–

bulharská vláda, v zastúpení: T. Mitova, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Azéma, J. Hottiaux a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 12 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9), článku 40 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60), ako aj článku 19 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi SN a LN na jednej strane a Zamestnik‑predsedatel na Dăržavna agencija za bežancite (podpredseda Národnej agentúry pre utečencov, Bulharsko) na druhej strane vo veci, v ktorej tento podpredseda zamietol žiadosť SN a LN o priznanie postavenia utečenca alebo prípadne o poskytnutie doplnkovej ochrany.

3

Dohovor o právnom postavení utečencov, podpísaný 28. júla 1951 v Ženeve [Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zv. 189, s. 150, č. 2545 (1954)], vstúpil do platnosti 22. apríla 1954. Bol doplnený a zmenený Protokolom týkajúcim sa právneho postavenia utečencov prijatým v New Yorku 31. januára 1967, ktorý vstúpil do platnosti 4. októbra 1967 (ďalej len „Ženevský dohovor“).

4

Článok 1 časť D Ženevského dohovoru uvádza:

„Tento dohovor sa nevzťahuje na osoby, ktoré v súčasnosti majú ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, než je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov [ďalej len ‚UNHCR‘].

Ak takáto ochrana alebo pomoc z akýchkoľvek dôvodov zanikla bez toho, aby sa o postavení týchto osôb definitívne rozhodlo podľa platných uznesení Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, vzťahujú sa na ne ipso facto ustanovenia tohto dohovoru.“

5

Rezolúciou č. 302 (IV) Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 8. decembra 1949 o pomoci utečencom z Palestíny bola zriadená Agentúra Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) [United Nations Relief and Works Agency (for Palestine Refugees in the Near East)].

6

Oblasť pôsobenia UNRWA zahŕňa päť zón, a to Pásmo Gazy, Západný breh Jordánu, Jordánsko, Libanon a Sýriu.

7

Podľa rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 74/83 z 13. decembra 2019 o pomoci utečencom z Palestíny:

„Valné zhromaždenie,

…

Vyzdvihujúc nezastupiteľnú úlohu [UNRWA], ktorá od svojho založenia pred viac ako 65 rokmi zlepšuje osud palestínskych utečencov, poskytuje služby v oblasti vzdelávania, zdravotnej a sociálnej pomoci, ako aj záchranné služby a pokračuje vo svojej práci v oblasti rozvoja táborov, mikrofinancovania, ochrany a núdzovej pomoci,

…

Berúc na vedomie aj správu Generálneho komisára z 31. mája 2019, predloženú podľa bodu 57 správy Generálneho tajomníka, a vyjadrujúc znepokojenie nad vážnou finančnou krízou, ktorej [UNRWA] čelí a ktorá vážne ohrozuje jej schopnosť naďalej poskytovať základné programy pre palestínskych utečencov vo všetkých oblastiach činnosti,

…

Vyjadrujúc hlboké znepokojenie nad mimoriadne ťažkou situáciou palestínskych utečencov pod okupáciou, a to aj pokiaľ ide o ich bezpečnosť, blaho a sociálno‑ekonomické životné podmienky,

Vyjadrujúc hlboké znepokojenie najmä nad vážnou humanitárnou situáciou a sociálno‑ekonomickými podmienkami palestínskych utečencov v pásme Gazy a zdôrazňujúc význam núdzovej a humanitárnej pomoci a naliehavého úsilia o obnovu,

…

1. S poľutovaním konštatuje, že k repatriácii ani odškodneniu utečencov podľa odseku 11 [rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 194 (III) z 11. decembra 1948 o zásadách dosiahnutia konečného riešenia a návratu palestínskych utečencov do ich domovov) zatiaľ nedošlo a že v dôsledku toho je situácia palestínskych utečencov naďalej predmetom vážneho znepokojenia a že naďalej potrebujú pomoc na uspokojenie svojich základných zdravotných, vzdelávacích a životných potrieb;

…

3. Zdôrazňuje potrebu pokračovania činnosti [UNRWA] a význam jej nerušených operácií a poskytovania služieb vrátane núdzovej pomoci pre blaho, ochranu a ľudský rozvoj palestínskych utečencov a pre stabilitu regiónu, kým sa spravodlivo nevyrieši otázka palestínskych utečencov;

4. Vyzýva všetkých darcov, aby pokračovali v posilňovaní svojho úsilia s cieľom uspokojiť očakávané potreby [UNRWA], a to aj so zreteľom na zvýšené výdavky a potreby vyplývajúce z konfliktov a nestability v regióne a vážnej sociálno‑ekonomickej a humanitárnej situácie, najmä na okupovanom palestínskom území, ako aj na potreby uvedené v nedávnych núdzových výzvach a plánoch a výzvach a plánoch na obnovu a rekonštrukciu pásma Gazy, ako aj v regionálnych plánoch na riešenie situácie palestínskych utečencov v Sýrskej arabskej republike a tých, ktorí utiekli do iných krajín v regióne;

…

7. Rozhodlo o predĺžení mandátu [UNRWA] do 30. júna 2023 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 11 [rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 194 (III) z 11. decembra 1948 o zásadách dosiahnutia konečného riešenia a návratu palestínskych utečencov do ich domovov].“

8

Rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 77/123 z 12. decembra 2022 o pomoci utečencom z Palestíny sa mandát UNRWA predĺžil do 30. júna 2026.

9

Vzhľadom na úlohu, ktorá jej bola zverená, treba UNRWA považovať za orgán Organizácie Spojených národov iný než UNHCR, ktorý poskytuje ochranu alebo pomoc v zmysle článku 1časti D Ženevského dohovoru.

10

Odôvodnenie 18 smernice 2011/95 uvádza:

„Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty mali zohľadňovať hlavne ‚najlepší záujem dieťaťa‘ v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989. Pri posudzovaní najlepších záujmov dieťaťa by členské štáty mali riadne zohľadňovať najmä zásadu celistvosti rodiny, prospechu a sociálneho rozvoja maloletej osoby, hľadiská ochrany a bezpečnosti a názory maloletej osoby v súlade s jej vekom a zrelosťou.“

11

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, uvádza:

„Na účely tejto smernice platia tieto vymedzenia pojmov:

…

…“

12

Článok 4 uvedenej smernice, nazvaný „Posudzovanie skutočností a okolností“, uvádza:

„1.   Členské štáty môžu považovať za povinnosť žiadateľa predložiť čo najskôr všetky náležitosti potrebné na zdôvodnenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. V spolupráci so žiadateľom je povinnosťou členského štátu posúdiť príslušné náležitosti žiadosti.

2.   Náležitosti uvedené v odseku 1 pozostávajú z vyhlásení žiadateľa a celej dokumentácie, ktorá je k dispozícii žiadateľovi, ktoré sa týkajú veku žiadateľa a základných informácií vrátane tých, ktoré sa týkajú príslušných príbuzných, totožnosti, štátnej príslušnosti (štátnych príslušností), krajiny (krajín) a miesta (miest) predchádzajúceho pobytu, predchádzajúcich žiadostí o azyl, cestovných trás, cestovných dokladov a dôvodov pre požadovanie medzinárodnej ochrany.

3.   Posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu sa má vykonať na individuálnom základe a zahŕňa zohľadnenie:

…“

13

Článok 12 tej istej smernice, nazvaný „Vylúčenie“, znie:

„1.   Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení z postavenia utečenca, ak:

2.   Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení zo získania postavenia utečenca, ak existujú vážne dôvody domnievať sa:

3.   Odsek 2 sa uplatňuje na osoby, ktoré podnecujú trestné činy alebo sa inak podieľajú na páchaní trestných činov alebo činov uvedených v tomto dokumente.“

14

Článok 15 smernice 2011/95, nazvaný „Vážne bezprávie“, uvádza:

„Vážne bezprávie pozostáva:

15

Článok 20 tejto smernice, nazvaný „Všeobecné pravidlá“, v odseku 3 stanovuje:

„Pri vykonávaní tejto kapitoly členské štáty zohľadňujú osobitnú situáciu zraniteľných osôb, ako sú maloleté osoby, maloleté osoby bez sprievodu, osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby s duševnými poruchami a osoby, ktoré boli vystavené mučeniu, znásilneniu alebo iným vážnym formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia.“

16

Článok 21 uvedenej smernice s názvom „Ochrana pred vyhostením alebo vrátením“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty rešpektujú zásadu zákazu vrátenia alebo vyhostenia v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami.“

17

Článok 2 smernice 2013/32, nazvaný „Vymedzenia pojmov“, stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

…

18

Kapitola II tejto smernice, nazvaná „Základné zásady a záruky“, obsahuje články 6 až 30. článok 10 tejto smernice, nazvaný „Požiadavky na posúdenie žiadostí“, obsahuje odsek 3, ktorý znie:

„Členské štáty zabezpečia, aby rozhodujúci orgán prijal rozhodnutie o žiadosti o medzinárodnú ochranu po primeranom posúdení. Na tento účel členské štáty zabezpečia:

…“

19

Článok 33 uvedenej smernice s názvom „Neprípustné žiadosti“ v odseku 2 písm. d) stanovuje:

„Členské štáty môžu považovať žiadosť o medzinárodnú ochranu za neprípustnú, iba ak:

…

20

Článok 40 tejto istej smernice, nazvaný „Následná žiadosť“, stanovuje:

„1.   Ak osoba, ktorá požiadala v členskom štáte o medzinárodnú ochranu, urobí ďalšie vyhlásenia alebo podá následnú žiadosť v tom istom členskom štáte, tento členský štát posúdi tieto ďalšie vyhlásenia alebo údaje následnej žiadosti v rámci posúdenia predchádzajúcej žiadosti alebo v rámci preskúmania rozhodnutia, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok, pokiaľ môžu príslušné orgány v tomto rámci vziať do úvahy a zvážiť všetky údaje, o ktoré sa opierali tieto ďalšie vyhlásenia alebo následná žiadosť.

2.   Na účely prijatia rozhodnutia o prípustnosti žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa článku 33 ods. [2] písm. d) následná žiadosť o medzinárodnú ochranu najprv podlieha predbežnému posúdeniu, či sa objavili alebo boli žiadateľom predložené nové skutočnosti alebo zistenia týkajúce sa posúdenia, či žiadateľ spĺňa podmienky na uznanie za osobu požívajúcu medzinárodnú ochranu podľa smernice [2011/95].

3.   Ak sa v predbežnom posúdení uvedenom v odseku 2 konštatuje, že sa objavili alebo boli žiadateľom predložené nové skutočnosti alebo zistenia, ktoré významne zvyšujú pravdepodobnosť, že žiadateľ spĺňa požiadavky na uznanie za osobu požívajúcu medzinárodnú ochranu podľa smernice [2011/95], žiadosť sa bude ďalej posudzovať podľa kapitoly II. Členské štáty môžu stanoviť aj iné dôvody na to, aby sa následná žiadosť ďalej posudzovala.

…“

21

Článok 46 smernice 2013/32, nazvaný „Právo na účinný opravný prostriedok“, v odseku 3 stanovuje:

„V záujme dosiahnutia súladu s odsekom 1 členské štáty zabezpečia, aby účinný opravný prostriedok zahŕňal posúdenie skutkových aj právnych otázok v plnom rozsahu ex nunc vrátane prípadného posúdenia potrieb medzinárodnej ochrany podľa smernice [2011/95], a to aspoň v rámci konania o opravnom prostriedku pred súdom prvého stupňa.“

22

SN a jej maloleté dieťa LN, obe osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu, opustili v júli 2018 mesto Gaza, následne sa 45 dní zdržiavali najprv v Egypte, ďalej 7 mesiacov v Turecku a potom nelegálne pricestovali cez Grécko do Bulharska v sprievode KN, ktorý je manželom SN a otcom LN.

23

SN a LN podali 22. marca 2019 bulharským orgánom prvú žiadosť o medzinárodnú ochranu. Táto žiadosť bola založená na neistej situácii v Pásme Gazy, na nedostatku dôstojných životných podmienok a na takmer trvalom vojnovom stave spôsobenom buď ostreľovaním zo strany Izraela, alebo konfliktmi medzi Fatahom a Hamasom. V tejto žiadosti bolo tiež uvedené, že život KN bol ohrozený neustálym bombardovaní jeho pracoviska, že SN si nedokáže predstaviť, že by v takomto prostredí porodila ďalšie deti, a že jej dom, ktorý sa nachádza v blízkosti policajnej stanice Hamasu, je ohrozovaný pravidelným odpaľovaním rakiet z Izraela.

24

V tejto prvej žiadosti SN a LN neuviedli, že sú zaregistrované agentúrou UNRWA.

25

Rozhodnutím z 5. júla 2019 predseda Dăržavna agencija za bežancite (Národná agentúra pre utečencov, Bulharsko) (ďalej len „DAB“) zamietol túto žiadosť po prvé z dôvodu, že SN a LN neboli nútené opustiť Pásmo Gazy z dôvodu reálneho rizika mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, trestu smrti alebo popravy alebo iných závažných hrozieb popravy alebo iného vážneho bezprávia a že v prípade návratu do Pásma Gazy by im takéto riziko nehrozilo, a ďalej z dôvodu, že situáciu v Pásme Gazy nemožno prirovnať k situácii ozbrojeného konfliktu, o aký išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 17. februára 2009, Elgafaji (C‑465/07, EU:C:2009:94), a napokon, že SN a LN sa mohli usadiť v prvej bezpečnej krajine, a to v Egypte, či dokonca v Turecku, a že v skutočnosti odcestovali do Bulharska len v nádeji na lepší život z ekonomického hľadiska.

26

Po vyčerpaní vnútroštátnych opravných prostriedkov sa toto rozhodnutie stalo konečným.

27

Dňa 21. augusta 2020 SN a LN podali druhú žiadosť o medzinárodnú ochranu. V rámci tejto žiadosti SN a LN predložili list UNHCR z 18. augusta 2020 potvrdzujúci ich registráciu agentúrou UNRWA a odvolávali sa na článok 12 ods. 1 písm. a) druhú vetu smernice 2011/95 s cieľom získať ipso facto postavenie utečenca.

28

Na podporu uvedenej žiadosti SN a LN predložili rôzne dokumenty svedčiace o kritických podmienkach, za ktorých UNRWA pôsobí v Pásme Gazy, najmä od pozastavenia každoročného financovania zo strany Spojených štátov amerických v roku 2018, čo viedlo k zníženiu pomoci, ktorú ich rodina pôvodne dostávala, takže im nestačila na zabezpečenie dôstojných životných podmienok. Za týchto okolností sa SN a LN domnievali, že treba vychádzať z toho, že ochrana alebo pomoc UNRWA voči nim zanikla.

29

Na vysvetlenie svojho odchodu z Pásma Gazy a nemožnosti sa tam vrátiť sa SN odvolávala na zhoršenie bezpečnostnej situácie v regióne, prerušenie vyplácania mzdy, nedostatok práce a vysokú mieru nezamestnanosti, zhoršenie situácie v súvislosti s pandémiou COVID‑19, zavedenie zákazu vychádzania, zatvorenie škôl a zákaz opustiť svoje domovy vydaný Hamasom, pravidelné napätie medzi Hamasom a Izraelom, ako aj okolnosť, že dom, v ktorom žila, nachádzajúci sa v blízkosti policajnej stanice Hamasu, je ohrozovaný pravidelným odpaľovaním rakiet z Izraela. Napokon pri útoku v roku 2014 bola zasiahnutá strecha tohto domu a SN a LN sa presťahovali k starému otcovi SN z otcovej strany a žili u neho takmer dva roky, než sa do uvedeného domu opäť vrátili. Okrem toho sa rodičia SN v roku 2008 presťahovali do Švédska a ona mala v úmysle sa k nim pripojiť.

30

Rozhodnutím z 28. augusta 2020 DAB konštatovala, že táto následná žiadosť o medzinárodnú ochranu je prípustná z dôvodu, že predloženie dôkazu o registrácii SN agentúrou UNRWA sa má považovať za novú podstatnú okolnosť týkajúcu sa jej osobnej situácie a krajiny pôvodu.

31

Rozhodnutím zo 14. mája 2021 však podpredseda DAB zamietol uvedenú následnú žiadosť ako nedôvodnú najmä z dôvodu, že v rámci takejto žiadosti sa preskúmanie obmedzuje na existenciu, relevantnosť a dôvodnosť všetkých nových skutočností týkajúcich sa osobnej situácie žiadateľa alebo krajiny pôvodu. V prvom rade však registrácia agentúrou UNRWA nepredstavuje novú okolnosť relevantnú pre osobnú situáciu SN a LN, keďže SN a LN už pomoc UNRWA využili a rozhodli sa jej vzdať dobrovoľným opustením oblasti pôsobenia tejto agentúry. Ďalej neexistuje dôvod domnievať sa, že by v prípade návratu do tejto oblasti opäť nemohli túto pomoc využiť. Napokon tvrdenia týkajúce sa všeobecnej situácie v Pásme Gazy neumožnili preukázať osobný prvok prenasledovania alebo hrozby smrti, ktorý je relevantný pre priznanie postavenia utečenca. SN totiž nebola nútená opustiť svoju krajinu pôvodu a ani netvrdila, že by bola vystavená diskriminačným opatreniam alebo iným nepriaznivým opatreniam, ktoré by viedli k riziku prenasledovania.

32

SN a LN teda napadli toto rozhodnutie na Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia‑mesto, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom.

33

Na podporu svojej žaloby po prvé tvrdia, že KN bol 26. marca 2018 predvolaný políciou Hamasu z dôvodu jeho účasti na pokojných protestoch proti Hamasu. Takéto predvolanie pritom vystavilo KN riziku mučenia, či dokonca usmrtenia, čo KN a jeho rodinu prinútilo k opusteniu oblasti pôsobenia UNRWA. Po druhé základné služby a humanitárne operácie vykonávané UNRWA sú ohrozené opakovaným nedostatkom finančných prostriedkov. V tomto kontexte dostala rodina SN len minimálnu pomoc pozostávajúcu výlučne z potravín. Po tretie SN poukazuje na objektívnu nemožnosť návratu do Pásma Gazy z dôvodu obmedzení uložených Izraelom. Po štvrté treba zohľadniť najlepší záujem dieťaťa LN. Po piate tvrdili, že keďže 80 % obyvateľov Gazy je závislých od humanitárnej pomoci, ich presunom do Pásma Gazy by sa ocitli v podmienkach ťažkej materiálnej deprivácie v rozpore s článkom 4 Charty.

34

Podpredseda DAB zopakoval, že pomoc, ktorú SN a LN využívali, nezanikla z dôvodov nezávislých od ich vôle, keďže sa jej dobrovoľne vzdali tým, že opustili oblasť pôsobenia UNRWA.

35

V tomto kontexte sa vnútroštátny súd domnieva, že dôvody, pre ktoré SN a LN opustili Pásmo Gazy, ktoré je jednou zo zón oblasti pôsobenia UNRWA, sú rozhodujúce pre posúdenie, či ich situácia patrí do pôsobnosti článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95.

36

V prvom rade sa tento súd pýta na skutočnosti, ktoré možno v súlade s článkom 40 ods. 1 smernice 2013/32 zohľadniť v rámci posúdenia dôvodnosti následnej žiadosti. V tejto súvislosti uvádza, že SN a LN sa na podporu svojej následnej žiadosti odvolávali na svoju registráciu agentúrou UNRWA a tvrdili, že okolnosti, ktoré už uviedli na podporu ich predchádzajúcej žiadosti, umožňujú dospieť k záveru, že ochrana alebo pomoc UNRWA voči nim zanikla v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95.

37

Na jednej strane sa vnútroštátny súd pýta, či článok 33 ods. 2 písm. d) smernice 2013/32, podľa ktorého sú neprípustné následné žiadosti, ktoré sa nezakladajú na nových skutočnostiach, bráni zohľadneniu dôvodov, pre ktoré SN a LN opustili Pásmo Gazy.

38

Na druhej strane sa tento súd domnieva, že na to, aby bolo možné preskúmať tieto dôvody s prihliadnutím na novú skutočnosť, ktorú predstavuje dôkaz o registrácii SN a LN agentúrou UNRWA, treba vyložiť požiadavku stanovenú v uvedenom článku 40 ods. 1, podľa ktorej členský štát preskúma následnú žiadosť v rámci posúdenia predchádzajúcej žiadosti alebo v rámci preskúmania „rozhodnutia, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok“, uvedeného v tomto ustanovení.

39

V druhom rade, pokiaľ ide o výklad článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95, vnútroštátny súd uvádza, že SN a LN netvrdili, že existuje riziko prenasledovania, ale požadujú posúdenie všeobecnej situácie v Pásme Gazy ako dôvod odchodu a nemožnosti návratu do oblasti pôsobenia UNWRA, čo je situácia, ktorá umožňuje dospieť k záveru, že ochrana alebo pomoc UNRWA zanikla z dôvodov nezávislých od ich vôle.

40

V tomto kontexte sa tento súd pýta, či by sa SN a LN návratom do Pásma Gazy nedostali do situácie ťažkej materiálnej deprivácie v zmysle rozsudku z 19. marca 2019, Jawo (C‑163/17, EU:C:2019:218), t. j. do situácie, ktorá by im neumožňovala uspokojenie ich najzákladnejších potrieb, ako sú napríklad jedenie, umývanie sa a bývanie, a poškodzovala by ich telesné alebo duševné zdravie alebo by ich uviedla do stavu poníženia nezlučiteľného s ľudskou dôstojnosťou. Domnieva sa, že je tiež potrebné zohľadniť všeobecnú situáciu v Pásme Gazy, pokiaľ ide o článok 19 Charty, ktorý vykonáva zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a zakazuje neľudské a ponižujúce zaobchádzanie.

41

S prihliadnutím na tieto úvahy Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia‑mesto) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

42

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 40 smernice 2013/32 v spojení s článkom 12 ods. 1 písm. a) druhou vetou smernice 2011/95 vykladať v tom zmysle, že orgán rozhodujúci o dôvodnosti následnej žiadosti o medzinárodnú ochranu je povinný posúdiť skutkové okolnosti predložené na podporu tejto žiadosti, a to aj vtedy, ak tieto skutočnosti už boli posúdené orgánom, ktorý s konečnou platnosťou zamietol prvú žiadosť o medzinárodnú ochranu.

43

Na účely odpovede na túto otázku treba v prvom rade pripomenúť, že v súlade s článkom 2 písm. e) a q) smernice 2013/32 predstavuje následná žiadosť novú žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú po prijatí konečného rozhodnutia – teda rozhodnutia, ktoré už nepodlieha opravnému prostriedku v rámci kapitoly V tejto smernice – o predchádzajúcej žiadosti.

44

Následná žiadosť preto sama osebe predstavuje žiadosť o medzinárodnú ochranu, a to – ako v podstate zdôrazňuje generálny advokát v bode 45 svojich návrhov – bez ohľadu na právny základ, na ktorom sa takáto následná žiadosť podáva.

45

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že prvá žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná SN a LN bola zamietnutá z dôvodu, že náležitosti predložené na podporu tejto žiadosti neumožňujú preukázať, že SN a LN opustili Pásmo Gazy z obavy pred prenasledovaním v zmysle článku 2 písm. d) smernice 2011/95.

46

Až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o tejto prvej žiadosti podali SN a LN svoju novú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorá sa teda musí považovať za následnú žiadosť v zmysle článku 2 písm. q) smernice 2013/32.

47

V druhom rade následná žiadosť SN a LN bola rozhodnutím z 28. augusta 2020 vyhlásená za prípustnú, pričom nová skutočnosť, na ktorej bola založená, sa týkala dôkazu o registrácii týchto osôb bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu agentúrou UNRWA.

48

V treťom rade, ak sú splnené podmienky prípustnosti následnej žiadosti, táto žiadosť sa musí posúdiť z vecného hľadiska, a to, ako je uvedené v článku 40 ods. 3 smernice 2013/32, v súlade s kapitolou II tejto smernice, ktorá obsahuje základné zásady a záruky uplatniteľné na žiadosti o medzinárodnú ochranu [rozsudok z 8. februára 2024, Bundesrepublik Deutschland (Prípustnosť následnej žiadosti), C‑216/22, EU:C:2024:122, bod 33 a citovaná judikatúra].

49

Článok 40 ods. 3 smernice 2013/32 tak nijako nerozlišuje medzi prvou žiadosťou o medzinárodnú ochranu a následnou žiadosťou vzhľadom na povahu skutočností alebo zistení, ktoré môžu preukazovať, že žiadateľ spĺňa požiadavky na uznanie za osobu požívajúcu medzinárodnú ochranu podľa smernice 2011/95. Posúdenie skutočností a okolností, na ktorých sú založené tieto žiadosti, sa musí v každom prípade vykonať v súlade s článkom 4 smernice 2011/95 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2021, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Nové skutočnosti alebo zistenia), C‑921/19, EU:C:2021:478, bod 40].

50

Tento článok 4 pritom vo svojom odseku 2 definuje príslušné náležitosti potrebné na zdôvodnenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré pozostávajú z „vyhlásení žiadateľa a celej dokumentácie, ktorá je k dispozícii žiadateľovi, ktoré sa týkajú veku žiadateľa a základných informácií vrátane tých, ktoré sa týkajú príslušných príbuzných, totožnosti, štátnej príslušnosti (štátnych príslušností), krajiny (krajín) a miesta (miest) predchádzajúceho pobytu, predchádzajúcich žiadostí o azyl, cestovných trás, cestovných dokladov a dôvodov pre požadovanie medzinárodnej ochrany“.

51

Článok 4 ods. 3 písm. a) a b) smernice 2011/95 ukladá povinnosť vykonať posúdenie žiadosti na individuálnom základ, pričom sa zohľadnia najmä všetky príslušné skutočnosti, pokiaľ sa týkajú krajiny pôvodu v čase prijatia rozhodnutia o žiadosti, a príslušné vyhlásenia predložené žiadateľom vrátane informácií o tom, či žiadateľ bol alebo môže byť predmetom prenasledovania alebo vážneho bezprávia.

52

Okrem toho, ako v podstate zdôrazňuje generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, článok 10 smernice 2013/32, ktorý je práve súčasťou kapitoly II tejto smernice, v odseku 3 písm. a) stanovuje, že žiadosti o medzinárodnú ochranu sa posudzujú individuálne, objektívne a nestranne.

53

Z toho vyplýva, že orgán rozhodujúci o dôvodnosti následnej žiadosti sa nemôže obmedziť len na posúdenie nových skutočností alebo zistení predložených na podporu jej prípustnosti, ale musí zohľadniť všetky náležitosti predložené žiadateľom na podporu uvedenej následnej žiadosti v súlade s článkom 4 ods. 1 smernice 2011/95 [rozsudok z 10. júna 2021, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Nové skutočnosti alebo zistenia), C‑921/19, EU:C:2021:478, bod 44].

54

Okolnosť, že určitá skutočnosť na podporu následnej žiadosti už bola posúdená v rámci posudzovania predchádzajúcej žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorá viedla ku konečnému rozhodnutiu o zamietnutí, nemôže brániť tomu, aby orgán rozhodujúci o následnej žiadosti takúto náležitosť opätovne preskúmal s prihliadnutím na okolnosti uvedené na základe nových skutočností alebo zistení, ktoré umožnili posúdiť túto žiadosť za prípustnú, s cieľom rozhodnúť o merite tejto poslednej uvedenej žiadosti.

55

Príslušný vnútroštátny orgán sa totiž až v štádiu preskúmania prípustnosti následnej žiadosti musí obmedziť na overenie jednak toho, či existujú skutočnosti alebo zistenia na podporu tejto žiadosti, ktoré neboli preskúmané v rámci rozhodnutia prijatého na základe predchádzajúcej žiadosti, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a jednak toho, či tieto samotné nové skutočnosti alebo zistenia významne zvyšujú pravdepodobnosť, že žiadateľ získa postavenie osoby požívajúcej medzinárodnú ochranu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2021, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Nové skutočnosti alebo zistenia), C‑921/19, EU:C:2021:478, bod 50]. Navyše ani pri preskúmaní prípustnosti následnej žiadosti nemožno tieto nové skutočnosti alebo zistenia posudzovať úplne nezávisle od kontextu, v ktorom tieto nové skutočnosti alebo zistenia nastali, vrátane prípadu, keď sa tento kontext od konečného zamietnutia predchádzajúcej žiadosti nezmenil.

56

Tento výklad platí o to viac, ak nová skutočnosť predložená na podporu následnej žiadosti nepredstavuje jednoduchú skutkovú okolnosť, ale môže viesť k uplatneniu inej právnej normy, než na základe ktorej príslušný orgán rozhodol o predchádzajúcej žiadosti, akou je článok 12 ods. 1 písm. a) smernice 2011/95, ktorý sa týka prípadov zániku ochrany alebo pomoci UNRWA. V takejto situácii sa musia skutočnosti, ktoré už boli preskúmané v predchádzajúcom konaní, prehodnotiť z hľadiska charakteristík tohto nového právneho základu.

57

Napokon vzhľadom na pochybnosti vnútroštátneho súdu v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že uvedený výklad nie je nijako spochybnený článkom 40 ods. 1 smernice 2013/32. Ako totiž uvádza Európska komisia, keďže sa toto ustanovenie uplatňuje na následné žiadosti, týka sa veľmi špecifickej situácie, keď vnútroštátne právo výnimočne umožňuje, aby sa konanie, na základe ktorého bola predchádzajúca žiadosť s konečnou platnosťou zamietnutá, opätovne začalo z dôvodu existencie následnej žiadosti.

58

S prihliadnutím na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 40 smernice 2013/32 v spojení s článkom 12 ods. 1 písm. a) druhou vetou smernice 2011/95 sa má vykladať v tom zmysle, že orgán rozhodujúci o dôvodnosti následnej žiadosti o medzinárodnú ochranu je povinný posúdiť skutkové okolnosti predložené na podporu tejto žiadosti, a to aj vtedy, ak tieto skutočnosti už boli posúdené orgánom, ktorý s konečnou platnosťou zamietol prvú žiadosť o medzinárodnú ochranu.

59

Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice 2011/95 vykladať v tom zmysle, že ochrana alebo pomoc UNRWA, ktorú požíva žiadateľ o medzinárodnú ochranu, ktorý je osobou bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu, sa má považovať za zaniknutú v zmysle tohto ustanovenia, ak táto agentúra z akéhokoľvek dôvodu, vrátane dôvodu všeobecnej situácie v zóne oblasti pôsobenia uvedenej agentúry, v ktorej mala táto osoba bez štátneho občianstva obvyklý pobyt, nie je schopná zabezpečiť tejto osobe bez štátneho občianstva, prípadne s prihliadnutím na jej zraniteľnosť, dôstojné životné podmienky v súlade so svojím poslaním, pričom táto osoba nie je povinná preukázať, že sa jej táto všeobecná situácia konkrétne týka z dôvodu skutočností vlastných jej osobnej situácii. V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, v akom okamihu sa má posúdiť, či ochrana alebo pomoc UNRWA sa má považovať za zaniknutú. Okrem toho sa tento súd pýta, či je okolnosť, že tá istá osoba bez štátneho občianstva je maloletým dieťaťom, relevantná na účely tohto určenia.

60

Na úvod treba uviesť, že v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) prvej vety smernice 2011/95 sú štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva vylúčení z postavenia utečenca, „ak patria do rozsahu pôsobnosti článku 1 písm. [časti] D Ženevského dohovoru, ktorý sa týka ochrany alebo pomoci od orgánov alebo agentúr Organizácie Spojených národov iných ako [UNHCR]“.

61

Článok 1 časť D prvý odsek Ženevského dohovoru uvádza, že sa nevzťahuje na osoby, ktoré „v súčasnosti majú“ ochranu alebo pomoc „iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, než je [UNHCR]“.

62

Konkrétne každá osoba, ako je SN a LN, ktorá je zaregistrovaná agentúrou URNWA, tak môže využívať ochranu a pomoc tohto orgánu na účely zlepšenia jej životných podmienok ako utečenca [rozsudok z 5. októbra 2023, Secretary of State for the Home Department (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑294/22, EU:C:2023:733, bod 29 a citovaná judikatúra].

63

Z dôvodu tohto osobitného postavenia utečenca zavedeného na uvedených územiach Blízkeho východu pre Palestínčanov sú osoby zaregistrované agentúrou UNRWA v zásade na základe článku 12 ods. 1 písm. a) prvej vety smernice 2011/95, ktorý zodpovedá článku 1 časti D prvému odseku Ženevského dohovoru, vylúčené z priznania postavenia utečenca v Únii [rozsudok z 5. októbra 2023, OFPRA (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑294/22, EU:C:2023:733, bod 30 a citovaná judikatúra].

64

Z článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95, ktorý zodpovedá článku 1 časti D druhému odseku Ženevského dohovoru, však vyplýva, že ak ochrana alebo pomoc UNRWA z akéhokoľvek dôvodu zanikne bez toho, aby sa o postavení uvedených osôb definitívne rozhodlo v súlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, tieto osoby sa budú môcť ipso facto odvolávať na smernicu 2011/95 [rozsudok z 5. októbra 2023, OFPRA (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑294/22, EU:C:2023:733, bod 31 a citovaná judikatúra].

65

Je nesporné, že postavenie príjemcov ochrany alebo pomoci poskytovanej UNRWA doteraz nebolo definitívne vyriešené, ako to vyplýva z rezolúcií Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, ktoré po sebe nasledujú.

66

Na základe týchto úvodných spresnení treba v prvom rade zdôrazniť, že článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice 2011/95 v podstate zodpovedá článku 12 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, 2004, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96), takže judikatúra týkajúca sa tohto druhého ustanovenia je relevantná pre výklad prvého ustanovenia [rozsudok z 5. októbra 2023, OFPRA (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑294/22, EU:C:2023:733, bod 33 a citovaná judikatúra].

67

V tejto súvislosti Súdny dvor už spresnil, že samotný odchod dotknutej osoby z oblasti pôsobenia UNRWA, bez ohľadu na dôvod tohto odchodu, nemôže ukončiť vylúčenie z postavenia utečenca stanovené v článku 12 ods. 1 písm. a) prvej vete tejto smernice, a že v dôsledku toho samotnú neprítomnosť v tejto oblasti alebo dobrovoľné rozhodnutie opustiť ju nemožno kvalifikovať ako zánik pomoci UNRWA v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety uvedenej smernice [rozsudok z 5. októbra 2023, OFPRA (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑294/22, EU:C:2023:733, bod 34 a citovaná judikatúra].

68

Súdny dvor však rozhodol, že zánik ochrany alebo pomoci poskytovanej takým orgánom alebo odborovou organizáciou, akou je UNRWA, môže vyplývať nielen zo samotného zrušenia tohto orgánu alebo odborovej organizácie, ale aj z toho, že uvedený orgán alebo uvedená odborová organizácia si nemôže splniť svoju úlohu [rozsudok z 5. októbra 2023, OFPRA (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑294/22, EU:C:2023:733, bod 35 a citovaná judikatúra].

69

Ak je teda rozhodnutie opustiť oblasť pôsobenia UNRWA odôvodnené nutnosťou nezávislou od vôle dotknutej osoby, takáto situácia môže viesť k záveru, že pomoc, ktorá sa poskytovala tejto osobe, zanikla v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95 [rozsudok z 5. októbra 2023, OFPRA (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑294/22, EU:C:2023:733, bod 36 a citovaná judikatúra].

70

Tento výklad je v súlade s cieľom tohto ustanovenia, ktorým je najmä zaručiť nepretržitosť ochrany palestínskych utečencov ako takých prostredníctvom účinnej ochrany alebo pomoci a nielen zaručením existencie orgánu alebo odborovej organizácie poverených poskytovaním tejto pomoci alebo ochrany, kým sa ich situácia definitívne nevyrieši v súlade s príslušnými rezolúciami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov [rozsudok z 5. októbra 2023, OFPRA (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑294/22, EU:C:2023:733, bod 37 a citovaná judikatúra].

71

Článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice 2011/95 sa preto uplatní, ak sa na základe individuálneho posúdenia všetkých relevantných skutočností ukáže, že sa dotknutá osoba bez štátneho občianstva s palestínskym pôvodom nachádza v situácii vážnej osobnej neistoty a že UNRWA, ktorej pomoc dotknutá osoba požadovala, jej nie je schopná z akéhokoľvek dôvodu zaručiť životné podmienky zodpovedajúce jej poslaniu, takže táto osoba bez štátneho občianstva je z dôvodov vymykajúcich sa jej kontrole a nezávislých od jej vôle nútená opustiť oblasť pôsobenia UNRWA [rozsudky z 25. júla 2018, Alheto, C‑585/16, EU:C:2018:584, bod 86; z 3. marca 2022, Secretary of State for the Home Department (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑349/20, EU:C:2022:151, bod 50, ako aj z 5. októbra 2023, OFPRA (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑294/22, EU:C:2023:733, body 38 a 44].

72

V tejto súvislosti treba na jednej strane spresniť, že podmienka týkajúca sa stavu vážnej osobnej neistoty žiadateľa znamená, že tento žiadateľ musí byť osobne vystavený vážnej neistote v zóne dotknutej oblasti pôsobenia UNRWA, pričom sa nevyžaduje, aby tento stav vážnej osobnej neistoty mal osobitné charakteristiky, ktoré sú vlastné osobe tohto žiadateľa, alebo bol spôsobený s jeho osobitnou situáciou. Pokiaľ ide o nemožnosť UNRWA zabezpečiť žiadateľovi životné podmienky, ktoré sú v súlade s jej poslaním, ide o prípad, ak táto agentúra z akéhokoľvek dôvodu, vrátane dôvodu všeobecnej situácie prevládajúcej v tejto zóne, nemôže žiadateľovi zabezpečiť dôstojné životné podmienky a minimálnu bezpečnosť [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2021, Bundesrepublik Deutschland (Postavenie utečenca v prípade osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu), C‑507/19, EU:C:2021:3, bod 54].

73

Individuálne posúdenie týchto podmienok okrem iného predpokladá, že sa náležite zohľadní špecifická situácia žiadateľa, ako aj stupeň jeho zraniteľnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Addis, C‑517/17, EU:C:2020:579, bod 54). V tejto súvislosti treba venovať osobitnú pozornosť všetkým skutočnostiam umožňujúcim domnievať sa, že dotknutá osoba bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu má osobitné základné potreby súvisiace so stavom zraniteľnosti, a najmä prípadnej okolnosti, že táto osoba bez štátneho občianstva je maloletou osobou, takže najlepší záujem tohto dieťaťa treba zohľadniť v súlade s článkom 24 ods. 2 Charty. Na tento účel musí príslušný vnútroštátny orgán, ako vyplýva najmä z odôvodnenia 18 smernice 2011/95, náležite zohľadniť najmä zásadu celistvosti rodiny, prospechu a sociálneho rozvoja maloletej osoby, ako aj hľadiská ochrany a bezpečnosti.

74

Okrem toho skutočnosť, že ochrana alebo pomoc UNRWA sa nachádza na nižšej úrovni, ako je tá, ktorú by osoba bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu mohla získať, ak by jej bolo priznané postavenie utečenca v členskom štáte, nemôže stačiť na vyvodenie záveru, že bola nútená opustiť oblasť pôsobenia UNRWA alebo že sa tam nemohla vrátiť [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2023, OFPRA (Postavenie utečenca v prípade osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu), C‑294/22, EU:C:2023:733, bod 45].

75

V druhom rade, ako zdôraznil generálny advokát v bode 63 svojich návrhov, prináleží príslušným vnútroštátnym orgánom a súdom overiť nielen to, či môže byť opustenie oblasti pôsobenia UNRWA žiadateľmi o štatút utečenca podľa druhej vety článku 12 ods. 1 písm. a) smernice 2011/95 odôvodnené dôvodmi, ktoré nemohli ovplyvniť a ktoré sú nezávislé od ich vôle, ktoré im tak bránili využívať ochranu alebo pomoc poskytovanú zo strany UNRWA, ale aj to, či sa týmto osobám v čase, keď príslušné správne orgány skúmajú žiadosť o priznanie postavenia utečenca alebo v čase, keď príslušný súd rozhoduje o žalobe proti rozhodnutiu o zamietnutí priznania takéhoto postavenia, bránilo takúto ochranu alebo pomoc využívať pre zhoršenie situácie v predmetnej oblasti pôsobenia UNRWA z dôvodov, ktoré nemôžu ovplyvniť a ktoré sú nezávislé od ich vôle [pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2022, Secretary of State for the Home Department (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑349/20, EU:C:2022:151, body 57 a 58].

76

Na jednej strane totiž otázku, či ochrana alebo pomoc UNRWA zanikla vo vzťahu k osobe bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu, musí príslušný správny orgán posúdiť všetky príslušné skutočnosti na individuálnom základe v súlade s článkom 4 smernice 2011/95. Z článku 4 ods. 3 písm. a) smernice 2011/95 pritom vyplýva, že na účely rozhodnutia o žiadosti o medzinárodnú ochranu je potrebné zohľadniť všetky príslušné skutočnosti, pokiaľ sa týkajú krajiny pôvodu „v čase prijatia rozhodnutia o žiadosti“. Na druhej strane podľa článku 46 ods. 3 smernice 2013/32 sú členské štáty povinné upraviť svoje vnútroštátne právo tak, aby rozhodovanie o opravných prostriedkoch uvedených v tomto ustanovení zahŕňalo posúdenie „v plnom rozsahu ex nunc“, čo predpokladá, že príslušný súd zohľadní najmä všetky okolnosti, ktoré mu umožnia vykonať aktualizované posúdenie danej veci [pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2022, Secretary of State for the Home Department (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑349/20, EU:C:2022:151, body 54, 55 a 61].

77

V tejto súvislosti treba ešte uviesť, že článok 10 ods. 3 písm. b) smernice 2013/32 ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby sa z rôznych zdrojov, ako je Agentúra Európskej únie pre azyl (EASO) a UNHCR a relevantné medzinárodné organizácie pre ľudské práva, získavali presné a aktuálne informácie týkajúce sa všeobecnej situácie panujúcej v krajine pôvodu žiadateľov alebo v prípade osôb bez štátneho občianstva v krajine ich obvyklého pobytu.

78

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na osobu bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu, ktorá požiadala o pomoc UNRWA, sa vzťahuje článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice 2011/95, ak sa na základe individuálneho a aktualizovaného posúdenia všetkých relevantných skutočností ukáže, že dotknutá osoba bez štátneho občianstva by sa v prípade návratu do zóny oblasti pôsobenia UNRWA, v ktorej mala svoj obvyklý pobyt, nachádzala v stave vážnej osobnej neistoty, pričom sa prípadne zohľadní jej stav zraniteľnosti, a že UNRWA nie je z akéhokoľvek dôvodu, vrátane dôvodu všeobecnej situácie prevládajúcej v tejto zóne, schopná zabezpečiť uvedenej osobe bez štátneho občianstva dôstojné životné podmienky a minimálnu bezpečnosť, pričom sa prípadne zohľadnia osobitné potreby súvisiace s jej stavom zraniteľnosti.

79

Osobu bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu tak treba považovať za osobu, ktorá sa nemôže vrátiť do zóny oblasti pôsobenia UNRWA, v ktorej mala svoj obvyklý pobyt, v prípade, ak nemožnosť získať ochranu alebo pomoc UNRWA z akéhokoľvek dôvodu spôsobí, že táto osoba bez štátneho občianstva bude vystavená životným podmienkam, ktoré jej nezabezpečujú, že v súlade s poslaním UNRWA budú uspokojené jej základné zdravotné, vzdelávacie a životné potreby, pričom sa v prípade potreby zohľadnia jej osobitné základné potreby z dôvodu príslušnosti ku skupine osôb, ktorá sa vyznačuje zraniteľnosťou, ako je napríklad vek.

80

V treťom rade v rozsahu, v akom vnútroštátny súd zdôrazňuje, že v konaní vo veci samej SN a LN neuviedli dôvody týkajúce sa ich individuálnej situácie s cieľom preukázať, že im prestala byť poskytovaná ochrana alebo pomoc UNRWA, treba po prvé uviesť, že vnútroštátnemu súdu prináleží zohľadniť nielen skutočnosti uvedené na podporu tejto žiadosti, ale aj skutočnosti, ktoré orgán, ktorý rozhodol o zamietnutí tejto žiadosti, zohľadnil alebo mohol zohľadniť, ako aj skutočnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnutí, so zreteľom na povinnosť tohto orgánu podľa článku 4 ods. 1 smernice 2011/95 aktívne spolupracovať so žiadateľom s cieľom doplniť a určiť relevantné náležitosti jeho žiadosti [pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júla 2018, Alheto, C‑585/16, EU:C:2018:584, bod 113, a z 3. marca 2022, Secretary of State for the Home Department (Postavenie osoby bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ako utečenca), C‑349/20, EU:C:2022:151, bod 64].

81

Po druhé vnútroštátny súd ďalej zdôrazňuje, že všeobecná situácia v Gaze skutočne ovplyvňuje schopnosť UNRWA poskytovať pomoc a účinnú ochranu osobám bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu, ktoré sa nachádzajú v tejto zóne. V tejto súvislosti odkazuje najmä na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o situácii v Pásme Gazy (Ú. v. EÚ C 390, 2019, s. 108), z ktorého vyplýva, že situácia v Pásme Gazy „viedl[a] k zhoršeniu bezprecedentnej humanitárnej krízy v tejto oblasti“, ako aj na dokument s názvom „Pozícia UNHCR týkajúca sa vrátenia do Pásma Gazy“ z marca 2022, v ktorom UNHCR uvádza, že zhoršenie všeobecnej situácie v uvedenom meste je faktorom, ktorý treba zohľadniť pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu. UNHCR najmä vzhľadom na dôkazy o závažnom porušovaní a zneužívaní medzinárodne uznávaných ľudských práv a humanitárneho práva, ako aj pretrvávajúcu nestabilitu v uvedenej zóne, vyzval štáty, aby umožnili všetkým civilistom utekajúcim z Pásma Gazy vstup na ich územia a aby dodržiavali zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia. UNHCR výslovne zdôrazňuje, že situácia v tejto zóne môže predstavovať objektívny dôvod na to, aby ju palestínski utečenci opustili, pričom vysvetľuje, že ochrana alebo pomoc UNRWA sa má vo vzťahu k nim považovať za zaniknutú.

82

Od tej doby, ako v podstate uvádza generálny advokát najmä v bode 64 svojich návrhov, sa tak životné podmienky v Pásme Gazy, ako aj schopnosť UNRWA plniť svoje poslanie, v dôsledku udalostí zo 7. októbra 2023 bezprecedentne zhoršili.

83

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby najmä s prihliadnutím na informácie uvedené v bode 77 tohto rozsudku určil, či UNRWA nie je schopná z akéhokoľvek dôvodu, vrátane dôvodu všeobecnej situácie prevládajúcej v Pásme Gazy, zabezpečiť žiadnej osobe bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu, ktorá požiadala o jej pomoc a zostáva v tejto zóne, aby sa v nej mohla zdržiavať v dôstojných životných podmienkach a v minimálnej bezpečnosti.

84

Išlo by najmä o prípad, ak by sa v dotknutej zóne oblasti pôsobenia UNRWA každá osoba bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu ocitla nezávisle od svojej vôle a svojho osobného výberu v situácii ťažkej materiálnej deprivácie, ktorá by jej neumožňovala uspokojenie jej najzákladnejších potrieb, ako sú napríklad jedenie, umývanie sa a bývanie, a poškodzovala by jej telesné alebo duševné zdravie alebo by ju uviedla do stavu poníženia nezlučiteľného s ľudskou dôstojnosťou v zmysle článku 4 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2019, Jawo, C‑163/17, EU:C:2019:218, bod 92).

85

Napokon, ak by vnútroštátny súd dospel k záveru, že s prihliadnutím na všeobecné životné podmienky prevládajúce v Pásme Gazy v okamihu, keď rozhoduje, sa ochrana alebo pomoc UNRWA v tejto zóne oblasti jej pôsobenia má považovať za zaniknutú vo vzťahu k SN alebo LN, bude musieť ďalej pokračovať vo svojom individuálnom posúdení ich žiadostí s cieľom preskúmať, či sa na SN alebo LN vzťahuje jeden z dôvodov vylúčenia uvedených v článku 12 ods. 1 písm. b) a článku 12 ods. 2 a 3 smernice 2011/95.

86

V opačnom prípade by sa týmto osobám bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu malo ipso iure priznať postavenie utečenca (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2012, Abed El Karem El Kott a i., C‑364/11, EU:C:2012:826, bod 81).

87

S prihliadnutím na vyššie uvedené treba na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice 2011/95 sa má vykladať v tom zmysle, že ochrana alebo pomoc UNRWA, ktorú požíva žiadateľ o medzinárodnú ochranu, ktorý je osobou bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu, sa má považovať za zaniknutú v zmysle tohto ustanovenia, ak jednak táto agentúra z akéhokoľvek dôvodu, vrátane dôvodu všeobecnej situácie v zóne oblasti pôsobenia uvedenej agentúry, v ktorej mala táto osoba bez štátneho občianstva obvyklý pobyt, nie je schopná zabezpečiť tejto osobe bez štátneho občianstva, prípadne s prihliadnutím na jej zraniteľnosť, dôstojné životné podmienky v súlade so svojím poslaním, pričom táto osoba nie je povinná preukázať, že sa jej táto všeobecná situácia konkrétne týka z dôvodu skutočností vlastných jej osobnej situácii, a jednak sa dotknutá osoba bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu v prípade návratu do tejto zóny nachádza v stave vážnej neistoty, pričom sa prípadne zohľadní jej stav zraniteľnosti, a správne a súdne orgány sú povinné vykonať individuálne posúdenie každej žiadosti o medzinárodnú ochranu na základe tohto ustanovenia, v rámci ktorého môže byť relevantný vek dotknutej osoby. Pomoc alebo ochrana UNRWA sa má považovať za zaniknutú vo vzťahu k žiadateľovi najmä vtedy, ak táto agentúra z akéhokoľvek dôvodu už nemôže zabezpečiť dôstojné životné podmienky alebo minimálne bezpečnostné podmienky pre žiadnu osobu bez štátneho občianstva palestínskeho pôvodu, ktorá sa zdržiava v zóne oblasti pôsobenia tejto agentúry, kde mal tento žiadateľ obvyklý pobyt. Toto posúdenie treba vykonať v okamihu, keď uvedená osoba bez štátneho občianstva opustila zónu oblasti pôsobenia UNRWA, v ktorej mala obvyklý pobyt, alebo v okamihu, keď príslušné správne orgány rozhodujú o jej žiadosti o medzinárodnú ochranu, alebo aj v okamihu, keď príslušný súd rozhodne o akomkoľvek opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu o zamietnutí tejto žiadosti.

88

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má výraz „tieto osoby budú oprávnené ipso facto na výhody z ustanovení tejto smernice“ uvedený v článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vete smernice 2011/95 vykladať v tom zmysle, že na jednej strane dotknuté osoby, ak by mali byť vrátené do jednej zo zón oblasti pôsobenia UNRWA a v tejto zóne by boli vystavené riziku neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, mali by sa ipso facto považovať za osoby, na ktoré sa vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia stanovený v článku 21 ods. 1 smernice 2011/95 v spojení s článkom 19 Charty, ako aj článku 15 písm. b) smernice 2011/95 týkajúci sa poskytnutia doplnkovej ochrany, alebo že na druhej strane by týmto osobám malo byť ipso facto priznané postavenie utečenca bez toho, aby sa zohľadnili okolnosti relevantné pre priznanie doplnkovej ochrany, ktoré sú im vlastné.

89

Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd vo svojom návrhu neuviedol dôvody, pre ktoré žiada o výklad týchto ustanovení práva Únie, a súvislosť, ktorú vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou v spore, ktorý mu bol predložený (rozsudok zo 14. septembra 2023, Vinal, C‑820/21, EU:C:2023:667, bod 98 a citovaná judikatúra), treba konštatovať, že štvrtá otázka je neprípustná.

90

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: