—

zrušil napadnutý rozsudok,

—

zrušil list Komisie z 2. marca 2020, ktorým zastupujúca generálna riaditeľka Komisie pre rozpočet vyzvala Westfälische Drahtindustrie GmbH na zaplatenie sumy vo výške 12 236 931,69 eura Komisii,

—

v dôsledku toho konštatoval, že Komisia musí započítať platby zaplatené Komisii spoločnosťou Westfälische Drahtindustrie v období od 29. júna 2011 do 16. júna 2015 vo výške 16 400 000 eur spolu s kompenzačným úrokom v celkovej výške 1 420 610 eur, teda celkovo sumu o výške 17 820 610 eur, na pokutu uloženú samostatne Všeobecným súdom vo veci Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia (T-393/10, EU:T:2015:515), s účinnosťou od 15. júla 2015, a že táto pokuta teda úplne zanikla zaplatením sumy vo výške 18 149 636,24 eura zo 17. októbra 2019,

—

uložil Komisii povinnosť zaplatiť spoločnosti Westfälische Drahtindustrie GmbH sumu 1 633 085,17 eura zvýšenú o kompenzačné úroky od 17. októbra 2019 až do úplného vrátenia dlžnej sumy,

—

subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok a uložil Komisii povinnosť zaplatiť všetkým trom odvolateľkám náhradu škody vo výške 12 236 931,69 eura vo forme započítania so sumou 12 236 931,36 eura požadovanou Komisiou od spoločnosti Westfälische Drahtindustrie GmbH listom z 2. marca 2020 a zaplatiť spoločnosti Westfälische Drahtindustrie GmbH sumu preplatku vo výške 1 633 085,17 eura zvýšenú o kompenzačné úroky od 17. októbra 2019 až do úplného vrátenia každej dlžnej sumy,

—

subsidiárne k návrhom uvedeným v bodoch 1 až 3 vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie,

a v každom prípade

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania.

1.

Napadnutý rozsudok porušuje právo Únie a obsahuje rozporuplné odôvodnenie. Je pravda, že Všeobecný súd tiež uznal zásadnú zmenu a nahradenie pokuty uloženej Komisiou odvolateľkám v priebehu roka 2010/2011. Napriek jasnosti opačného výroku a konštatovaniam Všeobecného súdu v rozsudku z 15. júla 2015 však Všeobecný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že rozhodnutie Komisie prijaté v roku 2010/2011 v rozpore s právom a pokuta, ktorá v ňom bola neprimerane uložená, zostala nezmenená a totožná.

2.

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd nerešpektoval právne dôsledky vyplývajúce z rozsudku z 15. júla 2015. Všeobecný súd porušil zásadu, podľa ktorej musia inštitúcie Únie vykonať povinnosť odstrániť dôsledky konkretizovanú vyhlásením rozsudku z 15. júla 2015.

3.

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom porušil základné procesné právo odvolateliek na účinnú súdnu ochranu, konkrétne ich právo byť vypočutý. Všetky tieto žalobné dôvody zamietol s tým istým odôvodnením, podľa ktorého pokuta zmenená rozsudkom z 15. júla 2015 nepredstavovala novú pokutu. Riešenie prijaté v napadnutom rozsudku, pokiaľ ide o právnu povahu pokút, je diskutabilné. Navyše medzi jednotlivými žalobnými dôvodmi neexistuje taká úzka súvislosť, ktorá by odôvodňovala ich zamietnutie na základe jediného právneho tvrdenia. Naopak, Všeobecný súd mal vykonať samostatné a náležité preskúmanie všetkých žalobných dôvodov. Nezdá sa, že by Všeobecný súd v napadnutom rozsudku dostatočne odôvodnil zamietnutie všetkých žalobných dôvodov.