—

Žalobca tvrdí, že napadnuté opatrenie je nezákonné, lebo ho prijal vedúci oddelenia pre odmeňovanie a sociálne práva poslancov bez toho, aby sa na tom v potrebnom rozsahu podieľalo predsedníctvo Európskeho parlamentu, ktoré má byť skutočným pôvodcom finančných, organizačných a administratívnych rozhodnutí týkajúcich sa poslancov Európskeho parlamentu, v zmysle článku 25 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.

—

Žalobca tvrdí, že napadnuté opatrenie je nezákonné, lebo neobsahuje dostatočné odôvodnenie, čím je v rozpore s článkom 296 ods. 2 ZFEÚ a článkom 41 CHZPEÚ.

—

Žalobca tvrdí, že napadnuté opatrenie je nezákonné, lebo bolo prijaté bez platného právneho základu, keďže článok 2 ods. 1 prílohy 3 SID bol zrušený po nadobudnutí účinnosti Štatútu poslancov (články 74 a 75 MAS).

—

Žalobca tvrdí, že napadnuté opatrenie je protiprávne, pretože Európsky parlament nesprávne vyložil a uplatnil článok 75 MAS a článok 2 ods. 1 prílohy 3 SID. Žalobca tvrdí, že tieto ustanovenia sa majú vykladať v tom zmysle, že odkaz v článku 75 MAS na prílohy I, II a III pravidiel SID, a najmä na článok 2 ods. 1 prílohy III, sa musí nevyhnutne chápať ako odkaz na zaobchádzanie uplatniteľné počas doby účinnosti tejto prílohy III. Naproti tomu výklad a uplatnenie týchto pravidiel spôsobom, ako to urobil Parlament, umožňuje, aby sa dôchodkové nároky žalobcu zmenili nespočetnekrát, čo je v jasnom rozpore s článkom 28 Štatútu poslancov a zásadami legitímnej dôvery a právnej istoty.

—

Napokon, aj za predpokladu prijatia výkladu Európskeho parlamentu, že článok 2 ods. 1 prílohy 3 SID vyžaduje, aby inštitúcia prispôsobila európsky dôchodok výške dôchodku poslancov dolnej komory vnútroštátneho parlamentu, takéto prispôsobenie má svoje vlastné obmedzenia v zmysle práva Únie a v každom prípade sa môže týkať jedine výšky a spôsobu vyplácania dôchodku, v dôsledku čoho nie je možné automaticky prenášať zásahy ovplyvňujúce samotný nárok na dôchodok. V prejednávanej veci však opatrenie uplatnené na žalobcu v dôsledku automatického prebratia uznesenia č. 150/2022 Európskym parlamentom nielenže zmenilo nárok žalobcu na dôchodok a ovplyvnilo jeho podstatné náležitosti prostredníctvom retroaktívneho prepočtu, ktorý zmenil samotný dôchodkový nárok, ale vykazuje aj jasné aspekty nezlučiteľnosti s právom Únie.

—

Žalobca tvrdí, že napadnuté opatrenie je nezákonné, pretože Európsky parlament tým, že nariadil automatické prebratie uznesenia 150/2022 a následné prepočítanie dôchodku žalobcu novou metódou so spätnou účinnosťou a trvalými účinkami, ktorá sa priamo dotýka jeho nároku na dôchodok, porušil zásadu právnej istoty, ktorá bráni narušeniu nadobudnutých práv, okrem iného v súlade s odôvodnením článku 28 Štatútu a článku 75 vykonávacích opatrení, ako aj zásadu ochrany legitímnej dôvery, ktorá nepripúšťa oslabenie a/alebo premenu dôchodkových nárokov. Okrem toho vzhľadom na to, že prepočet sa týka len bývalých talianskych poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sú jedinými osobami, ktorým je určené opatrenie, ktoré retroaktívne prepočítava dôchodkové nároky nadobudnuté v čase, keď v Taliansku ešte nebola zavedená príspevková metóda, takýto prepočet je v jasnom rozpore so zásadou rovnosti, lebo vytvára nezákonnú diskrimináciu v porovnaní s bývalými poslancami Európskeho parlamentu z iných členských štátov, ako aj poslancami Európskeho parlamentu zvolenými po roku 2009 a všetkými ostatnými občanmi vo všeobecnosti, ktorí nepodliehajú žiadnemu zníženiu nárokov tohto druhu.

—

Žalobca tvrdí, že napadnuté opatrenie sa tým, že znižuje pôvodne vyplácaný dôchodok za výkon funkcie poslanca Európskeho parlamentu, priamo zasahuje do jeho práva vlastniť majetok. Okrem toho sa domnieva, že takýto zásah bol nariadený bez akéhokoľvek skutočného odôvodnenia a že znamenal neprimeraný a neodôvodnený zákrok v jeho neprospech.