EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62022CN0564

Vec C-564/22 P: Odvolanie podané 25. augusta 2022: LSEGH (Luxembourg) Ltd, London Stock Exchange Group Holdings (Italy) Ltd proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 8. júna 2022 v spojených veciach T-363/19 a T-456/19, Spojené kráľovstvo a ITV/Komisia

Ú. v. EÚ C 441, 21.11.2022, p. 11–12 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

21.11.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 441/11


Odvolanie podané 25. augusta 2022: LSEGH (Luxembourg) Ltd, London Stock Exchange Group Holdings (Italy) Ltd proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 8. júna 2022 v spojených veciach T-363/19 a T-456/19, Spojené kráľovstvo a ITV/Komisia

(Vec C-564/22 P)

(2022/C 441/15)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: LSEGH (Luxembourg) Ltd, London Stock Exchange Group Holdings (Italy) Ltd (v zastúpení: A. von Bonin, Rechtsanwalt, O.W. Brouwer a A. Pliego Selie, advocaten)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ITV plc

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok napadnutý odvolaním;

vydal konečný rozsudok a zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (1) („sporné rozhodnutie“),

alebo alternatívne vrátil vec Všeobecnému súdu, aby vo veci rozhodol v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, a

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy tohto konania, ako aj konania na Všeobecnom súde, vrátane trov konania vzťahujúcich sa na vedľajších účastníkov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu odvolania uvádzajú odvolateľky päť odvolacích dôvodov:

Po prvé, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že skreslil vnútroštátne právo a prehliadol dôkazy, keď ako referenčný systém identifikoval pravidlá Spojeného kráľovstva v oblasti CFC (kontrolované zahraničné spoločnosti), obsiahnuté v časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon z roku 2010 (medzinárodné ustanovenia a iné ustanovenia), ďalej len „TIOPA“], a nie systém zdaňovania právnických osôb v Spojenom kráľovstve, ktorého sú tieto neoddeliteľnou súčasťou.

Po druhé, aj pokiaľ by referenčným systémom boli pravidlá Spojeného kráľovstva v oblasti CFC, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri identifikovaní cieľa referenčného systému, a v dôsledku toho sa dopustil pochybenia, keď identifikoval ustanovenia obsiahnuté v kapitole 5 pravidiel Spojeného kráľovstva v oblasti CFC ako tie, ktoré sú rozhodujúce pre „bežné“ zdanenie neobchodných finančných ziskov, takže „oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností“, obsiahnuté v kapitole 9 časti 9A TIOPA, by predstavovalo poskytnutie „výhody“.

Po tretie, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k zisťovaniu selektívnej výhody. Konkrétne sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne dospel k záveru, že hospodárske subjekty, ktoré mohli využívať „oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností“, obsiahnuté v kapitole 9 časti 9A TIOPA, boli v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii so spoločnosťami, ktoré ho využívať nemohli.

Po štvrté, Všeobecný súd porušil článok 263 ZFEÚ a článok 296 ZFEÚ, pretože sa nevyjadril k žalobným dôvodom a porušil svoju povinnosť odôvodnenia, keďže Všeobecný súd nahradil svoje vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie uvedeným v spornom rozhodnutí.

Po piate, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že „oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností“, obsiahnuté v kapitole 9 časti 9A TIOPA, nie je odôvodnené povahou alebo celkovou štruktúrou referenčného systému.


(1)  Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1.


Top