Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62022CN0209

    Vec C-209/22: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rajonen săd Lukovit (Bulharsko) 18. marca 2022 – trestné konanie

    Ú. v. EÚ C 213, 30.5.2022, p. 34–34 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
    Ú. v. EÚ C 213, 30.5.2022, p. 32–32 (GA)

    30.5.2022   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 213/34


    Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rajonen săd Lukovit (Bulharsko) 18. marca 2022 – trestné konanie

    (Vec C-209/22)

    (2022/C 213/45)

    Jazyk konania: bulharčina

    Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

    Rajonen săd Lukovit

    Účastník konania vo veci samej

    Rajonna prokuratura Loveč, teritorialno otdelenie Lukovit

    Prejudiciálne otázky

    1.

    Majú sa skutkové okolnosti, za ktorých sa počas vyšetrovania trestného činu v súvislosti s prechovávaním omamných látok nariadili voči fyzickej osobe, v prípade ktorej sa polícia domnieva, že prechováva omamné látky, donucovacie opatrenia v podobe osobnej prehliadky a zhabania veci, zahrnúť do pôsobnosti smernice 2013/48/EÚ (1) o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, ako aj do pôsobnosti smernice 2012/13/EÚ (2) o práve na informácie v trestnom konaní?

    2.

    V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, aké postavenie má takáto osoba podľa uvedených smerníc, ak vnútroštátne právo nepozná právny inštitút „podozrivého“ a s osobou sa na základe úradného oznámenia nekonalo ako s „obvineným“ a musí sa takejto osobe priznať právo na poučenie a informácie, ako aj právo na prístup k obhajcovi?

    3.

    Je s ohľadom na zásadu zákonnosti a zákaz svojvoľného konania prípustná taká vnútroštátna právna úprava, akou je § 219 ods. 2 Nakazatelno-procesualen kodex (Trestný poriadok, ďalej len „NPK“), ktorá stanovuje, že vyšetrujúci orgán môže s osobou konať ako s obvineným aj na základe spísania zápisnice o prvom vyšetrovacom úkone, ktorý je proti nej namierený, ak vnútroštátne právo nepozná právny inštitút „podozrivého“ a právo na obhajobu podľa vnútroštátneho práva vzniká až v okamihu, keď sa s osobou formálne koná ako s „obvineným“, čo prináleží posúdiť vyšetrovaciemu orgánu a zasahuje takéto vnútroštátne konanie do účinného výkonu a samotnej podstaty práva na prístup k obhajcovi podľa článku 3 ods. 3 písm. b) smernice 2013/48/EÚ?

    4.

    Považuje sa s ohľadom na zásadu praktického účinku práva Únie za prijateľnú taká vnútroštátna prax, podľa ktorej v rámci súdneho preskúmania donucovacích opatrení nariadených s cieľom získania dôkazov, vrátane osobnej prehliadky a zhabania veci v prípravnom konaní, nemožno skúmať, či bolo dostatočne závažným spôsobom zasiahnuté do základných práv podozrivých a obvinených osôb, ktoré sú zaručené v článkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie, ako aj v ustanoveniach smernice 2013/48/EÚ a smernice 2012/13/EÚ?

    5.

    Sú v súlade so zásadou právneho štátu také vnútroštátne ustanovenia a judikatúra, v zmysle ktorých nemá súd právomoc skúmať vznesenie obvinenia voči osobe v prípade, ak práve a výlučne od takéhoto formálneho úkonu závisí, či sa fyzickej osobe priznajú práva na obhajobu, ak boli proti nej na účely vyšetrovania nariadené donucujúce opatrenia?


    (1)  Ú. v. EÚ L 294, 2013, s. 1.

    (2)  Ú. v. EÚ L 142, 2012, s. 1.


    Top