon Store za veľmi veľkú online platformu.

17

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 5. júla 2023 Amazon podala žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.

18

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 6. júla 2023 Amazon podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa okrem iného domáhala odkladu výkonu tohto rozhodnutia do vydania konečného rozhodnutia Všeobecného súdu vo veci samej, a to v rozsahu, v akom sa týmto rozhodnutím ukladá spoločnosti Amazon jednak povinnosť v súlade s článkom 38 nariadenia 2022/2065 poskytnúť používateľom pre každý z odporúčacích systémov možnosť, ktorá nie je založená na profilovaní, a jednak povinnosť zostaviť a sprístupniť verejnosti archív požadovaný v článku 39 tohto nariadenia.

19

Uznesením z 28. júla 2023, Amazon Services Europe/Komisia (T‑367/23 R), prijatým na základe článku 157 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, predseda Všeobecného súdu nariadil odklad výkonu sporného rozhodnutia do vydania uznesenia, ktorým sa skončí konanie o nariadení predbežného opatrenia začaté na Všeobecnom súde.

20

Napadnutým uznesením predseda Všeobecného súdu jednak nariadil odklad výkonu sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týmto rozhodnutím ukladá spoločnosti Amazon povinnosť sprístupniť verejnosti archív požadovaný v článku 39 nariadenia 2022/2065, bez toho, aby bola dotknutá povinnosť spoločnosti Amazon viesť tento archív, a jednak návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný spoločnosťou Amazon v zostávajúcej časti zamietol.

21

V prvom rade, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa naliehavosti, preskúmanú v bodoch 26 až 69 tohto uznesenia, predseda Všeobecného súdu v bode 55 tohto uznesenia konštatoval, že Amazon nepreukázala existenciu vážnej a nenapraviteľnej ujmy, ktorá by vyplývala zo zosúladenia Amazon Store s článkom 38 nariadenia 2022/2065. Naproti tomu v bodoch 65 až 69 uvedeného uznesenia predseda Všeobecného súdu usúdil, že z právneho hľadiska je dostatočne preukázané, že zosúladenie Amazon Store s článkom 39 tohto nariadenia pravdepodobne spôsobí spoločnosti Amazon vážnu a nenapraviteľnú ujmu.

22

Ďalej, pokiaľ ide ďalej o podmienku týkajúcu sa fumus boni iuris, predseda Všeobecného súdu v bode 79 toho istého uznesenia rozhodol, že tretí žalobný dôvod uvádzaný spoločnosťou Amazon na podporu jej žaloby o neplatnosť sporného rozhodnutia, založený na nezákonnosti článku 39 uvedeného nariadenia, sa prima facie nezdá byť nedôvodný, a preto si vyžaduje hlbšie preskúmanie, ktoré nemôže vykonať sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení.

23

Napokon predseda Všeobecného súdu v bode 83 napadnutého uznesenia konštatoval, že „záujem na zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí ustúpiť pred záujmom obhajovaným spoločnosťou [Amazon]“.

24

Uznesením podpredsedu Súdneho dvora z 13. decembra 2023, Komisia/Amazon Services Europe [C‑639/23 P(R), EU:C:2023:1006], bol Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie povolený vstup do tohto konania ako vedľajším účastníkom konania na podporu návrhov Komisie.

25

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

26

Amazon navrhuje, aby Súdny dvor:

27

Parlament a Rada navrhujú, aby Súdny dvor vyhovel návrhom Komisie.

28

Komisia uvádza na podporu svojho odvolania štyri odvolacie dôvody, pričom v podstate prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom uplatnení podmienky týkajúcej sa fumus boni iuris, druhý na procesných vadách, ako aj na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom uplatnení podmienky týkajúcej sa naliehavosti, tretí na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom uplatnení podmienky týkajúcej sa zváženia záujmov a štvrtý na porušení zásady proporcionality.

29

Najskôr treba preskúmať druhú časť druhého odvolacieho dôvodu.

30

V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že predseda Všeobecného súdu tým, že v bode 24 napadnutého uznesenia dospel k záveru, že disponuje „všetkými informáciami potrebnými na rozhodnutie“ o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, hoci nerozhodol o návrhu na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania podanom Komisiou, porušil zásadu kontradiktórnosti, čím porušil aj články 88 a 90 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ako aj zásadu audi alteram partem.

31

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že predseda Všeobecného súdu prijal 28. júla 2023 opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, v nadväznosti na ktoré Amazon predložila dlhé vyjadrenie na podporu svojho tvrdenia, že informácie, ktoré jej článok 39 nariadenia 2022/2065 ukladá zverejniť, majú dôvernú povahu. Vysvetľuje, že predseda Všeobecného súdu naproti tomu odmietol vyhovieť jej následnému návrhu na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ktorý podala, aby mohla odpovedať na nové tvrdenia predložené spoločnosťou Amazon v tomto vyjadrení.

32

Predseda Všeobecného sudu je pritom pri posudzovaní nutnosti prijať opatrenie na zabezpečenie priebehu konania povinný rešpektovať kontradiktórnu povahu konania a zásadu audi alteram partem. Komisia preto mala mať možnosť odpovedať na tvrdenia spoločnosti Amazon predložené vo vyjadrení uvedenom v predchádzajúcom bode, obzvlášť vzhľadom na to, že sporný odklad výkonu je v prejednávanej veci založený výlučne na tvrdení, že dodržanie článku 39 nariadenia 2022/2065 vyžaduje, aby Amazon sprístupnila verejnosti dôverné informácie, čo je tvrdenie uvedené výlučne v tomto vyjadrení. Úvahy týkajúce sa dôvernosti predmetných informácií uvedené v bodoch 76 až 78 napadnutého uznesenia sú navyše z veľkej časti založené na týchto tvrdeniach.

33

Naliehavosť konania o nariadení predbežného opatrenia neodôvodňuje, aby bola Komisia zbavená svojho práva na obranu, a navyše Komisia mohla predložiť svoje pripomienky vo veľmi krátkej lehote.

34

Amazon zastáva názor, že predseda Všeobecného súdu nebol povinný vyhovieť návrhu na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania podanému Komisiou. Zásada kontradiktórnosti totiž iba zakazuje súdu Únie založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach a dokumentoch, ku ktorým sa účastníci konania alebo jeden z nich nemohli vyjadriť. Keďže však spoločnosť Amazon bola vyzvaná, aby sa vyjadrila k určitým právnym otázkam, táto zásada nebola porušená. Neexistuje zásada, ktorá by ukladala predsedovi Všeobecného súdu povinnosť poskytnúť každému z účastníkov konania rovnaký počet písomných podaní k určitej právnej otázke.

35

V každom prípade Komisia nepreukázala, že predseda Všeobecného súdu by dospel k inému výsledku, keby poskytol Komisii možnosť reagovať na spoločnosť Amazon.

36

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí sám osebe umožniť žalovanému pripraviť si pripomienky a sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení rozhodnúť o tomto návrhu, prípadne aj bez ďalších informácií, pričom podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, musia vyplývať zo samotného znenia uvedeného návrhu [uznesenie z 19. júla 2012, Akhras/Rada, C‑110/12 P(R), EU:C:2012:507, bod 55 a citovaná judikatúra].

37

Okrem toho vzhľadom na rýchlosť, ktorá je už zo svojej podstaty charakteristická pre konanie o nariadení predbežného opatrenia, možno od účastníka konania, ktorý sa domáha nariadenia predbežných opatrení, okrem výnimočných prípadov dôvodne žiadať, aby už v štádiu podania svojho návrhu predložil všetky dostupné dôkazné prostriedky na jeho podporu, aby tak mal sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení možnosť na tomto základe posúdiť dôvodnosť predmetného návrhu [uznesenie z 19. júla 2012, Akhras/Rada, C‑110/12 P(R), EU:C:2012:507, bod 56 a citovaná judikatúra].

38

Predseda Všeobecného súdu ako sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení má však podľa článku 157 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu právomoc prijať v prípade potreby opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a nariadiť dokazovanie.

39

Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že predseda Všeobecného súdu musí mať v tejto súvislosti širokú mieru voľnej úvahy pri posudzovaní vhodnosti takýchto opatrení [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 1. decembra 2021, Inivos a Inivos/Komisia, C‑471/21 P(R), EU:C:2021:984, bod 45 a citovanú judikatúru].

40

Diskrečná právomoc, ktorú má, sa však musí vykonávať v určitých medziach, pričom sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení je najmä povinný dodržiavať zásadu kontradiktórnosti. Táto zásada sa totiž uplatňuje na akékoľvek konanie, ktoré môže viesť k vydaniu rozhodnutia inštitúcie Únie, ktorým môžu byť citeľne dotknuté niečie záujmy, a najmä na konania vedené na súdoch Únie [pozri v tomto zmysle uznesenie z 22. novembra 2018, Hércules Club de Fútbol/Komisia, C‑334/18 P(R), EU:C:2018:952, bod 47 a citovanú judikatúru].

41

V tejto súvislosti je síce pravda, že článok 157 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu umožňuje predsedovi Všeobecného súdu nariadiť predbežné opatrenia ešte predtým, ako druhý účastník konania predloží pripomienky, toto ustanovenie však nemožno chápať tak, že vo všeobecnosti povoľuje predsedovi Všeobecného súdu rozhodnúť bez dodržania zásady kontradiktórnosti. Uvedené ustanovenie totiž stanovuje len výnimočné konanie, ktorého cieľom je umožniť predsedovi Všeobecného súdu čo najrýchlejšie prijať takéto opatrenia preventívne do rozhodnutia, ktoré sa musí vydať o návrhu na nariadenie predbežných opatrení na konci kontradiktórneho konania podľa článku 157 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 28. septembra 2023, RadaMazepin, C‑564/23 P(R), EU:C:2023:727, body 60 a 61].

42

Zásada kontradiktórnosti priznáva každému účastníkovi konania bez ohľadu na jeho právne postavenie okrem iného právo oboznámiť sa a vyjadrovať sa k listinám a pripomienkam predloženým súdu protistranou. Na splnenie požiadaviek spojených s právom na spravodlivé súdne konanie je totiž potrebné, aby sa účastníci konania oboznámili a mali možnosť kontradiktórne sa vyjadriť tak ku skutkovým, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. marca 2014, ÚHVT/National Lottery Commission, C‑530/12 P, EU:C:2014:186, bod 54; zo 4. decembra 2019, H/Rada, C‑413/18 P, EU:C:2019:1044, body 103 a 104, ako aj z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, body 58 a 59).

43

Vo veciach, ktoré nespadajú do pôsobnosti konania o nariadení predbežného opatrenia, Súdny dvor z týchto požiadaviek okrem iného vyvodil, že hoci sa Všeobecný súd môže slobodne rozhodnúť položiť účastníkovi konania otázku v rámci vymedzenom svojím rokovacím poriadkom, je povinný poskytnúť ostatným účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k odpovedi na takúto otázku, prinajmenšom keď táto otázka obsahuje informácie rozhodujúce pre výsledok konania v predmetnej veci (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. decembra 2019, H/Rada, C‑413/18 P, EU:C:2019:1044, body 105 až 116, ako aj z 10. septembra 2020, Rumunsko/Komisia, C‑498/19 P, EU:C:2020:686, body 75 a 76).

44

Toto pravidlo sa uplatňuje aj v prípade, keď predseda Všeobecného súdu položí účastníkovi konania otázku podľa článku 157 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

45

Na jednej strane je pravda, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vzhľadom na rýchlosť, ktorou sa vyznačuje konanie o nariadení predbežného opatrenia, sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nie je povinný systematicky vypočuť žalobcu o všetkých informáciách poskytnutých žalovaným, ktoré zamýšľa zohľadniť pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 1. decembra 2021, Inivos a Inivos/Komisia, C‑471/21 P(R), EU:C:2021:984, bod 47].

46

Toto riešenie však vyplýva z neexistencie pravidla, ktoré by v zásade stanovovalo predloženie repliky a dupliky v konaní o nariadení predbežného opatrenia. Nemožno z neho teda vyvodiť, že ak predseda Všeobecného súdu povolí žalobcovi predložiť dodatočné dôkazy na podporu svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, žalovaný nemá právo vyjadriť sa k týmto dôkazom, hoci z úvah uvedených v bodoch 36 a 37 vyššie vyplýva, že tento návrh musí obsahovať všetky informácie potrebné na rozhodnutie a že článok 157 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu zaručuje právo žalovaného predložiť pripomienky k uvedenému návrhu.

47

Na druhej strane, hoci v uznesení zo 17. decembra 2020, Anglo Austrian AAB a Belegging‑Maatschappij „Far‑East“/ECB [C‑207/20 P(R), EU:C:2020:1057], podpredsedníčka Súdneho dvora zamietla výhradu žalobkýň v tejto veci založenú na porušení práva byť vypočutý vyplývajúcom z nemožnosti vyjadriť sa k dôkazu, ktorý nebol k dispozícii ku dňu podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, treba konštatovať, že nedostatok kontradiktórnosti, o ktorý išlo vo veci, v ktorej bolo toto uznesenie vydané, nemal svoj pôvod v prijatí opatrenia na zabezpečenie priebehu konania predsedom Všeobecného súdu. Okrem toho podpredsedníčka Súdneho dvora vychádzala pri zamietnutí tejto výhrady výlučne z okolnosti, že žalobkyne v tejto veci sa vzdali využitia procesnej záruky, ktorú mali k dispozícii, keď nepožiadali predsedu Všeobecného súdu o prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 88 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

48

V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že predseda Všeobecného súdu opatrením na zabezpečenie priebehu konania prijatým 28. júla 2023 vyzval spoločnosť Amazon, aby sa vyjadrila k bodom 109 až 118 písomných pripomienok predložených Komisiou v prvostupňovom konaní.

49

Amazon v odpovedi na toto opatrenie na zabezpečenie priebehu konania uviedla rad tvrdení, ktoré mali preukázať, že informácie, ktoré jej článok 39 nariadenia 2022/2065 ukladá zverejniť, sú dôverné, že zverejnenie týchto informácií by jej spôsobilo značnú ujmu a že záujmy, ktoré by boli takýmto zverejnením poškodené, si zasluhujú ochranu.

50

Ako zdôrazňuje Komisia, predseda Všeobecného súdu v rámci svojho posúdenia podmienky týkajúcej sa fumus boni iuris v bodoch 76 až 78 napadnutého uznesenia vychádzal z argumentácie, ktorá v podstate preberá skutočnosti uvedené spoločnosťou Amazon v jej odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania z 28. júla 2023.

51

Zdá sa teda, že táto odpoveď obsahovala informácie rozhodujúce pre výsledok konania vo veci.

52

Komisii však bola odňatá akákoľvek možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam, ktoré Amazon uviedla v uvedenej odpovedi.

53

V prvom rade odpoveď spoločnosti Amazon na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania z 28. júla 2023 bola Komisii doručená 30. augusta 2023 bez toho, aby bola vyzvaná vyjadriť sa k tejto odpovedi.

54

V druhom rade predseda Všeobecného súdu nevyhovel návrhu na prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktorý Komisia podala 15. septembra 2023 podľa článku 88 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, aby jej bolo povolené odpovedať na odpoveď spoločnosti Amazon uvedenú v bode 49 vyššie s cieľom zachovať rovnosť zbraní a umožniť Všeobecnému súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežných opatrení s plnou znalosťou veci.

55

V treťom rade predseda Všeobecného súdu v bode 24 napadnutého uznesenia konštatoval, že disponuje všetkými informáciami potrebnými na rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežných opatrení bez toho, aby bolo potrebné najprv vypočuť ústne pripomienky účastníkov konania.

56

Okrem toho, keďže z pripomienok Komisie vyplýva, že keby ju predseda Všeobecného súdu vyzval, aby sa vyjadrila k odpovedi spoločnosti Amazon uvedenej v bode 49 vyššie, predložila by dodatočné tvrdenia na preukázanie, že informácie, ktoré článok 39 nariadenia 2022/2065 ukladá spoločnosti Amazon zverejniť, nemajú dôvernú povahu, nemožno a priori vylúčiť, že tieto tvrdenia by mohli viesť predsedu Všeobecného súdu k zamietnutiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu.

57

Z uvedeného vyplýva, že predseda Všeobecného súdu porušil zásadu kontradiktórnosti, takže druhej časti druhého odvolacieho dôvodu sa musí vyhovieť.

58

Keďže posúdenie podmienky týkajúcej sa fumus boni iuris, ktoré vykonal predseda Všeobecného súdu, sa rozhodujúcim spôsobom zakladá na skutočnostiach, na ktoré sa neuplatnila zásada kontradiktórnosti, porušenie tejto zásady samo osebe postačuje na odôvodnenie zrušenia bodu 1 výroku napadnutého uznesenia, ktorým predseda Všeobecného súdu nariadil odklad výkonu sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom podľa tohto rozhodnutia je Amazon povinná sprístupniť verejnosti archív požadovaný v článku 39 nariadenia 2022/2065, bez toho, aby bola dotknutá povinnosť spoločnosti Amazon viesť tento archív.

59

Naproti tomu toto porušenie uvedenej zásady nemôže viesť k zrušeniu bodu 2 výroku tohto uznesenia, ktorým predseda Všeobecného súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zostávajúcej časti zamietol.

60

Tento bod 2 je totiž založený na posúdení predsedu Všeobecného súdu uvedenom v bode 55 uvedeného uznesenia, podľa ktorého Amazon nepreukázala existenciu vážnej a nenapraviteľnej ujmy, ktorá by vyplývala zo zosúladenia Amazon Store s článkom 38 nariadenia 2022/2065.

61

Po prvé toto posúdenie však vychádza z odôvodnenia uvedeného v bodoch 35 až 54 toho istého uznesenia, v rámci ktorého sa predseda Všeobecného súdu vôbec neopiera o informácie uvedené v odpovedi spoločnosti Amazon uvedenej v bode 49 vyššie.

62

Po druhé ostatné časti druhého odvolacieho dôvodu a ostatné odvolacie dôvody, ktoré Komisia uviedla na podporu svojho odvolania, nesmerujú proti týmto bodom 35 až 54.

63

Z toho vyplýva, že bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tieto ďalšie časti a odvolacie dôvody, je potrebné odvolanie zamietnuť v rozsahu, v akom smeruje k zrušeniu bodu 2 výroku napadnutého uznesenia.

64

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu buď sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje, alebo vrátiť vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na odvolania podané podľa článku 57 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 2. februára 2024, Mylan Ireland/Komisia, C‑604/23 P(R), EU:C:2024:117, bod 38].

65

Keďže v prejednávanej veci Komisia jednak predložila Súdnemu dvoru tvrdenia, ktoré zamýšľala uplatniť voči informáciám uvedeným v odpovedi spoločnosti Amazon uvedenej v bode 49 vyššie, a jednak vo svojich odvolacích návrhoch navrhla, aby Súdny dvor vydal konečný rozsudok vo veci, vzhľadom na rýchlosť, ktorou sa vyznačuje konanie o nariadení predbežného opatrenia, je potrebné rozhodnúť o návrhu spoločnosti Amazon na nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu, v akom smeruje k odkladu výkonu sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týmto rozhodnutím ukladá spoločnosti Amazon povinnosť zostaviť a sprístupniť verejnosti archív požadovaný v článku 39 nariadenia 2022/2065.

66

Na tento účel treba pripomenúť, že článok 156 ods. 4 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať predmet konania, okolnosti, ktoré spôsobujú naliehavosť veci, a skutkové a právne dôvody, ktoré prima facie odôvodňujú nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora teda sudca, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, môže nariadiť odklad vykonateľnosti aktu alebo iné predbežné opatrenie, ak sa preukáže, že takéto opatrenie je prima facie skutkovo a právne odôvodnené (fumus boni iuris) a že je naliehavé, keďže na to, aby sa zabránilo vážnemu a nenapraviteľnému poškodeniu záujmov účastníka konania, ktorý podal návrh, musí byť vydané a vyvolať svoje účinky skôr, ako sa rozhodne vo veci samej. Tieto podmienky sú kumulatívne, takže návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zamietnutý, ak niektorá z nich nie je splnená. Sudca, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, musí tiež prípadne zvážiť dotknuté záujmy [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 2. februára 2024, Mylan Ireland/Komisia, C‑604/23 P(R), EU:C:2024:117, bod 40].

67

Na preukázanie fumus boni iuris sa Amazon odvoláva na tri žalobné dôvody predložené na podporu žaloby vo veci samej.

68

Vo svojej argumentácii týkajúcej sa tretieho z týchto žalobných dôvodov, ktorý je potrebné preskúmať najskôr, Amazon vznáša námietku nezákonnosti článku 39 nariadenia 2022/2065 založenú na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj článkov 7, 16 a 17 Charty.

69

Amazon v tejto súvislosti tvrdí, že povinnosť zverejniť v archíve prístupnom všetkým celý rad podrobných informácií o reklamách zobrazovaných na Amazon Store, ktorá je stanovená v tomto článku 39, závažne porušuje článok 7 Charty a všeobecnú zásadu ochrany obchodného tajomstva. Okrem toho vzhľadom na strategickú povahu týchto informácií povinnosť ich zverejnenia zasahuje do obchodnej činnosti spoločnosti Amazon a tým porušuje články 16 a 17 Charty.

70

Amazon spresňuje, že hoci sa niektoré z uvedených informácií skutočne musia zverejňovať na základe rôznych aktov práva Únie, nie je to tak najmä v prípade informácií týkajúcich sa obdobia, počas ktorého sa konkrétna reklama zobrazovala, alebo počtu oslovených príjemcov služby. Tieto akty Únie navyše ukladajú povinnosť sprístupniť informácie nie celej verejnosti, ale iba príjemcom reklám.

71

Na jednej strane pritom uplatnenie článku 39 nariadenia 2022/2065 nie je vhodné vzhľadom na rozdiely medzi online trhoviskami a inými veľmi veľkými online platformami. Na druhej strane normotvorca Únie mohol dosiahnuť ciele spočívajúce v predchádzaní riziku nelegálnej reklamy alebo manipulatívnych a dezinformačných techník, ktoré majú skutočný a predvídateľný negatívny vplyv na verejné zdravie, verejnú bezpečnosť, občiansku diskusiu, politickú účasť a rovnosť, prostredníctvom alternatívneho riešenia menej zasahujúceho do práv spoločnosti Amazon, a to tým, že by jej uložil povinnosť sprístupniť primerane štruktúrovaný archív len regulačným orgánom a prevereným výskumným výskumníkom.

72

Komisia zastáva názor, že tretiemu žalobnému dôvodu spoločnosti Amazon nemožno rozumne vyhovieť.

73

V prvom rade tento žalobný dôvod je zjavne neprípustný. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora je totiž námietka nezákonnosti článku 39 nariadenia 2022/2065 vznesená na základe článku 277 ZFEÚ prípustná len vtedy, ak tento článok 39 predstavuje právny základ sporného rozhodnutia alebo má priamu právnu súvislosť s týmto rozhodnutím. Tak to však nie je. Predovšetkým skutočnosť, že ustanovenia kapitoly III oddielu 5 nariadenia 2022/2065 sa na spoločnosť Amazon uplatňujú až po tom, ako Komisia prijala rozhodnutie, akým je sporné rozhodnutie, ktorým ju označila za veľmi veľkú online platformu na účely tohto nariadenia, nepostačuje na založenie priamej právnej súvislosti medzi týmito ustanoveniami a týmto rozhodnutím. Opačné riešenie by napokon zbavilo tieto ustanovenia ich priamej vykonateľnosti. Navyše vzhľadom na povahu súvislosti medzi sporným rozhodnutím a článkom 39 uvedeného nariadenia nezákonnosť tohto článku nemôže viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia.

74

V druhom rade Amazon nijako nepodložila tvrdenie, že článok 39 nariadenia 2022/2065 porušuje jej základné práva. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia tak neobsahuje nijaké tvrdenie, ktoré by preukazovalo dôvernú povahu informácií, ktoré článok 39 nariadenia 2022/2065 ukladá spoločnosti Amazon zverejniť. Amazon najmä nepreukázala, že tieto informácie sú známe len obmedzenému počtu osôb, že ich zverejnenie by jej mohlo spôsobiť vážnu ujmu a že záujmy, ktoré by mohli byť zverejnením poškodené, sú objektívne hodné ochrany.

75

V každom prípade tieto informácie nemajú dôvernú povahu, keďže Amazon je už na základe iných aktov práva Únie povinná sprístupniť väčšinu z nich verejnosti. Komisia v tejto súvislosti odkazuje nielen na nariadenie 2022/2065, ale aj na smernice 2000/31 a 2005/29, ako aj na nariadenia 2016/679 a 2019/1150. Niektoré z týchto informácií je navyše možné získať z obchodných ponúk alebo reklamných metrík a analýz údajov ponúkaných na trhu.

76

V treťom rade rozlišovanie spoločnosti Amazon medzi online trhoviskami a inými veľmi veľkými online platformami nie je vzhľadom na ciele nariadenia 2022/2065 odôvodnené.

77

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je podmienka týkajúca sa fumus boni iuris splnená, ak sa aspoň jeden z dôvodov, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ predbežného opatrenia na podporu žaloby vo veci samej, prima facie nezdá byť nedôvodný. Je to tak najmä vtedy, ak jeden z uvádzaných dôvodov odhaľuje existenciu zložitých právnych otázok, ktorých riešenie nie je bezprostredne zrejmé, a preto si vyžaduje podrobné preskúmanie, ktoré nemôže vykonať sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale musí byť predmetom konania vo veci samej, alebo ak z diskusie účastníkov konania o otázkach vyplýva, že existuje závažný právny spor, ktorého riešenie nie je bezprostredne zrejmé [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 24. mája 2022, Puigdemont i Casamajó a i./Parlament a Španielsko, C‑629/21 P(R), EU:C:2022:413, bod 188, ako aj citovaná judikatúra].

78

Účastníci konania sa v prvom rade nezhodujú v otázke prípustnosti tretieho žalobného dôvodu spoločnosti Amazon, ktorý je založený na nezákonnosti článku 39 nariadenia 2022/2065.

79

Podľa článku 277 ZFEÚ „sa každý účastník konania môže v konaní, ktorého predmetom je všeobecne záväzný právny akt prijatý inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Európskej únie, dovolávať pred Súdnym dvorom Európskej únie neuplatniteľnosti daného aktu z dôvodov ustanovených v článku 263 druhom odseku“.

80

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je tento článok vyjadrením všeobecnej zásady, ktorá každému účastníkovi konania zaručuje právo incidenčne napadnúť platnosť všeobecne záväzných aktov, ktoré tvoria základ takéhoto rozhodnutia, s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia, ktoré mu je určené (rozsudok zo 16. marca 2023, Komisia/Calhau Correia de Paiva, C‑511/21 P, EU:C:2023:208, bod 44, ako aj citovaná judikatúra).

81

Keďže cieľom článku 277 ZFEÚ nie je umožniť účastníkovi konania napadnúť uplatniteľnosť akéhokoľvek všeobecne záväzného aktu v rámci akejkoľvek žaloby, akt, ktorého nezákonnosť sa namieta, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný na vec, ktorá je predmetom žaloby (rozsudok zo 16. marca 2023, Komisia/Calhau Correia de Paiva, C‑511/21 P, EU:C:2023:208, bod 45, ako aj citovaná judikatúra).

82

V prípade žalôb o neplatnosť podaných proti individuálnym rozhodnutiam tak Súdny dvor rozhodol, že predmetom námietky nezákonnosti môžu byť ustanovenia všeobecne záväzného aktu, ktoré tvoria základ uvedených rozhodnutí alebo ktoré majú priamu právnu súvislosť s takýmito rozhodnutiami (rozsudok zo 16. marca 2023, Komisia/Calhau Correia de Paiva, C‑511/21 P, EU:C:2023:208, bod 46, ako aj citovaná judikatúra).

83

Priama právna súvislosť môže vyplývať najmä zo skutočnosti, že ustanovenie, ktorého nezákonnosť je vznesená formou námietky, je súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to aj vtedy, ak nie je uvedené vo formálnom odôvodnení tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2023, Komisia/Calhau Correia de Paiva, C‑511/21 P, EU:C:2023:208, bod 52).

84

Naopak, Súdny dvor rozhodol, že námietka nezákonnosti smerujúca proti všeobecne záväznému aktu, ktorého individuálne rozhodnutie napadnuté v konaní pred týmto súdom nepredstavuje vykonávacie opatrenie, je neprípustná (rozsudok zo 16. marca 2023, Komisia/Calhau Correia de Paiva, C‑511/21 P, EU:C:2023:208, bod 47, ako aj citovaná judikatúra).

85

V prejednávanej veci je nesporné, že článok 39 nariadenia 2022/2065 nepredstavuje právny základ sporného rozhodnutia.

86

Z judikatúry citovanej v bode 82 vyššie však vyplýva, že námietku nezákonnosti je možné vzniesť proti akémukoľvek ustanoveniu všeobecne záväzného aktu, ktoré má priamu právnu súvislosť so sporným rozhodnutím, aj keď toto ustanovenie nepredstavuje právny základ tohto rozhodnutia.

87

V prejednávanej veci Amazon tvrdí, že medzi článkom 39 nariadenia 2022/2065 a sporným rozhodnutím existuje dostatočne priama právna súvislosť z dôvodu, že tento článok sa uplatňuje na Amazon Store na základe prijatia tohto rozhodnutia, čo je okolnosť, z ktorej v podstate vyvodzuje, že uvedený článok a uvedené rozhodnutie sú súčasťou jediného právneho režimu, ktorého zákonnosť chce Amazon spochybniť.

88

Nemožno a priori vylúčiť, že takáto súvislosť sa môže považovať, ako tvrdí Komisia, za nedostatočne priamu na odôvodnenie prípustnosti námietky nezákonnosti vznesenej spoločnosťou Amazon, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že sa netvrdí ani nie je preukázané, že by znamenala, že článok 39 nariadenia 2022/2065 je možné spájať s dôvodmi, na ktorých je sporné rozhodnutie založené, alebo so samotným odôvodnením tohto rozhodnutia.

89

Nezdá sa však, že by Súdny dvor už určil, či takúto súvislosť možno kvalifikovať ako „priamu právnu súvislosť“ v zmysle judikatúry citovanej v bode 82 vyššie.

90

Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na účely zaručenia účinnej súdnej ochrany sa článok 277 ZFEÚ musí vykladať tak, aby nedochádzalo k umelému rozdeleniu jednotlivých aspektov toho istého právneho režimu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P, EU:C:2020:676, bod 76).

91

V tomto kontexte sa posúdenie povahy právnej súvislosti medzi článkom 39 nariadenia 2022/2065 a sporným rozhodnutím na účely uplatnenia článku 277 ZFEÚ javí ako zložitá právna otázka, ktorej riešenie nie je bezprostredne zrejmé, a preto si vyžaduje podrobné preskúmanie.

92

V druhom rade, ak by sa mala uznať prípustnosť tretieho žalobného dôvodu, preskúmanie tohto žalobného dôvodu by znamenalo, že súd rozhodujúci vo veci samej by určil, či je článok 39 nariadenia 2022/2065 v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, ako aj s článkami 7, 16 a 17 Charty.

93

Na účely posúdenia tvrdení spoločnosti Amazon týkajúcich sa podmienky fumus boni iuris treba najskôr preskúmať tento žalobný dôvod v rozsahu, v akom sa týka údajného porušenia článkov 7 a 16 Charty.

94

V článku 7 Charty sa stanovuje, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.

95

V článku 16 Charty sa stanovuje, že sloboda podnikania sa uznáva v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

96

Z článku 39 ods. 1 a 2 nariadenia 2022/2065 vyplýva, že uplatnenie týchto ustanovení na spoločnosť Amazon jej ukladá povinnosť sprístupniť archív obsahujúci rôzne informácie týkajúce sa reklám zobrazovaných na veľmi veľkých online platformách. Medzi tieto informácie patrí najmä obsah reklamy, osoba, v mene ktorej sa reklama zobrazuje, obdobie, počas ktorého bola reklama zobrazovaná, hlavné parametre použité na zacielenie na určitých príjemcov, komerčné oznámenia zverejňované na veľmi veľkých online platformách alebo tiež celkový počet oslovených príjemcov služby.

97

Vzhľadom na to, že tieto informácie ako celok poskytujú podrobné údaje o všetkých činnostiach spoločnosti Amazon v oblasti online reklamy vrátane jej vzťahov so zákazníkmi alebo presných podrobností o vedených marketingových kampaniach, nemožno a priori vylúčiť, že povinnosti uložené článkom 39 nariadenia 2022/2065 je možné považovať, ako tvrdí Amazon, za povinnosti obmedzujúce práva, ktoré spoločnosti Amazon vyplývajú z článkov 7 a 16 Charty, bez toho, aby bolo na účely vyvodenia takéhoto predbežného záveru potrebné, aby Amazon predložila ďalšie tvrdenia na preukázanie dôvernej povahy uvedených informácií.

98

Je pravda, že by to bolo inak, ak by sa malo konštatovať, že informácie, ktoré článok 39 nariadenia 2022/2065 ukladá spoločnosti Amazon zverejniť, sú už, ako tvrdí Komisia, verejne dostupné bez ohľadu na uplatnenie tohto článku.

99

V tejto súvislosti sa skutočne zdá, že niektoré z týchto informácií sa musia zverejňovať na základe iných ustanovení práva Únie.

100

V prvom rade sa zdá, že zverejnenie totožnosti osoby, v mene ktorej sa reklama zobrazuje, sa vyžaduje podľa článku 6 písm. b) smernice 2000/31 a článku 26 ods. 1 písm. b) nariadenia 2022/2065. Ďalej sa zdá, že Komisia a priori oprávnene tvrdí, že základné parametre použité na zacielenie na určitých príjemcov sa musia zverejňovať na základe článku 15 ods. 1 písm. b) a h) nariadenia 2016/679, článku 5 ods. 1 nariadenia 2019/1150, ako aj článku 26 ods. 1 písm. d) nariadenia 2022/2065. Napokon nemožno vylúčiť, že zverejnenie komerčného oznámenia na veľmi veľkej online platforme bez informovania dotknutého spotrebiteľa je možné kvalifikovať ako nekalú obchodnú praktiku podľa článku 5 ods. 5 a prílohy I bodu 11 smernice 2005/29.

101

Z argumentácie Komisie alebo všeobecnejšie zo spisu, ktorý má podpredseda Súdneho dvora k dispozícii, však nevyplýva, že by sa všetky informácie uvedené v článku 39 ods. 2 nariadenia 2022/2065, a najmä obdobie, počas ktorého sa konkrétna reklama zobrazovala, alebo počet oslovených príjemcov služby, museli zverejňovať nezávisle od uplatnenia tohto článku 39. Okrem toho treba konštatovať, že Komisia tvrdí iba to, že takáto povinnosť zverejnenia sa vzťahuje na väčšinu z týchto informácií, a teda netvrdí, že to platí pre všetky uvedené informácie.

102

Navyše otázka rovnocennosti sprístupnenia informácie len samotnému dotknutému používateľovi alebo verejnosti ako celku na účely uplatnenia článkov 7 a 16 Charty predstavuje do značnej miery novú a pomerne zložitú otázku.

103

Okrem toho, hoci Komisia tvrdí, že informácie podobné informáciám uvedeným v článku 39 ods. 2 nariadenia 2022/2065 je v prípade spoločnosti Amazon možné získať z obchodných ponúk, na podporu tohto tvrdenia nepredkladá nijaký dôkaz.

104

Pokiaľ ide o tvrdenie, že takéto informácie je možné zhromažďovať na základe reklamných metrík a analýz údajov ponúkaných na trhu, vzhľadom na neuvedenie ďalších podrobností o dotknutých informáciách nestačí na preukázanie, že Amazon nie je podľa článku 39 tohto nariadenia povinná sprístupniť verejnosti informácie, ktoré sú v súčasnosti dôverné.

105

Okrem toho tvrdenie Komisie, že Amazon bola povinná preukázať, že zverejnenie predmetných informácií by jej mohlo spôsobiť vážnu ujmu a že záujmy, ktoré by mohli byť týmto zverejnením poškodené, sú objektívne hodné ochrany, predstavuje výklad relevantných ustanovení Charty, ktorý prima facie nevyplýva ani zo znenia týchto ustanovení, ani z judikatúry Súdneho dvora. Dôvodnosť takéhoto tvrdenia musí preto posúdiť súd rozhodujúci vo veci samej.

106

Za týchto podmienok sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nemôže konštatovať, že je dostatočne preukázané, že informácie, ktoré článok 39 nariadenia 2022/2065 ukladá spoločnosti Amazon zverejniť, nemajú dôvernú povahu, a v dôsledku toho, že uplatnenie tohto článku 39 na spoločnosť Amazon by neviedlo k obmedzeniu práv, ktoré jej môžu vyplývať z článkov 7 a 16 Charty.

107

Takéto obmedzenie práv by však mohlo založiť nezákonnosť článku 39 nariadenia 2022/2065 len vtedy, ak by toto obmedzenie nebolo v súlade s podmienkami stanovenými v článku 52 ods. 1 Charty.

108

Toto ustanovenie stanovuje, že výkon práv, akými sú práva uznané v článkoch 7 a 16 Charty, môže byť obmedzený, ak je také obmedzenie stanovené zákonom, rešpektuje podstatu týchto práv a slobôd, je dodržaná zásada proporcionality, je nevyhnutné a skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

109

Posúdenie, ktoré je potrebné vykonať na účely určenia, či sú tieto podmienky v prejednávanej veci splnené, pritom zahŕňa zohľadnenie rôznych faktorov, ako je rozsah, v akom zverejnenie všetkých informácií uvedených v článku 39 ods. 2 nariadenia 2022/2065 prispieva k dosiahnutiu cieľov sledovaných normotvorcom Únie, závažnosť obmedzenia práv stanovených v článkoch 7 a 16 Charty, alebo tiež prípadná existencia alternatívnych riešení menej zasahujúcich do týchto práv.

110

Aj keby sa teda normotvorcovi Únie mala v tejto súvislosti priznať široká miera voľnej úvahy, otázka, či prijatím článku 39 nariadenia 2022/2065 prekročil hranice tejto voľnej úvahy, predstavuje pri neexistencii jasných precedensov závažný právny spor, ktorého riešenie nie je bezprostredne zrejmé.

111

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno po stručnom preskúmaní, ktoré prináleží sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení, a bez toho, aby sa rozhodlo o dôvodnosti tretieho žalobného dôvodu uvedeného spoločnosťou Amazon, čo prislúcha ex offo výlučne súdu rozhodujúcemu vo veci samej, konštatovať, že tento žalobný dôvod sa má prima facie považovať za nedôvodný.

112

Z toho vyplýva, že podmienka týkajúca sa fumus boni iuris je splnená, pokiaľ ide o tvrdenia založené na námietke nezákonnosti článku 39 nariadenia 2022/2065.

113

S cieľom preukázať, že podmienka týkajúca sa naliehavosti je splnená, Amazon tvrdí, že sprístupnenie archívu požadovaného v článku 39 nariadenia 2022/2065 verejnosti by jej spôsobilo vážnu a nenapraviteľnú ujmu.

114

V prvom rade sprístupnenie tohto archívu verejnosti by vyžadovalo, aby Amazon zverejnila dôverné informácie o spoločnosti Amazon a jej inzerentoch. Uvedený archív by najmä uvádzal parametre zacielenia, ktoré Amazon môže poskytnúť, a počet zákazníkov, ktorých tieto parametre môžu osloviť. Po zverejnení týchto informácií by si konkurenti spoločnosti Amazon zachovali poznatky o najúčinnejších stratégiách a technológiách. Okrem toho zverejnenie uvedených informácií by poškodilo reklamných partnerov spoločnosti Amazon tým, že by odhalilo ich stratégie. Reklamné činnosti spoločnosti Amazon by tak boli vážne a nenapraviteľne poškodené.

115

Ďalej, sprístupnenie archívu požadovaného v článku 39 nariadenia 2022/2065 verejnosti by nezvratne znížilo podiely spoločnosti Amazon na trhu v oblasti jej všeobecných činností maloobchodného predaja, ako aj v oblasti jej reklamných činností. Sprístupnenie tohto archívu verejnosti by totiž odrádzalo tretích predajcov od Amazon Store a viedlo by k ich väčšej neochote inzerovať na Amazon Store. Okrem toho konkurenti subjektov prezentujúcich reklamu na Amazon Store by mohli kopírovať a napodobňovať najúčinnejšie reklamné stratégie. Z dlhodobého hľadiska by sprístupnenie uvedeného archívu mohlo mať vplyv na skúsenosti spotrebiteľov tým, že by sa znížil počet reklám a predajcovia by z platformy Amazon Store odišli.

116

Napokon ujma, ktorá by spoločnosti Amazon vznikla, by nebola len finančná a nebolo by možné vyčísliť ju len vo finančnom vyjadrení. Zhoršenie jej konkurenčného postavenia by tak mohlo viesť k vzniku negatívnej spätnej väzby. Okrem toho by pravdepodobne nebolo možné presne vypočítať konkrétny vplyv sprístupnenia archívu požadovaného v článku 39 nariadenia 2022/2065 verejnosti, najmä pokiaľ by takéto sprístupnenie zahŕňalo zverejnenie dôverných informácií.

117

Komisia zastáva názor, že Amazon nepreukázala, že podmienka týkajúca sa naliehavosti je v prejednávanej veci splnená.

118

Amazon uvádza len nepodložené a navzájom nesúvisiace tvrdenia, zvyčajne v podmieňovacom spôsobe. Amazon navyše neposkytla nijaké informácie, ktoré by preukazovali, že ňou uvádzaná ujma je predvídateľná s dostatočnou mierou pravdepodobnosti. Okrem toho okolnosť, že by Amazon mala ťažkosti s preukázaním dôvodnosti žaloby o náhradu ujmy, nemôže preukazovať, že táto ujma je nevyčísliteľná.

119

Amazon napokon nepreukázala, že podmienka týkajúca sa fumus boni iuris je splnená, pokiaľ ide o dôvernú povahu informácií, ktoré by bola povinná uviesť v archíve požadovanom v článku 39 nariadenia 2022/2065. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení by mal pritom na účely posúdenia podmienky týkajúcej sa naliehavosti vychádzať z predpokladu, že určité informácie sú dôverné, len ak je táto podmienka splnená. Tieto informácie v každom prípade nie sú dôverné.

120

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zaručiť plnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia a zabrániť tak vzniku medzery v právnej ochrane poskytovanej Súdnym dvorom. Na dosiahnutie tohto cieľa sa naliehavosť musí posudzovať vo vzťahu k potrebe predbežne rozhodnúť, aby sa zabránilo spôsobeniu vážnej a nenapraviteľnej ujmy účastníkovi konania, ktorý o túto predbežnú ochranu žiada. Je na tomto účastníkovi konania, aby preukázal, že nemôže čakať na výsledok sporu vo veci samej bez toho, aby utrpel takúto ujmu. Hoci na preukázanie existencie tejto ujmy nie je nevyhnutné, aby vznik a bezprostrednosť ujmy bola preukázaná s absolútnou istotou, a stačí preukázať, že ujma je dostatočne predvídateľná, nič to nemení na tom, že účastník konania, ktorý žiada o nariadenia predbežného opatrenia, je povinný preukázať skutočnosti, na ktorých sa zakladá jeho tvrdenie, že je pravdepodobná vážna a nenapraviteľná ujma [uznesenie podpredsedníčky Súdneho dvora zo 16. júla 2021, Symrise/ECHA, C‑282/21 P(R), EU:C:2021:631, bod 40].

121

Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie spoločnosti Amazon, že sprístupnenie archívu požadovaného v článku 39 nariadenia 2022/2065 verejnosti povedie k poklesu jej podielu na trhu, a teda jej spôsobí vážnu a nenapraviteľnú ujmu, treba pripomenúť, že pokiaľ sa účastník konania, ktorý žiada o nariadenie predbežného opatrenia, dovoláva straty svojich podielov na trhu, musí preukázať, že prekážky štrukturálnej alebo právnej povahy mu zabránia získať späť značnú časť týchto podielov na trhu v prípade, že jeho žalobe vo veci samej bude napokon vyhovené [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 2. februára 2024, Mylan Ireland/Komisia, C‑604/23 P(R), EU:C:2024:117, bod 84 a citovanú judikatúru].

122

Hoci pritom Amazon skutočne tvrdí, že straty podielov na trhu v dôsledku sprístupnenia tohto archívu budú nezvratné, vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neuvádza nijaké konkrétne prekážky, ktoré by jej bránili získať späť tieto podiely na trhu v prípade, že by neskôr v dôsledku zrušenia sporného rozhodnutia už nebola povinná viesť online uvedený archív.

123

Je pravda, že Amazon sa v tejto súvislosti odvoláva aj na niektoré body znaleckého posudku predloženého v prílohe k jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, z ktorého vyplýva, že pre spoločnosť Amazon by mohlo byť zložité dosiahnuť návrat predajcov na jej platformu, z ktorej odišli, keďže títo predajcovia by si mohli zvyknúť na používanie inej platformy a mohli by si chcieť zachovať väzby, ktoré by získali so svojimi zákazníkmi na tejto inej platforme.

124

Tento znalecký posudok však po prvé uvádza len hypotézy bez toho, aby posúdil pravdepodobnosť ich uskutočnenia. Po druhé uvedený znalecký posudok neobsahuje nijaký dôkaz ani odkaz, ktorý by mohol preukázať, že je naozaj pravdepodobné, že uvedené hypotézy sa uskutočnia.

125

Preto nemožno konštatovať, že Amazon preukázala existenciu prekážok štrukturálnej alebo právnej povahy, ktoré by jej v prípade zrušenia sporného rozhodnutia bránili získať späť značnú časť podielov na trhu prípadne stratených v dôsledku sprístupnenia archívu požadovaného v článku 39 nariadenia 2022/2065 verejnosti. Z toho vyplýva, že v každom prípade nepreukázala, že straty na trhu, ktoré by vyplynuli zo sprístupnenia tohto archívu, by jej spôsobili nenapraviteľnú ujmu.

126

Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenia založené na zverejnení dôverných informácií, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak na jednej strane navrhovateľ predbežného opatrenia tvrdí, že informácie, ktorých uverejneniu chce predbežne zabrániť, predstavujú obchodné tajomstvo, a na druhej strane toto tvrdenie spĺňa podmienku týkajúcu sa fumus boni iuris, sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia je v zásade povinný vychádzať v rámci svojho preskúmania podmienky naliehavosti z predpokladu, že tieto informácie predstavujú obchodné tajomstvo [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 12. júna 2018, Nexans France a Nexans/Komisia, C‑65/18 P(R), EU:C:2018:426, bod 21].

127

Keďže z bodov 96 až 105 vyššie vyplýva, že tvrdenie spoločnosti Amazon, podľa ktorého prinajmenšom časť informácií uvedených v článku 39 ods. 2 nariadenia 2022/2065 je dôverná, spĺňa podmienku týkajúcu sa fumus boni iuris, na účely posúdenia podmienky týkajúcej sa naliehavosti treba vychádzať z predpokladu, že uplatnenie tohto ustanovenia povedie k zverejneniu dôverných informácií.

128

Tvrdenie Komisie, že predmetné informácie nie sú dôverné, preto nemôže viesť k rozhodnutiu, že podmienka týkajúca sa naliehavosti nie je splnená.

129

V tejto súvislosti, hoci Amazon tvrdí, že ujmu vyplývajúcu zo sprístupnenia archívu požadovaného v článku 39 nariadenia 2022/2065 nebude možné vyčísliť len vo finančnom vyjadrení, nepreukázala, v čom by jej sprístupnenie tohto archívu spôsobilo nemajetkovú ujmu.

130

Amazon sa naproti tomu jasne dovoláva finančnej ujmy v dôsledku sprístupnenia uvedeného archívu, ktorá by vyplývala z neochoty tretích predajcov uverejňovať reklamy na Amazon Store, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k odchodu časti týchto predajcov z tejto platformy, a súčasne z toho, že konkurenti spoločnosti Amazon by získali poznatky o stratégiách, ktoré by mohli zaviesť na zlepšenie svojho konkurenčného postavenia.

131

Vzhľadom na rôznorodosť presných obchodných informácií, ktoré majú byť uvedené v archíve požadovanom v článku 39 nariadenia 2022/2065, na záujem inzerentov uplatňovať reklamné praktiky, ktoré ich konkurenti nemôžu ľahko napodobňovať, a na výhodu, ktorú by konkurenti spoločnosti Amazon mohli získať z úplného prístupu k takýmto obchodným informáciám, sa ujma vyplývajúca zo sprístupnenia tohto archívu verejnosti musí považovať za ujmu vážnej povahy, ktorou je podmienené vydanie predbežných opatrení [pozri analogicky uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 10. septembra 2013, Komisia/Pilkington Group, C‑278/13 P(R), EU:C:2013:558, bod 47].

132

Pokiaľ ide o nenapraviteľnosť tejto ujmy, treba pripomenúť, že ujmu finančnej povahy nemožno s výnimkou mimoriadnych okolností považovať za nenapraviteľnú, keďže je všeobecným pravidlom, že peňažná kompenzácia má uviesť poškodenú osobu do predošlého stavu pred vznikom ujmy. To však neplatí, a teda takúto ujmu finančnej povahy možno považovať za nenapraviteľnú, ak ju nemožno vyčísliť (uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 2. marca 2016, Evonik Degussa/Komisia, C‑162/15 P‑R, EU:C:2016:142, bod 92 a citovaná judikatúra).

133

Neistotu spojenú s nápravou ujmy finančnej povahy v rámci prípadnej žaloby o náhradu škody ako takú však nemožno považovať za okolnosť, ktorá by mohla preukázať nenapraviteľnosť takejto ujmy v zmysle judikatúry Súdneho dvora. V štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia je totiž možnosť získať neskôr nápravu ujmy finančnej povahy v rámci prípadnej žaloby o náhradu škody, ktorú možno podať po zrušení napadnutého aktu, nevyhnutne neistá. Cieľom konania o nariadení predbežného opatrenia však nie je nahradiť takúto žalobu o náhradu škody, aby sa znížila táto neistota, keďže jeho účelom je len zaručiť plnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia, ktoré má byť vydané v konaní vo veci samej, na ktoré konanie o nariadení predbežného opatrenia nadväzuje, teda v prejednávanej veci v žalobe o neplatnosť (pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 2. marca 2016, Evonik Degussa/Komisia, C‑162/15 P‑R, EU:C:2016:142, bod 93 a citovanú judikatúru).

134

Inak je to v prípade, ak z posúdení vykonaných sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení jasne vyplýva, že uvádzanú ujmu, ak dôjde k jej vzniku, nebude možné vzhľadom na jej povahu a predvídateľnosť jej vzniku identifikovať a primerane vyčísliť, a že v dôsledku toho žaloba o náhradu škody prakticky nebude môcť umožniť jej nápravu. O taký prípad ide najmä v prípade uverejnenia špecifických a dôverných obchodných informácií (pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 2. marca 2016, Evonik Degussa/Komisia, C‑162/15 P‑R, EU:C:2016:142, bod 94 a citovanú judikatúru).

135

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ujma, ktorá môže vzniknúť spoločnosti Amazon z dôvodu uverejnenia jej obchodného tajomstva, by bola rozdielna, tak pokiaľ ide o jej povahu, ako aj rozsah, v závislosti od toho, či osoby, ktoré sa s týmto obchodným tajomstvom oboznámia, sú jej klienti, konkurenti, finanční analytici alebo osoby patriace do širšej verejnosti. Bolo by totiž nemožné identifikovať počet a postavenie všetkých osôb, ktoré sa skutočne oboznámili s uverejnenými informáciami, a posúdiť tak dôsledky, ktoré by mohlo mať uverejnenie týchto informácií na obchodné a hospodárske záujmy spoločnosti Amazon (pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 2. marca 2016, Evonik Degussa/Komisia, C‑162/15 P‑R, EU:C:2016:142, bod 95 a citovanú judikatúru).

136

Táto neistota, ktorá existuje aj v prejednávanej veci, pritom môže preukazovať nenapraviteľnosť uvádzanej finančnej ujmy [pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora z 2. marca 2016, Evonik Degussa/Komisia, C‑162/15 P‑R, EU:C:2016:142, bod 96, ako aj z 1. marca 2017, EMA/MSD Animal Health Innovation a Intervet international, C‑512/16 P(R), EU:C:2017:149, body 113 až 118].

137

Preto treba konštatovať, že Amazon preukázala, že uvádzaná ujma má požadovanú povahu. Podmienka týkajúca sa naliehavosti je teda splnená.

138

Amazon tvrdí, že jej záujem na dosiahnutí odkladu výkonu sporného rozhodnutia prevažuje nad ostatnými záujmami spojenými s okamžitým výkonom tohto rozhodnutia, a to z troch dôvodov.

139

V prvom rade zamietnutie nariadenia predbežných opatrení by ohrozilo účinnosť budúceho rozhodnutia o zrušení sporného rozhodnutia, keďže spoločnosti Amazon hrozí, že jej vznikne nenapraviteľná ujma ešte pred vydaním takéhoto rozhodnutia o zrušení. Informácie zverejnené pri sprístupnení archívu požadovaného v článku 39 nariadenia 2022/2065 verejnosti by tak definitívne stratili svoju dôvernú povahu. Rovnako tak by toto rozhodnutie o zrušení neumožnilo návrat na Amazon Store tých tretích predajcov, ktorí z tejto platformy odišli.

140

Ďalej jediným dôsledkom odkladu výkonu sporného rozhodnutia by bolo zachovanie existujúceho stavu do vydania rozhodnutia vo veci samej.

141

Napokon ostatné opatrenia stanovené v nariadení 2022/2065, ktoré budú uplatniteľné aj v prípade odkladu výkonu sporného rozhodnutia, sú dostatočné na dosiahnutie cieľov sledovaných normotvorcom Únie. Článok 39 tohto nariadenia teda nemožno považovať za základné pravidlo tohto nariadenia, keďže povinnosti v ňom stanovené sa nevzťahujú na prevažnú väčšinu sprostredkovateľských služieb.

142

Komisia zastáva názor, že dôvody uvedené spoločnosťou Amazon, posudzované jednotlivo alebo ako celok, nepostačujú na vyvodenie záveru, že zváženie záujmov sa prikláňa v prospech nariadenia navrhovaných predbežných opatrení. Po prvé vznik nenapraviteľnej ujmy nie je rozhodujúcim argumentom, ale predpokladom pre zváženie záujmov sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení. Po druhé odkladom výkonu sporného rozhodnutia by sa nezachoval existujúci stav. Naopak, nariadenie takéhoto odkladu by viedlo k tomu, že Amazon by niekoľko rokov podliehala inému režimu, než aký sa uplatňuje na iné veľmi veľké online platformy. Po tretie normotvorca Únie stanovil osobitný režim pre tento druh platforiem práve preto, že všeobecné povinnosti stanovené v nariadení 2022/2065 nepostačujú na odvrátenie systémových spoločenských rizík, ktoré tieto platformy predstavujú, ako to dokazuje niekoľko nedávnych príkladov. Je pritom naliehavo nutné zabezpečiť uplatňovanie tohto osobitného režimu, aby bolo možné čeliť týmto rizikám, ako vyplýva najmä z článku 93 ods. 2 tohto nariadenia.

143

Je zrejmé, že vo väčšine konaní o nariadení predbežného opatrenia rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí požadovaného odkladu vykonateľnosti môže mať do určitej miery určité konečné účinky a je úlohou sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení, ktorému je predložený návrh na odklad, aby zvážil riziká spojené s každým z možných riešení. V praxi to zahŕňa najmä preskúmanie, či záujem navrhovateľa predbežného opatrenia na dosiahnutí odkladu vykonateľnosti napadnutého aktu prevažuje nad záujmom na okamžitom vykonaní tohto aktu. V rámci tohto skúmania je potrebné určiť, či by prípadné zrušenie tohto aktu rozsudkom vo veci samej umožnilo zvrátiť situáciu, ktorá by nastala jeho okamžitým vykonaním, a naopak, či by pozastavenie jeho účinnosti mohlo brániť cieľom sledovaným napadnutým aktom v prípade zamietnutia žaloby vo veci samej [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 24. mája 2022, Puigdemont i Casamajó a i./Parlament a Španielsko, C‑629/21 P(R), EU:C:2022:413, bod 248, ako aj citovaná judikatúra].

144

Pokiaľ ide v prvom rade o záujem na nariadení navrhovaných predbežných opatrení, treba zdôrazniť, že prípadné rozhodnutie o zrušení sporného rozhodnutia by nebolo zbavené účinku, ak by bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý a ak by v dôsledku toho bola Amazon povinná okamžite sprístupniť verejnosti archív požadovaný v článku 39 nariadenia 2022/2065.

145

Je pravda, že informácie uverejnené v tomto archíve do rozhodnutia o zrušení sporného rozhodnutia by v praxi definitívne stratili svoju dôvernú povahu, keďže by už nemohli byť utajené pred tretími osobami.

146

Z článku 39 ods. 1 tohto nariadenia však vyplýva, že uvedený archív sa musí priebežne aktualizovať, keďže musí obsahovať informácie uvedené v článku 39 ods. 2 uvedeného nariadenia za celé obdobie, počas ktorého poskytovateľ dotknutej veľmi veľkej online platformy prezentuje reklamu, a to až na obdobie jedného roka od posledného zobrazenia danej reklamy na jeho online rozhraniach.

147

Z toho vyplýva, že v prípade zrušenia sporného rozhodnutia už Amazon nebude povinná zostaviť archív požadovaný v tomto článku 39. V dôsledku toho už nebude povinná uchovávať online informácie týkajúce sa reklám zobrazovaných na Amazon Store ani zverejňovať informácie týkajúce sa vývoja svojich reklamných kampaní alebo nových reklamných kampaní. Uvedené zrušenie by teda pravdepodobne zabezpečilo návrat inzerentov do atraktívnejšieho obchodného prostredia a umožnilo spoločnosti Amazon rozvíjať nové stratégie pri vykonávaní jej reklamnej činnosti bez toho, aby sa jej konkurenti mohli o nich dozvedieť prostredníctvom tohto archívu.

148

Zrušenie sporného rozhodnutia by si teda pre spoločnosť Amazon zachovalo význam a skutočnú účinnosť aj v prípade nenariadenia predbežných opatrení. Takáto situácia odlišuje prejednávanú vec od vecí, v ktorých Súdny dvor pri posudzovaní zváženia dotknutých záujmov rozhodujúcim spôsobom vychádzal z okolnosti, že zverejnenie informácií uvedených v rozhodnutí alebo v správe by s konečnou platnosťou zbavilo akéhokoľvek účinku prípadné zrušenie rozhodnutia, ktorým sa nariadilo zverejnenie týchto informácií [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 2. marca 2016, Evonik Degussa/Komisia, C‑162/15 P‑R, EU:C:2016:142, bod 105, a uznesenie predsedu Súdneho dvora z 1. marca 2017, EMA/PTC Therapeutics International, C‑513/16 P(R), EU:C:2017:148, bod 136].

149

Ako však tvrdí Amazon a ako vyplýva z bodov 126 až 137 vyššie, v prípade nenariadenia predbežných opatrení je pravdepodobné, že pred prípadným vydaním rozhodnutia o zrušení sporného rozhodnutia jej vznikne vážna a nenapraviteľná ujma.

150

Túto okolnosť však nemožno samu osebe považovať za rozhodujúcu, keďže samotným účelom zváženia dotknutých záujmov je posúdiť, či napriek nepriaznivému zásahu do záujmov navrhovateľa, ktorému hrozí vznik vážnej a nenapraviteľnej ujmy, môže zohľadnenie záujmov spojených s okamžitým vykonaním napadnutého rozhodnutia odôvodniť odmietnutie nariadenia navrhovaných predbežných opatrení [pozri v tomto zmysle uznesenie z 12. júla 1996, Spojené kráľovstvo/Komisia, C‑180/96 R, EU:C:1996:308, body 90 až 92; uznesenie predsedu Súdneho dvora z 11. apríla 2001, Komisia/Cambridge Healthcare Supplies, C‑471/00 P(R), EU:C:2001:218, bod 120, a uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 8. apríla 2014, Komisia/ANKO, C‑78/14 P‑R, EU:C:2014:239, bod 40].

151

Na účely tohto posúdenia treba uviesť, že hoci z preskúmania podmienky týkajúcej sa naliehavosti vyplýva, že spoločnosti Amazon môže v prípade nenariadenia predbežných opatrení skutočne vzniknúť vážna a nenapraviteľná finančná ujma, z dôkazov predložených touto spoločnosťou nevyplýva, že by uplatnenie článku 39 nariadenia 2022/2065 na Amazon Store malo za následok ohrozenie existencie alebo dlhodobého rozvoja spoločnosti Amazon.

152

V prvom rade sa netvrdí ani a fortiori nie je nepreukázané, že v prípade nenariadenia predbežných opatrení by Amazon bola vystavená riziku ukončenia svojej činnosti.

153

Ďalej z bodov 121 až 125 vyššie vyplýva, že Amazon nepreukázala existenciu rizika významnej a trvalej straty podielov na trhu v prípade, že by sa na Amazon Store v období odo dňa preskúmania jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia do dňa rozhodnutia vo veci samej uplatňoval článok 39 nariadenia 2022/2065.

154

Napokon z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že príjmy spoločnosti Amazon z jej reklamných činností predstavujú len 7 % jej celkových príjmov. Obmedzenie možnosti rozvíjania reklamných stratégií, ktoré by mohlo vyplynúť z uplatnenia článku 39 nariadenia 2022/2065, by preto malo priame účinky len na obmedzenú časť činností spoločnosti Amazon, keďže nie je preukázané, že nepriame účinky takéhoto obmedzenia na ostatné činnosti spoločnosti Amazon by boli významné.

155

Pokiaľ ide v druhom rade o záujem na okamžitom uplatňovaní sporného rozhodnutia, treba zdôrazniť, že nariadenie 2022/2065 predstavuje ústredný prvok politiky vypracovanej normotvorcom Únie v digitálnom odvetví. Toto nariadenie sleduje v rámci tejto politiky ciele veľkého významu, keďže ako vyplýva z jeho odôvodnenia 155, jeho cieľom je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a zaistiť bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie, v ktorom sú základné práva zakotvené v Charte náležite chránené.

156

Je pravda, že Komisia netvrdila ani a fortiori nepreukázala, že nariadenie predbežných opatrení, ktoré by malo za následok vylúčenie uplatňovania článku 39 nariadenia 2022/2065 na Amazon Store až do rozhodnutia o žalobe vo veci samej, by mohlo s konečnou platnosťou brániť dosiahnutiu jedného z týchto cieľov.

157

Treba však uviesť, že neuplatnenie niektorých povinností stanovených v tomto nariadení bude viesť k odloženiu úplného dosiahnutia týchto cieľov potenciálne aj o niekoľko rokov. Toto neuplatnenie teda vyvolá riziko možného pretrvávania alebo rozvíjania online prostredia, ktoré ohrozuje základné práva stanovené v Charte.

158

Toto konštatovanie nemožno spochybniť tvrdením spoločnosti Amazon, že takémuto riziku by sa predišlo tým, že by sa na Amazon Store vzťahovali povinnosti, ktoré uvedené nariadenie ukladá všetkým sprostredkovateľským službám.

159

Z odôvodnení 75 a 76 nariadenia 2022/2065 totiž vyplýva, že normotvorca Únie dospel na základe posúdenia, ktoré sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení neprináleží spochybniť, k záveru, že veľmi veľké online platformy majú v digitálnom prostredí veľký význam a môžu predstavovať spoločenské riziká, ktoré sú z hľadiska rozsahu a vplyvu odlišné od rizík vyvolaných menšími platformami.

160

Konkrétne z odôvodnenia 95 tohto nariadenia vyplýva, že normotvorca Únie zastával názor, že reklamné systémy používané veľmi veľkými online platformami predstavujú osobitné riziká a vyžadujú si dôkladnejší verejný a regulačný dohľad.

161

Nemožno teda konštatovať, bez toho, aby došlo k prekročeniu úlohy sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení tým, že by odmietol posúdenia normotvorcu Únie, ktorých nesprávnosť nebola preukázaná, že ak by sa na Amazon Store uplatňovali iba povinnosti uložené v nariadení 2022/2065 všetkým sprostredkovateľským službám, mohlo by to dostatočným spôsobom nahradiť uplatňovanie povinností vyplývajúcich z článku 39 tohto nariadenia na túto platformu.

162

Normotvorca Únie pritom prikladal osobitný význam čo najrýchlejšiemu uplatňovaniu uvedeného nariadenia na veľmi veľké online platformy. Z článku 92 a článku 93 ods. 2 uvedeného nariadenia tak vyplýva, že hoci sa toto nariadenie uplatňuje až od 17. februára 2024, na veľmi veľké online platformy sa môže uplatňovať už skôr.

163

Treba ešte uviesť, že v rozpore s tvrdením spoločnosti Amazon by nariadenie predbežných opatrení neviedlo len k zachovaniu existujúceho stavu. Odklad výkonu sporného rozhodnutia by totiž nemal nijaké dôsledky ani na uplatňovanie všeobecných povinností stanovených v nariadení 2022/2065 na všetky sprostredkovateľské služby, ani na uplatňovanie povinností špecifických pre veľmi veľké online platformy na iné platformy ako Amazon, ktoré Komisia označila za takéto platformy podľa článku 33 ods. 4 tohto nariadenia. Z toho vyplýva, že takýto odklad výkonu by mohol zmeniť konkurenčnú situáciu v digitálnom odvetví spôsobom, ktorý normotvorca Únie nezamýšľal, a to tým, že by spoločnosť Amazon podrobil režimu odlišnému od režimu uplatniteľného na iné subjekty tohto odvetvia, ktoré majú vzhľadom na kritériá vymedzené týmto normotvorcom porovnateľné vlastnosti ako táto spoločnosť.

164

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti treba konštatovať, že záujmy obhajované normotvorcom Únie v prejednávanej veci prevažujú nad hmotnými záujmami spoločnosti Amazon, takže zváženie záujmov sa prikláňa v prospech zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

165

V dôsledku toho sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu, v akom smeruje k odkladu výkonu sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týmto rozhodnutím ukladá spoločnosti Amazon povinnosť zostaviť a sprístupniť verejnosti archív požadovaný v článku 39 nariadenia 2022/2065, zamieta.

166

Amazon navrhuje, aby jej Súdny dvor v prípade, že odvolaniu vyhovie, poskytol na splnenie povinnosti zostaviť a sprístupniť verejnosti archív požadovaný v článku 39 nariadenia 2022/2065 lehotu 28 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skončí konanie o odvolaní. Tvrdí, že takáto lehota je z technického hľadiska nevyhnutná na splnenie tejto povinnosti.

167

V prvom rade subsidiárny návrh spoločnosti Amazon nemožno považovať za návrh, ktorý možno podať podľa článku 174 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, keďže toto ustanovenie stanovuje, že vo vyjadrení k odvolaniu možno navrhnúť, aby sa odvolaniu vyhovelo alebo aby sa čiastočne alebo úplne zamietlo.

168

Ďalej vzhľadom na to, že z článku 170 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku vyplýva, že odvolateľ nemôže dopĺňať svoje návrhy predložené v prvostupňovom konaní, takúto výsadu nemožno pri neexistencii osobitného ustanovenia na tento účel priznať ani odporcovi v odvolacom konaní.

169

Amazon pritom vo svojich návrhoch v prvostupňovom konaní nepožiadala Všeobecný súd o stanovenie lehoty v prípade zamietnutia jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

170

Preto za predpokladu, že subsidiárny návrh spoločnosti Amazon sa má chápať tak, že bol podaný na účely doplnenia návrhov predložených v prvostupňovom konaní, musí sa zamietnuť, lebo predstavuje nový návrh [pozri analogicky uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 20. marca 2023, Xpand Consortium a i./Komisia, C‑739/22 P(R), EU:C:2023:228, bod 20].

171

Napokon tento nový návrh nemožno považovať ani za návrh na nariadenie predbežných opatrení podaný podľa článku 160 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, keďže článok 160 ods. 4 tohto rokovacieho poriadku podmieňuje prípustnosť takéhoto návrhu podaním samostatného podania [pozri analogicky uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 20. marca 2023, Xpand Consortium a i./Komisia, C‑739/22 P(R), EU:C:2023:228, bod 21].

172

Z toho vyplýva, že subsidiárny návrh spoločnosti Amazon sa musí zamietnuť ako neprípustný.

173

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

174

Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, treba pripomenúť, že po prvé podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť spoločnosti Amazon povinnosť nahradiť trovy konania o odvolaní a keďže Amazon nemala vo veci úspech, je potrebné uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania o odvolaní a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii v tomto konaní.

175

Po druhé podľa článku 140 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 členské štáty a inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Parlament a Rada preto znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v konaní o odvolaní.

176

Pokiaľ ide o trovy prvostupňového konania o nariadení predbežného opatrenia, v súlade s článkom 137 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľným na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 je vhodné rozhodnúť, že o trovách konania vzniknutých Komisii a spoločnosti Amazon sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora nariadil: