—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/908 z 8. júna 2022, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) [oznámené pod číslom C(2022) 3543], uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 10. júna 2022, L 157, s. 15, v rozsahu, v akom z financovania Úniou vylúčilo výdavky uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu pod rozpočtovou položkou 6200, riadky 1 až 8, vykázané Rakúskou republikou v rámci EPZF po odpočítaní súm uvedených pod položkou 08020601 predstavujúcou celkovú sumu 68 146 449,98 eura,

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod

Žalovaná porušila článok 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (1) tým, že napadnutým rozhodnutím uložila finančnú korekciu, hoci žalobkyňa použila koeficient zníženia pre platobné nároky poľnohospodárov hospodáriacich na vysokohorských pasienkoch v súlade s článkom 24 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 (2). Z tohto dôvodu bolo s tým súvisiaca finančná korekcia vykonaná nesprávne.

2.

Druhý žalobný dôvod

Žalovaná porušila článok 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 tým, že uložila finančnú korekciu, hoci národné rezervy pre stanovené nápravné opatrenia pre poľnohospodárov hospodáriacich na pasienkoch, ako aj lineárne zníženie na účely zabránenia prekročenia vnútroštátneho stropu boli zlučiteľné s právom Únie. Žalobkyňa pri tomto postupe bola oprávnená sa oprieť o článok 30 ods. 7 písm. b) alebo o článok 7 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Z tohto dôvodu bola s tým súvisiaca finančná korekcia vykonaná nesprávne.

3.

Tretí žalobný dôvod

Žalovaná porušila článok 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 tým, že odmietla financovanie aj pre také výdavky v rámci EPZF, ktoré boli uskutočnené pred 26. novembrom 2016 – teda viac ako 24 mesiacov pred dátumom, kedy žalovaná listom z 27. novembra 2018 oznámila výsledky vyšetrovania.

4.

Štvrtý žalobný dôvod

Žalovaná porušila povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ tým, že úplne opomenula posúdiť tvrdenia žalobkyne ohľadom klasifikácií vysokohorských pasienkov založené na zákonoch jednotlivých spolkových krajín o vysokohorských pasienkoch a tým nedostatočne odôvodnila zásady objektivity a rovnosti zaobchádzania vytýkané žalobkyni pri uplatnení odchýlky stanovenej v článku 24 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.