1.

Bráni zmysel a účel smernice 93/13/EHS (1) tomu, aby sa jej článok 3 v spojení s prílohou bodom 1 písm. e) o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkom 5 o písomných podmienkach vypracovaných jasným a zrozumiteľným spôsobom a zásada efektivity podľa článku 7 vykladali v tom zmysle, že zmluvná pokuta, ktorá je obsiahnutá v adhéznej zmluve v časti Ostatné dohodnuté podmienky na strane 1/2 (prvá strana zmluvy), hoci (v rozpore s bežnou praxou v oblasti spotrebiteľských zmlúv) na tejto „prvej“ strane nie sú uvedené nijaké identifikačné údaje zmluvných strán, nič sa na ňu nedopisuje a zmluvná pokuta je začlenená do oddielu „Ostatné dohodnuté podmienky“, ktorý sa javí ako nedôležité zmluvné dojednanie, a považuje sa za riadnu súčasť písomnej zmluvy uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, keďže na spotrebiteľa možno klásť nárok, aby sa s touto stranou zmluvy riadne oboznámil, pokiaľ druhá strana zmluvy (2/2), na ktorú sa skutočne vyplňujú údaje a umiestňuje podpis, obsahuje dostatočný údaj o tom, že ide o druhú stranu zmluvy, a to práve preto, že je označená ako 2/2?

2.

Bráni zmysel a účel smernice 93/13/EHS tomu, aby sa jej článok 3 v spojení s prílohou 1 bodom 1 písm. e) a/alebo článok 12 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 (2) vykladal v tom zmysle, že v prípade ukončenia zmluvy o dodávke energie s pevnou cenou na dobu určitú zo strany dodávateľa z dôvodu porušenia povinnosti spotrebiteľom nie je rozhodujúca výška skutočnej priamej hospodárskej straty, ktorú dodávateľ utrpel v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy so spotrebiteľom?