–

M. Valančius, v zastúpení: D. Poška, advokatas,

–

litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis, R. Dzikovič, V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė a E. Kurelaitytė, splnomocnení zástupcovia,

–

česká vláda, v zastúpení: L. Dvořáková, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

Írsko, v zastúpení: M. Browne, Chief State Solicitor, a M. Lane, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Fennelly, BL,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia,

–

holandská vláda, v zastúpení: K. Bulterman a C. S. Schillemans, splnomocnené zástupkyne,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a S. Żyrek, splnomocnení zástupcovia,

–

švédska vláda, v zastúpení: C. Meyer‑Seitz a A. M. Runeskjöld, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Erlbacher, A. Steiblytė a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 19 ods. 2 tretieho pododseku ZEÚ a článku 254 druhého odseku ZFEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Virgilijusom Valančiusom a Lietuvos Republikos Vyriausybė (vláda Litovskej republiky) vo veci zákonnosti rozhodnutí týkajúcich sa navrhnutia kandidáta Litovskej republiky na funkciu sudcu Všeobecného súdu Európskej únie.

3

Pod názvom „Podávanie návrhov výboru a žiadosť o doplňujúce informácie“ bod 6 pravidiel činnosti výboru ustanoveného v článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sú uvedené v prílohe rozhodnutia Rady 2010/124/EÚ z 25. februára 2010 o pravidlách činnosti výboru ustanoveného v článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 50, 2010, s. 18), stanovuje:

„Akonáhle vláda niektorého členského štátu navrhne nejakého kandidáta, zašle generálny sekretariát Rady tento návrh predsedovi výboru.

Výbor môže požiadať vládu, ktorá návrh predložila, aby mu zaslala doplňujúce informácie alebo iné údaje, ktoré výbor považuje pri svojich rokovaniach za potrebné.“

4

V § 52 ods. 3 Lietuvos Respublikos Vyriausybės įstatymas (zákon Litovskej republiky o vláde) z 19. mája 1994 (Žin., 1994, č. 43 – 772), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o vláde“), sa stanovuje, že litovská vláda vymenúva kandidátov do funkcie sudcov Súdneho dvora a Všeobecného súdu po získaní súhlasu prezidenta republiky a po porade s Lietuvos Respublikos Seimas (Parlament Litovskej republiky, ďalej len „Litovský parlament“) za podmienok stanovených v Lietuvos Respublikos Seimo statutas (Štatút parlamentu Litovskej republiky).

5

Body 1 až 3, 13, 15, 19 a 21 až 23 Pretendento į Europos Sąjungos Bendrojo Teismo teisėjus atrankos tvarkos aprašas (Opis postupu výberu kandidátov na funkciu sudcu Všeobecného súdu Európskej únie) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, prijatého vyhláškou ministra spravodlivosti Litovskej republiky č. 1R‑65 z 9. marca 2021, stanovujú:

„1. [Opis výberového konania] sa uplatňuje pri organizácii výberu kandidáta z Litovskej republiky na funkciu sudcu Všeobecného súdu Európskej únie (ďalej len ‚výberové konanie‘). Cieľom tohto výberového konania je pomôcť vláde, ktorá podľa § 52 ods. 3 [zákona o vláde] navrhuje kandidátov na funkciu sudcu Všeobecného súdu, predložiť návrh týkajúci sa konkrétneho kandidáta.

2. Pracovná skupina pre výberové konanie… je zriadená nariadením predsedu vlády Litovskej republiky. Pracovná skupina sa skladá zo siedmich osôb. Tvoria ju minister spravodlivosti Litovskej republiky (vedúci pracovnej skupiny) a zástupca parlamentu Litovskej republiky, zástupca prezidenta Litovskej republiky, Teisėjų taryba [(zástupca Súdnej rady)], zástupca Právnickej fakulty Univerzity Mykola Romera, zástupca Právnickej fakulty Vilniuskej univerzity a zástupca Právnickej fakulty Univerzity Vytautasa Veľkého. Za tajomníka pracovnej skupiny je vymenovaný úradník ministerstva spravodlivosti Litovskej republiky.

3. Pracovná skupina, berúc do úvahy šesť kritérií výberu kandidátov na funkciu sudcu Všeobecného súdu Európskej únie, v znení uvedenom v zmluvách, na ktorých je založená Európska únia, a podrobne v šiestej správe o činnosti výboru ustanoveného v článku 255 [ZFEÚ] uverejnenej na internetovej stránke tohto výboru…, informuje verejnosť o začatí výberového konania prostredníctvom oznámenia uverejneného na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti, v ktorom vyzve osoby spĺňajúce určené výberové kritériá na predloženie prihlášok (t. j. písomnej žiadosti na prijatie do výberového konania, životopisu a motivačného listu) zúčastniť sa na výberovom konaní.

…

13. Proces výberového konania pozostáva z posúdenia, či kandidáti spĺňajú kritériá stanovené v bode 3 opisu, vykonaného na základe dokumentov predložených kandidátmi, a z výberového pohovoru. Cieľom výberového pohovoru je doplniť hodnotenie kandidátov na základe dokumentov, ktoré predložili.

…

15. Počas výberu sa kandidáti vyhodnocujú na základe šiestich kritérií uvedených v bode 3 opisu: právnické schopnosti; odborná prax; vhodnosť na výkon sudcovskej funkcie; jazykové znalosti; schopnosť pracovať ako súčasť tímu v medzinárodnom pracovnom prostredí, v ktorom je zastúpených viacero právnych tradícií, a záruky nezávislosti, nestrannosti, bezúhonnosti a morálnej integrity.

…

19. Na konci procesu výberu každý člen pracovnej skupiny pridelí kandidátovi známku od 1 do 10. Najnižšie hodnotenie je 1 bod a najvyššie hodnotenie je 10 bodov. Jednotlivé bodové hodnotenia pridelené členmi pracovnej skupiny sa spočítajú. Zostaví sa zoznam podľa poradia stanoveného na základe dosiahnutých výsledkov. Na zozname musia byť uvedení všetci kandidáti, ktorí podľa posúdenia pracovnej skupiny spĺňajú kritériá pre výber na funkciu sudcu Všeobecného súdu Európskej únie, bez ohľadu na počet získaných bodov.

…

21. Na záver výberového konania vedúci pracovnej skupiny predloží litovskej vláde návrh právneho predpisu o vymenovaní najvyššie umiestneného kandidáta na vymenovanie za sudcu Všeobecného súdu Európskej únie, ku ktorému pripojí v prílohe zápisnicu zo zasadnutia pracovnej skupiny (zoznam podľa poradia zostavený pracovnou skupinou s uvedením počtu bodov získaných kandidátmi) a životopis najvyššie umiestneného kandidáta.

22. Ide o odporúčanie týkajúce sa najvyššie umiestneného kandidáta na miesto sudcu Všeobecného súdu Európskej únie adresované litovskej vláde, ktorá v súlade s § 52 ods. 3 zákona o vláde navrhuje kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu Európskej únie.

23. Najneskôr do piatich pracovných dní od skončenia výberového konania sa na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti uverejní zoznam podľa poradia kandidátov, ktorý zostavila pracovná skupina, bez uvedenia počtu bodov, ktoré kandidáti získali.“

6

Rozhodnutím prijatým po vzájomnej dohode vlád členských štátov na návrh litovskej vlády bol pán Valančius vymenovaný za sudcu Všeobecného súdu Európskej únie (ďalej len „Všeobecný súd“) s účinnosťou od 13. apríla 2016. Jeho funkčné obdobie sa skončilo 31. augusta 2019, ale po tomto dátume naďalej vykonával svoju funkciu podľa článku 5 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

7

V marci 2021 bola uverejnená výzva na podávanie prihlášok na účely výberu kandidáta z Litovskej republiky na funkciu sudcu Všeobecného súdu. Opis výberového konania bol stanovený vyhláškou č. 1R‑65 a bola vytvorená pracovná skupina zložená prevažne z nezávislých odborníkov (ďalej len „pracovná skupina“), ktorá bola poverená uskutočnením tohto výberového konania. Pracovná skupina následne uskutočnila tento výber, na základe ktorého zostavila zoznam úspešných kandidátov, zoradených zostupne podľa dosiahnutého počtu bodov (ďalej len „zoznam úspešných kandidátov“).

8

Dňa 11. mája 2021 minister spravodlivosti predložil litovskej vláde návrh rozhodnutia s cieľom navrhnúť kandidatúru najvyššie umiestnenej osoby na zozname kandidátov, a to pána Valančiusa, na funkciu sudcu Všeobecného súdu.

9

Rozhodnutím zo 6. apríla 2022 litovská vláda predložila prezidentovi Litovskej republiky a litovskému parlamentu na schválenie kandidatúru osoby, ktorá sa umiestnila na druhom mieste na zozname úspešných kandidátov.

10

Rozhodnutím zo 4. mája 2022 litovská vláda po získaní súhlasu prezidenta Litovskej republiky a litovského parlamentu navrhla túto osobu ako kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu.

11

Dňa 18. mája 2022 podal pán Valančius na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáhal po prvé zrušenia tohto rozhodnutia, po druhé, aby sa vláde uložila povinnosť obnoviť konanie o prejednaní a navrhnutí kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu v súlade s postupmi stanovenými zákonom a predložiť na prejednanie a navrhnúť kandidáta, ktorého pracovná skupina zaradila na najvyššie miesto, a po tretie, aby sa litovskej vláde uložila povinnosť nahradiť trovy konania.

12

Výbor ustanovený v článku 255 ZFEÚ vydal 5. júla 2022 negatívne stanovisko ku kandidátovi navrhnutému litovskou vládou.

13

Rozhodnutím zo 14. septembra 2022 litovská vláda predložila prezidentovi Litovskej republiky a litovskému parlamentu na schválenie kandidatúru osoby, ktorá sa umiestnila na treťom mieste na zozname úspešných kandidátov, do funkcie sudcu Všeobecného súdu, konkrétne Sauliusa Lukasa Kalėdu.

14

V tejto súvislosti má vnútroštátny súd pochybnosti, pokiaľ ide o výklad článku 19 ods. 2 tretieho pododseku ZEÚ a článku 254 druhého odseku ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o vplyv týchto ustanovení na vnútroštátne postupy navrhovania kandidátov do funkcie sudcu Všeobecného súdu.

15

Tento súd tvrdí, že judikatúra Súdneho dvora vychádzajúca najmä z rozsudku z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses (C‑64/16, EU:C:2018:117), uznala, že existuje prepojenie medzi požiadavkami nezávislosti a nestrannosti vnútroštátnych sudcov a účinnou súdnou ochranou v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

16

Úlohou sudcov Všeobecného súdu je pritom práve zabezpečiť takúto účinnú súdnu ochranu. Okrem toho podľa článku 19 ods. 2 tretieho pododseku ZEÚ a článku 254 druhého odseku ZFEÚ musia títo sudcovia spĺňať aj požiadavku nezávislosti, ktorú nemožno chápať tak, že má obmedzenejší rozsah pôsobnosti, než aký pre vnútroštátnych sudcov vyplýva z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, ako ho vykladá Súdny dvor.

17

Pokiaľ ide konkrétne o rozhodnutia o vymenovaní sudcov, vnútroštátny súd tvrdí, že tak judikatúra Súdneho dvora vyplývajúca najmä z rozsudkov z 26. marca 2020, Preskúmanie Simpson/Rada a HG/Komisia (C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232), a zo 6. októbra 2021, W.Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie) (C‑487/19, EU:C:2021:798), ako aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá vychádza najmä z rozsudku z 1. decembra 2020, Ástráðsson v. Island (CE:ECHR:2020:1201JUD002637418), stanovujú priamu súvislosť medzi zákonnosťou výberových konaní a vymenovaním vnútroštátnych sudcov ako inherentným prvkom práva na súd zriadený zákonom a požiadavkami nezávislosti a nestrannosti týchto sudcov.

18

Podľa vnútroštátneho súdu z tejto priamej súvislosti vyplýva povinnosť overiť, či nezrovnalosť, ku ktorej došlo pri vymenovaní sudcov, vytvára skutočné riziko, že iné zložky verejnej moci, najmä výkonná moc, by mohli uplatniť neoprávnenú diskrečnú právomoc, čím by ohrozili integritu výsledku menovacieho procesu, a vyvoláva tak u osôb podliehajúcich súdnej právomoci oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť dotknutých sudcov, čo by znamenalo porušenie tohto práva.

19

Pokiaľ ide o vymenovanie sudcu súdu Únie alebo navrhnutie kandidáta na funkciu sudcu takého súdu, otázka, či orgán poverený právomocou menovania alebo navrhovania dodržiava hmotnoprávne podmienky a základné procesné pravidlá takéhoto vymenovania alebo navrhnutia, by teda mala prvoradý význam, pretože by umožnila určiť, či je zaručená nestrannosť a nezávislosť dotknutého súdu Únie.

20

Za týchto podmienok Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

21

Rozhodnutím z 19. apríla 2023 litovská vláda po získaní súhlasu prezidenta Litovskej republiky a litovského parlamentu navrhla pána Kalėdu ako kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu.

22

Dňa 12. mája 2023 pán Valančius podal návrh na zrušenie tohto rozhodnutia v rámci konania o správnej žalobe začatého na vnútroštátnom súde po podaní jeho žaloby proti rozhodnutiu zo 4. mája 2022, pričom trval na ostatných žalobných návrhoch uvedených v bode 11 tohto rozsudku.

23

Vlády členských štátov rozhodnutím z 15. septembra 2023 vymenovali pána Kalėdu za sudcu Všeobecného súdu na funkčné obdobie, ktoré sa skončí 31. augusta 2025.

24

Na základe žiadosti o informácie z 26. septembra 2023 Súdny dvor požiadal vnútroštátny súd, aby spresnil, či vymenovanie pána Kalėdu za sudcu Všeobecného súdu má vplyv na predmet sporu vo veci samej, ktorý sa týka návrhu na vydanie súdneho príkazu konať, a či trvá na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

25

Listom z 10. októbra 2023 vnútroštátny súd uviedol, že dané vymenovanie nemá vplyv na predmet sporu vo veci samej a že trvá na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

26

Viaceré vlády, ktoré v prejednávanej veci predložili písomné pripomienky, vyjadrili pochybnosti o tom, či Súdny dvor má právomoc rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania. V podstate usudzujú, že postup vymenovania do funkcie sudcu Všeobecného súdu pozostáva z viacerých etáp, pričom prvou z nich je vnútroštátna etapa navrhnutia kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu. Táto etapa však nepatrí do pôsobnosti práva Únie, okrem iného článku 19 ods. 2 tretieho pododseku ZEÚ a článku 254 druhého odseku ZFEÚ, ale je upravená výlučne vnútroštátnym právom. Súdny dvor teda nemá právomoc rozhodovať o zlučiteľnosti prípadných vnútroštátnych predpisov upravujúcich túto vnútroštátnu etapu návrhu s uvedenými ustanoveniami.

27

Okrem toho niektoré z týchto vlád tvrdia, že postup vymenovania sudcu Všeobecného súdu sa končí prijatím rozhodnutia prijatého na základe spoločnej dohody vlád členských štátov, ktoré nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom z hľadiska jeho zákonnosti. V dôsledku toho Súdny dvor a fortiori nemá právomoc rozhodnúť o vnútroštátnej etape návrhu, ktorá je súčasťou takéhoto postupu vymenovania.

28

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 19 ods. 2 tretieho pododseku ZEÚ a článku 254 druhého odseku ZFEÚ sú sudcovia Všeobecného súdu vymenovaní na základe vzájomnej dohody vlád členských štátov po porade s výborom ustanoveným v článku 255 ZFEÚ. Podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia je výbor zriadený na účely poskytnutia stanoviska k vhodnosti kandidátov vykonávať funkciu sudcu a generálneho advokáta Súdneho dvora a Všeobecného súdu predtým, ako vlády členských štátov pristúpia k vymenovaniu v súlade s článkami 253 a 254 ZFEÚ. Ako vyplýva z bodu 6 prvého odseku pravidiel fungovania výboru stanoveného v článku 255 ZFEÚ, ktoré sú uvedené v prílohe rozhodnutia 2010/124, vláda členského štátu predloží výboru vec na základe návrhu kandidáta, ktorý predsedovi tohto výboru zašle Generálny sekretariát Rady.

29

Zo spoločného výkladu týchto ustanovení vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bodoch 52 a 53 svojich návrhov, že postup vymenovania sudcu Všeobecného súdu sa skladá z troch etáp. V prvej etape vláda dotknutého členského štátu navrhne kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu, pričom tento návrh predloží Generálnemu sekretariátu Rady. V druhej etape výbor ustanovený v článku 255 ZFEÚ poskytuje stanovisko k vhodnosti tohto kandidáta na výkon funkcie sudcu Všeobecného súdu vzhľadom na požiadavky stanovené v článku 254 druhom odseku ZFEÚ. V tretej etape, ktorá nasleduje po porade s týmto výborom, vlády členských štátov prostredníctvom svojich zástupcov vymenujú uvedeného kandidáta za sudcu Všeobecného súdu rozhodnutím prijatým po vzájomnej dohode na návrh vlády dotknutého členského štátu.

30

Z toho vyplýva, že rozhodnutie vlády členského štátu o návrhu kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu, akým sú rozhodnutia dotknuté vo veci samej, predstavuje prvú etapu postupu vymenovania upraveného v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a článku 254 druhom odseku ZFEÚ. Takéto rozhodnutie teda z tohto dôvodu patrí do pôsobnosti týchto ustanovení.

31

Ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 24, 58 a 59 svojich návrhov, navrhnutie kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu, rovnako ako vymenovanie, síce patrí do právomoci členských štátov, ale tieto štáty musia pri výkone tejto právomoci dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie a najmä z článku 19 ods. 2 tretieho pododseku ZEÚ a článku 254 druhého odseku ZFEÚ [pozri analogicky rozsudky z 24. júna 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu), C‑619/18, EU:C:2019:531, bod 52, ako aj z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, bod 57 a citovanú judikatúru], ktorých výklad zjavne patrí do právomoci Súdneho dvora podľa článku 267 ZFEÚ [rozsudok z 22. marca 2022, Prokurator Generalny a i. (Disciplinárny senát Najvyššieho súdu – Vymenovanie), C‑508/19, EU:C:2022:201, bod 57, ako aj citovaná judikatúra].

32

Skutočnosť, že rozhodnutia o vymenovaní sudcov Všeobecného súdu prijaté na základe spoločnej dohody zástupcami vlád členských štátov, ktorí nekonajú v postavení členov Rady, ale v postavení zástupcov svojich vlád, a teda spoločne vykonávajú právomoci členských štátov, nepodliehajú preskúmaniu zákonnosti, ktoré vykonáva súd Únie na základe článku 263 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 16. júna 2021, Sharpston/Rada a zástupcovia vlád členských štátov, C‑685/20 P, EU:C:2021:485, body 46 a 49, ako aj citovanú judikatúru), je v tejto súvislosti irelevantná.

33

Ako totiž v podstate uviedol generálny advokát v bode 26 svojich návrhov, nedostatok právomoci Súdneho dvora preskúmať zákonnosť týchto rozhodnutí o vymenovaní nemá vplyv na jeho právomoc odpovedať na prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu práva Únie, ktoré položil vnútroštátny súd v rámci sporu, ktorého predmetom je zákonnosť vnútroštátnych rozhodnutí o návrhu kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu.

34

Za týchto podmienok má Súdny dvor právomoc rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

35

Litovská vláda vyjadruje pochybnosti týkajúce sa prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania. V prvom rade uvádza, že požadovaný výklad článku 19 ods. 2 tretieho pododseku ZEÚ a článku 254 druhého odseku ZFEÚ nemá žiadnu súvislosť s predmetom sporu vo veci samej, keďže tento spor sa riadi výlučne vnútroštátnym právom a podľa tohto práva vnútroštátny súd nemá právomoc rozhodnúť o uvedenom spore. Ďalej uvádza, že položené otázky sú hypotetické, keďže spor vo veci samej sa netýka zákonnosti vnútroštátneho postupu navrhovania kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu, ani dodržania tohto postupu v prejednávanej veci. Napokon tvrdí, že odpoveď na položené otázky už nie je potrebná na to, aby vnútroštátny súd mohol rozhodnúť o spore vo veci samej, pretože tento spor sa stal bezpredmetným z dôvodu vymenovania pána Kalėdu za sudcu Všeobecného súdu, čo vlastne znemožňuje uspokojenie nárokov žalobcu vo veci samej týkajúcich sa obnovenia konzultácií a návrhu kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu.

36

V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok položených Súdnemu dvoru. Súdny dvor je preto v zásade povinný rozhodnúť, keď sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie (rozsudok z 21. decembra 2023, Infraestruturas de Portugal a Futrifer Indústrias Ferroviárias, C‑66/22, EU:C:2023:1016, bod 33, ako aj citovaná judikatúra).

37

Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 21. decembra 2023, Infraestruturas de Portugal a Futrifer Indústrias Ferroviárias, C‑66/22, EU:C:2023:1016, bod 34 a citovaná judikatúra).

38

V prejednávanej veci, pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie založené na neexistencii vzťahu medzi požadovaným výkladom práva Únie a sporom vo veci samej, keďže tento spor sa riadi výlučne vnútroštátnym právom, treba uviesť – ako bolo uvedené v bode 30 tohto rozsudku –, že vnútroštátne rozhodnutie o navrhnutí kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu predstavuje prvú etapu postupu vymenovania upraveného v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a článku 254 druhom odseku ZFEÚ. Spor vo veci samej sa však týka zákonnosti vnútroštátnych rozhodnutí o navrhnutí kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu z hľadiska požiadaviek stanovených v týchto ustanoveniach. Za týchto okolností nie je zjavné, že požadovaný výklad týchto ustanovení nemá žiadnu súvislosť s predmetom tohto sporu.

39

Pokiaľ ide o údajný nedostatok právomoci vnútroštátneho súdu rozhodnúť o predmetnom spore, stačí pripomenúť, že v rámci prejudiciálneho konania upraveného v článku 267 ZFEÚ neprináleží Súdnemu dvoru preverovať, či bol návrh na začatie prejudiciálneho konania prijatý v súlade s vnútroštátnymi organizačnými normami a pravidlami súdneho konania, ani osobitne skúmať otázku, či je návrh, o ktorom prebieha konanie na vnútroštátnom súde, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, podľa týchto pravidiel prípustný [rozsudok zo 6. októbra 2021, W. Ż.(Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie, C‑487/19, EU:C:2021:798, bod 96 a citovaná judikatúra). Súdny dvor sa tak musí pridŕžať návrhu súdu členského štátu na začatie prejudiciálneho konania, pokiaľ nie je zrušený v rámci vnútroštátnych opravných prostriedkov stanovených vnútroštátnym právom (rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank,C‑132/20, EU:C:2022:235, bod 70 a citovaná judikatúra). Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však nevyplýva, že by v prejednávanej veci došlo k zrušeniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

40

Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenie založené na hypotetickej povahe položených otázok, treba zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí litovská vláda, sú tieto otázky odôvodnené pochybnosťami vnútroštátneho súdu o tom, či sú s ustanoveniami práva Únie, o ktorých výklad žiada, zlučiteľné konkrétne postupy, podľa ktorých sa uskutočnilo vnútroštátne konanie o navrhnutí kandidáta Litovskej republiky na funkciu sudcu Všeobecného súdu, a dospelo k prijatiu rozhodnutí o navrhnutí, o ktoré ide vo veci samej. Vzhľadom na to, že spor vo veci samej sa týka zákonnosti týchto rozhodnutí z hľadiska uvedených ustanovení práva Únie, nezdá sa, že by problém nastolený v položených otázkach bol hypotetický.

41

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že odpoveď na tieto otázky už nie je potrebná na to, aby vnútroštátny súd mohol rozhodnúť o spore vo veci samej z dôvodu, že pán Kalėda bol medzičasom vymenovaný za sudcu Všeobecného súdu, treba uviesť, že vnútroštátny súd vo svojej odpovedi na žiadosť Súdneho dvora o informácie z 26. septembra 2023 uviedol, že toto vymenovanie nemá vplyv na predmet sporu vo veci samej a že trvá na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Okrem toho je medzi účastníkmi konania vo veci samej nesporné, že tento spor stále prebieha.

42

Vzhľadom na to, že ani zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, ani z odpovede vnútroštátneho súdu na žiadosť Súdneho dvora o informácie nevyplýva, že žalobca vo veci samej vzal späť svoju žalobu alebo že všetky jeho nároky boli alebo už nemôžu byť uspokojené v celom rozsahu, a teda, že spor vo veci samej sa stal zjavne bezpredmetným, odpoveď na položené otázky je aj naďalej nevyhnutná na to, aby vnútroštátny súd mohol o tomto spore rozhodnúť [pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. februára 2023, Towarzystwo Ubezpieczeń Ż (Klamlivé vzorové poistné zmluvy), C‑208/21, EU:C:2023:64, bod 46 a citovanú judikatúru].

43

Za týchto okolností je návrh na začatie prejudiciálneho konania prípustný.

44

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 19 ods. 2 tretí pododsek ZEÚ a článok 254 druhý odsek ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby vláda členského štátu, ktorá zriadila skupinu nezávislých odborníkov poverenú hodnotením kandidátov na funkciu sudcu Všeobecného súdu a vypracovaním zoznamu kandidátov spĺňajúcich požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach, navrhla spomedzi kandidátov nachádzajúcich sa na tomto zozname iného kandidáta než kandidáta, ktorý sa umiestnil najvyššie.

45

S cieľom odpovedať na tieto otázky treba na úvod pripomenúť, že podľa článku 19 ods. 2 tretieho pododseku ZEÚ a článku 254 druhého odseku ZFEÚ sa sudcovia Všeobecného súdu vyberajú spomedzi osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a ktoré spĺňajú predpoklady požadované na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií.

46

Pokiaľ ide konkrétne o požiadavku nezávislosti stanovenú v týchto ustanoveniach, treba pripomenúť, že táto požiadavka patrí do podstaty práva na účinnú súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktoré má zásadný význam ako záruka ochrany všetkých práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, a zachovania spoločných hodnôt členských štátov uvedených v článku 2 ZEÚ, najmä hodnoty právneho štátu [rozsudky z 26. marca 2020, Preskúmanie Simpson/Rada a HG/Komisia, C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, body 70 a 71, ako aj z 21. decembra 2023, Krajowa Rada Sądownictwa (Zotrvanie v sudcovskej funkcii), C‑718/21, EU:C:2023:1015, bod 61].

47

Táto požiadavka nezávislosti súdov stanovená najmä v článku 19 ZEÚ tak konkretizuje jednu zo základných hodnôt Únie a jej členských štátov zakotvených v článku 2 ZEÚ, ktoré definujú samotnú identitu Únie ako spoločného právneho poriadku a ktorých rešpektovanie prináleží tak Únii, ako aj členským štátom [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. februára 2022, Maďarsko/Parlament a Rada, C‑156/21, EU:C:2022:97, body 127 a 232, ako aj citovanú judikatúru, a z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov), C‑204/21, EU:C:2023:442, bod 67].

48

Vzhľadom na to, že požiadavka nezávislosti, ktorá zahŕňa dve hľadiská, a to nezávislosť v užšom zmysle slova a nestrannosť [pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, body 121 a 122, ako aj citovanú judikatúru], je neoddeliteľne spojená s poslaním súdnictva, a že článok 19 ZEÚ zveruje Súdnemu dvoru Európskej únie a vnútroštátnym súdom spoločnú úlohu zabezpečiť súdne preskúmanie v právnom poriadku Únie, táto požiadavka sa uplatňuje tak na úrovni Únie, okrem iného vo vzťahu k členom Všeobecného súdu, ako aj na úrovni členských štátov, vo vzťahu k vnútroštátnym súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses,C‑64/16, EU:C:2018:117, body 32 a 42, ako aj citovanú judikatúru).

49

Okrem toho požiadavka týkajúca sa súdu zriadeného zákonom úzko súvisí najmä s požiadavkou nezávislosti v tom zmysle, že ich cieľom je dodržiavanie základných zásad, ktorými sú vláda práva a deľba moci, teda základné zásady právneho štátu, ktorých hodnota je potvrdená v článku 2 ZEÚ. Každá z týchto požiadaviek vychádza zo zásadnej potreby zachovať dôveru, ktorú musí súdna moc vzbudzovať u osoby podliehajúcej súdnej právomoci, a nezávislosť súdnej moci vo vzťahu k ostatným zložkám moci [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, W.Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie), C‑487/19, EU:C:2021:798, bod 124, a z 22. februára 2022, Openbaar Ministerie (Súd zriadený zákonom v členskom štáte, ktorý vydal zatykač), C‑562/21 PPU a C‑563/21 PPU, EU:C:2022:100, bod 56].

50

Požiadavka na súd zriadený zákonom už svojou povahou zahŕňa postup vymenovania sudcov [pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 2020, Preskúmanie Simpson/Rada a HG/Komisia, C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, bod 74 a citovanú judikatúru], pričom treba spresniť, že nezávislosť súdu sa meria okrem iného spôsobom, akým boli jeho členovia vymenovaní [pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, Krajowa Rada Sądownictwa (Zotrvanie v sudcovskej funkcii), C‑718/21, EU:C:2023:1015, bod 60 a citovanú judikatúru].

51

V tejto súvislosti je dôležité, aby hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá, ktorými sa riadi vymenovanie sudcov, boli také, že u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemôžu vyvolať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu vo vzťahu k jednotlivým záujmom, o ktorých rozhodujú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2020, Preskúmanie Simpson/Rada a HG/Komisia, C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, bod 71). Na tento účel je okrem iného dôležité, aby tieto hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá boli koncipované tak, aby umožnili vylúčiť nielen akýkoľvek priamy vplyv vo forme pokynov, ale aj nepriame formy vplyvu, ktoré by mohli ovplyvňovať rozhodnutia dotknutých sudcov, a vylúčiť tak akýkoľvek nedostatok dojmu nezávislosti alebo nestrannosti týchto sudcov, ktorý by mohol narušiť dôveru, ktorú musí súdnictvo v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte vzbudzovať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank,C‑132/20, EU:C:2022:235, body 96 až 97, ako aj citovanú judikatúru).

52

V tomto kontexte môže nezrovnalosť, ku ktorej došlo v postupe vymenovania sudcov v rámci dotknutého súdneho systému, spôsobiť porušenie základného práva na nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom, ak má táto nezrovnalosť takú povahu a závažnosť, že vytvára skutočné riziko, že iné zložky verejnej moci, najmä výkonná moc, môžu uplatniť nenáležitú diskrečnú právomoc ohrozujúcu integritu výsledku, ku ktorému vedie proces vymenovania. Takáto nezrovnalosť by totiž u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvolala oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť dotknutého sudcu alebo sudcov. Platí to v prípade, keď ide o uplatňovanie základných pravidiel, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť vytvárania a fungovania tohto súdneho systému [pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 2020, Preskúmanie Simpson/Rada a HG/Komisia, C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, body 75 a 76, ako aj z 22. februára 2022, Openbaar Ministerie (Súd zriadený zákonom v členskom štáte, ktorý vydal zatykač), C‑562/21 PPU a C‑563/21 PPU, EU:C:2022:100, body 72 a 73, ako aj citovanú judikatúru].

53

Pokiaľ ide o sudcov Všeobecného súdu, hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá týkajúce sa ich vymenovania musia u osôb podliehajúcich súdnej právomoci umožniť vylúčiť akékoľvek oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o to, či spĺňajú požiadavky stanovené v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a článku 254 druhom odseku ZFEÚ, ktoré sa týkajú „záruk nezávislosti“, ako aj „predpokladov požadovaných na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií“. Na tento účel je najmä potrebné, ako uviedol generálny advokát v bodoch 59 až 61 a 65 svojich návrhov, zabezpečiť integritu celého postupu vymenovania sudcov Všeobecného súdu, a teda aj jeho výsledku v každej etape, z ktorej sa tento postup skladá.

54

Pokiaľ ide v prvom rade o vnútroštátnu etapu navrhnutia kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu, o ktorú konkrétne ide vo veci samej, treba uviesť, že v prípade neexistencie osobitných ustanovení v práve Únie na tento účel prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby upravil procesné podmienky navrhnutia takéhoto kandidáta. pokiaľ tieto podmienky nemôžu vyvolať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci oprávnené pochybnosti o tom, či navrhovaný kandidát spĺňa požiadavky stanovené v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a článku 254 druhom odseku ZFEÚ.

55

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, každý členský štát preto môže alebo nemusí stanoviť postup výberu a navrhnutia kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu.

56

Skutočnosť, že zástupcovia zákonodarnej alebo výkonnej moci sa zapájajú do procesu vymenovania sudcov, v tejto súvislosti nemôže sama osebe vyvolať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci také oprávnené pochybnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2022, Openbaar Ministerie (Súd zriadený zákonom v členskom štáte, ktorý vydal zatykač), C‑562/21 PPU a C‑563/21 PPU, EU:C:2022:100, body 75 a 76, ako aj citovanú judikatúru]. Účasť nezávislých poradných orgánov, ako aj existencia povinnosti odôvodnenia vo vnútroštátnom práve však môžu prispieť k väčšej objektivite postupu vymenovania tým, že obmedzia voľnú úvahu, ktorou môže disponovať menovací orgán (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika,C‑896/19, EU:C:2021:311, body 66 až 71, ako aj citovanú judikatúru).

57

Pokiaľ ide ďalej o hmotnoprávne podmienky výberu a navrhnutia kandidátov na funkciu sudcu Všeobecného súdu, členské štáty – hoci disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri definovaní týchto podmienok – musia bez ohľadu na procesné podmienky použité na tento účel dbať na to, aby navrhnutí kandidáti spĺňali požiadavky nezávislosti a odbornej spôsobilosti stanovené v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a článku 254 druhom odseku ZFEÚ.

58

V druhom rade overenie vhodnosti kandidátov navrhnutých členskými štátmi na výkon funkcie sudcu Všeobecného súdu z hľadiska požiadaviek uvedených v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a článku 254 druhom odseku ZFEÚ takisto patrí do zodpovednosti výboru ustanoveného v článku 255 ZFEÚ.

59

Na účely prijatia svojho stanoviska k tejto vhodnosti musí totiž tento výbor overiť, či navrhovaný kandidát spĺňa požiadavky nezávislosti a odbornej spôsobilosti, ktoré sa v súlade s článkom 19 ods. 2 tretím pododsekom ZEÚ a článkom 254 druhým odsekom ZFEÚ vyžadujú na výkon funkcie sudcu Všeobecného súdu.

60

Ako uviedol uvedený výbor v jednej zo svojich správ o činnosti, v tejto súvislosti existencia otvoreného, transparentného a riadneho výberového konania je síce relevantným aspektom v rámci overenia toho, či navrhovaný kandidát dodržal tieto požiadavky, avšak neexistencia takéhoto konania sama osebe nepredstavuje dôvod umožňujúci pochybovať o takom dodržaní.

61

Na účely takéhoto overenia môže výbor stanovený v článku 255 ZFEÚ, ako stanovuje bod 6 druhý odsek jeho pravidiel činnosti uvedených v prílohe rozhodnutia 2010/124, požiadať vládu, od ktorej návrh pochádza, aby mu poskytla doplňujúce informácie alebo iné informácie, ktoré považuje za potrebné na svoje rokovania, pričom táto vláda je v súlade so zásadou lojálnej spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 ZEÚ povinná poskytnúť mu takéto informácie a dôkazy.

62

V treťom rade úloha zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek stanovených v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a článku 254 druhom odseku ZFEÚ prináleží tiež vládam členských štátov prostredníctvom ich zástupcov, pokiaľ sa vzhľadom na stanovisko výboru ustanoveného v článku 255 ZFEÚ rozhodnú vymenovať za sudcu Všeobecného súdu kandidáta navrhnutého jednou z týchto vlád. Po vymenovaní sa totiž tento kandidát stáva sudcom Únie a nezastupuje členský štát, ktorý ho navrhol.

63

Vzhľadom na vyššie uvedené treba usudzovať, že pokiaľ tak ako vo veci samej členský štát stanovil postup výberu kandidátov na funkciu sudcu Všeobecného súdu, v rámci ktorého bola skupina zložená prevažne z nezávislých odborníkov poverená hodnotením týchto kandidátov a vypracovaním zoznamu tých z nich, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a v článku 254 druhom odseku ZFEÚ, samotná skutočnosť, že vláda tohto členského štátu sa rozhodla navrhnúť iného kandidáta z tohto zoznamu, ako kandidáta, ktorý sa umiestnil najvyššie, sama osebe nepostačuje na vyvodenie záveru, že tento návrh môže vyvolať oprávnené pochybnosti o tom, či navrhovaný kandidát spĺňa tieto požiadavky.

64

V prejednávanej veci totiž z bodov 1 až 3, 13, 15, 19 a 21 až 23 opisu výberového konania v prvom rade vyplýva, že táto skupina odborníkov mala hodnotiť uvedených kandidátov z hľadiska požiadaviek v týchto ustanoveniach, ako ich spresnil výbor ustanovený v článku 255 ZFEÚ vo svojich správach o činnosti. Zoznam vypracovaný touto skupinou obsahoval len kandidátov, ktorých táto skupina považovala za kandidátov spĺňajúcich tieto požiadavky. Skutočnosť, že táto skupina uviedla kandidáta, ktorý sa na tomto zozname umiestnil najvyššie, mala napokon len povahu odporúčania litovskej vláde, ktorej v súlade s § 52 ods. 3 zákona o vláde prináležalo navrhnúť kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu.

65

Skutočnosť, že výbor ustanovený v článku 255 ZFEÚ vyjadril kladné stanovisko voči kandidátovi navrhnutému litovskou vládou, ktorý bol v tomto zozname na treťom mieste, potvrdzuje, že rozhodnutie vlád členských štátov vymenovať tohto kandidáta je v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a článku 254 druhom odseku ZFEÚ.

66

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 19 ods. 2 tretí pododsek ZEÚ a článok 254 druhý odsek ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vláda členského štátu, ktorá zriadila skupinu nezávislých odborníkov poverenú hodnotením kandidátov na funkciu sudcu Všeobecného súdu a vypracovaním zoznamu kandidátov spĺňajúcich požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach, navrhla spomedzi kandidátov nachádzajúcich sa na tomto zozname iného kandidáta než kandidáta, ktorý sa umiestnil najvyššie, pod podmienkou, že navrhnutý kandidát spĺňa tieto požiadavky.

67

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Článok 19 ods. 2 tretí pododsek ZEÚ a článok 254 druhý odsek ZFEÚ

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby vláda členského štátu, ktorá zriadila skupinu nezávislých odborníkov poverenú hodnotením kandidátov na funkciu sudcu Všeobecného súdu Európskej únie a vypracovaním zoznamu kandidátov spĺňajúcich požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach, navrhla spomedzi kandidátov nachádzajúcich sa na tomto zozname iného kandidáta než kandidáta, ktorý sa umiestnil najvyššie, pod podmienkou, že navrhnutý kandidát spĺňa tieto požiadavky.