1

Odvolateľky Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics SAE (ďalej len „Hengshi“) a Jushi Egypt for Fiberglass Industry SAE (ďalej len „Jushi“) sa svojím odvolaním domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 1. marca 2023, Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia (T‑301/20, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2023:93), ktorým Všeobecný súd zamietol ako nedôvodnú ich žalobu o neplatnosť vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/492 z 1. apríla 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte (Ú. v. EÚ L 108, 2020, s. 1, ďalej len „sporné nariadenie“), v rozsahu, v akom sa ich týka.

2

Rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80), Rada Európskej únie schválila Dohodu o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanú v Marrákeši 15. apríla 1994, ako aj dohody v prílohách 1 až 3 k tejto dohode, medzi ktorými sa uvádza aj Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda“).

3

Článok 2 antidumpingovej dohody s názvom „Vymedzenie dumpingu“ stanovuje:

„2.1   Na účely tejto dohody sa môže výrobok považovať za dumpingový, t. j. uvádzaný na trh inej krajiny za nižšiu cenu, ako je jeho normálna hodnota, ak je vývozná cena vyvážaného výrobku z jednej krajiny do druhej menšia, než je pri bežnom obchode porovnateľná cena obdobného výrobku určeného na spotrebu vo vyvážajúcej krajine.

2.2   Ak sa v rámci bežného obchodu nevyskytuje žiadny predaj obdobného výrobku na domácom trhu vyvážajúcej krajiny alebo ak v dôsledku mimoriadnej situácie na trhu alebo nízkeho objemu predaja na domácom trhu vyvážajúcej krajiny… taký predaj neumožňuje riadne porovnanie, dumpingové rozpätie sa určí porovnaním s porovnateľnou cenou obdobného výrobku vyvážaného do niektorej tretej krajiny za predpokladu, že táto cena je reprezentatívna, alebo porovnaním s výrobnými nákladmi v krajine pôvodu zvýšenými o príslušnú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk.

…“

4

V článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21, ďalej len „základné nariadenie“), ktorý má názov „Stanovenie dumpingu“, sa uvádza:

„1.   Normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu.

Tam, kde vývozca v krajine vývozu podobný výrobok nevyrába alebo nepredáva, môže však byť normálna hodnota stanovená na základe cien iných predávajúcich alebo výrobcov.

Ceny medzi stranami, o ktorých vyjde najavo, že sú v spojení alebo uzavreli medzi sebou kompenzačnú dohodu medzi stranami, sa nepovažujú za ceny v bežnom obchode a nemožno ich použiť na určenie normálnej hodnoty, pokiaľ nie je stanovené, že príslušný vzťah nemá na ne vplyv.

Aby sa určilo, či sú dve strany v spojení, možno zohľadniť vymedzenie osôb, ktoré sú v spojení, v zmysle článku 127 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 [z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558)].

…

5.   Náklady sa spravidla vypočítajú na základe záznamov vedených stranou, ktorá je predmetom prešetrovania, za predpokladu, že takéto záznamy sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami dotknutej krajiny a že sa preukáže, že záznamy primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku.

Ak nie sú náklady, ktoré súvisia s výrobou a predajom výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, primerane vyjadrené v záznamoch dotknutej strany, upravia alebo stanovia sa na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine, alebo ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť, na akomkoľvek inom rozumnom základe, vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov.

…

6.   Čiastky zodpovedajúce výške predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sú založené na skutočných údajoch, ktoré sa týkajú výroby a predaja podobného výrobku v bežnom obchode výrobcom alebo vývozcom, ktorý podlieha prešetrovaniu. Ak takéto čiastky nemožno stanoviť na takomto základe, môžu byť stanovené na základe:

…“

5

Článok 9 základného nariadenia s názvom „Ukončenie bez opatrení, uloženie konečného cla“ v odseku 4 stanovuje:

„Ak skutočnosti, tak ako boli stanovené s konečnou platnosťou, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujem [Európskej] Únie si vyžaduje intervenciu v súlade s článkom 21, [Európska] Komisia uloží konečné antidumpingové clo v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3 Ak sú v platnosti predbežné clá, Komisia začne tento postup najneskôr jeden mesiac pred uplynutím platnosti takýchto ciel.

Výška antidumpingového cla nesmie presiahnuť stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie [Európskej] únie.“

6

Článok 29 ods. 6 prvý pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 55), stanovuje:

„Informácie získané podľa tohto nariadenia sa použijú len na účel, na ktoré boli vyžiadané.“

7

Odôvodnenia 52, 312 a 331 sporného nariadenia uvádzajú:

…

…

8

Odôvodnenie 4 nariadenia Rady (ES) č. 1972/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 305, 2002, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 132), stanovuje:

„Považuje sa za primerané poskytnúť určité usmernenie, čo treba robiť, ak podľa článku 2 ods. 5 [nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45)] záznamy primerane nevyjadrujú náklady súvisiace s výrobou a predajom príslušného výrobku, a to predovšetkým za okolností, keď z dôvodu osobitnej situácie na trhu predaj podobného výrobku neumožňuje náležité porovnanie. V takýchto prípadoch sa musia získať príslušné údaje zo zdrojov, ktoré nie sú ovplyvnené touto deformáciou. Takýmito zdrojmi môžu byť náklady iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine alebo, ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť, akýkoľvek iný rozumný základ, vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov. Príslušné údaje sa môžu použiť buď na úpravu určitých položiek v záznamoch príslušnej strany alebo, ak to nie je možné, na stanovenie nákladov príslušnej strany.“

9

V bodoch 2 až 15 napadnutého rozsudku sú okolnosti predchádzajúce sporu zhrnuté takto:

10

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. mája 2020 podali odvolateľky žalobu o neplatnosť sporného nariadenia.

11

Uznesením z 11. novembra 2020 Všeobecný súd povolil združeniu Tech‑Fab Europe vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie.

12

Na podporu svojej žaloby o neplatnosť odvolateľky uviedli dva žalobné dôvody, z ktorých prvý bol založený na tom, že metóda použitá Komisiou na stanovenie jednak výrobných nákladov na TSV spoločnosti Hengshi, predajných, administratívnych a iných všeobecných nákladov (ďalej len „náklady PAV“) a jednak zisku, ktorý sa má zohľadniť pri výpočte vytvorenej normálnej hodnoty, bola v rozpore s článkom 2 ods. 3, 5, 6, 11 a 12, ako aj článkom 9 ods. 4 základného nariadenia a druhý bol založený na tom, že metóda, ktorú Komisia použila pri určovaní cenového podhodnotenia cien a orientačných cien odvolateliek, bola v rozpore s článkom 3 ods. 1 až 3 a 6, ako aj článkom 9 ods. 4 tohto nariadenia.

13

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol tieto dva žalobné dôvody, a teda aj žalobu v celom rozsahu. Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, Všeobecný súd zastával najmä názor, že Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia, rozhodnúť, že vzhľadom na to, že cena PSV uvedená v účtovných dokumentoch spoločnosti Hengshi nebola stanovená za podmienok úplnej hospodárskej súťaže, nebolo možné sa domnievať, že primerane zohľadňovala náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku, a že v dôsledku toho bolo potrebné pristúpiť k jej úprave. Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, Všeobecný súd sa domnieval, že bol neúčinný. Totiž aj za predpokladu, že by odvolateľky boli oprávnené spochybniť metódu, ktorú Komisia použila na stanovenie vývoznej ceny spoločnosti Jushi v rámci výpočtu rozpätia cenového podhodnotenia a orientačných cien, Všeobecný súd rozhodol, že takáto chyba nemôže viesť k zrušeniu sporného nariadenia, keďže aj keby bolo potrebné zohľadniť nové výpočty predložené Komisiou, ktoré brali do úvahy výhrady odvolateliek, tieto výpočty by v žiadnom prípade neviedli k zmene antidumpingového cla uloženého odvolateľkám, čo odvolateľky samy uznali.

14

Odvolateľky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor:

15

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

16

Tech‑Fab Europe navrhuje, aby Súdny dvor:

17

Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú tri odvolacie dôvody.

18

Svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 31 až 34 a 36 až 43 napadnutého rozsudku, odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd porušil článok 2 ods. 5 prvý pododsek základného nariadenia. Konkrétne uvádzajú, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že keďže cena PSV uvedená v účtovných dokladoch spoločnosti Hengshi nebola stanovená v podmienkach úplnej hospodárskej súťaže, nebolo možné sa domnievať, že táto cena primerane zohľadňovala náklady spojené s výrobou a predajom dotknutého výrobku, a preto ju bolo potrebné upraviť.

19

Na podporu tohto prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky v prvom rade tvrdia, že článok 2 ods. 5 základného nariadenia vykladaný reštriktívne a v závislosti od jeho kontextu neumožňuje Komisii odchýliť sa od nákladov uvedených v účtovných dokumentoch vyvážajúceho výrobcu len na základe skutočnosti, že časť nákladov nebola vynaložená za podmienok úplnej hospodárskej súťaže.

20

Všeobecný súd sa teda tým, že sa domnieval, že Komisia sa na základe širokej miery voľnej úvahy, ktorou disponuje, môže na účely vykonania úpravy odchýliť od nákladov zaznamenaných v účtovných dokumentoch strany, ktorá čelí prešetrovaniu, ak cena suroviny použitej na výrobu posudzovaného výrobku nie je stanovená v podmienkach úplnej hospodárskej súťaže, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď článku 2 ods. 5 prvému pododseku základného nariadenia priznal rozsah, ktorý nemá. V dôsledku toho Všeobecný súd v bode 29 napadnutého rozsudku tiež nesprávne rozhodol, že z dôvodu existencie tejto širokej miery voľnej úvahy sa jeho preskúmanie musí v tejto súvislosti obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založená napadnutá voľba, boli z vecného hľadiska správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutočností alebo k zneužitiu právomoci zo strany Komisie.

21

Keďže totiž druhá podmienka uvedená v článku 2 ods. 5 prvom pododseku základného nariadenia patrí do režimu výnimiek, táto podmienka sa musí vykladať reštriktívne, takže na účely jej uplatnenia musí Komisia vychádzať z objektívnych faktorov bez toho, aby vo vzťahu k nim disponovala voľnou úvahou. Keďže výnimka stanovená druhou podmienkou podľa článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia sa výslovne týka situácií, v ktorých účtovné doklady primerane neodrážajú náklady vynaložené predmetným výrobcom, a vzťahuje sa na situácie, v ktorých sú náklady ovplyvnené osobitnou situáciou na trhu, táto výnimka nemôže byť rozšírená na iné okolnosti – ako je skutočnosť, že predmetné náklady nie sú vynaložené za podmienok úplnej hospodárskej súťaže z dôvodu vzťahu v rámci skupiny –, ako sú tie, ktoré sú takto taxatívne stanovené v tomto ustanovení.

22

Okrem toho v bode 41 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nesprávne rozšíril pôsobnosť článku 2 ods. 5 tohto nariadenia, ktorý sa týka kvality účtovných dokladov, pričom analogicky vychádzal z článku 2 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý sa týka kvality a primeranosti výdavkov vynaložených stranami, ktoré sú v spojení.

23

V druhom rade odvolateľky tvrdia, že chyba, ktorej sa dopustil Všeobecný súd pri výklade článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia, je potvrdená judikatúrou orgánu WTO na urovnávanie sporov. Toto ustanovenie by sa totiž malo vykladať vo svetle článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, ako ho vykladá orgán WTO na urovnávanie sporov. Uvedený orgán však už v správe z 12. septembra 2019 konštatoval, že druhá podmienka uvedená v prvej vete článku 2.2.1.1 sa týka otázky, či záznamy vývozcu alebo výrobcu, ktorý je predmetom prešetrovania, predstavujú alebo správne a dostatočne reprodukujú náklady, ktoré vznikli vývozcovi alebo výrobcovi, ktorého sa týka prešetrovanie, ktoré majú skutočný vzťah k výrobe a predaju posudzovaného špecifického výrobku. Rovnako v správe prijatej 26. októbra 2016 odvolací orgán WTO okrem iného uviedol, že táto druhá podmienka si vyžaduje porovnanie nákladov uvedených v záznamoch výrobcu alebo vývozcu a nákladov vynaložených týmto výrobcom alebo vývozcom.

24

Preto sa podľa odvolateliek článok 2 ods. 5 prvý pododsek základného nariadenia má vykladať v tom zmysle, že Komisia sa musí obmedziť na overenie toho, či dokumenty uchovávané výrobcom, ktorý je predmetom prešetrovania, „správne a dostatočne“ zodpovedajú nákladom, ktoré tento výrobca vynaložil na výrobu a predaj dotknutého výrobku. Táto inštitúcia teda nie je oprávnená overovať, či záznamy dotknutého výrobcu primerane odrážajú určité hypotetické náklady, ktoré by mohli vzniknúť, ak by nekúpil surovinu od strany, s ktorou je v spojení. V prejednávanej veci mal Všeobecný súd z okolnosti uvedenej v bode 37 napadnutého rozsudku, že Jushi predala PSV spoločnosti Hengshi s dosiahnutím zisku, vyvodiť, že všetky náklady vynaložené na výrobu PSV a TSV boli správne zaznamenané v evidencii spoločnosti Hengshi. Všeobecný súd teda nesprávne rozhodol, že Komisia sa oprávnene odchýlila od záznamov spoločnosti Hengshi na stanovenie jej výrobných nákladov podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia.

25

Komisia a Tech‑Fab Europe sa domnievajú, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

26

V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie odvolateliek, podľa ktorého článok 2 ods. 5 základného nariadenia obsahuje výnimku, ktorá sa musí vykladať reštriktívne, treba pripomenúť, že podľa znenia článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia sa náklady spravidla vypočítajú na základe záznamov vedených stranou, ktorá je predmetom prešetrovania, za predpokladu, že takéto záznamy sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami dotknutej krajiny a primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku.

27

Ako Všeobecný súd uviedol v bode 27 napadnutého rozsudku a ako správne tvrdia odvolateľky, tento režim predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto sa musí vykladať reštriktívne.

28

Nič to však nemení na tom, že článok 2 ods. 5 základného nariadenia neukladá Komisii povinnosť bezpodmienečne a bez vykonania potrebných overení akceptovať informácie obsiahnuté v účtovných záznamoch výrobcu alebo vývozcu, ktorý je predmetom prešetrovania.

29

Ako Všeobecný súd správne pripomenul v bode 29 napadnutého rozsudku, v oblasti ochranných obchodných opatrení disponujú inštitúcie širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Preskúmanie zo strany súdu Únie vo vzťahu k aktom prijatým inštitúciami v rámci výkonu tejto širokej právomoci voľnej úvahy sa preto obmedzuje na overenie toho, či boli dodržané procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založená napadnutá voľba, boli z vecného hľadiska správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutočností alebo k zneužitiu právomoci. Toto obmedzené súdne preskúmanie sa vzťahuje najmä na rozhodnutie pre niektorú z rôznych metód výpočtu dumpingového rozpätia a na posúdenie normálnej hodnoty výrobku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2007, Ikea Wholesale, C‑351/04, EU:C:2007:547, body 40 a 41, ako aj citovanú judikatúru).

30

V prejednávanej veci v bodoch 34 a 40 napadnutého rozsudku Všeobecný súd poznamenal, že Komisia sa odchýlila od nákladov zaznamenaných v účtovných dokumentoch strany, ktorá je predmetom prešetrovania, pretože ceny suroviny používanej na výrobu posudzovaného výrobku sa nezdali byť stanovené za podmienok úplnej hospodárskej súťaže z dôvodu vzťahu v rámci skupiny. Okrem toho Komisia v odôvodnení 312 sporného nariadenia poznamenala, že ceny, za ktoré Hengshi kupovala PSV od spoločnosti Jushi, boli systematicky a podstatne nižšie ako ceny, za ktoré Jushi predávala ten istý výrobok nezávislým kupujúcim pôsobiacim na egyptskom trhu.

31

Odvolateľky sa v podstate domnievajú, že výnimka stanovená v článku 2 ods. 5 prvom pododseku základného nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že Komisia môže vypočítať náklady spojené s výrobou a predajom inak, než len na základe účtovných dokladov dotknutého výrobcu len vtedy, ak dokumenty uchovávané výrobcom, ktorý je predmetom prešetrovania, „správne a dostatočne“ nezodpovedajú nákladom, ktoré tento výrobca vynaložil na výrobu a predaj posudzovaného výrobku.

32

Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie a ciele, ktoré sleduje, ale aj kontext, ako aj všetky ustanovenia práva Únie. Aj vývoj ustanovenia práva Únie môže obsahovať relevantné prvky pre jeho výklad (rozsudky z 10. decembra 2018, Wightman a i., C‑621/18, EU:C:2018:999, bod 47, ako aj citovaná judikatúra a z 1. októbra 2019, Planet49, C‑673/17, EU:C:2019:801, bod 48).

33

Pokiaľ ide o cieľ článku 2 ods. 5 prvého a druhého pododseku základného nariadenia, treba uviesť, že jeho cieľom je zabezpečiť, aby náklady spojené s výrobou a predajom podobného výrobku použité v rámci výpočtu normálnej hodnoty uvedeného výrobku odrážali náklady, ktoré by výrobca vynaložil na domácom trhu krajiny vývozu.

34

Pokiaľ ide o kontext, ustanovenia článku 2 ods. 1 tretieho a štvrtého pododseku základného nariadenia, ktoré výslovne odkazujú na situácie, keď sú ceny ovplyvnené vzťahom v rámci skupiny, slúžia ako základ pre iné ustanovenia článku 2 týkajúce sa určenia normálnej hodnoty, vrátane ustanovení uvedených v článku 2 ods. 5 Neopakovanie týchto prvkov v článku 2 ods. 5 neznamená, že normotvorca Únie zamýšľal túto situáciu vylúčiť.

35

Okrem toho treba pripomenúť, že článok 2 ods. 5 nariadenia č. 384/96, ktoré základné nariadenie zrušilo a nahradilo, mal v podstate rovnaké znenie ako článok 2 ods. 5 základného nariadenia.

36

Z odôvodnenia 4 nariadenia č. 1972/2002, ktorým bolo toto ustanovenie doplnené do nariadenia č. 384/96, však vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle poskytnúť usmernenie k ďalšiemu postupu v prípade, že účtovné záznamy výrobcu primerane nevyjadrujú náklady súvisiace s výrobou a predajom príslušného výrobku, a to predovšetkým za okolností, keď z dôvodu osobitnej situácie na trhu predaj podobného výrobku neumožňuje náležité porovnanie. V takýchto prípadoch sa podľa tohto odôvodnenia musia získať príslušné údaje zo zdrojov, ktoré nie sú ovplyvnené „touto deformáciou“.

37

Z toho vyplýva, že Komisia musí byť schopná posúdiť náklady spojené s výrobou a predajom výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, na základe článku 2 ods. 5 základného nariadenia najmä v prípade, keď predaj podobného výrobku neumožňuje náležité porovnanie z dôvodu deformácie.

38

Všeobecný súd preto neporušil rozsah článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia, keď rozhodol, že toto ustanovenie nebráni Komisii, aby sa odchýlila od nákladov zaznamenaných v účtovných dokumentoch strany, ktorá je predmetom prešetrovania, ak sa ceny suroviny používanej na výrobu posudzovaného výrobku nezdajú byť stanovené za podmienok úplnej hospodárskej súťaže z dôvodu vzťahu v rámci skupiny.

39

V druhom rade odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že primerane nezohľadnil judikatúru orgánu WTO na urovnávanie sporov týkajúcu sa článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody.

40

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že prednosť medzinárodných dohôd, ktoré uzavrela Únia, pred sekundárnou právnou úpravou Únie vyžaduje, aby táto právna úprava bola v čo najširšej miere vykladaná v súlade s týmito dohodami, a na druhej strane, že Súdny dvor už odkázal na správy osobitnej skupiny WTO alebo odvolacieho orgánu zriadeného v rámci WTO na podporu svojho výkladu ustanovení dohôd uvedených v prílohe k Dohode o založení WTO (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2022, Yieh United Steel/Komisia, C‑79/20 P, EU:C:2022:305, body 101 a 102, ako aj citovanú judikatúru).

41

Všeobecný súd preto v bode 32 napadnutého rozsudku správne odkázal na správu odvolacieho orgánu WTO vo veci „Európska únia – Antidumpingové opatrenia týkajúce sa bionafty s pôvodom v Argentíne“ (WT/DS 473/AB/R), prijatú 26. októbra 2016, v ktorej sa okrem iného spresňuje rozsah pôsobnosti článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody na účely výkladu v podstate totožného ustanovenia článku 2 ods. 5 základného nariadenia, s cieľom potvrdiť, že toto posledné uvedené ustanovenie nevylučuje, aby sa Komisia mohla odchýliť od nákladov zaznamenaných v účtovných dokladoch strany, ktorá je predmetom prešetrovania, ak cena suroviny použitej na výrobu posudzovaného výrobku nie je stanovená za podmienok úplnej hospodárskej súťaže.

42

Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, z bodu 6.33 tejto správy totiž vyplýva, že možno konštatovať, že účtovné dokumenty primerane nezohľadňujú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku, ak sa transakcie týkajúce sa určitých vstupov spojených s výrobou a predajom tohto výrobku neuskutočňujú za podmienok úplnej hospodárskej súťaže.

43

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že Všeobecný súd neporušil článok 2 ods. 5 prvý pododsek základného nariadenia, keď rozhodol, že toto ustanovenie nebráni Komisii, aby sa odchýlila od nákladov zaznamenaných v účtovných dokumentoch strany, ktorá je predmetom prešetrovania, ak sa ceny suroviny používanej na výrobu posudzovaného výrobku nezdajú byť stanovené za podmienok úplnej hospodárskej súťaže z dôvodu vzťahu v rámci skupiny.

44

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba prvý odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

45

Druhý odvolací dôvod, ktorý sa týka bodov 72 až 76, 80 a 82 až 88 napadnutého rozsudku, pozostáva z dvoch častí.

46

V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky Všeobecnému súdu vytýkajú, že v bode 84 napadnutého rozsudku nesprávne vyložil a uplatnil článok 2 ods. 5 druhý pododsek základného nariadenia, keď sa domnieval, že Komisia bola oprávnená upraviť náklady PSV spoločnosti Hengshi na „akomkoľvek inom rozumnom základe“. Všeobecný súd konkrétne nezohľadnil rozsah podmienok uplatnenia článku 2 ods. 5 druhého pododseku základného nariadenia, podľa ktorých Komisia v zásade musí upraviť náklady, ktoré nie sú primerane vyjadrené v záznamoch tohto výrobcu. Keďže toto ustanovenie spresňuje, že Komisia sa môže opierať o „akýkoľvek iný rozumný základ“, len „ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť“, toto pravidlo má povahu výnimky a z tohto dôvodu ho treba vykladať reštriktívne.

47

V tejto súvislosti odvolateľky tvrdia, že – hoci v súlade s článkom 2 ods. 5 druhým pododsekom základného nariadenia náklady súvisiace s výrobou a predajom výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, ktoré nie sú primerane vyjadrené v záznamoch dotknutej strany, musia byť upravené alebo určené „na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine“ – Všeobecný súd na základe nesprávneho výkladu tohto ustanovenia v bode 86 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia bola v tomto prípade oprávnená vykonať tento výpočet „na akomkoľvek inom rozumnom základe“ z dôvodu, že náklady ostatných výrobcov neboli medzi sebou „porovnateľné“, a to vzhľadom na vzťah medzi spoločnosťami Jushi a Hengshi a štruktúru nákladov spoločnosti Jushi, vertikálne integrovanej spoločnosti. Podľa odvolateliek „porovnateľnosť“ nákladov iných výrobcov nie je súčasťou výnimiek z pravidla úpravy nákladov, ktoré nie sú primerane vyjadrené v záznamoch, stanovených v článku 2 ods. 5 druhom pododseku základného nariadenia.

48

Nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, keď konštatoval, že Komisia bola oprávnená uplatniť výnimku podľa článku 2 ods. 5 druhého pododseku základného nariadenia, bolo potvrdené v bode 87 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd sa v tomto bode totiž nesprávne domnieval, že skutočnosť, že Komisia pri vytváraní normálnej hodnoty TSV pre spoločnosť Hengshi v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia vychádzala z nákladov PAV a zisku spoločnosti Jushi z jej predaja TSV na domácom trhu, je irelevantná z dôvodu, že článok 2 ods. 5 tohto nariadenia sa zaoberá inou otázkou. Tieto ustanovenia sa však zaoberali tou istou otázkou, a to určením nákladových položiek, ktoré sa musia použiť na vytvorenie normálnej hodnoty. Výrobné náklady spoločnosti Jushi by preto malo byť možné použiť podľa článku 2 ods. 5 druhého pododseku základného nariadenia na určenie výrobných nákladov spoločnosti Hengshi.

49

Okrem toho podľa odvolateliek mal Všeobecný súd dospieť k záveru, že výrobné náklady PSV spoločnosti Jushi mohli byť platne použité na určenie výrobných nákladov spoločnosti Hengshi podľa článku 2 ods. 5 druhého pododseku základného nariadenia. Bolo by totiž nepresné tvrdiť, ako to urobil Všeobecný súd v bode 83 napadnutého rozsudku, že Komisia „neakceptovala“ výrobné náklady PSV spoločnosti Jushi, hoci táto inštitúcia použila vlastné výrobné náklady TSV vyrobených spoločnosťou Jushi, ktoré podľa definície zahŕňajú výrobné náklady PSV spoločnosti Jushi, na účely výpočtu jej dumpingového rozpätia. Skutočnosť, že spoločnosti Jushi a Hengshi sú prepojené, nemá žiadny vplyv na výrobné náklady PSV vyrábaných spoločnosťou Jushi, keďže tento výrobca nenakupoval ani suroviny, ani vstupy od spoločnosti Hengshi.

50

Komisia a Tech‑Fab Europe sa domnievajú, že prvú časť druhého odvolacieho dôvodu odvolateliek treba zamietnuť ako nedôvodnú.

51

Podľa článku 2 ods. 5 druhého pododseku základného nariadenia ak nie sú náklady, ktoré súvisia s výrobou a predajom výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, primerane vyjadrené v záznamoch dotknutej strany, upravia sa alebo stanovia sa na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine, alebo – ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť – na akomkoľvek inom rozumnom základe vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov.

52

V prejednávanej veci Komisia použila túto výnimku na úpravu nákladov PSV spoločnosti Hengshi tak, že tieto náklady upravila na „akomkoľvek inom rozumnom základe“ namiesto toho, aby vykonala úpravu „na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine“, teda na základe nákladov spoločnosti Jushi, ktorá je jediným ďalším výrobcom PSV v Egypte, vynaložených na výrobu uvedených PSV.

53

V prvom rade treba konštatovať, že Všeobecný súd v bode 79 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že keďže voľba použiť „akýkoľvek iný rozumný základ“ predstavuje režim výnimky zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 2 ods. 5 druhom pododseku základného nariadenia, má sa vykladať reštriktívne, čo navyše odvolateľky tvrdia na podporu tejto prvej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu. Na to, aby sa Komisia odchýlila od pravidla, podľa ktorého ak náklady súvisiace s výrobou a predajom výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, nie sú primerane vyjadrené v záznamoch dotknutej strany, musia byť upravené alebo stanovené na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine, musí sa opierať o dôkazy alebo prinajmenšom indície umožňujúce preukázať existenciu faktora, na základe ktorého sa úprava vykoná.

54

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bode 80 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia na odôvodnenie svojho rozhodnutia nepoužiť výrobné náklady PSV spoločnosti Jushi na účely úpravy nákladov na PSV spoločnosti Hengshi, a v dôsledku toho použiť iný rozumný základ, vychádzala zo skutočnosti, že Jushi bola spoločnosťou prepojenou so spoločnosťou Hengshi a že Jushi bola vertikálne integrovanou spoločnosťou, teda vyrábala a spotrebúvala svoje vlastné PSV na výrobu TSV, čo nebol prípad spoločnosti Hengshi, ktorá sa – pokiaľ ide o PSV – zásobuje od spoločnosti Jushi a iných prepojených čínskych dodávateľov, aby vyrábala TSV.

55

Na základe takýchto skutkových konštatovaní, ktoré odvolateľky nespochybňujú, mohol Všeobecný súd oprávnene vyvodiť záver, že výrobné náklady PSV spoločnosti Jushi nemohla Komisia použiť na účely predmetnej úpravy. Ako totiž Všeobecný súd uviedol v bode 86 napadnutého rozsudku, za takýchto okolností daná inštitúcia nemohla zohľadniť tieto náklady, keďže Jushi bola na rozdiel od spoločnosti Hengshi vertikálne integrovanou spoločnosťou. Všeobecný súd preto mohol oprávnene rozhodnúť, že Komisia bola vzhľadom na tieto skutkové okolnosti oprávnená odchýliť sa od výrobných nákladov PSV spoločnosti Jushi a vykonať úpravu na „akomkoľvek inom rozumnom základe“.

56

Odvolateľky ďalej tvrdia, že ak sa náklady PAV a zisk spoločnosti Jushi mohli použiť na stanovenie normálnej hodnoty TSV pre spoločnosť Hengshi podľa článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia, výrobné náklady spoločnosti Jushi by sa na základe článku 2 ods. 5 druhého pododseku základného nariadenia mohli tiež použiť na určenie výrobných nákladov spoločnosti Hengshi.

57

Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, sa Všeobecný súd v bode 87 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho posúdenia, keď zamietol toto tvrdenie z dôvodu, že predmetné ustanovenia sa zaoberajú odlišnými otázkami. Všeobecný súd totiž správne pripomenul, že zatiaľ čo článok 2 ods. 5 základného nariadenia sa týka výpočtu nákladov súvisiacich s výrobou a predajom posudzovaného výrobku, predmetom článku 2 ods. 6 tohto nariadenia je výpočet nákladov PAV a zisku založeného na predajoch podobného výrobku na domácom trhu v kontexte bežných operácií. Ide o samostatné prvky pri vytváraní normálnej hodnoty.

58

Napokon, pokiaľ ide o bod 83 napadnutého rozsudku, odvolateľky spochybňujú posúdenie skutkového stavu Všeobecným súdom, podľa ktorého Komisia „neakceptovala“ výrobné náklady spoločnosti Jushi na PSV. Toto nesprávne posúdenie jasne vyplýva z procesných písomností predložených Všeobecnému súdu, v ktorých Komisia uviedla, že na vytvorenie normálnej hodnoty druhov výrobku, ktoré sa nepredávali v reprezentatívnych množstvách, „boli použité vlastné výrobné náklady spoločnosti Jushi Egypt“.

59

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci odvolania Súdny dvor nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, o ktoré Všeobecný súd oprel svoje skutkové zistenia. Pokiaľ tieto dôkazy boli získané riadne a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, jedine Všeobecnému súdu prislúcha posúdiť hodnotu, ktorú treba priznať dôkazom, ktoré mu boli predložené, s výnimkou prípadu ich skreslenia (rozsudok z 11. januára 2024, Foz/Rada, C‑524/22 P, EU:C:2024:23, bod 37 a citovaná judikatúra).

60

O také skreslenie ide len vtedy, ak je bez zisťovania nových dôkazov hodnotenie existujúcich dôkazov zjavne nesprávne. Toto skreslenie však musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. Okrem toho, ak sa odvolateľ dovoláva skreslenia dôkazov, musí presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať chyby v analýze, ktoré viedli Všeobecný súd pri jeho posúdení k takémuto skresleniu (rozsudok z 11. januára 2024, Foz/Rada, C‑524/22 P, EU:C:2024:23, bod 38 a citovaná judikatúra).

61

V prejednávanej veci zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že pri výpočte nákladov PSV spoločnosti Hengshi sa Komisia rozhodla nepoužiť náklady na výrobu PSV spoločnosti Jushi, a preto použila iný rozumný základ. Procesná písomnosť, na ktorú poukazujú odvolateľky a v ktorej Komisia vyhlasuje, že „boli použité vlastné výrobné náklady spoločnosti Jushi Egypt“, odkazuje na náklady PSV vyrobených nie spoločnosťou Hengshi, ale spoločnosťou Jushi. V tejto súvislosti, ako Všeobecný súd konštatoval v bode 80 napadnutého rozsudku, na ktorý výslovne odkazuje bod 83 uvedeného rozsudku, Komisia neakceptovala výrobné náklady PSV spoločnosti Jushi z dôvodu väzieb existujúcich medzi týmito dvoma spoločnosťami, konkrétne že Jushi – hoci bola jediným ďalším výrobcom TSV v Egypte – bola na jednej strane spoločnosťou prepojenou so spoločnosťou Hengshi a na druhej strane vertikálne integrovanou spoločnosťou, čo nebol prípad spoločnosti Hengshi.

62

V tejto súvislosti sa však odvolateľky obmedzujú na tvrdenie, že konštatovanie Všeobecného súdu v bode 83 napadnutého rozsudku je postihnuté vecnou nesprávnosťou, bez toho, aby bližšie uviedli dôkazy, ktoré boli skreslené Všeobecným súdom, a bez toho aby preukázali chyby v analýze, ktoré pri posúdení viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu. Preto treba konštatovať, že odvolateľky tým, že nepredložili nijaký dôkaz odôvodňujúci ich tvrdenie o skreslení predmetných skutkových okolností Všeobecným súdom, neuniesli dôkazné bremeno, ktoré im v tejto súvislosti prináleží.

63

Táto výhrada musí byť preto zamietnutá.

64

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba zamietnuť prvú časť druhého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.

65

Na podporu druhej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky Všeobecnému súdu vytýkajú, že sa jednak dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia neporušila svoju povinnosť odôvodnenia, a jednak nesprávne vyhovel dôvodom, ktoré táto inštitúcia uviedla po prvýkrát až v konaní pred ním. Podľa odvolateliek odôvodnenie 331 sporného nariadenia nevysvetľuje, prečo Komisia musela použiť výnimku uvedenú v článku 2 ods. 5 druhom pododseku základného nariadenia na určenie výrobných nákladov spoločnosti Hengshi. Okrem toho Komisia v texte sporného nariadenia nevysvetlila dôvod, pre ktorý toto ustanovenie zavádza požiadavku „porovnateľnosti“, ale uplatnenie tejto výnimky odôvodňuje tým, že Jushi nebola porovnateľná so spoločnosťou Hengshi. Dôvod, pre ktorý sa rozhodla uplatniť výnimku stanovenú v článku 2 ods. 5 druhom pododseku základného nariadenia, Komisia uviedla po prvýkrát až vo svojom vyjadrení k žalobe pred Všeobecným súdom.

66

Komisia sa domnieva, že táto časť druhého odvolacieho dôvodu je v prvom rade nedôvodná a subsidiárne neúčinná.

67

Tech‑Fab Europe tvrdí, že druhú časť druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

68

Pokiaľ ide o nedostatok odôvodnenia uvádzaný odvolateľkami, treba konštatovať, že z odôvodnenia 331 sporného nariadenia vyplýva, že Komisia v ňom uviedla, že po posúdení, či účtovné doklady spoločnosti Hengshi primerane zohľadňovali náklady spojené s výrobou TSV, konštatovala, že transferové ceny za nákupy PSV spoločnosťou Hengshi od spoločnosti Jushi boli značne znížené vo vzťahu k trhovým cenám za rovnaké druhy výrobkov v Egypte, čiže neboli stanovené za podmienok úplnej hospodárskej súťaže.

69

Keďže Komisia takto uviedla dôvody, pre ktoré použila článok 2 ods. 5 druhý pododsek základného nariadenia, Všeobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že výhrada založená na porušení povinnosti odôvodnenia musí byť zamietnutá.

70

Napokon aj tvrdenie o porovnateľnosti, ktoré Komisia údajne uviedla po prvýkrát vo vyjadrení k žalobe, je neúčinné, keďže odôvodnenie 331 sporného nariadenia už poskytlo vysvetlenie dôvodov použitia „iného rozumného základu“ zo strany Komisie v zmysle uvedeného článku 2 ods. 5 druhého pododseku.

71

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba druhú časť druhého odvolacieho dôvodu odvolateliek zamietnuť ako čiastočne nedôvodnú a čiastočne neúčinnú. Druhý odvolací dôvod preto treba zamietnuť v celom rozsahu.

72

Svojím tretím odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 97 a 98 napadnutého rozsudku, odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že Komisia neporušila článok 9 ods. 4 základného nariadenia tým, že odvolateľkám uložila konečné antidumpingové clo vo výške 20 % presahujúce dumpingové rozpätie. Na podporu tohto odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že z výhrad, ktoré uviedli v rámci svojho prvého a druhého odvolacieho dôvodu, vyplýva, že Všeobecný súd nesprávne usúdil, že odvolateľky nepreukázali, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia. Všeobecný súd sa teda dopustil tiež nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia neuložila antidumpingové clo presahujúce dumpingové rozpätie, a že teda neporušila článok 9 ods. 4 základného nariadenia.

73

Podľa Komisie a Tech‑Fab Europe je tretí odvolací dôvod neúčinný.

74

Ako tvrdia odvolateľky, tretí odvolací dôvod predpokladá, že prvý a druhý odvolací dôvod boli vyhlásené za dôvodné. Keďže však tieto odvolacie dôvody boli zamietnuté, tento tretí odvolací dôvod – aj keby bol dôvodný – nemôže sám osebe viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku, takže ho treba vyhlásiť za neúčinný.

75

Vzhľadom na to, že sa nevyhovelo žiadnemu z odvolacích dôvodov uvedených odvolateľkami na podporu ich odvolania, treba toto odvolanie zamietnuť ako celok.

76

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní, je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

77

Keďže Komisia a Tech‑Fab Europe navrhli uložiť spoločnostiam Hengshi a Jushi povinnosť nahradiť trovy konania a tieto spoločnosti nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť im povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Komisia a Tech‑Fab Europe.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: