1.

Možno za podnik poverený poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu podľa článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie [s ohľadom na článok 14 ZFEÚ, Protokol (č. 26) o službách všeobecného záujmu, ako aj na články 8 a 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (1)] považovať právnickú osobu, ktorá má na území Slovinskej republiky výlučné právo vykonávať činnosť kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov za výrobky rovnakého druhu, t. j. činnosť zahŕňajúcu:

2.

Majú sa články 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie, články 49, 56 a 106 ZFEÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (2), ako aj články 8 a 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej môže činnosť kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov za výrobky rovnakého druhu oprávnene vykonávať jediná právnická osoba na území členského štátu, a to ako neziskovú činnosť, čo znamená, že príjmy neprekročia skutočné výdavky na kolektívne plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov a že táto právnická osoba je povinná použiť zisk len na výkon činností a realizáciu opatrení na kolektívne plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov?

3.

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku, majú sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie, články 49, 56 a 106 ZFEÚ, zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery a tiež články 8 a 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, ktorou členský štát zmení činnosť kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov za výrobky rovnakého druhu, a to z trhovo orientovanej regulovanej ziskovej činnosti vykonávanej väčším počtom hospodárskych subjektov na činnosť, ktorú je oprávnená vykonávať len jedna organizácia, pričom ju musí vykonávať ako neziskovú činnosť v zmysle uvedenom v druhej otázke?

4.

Majú sa ustanovenia práva Únie uvedené v tretej otázke vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej nadobudnutie účinnosti novej právnej úpravy týkajúcej sa kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov vedie zo zákona (ex lege) k takému zásahu do vzťahov medzi jednotlivcami, že platnosť strácajú všetky zmluvy uzatvorené medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré vykonávali činnosť kolektívneho plnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov podľa predchádzajúcej právnej úpravy, a výrobcami s povinnosťou rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ako aj zmluvy uzatvorené medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré vykonávali činnosť kolektívneho plnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov podľa predchádzajúcej právnej úpravy, a hospodárskymi subjektmi vykonávajúcimi činnosť zberu a spracovania odpadov z výrobkov, na ktoré sa vzťahuje kolektívne plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov?

5.

Majú sa pri prijatí novej právnej úpravy uvedenej v tretej a štvrtej otázke zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladať v tom zmysle, že zákonodarca je povinný stanoviť prechodné obdobie a/alebo zaviesť systém náhrad? V prípade kladnej odpovede, aké kritéria treba splniť, aby boli prechodné obdobie alebo systém náhrad primerané?

6.

Majú sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie, články 49, 56 a 106 ZFEÚ smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, ako aj články 8 a 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej sa výrobcom, ktorí majú povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov a ktorí uvádzajú na trh 51 % výrobkov rovnakého druhu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ukladá povinnosť založiť právnickú osobu poverenú výkonom činnosti kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov a podľa ktorej sú výrobcovia výrobkov rovnakého druhu povinní v prípade akéhokoľvek zrušenia povolenia takúto právnickú osobu znovu založiť, alebo sa majú vyššie uvedené ustanovenia práva Únie vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej majetkovú účasť v takejto právnickej osobe môžu mať len výrobcovia?

7.

Majú sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie, články 49, 56 a 106 ZFEÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, ako aj články 8 a 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej výrobcovia, ktorí majú majetkovú účasť v právnickej osobe zabezpečujúcej kolektívne plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nemôžu byť osobami, ktoré vykonávajú zber alebo spracovanie odpadov z výrobkov na ktoré sa v danej právnickej osobe vzťahuje kolektívne plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov?

8.

Majú sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie, články 49, 56 a 106 ZFEÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, ako aj články 8 a 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej výrobca, ktorý má majetkovú účasť v právnickej osobe zabezpečujúcej kolektívne plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a právnická osoba zaoberajúca sa kolektívnym plnením povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov nemôžu:

9.

Majú sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie, články 49, 56 a 106 ZFEÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, ako aj články 8 a 8a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej sa obmedzenia uvedené v siedmej a ôsmej otázke vzťahujú aj na člena riadiaceho orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva činnosť kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, na člena kontrolného orgánu tejto právnickej osoby alebo na štatutárneho orgánu tejto osoby?

10.

Majú sa článok 16 Charty základných práv Európskej únie a články 49 a 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej sú výrobcovia, na ktorých sa vzťahuje povinnosť rozšírenej zodpovednosti výrobcov a ktorí uvádzajú na trh výrobky určené na použitie v domácnosti, povinní uzatvoriť zmluvu, ktorou poveria právnickú osobu s povolením vykonávať činnosť kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov plnením svojich povinností výrobcov vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov?