1.

Má sa článok 12 ods. 2 prvá veta smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 (1) z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (ďalej len „smernica o balíkoch cestovných služieb“) vykladať v tom zmysle, že v tomto ustanovení je popri článku 12 ods. 1 smernice o balíkoch cestovných služieb upravené ďalšie právo na ukončenie zmluvy, ktorého právne následky sa uplatnia len vtedy, keď sa naň cestujúci odvoláva pri svojom vyhlásení o ukončení zmluvy?

2.

Má sa článok 12 ods. 2 smernice o balíkoch cestovných služieb vykladať v tom zmysle, že povinnosť zaplatiť stornovací poplatok nezaniká, keď cestujúci vo svojom vyhlásení o ukončení zmluvy o balíku cestovných služieb neuvedie žiaden dôvod alebo uvedie taký dôvod, ktorý nesúvisí s neodvrátiteľnou a mimoriadnou okolnosťou?