a.

uložil Komisii povinnosť zaplatiť náhradu škody vo výške 593 177 661,75 eura, ktorá zodpovedá: úrokom z omeškania vypočítaným z istiny 1 060 000 000 eur na základe refinančnej sadzby ECB k prvému kalendárnemu dňu mesiaca, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie K(2009) 3726 v konečnom znení z 13. mája 2009 vo veci COMP/C-3/37.990 Intel (ďalej len „Rozhodnutie“) (konkrétne 1,25 %), zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu (alebo, ak to nie je možné, potom na základe úrokovej sadzby, ktorú Všeobecný súd považuje za primeranú), a to za obdobie od 13. augusta 2009 (dátum predbežnej platby pokuty zo strany spoločnosti Intel) do 25. februára 2022 (dátum vrátenia istiny pokuty zo strany Európskej komisie), pričom sa odpočítajú úroky, ktoré Komisia už zaplatila spoločnosti Intel, a to v sume 38 059 598,52 eura,

b.

uložil Komisii povinnosť zaplatiť úroky zo sumy požadovanej pod písmenom a) vyššie za obdobie od 25. februára 2022 (dátum vrátenia istiny pokuty zo strany Komisie), prípadne od 28. apríla 2022 (dátum podania prvej žaloby spoločnosti Intel o zaplatenie úrokov), alebo od 6. júla 2022 (dátum podania tejto žaloby), alebo ďalej subsidiárne odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci až do dňa, keď Komisia skutočne zaplatí sumu na základe rozsudku, ktorým sa vyhovie tejto žalobe, a to na základe úrokovej sadzby uplatňovanej ECB na refinančné operácie, zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu alebo, ak to nie je možné, na základe úrokovej sadzby, ktorú Všeobecný súd považuje za primeranú,

c.

následne alebo subsidiárne:

d.

v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť spoločnosti Intel trovy tohto konania.

1.

Po prvé na základe článku 268 ZFEÚ v spojení s článkom 340 ods. 2 ZFEÚ a článkom 41 ods. 3 Charty základných práv sa žalobkyňa domáha náhrady škody a následných úrokov, a to z dôvodu škody, ktorá jej vznikla tým, že Komisia odmietla zaplatiť spoločnosti Intel úroky z omeškania z istiny pokuty, ktorá bola vrátená po tom, čo bol na základe rozsudku T-286/09 RENV (ECLI:EU:T:2022:19) zrušený článok 2 rozhodnutia Komisie K(2009) 3726 v konečnom znení z 13. mája 2009 vo veci COMP/C-3/37.990 Intel. V tejto súvislosti sa žalobkyňa odvoláva na povinnosť prijať opatrenia potrebné na splnenie povinnosti dosiahnuť súlad s rozhodnutím o zrušení pokuty podľa článku 266 ZFEÚ, ktorá zahŕňa zaplatenie úrokov z omeškania. Komisia sa mýli, keď tvrdí, že lehota na uplatnenie mimozmluvnej zodpovednosti začína plynúť odo dňa predbežného zaplatenia pokuty.

2.

Po druhé ďalej alebo subsidiárne podľa článku 263 ZFEÚ žalobkyňa navrhuje zrušenie každého rozhodnutia Komisie o odmietnutí zaplatiť úroky z omeškania v uvedenej sadzbe z dôvodu, že je i) v rozpore s článkom 266 ZFEÚ a ii) nesprávne určuje správny dátum, od ktorého začína plynúť lehota na uplatnenie mimozmluvnej zodpovednosti.

3.

Po tretie naďalej subsidiárne podľa článku 265 ZFEÚ v rozsahu, v akom Komisia neprijala konečné stanovisko (napriek žiadostiam žalobkyne), žalobkyňa navrhuje, aby bolo prijaté rozhodnutie, že Komisia konala protiprávne, keď nezaplatila spoločnosti Intel uvedené úroky z omeškania podľa článku 266 ZFEÚ, a aby bola Komisii uložená povinnosť zaplatiť tieto úroky z omeškania v uvedenej sadzbe.

4.

Výlučne subsidiárne žalobkyňa tvrdí, že akýkoľvek opačný výklad nariadení z rokov 2002, 2012 a/alebo 2018, ktorý by vylučoval platbu úrokov z omeškania v súlade s článkom 266 ZFEÚ, ako ho vykladajú Súdny dvor a Všeobecný súd, by mal za následok, že príslušné ustanovenia by boli v rozpore s primárnym právom Únie. Za týchto okolností žalobkyňa subsidiárne a podmienečne uvádza alternatívny žalobný dôvod založený na protiprávnosti podľa článku 266 ZFEÚ a článku 277 ZFEÚ.