–

Friends of the Irish Environment CLG, v zastúpení: J. Devlin, SC, J. Kenny, BL, a F. Logue, solicitor,

–

Minister for Agriculture, Food and the Marine, Ireland a Attorney General, v zastúpení: M. Browne, A. Joyce, M. Lane a M. Tierney, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Browne, BL, a C. Toland, SC,

–

Európsky parlament, v zastúpení: I. Anagnostopoulou, E. Ni Chaoimh a I. Terwinghe, splnomocnené zástupkyne,

–

Rada Európskej únie, v zastúpení: F. Naert, A. Nowak‑Salles a P. Pecheux, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Dawes a A. Stobiecka‑Kuik, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti prílohy IA nariadenia Rady (EÚ) 2020/123 z 27. januára 2020, ktorým sa na rok 2020 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade rybárskych plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii (Ú. v. EÚ L 25, 2020, s. 1), vzhľadom na článok 2 ods. 1 a 2 a článok 3 písm. c) a d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 2013, s. 22), v spojení s článkami 9, 10, 15 a 16 nariadenia č. 1380/2013, ako aj článkami 1 až 5, 8 a 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/472 z 19. marca 2019, ktorým sa stanovuje viacročný plán pre populácie lovené v západných vodách a priľahlých vodách a na rybolov využívajúci tieto populácie, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2016/1139 a (EÚ) 2018/973 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 811/2004, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007 a (ES) č. 1300/2008 (Ú. v. EÚ L 83, 2019, s. 1), v rozsahu, v akom sa touto prílohou stanovuje na rok 2020 celkový povolený výlov (TAC) tresky škvrnitej (Gadus morhua) na jednej strane v oblasti 6a, ako aj vo vodách Európskej únie a medzinárodných vodách východne od 12° 00′ z. z. d. (COD/5BE6A) a na druhej strane v oblastiach 7b, 7c, 7e až 7k a 8, 9 a 10, ako aj vo vodách Únie v oblasti CECAF (Výbor pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku) 34.1.1 (COD/7XAD34), tresky merlang (Merlangius merlangus) v zóne 7a (WHG/07A) a platesy veľkej (Pleuronectes platessa) v oblastiach 7 h, 7j a 7k (PLE/7HJK) (ďalej len „sporné TAC“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, v ktorom na jednej strane vystupuje mimovládna organizácia pôsobiaca v oblasti životného prostredia Friends of the Irish Environment CLG (ďalej len „FIE“) a na druhej strane Minister for Agriculture, Food and the Marine (minister poľnohospodárstva, potravinárstva a námorných záležitostí, Írsko), Ireland (ďalej len „Írsko“) a Attorney General (generálny prokurátor, Írsko) vo veci zákonnosti stanovísk týkajúcich sa riadenia rybného hospodárstva 15, 16, 19, 20, 23 a 24 vydaných týmto ministrom na apríl, máj a jún 2020.

3

Článok 61 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, podpísaného v Montego Bay 10. decembra 1982 (ďalej len „dohovor o morskom práve“), nazvaný „Zachovanie biologických zdrojov“, stanovuje všeobecné zásady týkajúce sa ochrany morských biologických zdrojov.

4

Tieto všeobecné zásady sa uplatňujú na ochranu a riadenie populácií transzonálnych rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti na základe dohody o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní obsádok rýb vyskytujúcich sa v oblastiach podliehajúcich jurisdikcii rôznych štátov a rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, podpísaného v New Yorku 4. augusta 1995 (ďalej len „dohoda o ochrane a riadení populácií rýb“), najmä v jej článku 5.

5

Odôvodnenia 5 až 8 nariadenia č. 1380/2013 stanovujú:

6

Článok 2 tohto nariadenia s názvom „Ciele“ v odsekoch 1 až 3 a 5 stanovuje:

„1.   [SRP] sa zabezpečuje, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadili sa spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi, ktorými je dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti, a prispieť k dostupnosti dodávok potravín.

2.   V rámci [SRP] sa na riadenie rybárstva uplatňuje prístup predbežnej opatrnosti a cieľom tejto politiky je zabezpečiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populácií lovených druhov obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos.

V záujme dosiahnutia cieľa postupnej obnovy a udržania populácií rýb nad úrovňami biomasy, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos, sa miera maximálneho udržateľného výnosu využívania dosiahne do roku 2015 tam, kde je to možné, a postupne, na vzostupnom základe, najneskôr do roku 2020 pre všetky populácie.

3.   V rámci [SRP] sa pri riadení rybárstva uplatňuje ekosystémový prístup s cieľom zabezpečiť, aby sa minimalizoval negatívny vplyv rybolovných činností na morský ekosystém…

…

5.   Spoločná rybárska politika predovšetkým:

…

…

…“

7

Podľa článku 3 uvedeného nariadenia s názvom „Zásady dobrej správy vecí verejných“:

„[SRP] sa riadi týmito zásadami dobrej správy vecí verejných:

…

…“

8

Článok 4 toho istého nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ v odseku 1 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…

…

…“

9

Článok 6 nariadenia č. 1380/2013, nazvaný „Všeobecné ustanovenia“, v odseku 2 stanovuje:

„… Pri prijímaní ochranných opatrení sa zohľadňujú dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania…“

10

Článok 9 tohto nariadenia, nazvaný „Zásady a ciele viacročných plánov“, v odsekoch 1 až 3 a 5 stanovuje:

„1.   Viacročné plány sa prijímajú prioritne, a to na základe vedeckých, technických a hospodárskych odporúčaní, a obsahujú ochranné opatrenia na obnovu a udržanie populácií rýb nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos v súlade s článkom 2 ods. 2.

2.   Ak ciele na dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2, nemožno určiť z dôvodu nedostatku údajov, vo viacročných plánoch sa ustanovia opatrenia založené na prístupe predbežnej opatrnosti, pričom sa zabezpečí aspoň porovnateľná miera ochrany príslušných populácií.

3.   Viacročné plány sa vzťahujú buď:

…

…

5.   Viacročné plány môžu obsahovať konkrétne ochranné ciele a opatrenia založené na ekosystémovom prístupe s cieľom riešiť konkrétne problémy zmiešaného rybolovu v súvislosti s dosahovaním cieľov stanovených v článku 2 ods. 2 pri rôznych populáciách, na ktoré sa plán vzťahuje, v prípadoch, keď podľa vedeckého odporúčania nemožno dosiahnuť zvýšenie selektivity…“

11

Článok 10 uvedeného nariadenia s názvom „Obsah viacročných plánov“ v odseku 1 stanovuje:

„Viacročný plán podľa potreby a bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci podľa zmluvy, obsahuje:

…

…“

12

Článok 15 toho istého nariadenia s názvom „Povinnosť vylodiť úlovky“ v odsekoch 1 a 9 stanovuje:

„1.   Všetky úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu…, ktoré sa ulovia v rámci rybolovných činností vo vodách Únie alebo rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie vo vodách, ktoré nepatria pod zvrchovanosť alebo právomoc tretích krajín…, sa vytiahnu a ponechajú na palube rybárskych plavidiel, zaznamenajú a vylodia a v príslušných prípadoch započítajú do kvóty…, a to v súlade s týmito časovými rámcami:

…

…

9.   V prípade populácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, môžu členské štáty využívať medziročnú flexibilitu do výšky 10 % svojich povolených vylodení. Na tento účel môže členský štát povoliť vylodenie dodatočných množstiev rýb z populácie, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, za predpokladu, že takého množstvá nepresiahnu 10 % kvóty pridelenej danému členskému štátu…“

13

Článok 16 nariadenia č. 1380/2013, nazvaný „Rybolovné možnosti“, v odsekoch 2 a 4 stanovuje:

„2.   Pri zavádzaní povinnosti vylodiť úlovky v súvislosti s určitou populáciou rýb sa pri stanovovaní rybolovných možností zohľadní prechod od stanovovania rybolovných možností na základe vylodení na stanovovanie rybolovných možností na základe úlovkov, keďže v prvom roku i v ďalších rokoch už nebudú povolené odhodené úlovky danej populácie.

…

4.   Rybolovné možnosti sa stanovujú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2 ods. 2 a s kvantifikovateľnými cieľmi, časovými rámcami a rozmedziami stanovenými v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 10 ods. 1 písm. b) a c).“

14

Článok 1 nariadenia 2019/472, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, v odsekoch 1 a 4 stanovuje:

„1.   Týmto nariadením sa stanovuje viacročný plán… ktorý sa týka nižšie uvedených populácií druhov žijúcich pri morskom dne… v západných vodách…, ako aj rybolovu využívajúceho tieto populácie:

…

4.   Toto nariadenie sa vzťahuje aj na vedľajšie úlovky, ku ktorých uloveniu došlo v západných vodách pri love populácií uvedených v odseku 1…“

15

Podľa článku 2 tohto nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“:

„Na účely tohto nariadenia sa… uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

…“

16

Článok 3 uvedeného nariadenia s názvom „Ciele“ v odseku 1 stanovuje:

„Plán prispieva k dosiahnutiu cieľov [SRP] uvedených v článku 2 nariadenia [č. 1380/2013], najmä uplatňovaním preventívneho prístupu k riadeniu rybárstva, a jeho účelom je zabezpečiť, aby využívanie živých morských biologických zdrojov viedlo k obnove a zachovaniu populácií lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť MSY.“

17

Článok 4 toho istého nariadenia s názvom „Cieľové hodnoty“ v odseku 1 stanovuje:

„V prípade populácií uvedených v článku 1 ods. 1 je nevyhnutné čo najskôr a postupne rastúcim tempom do roku 2020 dosiahnuť cieľovú hodnotu rybolovnej úmrtnosti zodpovedajúcu rozsahom FMSY stanoveným v článku 2 a následne ju udržiavať v rámci rozsahov FMSY v súlade s týmto článkom.“

18

Článok 5 nariadenia 2019/472, nazvaný „Hospodárenie s populáciami lovenými ako vedľajší úlovok“, v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1.   Opatrenia týkajúce sa hospodárenia s populáciami uvedenými v článku 1 ods. 4 vrátane prípadných náležitých rybolovných možností sa stanovujú s prihliadnutím na najlepšie dostupné vedecké odporúčania a musia byť konzistentné s cieľmi uvedenými v článku 3.

2.   V prípade absencie primeraných vedeckých informácií sa pri hospodárení s populáciami uvedenými v článku 1 ods. 4 uplatňuje preventívny prístup k riadeniu rybárstva…

3.   V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia [č. 1380/2013] sa pri riadení zmiešaného rybolovu so zreteľom na populácie uvedené v článku 1 ods. 4 tohto nariadenia zohľadňuje náročnosť loviť súčasne všetky populácie na úrovni MSY, a to najmä v situáciách, keď v dôsledku takéhoto rybolovu dôjde k jeho predčasnému zákazu.“

19

Článok 8 nariadenia 2019/472 s názvom „Záruky“ v odseku 2 okrem iného stanovuje, že ak úroveň biomasy neresiacej sa populácie klesla pod hodnotu Blim, prijmú sa ďalšie nápravné opatrenia, najmä pozastavenie cieleného rybolovu dotknutej populácie alebo funkčnej jednotky a primerané zníženie rybolovných možností.

20

Článok 10 tohto nariadenia s názvom „Rybolovné možnosti“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty pri prideľovaní rybolovných možností, ktoré majú k dispozícii v súlade s článkom 17 nariadenia [č. 1380/2013], zohľadňujú pravdepodobné zloženie úlovkov plavidiel, ktoré sa zúčastňujú na zmiešanom rybolove.“

21

Odôvodnenia 7, 8, 16 až 18 a 26 nariadenia 2020/123 stanovujú:

…

…

22

Článok 5 nariadenia 2020/123 s názvom „TAC a prideľovanie“ v odseku 1 stanovuje:

„TAC pre rybárske plavidlá Únie vo vodách Únie alebo v určitých vodách nepatriacich Únii, ako aj pridelenie týchto TAC členským štátom a prípadné funkčne súvisiace podmienky[,] sú stanovené v prílohe I.“

23

Článok 8 tohto nariadenia, nazvaný „Mechanizmus výmeny kvót pre TAC pre nezamedziteľné vedľajšie úlovky v súvislosti s povinnosťou vylodiť úlovky“ v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1.   S cieľom zohľadniť zavedenie povinnosti vylodiť úlovky a s cieľom sprístupniť kvóty pre určité vedľajšie úlovky členským štátom bez kvót sa na TAC určené v prílohe IA stanovuje mechanizmus výmeny kvót vymedzený v tomto článku.

2.   6 % každej kvóty z TAC pre tresku škvrnitú v Keltskom mori, pre tresku škvrnitú na západe Škótska, pre tresku merlang v Írskom mori a pre platesu veľkú v divíziách ICES 7 h, 7j a 7k… pridelenej jednotlivým členským štátom sa sprístupní pre rezervu na výmenu kvót dostupnú od 1. januára 2020. Členské štáty bez kvóty budú mať výhradný prístup k tejto rezerve do 31. marca 2020.

3.   Množstvá vyčerpané z rezervy nemožno vymeniť ani presunúť do budúceho roku. Nevyužité množstvá sa po 31. marci 2020 vrátia členským štátom, ktoré ich pôvodne poskytli do rezervy na výmenu kvót.“

24

Článok 13 uvedeného nariadenia s názvom „Nápravné opatrenia v prípade tresky škvrnitej a tresky merlang v Keltskom mori“ ukladá viacero opatrení zameraných na posilnenie selektívnosti vlečných sietí na lov pri dne a záťahových sietí používaných vo viacerých oblastiach Keltského mora plavidlami, ktorých úlovky pozostávajú najmenej z 20 % z tresky jednoškvrnnej. Tieto plavidlá môžu loviť v týchto oblastiach len vtedy, ak používajú výstroj s určitými technickými charakteristikami, najmä ak spĺňajú minimálne požiadavky na veľkosť koncového rukávca vymenované v tomto článku. Tieto pravidlá sa však neuplatňujú na plavidlá, ktorých vedľajšie úlovky tresky škvrnitej nepresahujú 1,5 %, ako ich posúdil Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF). Navyše môžu plavidlá Únie používať iný vysokoselektívny výstroj než je ten, ktorý je vymenovaný v tomto článku, a ktorého technické vlastnosti umožňujú podľa vedeckej štúdie, ktorú posúdil STECF, obmedziť percento úlovkov tresky škvrnitej na menej ako 1 %.

25

V prílohe IA k nariadeniu 2020/123 sa pre Úniu stanovujú sporné TAC na 1279 ton tresky škvrnitej (Gadus morhua) v oblasti 6a, ako aj vo vodách Únie a medzinárodných vodách východne od 12° 00′ z. z. d. (COD/5BE6A), 805 ton pre ten istý druh v oblastiach 7b, 7c, 7e až 7k a 8, 9 a 10, ako aj vo vodách Únie v oblasti CECAF 34.1.1 (COD/7XAD34), 721 ton tresky merlang (Merlangius merlangus) v oblasti 7a (WHG/07A) a 67 ton platesy veľkej (Pleuronectes platessa) v zónach 7 h, 7j a 7k (PLE/7HJK) (ďalej len „sporné TAC“). V tejto prílohe IA sa spresňuje, že tieto TAC sa týkajú výlučne vedľajších úlovkov tresky škvrnitej, tresky merlang a platesy veľkej pri rybolove zameranom na iné druhy a že v rámci kvóty pridelenej každému z členských štátov nie je povolený žiadny cielený rybolov týchto druhov.

26

V nadväznosti na prijatie nariadenia 2020/123 vydal minister poľnohospodárstva, potravinárstva a námorných záležitostí okrem iného oznámenia o riadení rybolovu 15 a 16 na apríl 2020, následne 19 a 20 na máj 2020 a napokon 23 a 24 na jún 2020. Tieto oznámenia stanovujú pre populácie dotknuté spornými TAC obmedzenia výlovu presahujúce nulové hodnoty, a to výlučne ako vedľajší úlovok.

27

Žalobou podanou 17. júna 2020 na High Court (Vyšší súd, Írsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, FIE sa domáhala najmä toho, aby uvedený súd podal Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania s otázkou týkajúcou sa platnosti nariadenia 2020/123 a aby vydal uznesenie certiorari v podstate na účely zrušenia vyššie uvedených oznámení o riadení rybolovu.

28

V rámci tejto žaloby FIE uplatňuje námietku nezákonnosti nariadenia 2020/123 založenú na tom, že Rada Európskej únie tým, že stanovila sporné TAC presahujúce nulové hodnoty, nezohľadnila odporúčania ICES, ktoré na dosiahnutie MSY uvádzali nulové úlovky populácie tresky škvrnitej západne od Škótska a v Keltskom mori, na ktoré sa uplatňujú uvedené TAC. Rada tým mala porušiť ustanovenia článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1380/2013, ktorý najmä stanovuje, že miera využívania populácií rýb umožňujúca dosiahnutie MSY sa dosiahne pre všetky populácie najneskôr do roku 2020.

29

Žalovaní vo veci samej prostredníctvom námietky tvrdia, že uvedená žaloba je hypotetická, keďže nariadenie 2020/123 už nie je účinné a bolo nahradené nariadeniami stanovujúcimi TAC na roky 2021 a 2022. V dôsledku toho sa domnievajú, že vnútroštátny súd by ani nemal položiť prejudiciálnu otázku, prejednávať túto žalobu.

30

Vo veci samej títo účastníci konania tvrdia, že nariadenie č. 1380/2013 sa musí vykladať v spojení s nariadením 2019/472 a že z nich vyplýva, že na prijatie nariadenia 2020/123 mala Rada pristúpiť ku komplexnému posúdenie otázky obsahujúcej viaceré parametre, ako sú sociálno‑ekonomické účinky plánovaných opatrení, ako aj ťažkosti nevyhnutne spojené so zmiešaným rybolovom, vzhľadom na skutočnosť, že konkrétny druh môže byť ulovený ako vedľajší úlovok v rámci rybolovných činností zameraných na iné druhy.

31

V prvom rade sa vnútroštátny súd domnieva, že je príslušný preskúmať žalobu, ktorá naň bola podaná. V tejto súvislosti sa najmä na jednej strane domnieva, že obmedzená doba účinnosti nariadenia 2020/123 a dotknutých oznámení o riadení rybolovu by v opačnom prípade bránila ich spochybneniu na írskych súdoch a že na druhej strane otázka, ktorá je nastolená v prejednávanej veci, by mohla byť nastolená aj v budúcich sporoch týkajúcich sa podobných nariadení.

32

V druhom rade sa vnútroštátny súd domnieva, že vzhľadom na kritériá stanovené rozsudkom z 22. októbra 1987, Foto‑Frost (314/85, EU:C:1987:452), je povinný podať návrh na začatie prejudiciálneho konania.

33

Najskôr poznamenáva, že hlavnou právnou otázkou, ktorú treba v prejednávanej veci rozhodnúť, je to, či cieľ uvedený v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1380/2013 znamená celkovú záväznú povinnosť, ktorú musí Rada dodržať pri určovaní TAC na rok 2020, alebo či tak, ako to uvádzajú žalovaní vo veci samej, ide len o jeden z viacerých cieľov, ktoré musí Rada zohľadniť rovnako ako veľký počet tak vedeckých, ako aj hospodárskych aspektov.

34

Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že súhlasí s názorom žalovaných vo veci samej, podľa ktorého Rada mala pri stanovovaní TAC zohľadniť určité množstvo aspektov, ktoré majú hospodársky vplyv najmä na spoločenstvá na pobreží závislé od príjmov z rybolovu, ako sú vedľajšie úlovky v rámci zmiešaného rybolovu a fenomén „populácií s obmedzujúcimi kvótami“, ako aj uplatňovanie povinnosti vylodiť úlovky na všetky ulovené druhy vrátane tých, na ktoré neboli zamerané rybolovné činnosti.

35

Domnieva sa však, že odporúčania vydané ICES v roku 2019, v ktorých sa odporúča nulová úroveň výlovu populácií uvedených v bode 28 tohto rozsudku, s cieľom zabezpečiť úrovne využívania umožňujúce dosiahnuť MSY do roku 2020, predstavovali najlepšie vedecké odporúčania dostupné v deň prijatia nariadenia 2020/123.

36

Okrem toho sa vnútroštátny súd domnieva, že článok 2 ods. 2 nariadenia č. 1380/2013 neobsahuje žiadne osobitné pravidlo, ani výnimku pre vedľajšie úlovky. Vyvodzuje z toho, že toto ustanovenie ukladalo Rade povinnosť stanoviť TAC v súlade s odporúčaniami ICES uvedenými v predchádzajúcom bode, s cieľom zabezpečiť miery využívania umožňujúce dosiahnuť MSY pre všetky populácie najneskôr do roku 2020.

37

Okrem toho vnútroštátny súd zastáva názor, že sporné TAC nemožno odôvodniť tvrdením založeným na ich nepatrnom účinku, keďže ako vyplýva z dôkazov, ktoré mu boli predložené, tieto TAC predstavovali 62 % a 54 % biomasy neresiacich sa populácií tresky škvrnitej v každej z dotknutých oblastí a 52 % takejto biomasy v prípade tresky merlang.

38

Napokon sa domnieva, že cieľ článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1380/2013 nie je „obyčajným ambicióznym cieľom“, ale naopak hlavným cieľom SRP, ktorý má vysokú dôležitosť. Dodržiavanie tohto cieľa je teda záväzné pre viacročné plány a rybolovné možnosti uvedené v článku 9 a článku 16 ods. 4 tohto nariadenia.

39

Vzhľadom na všetky tieto úvahy má vnútroštátny súd vážne pochybnosti, pokiaľ ide o platnosť nariadenia 2020/123.

40

Za týchto podmienok High Court (Vyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

41

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na to, či je tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, týkajúci sa platnosti nariadenia 2020/123, nevyhnutný, hoci toto nariadenie a vnútroštátne vykonávacie opatrenia, o ktoré ide vo veci samej, sa už neuplatňujú. V podstate teda vyzýva Súdny dvor, aby rozhodol o prípustnosti tohto návrhu.

42

V tejto súvislosti žalovaní vo veci samej tvrdia, že uvedený návrh je neprípustný. Podľa ich názoru na jednej strane vzhľadom na uplynutie doby uplatňovania nariadenia 2020/123 a oznámení o riadení rybolovu, o ktoré ide vo veci samej, majú otázky, ktoré sú nastolené v tejto veci, hypotetickú povahu v zmysle judikatúry Súdneho dvora. Na druhej strane tvrdia, že Súdny dvor by odpovedaním na tieto otázky pristúpil k posúdeniu platnosti nariadenia 2020/123 mimo dvojmesačnej lehoty stanovenej v článku 263 ZFEÚ a že by bol zbavený možnosti posúdiť všetky skutkové okolnosti potrebné na jeho odpoveď, ktoré by mal k dispozícii v rámci žaloby podľa tohto článku.

43

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak sa pred vnútroštátnym súdom namieta otázka platnosti aktu prijatého inštitúciami Únie, je záležitosťou tohto súdu zvážiť, či rozhodnutie o prejudiciálnej otázke v tejto súvislosti je potrebné pre vyhlásenie jeho rozsudku, a teda požiadať Súdny dvor o rozhodnutie o tejto otázke. Vzhľadom na to, že sa otázky položené vnútroštátnym súdom týkajú platnosti právneho predpisu práva Únie, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 49 a citovaná judikatúra).

44

Súdny dvor tak môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa posúdenia platnosti len vtedy, ak najmä požiadavky týkajúce sa obsahu návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktoré sú uvedené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, nie sú splnené, alebo ak je zjavné, že posúdenie platnosti predpisu Únie, o ktoré žiada vnútroštátny súd, nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, alebo ak ide o hypotetický problém (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 50 a citovanú judikatúru).

45

Predovšetkým vzhľadom na duch spolupráce, ktorým sa musí riadiť fungovanie prejudiciálneho konania, a v súlade s článkom 94 písm. c) tohto rokovacieho poriadku je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol presné dôvody, ktoré ho viedli k otázke o platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj dôvody neplatnosti, ktoré podľa jeho názoru možno uplatniť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C‑344/04, EU:C:2006:10, bod 31, ako aj zo 4. mája 2016, Pillbox 38, C‑477/14, EU:C:2016:324, body 24 a 25, ako aj citovanú judikatúru).

46

Ako v tejto súvislosti vyplýva z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vnútroštátny súd sa vzhľadom na vnútroštátnu judikatúru domnieva, že je príslušný preskúmať žalobu vo veci samej napriek tomu, že nariadenie 2020/123 a oznámenia o riadení rybolovu napadnuté v rámci uvedenej žaloby sa už neuplatňujú. Domnieva sa najmä, že dočasná povaha týchto aktov znemožňuje ich napadnutie počas ich obmedzenej doby účinnosti.

47

V prvom rade Súdnemu dvoru neprislúcha spochybňovať posúdenie vnútroštátneho súdu týkajúce sa prípustnosti žaloby vo veci samej, ktoré v rámci prejudiciálneho konania patrí do právomoci vnútroštátneho súdu. V prejednávanej veci vnútroštátny súd zamietol námietky prípustnosti, ktoré mu vzniesli žalované vo veci samej, založené na hypotetickej povahe tejto žaloby v zmysle vnútroštátneho práva. Okrem toho skutočnosť, že uplynula doba uplatňovania oznámení o riadení rybolovu, ktoré sú predmetom žaloby vo veci samej, nebráni tomu, aby Súdny dvor rozhodol o prejudiciálnej otázke, pokiaľ je takýto opravný prostriedok povolený vnútroštátnym právom a táto otázka zodpovedá objektívnej potrebe rozhodnutia v spore, ktorý bol riadne predložený vnútroštátnemu súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 2018, Wightman a i., C‑621/18, EU:C:2018:999, body 30 a 31, ako aj citovanú judikatúru).

48

Po druhé, pokiaľ ide o uplynutie obdobia uplatňovania sporných TAC, stačí po prvé uviesť, že oznámenia o riadení rybolovu napadnuté v rámci žaloby vo veci samej boli prijaté na základe týchto TAC, po druhé, že tieto TAC boli účinné v čase prijatia týchto oznámení, a po tretie, že ich neplatnosť sa uvádza incidenčne na podporu uvedenej žaloby. Z toho vyplýva, že uplynutie obdobia uplatňovania uvedených TAC nemôže spôsobiť neprípustnosť otázky týkajúcej sa ich platnosti, keďže táto otázka zodpovedá objektívnej potrebe rozhodnutia v spore, ktorý bol riadne predložený vnútroštátnemu súdu.

49

Tieto úvahy nemožno spochybniť argumentáciou žalovaných vo veci samej, podľa ktorej by tým Súdny dvor pristúpil k posúdeniu platnosti nariadenia 2020/123 mimo dvojmesačnej lehoty stanovenej v článku 263 ZFEÚ a bez toho, aby poznal všetky skutkové okolnosti potrebné na svoju odpoveď, ktoré by poznal v rámci žaloby o neplatnosť.

50

Stačí totiž pripomenúť, že neoddeliteľnou súčasťou uceleného systému právnych prostriedkov a postupov zavedených Zmluvou o FEÚ na jednej strane vo svojich článkoch 263 a 277 na druhej strane a vo svojom článku 267 je, že osoby podliehajúce súdnej právomoci majú v rámci žaloby podanej na vnútroštátnom súde právo napadnúť zákonnosť ustanovení obsiahnutých v aktoch Únie, ktoré slúžia ako základ vnútroštátneho rozhodnutia alebo aktu prijatého voči nim, a dovolávať sa pri tom neplatnosti takých posledných uvedených ustanovení a žiadať tento súd, ktorý sám nemá právomoc konštatovať takú neplatnosť, aby sa obrátil na Súdny dvor prostredníctvom prejudiciálnej otázky, s výnimkou, že by tieto subjekty boli bezpochyby oprávnené podať žalobu proti uvedeným ustanoveniam na základe článku 263 ZFEÚ a toto právo nevyužili v stanovených lehotách (rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, body 66 a 67, ako aj citovaná judikatúra). Nezdá sa však, že by bolo FIE bez akýchkoľvek pochybností oprávnené podať žalobu o neplatnosť sporných TAC podľa článku 263 ZFEÚ, čo žalovaní vo veci samej nespochybňujú.

51

Po tretie, ako ilustrujú body 35 až 38 tohto rozsudku, vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol so všetkou požadovanou presnosťou dôvody, prečo má vážne pochybnosti o platnosti sporných TAC vzhľadom na to, že podľa neho nerešpektujú odporúčania ICES, ktoré odporúčajú nulovú úroveň výlovu populácií uvedených v bode 28 tohto rozsudku. Vnútroštátny súd tak poskytol Súdnemu dvoru potrebné informácie o dôvodoch, prečo považuje návrh na začatie prejudiciálneho konania za relevantný pre rozhodnutie sporu, ktorý mu bol predložený.

52

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba návrh na začatie prejudiciálneho konania považovať za prípustný.

53

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je príloha IA nariadenia 2020/123 platná v rozsahu, v akom na rok 2020 stanovila sporné TAC nad úrovňou výlovu rovnajúcou sa nule, ktorú uvádzali odporúčania ICES vydané v roku 2019 pre populácie tresky škvrnitej na západe Škótska a v Keltskom mori, tresky merlang v Írskom mori a platesy veľkej v južnom Keltskom mori (ďalej len „odporúčania ICES o nulovom výlove“), vzhľadom na ciele SRP uvedené v článku 2 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1380/2013, najmä na cieľ uvedený v článku 2 ods. 2 druhom pododseku tohto nariadenia, ako aj na zásady riadnej správy tejto politiky, najmä tie, ktoré sú uvedené v článku 3 písm. c) a d) uvedeného nariadenia, a s prihliadnutím na články 9, 10, 15 a 16 toho istého nariadenia, ako aj články 1 až 5, 8 a 10 nariadenia 2019/472.

54

Ako vyplýva z bodov 35, 36 a 38 tohto rozsudku, pochybnosti, ktoré má vnútroštátny súd o platnosti sporných TAC, vychádzajú v podstate z dvoch úvah. Na jednej strane sa domnieva, že nariadenia č. 1380/2013 a 2019/472 sa majú vykladať v tom zmysle, že článok 2 ods. 2 nariadenia č. 1380/2013 ukladá Rade jasnú povinnosť, od ktorej sa nemožno odchýliť, stanoviť sporné TAC v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami s cieľom dospieť pri všetkých populáciách vrátane tých, na ktoré sa vzťahujú tieto TAC, k miere využívania umožňujúcej dosiahnuť MSY najneskôr do roku 2020. Na druhej strane sa domnieva, že oznámenia ICES o nulovom výlove predstavovali v prejednávanej veci najlepšie dostupné vedecké odporúčania predovšetkým v zmysle článku 3 písm. c) nariadenia č. 1380/2013.

55

Súdnemu dvoru preto prislúcha, aby na jednej strane preskúmal, v akom rozsahu bola voľná úvaha Rady v rámci určenia sporných TAC obmedzená cieľom uvedeným v článku 2 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1380/2013, ako aj oznámeniami ICES o nulovom výlove, a na druhej strane, či Rada v prejednávanej veci neprekročila hranice svojej voľnej úvahy.

56

Najskôr treba pripomenúť, že ako vyplýva zo znenia článku 43 ods. 2 ZFEÚ, Európsky parlament a Rada sú povinné prijať v súlade s riadnym legislatívnym postupom najmä „ustanovenia potrebné pre dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva“, zatiaľ čo podľa článku 43 ods. 3 ZFEÚ Rada na návrh Európskej komisie prijíma „opatrenia týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci a množstvových obmedzení a určovania a prideľovania rybolovných možností“.

57

Treba tiež pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora opatrenia, ktoré si vyžadujú politické rozhodnutie vyhradené pre normotvorcu Únie z dôvodu, že sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, musia byť založené na článku 43 ods. 2 ZFEÚ, zatiaľ čo prijatie opatrení týkajúcich sa určovania a prideľovania rybolovných možností v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ si nevyžaduje takýto výber, keďže takéto opatrenia sú predovšetkým technickej povahy a majú byť prijaté na vykonanie ustanovení prijatých na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. novembra 2014, Parlament a Komisia/Rada, C‑103/12 a C‑165/12, EU:C:2014:2400, bod 50, ako aj z 1. decembra 2015, Parlament a Komisia/Rada, C‑124/13 a C‑125/13, EU:C:2015:790, body 48 a 50).

58

Okrem toho podľa tej istej judikatúry odseky 2 a 3 tohto článku 43 ZFEÚ sledujú odlišné ciele a každý z nich má špecifickú pôsobnosť, v dôsledku čoho ich možno použiť samostatne ako základ na prijatie opatrení stanovených v rámci SRP, pričom ak Rada prijíma akty na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ, musí pri svojom konaní dodržiavať hranice svojich právomocí, ako aj prípadne právny rámec už stanovený normotvorcom Únie na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. decembra 2015, Parlament a Komisia/Rada, C‑124/13 a C‑125/13, EU:C:2015:790, bod 58).

59

V prejednávanej veci predstavuje relevantný právny rámec stanovený normotvorcom Únie jednak nariadenie č. 1380/2013, ktoré stanovuje všeobecný rámec SRP, a jednak nariadenie 2019/472, ktoré stanovilo viacročný plán pre populácie lovené v západných vodách a priľahlých vodách, ako aj pre rybolov využívajúci tieto populácie (ďalej len „viacročný plán pre západné vody“). Pokiaľ ide o pôsobnosť tohto posledného uvedeného nariadenia, jeho článok 1 ods. 1 a 4 stanovuje, že sa vzťahuje tak na populácie vymenované v tomto odseku 1, ako aj na vedľajšie úlovky ulovené v západných vodách pri rybolove uvedených populácií. Ako však vyplýva zo znenia prílohy I A nariadenia 2020/123, sporné TAC sa uplatňujú na populácie, ktoré sú výlučne predmetom vedľajších úlovkov a nachádzajú sa v rybolovných oblastiach populácií vymenovaných v článku 1 ods. 1 nariadenia 2019/472. Rade teda prislúchalo stanoviť tieto TAC nielen v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1380/2013, ale aj ustanoveniami nariadenia 2019/472.

60

Pokiaľ ide v prvom rade o nariadenie č. 1380/2013, treba uviesť, že článok 2 ods. 2 prvý pododsek tohto nariadenia stanovuje zásadu, podľa ktorej sa v rámci SRP „na riadenie rybárstva uplatňuje prístup predbežnej opatrnosti“ a uvádza, že „cieľom tejto politiky je zabezpečiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populácií lovených druhov obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť [MSY]“.

61

Ako sa totiž uvádza v odôvodnení 6 tohto nariadenia, SRP má Únii umožniť plniť si povinnosti, ktoré jej vyplývajú z Dohovoru o morskom práve a dohody o ochrane a riadení populácií rýb, ktorých je zmluvnou stranou, pokiaľ ide o ochranu, riadenie a využívanie populácií rýb.

62

Konkrétne, ako vyplýva z odôvodnenia 7 uvedeného nariadenia a ako v podstate zdôraznila generálna advokátka v bodoch 25 a 26 svojich návrhov, cieľom jeho prijatia je bojovať proti „neustálemu zmenšovaniu sa mnohých populácií rýb“ a „zlepšiť“ SRP tým, že sa presmeruje na cieľ dlhodobej udržateľnosti rybolovu, a to najmä „prispôsobením miery využívania“ týchto populácií, aby sa zabezpečilo „v primeranom čase“ dosiahnutie cieľa obnovy a udržania lovených populácií nad úrovňami, ktoré umožňujú dosiahnuť MSY.

63

Presnejšie článok 2 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 1380/2013 „na dosiahnutie [tohto] cieľa“ stanovuje, že „sa miera [MSY] dosiahne do roku 2015 tam, kde je to možné, a postupne, na vzostupnom základe, najneskôr do roku 2020 pre všetky populácie“.

64

Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že hoci existuje určitá voľnosť pri stanovení miery využívania umožňujúcej dosiahnuť MSY v rokoch 2015 až 2020, naproti tomu, ako zdôrazňujú výrazy „najneskôr“ a „všetky populácie“, obdobie na dosiahnutie tohto cieľa v zásade uplynulo v roku 2020, a to v prípade všetkých biologických zdrojov prítomných v oblastiach hospodárenia, na ktoré sa vzťahuje SRP, v súlade s definíciou pojmu „populácia“ uvedenou v článku 4 bode 14 tohto nariadenia.

65

Po prvé sa však uvedené ustanovenie má vykladať s prihliadnutím na článok 2 nariadenia č. 1380/2013 ako celok, ktorý v odseku 1 vyžaduje, aby SRP zaručovala, že rybolovné a akvakultúrne činnosti budú dlhodobo environmentálne udržateľné a riadené spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi, ktorými je dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti, ako aj prispieť k bezpečnosti dodávok potravín. Medzi týmito cieľmi sa v článku 2 ods. 5 písm. c) a f) tohto nariadenia nachádza cieľ vytvoriť podmienky na to, aby odvetvie rybolovu a spracovania, ako aj činnosti na pevnine súvisiace s rybolovom boli hospodársky životaschopné a konkurencieschopné, a cieľ prispieť k zabezpečeniu primeranej životnej úrovne osôb, ktoré závisia od rybolovu, pri zohľadnení pobrežného rybolovu a sociálno‑ekonomických aspektov.

66

Okrem toho z toho istého článku 2 vykladaného ako celok tiež vyplýva, že dlhodobá udržateľnosť rybolovných činností z environmentálneho hľadiska zahŕňa nielen stanovenie miery využívania druhov, ktorá umožňuje dosiahnuť MSY, ale v súlade s jeho odsekom 3 aj minimalizáciu negatívnych vplyvov týchto činností na morský ekosystém, a najmä, ako sa uvádza v odseku 5 písm. a), postupné odstraňovanie odhadzovania úlovkov na individuálnom základe pri zohľadnení najlepších dostupných vedeckých odporúčaní, a to zabránením nechceným úlovkom a čo najväčším znížením ich množstva a postupným zabezpečením toho, aby sa úlovky vyloďovali.

67

Po druhé treba uviesť, že podľa článku 10 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 1380/2013 viacročné plány obsahujú najmä ciele zlučiteľné s cieľmi uvedenými okrem iného v článku 2 a s príslušnými ustanoveniami článku 9 tohto nariadenia, ako aj kvantifikovateľné ciele, ako je napríklad miera úmrtnosti pri rybolove.

68

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 9 ods. 5 uvedeného nariadenia stanovuje, že vo viacročných plánoch prijatých na základe článku 9 ods. 1 toho istého nariadenia sa môžu stanoviť špecifické ciele a ochranné opatrenia založené na ekosystémovom prístupe s cieľom zohľadniť špecifické problémy zmiešaného rybolovu, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov stanovených v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1380/2013, pre kombináciu populácií, na ktoré sa takýto plán vzťahuje, ak z vedeckých odporúčaní vyplýva, že nie je možné zvýšiť selektívnosť.

69

Tento článok 9 ods. 5 treba vykladať s prihliadnutím na odôvodnenie 8 tohto nariadenia, v ktorom sa uvádza, že „v riadiacich rozhodnutiach týkajúcich sa [MSY] v zmiešanom rybolove“ by sa mala „zohľadniť náročnosť dosiahnuť pri [takomto] rybolove [MSY] naraz…, najmä keď z vedeckého odporúčania vyplýva, že je veľmi ťažké vyhnúť sa fenoménu ‚blokačných druhov‘ zvýšením selektivity používaného rybárskeho výstroja“. Skutočnosť, že normotvorca Únie považoval za potrebné poskytnúť tieto spresnenia hneď po tom, čo v odôvodnení 7 uvedeného nariadenia uviedol cieľ obnovy všetkých populácií na úrovni MSY najneskôr do roku 2020, zdôrazňuje jeho zámer nevylúčiť možnosť prispôsobiť tento cieľ v prípadoch, že by ho nebolo možné dosiahnuť súčasne pre všetky populácie zmiešaného rybolovu.

70

Ako totiž v podstate uvádza generálna advokátka v bode 8 svojich návrhov, v prípade zmiešaného rybolovu v zmysle článku 4 bodu 36 nariadenia č. 1380/2013, teda rybolovu, v ktorom možno v rámci toho istého rybolovu spoločne uloviť rôzne druhy, populácie, pre ktoré je pridelená kvóta nulová alebo čo najrýchlejšie vyčerpaná, môžu mať „blokačný“ účinok tým, že prinútia rybárske plavidlá zastaviť všetky činnosti ešte predtým, ako sa dosiahnu kvóty pridelené pre iné druhy, najmä tie, na ktoré je zameraný tento rybolov. Tento fenomén je zdôraznený povinnosťou vylodiť úlovky, zavedenou článkom 15 tohto nariadenia, ktorý ukladá povinnosť uchovávať na palube, zaznamenávať a započítať do kvót vzťahujúcich sa na dotknutú populáciu všetky ulovené ryby a ktorá sa v súlade s harmonogramom stanoveným v odseku 1 tohto článku v plnom rozsahu uplatňuje od 1. januára 2019. Okrem toho, ako to zdôrazňuje odôvodnenie 8 uvedeného nariadenia, fenoménu blokačných druhov nemožno vždy predísť zvýšením selektívnosti používaného rybárskeho výstroja.

71

Z článku 9 ods. 5 nariadenia č. 1380/2013 v spojení s odôvodnením 8 tohto nariadenia teda vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle stanoviť v rámci viacročných plánov možnosť prispôsobiť ciele uvedené v článku 2 ods. 2 uvedeného nariadenia, najmä cieľ uvedený v druhom pododseku tohto odseku 2, tak, aby sa v rámci zmiešaného rybolovu zohľadnili ťažkosti pri dosahovaní miery využívania umožňujúcej dosiahnuť MSY pre všetky populácie, ktoré sa lovia súčasne, vzhľadom na fenomén „blokačných“ druhov, ak zvýšenie selektívnosti rybárskeho výstroja neumožňuje zabrániť tomuto fenoménu.

72

V tejto súvislosti v druhom rade v rámci nariadenia 2019/472 normotvorca Únie v článkoch 4 a 5 tohto nariadenia stanovil režim rozdielneho využívania jednak pre cieľové populácie a jednak pre populácie, ktoré sú predmetom vedľajších úlovkov, ktorého cieľom je práve zohľadniť osobitosti zmiešaného rybolovu v súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia č. 1380/2013.

73

Na jednej strane totiž článok 4 ods. 1 nariadenia 2019/472 stanovuje pre cieľové populácie cieľovú hodnotu rybolovnej úmrtnosti zodpovedajúcu rozsahom FMSY stanoveným v článku 2 bode 2 tohto nariadenia, to znamená rozsahom hodnôt „stanoveným v najlepšom dostupnom vedeckom odporúčaní…, keď všetky úrovne rybolovnej úmrtnosti v rámci [uvedeného] rozsahu dlhodobo vedú k [MSY]“, a stanovuje, že tento cieľ je nevyhnutné dosiahnuť najskôr a postupne rastúcim tempom najneskôr do roku 2020. Táto cieľová hodnota teda spresňuje, pokiaľ ide o cieľové populácie, na ktoré sa vzťahuje viacročný plán pre západné vody, cieľ dospieť k miere využívania, ktorá umožňuje dosiahnuť MSY pre všetky populácie najneskôr do roku 2020, ako je uvedené v článku 2 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1380/2013.

74

Na druhej strane článok 5 ods. 1 nariadenia 2019/472 stanovuje, že opatrenia týkajúce sa hospodárenia s populáciami, ktoré sú predmetom vedľajších úlovkov, vrátane prípadných náležitých rybolovných možností sa stanovujú „s prihliadnutím na najlepšie dostupné vedecké odporúčania“ a že sú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3 tohto nariadenia, ktoré vo všeobecnosti preberajú ciele environmentálnej udržateľnosti stanovené v článku 2 nariadenia č. 1380/2013. Okrem toho článok 5 ods. 3 nariadenia 2019/472 stanovuje, že v súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia č. 1380/2013 sa pri riadení zmiešaného rybolovu v súvislosti s populáciami, ktoré sú predmetom vedľajších úlovkov, zohľadnia ťažkosti pri súčasnom rybolove všetkých populácií na úrovniach zodpovedajúcich MSY, „a to najmä v situáciách, keď v dôsledku takéhoto rybolovu dôjde k jeho predčasnému zákazu“.

75

Z toho treba vyvodiť, že maximálna lehota na to, aby sa dospelo k miere využívania umožňujúcej dosiahnutie MSY, stanovená v článku 2 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1380/2013, sa uplatňuje striktne a bez výnimky na cieľové populácie vymenované v článku 1 ods. 1 nariadenia 2019/472. Pri hospodárení s populáciami, ktoré sú predmetom vedľajších úlovkov, na ktoré sa vzťahuje toto posledné uvedené nariadenie, a najmä pri definovaní rybolovných možností pre tieto populácie, má však Rada voľnú úvahu vzhľadom na ťažkosti vyplývajúce zo stanovenia takýchto úrovní využívania pre všetky súčasne ulovené populácie, najmä ak toto určenie musí viesť k predčasnému ukončeniu rybolovu z dôvodu fenoménu „blokačných“ druhov, opísaného v bode 70 tohto rozsudku.

76

Tento výklad článkov 4 a 5 nariadenia 2019/472 je podporený všeobecnou štruktúrou a genézou tohto nariadenia.

77

Pokiaľ ide o všeobecnú štruktúru uvedeného nariadenia, treba uviesť, že toto nariadenie stanovuje ďalšie opatrenia s cieľom zohľadniť osobitné ťažkosti zmiešaného rybolovu, uvedené v bode 71 tohto rozsudku, ktoré dopĺňajú diferencovaný režim hospodárenia s cieľovými populáciami a populáciami, ktoré sú predmetom vedľajších úlovkov, stanovený uvedenými článkami 4 a 5. Na jednej strane teda platí, že ak je ohrozená reprodukčná kapacita tejto populácie, článok 8 ods. 2 toho istého nariadenia stanovuje možnosť prijať nápravné opatrenie na pozastavenie cieleného rybolovu tejto populácie spolu s primeraným znížením rybolovných možností. V takom prípade môže byť dotknutá populácia predmetom iba vedľajších úlovkov. Na druhej strane článok 10 ods. 1 nariadenia 2019/472 stanovuje pre členské štáty pri prideľovaní rybolovných možností, ktoré im dala Rada k dispozícii, povinnosť zohľadniť pravdepodobné zloženie úlovkov dosiahnutých plavidlami zúčastňujúcimi sa na zmiešanom rybolove.

78

Pokiaľ ide o vývoj tohto nariadenia, v dôvodovej správe k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje viacročný plán pre populácie rýb v západných vodách a priľahlých vodách a pre rybolov využívajúci tieto populácie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1139, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie rýb a rybolov v Baltskom mori, a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 811/2004, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007 a (ES) č. 1300/2008 [COM (2018) 149 final], ktorý viedol k prijatiu nariadenia 2019/472, Európska komisia zdôrazňuje najmä riziko „nedostatočného využívania kvót v zmiešanom rybolove v západných vodách“ z dôvodu fenoménu „blokačných“ druhov, ktorý sa prejavuje v prípade úplného uplatnenia povinnosti vylodiť úlovky. Preto spresňuje, že v rámci viacročného plánu pre západné vody „by populácie určujúce pre správanie rybárov a majúce hospodársky význam mali byť spravované v súlade s mierou FMSY“ a že „takmer 95 % vylodení úlovkov v západných vodách, pokiaľ ide o objem, sa bude spravovať v súlade s [MSY]“, pričom „iné vylodenia, t. j. populácie, ktoré sa ulovia hlavne ako vedľajšie úlovky, sa musia spravovať v súlade s prístupom predbežnej opatrnosti“.

79

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzhľadom na to, že sporné TAC sa uplatňujú na populácie, ktoré sú výlučne predmetom vedľajších úlovkov, mala Rada voľnú úvahu na určenie toho, či bolo možné stanoviť tieto TAC na úrovni umožňujúcej dosiahnuť MSY, a teda či bolo potrebné vyhovieť odporúčaniam ICES o nulových úlovkoch.

80

Treba však pripomenúť, že keď Rada určuje TAC a rozdeľuje rybolovné možnosti medzi členské štáty, má vykonať komplexné posúdenie hospodárskeho stavu, pri ktorom v zásade disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorá sa netýka výlučne určenia povahy a rozsahu ustanovení, ktoré sa majú prijať, ale v určitej miere aj určenia základných údajov. Súdne preskúmanie výkonu takej právomoci sa musí obmedziť na skúmanie, či dotknuté opatrenie nie je zjavne nesprávne alebo prijaté v dôsledku zneužitia právomoci, alebo či dotknutý orgán zjavne neprekročil hranice svojej voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2017, Španielsko/Rada, C‑128/15, EU:C:2017:3, bod 46 a citovanú judikatúru). Súdnemu dvoru preto prináleží preskúmať, či Rada zjavne neprekročila hranice tejto voľnej úvahy

81

V prvom rade, ako výslovne vyplýva z odôvodnenia 7 nariadenia 2020/123, Rada konštatovala, že ak by boli sporné TAC stanovené na úrovni uvedenej v oznámeniach ICES o nulových úlovkoch, povinnosť vylodiť všetky úlovky vrátane vedľajších úlovkov týchto populácií v zmiešanom rybolove by viedla k fenoménu „blokačných“ druhov. Preto podľa znenia tohto odôvodnenia 7 „v záujme dosiahnutia ideálnej rovnováhy medzi pokračovaním v rybolove[,] závažných socio‑ekonomických dôsledkov jeho prípadného prerušenia a potrebou dosiahnutia dobrého biologického stavu“, sa Rada domnievala, že „s prihliadnutím na to, že v rámci zmiešaného rybolovu je náročné súbežne loviť vo všetkých populáciách na úrovni [MSY]“ je potrebné stanoviť špecifické TAC pre vedľajšie úlovky týchto populácií a stanoviť ich „tak, aby znížila úmrtnosť týchto populácií a aby sa poskytla motivácia na zlepšenie selektívnosti a preventívnych opatrení“.

82

Toto konštatovanie pritom nevychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia.

83

V tejto súvislosti treba uviesť, že toto konštatovanie je založené na odporúčaní ICES z novembra 2019, v ktorom posúdila pravdepodobnú úroveň vedľajších úlovkov v roku 2020 z populácií, pre ktoré vydala oznámenia o nulových úlovkoch, za predpokladu, že TAC týkajúce sa cieľových populácií by boli v súlade s jej odporúčaniami, ktoré vydala v súvislosti s týmito poslednými uvedenými populáciami. V tomto odporúčaní však ICES odhadla tieto pravdepodobné vedľajšie úlovky na úrovniach výrazne vyšších ako nula, teda na 1279 ton pre populáciu tresky škvrnitej, na ktorú sa vzťahuje prvý zo sporných TAC, medzi 1606 a 1854 ton pre populáciu toho istého druhu, na ktorú sa vzťahuje druhý z týchto TAC, podľa úrovne úlovkov tresky jednoškvrnnej, od 901 ton do 917 ton pre tresku merlang, podľa úrovne úlovkov homára štíhleho, a vzhľadom na chýbajúce vedecké údaje približne 100 ton pre platesu veľkú, vzhľadom na úroveň nedávnych vykládok. Z uvedeného odporúčania teda bolo možné vyvodiť, že stanovenie nulových TAC pre tieto populácie by mohlo viesť k predčasnému ukončeniu rybolovu týkajúceho sa súvisiacich cieľových populácií, a v dôsledku toho ovplyvniť ekonomickú životaschopnosť dotknutých rybárskych flotíl a životnú úroveň osôb závislých od týchto činností.

84

V druhom rade, ako bolo uvedené v bode 81 tohto rozsudku, z odôvodnenia 7 nariadenia 2020/123 vyplýva, že sporné TAC boli stanovené s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi pokračovaním v rybolove a potrebou dosiahnuť dobrý biologický stav dotknutých populácií. Toto odôvodnenie 7 predovšetkým uvádza, že tieto TAC boli stanovené na úrovni umožňujúcej znížiť úmrtnosť pri rybolove a podporiť zlepšenie selektívnosti a preventívnych opatrení.

85

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že Rada stanovila sporné TAC buď na úrovni odhadu vedľajších úlovkov, ktorý poskytla ICES, pokiaľ ide o TAC pre tresku škvrnitú na západ od Škótska, alebo na úrovni nižšej ako tento odhad, pokiaľ ide o ostatné zo sporných TAC. Tieto opatrenia teda mohli viesť rybárske plavidlá k tomu, aby pri love cieľových populácií obmedzili takéto vedľajšie úlovky s cieľom vyhnúť sa riziku predčasného ukončenia dotknutých druhov rybolovu.

86

Na druhej strane Rada vychádzala z odporúčania ICES z novembra 2019 pri stanovení troch zo sporných TAC tak, aby sa umožnilo zvýšenie biomasy dotknutých populácií v rozmedzí od približne 10 % do 100 %, pričom TAC pre platesu veľkú v južnom Keltskom mori je vzhľadom na chýbajúce vedecké údaje od ICES založený na prístupe predbežnej opatrnosti. Bez ohľadu na číselné údaje uvedené vnútroštátnym súdom a potvrdené na pojednávaní Komisiou a Radou, z ktorých vyplýva, že sporné TAC vzťahujúce sa na tresku škvrnitú a tresku merlang predstavujú značnú časť biomasy týchto populácií, ako je uvedené v bode 37 tohto rozsudku, zo všetkých skutočností predložených Súdnemu dvoru nevyplýva, že úrovne, na ktorých boli tieto TAC stanovené, boli zjavne nezlučiteľné s cieľom Rady dosiahnuť biomasu zraniteľných populácií na udržateľné úrovne, ako to vyplýva z odôvodnenia 8 nariadenia 2020/123, v súlade s dlhodobou perspektívou uvedenou v článku 3 písm. d) nariadenia č. 1380/2013. Okrem toho tieto úrovne spočívajú buď v súlade s článkom 3 písm. c) tohto nariadenia a článkom 5 ods. 1 nariadenia 2019/472, na „najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach“, v prejednávanej veci na odporúčaní ICES uvedenom v bode 83 tohto rozsudku, alebo na prístupe predbežnej opatrnosti, ktorý v prípade neexistencie takéhoto odporúčania vyžaduje článok 5 ods. 2 tohto nariadenia.

87

V treťom rade z nariadenia 2020/123 vyplýva, že okrem sporných TAC boli prijaté viaceré nápravné opatrenia s cieľom obmedziť vedľajšie úlovky populácií dotknutých odporúčaniami ICES o nulových úlovkoch.

88

Po prvé s cieľom zohľadniť povinnosť vylodiť úlovky článok 8 tohto nariadenia stanovuje, že na sporné TAC sa uplatňuje mechanizmus výmeny kvót s cieľom poskytnúť určitému percentuálnemu podielu kvót výlovu pridelených určitým členským štátom k dispozícii členským štátom, ktoré ho nemajú, na pokrytie nevyhnutných vedľajších úlovkov týchto štátov. Ako sa uvádza v odôvodnení 7 uvedeného nariadenia, tento mechanizmus umožňuje zabezpečiť, aby sa rybolovné možnosti pridelené členským štátom využívali v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia č. 1380/2013, ktorý uvádza, že pri stanovovaní týchto rybolovných možností sa zohľadní prechod od ich stanovovania na základe vylodení na stanovovanie na základe úlovkov, keďže už nebudú povolené odhodené úlovky danej populácie.

89

Po druhé, ako vyplýva z odôvodnenia 8 nariadenia 2020/123, s cieľom znížiť úlovky v populáciách, pre ktoré Rada stanovila TAC vedľajších úlovkov, medzi ktoré patria sporné TAC, boli rybolovné možnosti pre zmiešaný rybolov, v ktorom sa tieto úlovky môžu vyskytovať, stanovené na úrovniach umožňujúcich obnovu najzraniteľnejších populácií. Preto, ako v podstate uvádza Komisia, s cieľom znížiť tlak, ktorý rybolov zameraný na tresku jednoškvrnnú vyvíja na tresku škvrnitú v Keltskom mori, bol TAC cieľovej populácie tresky jednoškvrnnej nachádzajúcej sa v príslušných oblastiach stanovený prílohou IA tohto nariadenia na 10859 ton namiesto 16671 ton, ktoré pre túto populáciu odporúčala ICES.

90

Po tretie, ako uvádzajú odôvodnenia 16 až 18 uvedeného nariadenia, vzhľadom na odporúčania ICES, v ktorých sa odhaduje populácia tresky škvrnitej v Keltskom mori pod úrovňou Blim v zmysle článku 2 ods. 8 nariadenia 2019/472, t. j. referenčnou úrovňou biomasy plemennej populácie, pod ktorou hrozí, že sa zníži reprodukčná kapacita, na jednej strane sa pozastavuje cielený rybolov tejto populácie v súlade s článkom 8 ods. 2 tohto nariadenia a na druhej strane sa v článku 13 nariadenia 2020/123 upravujú opatrenia ukladajúce osobitné vlastnosti rybárskeho výstroja používaného v tejto oblasti, s cieľom zvýšiť ich selektivitu voči týmto populáciám.

91

Po štvrté, ako sa uvádza v odôvodnení 26 tohto nariadenia, na to, aby úlovky dosiahnuté v roku 2020 neprekročili stanovený TAC, sa členské štáty zaviazali, že najmä v prípade populácií tresky škvrnitej na západ od Škótska, tresky merlang v Írskom mori a platesy veľkej v južnom Keltskom mori nebudú uplatňovať medziročnú flexibilitu stanovenú v článku 15 ods. 9 nariadenia č. 1380/2013, ktorá im umožňuje povoliť vylodenie dodatočného množstva populácie, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, v rámci limitu 10 % povolených vylodení, ktoré sa majú odpočítať od ich budúcich kvót.

92

V dôsledku toho boli sporné TAC stanovené na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní na úrovni, ktorá nie je zjavne neprimeraná na dosiahnutie rovnováhy medzi pokračovaním v zmiešanom rybolove a potrebou obnovenia dobrého biologického stavu dotknutých populácií. Okrem toho boli doplnené o nápravné opatrenia vhodné na obmedzenie vedľajších úlovkov uskutočnených v roku 2020 z populácií, na ktoré sa vzťahujú tieto TAC, a v dôsledku toho na obmedzenie vplyvu predmetného zmiešaného rybolovu na tieto populácie. Treba teda uviesť, že Rada prijatím uvedených TAC zjavne neprekročila hranice svojej voľnej úvahy, ktoré sú definované v nariadení č. 1380/2013, najmä v článku 2 ods. 2 druhom pododseku, článku 3 písm. c) a d) a článku 9 ods. 5 tohto nariadenia, ako aj v článku 5 nariadenia 2019/472, a najmä v jeho odseku 3.

93

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že preskúmanie druhej otázky neodhalilo nič, čo by mohlo mať vplyv na platnosť prílohy I A nariadenia 2020/123 v rozsahu, v akom táto príloha stanovila sporné TAC na rok 2020.

94

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Preskúmanie druhej prejudiciálnej otázky neodhalilo nič, čo by mohlo mať vplyv na platnosť prílohy IA nariadenia Rady (EÚ) 2020/123 z 27. januára 2020, ktorým sa na rok 2020 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade rybárskych plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii v rozsahu, v akom sa touto prílohou stanovuje na rok 2020 celkový povolený výlov (TAC) tresky škvrnitej (Gadus morhua) na jednej strane v oblasti 6a, ako aj vo vodách Európskej únie a medzinárodných vodách východne od 12° 00′ z. z. d. (COD/5BE6A) a na druhej strane v oblastiach 7b, 7c, 7e až 7k a 8, 9 a 10 a vo vodách Únie v oblasti CECAF (Výbor pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku) 34.1.1 (COD/7XAD34), tresky merlang (Merlangius merlangus) v zóne 7a (WHG/07A) a platesy veľkej (Pleuronectes platessa) v oblastiach 7 h, 7j a 7k (PLE/7HJK).