Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 11. júla 2024(1)

Vec C‑121/23 P

Swissgrid AG

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Vnútorný trh s elektrinou – Nariadenie (EÚ) 2017/2195 – Článok 1 ods. 6 a 7 – Prevádzkovatelia prenosových sústav (PPS) pre elektrinu – Účasť na európskych platformách na výmenu štandardných produktov pre regulačnú energiu – Európska platforma TERRE – List Európskej komisie, ktorým odmieta účasť PPS pre elektrinu pôsobiaceho vo Švajčiarsku a požaduje jeho vylúčenie – Žaloba o neplatnosť – Článok 263 ZFEÚ – Akt, ktorý možno napadnúť žalobou – Priama dotknutosť – Diskrečná právomoc – Neexistencia individuálneho práva na povolenie – Právo na starostlivé a nestranné preskúmanie veci a na získanie odôvodneného stanoviska – Právo byť vypočutý – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Právo na účinný súdny prostriedok nápravy“

I.      Úvod

1.        Prejednávaná vec poskytne Súdnemu dvoru príležitosť spresniť hranice pojmu „akt, ktorý možno napadnúť žalobou“ alebo „napadnuteľný akt“ a prípadne jeho súvislosť s pojmom „priama dotknutosť“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

2.        Predmetom tejto veci je situácia, v ktorej právna úprava Únie, konkrétne nariadenie (EÚ) 2017/2195(2), na základe ktorého bol sporný akt prijatý, vyhradzuje jeho autorovi, Európskej komisii, širokú mieru voľnej úvahy, či dokonca diskrečnú právomoc týkajúcu sa prijatia rozhodnutia o povolení. Ak teda neexistuje presne vymedzená právomoc Komisie na tento účel, dotknuté hospodárske subjekty sa nemôžu dovolávať individuálneho práva na získanie takéhoto povolenia. Je pritom v takejto situácii odôvodnené domnievať sa, že akt o odmietnutí tohto povolenia nemôžu takéto subjekty napadnúť z dôvodu, že jeho cieľom nie je „vyvolávať záväzné právne účinky takej povahy, že ovplyvňujú [ich] záujmy tým, že podstatným spôsobom menia [ich] právne postavenie“,(3) alebo inak povedané, že tento akt je právne nezáväzný, a teda im nespôsobuje ujmu?

3.        Práve takýto prístup prijal Všeobecný súd Európskej únie vo svojom uznesení z 21. decembra 2022, Swissgrid/Komisia (T‑127/21, neuverejnené, ďalej len „napadnuté uznesenie“, EU:T:2022:868), ktoré odvolateľka, spoločnosť Swissgrid AG, spochybňuje v rámci tohto odvolania. Týmto uznesením Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú žalobu odvolateľky, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia údajne obsiahnutého v liste podpísanom riaditeľkou Generálneho riaditeľstva Komisie pre energetiku (ďalej len „GR pre energetiku“) (ďalej len „sporný list“). V tomto liste riaditeľka odmietla povoliť podľa článku 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195 účasť Švajčiarska, vrátane odvolateľky, na európskych platformách na výmenu štandardných produktov pre regulačnú energiu, najmä na platforme Trans European Replacement Reserves Exchange (Európska platforma pre cezhraničné výmeny náhradných rezerv, ďalej len „platforma TERRE“).

4.        Ako pritom uvediem v týchto návrhoch, stotožnenie neexistencie presne vymedzenej právomoci s neexistenciou napadnuteľného aktu sa podľa môjho názoru rovná odopretiu spravodlivosti. Platí to tým skôr, že v prejednávanej veci je sporný list odpoveďou na žiadosť o povolenie, ktorú podala odvolateľka v nadväznosti na prijatie kladných stanovísk tak prevádzkovateľov prenosových sústav (ďalej len „PPS“) pre elektrinu zúčastňujúcich sa na platforme TERRE, ako aj Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „ACER“). Ani existencia diskrečnej právomoci Komisie ani neexistencia individuálneho práva na dosiahnutie určitého konania z jej strany totiž nemôžu samy osebe vylúčiť akty Komisie z preskúmania zákonnosti súdom Únie na základe článku 263 ZFEÚ. Naopak, tento súd musí byť schopný preskúmať, či Komisia prijatím stanoviska vyjadreného v spornom liste konala v medziach svojej voľnej úvahy, ktorú jej priznáva predmetná právna úprava, a teda bola oprávnená ju využiť, ako je uvedené v tomto liste.

II.    Právny rámec: nariadenie 2017/2195

5.        Článok 1 nariadenia 2017/2195, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, okrem iného stanovuje:

„1.      Týmto nariadením sa stanovuje podrobné usmernenie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave vrátane stanovenia spoločných zásad pre obstarávanie a zúčtovanie rezerv na zachovanie frekvencie, rezerv na obnovenie frekvencie a nahradzujúcich rezerv, ako aj spoločnej metodiky aktivácie rezerv na obnovenie frekvencie a nahradzujúcich rezerv.

2.      Toto nariadenie sa vzťahuje na prevádzkovateľov prenosovej sústavy (ďalej len ‚PPS‘), prevádzkovateľov distribučnej sústavy (ďalej len ‚DSO‘) vrátane uzavretých distribučných sústav, regulačné orgány, Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky…, Európsku sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ďalej len ‚ENTSO‑E‘), tretie strany, ktorým boli delegované alebo pridelené zodpovednosti, a na ostatných účastníkov trhu.

…

6.      Európske platformy na výmenu štandardných produktov pre regulačnú energiu možno sprístupniť PPS pôsobiacim vo Švajčiarsku pod podmienkou, že sa do jeho vnútroštátnych právnych predpisov zavedú hlavné ustanovenia legislatívy Únie v oblasti trhu s elektrickou energiou a že medzi Úniou a Švajčiarskom existuje medzivládna dohoda o spolupráci v odvetví elektroenergetiky, alebo ak vylúčenie Švajčiarska môže viesť k neplánovaným fyzickým tokom výkonu cez Švajčiarsko, ktoré ohrozujú bezpečnosť sústavy v regióne.

7.      Po splnení podmienok uvedených v odseku 6 rozhoduje o účasti Švajčiarska na európskych platformách na výmenu štandardných produktov pre regulačnú energiu Komisia na základe stanoviska Agentúry [pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky] a všetkých PPS v súlade s postupmi stanovenými v článku 4 ods. 3. Práva a povinnosti švajčiarskych PPS musia byť v súlade s právami a povinnosťami PPS pôsobiacich v Únii, aby sa zabezpečilo hladké fungovanie vyrovnávacieho trhu na úrovni Únie a rovnaké podmienky pre všetky zainteresované subjekty.“

III. Okolnosti predchádzajúce sporu

6.        Okolnosti predchádzajúce sporu, ako sú opísané v bodoch 2 až 10 napadnutého uznesenia, možno zhrnúť takto.

7.        Odvolateľka je akciová spoločnosť založená podľa švajčiarskeho práva, ktorá je jediným PPS pre elektrinu vo Švajčiarsku. Je súčasťou európskej siete PPS pre elektrinu (European Network of Transmission System Operators for Electricity, ďalej len „ENTSO‑E“).

8.        Viacerí PPS pre elektrinu, vrátane odvolateľky, vytvorili platformu TERRE, na ktorej sa odvolateľka už zúčastňovala(4) zrejme bez toho, aby na tento účel vopred získala povolenie Komisie.

9.        Dňa 7. septembra 2017 všetci PPS pre elektrinu združení v rámci siete ENTSO‑E vydali kladné stanovisko k povoleniu účasti Švajčiarska na európskych vyvažovacích platformách podľa článku 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195 z dôvodu, že druhá podmienka stanovená v článku 1 ods. 6 toho istého nariadenia bola splnená.

10.      Dňa 10. apríla 2018 vydala aj ACER stanovisko k účasti Švajčiarska na európskych vyvažovacích platformách podľa článku 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195. V tomto stanovisku ACER zdôraznila, že vo všeobecnosti súhlasí s posúdením PPS pre elektrinu, pokiaľ ide o efektívnosť plnej účasti Švajčiarska na týchto platformách.(5) Okrem toho zdôraznila, že je dôležité, aby Švajčiarsko vykonalo celé nariadenie 2017/2195 a s ním súvisiace ustanovenia, aby mali PPS pre elektrinu v Európskej únii a vo Švajčiarsku rovnaké postavenie.

11.      Dňa 31. júla 2020 zástupca generálneho riaditeľa GR Komisie pre energetiku zaslal list sieti ENTSO‑E, ako aj odvolateľke, v ktorom zdôraznil svoje prekvapenie v súvislosti so zámerom PPS pre elektrinu zaradiť odvolateľku do platformy TERRE ako riadneho člena, a poukázal na to, že prepojenie a vyvažovanie trhov spadá do komplexného rámca právne záväzných práv a povinností, s ktorým Švajčiarsko zatiaľ nevyjadrilo súhlas. Švajčiarski prevádzkovatelia a PPS pre elektrinu tak v zásade nie sú oprávnení zúčastňovať sa na tejto platforme. Okrem toho pripomenul, že Komisia neudelila Švajčiarsku žiadnu výnimku na základe článku 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195.

12.      Dňa 29. septembra 2020 odvolateľka odpovedala Komisii, pričom tvrdila, že jej plná účasť na európskych vyvažovacích platformách bola potrebná z dôvodov bezpečnosti elektrizačnej sústavy. V podstate tvrdila, že jej zohľadnenie v procese výpočtu kapacity Únie a jej zahrnutie do analýzy prevádzkovej bezpečnosti boli nedostatočné. Okrem toho odkázala na dôvody uvedené v stanovisku siete ENTSO‑E zo 7. septembra 2017, ako aj v stanovisku agentúry ACER z 10. apríla 2018.

13.      Dňa 5. novembra 2020 ENTSO‑E odpovedala Komisii. Hoci v tejto odpovedi PPS pre elektrinu zdôraznili, že rozhodnutie o účasti Švajčiarska na európskych vyvažovacích platformách prináleží Komisii podľa článku 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195, zároveň pripomenuli, že rovnako ako ACER vydali k takejto účasti kladné stanovisko.

14.      Dňa 8. decembra 2020 odvolateľka zaslala Komisii list, v ktorom pripomenula, že PPS pre elektrickú energiu Únie, ako aj ACER vydali kladné stanovisko k jej účasti na platforme TERRE, a požiadala Komisiu o povolenie uvedenej účasti podľa článku 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195.

15.      V spornom liste zo 17. decembra 2020 zaslanom sieti ENTSO‑E v odpovedi na jej list z 5. novembra 2020 riaditeľka GR Komisie pre energetiku po prvé poukázala na to, že účasť odvolateľky na projekte platformy TERRE nie je v súlade s uplatniteľným právom Únie, konkrétne s článkom 1 ods. 6 a 7 nariadenia 2017/2195. Po druhé pripomenula, že stanovisko ACER zdôraznilo dôležitosť toho, aby Švajčiarsko vykonalo celé nariadenie 2017/2195 a s ním súvisiace ustanovenia. Po tretie riaditeľka uviedla, že niektoré opatrenia dostatočne riešia riziká, ktoré predstavujú neplánované fyzické toky elektriny, a preto účasť Švajčiarska na európskych vyvažovacích platformách nie je potrebná. V tejto súvislosti tvrdila, že základom prevádzkovej bezpečnosti je na jednej strane prepočet kapacít a na druhej strane koordinácia prevádzkovej bezpečnosti na regionálnom základe, ktoré už zahŕňajú Švajčiarsko. Po štvrté riaditeľka dospela k záveru, že Komisia nevidí dôvod na prijatie rozhodnutia, ktorým by sa Švajčiarsku povolila účasť na európskych vyvažovacích platformách vrátane platformy TERRE. Po piate požiadala PPS pre elektrinu, aby vylúčili odvolateľku z platformy TERRE najneskôr do 1. marca 2021. Kópia tohto listu bola odvolateľke doručená e‑mailom.

16.      V uznesení zo 4. októbra 2023 Európsky parlament okrem iného zdôraznil, že stabilita siete a bezpečnosť dodávok a tranzitu v odvetví elektrickej energie závisia od úzkej spolupráce medzi Úniou a Švajčiarskom, a vyjadril znepokojenie nad tým, že vylúčenie švajčiarskeho energetického priemyslu predstavuje systémové riziká pre synchrónnu oblasť kontinentálnej Európy. Podľa Parlamentu až do uzavretia rámcovej dohody medzi Úniou a Švajčiarskom je potrebné zaviesť technické riešenia na úrovni PPS a zahrnúť Švajčiarsko do výpočtov kapacity Únie, aby sa znížili najväčšie riziká pre stabilitu regionálnej siete a bezpečnosť dodávok energie.(6)

IV.    Konanie na Všeobecnom súde a napadnuté uznesenie

17.      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 26. februára 2021 odvolateľka podala žalobu podľa článku 263 ZFEÚ, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia údajne obsiahnutého v spornom liste.

18.      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 19. mája 2021 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti, pričom tvrdila, že sporný list nepredstavuje napadnuteľný akt v zmysle článku 263 ZFEÚ, keďže ako neformálna komunikácia medzi zástupcami PPS pre elektrinu a GR pre energetiku na úrovni jeho oddelení nevyvoláva záväzné právne účinky. Okrem toho odvolateľka nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, keďže sporný list sa jej priamo netýkal.

19.      Napadnutým uznesením Všeobecný súd zamietol žalobu odvolateľky ako neprípustnú, keďže sporný list nebol aktom, ktorý možno napadnúť žalobou o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ.

20.      V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatoval, že právny kontext, do ktorého patrí sporný list, bráni tomu, aby bol tento list kvalifikovaný ako „akt, ktorý má vyvolávať záväzné právne účinky vo vzťahu k žalobkyni“ v zmysle judikatúry.(7) Podľa Všeobecného súdu článok 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195 nestanovuje právo odvolateľky žiadať a získať od Komisie povolenie účasti Švajčiarska, a teda aj PPS pre elektrinu usadených v tomto štáte, na európskych vyvažovacích platformách, a najmä na platforme TERRE. Všeobecný súd zastával názor, že zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že Komisia je oprávnená odmietnuť túto účasť aj keby boli splnené podmienky článku 1 ods. 6 tohto nariadenia, ktoré odôvodňujú takéto povolenie. V podstate uviedol, že hoci dodržanie dvoch podmienok stanovených v článku 1 ods. 6 uvedeného nariadenia umožňuje Komisii zaujať stanovisko k otázke, či má byť takáto účasť povolená, toto ustanovenie jej neukladá žiadnu povinnosť v tomto smere. Okrem toho akýkoľvek iný výklad by zbavil článok 1 ods. 7 druhú vetu toho istého nariadenia potrebného účinku.(8)

21.      Všeobecný súd dospel k záveru, že prijatie rozhodnutia, ktorým sa Švajčiarsku, a teda aj PPS pre elektrinu usadeným v tomto štáte, povoľuje zúčastňovať sa na európskych vyvažovacích platformách, závisí výlučne od rozhodnutia Komisie, ktorá má v tomto ohľade diskrečnú právomoc. Podľa Všeobecného súdu teda odvolateľka ako švajčiarsky PPS pre elektrinu nemá nijaké individuálne právo žiadať a získať od Komisie prijatie rozhodnutia, ktorým sa povoľuje účasť Švajčiarska, a teda aj PPS pre elektrinu usadených v tomto štáte, na európskych vyvažovacích platformách. Sporný list tak podľa tohto súdu „nemôže… predstavovať rozhodnutie spôsobilé vyvolať právne účinky vo vzťahu k žalobkyni, ktoré by mohli zmeniť jej právne postavenie…, keďže nijako nezasahuje do individuálneho práva, ktoré by obmedzovalo rozhodovaciu právomoc Komisie, ktorá je v prejednávanej veci diskrečná“.(9)

V.      Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

22.      Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 28. februára 2023 odvolateľka podala toto odvolanie.

23.      Odvolateľka svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil napadnuté uznesenie,

–        vyhlásil žalobu o neplatnosť za prípustnú,

–        vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie o dôvodnosti žaloby,

–        rozhodol, že o trovách odvolacieho konania sa rozhodne neskôr.

24.      Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie a

–        uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

25.      Účastníci konania predniesli svoje pripomienky a odpovede na otázky Súdneho dvora na pojednávaní 8. mája 2024.

VI.    Posúdenie

A.      Úvodné pripomienky

26.      Prvým a druhým odvolacím dôvodom odvolateľka spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého sporný list nevyvoláva voči nej právne účinky, ktoré by mohli zmeniť jej právne postavenie, pretože nijako nezasahuje do individuálneho práva, ktoré by obmedzovalo diskrečnú právomoc Komisie podľa článku 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195.

27.      Tieto dva odvolacie dôvody navrhujem posudzovať spoločne.

28.      V prvom rade posúdim otázku, či sporný list spĺňa kritériá pojmu „napadnuteľný akt“ s prihliadnutím najmä na jeho podstatu a zámer jeho autora (časť B).

29.      V druhom rade preskúmam dôsledky, ktoré má na kvalifikáciu tohto listu ako „napadnuteľného aktu“ diskrečná právomoc Komisie podľa článku 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195 týkajúca sa udelenia povolenia, a naopak prípadná neexistencia presne vymedzenej právomoci v tejto súvislosti alebo individuálneho práva odvolateľky na získanie takéhoto povolenia (časť C).

30.      V treťom rade pre úplnosť preskúmam vzhľadom na druhý odvolací dôvod rozsah a hranice tejto voľnej úvahy alebo diskrečnej právomoci ako odpoveď na tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého mala v prejednávanej veci individuálne právo, ktorému zodpovedala povinnosť Komisie udeliť jej toto povolenie. V tomto kontexte odpoviem aj na tretí odvolací dôvod, podľa ktorého Všeobecný súd v tejto súvislosti nedostatočne odôvodnil napadnuté uznesenie (časť D).

B.      Kritériá stanovené judikatúrou, ktoré upravujú pojem „napadnuteľný akt“, a podstata sporného listu

31.      Na určenie, či sporný list predstavuje napadnuteľný akt, je potrebné pripomenúť judikatúru, ktorá uznala, že každý akt, bez ohľadu na jeho formu, ktorý má vyvolávať záväzné právne účinky takej povahy, že ovplyvňujú záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie, môže byť predmetom súdneho preskúmania. Pri posúdení, či akt vyvoláva takéto účinky, a teda či môže byť napadnutý žalobou, je potrebné zamerať sa na objektívne kritériá a podstatu tohto aktu. V tejto súvislosti treba, ako uznal Všeobecný súd(10), zohľadniť tiež kontext, v akom bol tento akt prijatý, právomoci inštitúcie, ktorá je jeho autorom(11), ako aj úmysel sledovaný touto inštitúciou(12).

32.      Naproti tomu všetky akty, ktoré nemajú záväzné právne účinky, ako sú prípravné a výlučne vykonávacie akty, jednoduché odporúčania a stanoviská, a v zásade aj vnútorné inštrukcie, nepodliehajú súdnemu preskúmaniu podľa článku 263 ZFEÚ.(13)

33.      Skutočnosť, že sporný list nemá podobu formálneho rozhodnutia Komisie, ale len listu podpísaného riaditeľkou GR pre energetiku, nemá teda žiadny vplyv na jeho kvalifikáciu ako „napadnuteľného aktu“.(14) V opačnom prípade by sa Komisia mohla vyhnúť kontrole zo strany súdu Únie tým, že by nerešpektovala formálne požiadavky, ktorými sa riadi prijatie napadnutého aktu, čo sú nevyhnutné požiadavky vzhľadom na jeho skutočnú podstatu, vrátane požiadaviek na príslušnosť konajúceho oddelenia, správne označenie tohto aktu ako „rozhodnutia“ alebo jeho formálne oznámenie príjemcovi.(15)

34.      Pokiaľ ide o podstatu sporného listu, najmä jeho obsah a znenie, vrátane úmyslu jeho autora, ktorý z neho vyplýva, Všeobecný súd zohľadnil skutočnosť, že tento list po prvé pripomína, že účasť odvolateľky na platforme TERRE nie je možná bez toho, aby Komisia najprv povolila Švajčiarsku zúčastňovať sa na tejto platforme podľa článku 1 ods. 6 a 7 nariadenia 2017/2195, po druhé zdôrazňuje, že podmienky takejto účasti sa Komisii nezdali byť v tom čase splnené, a po tretie žiada PPS pre elektrinu, aby vylúčili odvolateľku z uvedenej platformy najneskôr do 1. marca 2021.(16)

35.      Tento tretí aspekt sám osebe naznačuje, že Komisia zamýšľala pripísať spornému listu právne dôsledky, ktoré mohli odvolateľke spôsobiť ujmu. Všeobecný súd to však vo svojej ďalšej analýze nezohľadnil. Bez ďalšieho posúdenia dosahu úvah uvedených v spornom liste alebo úmyslu sledovaného jeho autorom sa totiž Všeobecný súd obmedzuje na následné vyjadrenie k „právnemu kontextu“, do ktorého patrí sporný list a ktorý podľa jeho názoru bráni tomu, aby bol tento list kvalifikovaný ako „akt, ktorý má vyvolávať záväzné právne účinky vo vzťahu k žalobkyni“.(17)

36.      Domnievam sa, že tento prístup vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže nezohľadňuje skutočnosť, že obsah sporného listu odvolateľke zjavne spôsobuje ujmu. Na jednej strane odmietnutie povoliť odvolateľke ako švajčiarskemu PPS pre elektrinu a členovi siete ENTSO‑E plnú účasť na platforme TERRE, rovnako ako PPS pre elektrickú energiu Únie, ovplyvňuje jej záujmy o to viac, že sa už na tejto platforme zúčastňovala, hoci nebola jej riadnym členom a nemohla sa na tento účel dovolávať individuálneho práva.(18) Na druhej strane Komisia v tomto liste považovala dovtedajšiu účasť odvolateľky na platforme TERRE za protiprávnu a požiadala PPS pre elektrickú energiu Únie, pričom použila naliehavý tón zdôraznený na tento účel tučným písmom,(19) aby ju vylúčili najneskôr do 1. marca 2021. Okrem toho v ňom spomína možnosť žalôb o náhradu škody spôsobenej požadovaným vylúčením odvolateľky z platformy TERRE.(20) Cieľom odmietnutia prijať rozhodnutie o povolení v spojení so žiadosťou o ukončenie účasti odvolateľky na tejto platforme, ktoré môže viesť k žalobám o náhradu škody, je pritom nevyhnutne vyvolať právne účinky ovplyvňujúce záujmy odvolateľky tým, že podstatným spôsobom mení jej právne postavenie. Nemôže byť preto zbavená práva podľa článku 263 ZFEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) napadnúť dôvodnosť tohto odmietnutia a tejto žiadosti na súdoch Únie.

37.      Všeobecný súd však vôbec nepreskúmal tieto aspekty, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie existencie napadnuteľného aktu, v dôsledku čoho je aj jeho odôvodnenie uvedené v bodoch 23 až 29 napadnutého uznesenia postihnuté nesprávnym právnym posúdením.

C.      Diskrečná právomoc a neexistencia individuálneho práva

38.      Okrem toho sa domnievam, že Všeobecný súd nebol oprávnený odvolávať sa na existenciu diskrečnej právomoci Komisie, a teda na neexistenciu individuálneho práva na získanie povolenia zúčastňovať sa na platforme TERRE, aby z toho vyvodil, že sporný list nemohol vyvolať záväzné právne účinky vo vzťahu k odvolateľke ani zmeniť jej právne postavenie.

39.      Zdá sa mi jasné, že ak dotknutá právna úprava nestanovuje presne vymedzenú právomoc, ale voľnú úvahu alebo diskrečnú právomoc správneho orgánu, v zásade to od začiatku vylučuje existenciu individuálneho práva požadovať určité konanie z jeho strany, konkrétne v prejednávanej veci povolenie účasti Švajčiarska a odvolateľky najmä na platforme TERRE. Touto úvahou nie je dotknutý presný rozsah prípadnej diskrečnej právomoci zverenej Komisii na základe článku 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195, ktorú posúdim v bodoch 51 až 58 nižšie.

40.      Z toho vyplýva, že odôvodnenie uvedené v bodoch 24 až 29 napadnutého uznesenia sa obmedzuje na uvedenie opakujúceho sa právneho dôkazu týkajúceho sa situácie, v ktorej chce jednotlivec od orgánu, ktorý disponuje voľnou úvahou alebo diskrečnou právomocou, získať odpoveď alebo začatie konania, ktoré sú pre neho priaznivé.(21) Naproti tomu z toho nevyplýva, že konečné stanovisko takéhoto orgánu, ktorým odmieta využiť túto právomoc v zmysle požadovanom jednotlivcom, nemožno napadnúť žalobou na súde Únie z dôvodu, že v prípade neexistencie individuálneho práva na tento účel by mu toto zaujatie stanoviska nespôsobilo ujmu. V oblasti hospodárskej súťaže, aj keď sťažovateľ, najmä konkurent, ktorý preukáže legitímny záujem, nemôže od Komisie vyžadovať, aby prijala rozhodnutie v požadovanom zmysle, má právo na starostlivé a nestranné preskúmanie svojej sťažnosti a na získanie odôvodnenej konečnej odpovede zo strany Komisie, proti ktorej možno podať žalobu.(22)

41.      Rovnako Všeobecný súd takýmto postupom porušil procesné postavenie odvolateľky ako jediného švajčiarskeho PPS v rámci konania začatého na základe článku 1 ods. 6 a 7 nariadenia 2017/2195. Cieľom tohto konania je konkrétne dosiahnuť uznanie účasti Švajčiarska a švajčiarskych PPS na európskych platformách na výmenu štandardných produktov pre regulačnú energiu prostredníctvom rozhodnutia Komisie vydaného na základe stanoviska agentúry ACER a všetkých PPS Únie. V prejednávanej veci sa teda toto konanie začalo kladnými stanoviskami ACER a týchto PPS s cieľom zaradiť odvolateľku do platformy TERRE, po ktorých nasledovala jej žiadosť v tomto zmysle podľa druhej podmienky článku 1 ods. 6 tohto nariadenia.(23)

42.      Vzhľadom na tento cieľ konania podľa článku 1 ods. 6 a 7 nariadenia 2017/2195 a na túto situáciu sa teda odvolateľka mohla podobne ako sťažovateľ v práve hospodárskej súťaže dovolávať práva, aby sa Komisia starostlivo a nestranne zaoberala jej prípadom, najmä jej žiadosťou o povolenie, a riadne odôvodnila konečnú odpoveď na túto žiadosť, aby prípadne mohla spochybniť jej dôvodnosť.(24) V prejednávanej veci bolo dodržanie týchto procesných požiadaviek nevyhnutné o to viac vzhľadom na voľnú úvahu, či dokonca diskrečnú právomoc, ktorou Komisia disponovala na účely udelenia tohto povolenia.(25) Kvalifikácia sporného listu ako „aktu, ktorý nie je možné napadnúť žalobou“, by Komisii umožnila vyhnúť sa akémukoľvek súdnemu preskúmaniu v tejto súvislosti.(26).

43.      Všeobecný súd v napadnutom uznesení porušil tieto procesné požiadavky, ktoré však Komisia chcela zjavne splniť sporným listom, o čom svedčí aj skutočnosť, že jeho kópiu zaslala odvolateľke. Komisia v ňom totiž uviedla svoje konečné stanovisko tak k stanoviskám PPS a agentúry ACER, ako aj k samotnej žiadosti, pričom konanie podľa článku 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195 ukončila.

44.      Z toho vyplýva, že samotná existencia diskrečnej právomoci na strane Komisie podľa článku 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195 nemôže zbaviť sporný list záväzných právnych účinkov vo vzťahu k odvolateľke, ako sú pripomenuté v bode 36 vyššie. Skutočnosť zdôraznená Všeobecným súdom, že toto ustanovenie „neukladá“ Komisii povinnosť povoliť účasť Švajčiarska na európskych vyvažovacích platformách, ak sú splnené podmienky článku 1 ods. 6 nariadenia 2017/2195,(27) ale jej vyhradzuje možnosť „voľby“ na tento účel,(28) nevylučuje, že sporný list mení jeho právne postavenie. Všeobecný súd nemôže odôvodniť svoj prístup ani konštatovaním, podľa ktorého by iný výklad zbavil článok 1 ods. 7 druhú vetu toho istého nariadenia potrebného účinku.(29) Je to o to menej možné, že analýza rozsahu a dôsledkov údajného výkonu diskrečnej právomoci Komisie patrí do vecného preskúmania a nie do preskúmania prípustnosti žaloby.(30)

45.      V dôsledku toho je úvaha uvedená v bode 23 napadnutého uznesenia, podľa ktorej právny kontext, do ktorého patrí sporný list, bráni tomu, aby bol tento list kvalifikovaný ako „akt, ktorý má vyvolávať záväzné právne účinky vo vzťahu k žalobkyni“, poznačená nesprávnym právnym posúdením. To isté platí pre záver uvedený v bode 29 tohto uznesenia, podľa ktorého tento list v podstate nemôže predstavovať rozhodnutie, ktoré by mohlo mať voči nej právne účinky, ktoré by mohli zmeniť jej právne postavenie, keďže nijako nezasahuje do individuálneho práva, ktoré by obmedzovalo diskrečnú rozhodovaciu právomoc Komisie.

46.      Nesprávnym právnym posúdením je poznačená aj úvaha uvedená v bode 28 napadnutého uznesenia, podľa ktorej článok 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195 nepriznáva odvolateľke nijaké právo na začatie konania, ktoré je v ňom stanovené alebo je s ním akýmkoľvek spôsobom spojené, najmä na základe výkonu práva byť vypočutý. Podľa ustálenej judikatúry sa právo byť vypočutý uplatňuje v každom konaní, ktoré môže viesť k prijatiu aktu spôsobujúceho ujmu, akým je aj odmietnutie povoliť účasť odvolateľky na platforme TERRE alebo jej vylúčenie z tejto platformy, a jeho dodržiavanie sa vyžaduje aj vtedy, keď príslušná právna úprava túto formálnu požiadavku výslovne nestanovuje.(31) Odvolateľka teda disponovala takou procesnou zárukou a právom na súdne preskúmanie jej dodržiavania Komisiou.(32) V každom prípade je nesporné, že v prejednávanej veci konanie podľa tohto ustanovenia prebiehalo už v čase, keď odvolateľka predložila svoju žiadosť, a že dve z formálnych kritérií pre prijatie rozhodnutia Komisie podľa uvedeného ustanovenia, teda kladné stanoviská PPS pre elektrinu združených v sieti ENTSO‑E a agentúry ACER, už boli splnené, takže nemohla byť zbavená svojho práva byť vypočutá v tomto rámci.

47.      Okrem toho podstatná zmena právneho postavenia odvolateľky, ktorá z toho vyplýva, postačuje na uznanie jej priamej dotknutosti v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ako ho vykladá ustálená judikatúra.(33) V tejto súvislosti totiž musia byť splnené dve kumulatívne kritériá, a to, že napadnuté opatrenie na jednej strane priamo ovplyvňuje právne postavenie jednotlivca a na druhej strane neponecháva žiadny priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním.(34)

48.      Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, to tak je v prejednávanej veci. Sporný list totiž nielenže odmieta povoliť účasť Švajčiarska a odvolateľky na platforme TERRE, ale požaduje aj ich vylúčenie z tejto platformy najneskôr do 1. marca 2021(35) bez toho, aby v tejto súvislosti ponechával PPS pre elektrinu ako adresátom priestor na voľnú úvahu. Z toho vyplýva, že úvahy Všeobecného súdu, ako sú uvedené len pre úplnosť v bode 30 napadnutého uznesenia, tiež porušujú kritérium priamej dotknutosti.

49.      V dôsledku toho treba vyhovieť prvému odvolaciemu dôvodu a zrušiť napadnuté uznesenie.

50.      Bez ohľadu na to, že predchádzajúce úvahy sú dostatočné na účely zrušenia napadnutého uznesenia, navrhujem odpovedať aj na druhý odvolací dôvod v rozsahu, v akom sa snaží spochybniť rozsah diskrečnej právomoci Komisie a dovolávať sa existencie práva odvolateľky získať od nej povolenie zúčastňovať sa najmä na platforme TERRE. Táto odpoveď, ktorá sa týka skôr vecnej stránky než prípustnosti žaloby, by totiž mohla byť užitočná na konečné rozhodnutie sporu po prípadnom vrátení veci Všeobecnému súdu.

D.      Rozsah diskrečnej právomoci vylučujúci existenciu individuálneho práva na získanie povolenia

51.      Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľka v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že článok 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195 jej nepriznáva žiadne individuálne právo žiadať a získať od Komisie prijatie rozhodnutia, ktorým sa povoľuje účasť Švajčiarska, a teda aj PPS pre elektrinu usadených v tomto štáte, na európskych platformách na výmenu štandardných produktov pre regulačnú energiu.(36) Odvolateľka sa v podstate domnieva, že keďže formálne kritérium existencie kladných stanovísk PPS a agentúry ACER podľa tohto ustanovenia bolo splnené a že podľa týchto stanovísk bola splnená druhá podmienka stanovená v článku 1 ods. 6 toho istého nariadenia, Komisia bola povinná prijať rozhodnutie v tom istom zmysle.

52.      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 1 ods. 6 nariadenia 2017/2195 stanovuje len možnosť („možno“) sprístupniť PPS pôsobiacim vo Švajčiarsku európske platformy na výmenu štandardných produktov pre regulačnú energiu. Toto sprístupnenie je možné za dvoch alternatívnych podmienok, a to na jednej strane, ak švajčiarske právne predpisy zavedú príslušné hlavné ustanovenia legislatívy Únie v oblasti trhu s elektrickou energiou a ak medzi Úniou a Švajčiarskom existuje medzivládna dohoda o spolupráci v odvetví elektroenergetiky, a na druhej strane, ak vylúčenie Švajčiarska môže viesť k neplánovaným fyzickým tokom výkonu cez Švajčiarsko, ktoré ohrozujú bezpečnosť sústavy v regióne.

53.      Podľa článku 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195 má Komisia výlučnú právomoc prijať rozhodnutie („rozhoduje… Komisia“), ktorým sa Švajčiarsku a PPS pôsobiacim v tomto štáte povoľuje účasť na európskych platformách na výmenu štandardných produktov pre regulačnú energiu. Okrem toho výkon tejto rozhodovacej právomoci závisí jednak od splnenia dvoch alternatívnych vecných podmienok stanovených v odseku 6 toho istého článku, ako sú pripomenuté v predchádzajúcom bode, a jednak od formálnej požiadavky, konkrétne existencie stanoviska agentúry ACER a všetkých PPS, pričom nie je spresnené, či takéto stanovisko musí byť kladné alebo záporné („na základe stanoviska“(37)).

54.      Tieto úvahy postačujú na odmietnutie tvrdenia odvolateľky, podľa ktorého v prípade, že ACER a PPS Únie vydajú kladné stanovisko k otázke splnenia jednej z podmienok stanovených v článku 1 ods. 6 nariadenia 2017/2195, je Komisia povinná prijať rozhodnutie, ktorým sa Švajčiarsku a PPS pôsobiacim v tomto štáte povoľuje účasť na európskych platformách na výmenu štandardných produktov pre regulačnú energiu. To isté platí pre jej tvrdenie, podľa ktorého použitie trpného rodu („est décidée par la Commission“ alebo „shall be decided by the Commission“) v prvej vete článku 1 ods. 7 toho istého nariadenia jej ukladá povinnosť prijať takéto rozhodnutie. Platí to o to viac, že v iných jazykových verziách sa v tejto súvislosti používa činný rod.(38)

55.      Všeobecný súd teda v bode 26 napadnutého uznesenia v podstate správne dospel k záveru, že splnenie jednej z dvoch podmienok stanovených v článku 1 ods. 6 nariadenia 2017/2195 „len umožňuje Komisii zaujať stanovisko k otázke, či má byť takáto účasť povolená, ale neukladá jej povinnosť ju povoliť“. Ak totiž nie je splnená ani jedna z týchto dvoch podmienok, Komisia nemôže prijať rozhodnutie o povolení. Naproti tomu, ak je jedna z týchto podmienok splnená, je oprávnená tak urobiť.

56.      V tejto súvislosti je však druhá veta článku 1 ods. 7 nariadenia 2017/2195, ku ktorej sa Všeobecný súd vyjadril v bode 27 napadnutého uznesenia, irelevantná. Táto druhá veta sa obmedzuje na určenie právnych dôsledkov rozhodnutia o povolení, ak bolo prijaté na základe prvej vety tohto ustanovenia, čo nie je prípad prejednávanej veci, a netýka sa teda podmienok jeho prijatia. Až po povolení účasti švajčiarskych PPS musia byť totiž ich práva a povinnosti „v súlade s právami a povinnosťami PPS pôsobiacich v Únii, aby sa zabezpečilo hladké fungovanie vyrovnávacieho trhu na úrovni Únie a rovnaké podmienky pre všetky zainteresované subjekty“.(39) Táto požiadavka je podľa všetkého o to potrebnejšia, ak sa rozhodnutie o povolení zakladá na druhej z podmienok stanovených v článku 1 ods. 6 toho istého nariadenia, čo je situácia, keď nie je zaručené, že Švajčiarsko zavedie, ako to stanovuje prvá z týchto podmienok, hlavné ustanovenia právnej úpravy Únie v oblasti trhu s elektrickou energiou. Naproti tomu v prípade neexistencie takéhoto povolenia, a teda aj účasti švajčiarskych PPS, ich práva a povinnosti zo svojej podstaty nemôžu byť rovnaké ako práva a povinnosti PPS Únie, ani „zabezpečiť hladké fungovanie vyrovnávacieho trhu na úrovni Únie“.(40)

57.      Napokon neurčité pojmy v rámci druhej podmienky podľa článku 1 ods. 6 nariadenia 2017/2195, ako aj jej otvorená formulácia naznačujú, že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o otázku, či je táto podmienka splnená. Vyžaduje si totiž dvojitú komplexnú kontrafaktuálnu analýzu Komisie s cieľom určiť, či na jednej strane vylúčenie Švajčiarska môže viesť k „neplánovaným fyzickým tokom výkonu cez Švajčiarsko“ a na druhej strane, či takéto toky „ohrozujú bezpečnosť sústavy v regióne“. Táto úvaha potvrdzuje, že Komisia vzhľadom na svoju výlučnú rozhodovaciu právomoc na základe tohto ustanovenia nemôže byť povinná prijať rozhodnutie o povolení len z dôvodu, že ACER a PPS vydali kladné stanovisko. Platí to o to menej v prípade, keď tak ako v prejednávanej veci je kladné stanovisko agentúry ACER založené len na úvahe, že účasť Švajčiarska by bola účinným riešením na zníženie preťaženia a zvýšenie prevádzkovej bezpečnosti.(41)

58.      Všeobecný súd bol teda nepochybne oprávnený konštatovať, že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, či dokonca diskrečnou právomocou podľa článku 1 ods. 6 a 7 nariadenia 2017/2195, ktorá vylučuje existenciu individuálneho práva odvolateľky na získanie rozhodnutia o povolení. Toto posúdenie tiež dostatočne jasne a zrozumiteľne vyplýva z bodov 24 až 29 napadnutého uznesenia, takže Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že v tejto súvislosti nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie (tretí odvolací dôvod).

59.      V dôsledku toho druhý odvolací dôvod nemôže uspieť. Nič to však nemení na tom, že vzhľadom na to, čo bolo uvedené v bodoch 31 až 49 vyššie, toto posúdenie Všeobecného súdu nemohlo podložiť jeho záver, podľa ktorého sporný list nemal záväzné právne účinky vo vzťahu k odvolateľke, a že tento list teda predstavoval akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou.

VII. Návrh

60.      Navrhujem teda, aby Súdny dvor vyhovel prvému odvolaciemu dôvodu, zrušil napadnuté uznesenie, vrátil vec Všeobecnému súdu v súlade s článkom 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a určil, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

1      Jazyk prednesu: francúzština.

2      Nariadenie Komisie z 23. novembra 2017, ktorým sa stanovuje usmernenie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave (Ú. v. EÚ L 312, 2017, s. 6).

3      Práve táto formulácia je použitá v judikatúre vyplývajúcej najmä z rozsudkov zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia (C‑521/06 P, EU:C:2008:422, bod 29); z 26. januára 2010, Internationaler Hilfsfonds/Komisia (C‑362/08 P, EU:C:2010:40, bod 51), a z 20. decembra 2017, Trioplast Industrier/Komisia (C‑364/16 P, neuverejnený, EU:C:2017:1008, bod 28).

4      Pozri bod 3 vyššie.

5      Konkrétne sa ACER v tejto súvislosti vyjadrila takto: „Účasť Švajčiarska na európskych platformách na výmenu štandardných produktov pre regulačnú energiu by mohla byť účinným riešením v boji proti prípadným problémom preťaženia švajčiarskej siete a zvýšiť efektívnosť výpočtu a prideľovania švajčiarskej medzioblastnej kapacity, ako aj celkovú prevádzkovú bezpečnosť v regióne“.

6      Pozri body 39 a 40 uznesenia Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2023 o vzťahoch medzi EÚ a Švajčiarskom [2023/2042(INI)] (Ú. v. EÚ C/2024/1183).

7      Pozri body 19 až 23 napadnutého uznesenia, ktoré odkazujú okrem iného na rozsudok z 15. júla 2021, FBF (C‑911/19, EU:C:2021:599, bod 36).

8      Body 24 až 28 napadnutého uznesenia.

9      Bod 29 napadnutého uznesenia.

10      Bod 20 in fine napadnutého uznesenia.

11      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia (C‑463/10 P a C‑475/10 P, EU:C:2011:656, body 36 a 37); z 3. júna 2021, Maďarsko/Parlament (C‑650/18, EU:C:2021:426, body 37 a 38), a z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada (C‑348/20 P, EU:C:2022:548, body 62 a 63). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla v spojených veciach EIB/ClientEarth a Komisia/EIB (C‑212/21 P a C‑223/21 P, EU:C:2022:1003, bod 47), ako aj vo veci Nemea Bank/ECB (C‑181/22 P, EU:C:2023:935, bod 47).

12      Pozri najmä rozsudok z 26. januára 2010, Internationaler Hilfsfonds/Komisia (C‑362/08 P, EU:C:2010:40, bod 52).

13      Rozsudok z 22. apríla 2021, thyssenkrupp Electrical Steel a thyssenkrupp Electrical Steel Ugo/Komisia (C‑572/18 P, EU:C:2021:317, bod 47 a citovaná judikatúra).

14      Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia (C‑521/06 P, EU:C:2008:422, body 44 a 59, ako aj citovaná judikatúra), a z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia (C‑322/09 P, EU:C:2010:701, bod 47); uznesenie z 22. januára 2010, Makhteshim‑Agan Holding a i./Komisia (C‑69/09 P, non publiée, EU:C:2010:37, bod 38).

15      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia (C‑521/06 P, EU:C:2008:422, body 44 a 45), týkajúci sa obyčajného listu oddelenia Generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodársku súťaž, ktorým sa odkladá sťažnosť v oblasti štátnej pomoci.

16      Bod 21 napadnutého uznesenia.

17      Bod 23 napadnutého uznesenia.

18      Pozri body 38 až 45 vyššie.

19      Relevantná pasáž uvedená na strane 3 sporného listu znie (zvýraznené v origináli): „The Commission thus asks TSOs to re‑establish a situation which is compliant with the conditions for participation in EU platforms in the Electricity Balancing Regulation and exclude Swissgrid from the TERRE platform as of 1 March 2021 at the latest.“

20      Relevantná pasáž uvedená na prvej strane sporného listu znie: „This may become relevant in relation to possible damage claims resulting from the required exclusion of Swissgrid from the TERRE platform.“

21      Pozri, pokiaľ ide o situáciu sťažovateľov v práve hospodárskej súťaže alebo štátnej pomoci, ktorí žiadajú Komisiu, aby použila svoje vyšetrovacie a rozhodovacie právomoci, najmä rozsudky z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia (C‑322/09 P, EU:C:2010:701); z 19. januára 2017, Komisia/Total a Elf Aquitaine (C‑351/15 P, EU:C:2017:27); z 20. decembra 2017, Trioplast Industrier/Komisia (C‑364/16 P, neuverejnený, EU:C:2017:1008), a z 20. apríla 2023, Amazon.com a i./Komisia (C‑815/21 P, EU:C:2023:308).

22      Pozri najmä rozsudok z 30. júna 2022, Fakro/Komisia (C‑149/21 P, neuverejnený, EU:C:2022:517, body 42 až 50 a citovaná judikatúra).

23      Pozri bod 52 a nasl. nižšie.

24      Pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia (C‑322/09 P, EU:C:2010:701, bod 45 a nasl.), ako aj z 19. januára 2017, Komisia/Total a Elf Aquitaine, C‑351/15 P, EU:C:2017:27, body 35 až 38).

25      Pozri ustálenú judikatúru od rozsudku z 21. novembra 1991, Technische Universität München (C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14); pozri najmä rozsudok zo 4. mája 2023, ECB/Crédit lyonnais (C‑389/21 P, EU:C:2023:368, bod 57 a citovaná judikatúra: „ak totiž inštitúcia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, má zásadný význam dodržiavanie procesných záruk, medzi ktoré patrí povinnosť inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti danej situácie“). Táto judikatúra je základom článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty; pozri vysvetlivky k Charte základných práv (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17), vysvetlivky k článku 41 – Právo na dobrú správu vecí verejných.

26      Pozri v tejto súvislosti tretí a štvrtý žalobný dôvod žaloby na prvom stupni.

27      Body 26 a 27 napadnutého rozhodnutia.

28      Bod 29 napadnutého uznesenia.

29      Bod 27 in fine napadnutého uznesenia.

30      Pozri tiež body 56 až 58 vyššie.

31      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. novembra 2012, M. (C‑277/11, EU:C:2012:744, body 85 a 86), ako aj z 18. júna 2020, Komisia/RQ (C‑831/18 P, EU:C:2020:481, bod 67). Pozri tiež článok 41 ods. 2 písm. a) Charty.

32      Pozri v tejto súvislosti tretí žalobný dôvod žaloby na prvom stupni.

33      Rozsudky z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia (C‑463/10 P a C‑475/10 P, EU:C:2011:656, bod 38), a zo 4. decembra 2019, Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo/Komisia (C‑342/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:1043, bod 35).

34      Rozsudky z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia (C‑463/10 P a C‑475/10 P, EU:C:2011:656, body 65 a 66), ako aj zo 4. decembra 2019, Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo/Komisia (C‑342/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:1043, bod 37).

35      Pozri bod 36 vyššie.

36      Body 28 a 29 napadnutého uznesenia.

37      Ostatné jazykové verzie treba chápať rovnako; pozri napríklad nemeckú jazykovú verziu („auf der Grundlage einer Stellungnahme“) alebo anglickú jazykovú verziu („based on an opinion“).

38      Pozri najmä nemeckú jazykovú verziu („entscheidet die Kommission“), dánsku jazykovú verziu („træffer Kommissionen“) a holandskú jazykovú verziu („neemt de Commissie“).

39      Nemecká a anglická jazyková verzia vyjadrujú tento právny dôsledok ešte jasnejšie: „Im Interesse eines reibungslos funktionierenden Regelreservemarkts auf Unionsebene und gleicher Wettbewerbsbedingungen für alle Interessenträger entsprechen die Rechte und Pflichten der schweizerischen ÜNB dabei den Rechten und Pflichten der in der Union tätigen ÜNB“; „The rights and responsibilities of Swiss TSOs shall be consistent with the rights and responsibilities of TSOs operating in the Union, allowing for a smooth functioning of balancing market at Union level and a level‑playing field for all stakeholders.“ (Kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

40      Touto úvahou nie je dotknutá otázka, či sa odvolateľka dobrovoľne zaviazala voči ostatným PPS dodržiavať príslušné pravidlá Únie, ako to uviedla na pojednávaní.

41      Pozri bod 10 vyššie a stranu 1 sporného listu.