1.

Majú sa skutkové okolnosti, za ktorých sa počas vyšetrovania trestného činu v súvislosti s prechovávaním omamných látok nariadili voči fyzickej osobe, v prípade ktorej sa polícia domnieva, že prechováva omamné látky, donucovacie opatrenia v podobe osobnej prehliadky a zhabania veci, zahrnúť do pôsobnosti smernice 2013/48/EÚ (1) o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, ako aj do pôsobnosti smernice 2012/13/EÚ (2) o práve na informácie v trestnom konaní?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, aké postavenie má takáto osoba podľa uvedených smerníc, ak vnútroštátne právo nepozná právny inštitút „podozrivého“ a s osobou sa na základe úradného oznámenia nekonalo ako s „obvineným“ a musí sa takejto osobe priznať právo na poučenie a informácie, ako aj právo na prístup k obhajcovi?

3.

Je s ohľadom na zásadu zákonnosti a zákaz svojvoľného konania prípustná taká vnútroštátna právna úprava, akou je § 219 ods. 2 Nakazatelno-procesualen kodex (Trestný poriadok, ďalej len „NPK“), ktorá stanovuje, že vyšetrujúci orgán môže s osobou konať ako s obvineným aj na základe spísania zápisnice o prvom vyšetrovacom úkone, ktorý je proti nej namierený, ak vnútroštátne právo nepozná právny inštitút „podozrivého“ a právo na obhajobu podľa vnútroštátneho práva vzniká až v okamihu, keď sa s osobou formálne koná ako s „obvineným“, čo prináleží posúdiť vyšetrovaciemu orgánu a zasahuje takéto vnútroštátne konanie do účinného výkonu a samotnej podstaty práva na prístup k obhajcovi podľa článku 3 ods. 3 písm. b) smernice 2013/48/EÚ?

4.

Považuje sa s ohľadom na zásadu praktického účinku práva Únie za prijateľnú taká vnútroštátna prax, podľa ktorej v rámci súdneho preskúmania donucovacích opatrení nariadených s cieľom získania dôkazov, vrátane osobnej prehliadky a zhabania veci v prípravnom konaní, nemožno skúmať, či bolo dostatočne závažným spôsobom zasiahnuté do základných práv podozrivých a obvinených osôb, ktoré sú zaručené v článkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie, ako aj v ustanoveniach smernice 2013/48/EÚ a smernice 2012/13/EÚ?

5.

Sú v súlade so zásadou právneho štátu také vnútroštátne ustanovenia a judikatúra, v zmysle ktorých nemá súd právomoc skúmať vznesenie obvinenia voči osobe v prípade, ak práve a výlučne od takéhoto formálneho úkonu závisí, či sa fyzickej osobe priznajú práva na obhajobu, ak boli proti nej na účely vyšetrovania nariadené donucujúce opatrenia?