–

CS, v zastúpení: J. Teles Branco, advogado,

–

portugalská vláda, v zastúpení: H. Almeida, P. Barros da Costa, P. Direitinho a A. Pimenta, splnomocnení zástupcovia,

–

grécka vláda, v zastúpení: E. Leftheriotou, M. Tassopoulou a A.‑E. Vasilopoulou, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: B. Rechena a A. Sauka, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 prvého odseku písm. b) a c) nariadenia Rady (EHS) č. 2080/92 z 30. júna 1992, ktorým sa zavádza schéma pomoci Spoločenstva pre lesnícke opatrenia v poľnohospodárstve [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 215, 1992, s. 96), ako aj zásady proporcionality.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi CS na jednej strane a Instituto de Financiamento da Agricultura e Pescas, IP (Inštitút pre financovanie poľnohospodárstva a rybolovu, IP, Portugalsko) (ďalej len „IFAP“) vo veci zákonnosti rozhodnutia IFAP, ktorým sa ukladá povinnosť vrátiť prémie, ktoré boli CS vyplatené ako pomoc, zavedená nariadením č. 2080/92, na zalesňovanie poľnohospodárskych plôch.

3

Nariadenie č. 2080/92 bolo zrušené nariadením Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia (Ú. v. ES L 160, 1999, s. 80; Mim. vyd. 03/025, s. 391) s účinnosťou od 2. júla 1999. Vzhľadom na článok 55 ods. 3 tohto posledného uvedeného nariadenia sa však nariadenie č. 2080/92 naďalej uplatňuje na činnosti, ktoré Európska komisia schválila na základe tohto nariadenia pred 1. januárom 2000, takže spor vo veci samej sa naďalej riadi ustanoveniami uvedeného nariadenia.

4

Prvé až tretie a piate odôvodnenie nariadenia č. 2080/92 stanovujú:

„Keďže zalesňovanie poľnohospodárskych plôch má osobitný význam pre využívanie pôdy a životné prostredie, pričom prispieva k zníženiu nedostatku lesných zdrojov v Spoločenstve a slúži ako doplnok politiky Spoločenstva v oblasti kontroly poľnohospodárskej výroby;

keďže skúsenosti so zalesňovaním poľnohospodárskej pôdy poľnohospodármi ukazujú, že existujúce schémy pomoci určené na podporu zalesňovania sú nedostatočné a zalesňovanie poľnohospodárskych plôch vyňatých z poľnohospodárskej výroby sa v posledných rokoch ukázalo ako málo uspokojivé;

keďže je preto vhodné nahradiť opatrenia uvedené v hlave VIII nariadenia Rady (EHS) č. 2328/91 z 15. júla 1991 o zlepšení účinnosti poľnohospodárskych štruktúr [neoficiálny preklad] [(Ú. v. ES L 218, 1991, s. 1)] opatreniami, ktoré lepšie zodpovedajú potrebe účinnej podpory zalesňovania poľnohospodárskych plôch.

…

keďže zostupná prémia počas prvých piatich rokov, ktorá má prispievať na náklady na udržiavanie nového zalesňovania, môže predstavovať dôležitý prvok podpory zalesňovania.“ [neoficiálny preklad]

5

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Cieľ schémy pomoci“ stanovuje:

„Týmto sa zavádza schéma pomoci Spoločenstva spolufinancovaná záručnou sekciou Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) s cieľom:

Cieľom tejto schémy pomoci Spoločenstva je:

6

Článok 2 uvedeného nariadenia, nazvaný „Schéma pomoci“, v odseku 1 stanovuje:

„Schéma pomoci môže zahŕňať:

7

Článok 3 toho istého nariadenia s názvom „Suma pomoci“ v prvom odseku písm. b) a c) uvádza:

„Maximálne oprávnené sumy pomoci uvedenej v článku 2 sú stanovené:

…

8

Článok 4 nariadenia č. 2080/92, nazvaný „Programy pomoci“, stanovuje:

„1.   Členské štáty vykonávajú schému pomoci uvedenú v článku 2 prostredníctvom viacročných národných alebo regionálnych programov zameraných na ciele uvedené v článku 1, ktoré určujú najmä:

2.   Členské štáty môžu vykonávať aj zónové plány zalesňovania, ktoré odrážajú rozmanitosť environmentálnych situácií, prírodných podmienok a poľnohospodárskych štruktúr.

Zónové plány zalesňovania zahŕňajú najmä:

9

Článok 5 Portaria 199/94 do Ministério da Agricultura (vyhláška ministerstva poľnohospodárstva č. 199/94) zo 6. apríla 1994 (Diário da República, 1. séria, č. 80 zo 6. apríla 1994) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „ministerská vyhláška č. 199/94“), nazvaný „Ročná prémia“, stanovuje:

„Bez toho, aby bol dotknutý nasledujúci odsek, majú príjemcovia pomoci na zalesňovanie poľnohospodárskych plôch uvedenej v predchádzajúcom odseku nárok na dve ročné prémie na hektár zalesnenej plochy, ktorých účelom je:

10

Článok 6 tejto ministerskej vyhlášky s názvom „Príjemcovia“ stanovuje:

„1   – Pomoc stanovenú v tomto nariadení môžu využiť:

2   – V prípade rýchlorastúcich druhov pestovaných na základe rotácie kratšej ako šestnásť rokov sa pomoc poskytuje predovšetkým len na zalesňovanie poľnohospodárskych plôch a len poľnohospodárom.“

11

Článok 7 uvedenej ministerskej vyhlášky s názvom „Záväzok príjemcov“ stanovuje:

„Na účely poskytnutia pomoci stanovenej v tejto vyhláške sa príjemcovia musia zaviazať najmä:

…“

12

Článok 26 tej istej ministerskej vyhlášky, nazvaný „Čiastočná platba prémie“, stanovuje:

„Ak je časť porastu zničená z dôvodov, ktoré nemožno pripísať príjemcovi, prémie stanovené v tejto vyhláške sa naďalej vyplácajú za parcelu, ktorá si zachovala dobrý vegetačný stav.“

13

Dňa 4. marca 1997 IFAP a CS uzavreli dohodu, na základe ktorej bolo stanovené, že CS má nárok na pomoc na zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa uplatňuje nariadenie č. 2080/92. V dohode, ktorá sa vzťahovala na päť parciel, sa stanovilo vyplácanie počiatočnej pomoci na pokrytie nákladov na zalesňovanie, ročných prémií na údržbu a ročných prémií za stratu príjmu.

14

V súlade s bodom C.7 všeobecných podmienok dohody, ktorý prebral ustanovenia článku 7 písm. b) ministerskej vyhlášky č. 199/94, bol CS povinný „zabezpečiť, aby vysadené lesné porasty vykazovali minimálnu hustotu stanovenú zákonom v priebehu roka nasledujúceho po roku, v ktorom boli vysadené“ (ďalej len „požiadavka minimálnej hustoty porastov“).

15

Okrem toho časť E tých istých všeobecných podmienok, nazvaná „Výpoveď a jednostranná zmena“, znela:

16

V priebehu roka 2006 IFAP konštatoval, že tri z piatich parciel, na ktoré sa vzťahovala dohoda uvedená v predchádzajúcom bode, nespĺňali požiadavku minimálnej hustoty porastu. IFAP preto rozhodnutím z 11. septembra 2006 nariadil v súlade s ustanovením E.2. všeobecných podmienok jednostrannú zmenu dohody a požadoval vrátenie istiny vo výške 3992,08 eura spolu so zákonnými a regulačnými úrokmi, pričom táto istina zodpovedá rozdielu medzi na jednej strane prémiami za udržiavanie a za stratu príjmu, ktoré boli neoprávnene vyplatené na tieto tri parcely za roky 1998 a 1999, a na druhej strane prémiami na udržiavanie a za stratu príjmu, ktoré sa mali vyplatiť na ďalšie dve parcely za roky 2003 až 2005. IFAP naproti tomu nespochybnil počiatočnú pomoc určenú na pokrytie nákladov na zalesňovanie, ktorá bola vyplatená vzhľadom na úsilie, ktoré CS vynaložil na zalesnenie uvedených parciel.

17

CS napadol toto rozhodnutie na Tribunal Administrativo de Círculo de Lisboa (Správny okresný súd Lisabon, Portugalsko), pričom uviedol, že vynaložil všetko úsilie na to, aby zabezpečil hustotu výsadby požadovanú zákonom, a že nedodržanie tejto požiadavky nebolo spôsobené jeho pochybením, ale nepriaznivými klimatickými podmienkami.

18

Rozsudkom z 26. mája 2017 tento súd zrušil rozhodnutie z 11. septembra 2006 po tom, čo konštatoval, že CS neboli neoprávnene vyplatené prémie za stratu príjmu týkajúce sa rokov 1998 a 1999. Uvedený súd uložil IFAP povinnosť vyplatiť prémie za stratu príjmu v prípade rokov 2003 až 2005 a prémie na udržiavanie za roky 2003 a 2004.

19

IFAP podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Tribunal Central Administrativo do Sul (Ústredný správny súd pre juh, Portugalsko). Rozsudkom z 9. mája 2019 tento súd odvolanie zamietol, pričom rozhodol, že požiadavka minimálnej hustoty porastu predstavuje záväzok týkajúci sa prostriedkov, a nie výsledku, a preto, aby mohol IFAP požadovať vrátenie prémií, mal povinnosť preukázať existenciu pochybenia zo strany CS v súvislosti s použitými prostriedkami.

20

IFAP podal kasačný opravný prostriedok na Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd, Portugalsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

21

Tento súd má pochybnosti o súlade článku 7 písm. b) ministerskej vyhlášky č. 199/94 so všeobecnými pravidlami a zásadami Únie.

22

V prvom rade sa pýta, či by sa požiadavka minimálnej hustoty porastu stanovená v tomto ustanovení mala posudzovať ako záväzok týkajúci sa prostriedkov alebo ako záväzok týkajúci sa výsledku. V tejto súvislosti vyjadruje pochybnosti o výklade zo strany odvolacieho súdu, podľa ktorého sú prémie na udržiavanie a za stratu príjmu splatné vždy vtedy, keď príjemca zalesnil pozemok a vynaložil všetko úsilie na splnenie tejto požiadavky.

23

V druhom rade za predpokladu, že uvedená požiadavka predstavuje záväzok týkajúci sa výsledku, Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd) sa pýta na súlad programu zavedeného portugalským zákonodarcom so zásadou proporcionality. Tento súd sa konkrétne pýta, či zásada proporcionality bráni výkladu článkov 7 a 26 ministerskej vyhlášky č. 199/94, podľa ktorého čiastočné zničenie porastu z dôvodu výskytu nepriaznivých klimatických podmienok v priebehu rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k hodnoteniu výsadby, vedie k čiastočnému vyplateniu prémií (na parcely, ktoré spĺňajú požiadavku minimálnej hustoty), zatiaľ čo výskyt podobných klimatických podmienok v priebehu roka, v ktorom došlo k samotnému hodnoteniu, ktoré majú rovnaké účinky, spôsobuje úplnú stratu nároku na prémie.

24

V treťom a poslednom rade vnútroštátny súd uvádza skutočnosť, že systém pôvodne zavedený ministerskou vyhláškou č. 199/94 bol zmenený v priebehu roka 2012, čo by mohlo viesť k pochybnostiam o proporcionalite pôvodného systému. Tieto zmeny totiž spočívali v znížení prahovej hodnoty minimálnej hustoty porastu vyžadovanej v prílohe C, ako aj v zmene dovtedy existujúceho režimu „všetko alebo nič“, pokiaľ ide o prideľovanie prémií v závislosti od počtu porastov v roku nasledujúcom po roku, v ktorom došlo k výsadbe. Dodržiavanie požiadavky minimálnej hustoty porastu sa odvtedy posudzovalo v priebehu roka nasledujúceho po uskutočnení investície a v čase poskytnutia prémie na udržiavanie. Okrem toho v prípade, že by boli porasty zničené z dôvodov, ktoré nemožno pripísať príjemcovi, táto nová právna úprava stanovila, že prémie sa budú naďalej vyplácať z časti týkajúcej sa parcely, ktorá si zachovala dobrý vegetačný stav.

25

Za týchto podmienok Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

26

Svojimi tromi otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 prvý odsek písm. b) a c) nariadenia č. 2080/92 a zásada proporcionality majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa príjemcovi prémií na udržiavanie a prémií za stratu príjmu vyplatených na základe viacročného záväzku zalesniť poľnohospodársku pôdu, ktorý prijal, uložila povinnosť vrátiť tieto prémie, ak podmienka poskytnutia, ktorú stanovuje vnútroštátna právna úprava a ktorá sa týka minimálnej hustoty zalesnenia, nebola počas plnenia uvedeného záväzku splnená z dôvodu výskytu nepriaznivých klimatických podmienok.

27

Na úvod treba poznamenať, že ako vyplýva z článku 1 nariadenia č. 2080/92 v spojení s prvým až tretím odôvodnením tohto nariadenia, toto nariadenie zaviedlo schému pomoci na zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy, ktorej cieľom je najmä podporiť alternatívne využívanie poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom zalesňovania a zároveň umožniť rozvoj lesníckych činností v poľnohospodárskych podnikoch, prispievať k správe prírodných oblastí, ktorá je viac zlučiteľná s rovnováhou životného prostredia, bojovať proti skleníkovému efektu, absorbovať oxid uhličitý, ako aj dlhodobo prispievať k zlepšeniu lesných zdrojov.

28

Uvedené nariadenie tak sleduje ciele poľnohospodárskej politiky smerujúce k podpore lesného hospodárstva, ako aj cieľ ochrany životného prostredia, čo sú ciele, ktoré majú vzhľadom na svoju povahu viacročný rozmer a na dosiahnutie ktorých je potrebné účinné a udržateľné zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy.

29

V tomto rámci z článku 2 ods. 1 písm. b) a c) toho istého nariadenia v prvom rade vyplýva, že schéma pomoci na zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy zavedená týmto článkom môže zahŕňať najmä ročnú prémiu určenú na pokrytie nákladov na udržiavanie zalesnených plôch počas prvých piatich rokov a ročnú prémiu určenú na kompenzáciu strát príjmov v dôsledku zalesňovania poľnohospodárskej pôdy, pričom tieto prémie sa vyplácajú „za zalesnený hektár“.

30

Následne článok 3 prvý odsek písm. b) a c) nariadenia č. 2080/92 sa obmedzuje na stanovenie maximálnych oprávnených súm týchto prémií v závislosti od plochy zalesnenia (v hektároch), ako aj maximálnej dĺžky obdobia, počas ktorého možno tieto prémie vyplácať. V tejto súvislosti, zatiaľ čo prvý odsek písm. b) tohto článku v spojení s piatym odôvodnením tohto nariadenia stanovuje, že vyplácanie prémií na udržiavanie možno rozložiť na obdobie piatich rokov pod podmienkou, že je zabezpečené udržiavanie nových porastov, písmeno c) tohto odseku stanovuje, že prémia za stratu príjmu sa môže poskytovať najviac na obdobie dvadsiatich rokov od pôvodného zalesnenia.

31

Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 uvedeného nariadenia, ten ponecháva na členské štáty, aby vykonávali túto schému pomoci prostredníctvom viacročných národných alebo regionálnych programov, ktorých podrobnosti stanovia. V tomto rámci členské štáty určia najmä výšku a trvanie pomoci, a to v závislosti od skutočných výdavkov na zalesňovanie a udržiavanie druhov alebo typov stromov využívaných na zalesňovanie alebo v závislosti od straty príjmu, ako aj podmienky poskytovania pomoci na zalesňovanie.

32

Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že nariadenie č. 2080/92, hoci nestanovuje priamo podmienky, ktorým podlieha poskytovanie jednotlivých prémií na zalesňovanie, viaže poskytovanie týchto prémií na skutočné zalesnenie plôch, na ktoré sa vzťahuje záväzok, a to počas celého obdobia trvania tohto záväzku.

33

Preto samotné konštatovanie, že podmienka poskytnutia prémií na udržiavanie a prémií za stratu príjmu nebola splnená, stačí na to, aby poskytnutie týchto prémií bolo neodôvodnené, a teda bez právneho základu. V dôsledku toho sa nemôžu považovať za splatné také prémie, ktoré boli vyplatené, hoci príjemca vynaložil všetko možné úsilie na splnenie požiadavky minimálnej hustoty porastu, ako je stanovená v článku 7 písm. b) ministerskej vyhlášky č. 199/94.

34

Tento výklad potvrdzujú ciele sledované nariadením č. 2080/92, ako sú uvedené v bodoch 27 a 28 tohto rozsudku. V záujme podpory lesného hospodárstva a ochrany životného prostredia, ktorá je súčasťou všeobecnejšieho cieľa boja proti skleníkovému efektu pohlcovaním oxidu uhličitého, je potrebné dosiahnuť účinné zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy.

35

Uvedený výklad podporuje aj štruktúra systému, na ktorom je založené nariadenie č. 2080/92. Na jednej strane totiž normotvorca Únie tým, že v súlade s článkom 4 ods. 1 tohto nariadenia nechal na členské štáty, aby vo svojich viacročných programoch stanovili podmienky poskytovania pomoci na zalesňovanie, a na druhej strane tým, že priznal týmto členským štátom podľa článku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia v rámci zonálnych plánov zalesňovania možnosť zohľadniť rôznorodosť stavu životného prostredia a vybrať druhy stromov prispôsobené miestnym geografickým a hydrografickým podmienkam, nezamýšľal podmieňovať úspech činností spočívajúcich v zalesňovaní len náležitou starostlivosťou príjemcu.

36

Z toho vyplýva, že právna úprava Únie na to, aby boli riadne vyplatené prémie na udržiavanie a za stratu príjmu, vyžaduje, aby boli podmienky poskytnutia pomoci na zalesňovanie splnené počas celej doby plnenia viacročného záväzku, a to bez toho, aby príjemca týchto prémií mohol odôvodniť nesplnenie jednej z týchto podmienok, ako je požiadavka minimálnej hustoty porastu, len preukázaním svojej náležitej starostlivosti.

37

V druhom rade treba uviesť, že nariadenie č. 2080/92 neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa dôsledkov, ktoré treba vyvodiť z nesplnenia jednej z podmienok poskytnutia prémií uvedených v článku 2 tohto nariadenia, najmä ak toto nesplnenie vyplýva z vyššej moci.

38

V súlade s ustálenou judikatúrou je však aj v prípade neexistencie výslovného ustanovenia v uplatniteľnej právnej úprave možné, aby sa príjemca prémií odvolával na prípad vyššej moci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. apríla 1988, Inter‑Kom, 71/87, EU:C:1988:186, body 10 a 15, ako aj zo 7. decembra 1993, Huygen a i., C‑12/92, EU:C:1993:914, bod 31).

39

Pokiaľ ide o právnu úpravu v oblasti poľnohospodárstva, hoci pojem „vyššia moc“ nepredpokladá absolútnu nemožnosť, vyžaduje, aby nesplnenie podmienky poskytnutia pomoci bolo spôsobené neobvyklými a nepredvídateľnými okolnosťami nezávislými od dotknutého hospodárskeho subjektu, ktorých dôsledkom nebolo možné zabrániť napriek vynaloženiu všetkej náležitej starostlivosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2015, Szemerey,C‑330/14, EU:C:2015:826, bod 58). Okrem toho sa má ako výnimka vykladať reštriktívne.

40

Keďže určenie existencie týchto okolností predstavuje posúdenie skutkového stavu, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či spor vo veci samej má tieto znaky.

41

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu na jednej strane vyplýva, že tento súd všeobecne konštatoval, že nepriaznivé klimatické podmienky, na ktoré sa CS odvoláva, boli spôsobené okolnosťami, ktoré CS nemohol ovplyvniť, a na druhej strane, že CS sa napriek všetkej náležitej starostlivosti nemohol vyhnúť dôsledkom týchto klimatických podmienok na porast na parcelách. Na to, aby bolo možné kvalifikovať tieto okolnosti ako „vyššiu moc“ v zmysle práva Únie, však vnútroštátnemu súdu ešte prináleží overiť, či tieto okolnosti boli neobvyklé a nepredvídateľné.

42

Rovnako iba udalosť vykazujúca znaky vyššej moci, t. j. má neobvyklú a nepredvídateľnú povahu, môže oslobodiť príjemcu od jeho povinnosti vrátiť pomoc, ktorú prijal, z dôvodu nesplnenia požiadavky minimálnej hustoty porastu.

43

V treťom rade, pokiaľ ide o otázku, či zásada proporcionality, ako to navrhuje vnútroštátny súd, bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 7 písm. b) ministerskej vyhlášky č. 199/94, treba spresniť, že nariadenie č. 2080/92 neobsahuje žiadne ustanovenie umožňujúce členskému štátu primerane znížiť vyplácanie týchto prémií v závislosti od výskytu okolností nezávislých od príjemcu. Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že vnútroštátne ustanovenia prijaté v rámci výkonu právomoci členského štátu v oblasti vykonávania právnej úpravy Únie musia dodržiavať všeobecné zásady Únie, medzi ktoré patrí zásada proporcionality (rozsudok z 28. októbra 2010, SGS Belgium a i., C‑367/09, EU:C:2010:648, bod 40). Táto zásada vyžaduje, aby prostriedky, ktoré stanovuje vnútroštátne ustanovenie, boli vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa a nešli nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné (rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos,C‑176/20, EU:C:2022:274, bod 42).

44

Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 33 a 42 tohto rozsudku, podľa ktorých príjemca prémií na udržiavanie a za stratu príjmu môže odôvodniť nesplnenie jednej z podmienok poskytnutia týchto prémií, ako je požiadavka minimálnej hustoty porastu, iba preukázaním, že došlo k udalosti patriacej pod vyššiu moc, nemožno konštatovať, že vnútroštátna prax, ktorá tak ako v prejednávanej veci vyžaduje úplné vrátenie prémií zodpovedajúcich plochám, ktoré nespĺňajú takúto požiadavku, porušuje zásadu proporcionality. Naproti tomu táto prax sa obmedzuje na primerané a nevyhnutné zabezpečenie toho, aby sa z pomoci na zalesňovanie financovali činnosti, ktoré sú v súlade s príslušným programom zalesňovania.

45

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že príjemca pomoci je povinný v prípade nedodržania jednej z podmienok poskytnutia tejto pomoci vrátiť všetky sumy, ktoré už boli vyplatené v súvislosti s touto pomocou, a to bez toho, aby zásada proporcionality bránila tejto povinnosti vrátenia pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. mája 2016, Ezernieki,C‑273/15, EU:C:2016:364, body 41 až 46 a citovanú judikatúru).

46

Argumentácia založená na rozsudku z 30. marca 2017, Lingurár (C‑315/16, EU:C:2017:244), nemôže spochybniť uvedený výklad. Tento rozsudok bol totiž súčasťou odlišného právneho kontextu, v ktorom mal Súdny dvor podať výklad ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 2005, s. 1). V tomto rozsudku bola Súdnemu dvoru položená otázka, či vyplatenie kompenzačných náhrad v rámci sústavy Natura 2000 možno úplne odmietnuť jednotlivcovi, ak plocha, v prípade ktorej bola podaná žiadosť o pomoc, patrí z veľmi malej časti členskému štátu, hoci toto nariadenie vyžadovalo, aby sa pomoc poskytla len na plochy, ktoré sú vo vlastníctve jednotlivcov. Súdny dvor však po tom, čo v bode 29 tohto rozsudku uviedol, že vnútroštátne ustanovenia prijaté v rámci výkonu právomoci tohto členského štátu týkajúcej sa vykonávania právnej úpravy Únie musia byť v súlade so zásadou proporcionality, v bodoch 30, 33 a 35 uvedeného rozsudku rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, ktorá úplne vylučovala lesnú oblasť z poskytnutia pomoci v rámci sústavy Natura 2000 z dôvodu existencie časti plochy vo vlastníctve uvedeného štátu, neodrážala primeraným spôsobom skutočné vlastnícke vzťahy a porušovala túto zásadu, keďže predmetné platby sa mali uskutočniť na hektár lesnej plochy.

47

Zásada proporcionality tak nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje úplnú stratu nároku na prémie na udržiavanie a za stratu príjmu, ak jedna z podmienok poskytnutia týchto prémií nie je splnená z dôvodu, že nastali okolnosti nezávislé od príjemcu, ktoré nevykazujú znaky vyššej moci.

48

Vo štvrtom a poslednom rade sa vnútroštátny súd pýta, či zásada proporcionality bráni výkladu článkov 7 a 26 ministerskej vyhlášky č. 199/94, podľa ktorého čiastočné zničenie porastu z dôvodu výskytu nepriaznivých klimatických podmienok v priebehu rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k hodnoteniu výsadby, vedie k čiastočnému vyplateniu prémií (na parcely, ktoré spĺňajú požiadavku minimálnej hustoty), zatiaľ čo výskyt podobných klimatických podmienok v priebehu roka, v ktorom došlo k samotnému hodnoteniu, ktoré majú rovnaké účinky, spôsobuje úplnú stratu nároku na prémie.

49

Vzhľadom na voľnosť, ktorou disponujú členské štáty pri vykonávaní programu pomoci, ako je stanovená v článku 4 nariadenia č. 2080/92, nič nebráni tomu, aby členský štát stanovil takú podmienku poskytnutia pomoci, akou je podmienka uvedená v článku 7 písm. b) ministerskej vyhlášky č. 199/94, a aby stanovil okamih, v ktorom je dodržanie tejto podmienky overené počas roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k výsadbe.

50

Okrem toho žiadne ustanovenie nariadenia č. 2080/92 nebráni takému vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je článok 26 tejto ministerskej vyhlášky, ktorý stanovuje, že v prípade zničenia časti porastu z dôvodov, ktoré nemožno pripísať príjemcovi, sa prémie naďalej vyplácajú za parcelu, ktorá si zachovala dobrý vegetačný stav, keďže toto ustanovenie len spája vyplácanie prémií s pokračujúcim dodržiavaním požiadavky minimálnej hustoty porastu a jeho cieľom je v prípade čiastočného zničenia porastu zabrániť úplnej strate nárokov na prémie na udržiavanie a za stratu príjmu.

51

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 3 prvý odsek písm. b) a c) nariadenia č. 2080/92 a zásada proporcionality sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby sa príjemcovi prémií na udržiavanie a prémií za stratu príjmu vyplatených na základe viacročného záväzku zalesniť poľnohospodársku pôdu, ktorý prijal, uložila povinnosť vrátiť tieto prémie, ak podmienka poskytnutia, ktorú stanovuje vnútroštátna právna úprava a ktorá sa týka minimálnej hustoty zalesnenia, nebola počas plnenia uvedeného záväzku splnená z dôvodu výskytu nepriaznivých klimatických podmienok.

52

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 3 prvý odsek písm. b) a c) nariadenia Rady (EHS) č. 2080/92 z 30. júna 1992, ktorým sa zavádza schéma pomoci Spoločenstva pre lesnícke opatrenia v poľnohospodárstve, ako aj zásada proporcionality

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby sa príjemcovi prémií na udržiavanie a prémií za stratu príjmu vyplatených na základe viacročného záväzku zalesniť poľnohospodársku pôdu, ktorý prijal, uložila povinnosť vrátiť tieto prémie, ak podmienka poskytnutia, ktorú stanovuje vnútroštátna právna úprava a ktorá sa týka minimálnej hustoty zalesnenia, nebola počas plnenia uvedeného záväzku splnená z dôvodu výskytu nepriaznivých klimatických podmienok.