1.

Má sa v situácii, v ktorej ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré stanovuje, že sudca vnútroštátneho súdu poslednej inštancie [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko)] môže byť na základe diskrečného rozhodnutia predsedu tohto súdu [Pierwszy Prezes Sądu Najwyższego (predseda Najvyššieho súdu, Poľsko)] bez svojho súhlasu pridelený na rozhodovanie na určitú dobu roku z jedného kolégia tohto súdu, v ktorom v súlade so svojím vzdelaním a kompetenciami zvyčajne rozhoduje, do iného kolégia tohto súdu, ktoré je príslušné na prejednávanie vecí iného druhu, než ktorými sa tento sudca doteraz zaoberal, ustanovenie článku 19 ods. 1 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať tak, že vyžaduje, aby takto pridelený sudca s cieľom chrániť svoju nezávislosť mal právo na účinný opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu na nezávislom a nestrannom súde v konaní, ktoré spĺňa požiadavky vyplývajúce z článkov 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie?

2.

A zároveň tak, že nezávislým a nestranným súdom vopred zriadeným zákonom, ktorý poskytuje účinnú súdnu ochranu jednotlivcom v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Európskej únie, nie je súd poslednej inštancie členského štátu [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)], zasadajúci v senáte zloženom z troch sudcov, z ktorých dvaja sú sudcovia, ktorí boli bez ich súhlasu pridelení predsedom tohto súdu na rozhodovanie zo svojho domovského kolégia tohto súdu do kolégia tohto súdu príslušného na prejednanie danej veci bez toho, aby sa predtým mohli proti rozhodnutiu o pridelení odvolať na nestrannom a nezávislom súde v konaní, ktoré spĺňa požiadavky vyplývajúce z článkov 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie?