Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

LAILA MEDINA

prednesené 11. apríla 2024(1)

Spojené veci C‑555/22 P, C‑556/22 P a C‑564/22 P

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

proti

Európskej komisii (C‑555/22 P),

ITV plc

proti

Európskej komisii (C‑556/22 P)

a

LSEGH (Luxembourg) Ltd,

London Stock Exchange Group Holdings (Italy) Ltd

proti

Európskej komisii (C‑564/22 P)

„Odvolanie – Štátna pomoc – Záväzné daňové stanoviská – Schéma pomoci, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo niektorým nadnárodným skupinám – Daňový režim týkajúci sa financovania skupín a najmä kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC) – Výnimky – Významné personálne funkcie – Umelé odklonenie ziskov – Narúšanie základu dane – Rozhodnutie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a protiprávnu a nariaďuje sa vymáhanie vyplatenej pomoci – Referenčný rámec – Uplatniteľné vnútroštátne právo – Takzvané ‚bežné‘ dane“

1.        Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (C‑555/22 P), ITV plc (C‑556/22 P) a LSEGH (Luxembourg) Ltd a London Stock Exchange Group Holdings (Italy) Ltd (ďalej spoločne len „LSEGH“) (C‑564/22 P) sa svojimi odvolaniami domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu z 8. júna 2022, Spojené kráľovstvo a ITV/Komisia (T‑363/19 a T‑456/19, EU:T:2022:349 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Týmto rozsudkom boli zamietnuté žaloby Spojeného kráľovstva a spoločnosti ITV, ktorým sa domáhali zrušenia rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/1352(2).

2.        V Spojenom kráľovstve sú daňové pravidlá týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC) uvedené v časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] (ďalej len „TIOPA“),(3) ktorý obsahuje pravidlá týkajúce sa medzinárodných aspektov systému priamych daní Spojeného kráľovstva vrátane daňových úľav v oblasti dvojitého zdanenia a rôznych ustanovení na zamedzenie daňových únikov.

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

3.        Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 1 až 28 napadnutého rozsudku. Na účely týchto návrhov ich možno zhrnúť takto.

A.      Sporné rozhodnutie

4.        V nadväznosti na formálne vyšetrovacie konanie začaté podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ Európska komisia prijala sporné rozhodnutie a konštatovala, že schéma oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností predstavuje z dôvodu výnimiek uvedených v kapitole 9 časti 9A TIOPA (ďalej len „kapitola 9“) štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Dôvodom bolo, že táto schéma sa vzťahovala na neobchodné finančné zisky vyplývajúce z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria do § 371EB (podobne ako vláda Spojeného kráľovstva budem označovať „paragrafy“ v skrátenej forme ako „§“) kapitoly 5 časti 9A TIOPA (ďalej len „kapitola 5“, „sporná schéma“ alebo „sporné výnimky“). Komisia usúdila, že sporné výnimky predstavujú „schému pomoci“, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom a Spojené kráľovstvo ju neoprávnene poskytlo v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

5.        Komisia však dospela k záveru, že sporná schéma nepredstavuje pomoc, keď sa uplatňuje na neobchodné finančné zisky vyplývajúce z oprávnených úverových vzťahov, ktoré patria do § 371EC (kapitálové investície zo Spojeného kráľovstva, „kritérium prepojeného kapitálu v Spojenom kráľovstve“) kapitoly 5 a ktoré nepatria do § 371EB (činnosti v Spojenom kráľovstve) kapitoly 5, a to na základe toho, že sa významné personálne funkcie(4) vykonávajú v Spojenom kráľovstve („kritérium významných personálnych funkcií v Spojenom kráľovstve“).

6.        V spornom rozhodnutí sa Komisia zamerala na existenciu selektívnej výhody. Komisia teda konštatovala, že sporné výnimky umožňujú spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorá by inak podliehala (podľa kapitoly 5) dani CFC, požadovať (podľa kapitoly 9), aby sa táto daň CFC vzťahovala len na 25 % neobchodných finančných ziskov CFC vyplývajúcich z oprávnených úverových vzťahov, čo znamená, že 75 % týchto ziskov bolo oslobodených od tejto dane. Za určitých podmienok by sa tieto zisky mohli zdaniť ešte nižšou percentuálnou sadzbou, čo by mohlo viesť k oslobodeniu od dane až do výšky 100 % príslušných ziskov CFC.

7.        Pokiaľ ide o selektívnu povahu sporných výnimiek, Komisia sa domnievala, že referenčný rámec tvoria pravidlá CFC a že dané výnimky predstavujú odchýlku z tohto rámca.

8.        V tejto súvislosti Komisia zistila, že situácia daňového subjektu, ktorý kontroluje CFC dosahujúcu neobchodné finančné zisky vyplývajúce z oprávnených úverových vzťahov, je porovnateľná so situáciou daňového subjektu, ktorý kontroluje CFC dosahujúcu iné neobchodné finančné zisky, najmä v súvislosti s úvermi poskytnutými zo strany CFC prepojeným spoločnostiam so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktoré sú známe ako „úvery poskytované materskej spoločnosti“, a s úvermi poskytnutými zo strany CFC tretím osobám, ktoré Spojené kráľovstvo označuje ako „fiktívne úvery“.

9.        Komisia pripomenula, že opatrenie, ktoré sa odchyľuje od referenčného rámca, môže byť napriek tomu odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou tohto referenčného rámca a že je na členskom štáte,(5) aby preukázal existenciu takéhoto odôvodnenia. Spojené kráľovstvo po prvé tvrdilo, že cieľom sporných výnimiek je zabezpečiť, aby bolo možné systém zvládnuť a spravovať. Po druhé výnimky zabezpečujú slobodu usadiť sa v rámci Európskej únie.

10.      V tejto súvislosti Komisia pripustila, že pokiaľ sa sporná schéma vzťahuje na situácie, ktoré patria do pôsobnosti kapitoly 5, podľa kritéria prepojeného kapitálu v Spojenom kráľovstve túto schému možno považovať za schému, ktorej cieľom je zabezpečiť „administratívnu uskutočniteľnosť“ pravidiel CFC. Sporná schéma zabezpečila, že dani CFC budú podliehať len zisky dosiahnuté aktívami v Spojenom kráľovstve, o ktorých možno odôvodnene tvrdiť, že boli umelo odklonené zo Spojeného kráľovstva, bez toho, aby boli spoločnosti a daňové orgány povinné vykonať príliš ťažkopádnu činnosť s cieľom lokalizovať finančné prostriedky vzhľadom na zastupiteľnosť kapitálu.

11.      Naproti tomu Komisia uviedla, že sporná schéma poskytla apriórnu selektívnu výhodu spoločnostiam, ktoré podliehali zdaneniu v Spojenom kráľovstve a ktoré kontrolovali CFC dosahujúce neobchodné finančné zisky vyplývajúce z oprávnených úverových vzťahov v situáciách, ktoré spĺňali kritérium významných personálnych funkcií v Spojenom kráľovstve. Komisia dospela k záveru, že apriórnu selektívnu výhodu nemožno odôvodniť potrebou pravidiel proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktoré bude možné spravovať a budú zvládnuteľné, ani potrebou dodržiavať slobody vyplývajúce zo Zmlúv.

12.      Okrem toho Komisia uviedla, že v nadväznosti na zmeny pravidiel CFC v súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2016/1164(6) s účinnosťou od 1. januára 2019, na základe ktorých už nebolo možné požiadať o sporné výnimky vo vzťahu k ziskom, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom bode, sa sporná schéma dostala do súladu s pravidlami štátnej pomoci.

13.      Pokiaľ ide o zlučiteľnosť spornej schémy s vnútorným trhom, Komisia v podstate uviedla, že pomoc poskytnutá na základe tejto schémy nepodnecuje rozvoj určitých činností alebo určitých hospodárskych oblastí, v dôsledku čoho sa na ňu nevzťahuje článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

14.      Napokon Komisia nariadila vymáhanie pomoci poskytnutej na základe spornej schémy od jej príjemcov.

II.    Napadnutý rozsudok

15.      Všeobecný súd zamietol žalobu, ktorú podala vláda Spojeného kráľovstva, a žalobu, ktorú podala ITV. Všeobecný súd okrem iného rozhodol, že podmienka týkajúca sa existencie selektívnej výhody je splnená. V tejto súvislosti vykonal klasickú analýzu v troch krokoch spočívajúcu v: (i) určení referenčného rámca; (ii) zistení, či sa sporná schéma odchyľuje od tohto rámca vzhľadom na cieľ, ktorý sleduje, a (iii) zistení, či členský štát preukázal, že rozlišovanie zavedené schémou pomoci je odôvodnené, keďže vyplýva z povahy alebo všeobecnej štruktúry rámca, ktorého je uvedená schéma súčasťou.

A.      Prvý krok: Referenčný rámec

16.      Všeobecný súd zamietol žalobné dôvody, ktorými Spojené kráľovstvo a ITV tvrdili, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že referenčný rámec pozostáva výlučne z „pravidiel CFC“, a nie zo všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve (ďalej len „všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb“).

17.      V tejto súvislosti Všeobecný súd v prvom rade uviedol, že všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb je založený na zásade teritoriality, podľa ktorej sa zdaňujú len zisky dosiahnuté v Spojenom kráľovstve. Ďalej uviedol, že cieľom pravidiel CFC je zabezpečiť, aby zisky dosiahnuté CFC, ktoré by za normálnych okolností podľa tejto zásady neboli zdanené v Spojenom kráľovstve, boli napriek tomu zdanené (hoci sa považovali za umelo odklonené zo Spojeného kráľovstva, a teda umelo zvýšili zisky CFC, ktorá následne vyplatila dividendy, ktoré neboli zdaniteľné v Spojenom kráľovstve.) Všeobecný súd z toho vyvodil záver, že pravidlá CFC nie sú výnimkou zo všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb, ale jeho rozšírením, resp. dôsledkom, ktorý sa riadi odlišnou a oddeliteľnou logikou od logiky tohto systému.(7)

18.      V druhom rade Všeobecný súd preskúmal, či pravidlá CFC možno považovať za úplný súbor pravidiel odlišný od všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb, najmä pokiaľ ide o prvky, ako je základ dane, zdaniteľná osoba, zdaniteľná udalosť a sadzba dane.

19.      Pokiaľ ide o základ dane, Všeobecný súd v podstate uviedol, že cieľom pravidiel CFC je zdaniť účtovné zisky CFC dosiahnuté mimo Spojeného kráľovstva, ktoré boli umelo odklonené z tohto štátu. Naproti tomu daň z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve sa vzťahuje na zisky, ktoré v Spojenom kráľovstve dosiahli spoločnosti so sídlom v tomto štáte.(8)

20.      Pokiaľ ide o zdaniteľnú osobu, Všeobecný súd v podstate rozhodol, že zdaniteľné osoby, na ktoré sa vzťahujú pravidlá CFC, sa líšia od zdaniteľných osôb podliehajúcich všeobecnému systému dane z príjmov právnických osôb z dôvodu osobitnej vlastnosti, v dôsledku ktorej sa tieto pravidlá uplatňujú, ak spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve majú určité podiely v dcérskych spoločnostiach mimo Spojeného kráľovstva.(9)

21.      Pokiaľ teda ide o zdaniteľnú udalosť, Všeobecný súd rozhodol, že rozhodujúcim faktorom na účely uloženia dane CFC je umelé odklonenie ziskov zo Spojeného kráľovstva, zatiaľ čo podľa všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb vedie k vzniku daňovej povinnosti dosahovanie ziskov v Spojenom kráľovstve.(10)

22.      Pokiaľ ide o sadzbu dane, Všeobecný súd síce uznal, že pravidlá CFC neobsahujú nijakú špecifickú sadzbu uplatniteľnú na zisky CFC a odkazujú na sadzbu stanovenú všeobecným systémom dane z príjmov právnických osôb, ale usúdil, že daň CFC sa ako celok určuje na základe osobitného mechanizmu výpočtu, ktorý v prípade potreby zahŕňa výpočet priemeru niekoľkých sadzieb dane uplatniteľných na zisky prepojenej spoločnosti, ktorá je zdaniteľná v Spojenom kráľovstve.(11)

23.      Navyše Všeobecný súd poukázal na to, že pravidlá CFC obsahujú osobitné ustanovenia týkajúce sa výpočtu dane CFC, riadenia a výberu tejto dane a konkrétnejšie jej vzťahu k daniam, ktoré platí spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve, a daniam, ktoré platí CFC v krajine svojho sídla. Okrem toho Všeobecný súd poukázal na to, že pri výpočte výšky dane splatnej zo strany spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorá je zdaniteľná z dôvodu ziskov dosiahnutých jej CFC, je upravené oslobodenie v súvislosti s akýmikoľvek daňami, ktoré by boli zaplatené v hostiteľskej krajine CFC.(12)

B.      Druhý krok: Existencia výhody a apriórna selektívnosť spornej schémy

24.      Všeobecný súd v prvom rade v podstate konštatoval, že pravidlá definované v časti 9A TIOPA stanovujú kritériá na identifikáciu situácií, v ktorých došlo k umelému odkloneniu ziskov, ako sú okrem iného tie, ktoré sú uvedené v kapitole 5 TIOPA. Podľa Všeobecného súdu teda v prípade, že bolo splnené jedno z kritérií stanovených týmito pravidlami, boli zisky dosiahnuté dotknutými CFC zdanené v Spojenom kráľovstve prostredníctvom dane CFC. Všeobecný súd z uvedeného vyvodil záver, že to, že sa v kapitole 9 stanovujú výnimky pre zisky, ktoré by jej inak podliehali, predstavuje na základe vyššie uvedených kritérií výhodu, a nie zmenu v zdaňovaní ziskov CFC alebo vymedzenie rozsahu zdanenia týchto ziskov.

25.      Všeobecný súd v druhom rade v podstate rozhodol, že cieľom pravidiel CFC je ochrana základu dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve zdanením ziskov pochádzajúcich z činností a aktív v Spojenom kráľovstve, ktoré boli umelo odklonené na CFC.

26.      Všeobecný súd v treťom rade v podstate rozhodol, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností je a priori selektívne vzhľadom na cieľ referenčného rámca.

C.      Tretí krok: Existencia odôvodnenia sporných výnimiek

27.      Všeobecný súd zamietol tvrdenia Spojeného kráľovstva a spoločnosti ITV, podľa ktorých boli sporné výnimky odôvodnené.

28.      Pokiaľ ide o prvé odôvodnenie, Všeobecný súd predovšetkým konštatoval, že hoci z odpovedí na konzultácie, ktoré uskutočnili orgány Spojeného kráľovstva pred prijatím pravidiel CFC, okrem iného vyplýva, že návrh týkajúci sa čiastočného oslobodenia od dane vo výške 75 % bol podporený predovšetkým pre svoju jednoduchosť a ľahké uplatnenie, Spojené kráľovstvo neposkytlo dôkazy na vyčíslenie administratívnych nákladov súvisiacich s identifikáciou a lokalizáciou významných personálnych funkcií v súvislosti s úvermi v rámci skupiny, ale uviedlo len všeobecné tvrdenia. Všeobecný súd tiež poukázal na to, že nebolo preukázané, do akej miery je prahová hodnota oslobodenia vo výške 75 % nevyhnutná alebo vhodná s cieľom odpovedať na otázku týkajúcu sa ťažkostí pri identifikácii a lokalizácii významných personálnych funkcií vykonávaných v súvislosti s úvermi v rámci skupiny, ktoré vytvárajú neobchodné finančné zisky.

29.      Pokiaľ ide o druhé odôvodnenie, Všeobecný súd z rozsudku Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas(13) vyvodil, že keďže sa daň CFC vzťahuje na zisky, ktoré sa podľa kritéria významných personálnych funkcií v Spojenom kráľovstve majú považovať za umelo odklonené, takáto daň nepredstavuje prekážku slobody usadiť sa, a následne rozhodol, že sporné výnimky nemožno odôvodniť zabezpečením slobody usadiť sa.

III. Posúdenie odvolaní

A.      Prípustnosť

30.      Komisia tvrdí, že vnútroštátne právo je skutkovou otázkou, ktorá patrí do výlučnej právomoci Všeobecného súdu, okrem prípadu, keď je výklad tohto práva založený na skreslení dôkazov. Komisia súhlasí s tým, že na základe rozsudku Fiat(14) je správne určenie referenčného rámca právnou otázkou, ale tvrdí, že v tomto rozsudku sa pochybenie, ktoré Súdny dvor zistil, týkalo otázky, či Všeobecný súd pri tomto určení zohľadnil primerané skutočnosti, a nie otázky výkladu vnútroštátneho práva. Naproti tomu v týchto veciach odvolatelia netvrdia, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávnych údajov, keď posudzoval, či Komisia správne definovala referenčný rámec.

31.      Spojené kráľovstvo, ITV a LSEGH spochybňujú vyššie uvedené tvrdenia a tvrdia, že odvolania sú prípustné.

32.      V prvom rade pripomínam, že podľa rozsudku Fiat (bod 82) „pokiaľ teda ide v rámci odvolania o preskúmanie posúdenia Všeobecného súdu týkajúceho sa vnútroštátneho práva, ktoré v oblasti štátnej pomoci predstavuje posúdenie skutkového stavu, Súdny dvor je príslušný len overiť, či nedošlo ku skresleniu tohto práva“.

33.      Skutočnosťou však zostáva, že Súdny dvor nemôže byť zbavený možnosti overiť, či vyššie uvedené posúdenie samo osebe nepredstavuje nesprávne posúdenie práva Únie.(15)

34.      Z judikatúry Súdneho dvora totiž jasne vyplýva, že „otázka, či Všeobecný súd primerane vymedzil relevantný referenčný [rámec]… je pritom právnou otázkou, ktorá môže byť predmetom preskúmania Súdnym dvorom v štádiu odvolania. Tvrdenia, ktoré majú spochybniť voľbu referenčného [rámca] v rámci prvého kroku analýzy existencie selektívnej výhody, sú totiž prípustné, pretože táto analýza vychádza z právnej kvalifikácie vnútroštátneho práva na základe ustanovenia práva Únie“(16).

35.      Podľa tejto judikatúry totiž „pripustiť, že Súdny dvor nebude môcť určiť, či sa Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, stotožnil s vymedzením relevantného referenčného rámca, jeho výkladom a jeho uplatnením ako rozhodujúceho parametra na účely preskúmania existencie selektívnej výhody, by znamenalo uznať možnosť, že Všeobecný súd sa prípadne dopustil porušenia ustanovenia primárneho práva Únie, konkrétne článku 107 ods. 1 ZFEÚ, bez toho, aby toto porušenie mohlo byť sankcionované v rámci odvolania, čo by bolo v rozpore s článkom 256 ods. 1 druhým pododsekom ZFEÚ“(17).

36.      Okrem toho, ak Všeobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podľa článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu, ktorá by sa v prípade skreslenia vzťahovala aj na posúdenie obsahu vnútroštátneho práva. Súdny dvor musí mať možnosť preskúmať, „že by konštatovanie Všeobecného súdu bolo v zjavnom rozpore s dotknutými ustanoveniami [vnútroštátneho] práva“ alebo im nepripísal význam, ktorý zjavne nemajú.(18) Definovanie referenčného rámca a v širšom zmysle aj otázka, či Všeobecný súd skreslil vnútroštátne právo, tak predstavujú právne otázky, ktoré môže Súdny dvor preskúmať v štádiu odvolania.(19)

37.      Z toho vyplýva, že tieto odvolania sú prípustné.

B.      O veci samej

38.      Na podporu svojho odvolania (vec C‑555/22 P) Spojené kráľovstvo uvádza päť odvolacích dôvodov, ktoré sú založené na: (i) nesprávnom právnom posúdení, skreslení a nesprávnej kvalifikácii skutkového stavu, pokiaľ ide o určenie referenčného rámca; (ii) nesprávnom právnom posúdení, skreslení a nesprávnej kvalifikácii skutkového stavu, pokiaľ ide o existenciu výhody; (iii) nesprávnom právnom posúdení, skreslení a nesprávnej kvalifikácii skutkového stavu a porušení odôvodnenia, pokiaľ ide o selektívnosť; (iv) nesprávnom právnom posúdení, skreslení a nesprávnej kvalifikácii skutkového stavu, pokiaľ ide o administratívnu uskutočniteľnosť, a (v) nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o slobodu usadenia.

39.      ITV (vec C‑556/22 P) ďalej uvádza štyri odvolacie dôvody, ktoré sú založené na: (i) nesprávnom určení referenčného rámca; (ii) nesprávnom určení selektívnej výhody; (iii) nesprávnom posúdení odôvodnenia sporných výnimiek a (iv) nesprávnom uplatnení rozsudku Cadbury.

40.      Napokon LSEGH (vec C‑564/22 P) uvádza päť odvolacích dôvodov, ktoré sú založené na: (i) nesprávnom identifikovaní referenčného rámca; (ii) nesprávnom právnom posúdení pri identifikovaní cieľa referenčného rámca; (iii) nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s existenciou diskriminácie medzi hospodárskymi subjektmi; (iv) porušení článku 263 a článku 296 ZFEÚ z dôvodu, že sa Všeobecný súd nevyjadril k niektorým dôvodom odvolania a nahradil svoje vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie uvedeným v spornom rozhodnutí, a (v) nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o odôvodnenie sporných výnimiek.

41.      Hoci odvolatelia neuvádzajú rovnaký počet odvolacích dôvodov a napriek tomu, že v rámci týchto dôvodov môže každý z nich pripisovať určitým tvrdeniam väčšiu alebo menšiu váhu alebo uvádza konkrétne tvrdenia, ich tvrdenia sa aj tak zameriavajú na štyri prvky: (i) určenie referenčného rámca; (ii) existenciu selektívnej výhody; (iii) odôvodnenie spornej schémy potrebou umožniť administratívnu uskutočniteľnosť pravidiel CFC a (iv) odôvodnenie tejto schémy s cieľom rešpektovať slobodu usadiť sa.

42.      Je potrebné zdôrazniť, že odvolania sa zameriavajú prevažne na prvok (i) (referenčný rámec).

43.      Preto sa budem jednotlivými tvrdeniami odvolateľov zaoberať spoločne v rámci týchto štyroch prvkov (ktoré patria do troch po sebe nasledujúcich krokov analýzy vykonanej Všeobecným súdom, pričom posledné dva prvky tvoria tretí krok analýzy).

44.      Tvrdenia odvolateľov, podľa ktorých sa kapitoly 5 a 9 majú vykladať spoločne v tom zmysle, že odrážajú prístup založený na riziku, ktorý uplatňuje Spojené kráľovstvo, sú relevantné nielen na účely posúdenia existencie a odôvodnenia selektívnej výhody, ale aj na účely samotného definovania správneho referenčného rámca.

45.      Okrem toho, aj keď sa niektoré z tvrdení odvolateľov uvedených v bodoch (iii) a (iv) vyššie týkajú tretieho kroku analýzy, týmito tvrdeniami sa budem zaoberať už v časti návrhov venovaných referenčnému rámcu.(20) Je to odôvodnené, keďže existuje úzka súvislosť medzi tvrdeniami vznesenými v súvislosti s určením relevantného referenčného rámca na jednej strane a tvrdeniami, ktoré sa snažia odôvodniť spoločný výklad kapitol 5 a 9 a podľa ktorých sa sporné výnimky musia považovať za analogické s filtrami kapitoly 3 časti 9A TIOPA (ďalej len „kapitola 3“) a s „výnimkami na úrovni subjektov“ na druhej strane.

1.      O prvom odvolacom dôvode Spojeného kráľovstva a spoločnosti ITV a o prvom a druhom odvolacom dôvode spoločnosti LSEGH – prvý krok (určenie referenčného rámca)

a)      Argumentácia účastníkov konania

46.      Spojené kráľovstvo tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a/alebo porušil právo EÚ, pretože skreslil skutkový stav, z ktorého vychádzal, a nesprávne ho právne kvalifikoval, keď dospel k záveru, že pravidlá CFC Spojeného kráľovstva treba považovať za referenčný rámec.

47.      ITV tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho hodnotenia, keď dospel k záveru, že Komisia nepochybila vo svojom výbere referenčného rámca pre analýzu toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu ustanovení o štátnej pomoci uvedených v článkoch 107 a 108 ZFEÚ.

48.      LSEGH po prvé tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že skreslil vnútroštátne právo a prehliadol dôkazy, keď ako referenčný rámec identifikoval pravidlá CFC Spojeného kráľovstva obsiahnuté v časti 9A TIOPA, a nie všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve, ktorého sú tieto pravidlá neoddeliteľnou súčasťou. Po druhé, aj pokiaľ by referenčným rámcom boli pravidlá CFC Spojeného kráľovstva, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri identifikovaní cieľa referenčného rámca, a v dôsledku toho sa dopustil pochybenia, keď identifikoval ustanovenia uvedené v kapitole 5 ako tie, ktoré sú rozhodujúce pre „bežné“ zdanenie neobchodných finančných ziskov, takže „oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností“ uvedené v kapitole 9, predstavovalo poskytnutie „výhody“.

49.      Komisia spochybňuje tvrdenia odvolateľov a v podstate tvrdí, že Všeobecný súd nepovažoval za „bežné“ zdaniť všetky zisky CFC, ale konštatoval, že zisky CFC podliehajú dani CFC bez ohľadu na to, či ich dosiahla spoločnosť, ktorá nie je zo Spojeného kráľovstva, ak vyplývali z umelého odklonenia. Pravidlá CFC preto umožňujú zahrnúť do základu dane v Spojenom kráľovstve zisky z aktív alebo činnosti v Spojenom kráľovstve, ktoré by inak zdaneniu unikli. Komisia v podstate tvrdí, že významné riziko odklonenia je vylúčené v prípade ziskov, na ktoré sa vzťahujú „výnimky na úrovni subjektov“, zatiaľ čo v prípade ziskov, na ktoré sa vzťahujú sporné výnimky spĺňajúce kritériá kapitoly 5, riziko vylúčené nie je.

b)      Posúdenie

1)      Úvod

50.      Pokiaľ ide o referenčný rámec, odvolatelia v podstate tvrdia, že Komisia, ktorá označila pravidlá CFC za „bežný“ daňový systém, nezaradila tieto pravidlá do správneho kontextu, v rámci ktorého predstavujú prísne vymedzenú výnimku a súčasť všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb. Tento všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb je prevažne teritoriálny a v zásade stanovuje len zdanenie ziskov, ktoré dosiahli spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve. Pravidlá CFC nie sú oddeliteľné od všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb, ale predstavujú nápravné opatrenie neoddeliteľné od tohto systému, ktorého cieľom je chrániť základ dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve pred zneužitím, do ktorého sú zahrnuté CFC. Podľa odvolateľov boli sporné výnimky formulované veľmi široko s cieľom zabezpečiť, aby neobchodné finančné zisky CFC (úplne) nepodliehali dani CFC vždy, keď je riziko pre základ dane v Spojenom kráľovstve nízke a keď je preto výnimka zo zásady teritoriality pri tejto dani neodôvodnená. Tieto výnimky sú analogické s výnimkami na úrovni subjektov, ako aj s filtrami kapitoly 3. Odvolatelia tvrdia, že je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že v kapitole 4, ktorá sa týka uplatnenia dane CFC na obchodné finančné zisky CFC, sú stanovené výnimky v rámci nej, pričom v samotnej kapitole 5 nie sú stanovené žiadne výnimky.

51.      Ako som už uviedla v bode 45 vyššie, tieto tvrdenia úzko súvisia s tvrdeniami, ktorými odvolatelia tvrdia, že je nesprávne domnievať sa, že kapitola 5 stanovuje kritériá na určenie toho, ktoré neobchodné finančné zisky CFC sa musia kvalifikovať ako umelo odklonené, zatiaľ čo kapitola 9 stanovuje výnimky pre určité zisky, ktoré by inak podliehali dani CFC podľa kapitoly 5. Odvolatelia tvrdia, že tieto kapitoly sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú jednotný a koherentný súbor pravidiel zdaňovania neobchodných finančných ziskov CFC. Uvedené kapitoly ako celok tak vymedzujú pôsobnosť dane CFC, pričom zohľadňujú posúdenie rizika, ktoré pre daňový základ v Spojenom kráľovstve predstavuje pôvod a použitie kapitálu, z ktorého tieto neobchodné finančné zisky vyplývajú.

52.      Okrem toho žalobcovia tvrdia, že pravidlá CFC treba vykladať spolu s ustanoveniami všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb, podľa ktorého po prvé dividendy, ktoré CFC vyplácajú materským spoločnostiam so sídlom v Spojenom kráľovstve, nie sú zdaniteľné, a po druhé tieto spoločnosti môžu odpočítať úroky zo svojich úverov aj v prípade, že sa takto požičané prostriedky použijú na financovanie CFC.

2)      Judikatúra týkajúca sa určenia referenčného rámca

53.      Súdny dvor rozhodol, že „určenie referenčného rámca je o to dôležitejšie v prípade daňových opatrení, pretože existenciu hospodárskej výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ možno preukázať len vo vzťahu k takzvanému „bežnému“ zdaneniu.(21)

54.      Okrem toho je „potrebné, aby bol spoločný daňový režim alebo referenčný [rámec] uplatniteľný v dotknutom členskom štáte správne identifikovaný v rozhodnutí Komisie a preskúmaný súdom, ktorý prejednáva námietku týkajúcu sa tejto identifikácie. Keďže určenie referenčného [rámca] predstavuje východiskový bod porovnávacieho preskúmania, ktoré sa musí uskutočniť v kontexte posúdenia selektívnosti, chyba, ku ktorej došlo pri tomto určení, nevyhnutne spôsobuje vadu celej analýzy podmienky týkajúcej sa selektívnosti“(22).

55.      Treba tiež pripomenúť, že podľa rozsudku World Duty Free,(23) „určenie referenčného rámca, ktoré sa musí vykonať po kontradiktórnom prejednaní s dotknutým členským štátom, musí vyplývať z objektívneho preskúmania obsahu, vzťahu a konkrétnych účinkov noriem uplatniteľných podľa vnútroštátneho práva tohto štátu. V tejto súvislosti selektívnosť daňového opatrenia nemožno posudzovať so zreteľom na referenčný rámec pozostávajúci z niekoľkých ustanovení, ktoré boli umelo vyčlenené zo širšieho legislatívneho rámca“ (Kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

56.      V dôsledku toho, „ak je predmetné daňové opatrenie neoddeliteľné od všeobecného daňového systému daného členského štátu, na tento systém je potrebné hľadieť ako na referenčný. Naopak, ak sa zdá, že takéto opatrenie možno jasne oddeliť od uvedeného všeobecného systému [dane z príjmov právnických osôb], nemožno vylúčiť, že referenčný rámec, ktorý treba zohľadniť, je užší ako tento všeobecný systém [dane z príjmov právnických osôb], alebo že sa môže identifikovať ako samotné opatrenie, pokiaľ sa ukazuje ako samostatné pravidlo s právnou logickou štruktúrou a mimo neho nie je možné identifikovať koherentný súbor predpisov“(24).

57.      Z toho vyplýva, že predtým, ako Súdny dvor posúdi povahu predmetného opatrenia a to, či predstavuje selektívnu výhodu, musí overiť, či bol referenčný rámec správne vymedzený. To si vyžaduje, aby Súdny dvor najskôr určil kritérium, ktoré sa má uplatniť na určenie toho, ktorý výklad vnútroštátneho práva má prednosť: či ten, ktorý navrhuje Komisia, alebo ten, ktorý zastáva členský štát. Po druhé Súdny dvor musí posúdiť, či je možné tento prevládajúci výklad vyvrátiť.

3)      O kritériu vymedzenia referenčného rámca

58.      V rozsudku Fiat (bod 73)(25) sa jasne uvádza, že „okrem oblastí, v ktorých je daňové právo Únie predmetom harmonizácie, je to práve dotknutý členský štát, ktorý prostredníctvom svojich vlastných právomocí v oblasti priamych daní a pri rešpektovaní svojej daňovej autonómie určuje charakteristiky dane, ktoré v zásade vymedzujú referenčný [rámec] alebo ‚bežný‘ daňový režim, z hľadiska ktorého treba analyzovať podmienku týkajúcu sa selektívnosti. Platí to najmä pre určenie základu dane a zdaniteľnej udalosti“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

59.      Okrem toho Súdny dvor vo svojej judikatúre v tejto súvislosti odkazuje na zásadu zákonnosti zdanenia, ktorá je súčasťou právneho poriadku Únie ako všeobecná právna zásada a vyžaduje, aby každá povinnosť zaplatiť daň, ako aj všetky podstatné prvky vymedzujúce jej základné charakteristiky boli stanovené zákonom, a aby daňovník mohol predvídať a vypočítať výšku splatnej dane a určiť okamih, kedy sa stáva splatnou.(26)

60.      Z judikatúry Súdneho dvora teda jednoznačne vyplýva, že pri určovaní referenčného rámca na účely uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ na daňové opatrenia je Komisia v zásade povinná akceptovať výklad relevantných ustanovení vnútroštátneho práva poskytnutý dotknutým členským štátom v rámci kontradiktórnej diskusie medzi týmto štátom a Komisiou, pokiaľ je tento výklad zlučiteľný so znením týchto ustanovení.(27)

61.      V tomto zmysle by som chcela pripomenúť, že z rozsudkov Fiat (bod 96)(28) a Engie (bod 44) jasne vyplýva, že analýza Komisie sa musí opierať o daňové zásady, ktoré sú výslovne uvedené vo vnútroštátnom práve.(29)

62.      Z toho vyplýva, že referenčný rámec musí byť stanovený na základe vnútroštátneho práva, ako ho vykladá členský štát, ktorý je oprávnený definovať ciele a základné znaky predmetnej daňovej právnej úpravy, ako aj jej praktické uplatňovanie.

63.      Výklad členského štátu však nie je absolútny. Komisia sa môže odchýliť od uvedeného výkladu, ale len za podmienok stanovených judikatúrou Súdneho dvora. Môže to byť najmä vtedy, ak je Komisia schopná preukázať, že v judikatúre alebo správnej praxi tohto členského štátu prevláda iný výklad, pričom sa v tomto ohľade musí opierať o spoľahlivé a zhodné dôkazy, ktoré boli predmetom kontradiktórnej diskusie v rámci správneho konania.(30)

64.      V situácii, akou je tento prípad, keď členský štát nemá takúto judikatúru alebo správnu prax, možno z vyššie uvedených podmienok vyvodiť, že výklad Komisie bude mať prednosť pred výkladom členského štátu len vtedy, ak Komisia preukáže, že výklad členského štátu je zjavne nezlučiteľný so znením a cieľmi dotknutých vnútroštátnych ustanovení.

65.      Okrem toho prístup prijatý Súdnym dvorom znamená, že Komisia znáša dôkazné bremeno pri preukazovaní, že výklad členského štátu je zjavne nesprávny a nezlučiteľný so znením a cieľmi vnútroštátnych ustanovení.

66.      Moja analýza sa bude zaoberať hlavnou otázkou týchto odvolaní: sú pravidlá CFC v tomto prípade správnym referenčným rámcom? Na zodpovedanie tejto otázky použijem dvojstupňové kritérium, ktoré podľa môjho názoru možno vyvodiť z už vyššie citovanej judikatúry Súdneho dvora.(31) Najskôr sa pokúsim určiť, či majú pravidlá CFC vlastnú právnu logickú štruktúru,(32) ktorá určuje ich existenciu, alebo či by sa mali považovať za neoddeliteľnú súčasť všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb. Následne posúdim vnútroštátne právo tak, že odpoviem na otázku, či výklad pravidiel CFC, ktorý poskytlo Spojené kráľovstvo, zodpovedá zneniu a cieľom tohto vnútroštátneho práva, alebo či sa Komisii podarilo preukázať, že výklad Spojeného kráľovstva je zjavne nezlučiteľný s týmto znením a týmito cieľmi.(33)

i)      Prvá časť: majú pravidlá CFC odlišný dôvod svojej existencie?

67.      V bode 82 napadnutého rozsudku Všeobecný súd správne rozhodol, že režim CFC bol dôsledkom všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb.

68.      Potom však rozhodol, že „pravidlá uplatniteľné na CFC sú založené na logike odlišnej od logiky všeobecného daňového systému v [Spojenom kráľovstve]. Táto logika je nepochybne doplnkom alebo, ako uvádza Komisia v odôvodnení 105 [sporného rozhodnutia], dôsledkom všeobecného daňového systému založeného na zásade teritoriality, je však od neho oddeliteľná“.

69.      Hneď na začiatku je potrebné poznamenať, že v zásade nie je možné oddeliť dôsledok od hlavného prvku, z ktorého má podľa definície vychádzať, a že v dôsledku toho sa má riadiť rovnakou logikou. Je preto potrebné posúdiť, či v danom prípade ide o rozdiel, ktorý odôvodňuje odchýlku od všeobecného chápania, čo by umožnilo Všeobecnému súdu dospieť k záveru, že, keďže CFC režim je dôsledkom všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb, je založený na odlišnej logike.

70.      Preto budem posudzovať, či pravidlá CFC majú svoj vlastný odlišný účel a svoje vlastné základné prvky a nástroje používané na dosiahnutie tohto účelu, s cieľom zistiť, či sú odlišné od účelu všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb.

–       (a) Účel všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb a pravidiel CFC

71.      V tejto časti budem analyzovať účel všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb a pravidiel CFC, ako aj otázku, či pravidlá CFC prispievajú k účelu všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb.

72.      Z pripomienok Spojeného kráľovstva vyplýva, že účelom všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb a pravidiel CFC je chrániť základ dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve pred narúšaním a presunom ziskov (ďalej len „BEPS“). Projekt BEPS OECD/G20 jednoznačne uvádza, že účelom pravidiel CFC je zabrániť narúšaniu základu dane aj presunu ziskov.(34) Z tohto dôvodu sa Všeobecný súd mýlil, keď konštatoval, že cieľom pravidiel CFC môže byť vždy len boj proti presunu ziskov v podobe umelého odklonenia ziskov zo Spojeného kráľovstva.(35)

73.      Ako uviedli odvolatelia, v snahe dodržať rozsudok Cadbury sa Spojené kráľovstvo daňou CFC snažilo zamerať na „úplne umelé“ konštrukcie odklonenia zisku. V tomto rozsudku Súdny dvor konštatoval, že predchádzajúci režim CFC v Spojenom kráľovstve porušoval slobodu usadiť sa. Z toho istého rozsudku vyplýva, že každé takéto porušenie môže byť odôvodnené len vtedy, ak je zamerané na vytvorenie „úplne umelých“ konštrukcií, t. j. takých „s cieľom vyhnúť sa inak splatnej dani zo zisku dosiahnutého činnosťami vykonávanými na vnútroštátnom území“ (bod 55 uvedeného rozsudku).

74.      Preto, ako vysvetľuje Spojené kráľovstvo, vnútroštátny zákonodarca sa snažil obmedziť daň CFC na situácie, keď: (i) CFC buď nemala skutočnú ekonomickú prítomnosť na zámorskom území, a preto by nespĺňala „kritérium obchodných priestorov“, alebo (ii) by existovalo dostatočne kalibrované posúdenie rizika, ktoré by umožnilo, aby sa daň CFC zamerala na tú časť ziskov CFC, ktorá narúša daňový režim Spojeného kráľovstva.

75.      Odvolatelia na pojednávaní potvrdili, že účel pravidiel CFC je dvojaký: boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov. Spojené kráľovstvo okrem iného poukázalo na kapitolu 7 časti 9A TIOPA a na štvrtý scenár v kapitole 5 TIOPA týkajúci sa finančného lízingu dohodnutého prostredníctvom zahraničného subjektu, ktoré potvrdzujú, že cieľom nie je len presun ziskov, ale aj narúšanie základu dane. Komisia iba trvala na tom, že existuje jasný rozdiel medzi narúšaním základu dane a presunom ziskov a že podľa jej názoru je jediným hlavným cieľom pravidiel CFC presun ziskov, t. j. umelé odklonenie ziskov. Tvrdenia Komisie považujem za nepresvedčivé a v každom prípade nedostatočné na to, aby bol vyvrátený výklad účelu vnútroštátneho práva členského štátu.

76.      Z toho vyplýva, že pravidlá CFC a všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb sledujú rovnaký účel: zdaniť zisky spoločností, ktoré sú alebo by boli súčasťou základu dane z príjmov v Spojenom kráľovstve, ak by nedošlo k narúšaniu základu dane a presunu ziskov. Ako totiž správne zdôrazňuje ITV, súbor opatrení a výnimiek v TIOPA sleduje holistický prístup, keďže sa spoločne zameriavajú na riziko zavedenia umelých konštrukcií, keďže tieto konštrukcie majú podstatný vplyv na integritu všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb. Prostriedky, ktorými sa toto riziko rieši, závisí od skutkových okolností, ktoré môžu v praxi nastať. Časť 9A TIOPA preto používa rôzne legislatívne techniky, aby sa na jednej strane zamerala na „úplne umelé“ konštrukcie a na druhej strane prispela k zachovaniu základu dane z príjmov právnických osôb.

77.      V tejto súvislosti sa domnievam, že najmä kapitola 9 sa javí ako vhodné legislatívne opatrenie na doplnenie účelu všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb spôsobom, ktorý je v súlade s rozsudkom Cadbury Súdneho dvora. Táto kapitola tak umožňuje spoločnosti predložiť dôkazy o tom, že úvery boli poskytnuté na financovanie obchodných činností iných spoločností nadnárodnej skupiny z oprávnených úverových vzťahov, alebo že nedošlo k odkloneniu ziskov, alebo inak prijať daň CFC, ktorá je založená na odôvodnenom odhade očakávanej úrovne nadmernej kapitalizácie.

78.      Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že pravidlá CFC skutočne prispievajú k účelu sledovanému všeobecným systémom dane z príjmov právnických osôb.

–       b) Teritoriálna pôsobnosť všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb a pravidiel CFC

79.      Ako zdôrazňuje ITV, režim CFC slúži na zachovanie integrity všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb tým, že do daňovej povinnosti v Spojenom kráľovstve zahŕňa zisky, ktoré síce boli dosiahnuté v zahraničí, ale boli umelo odklonené zo Spojeného kráľovstva, a preto by sa s nimi malo zaobchádzať, ako keby vznikli v Spojenom kráľovstve. Bez uplatnenia pravidiel CFC by sa teritoriálne zameranie systému dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve pravdepodobne obchádzalo prostredníctvom agresívneho daňového úniku.

80.      Z napadnutého rozsudku a z pripomienok účastníkov konania vyplýva, že nie je sporné, že okrem pravidiel CFC všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb v posudzovanom období stanovil, že daň z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve sa vzťahuje len na zisky spoločností so sídlom v Spojenom kráľovstve. V tomto zmysle sa uvedená daň z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve vzťahovala na spoločnosti bez sídla v Spojenom kráľovstve, ktoré vykonávajú obchodnú činnosť v Spojenom kráľovstve prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo dosahujú zisky na území Spojeného kráľovstva.

81.      Odvolatelia vysvetľujú, že všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb je založený na „prevažne teritoriálnej“ zásade. Tento prístup znamená, že za normálnych okolností sa na nadnárodné skupiny mimo Spojeného kráľovstva nevzťahujú žiadne daňové pravidlá Spojeného kráľovstva okrem pravidiel CFC, t. j. okrem tejto výnimky sa v Spojenom kráľovstve nezdaňujú žiadne iné zisky pochádzajúce zo zahraničia. Pravidlá CFC sú teda výnimkou zo zásady teritoriality a vyňatie z tejto výnimky (ako napríklad v kapitole 9) by sa nemalo považovať za výnimku. Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že existujú úplne umelé konštrukcie, ktorých cieľom je odkloniť zisky alebo narušiť základ dane. V súlade s tým bola podľa Spojeného kráľovstva teritoriálna pôsobnosť systému upravená tak, aby bola prevažne teritoriálna, a systém bol doplnený o výnimku z čisto teritoriálnej zásady. Táto výnimka sa zameriava na tieto úplne umelé konštrukcie a vracia tieto zisky späť do Spojeného kráľovstva „kde (teoreticky) patria“.

82.      V bode 83 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že pravidlá CFC nefungujú ako výnimka zo všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb. Pravidlá CFC ukladajú spoločnostiam so sídlom v Spojenom kráľovstve daň rovnajúcu sa dani z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve, a to pre príjmy dosiahnuté dcérskymi spoločnosťami, ktoré nemajú sídlo v Spojenom kráľovstve, mimo Spojeného kráľovstva (CFC) a vykázanými v účtovných závierkach CFC. Ako som už vysvetlila vyššie, cieľom takejto výnimky je riešiť úplne umelé konštrukcie. Táto výnimka preukazuje, prečo je systém dani z príjmov právnických osôb ako taký založený na prevažne teritoriálnej zásade.

83.      Je však potrebné poznamenať, že konečnú daňovú povinnosť má spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorá je zodpovedná za daň zo zisku inej právnickej osoby so sídlom mimo Spojeného kráľovstva.

84.      Z toho vyplýva, že Všeobecný súd nesprávne pochopil prevažne teritoriálnu povahu všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb a vychádzal z toho, že zdaneniu podliehajú len zisky dosiahnuté v Spojenom kráľovstve (pozri bod 116 napadnutého rozsudku). Ide o nesprávnu charakteristiku základnej teritoriálnej pôsobnosti systému.

85.      Toto pochybenie viedlo Všeobecný súd napríklad k domnienke, že príjmy z činností v Spojenom kráľovstve, ktoré dosiahli CFC, musia byť nevyhnutne umelo odklonené. Ide o nesprávny záver založený na nesprávnom predpoklade.(36)

86.      Práve z dôvodu osobitnej povahy rizík pre základ dane, ako ich identifikoval zákonodarca Spojeného kráľovstva, bol prijatý prístup prevažne teritoriálneho zdanenia, ktorý zahŕňal sporné výnimky.

87.      Ako ITV správne uvádza, ak sa použije analógia s rybolovom, časť 9A TIOPA vrhá širokú sieť, ale diery v nej sú veľké: chytia sa len relevantné ryby (určitej veľkosti). Diery v rybárskej sieti však nemožno označiť za samostatný nástroj. Naopak, sú vedomou a zámernou súčasťou samotnej siete.

88.      Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že prevažne teritoriálna pôsobnosť dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve znamená, že cieľom daňového režimu v Spojenom kráľovstve je chytiť zahraničné zisky dosiahnuté zahraničnými spoločnosťami, len ak (i) tieto zisky boli umelo odklonené z jurisdikcie skupiny materskej spoločnosti v Spojenom kráľovstve, alebo (ii) konštrukcie poškodzujú všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb znevažujúcim spôsobom. V opačnom prípade sa stráca teritoriálna súvislosť pre zdaňovanie zahraničných ziskov.

89.      Komisia len tvrdí, že Spojené kráľovstvo nie je schopné identifikovať žiadnu časť tohto rozsudku, ktorá závisí od toho, že Všeobecný súd dospel k záveru, že režim dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve je úplne, a nie prevažne teritoriálny. Komisia tvrdí, že tvrdenie Spojeného kráľovstva by malo byť vyhlásené za neúčinné. Tvrdenia tejto inštitúcie považujem za nedostatočné na preukázanie toho, že výklad Spojeného kráľovstva je zjavne nezlučiteľný so znením a cieľmi jeho vnútroštátneho práva.

90.      Z toho vyplýva, že účel a vybrané nástroje pravidiel CFC sú hlavným dôvodom, prečo sa všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb ako celok považuje za systém s prevažne teritoriálnou pôsobnosťou.

–       c) Judikatúra Súdneho dvora vo veci Andres

91.      Ako zdôraznil generálny advokát Wahl vo veci Andres(37), z judikatúry možno vyvodiť, že v prípadoch, ako je tento, Súdny dvor odobril prístup, ktorého cieľom je určiť celý súbor predpisov, ktoré ovplyvňujú daňové zaťaženie podnikov. Takýto prístup zaručuje, aby sa selektívnosť daňového opatrenia posudzovala na základe rámca, ktorý zahŕňa všetky príslušné ustanovenia, a nie na základe ustanovení, ktoré boli umelo vyčlenené zo širšieho legislatívneho rámca.

92.      Z rozsudku Súdneho dvora v tej istej veci vyplýva, že referenčný rámec by nemal byť pravidlom, ktorý predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, keď posúdenie celého obsahu všetkých ustanovení umožňuje dospieť k záveru, že sporné daňové opatrenie vymedzovalo situáciu, ktorá spadala pod všeobecné pravidlo. Súdny dvor rozhodol, že „selektívnosť daňového opatrenia nemožno spravodlivo posudzovať so zreteľom na referenčný rámec pozostávajúci z niekoľkých ustanovení, ktoré boli umelo vyčlenené zo širšieho legislatívneho rámca“(38).

93.      V prejednávanej veci Všeobecný súd dospel k záveru, že referenčný rámec tvoria pravidlá CFC, ktoré, ako som už preukázala vyššie, predstavujú výnimku z teritoriálneho zdanenia v rozsahu, v akom ukladajú daň CFC zo ziskov, ktoré nie sú zdaniteľné podľa všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb.

94.      Domnievam sa, že vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru vo veci Andres nemôžu pravidlá zavádzajúce takúto výnimku predstavovať správny referenčný rámec.

95.      Okrem toho pravidlá CFC nemožno považovať za oddeliteľné od všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb, pretože v opačnom prípade by sa pripisovaním prílišného významu legislatívnej technike používanej dotknutým štátom umelo rozdelilo daňové zaťaženie, ktoré znáša subjekt so sídlom v Spojenom kráľovstve. Presne to urobil Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, takýto postup je však v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora.(39)

–       d) Hlavné prvky daňového referenčného rámca

96.      Moje vyššie uvedené závery o referenčnom rámci nie sú spochybnené údajnými rozdielmi vo vzťahu k hlavným prvkom pravidiel zdaňovania právnických osôb v Spojenom kráľovstve, ktoré Všeobecný súd uviedol v bodoch 85 až 88 napadnutého rozsudku.

97.      Po prvé, pokiaľ ide o bod 85 napadnutého rozsudku (základ dane), ako zdôrazňuje Spojené kráľovstvo, Všeobecný súd sa nesprávne snaží rozlišovať medzi ziskami dosiahnutými v Spojenom kráľovstve a ziskami, ktoré boli umelo odklonené zo Spojeného kráľovstva s cieľom považovať ich za rozdielne základy dane. Uvedené v tejto súvislosti skresľuje pojem „základ dane“. V Glosári OECD je pojem „základ dane“ (alebo „zdaniteľný základ“) definovaný ako „vec alebo suma, na ktorú sa uplatňuje sadzba dane, napr. príjmy právnických osôb, príjmy fyzických osôb, nehnuteľný majetok“(40). To znamená, že tento pojem sa vzťahuje na vec alebo sumu, ktorá podlieha zdaneniu, či už ide o „zisk“, alebo „tržby“ (v prípade všeobecnej dane z predaja) alebo „pridanú hodnotu“ (v prípade dane z pridanej hodnoty) alebo „majetok“ (v prípade dane z kapitálu, ako je daň z majetku alebo daň z dedičstva). Na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd, sa daň CFC v Spojenom kráľovstve a všeobecná daň z príjmov právnických osôb uplatňujú na ten istý základ dane.

98.      Všeobecný súd konštatoval, že právna úprava CFC by predstavovala odlišný súbor pravidiel, ak by bol odlišný základ dane, a to predtým, ako tento odlišný základ dane definoval ako zisky CFC zdaniteľné podľa pravidiel CFC. Nebrala sa pritom do úvahy skutočnosť, že všeobecná daň z príjmov právnických osôb a daň CFC sa vzťahujú na rovnaký druh základu dane ako zdaniteľné zisky právnických osôb, pričom sa tieto zisky vypočítavajú podľa rovnakých pravidiel, ktoré sa uplatňujú na CFC a spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve.

99.      Po druhé, pokiaľ ide o bod 86 napadnutého rozsudku (zdaniteľná osoba), poukazujem na to, že daň CFC sa pripisuje materským spoločnostiam so sídlom v Spojenom kráľovstve, teda spoločnostiam, ktoré podliehajú dani z príjmov v Spojenom kráľovstve. Je pravda, že ako tvrdí Komisia, ide o podskupinu spoločností so sídlom v Spojenom kráľovstve, keďže nie všetky z nich musia mať CFC, ktorých zisky vedú k vzniku dani CFC. Faktom však zostáva, že v rámci tejto podskupiny sú tie isté spoločnosti povinné platiť daň z príjmu právnických osôb a daň CFC. Zdaniteľná osoba je v oboch prípadoch rovnaká: podľa všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb sa daň ukladá spoločnostiam so sídlom v Spojenom kráľovstve a podľa pravidiel CFC sa daň ukladá aj spoločnostiam so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorým sa pripisujú zisky ich CFC.

100. V tejto súvislosti tvrdenia Komisie opakujú podstatu nesprávnej analýzy Všeobecného súdu. Komisia sa opiera o odôvodnenie Všeobecného súdu, podľa ktorého sú spoločnosti podliehajúce dani zo zisku CFC v zásade odlišné od spoločností, ktoré nie sú povinné platiť daň zo zisku. Nejde o nič iné ako o konštatovanie, že režim zameraný na zisky CFC zdaňuje zisky CFC. Neberie do úvahy rozhodujúcu skutočnosť, že „zdaniteľnou osobou“, ktorá je povinná platiť daň (tak v rámci všeobecného režimu dane z príjmov právnických osôb, ako aj v rámci pravidiel CFC) zostáva spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve.

101. Po tretie, pokiaľ ide o bod 87 napadnutého rozsudku (zdaniteľná udalosť), Všeobecný súd konštatoval, že zdanenie CFC (podľa pravidiel CFC) vzniká vtedy, keď CFC dosahujú zisky mimo Spojeného kráľovstva a tieto zisky sa považujú za zisky pochádzajúce z umelých konštrukcií alebo odklonenia zdrojov alebo ziskov, ktoré mali byť zdanené v Spojenom kráľovstve, a (v prípade dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve) že dosiahnutie ziskov v Spojenom kráľovstve sú odlišné zdaniteľné udalosti. Ide o skreslenie pojmu „zdaniteľná udalosť“. Ako uvádza Spojené kráľovstvo, podľa všeobecného systému dane z príjmov a podľa pravidiel CFC je dosiahnutie zisku udalosťou, ktorá ovplyvňuje daňovú povinnosť osoby. Komisia v tejto súvislosti neponúkla odpoveď.

102. Nezáleží na tom, či tieto zisky vznikajú materskej spoločnosti v Spojenom kráľovstve alebo CFC: rovnaké pravidlá sa vzťahujú na určenie okamihu dosiahnutia zisku (napríklad uplatnenie vykazovania zisku v účtovníctve). Žiadne zisky nevznikajú len z umelých konštrukcií alebo z odklonenia zdrojov alebo ziskov zo Spojeného kráľovstva. Ako zdôrazňuje Spojené kráľovstvo, zisky vznikajú podľa všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb, ako aj podľa pravidiel CFC, keď sú tieto zisky dosiahnuté a uznané na daňové účely; rovnaké pravidlá sa uplatňujú na určenie okamihu, kedy tieto zisky vznikli.

103. Napokon v bode 88 napadnutého rozsudku (sadzba dane) sa uvádza, že sadzba dane uplatniteľná na daň CFC je rovnaká ako sadzba stanovená všeobecným systémom dane z príjmov právnických osôb. To malo viesť k tomu, aby Všeobecný súd potvrdil, že aspoň jeden prvok pravidiel CFC je rovnaký ako vo všeobecnom systéme dane z príjmov právnických osôb. Namiesto toho sa v bode 88 uvádza situácia, keď existuje „niekoľko uplatniteľných sadzieb“ a na zisky CFC sa uplatňuje priemer týchto sadzieb.(41) V tom istom bode je uvedený záver, že daň CFC sa určuje na základe osobitného výpočtu, ktorý zahŕňa výpočet priemeru niekoľkých sadzieb dane.

104. Ako Spojené kráľovstvo správne tvrdí, tým, že Všeobecný súd dospel k záveru, že existuje individuálny výpočet vo vzťahu k dani CFC, ktorý sa podstatne líši od prístupu uvedeného v § 8 ods. 5 Corporation Tax Act 2009 (zákon o dani z príjmov právnických osôb z roku 2009), dopustil sa nesprávneho posúdenia. Ustanovenia § 371BC a § 8 ods. 5 sú skutočne navrhnuté tak, aby viedli k rovnocennému daňovému zaťaženiu za akékoľvek jednotlivé účtovné obdobie, ale k tomuto daňovému zaťaženiu vedú mierne odlišnými cestami.

105. Z toho vyplýva, že hlavné prvky sporného daňového systému (základ dane, zdaniteľná osoba, zdaniteľná udalosť a sadzba dane) potvrdzujú, že všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb a pravidlá CFC tvoria spolu koherentný súbor predpisov,(42) takže správnym referenčným rámcom je všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb a nie pravidlá CFC.

–       e) Štruktúra vnútroštátneho práva a technika tvorby právnych predpisov: sú všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb a pravidlá CFC prepojené?

106. Odvolatelia tvrdia, že v rozpore s tým, ako rozhodol Všeobecný súd, pravidlá CFC nie sú oddeliteľné od všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb, keďže podľa formulácie použitej v písomných pripomienkach Spojeného kráľovstva a ITV predstavujú výnimku zo zásady teritoriality, ktorá do značnej miery charakterizuje tento systém, alebo podľa formulácie, ktorú používa LSEGH, predstavujú prostriedok nápravy, ktorý je neoddeliteľný od tohto systému a ktorého cieľom je chrániť základ dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve pred zneužitím, do ktorého sú zahrnuté CFC.

107. Ako správne uvádza Spojené kráľovstvo, Všeobecný súd pri určovaní referenčného rámca nezohľadnil, do akej miery pravidlá CFC vychádzajú zo širšej všeobecnej právnej úpravy dane z príjmov právnických osôb a sú jej súčasťou.

108. Počnúc § 371AA ods. 12 časti 9A zákona TIOPA sa jasne uvádza, že právna úprava CFC je súčasťou Corporation Tax Acts (zákony o dani z príjmov právnických osôb).

109. Technika tvorby právnych predpisov, ktorú použil zákonodarca, potvrdzuje, že zámerom bolo použiť pravidlá CFC a všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb spoločne. V časti 9A sa skutočne nachádza viacero krížových odkazov na ustanovenia zákona o dani z príjmov právnických osôb z roku 2009 a 2010.(43) V právnej úprave CFC z roku 2013 sa nachádza viac ako 80 krížových odkazov na ustanovenia zákona o dani z príjmov právnických osôb.(44) Dokonca aj definícia oprávneného úverového vzťahu sa opiera o definíciu „úverových vzťahov“ uvedenú v § 302 ods. 1 zákona o dani z príjmov právnických osôb z roku 2009.(45)

110. Z toho vyplýva, že aj z hľadiska štruktúry je časť 9A TIOPA súčasťou právnej úpravy Spojeného kráľovstva o dani z príjmov právnických osôb, pričom sama osebe nemôže tvoriť samostatný referenčný rámec. V bode 68 napadnutého rozsudku sa správne uvádza: „ak je predmetné daňové opatrenie neoddeliteľné od všeobecného daňového systému daného členského štátu, na tento systém je potrebné hľadieť ako na referenčný“, a časť 9A je skutočne neoddeliteľná od všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb.

111. Z toho vyplýva, že štruktúra vnútroštátneho práva a technika tvorby právnych predpisov ďalej potvrdzujú, že všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb a pravidlá CFC sú prepojené a že tieto pravidlá nie je možné od tohto systému oddeliť.

–       f) Záver k prvej časti

112. Ako potvrdzuje právna literatúra, „stanovisko, že neexistuje rozdiel medzi pravidlami CFC a inými ustanovenia režimu o dani z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve, ktoré vymedzujú, čo patrí do čistej dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve, sa zdá byť dosť presvedčivé. Bez ohľadu na skutočnosť, že režim CFC pozostáva z úplného súboru pravidiel odlišných od všeobecného režimu dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve, časť 9A [TIOPA] jednoznačne tvorí nevyhnutný doplnok k v zásade teritoriálnemu prístupu [zákona o dani z príjmov právnických osôb]. Režim CFC je preto možné v plnom rozsahu pochopiť len pri posudzovaní systému dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve ako celku, a nie keď sa posudzuje izolovane“(46).

113. Pravidlá CFC by sa podľa môjho názoru mali považovať za rozšírenie všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb. V dôsledku toho je nesprávne a neprirodzené, aby takéto rozšírenie bolo oddeliteľné od tohto systému, pričom by to bolo v rozpore s rozsudkom vo veci World Duty Free (pozri bod 55 vyššie).

114. Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho posúdenia, keď vyňal jeden súbor pravidiel (pravidlá CFC) z ich širšieho legislatívneho rámca (všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb) v rozpore so zásadami presne uvedenými v bode 68 napadnutého rozsudku.

115. Z toho vyplýva, že pravidlá CFC musia byť v zásade charakterizované ako súčasť všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb a že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol inak. Okrem toho Komisia nepreukázala, že taká charakteristika, ktorú poskytol členský štát, je zjavne nezlučiteľná s účelom (konkrétne účinky), základnými prvkami (obsah) a štruktúrou pravidiel CFC a všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb.(47) Teraz je potrebné prejsť k ďalšiemu kroku mojej analýzy, ktorým je „preniknutie do detailov“ a analýza obsahu konkrétnych ustanovení predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy. To znamená overiť, či výklad znenia príslušných jednotlivých ustanovení vnútroštátneho práva predložený dotknutým členským štátom nevedie k výkladu, ktorý je zjavne nezlučiteľný s týmito ustanoveniami.(48)

ii)    Druhá časť: výklad ustanovení pravidiel CFC

116. Ako som už pripomenula v bode 60 vyššie, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v zásade je to výklad vlastného vnútroštátneho práva členským štátom, ktorý určuje referenčný rámec na účely posúdenia selektívnosti predmetného opatrenia.

117. Vzhľadom na to, že Všeobecný súd namiesto toho potvrdil výklad vnútroštátneho práva, ktorý v spornom rozhodnutí uviedla Komisia, je potrebné overiť, či výklad príslušných vnútroštátnych ustanovení zo strany členského štátu, ako sa uvádza v odvolaní Spojeného kráľovstva a ktorý podporujú vo svojich podaniach ITV a LSEGH, je skutočne nezlučiteľný so znením týchto ustanovení.

–       (a) Kapitola 2 „daň CFC“: znenie § 371BB

118. Ustanovenie § 371BB kapitoly 2 časti 9A TIOPA stanovuje základné pravidlo na určenie toho, aké zisky spĺňajú kritériá na zdanenie CFC.

119. V § 371BB ods. 1 TIOPA sa najprv uvádza, ktoré kroky je potrebné dodržať na určenie toho, či a prípadne ktorá z kapitol 4 až 8 sa uplatní na zisky CFC (prvý krok § 371BB).

120. Ďalej stanovuje, v akom rozsahu zisky patria do jednej z týchto kapitol (druhý krok § 371BB) a v odseku 2 stanovuje, že na odsek 1 „sa vzťahuje“ okrem iného kapitola 9.

121. Keď Spojené kráľovstvo tvrdí, že odkaz na kapitolu 9 v odseku 2 je orientačným ustanovením a nie normatívnym ustanovením, nie je to v rozpore so znením odseku 2. V skutočnosti len upozorňuje daňovníka na skutočnosť, že kapitola 9 môže mať vplyv na uplatnenie odseku 1, ale sama osebe nestačí na to, aby boli akékoľvek neobchodné finančné zisky zdanené prostredníctvom druhého kroku.

122. Nezdá sa, že keď sa odseky 1 a 2 vykladajú spoločne, sú nezlučiteľné s výkladom Spojeného kráľovstva s ohľadom na to, ako sa uplatňuje kapitola 9 v rámci systému CFC: Spojené kráľovstvo tvrdí, že ak zisky spĺňajú kritériá kapitoly 9, neskúmajú sa podľa iných kapitol časti 9A TIOPA. Preto, keď sa uplatní kapitola 9, nie je potrebné overiť, či zisky patria aj do jedného z kritérií kapitoly 5, keďže bez ohľadu na to sa tieto zisky zdania v súlade s pravidlami podľa kapitoly 9.

123. Ak sa § 371BB vykladá v kontexte časti 9A TIOPA, výklad, ktorý poskytli ITV a LSEGH, je hodnoverný a nie je v rozpore so skutočným znením časti 9A TIOPA. Títo účastníci konania totiž tvrdia, že kapitolu 9 možno uplatniť na žiadosť dotknutej zdaniteľnej spoločnosti bez toho, aby sa predtým zohľadnila kapitola 5, a teda bez toho, aby bolo potrebné určiť, či neobchodné finančné zisky CFC vyplývajúce z oprávnených úverových vzťahov (a teda patriace do kapitoly 9) spĺňajú kritériá kapitoly 5.

124. Takýto výklad bol navyše uvedený v príručke HMRC,(49) ktorý v súvislosti s § 371BB uvádza tento príklad: „CFC má tieto [neobchodné finančné zisky] dosiahnuté v účtovnom období [:] 10 miliónov GBP z úveru A, ktorý je oprávneným úverovým vzťahom[,] 20 miliónov GBP z úveru B, ktorý je oprávneným úverovým vzťahom[, a] 15 miliónov GBP, ktoré nie sú oslobodené od dane. CFC požiada o uplatnenie kapitoly 9, v ktorej sa uvádza, že [§] 371IB (úplná výnimka) by sa mal uplatniť na zisky v súvislosti s úverom A, čím sa oslobodí od dane 90 % [neobchodných finančných ziskov] z tohto úveru. Na úver B sa uplatní [§] 371ID (75 % oslobodenie od dane). V dôsledku tohto nároku zisky vo výške 6 miliónov GBP spĺňajú kritériá na zdanenie CFC prostredníctvom kapitoly 9 (1 milión GBP z úveru A a 5 miliónov GBP z úveru B); zostávajúce zisky vo výške 15 miliónov GBP nespĺňajú kritériá na zdanenie CFC prostredníctvom kapitoly 9, keďže na rozdeľované zisky, ktoré nie sú oslobodené od dane, sa nevzťahuje [§] 302 ods. 1 zákona o dani z príjmov právnických osôb z roku 2009. Namiesto toho rozdeľované zisky vo výške 15 miliónov GBP, ktoré nie je oslobodené od dane, spĺňajú kritériá na zdanenie CFC prostredníctvom kapitoly 5 (za predpokladu v tomto prípade, že zisky patria do kapitoly 5)“  (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

125. Podľa môjho názoru ustanovenia § 371BB podporujú stanovisko Spojeného kráľovstva, podľa ktorého v prípade, že sa uplatní ktorákoľvek z troch oslobodení od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (podmienky v kapitole 9), vôbec nie je potrebné zohľadniť kapitolu 5. V kapitole 3 (§ 371CB ods. 1 a ods. 8(50)) sa jasne uvádza, že kapitolu 9 možno uplatniť bez zohľadnenia kapitoly 5.(51)

126. Komisia v podstate trvá na tom, že Všeobecný súd dospel k správnemu záveru, že neobchodné finančné zisky, ktoré spĺňajú kritériá na zdanenie CFC na základe kapitoly 5 (buď na základe kritéria významných personálnych funkcií vykonávaných v Spojenom kráľovstve alebo na základe kritéria prepojeného kapitálu v Spojenom kráľovstve) predstavujú zisky, ktoré boli umelo odklonené zo Spojeného kráľovstva v zmysle pravidiel CFC, pričom kapitola 9 slúži ako (čiastočná) výnimka pre neobchodné finančné zisky vyplývajúce z oprávnených úverových vzťahov, ktoré by inak spĺňali kritériá na zdanenie CFC podľa kapitoly 5. Žiadne z tvrdení Komisie nepreukazuje, že výklad ustanovení § 371BB zo strany Spojeného kráľovstva je zjavne nesprávny.

–       b) Kapitola 3 „kritériá na zdanenie CFC“: znenie § 371CB

127. V § 371CB kapitoly 3 sú uvedené okolnosti, za ktorých sa uplatní kapitola 5. Stanovuje sa v ňom, s určitými vymedzenými výnimkami, že kapitola 5 sa uplatní na neobchodné finančné zisky, ktoré CFC dosiahne v stanovenom účtovnom období. V § 371CB ods. 8 sa stanovuje, že „v prípade zdaniteľnej spoločnosti, ktorá uplatní nárok podľa kapitoly 9, odkazy v tomto paragrafe a v kapitole 5 na [neobchodné finančné zisky] CFC sú odkazmi na tieto zisky aj s výnimkou ziskov z [oprávnených úverových vzťahov] CFC (ako sú definované v kapitole 9)“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

128. Výklad tohto ustanovenia je v súlade s výkladom Spojeného kráľovstva v tom zmysle, že táto právna úprava definuje výnimky v § 371CB ods. 2, 3 a 4, ako aj v kapitole 5. Na druhej strane prítomnosť príslovky „aj“ v § 371CB ods. 8 umožňuje výklad, podľa ktorého sa výnimky v kapitole 9 uplatňujú navyše k iným výnimkám v § 371CB a v kapitole 5.

129. Preto je možné vykladať § 371CB ods. 1 a 8 v tom zmysle, že kapitolu 9 možno uplatniť bez zohľadnenia kapitoly 5.(52) Odvolatelia tvrdia, že § 371CB ods. 8 je ústredným normatívnym ustanovením, ktoré stanovuje, že v prípade uplatnenia nároku sa namiesto kapitoly 5 uplatní kapitola 9 a že kapitoly 3 a 9, ak sa vykladajú spoločne, poskytujú alternatívnu metódu výpočtu výšky neobchodných finančných ziskov, ktorá v prípade oprávnených úverových vzťahov podlieha zdaneniu. Ak existujú neobchodné finančné zisky, najskôr sa posúdi kapitola 9 a až potom sa všetky zostávajúce neobchodné finančné zisky, ktoré nie sú zahrnuté do ziskov z oprávnených úverových vzťahov, posúdia podľa kapitoly 5. Takýto výklad sa mi zdá byť v súlade so znením predmetných ustanovení.

130. Okrem toho ITV poukázala na to, že kapitola 9 slúži na vymedzenie povahy a rozsahu príslušných ziskov, ktoré patria do kritérií kapitoly 5 in limine. Preto je možné tvrdiť, že kapitola 9 nenahrádza ustanovenia, ktoré by sa inak uplatnili.

131. Komisia uznáva, že kapitoly 5 a 9 predstavujú alternatívne metódy na určenie zdaniteľných ziskov. Komisia však trvá na tom, že z toho nevyplýva, že tieto kapitoly samy osebe predstavujú alternatívne spôsoby na určenie neobchodných finančných ziskov, ktoré podliehajú zdaneniu. Z tohto výkladu však nevyplýva, že výklad členského štátu je zjavne nezlučiteľný so skutočným znením vnútroštátnych ustanovení.

–       c) Kapitola 5 „kritériá na zdanenie CFC: [neobchodné finančné zisky]“: znenie § 371EA

132. V § 371EA ods. 1 kapitoly 5 sa stanovuje, že na účely druhého kroku § 371BB ods. 1 sú zisky CFC, ktoré patria do tejto kapitoly, jej neobchodnými finančnými ziskami v rozsahu, v akom spĺňajú kritériá tejto kapitoly. Z § 371EA ods. 2 vyplýva, že „odkazy na [neobchodné finančné zisky] CFC sa majú vykladať v súlade s [§] 371CB ods. 2, a pokiaľ je to uplatniteľné, v súlade s [§] 371CB ods. 8“.

133. Ako zdôrazňujú Spojené kráľovstvo a ITV, skutočnosť, že § 371EA ods. 2 kapitoly 5 odkazuje na článok 371CB ods. 8 kapitoly 3, znamená, ako som už vysvetlila vyššie, že ak existujú neobchodné finančné zisky, najskôr sa má posúdiť kapitola 9 a až potom sa prípadné zostávajúce neobchodné finančné zisky, ktoré nie sú zahrnuté do ziskov z oprávnených úverových vzťahov, posúdia podľa kapitoly 5. Podľa môjho názoru je takýto výklad konzistentný a hodnoverný.

134. Kapitola 5 (§ 371EA ods. 2) vyžaduje, aby sa odkazy na neobchodné finančné zisky vykladali v súlade s § 371CB ods. 2 a 8. Na druhej strane § 371CB ods. 8 vyžaduje, aby sa odkaz na neobchodné finančné zisky v kapitole 5 považoval za vylučujúci zisky vyplývajúce z oprávnených úverových vzťahov, v súvislosti s ktorými sa uplatňuje nárok podľa kapitoly 9 (ako som vysvetlila v predchádzajúcom bode).

135. Podľa môjho názoru § 371EA, ktorý je v súlade s jeho názvom „základným pravidlom“ kapitoly 5 a ktorý sa venuje neobchodným finančným ziskom CFC, odkazom na § 371CB ods. 8 podmieňuje uplatnenie kritérií v kapitole 5 tým, že predmetné neobchodné finančné zisky nepatria do kapitoly 9.

136. Toto posúdenie teda neznamená, že výklad, ktorý navrhuje Spojené kráľovstvo, je nezlučiteľný so znením vnútroštátnych ustanovení.

137. Komisia nesprávne vykladá ustanovenia § 371EA ods. 2, v ktorých sa uvádza, ako som už analyzovala vyššie, že odkazy na neobchodné finančné zisky v kapitole 5 sa majú vykladať s výhradou ustanovení § 371CB ods. 8, ak sa tento paragraf uplatní.

138. Vo svojom vyjadrení Komisia tvrdí, že z § 371IA ods. 1 vyplýva, že kapitola 9 sa uplatní na neobchodné finančné zisky vyplývajúce z oprávnených úverových vzťahov, ktoré by inak podliehali dani podľa kapitoly 5. V rozpore s týmto tvrdením nemožno znenie § 371EA jednoznačne vykladať v tom zmysle, že tie isté zisky môžu súčasne patriť do kapitoly 5 a aj do kapitoly 9.

139. Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že zo znenia a kontextu § 371EA nevyplýva nič, čo by naznačovalo, že členský štát predložil zjavne nezlučiteľný výklad predmetného ustanovenia, ktorý by preukazoval, že výklad navrhovaný Komisiou jednoznačne vyplýva zo znenia príslušného ustanovenia.

–       d) Kapitola 9 „výnimky pre zisky z oprávnených úverových vzťahov“: znenie § 371IA

140. Znenie § 371IA ods. 1 až 3 kapitoly 9 opisuje mechanizmus, ktorým môže spoločnosť uplatniť nárok podľa kapitoly 9, pričom obmedzuje uplatnenie kapitoly 9 na neobchodné finančné zisky tejto spoločnosti vyplývajúce z oprávnených úverových vzťahov.

141. Po prvé v odseku 1  § 371IA sa stanovuje, že „táto kapitola sa uplatní, ak[:] by sa okrem tejto kapitoly uplatnila kapitola 5 ([neobchodné finančné zisky]) na zisky CFC“. V odseku 2 § 371IA sa stanovuje, že „zdaniteľná spoločnosť… je oprávnená uplatniť nárok…, aby sa vykonal druhý krok v [§] 371BB ods. 1 (kritériá na zdanenie CFC)… s výhradou tejto kapitoly“. Nakoniec v odseku 3 sa stanovuje, že „ak [táto] spoločnosť uplatní nárok… zisky CFC z [oprávnených úverových vzťahov] spĺňajú kritériá na zdanenie CFC, pokiaľ (a len ak) nepredstavujú výnimku podľa tejto kapitoly“.

142. Podľa Spojeného kráľovstva formulácia „by sa okrem tejto kapitoly uplatnila kapitola 5 ([neobchodné finančné zisky])“ v § 371IA ods. 1 písm. a) neznamená, že by daňová povinnosť vznikla podľa kapitoly 5, ak by neexistoval nárok na uplatnenie kapitoly 9. Táto formulácia vysvetľuje vzťah medzi kapitolami 5 a 9.(53) Nepodporuje tvrdenie, že kapitola 9 je výnimkou z kapitoly 5. Naopak, vyjadruje spôsob, akým sa tieto dve kapitoly musia uplatniť spoločne. To neznamená, že ak by sa neuplatnil nárok podľa kapitoly 9, tieto neobchodné finančné zisky by sa zdanili podľa kapitoly 5. Takéto vysvetlenie sa zdá byť o to prijateľnejšie s prihliadnutím na výklad iných ustanovení analyzovaných vyššie.

143. Komisia na základe výkladu § 371IA ods. 1 až 3 kapitoly 9 TIOPA tvrdí, že „neobchodné finančné zisky dotknuté kapitolou 9, sú tie, ktoré by bez výnimky uvedenej v kapitole 9 podliehali dani CFC (na základe kapitoly 5, ktorá je kapitolou týkajúcou sa neobchodných finančných ziskov)“.

144. Toto tvrdenie Komisia používa na podporu svojej nesprávnej charakterizácie kapitoly 9 ako výnimky poskytujúcej „výhodu“ daňovníkom v porovnaní s tým, čo Komisia tvrdí, že je „bežným“ zdanením neobchodných finančných ziskov, t. j. pravidlá kapitoly 5.

145. Ako však zdôrazňuje LSEGH, Komisia sa dopúšťa chyby, pokiaľ ide o uplatnenie príslušných pravidiel. Ako bolo uvedené vyššie, kapitola 9 môže mať za následok, že neobchodné finančné zisky budú podliehať dani CFC, ktorá by inak nevznikla podľa kapitoly 5. Na základe toho by sa kapitola 9 nemala považovať za výnimku z kapitoly 5 (pozri tiež body 129 a 130 vyššie). Kapitola 9 by mohla byť výnimkou podľa referenčného rámca len vtedy, ak by spoločnosť v prípade, že by neexistovala táto kapitola, platila daň (alebo by platila vyššiu daň).

146. V tejto súvislosti príklady z praxe, na ktoré upozornila LSEGH, ukazujú, kedy si daňovník môže racionálne vybrať kapitolu 9 za okolností, keď by inak aspoň niektoré z príslušných neobchodných finančných ziskov CFC nepatrili do kapitoly 5, a napriek tomu spĺňajú kritériá na zdanenie CFC podľa kapitoly 9. Tieto príklady preukazujú, že v praxi kapitola 9 nepredstavuje výlučne odstránenie alebo zníženie dane CFC, ktorá by sa inak zdanila podľa kapitoly 5, a teda sa mohla považovať za výnimku.(54)

147. Keďže neexistujú konkrétne príklady z praxe, ktoré by dokazovali opak, Komisia nepreukázala, že znenie § 371IA ods. 1, ktoré stanovuje, že kapitola 9 sa uplatní, ak „by sa okrem tejto kapitoly na účtovné obdobie CFC uplatnila kapitola 5 ([neobchodné finančné zisky]),“ je dôkazom pre tvrdenie, „že kapitola 9 sa uplatní na neobchodné finančné zisky vyplývajúce z oprávnených úverových vzťahov, ktoré by sa inak zdanili podľa kapitoly 5“. Z tohto znenia ustanovení skôr vyplýva, že pojem „okrem“ opisuje vzťah medzi dvoma kapitolami.

148. Takéto chápanie potvrdzujú aj tvrdenia Spojeného kráľovstva, podľa ktorých Komisia v spornom rozhodnutí vychádzala z nesprávneho ustanovenia pravidiel CFC a zamerala sa naň. Podľa tvrdení Spojeného kráľovstva § 371IA ods. 1 písm. a) nie je normatívnym ustanovením, ale len jednou z podmienok na uplatnenie kapitoly 9. Ako som už analyzovala vyššie,(55) práve § 371CB ods. 8, ktorý je normatívnym ustanovením, obsahuje rozhodujúcu podmienku, že v prípade uplatnenia nároku sa namiesto kapitoly 5 uplatní kapitola 9.

149. Z toho vyplýva, že v prípade neexistencie konkrétnych príkladov judikatúry alebo správnej praxe dotknutého členského štátu, ktoré sa odchyľujú od výkladu tohto štátu,(56) výklad podporovaný Komisiou nepostačuje na to, aby vyvrátil výklad a opis praktických situácií, ktoré poskytli odvolatelia.

–       e) Vzťah medzi kapitolami 5 a 9

150. Podľa návrhov Komisie, ktoré Všeobecný súd potvrdil, kapitoly 5 a 9 stanovujú pravidlá a výnimky z pravidiel CFC v tom zmysle, že kapitola 9 by znamenala zníženie dane, ktorá by inak bola splatná podľa kapitoly 5. Ako som však posúdila vyššie, legislatívna štruktúra a obsah vnútroštátnej právnej úpravy potvrdzujú opak: kapitoly 5 a 9 nie sú medzi sebou nadradené, sú primus inter pares a uplatňujú sa na rôzne kategórie neobchodných finančných ziskov.

151. Zo znenia ustanovení TIOPA vyplýva, že kapitola 9 nie je odchýlkou ani výnimkou z kapitoly 5,(57) ale skôr doplnkovým a alternatívnym mechanizmom, pomocou ktorého možno posúdiť zodpovednosť, ak sú splnené niektoré špecifické podmienky.

152. Tieto dve kapitoly sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú konzistentný súbor pravidiel o zdaňovaní neobchodných finančných ziskov CFC. Tieto kapitoly ako celok vymedzujú pôsobnosť dane CFC, pričom zohľadňujú posúdenie rizika, ktoré pre základ dane v Spojenom kráľovstve predstavuje pôvod a použitie kapitálu, z ktorého tieto neobchodné finančné zisky pochádzajú. CFC môžu predstavovať riziko pre základ dane z príjmov právnických osôb prostredníctvom narúšania a presunu ziskov. V dôsledku toho pravidlá CFC Spojeného kráľovstva najprv identifikujú tie CFC, ktoré predstavujú najväčšie riziko narúšania základu dane a presunu ziskov (preto je režim CFC založený na riziku), a následne kvantifikujú výšku zisku, ktorý by sa mal vrátiť do daňovej siete Spojeného kráľovstva. Časť 9A TIOPA sa uplatní na účely identifikácie konštrukcií, ktoré predstavujú najvyššie riziko pre základ dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve. Tri oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností sa opierajú o tento prístup založený na riziku. Ako tvrdí Spojené kráľovstvo, jeho zákonodarca pri príprave príslušnej právnej úpravy zastával názor, že oprávnené úverové vzťahy (t. j. úvery na financovanie skutočných obchodných činností skupiny, na ktoré sa môžu uplatniť oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností) predstavujú relatívne nízke riziko umelého odklonenia ziskov. To je v protiklade s „úvermi poskytovanými materskej spoločnosti“ a „schránkovými dohodami“, ktoré predstavujú vysoké riziko pre základ dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve.

153. Tým, že Komisia a Všeobecný súd vykladali tieto kapitoly oddelene, pripisovali príliš veľkú váhu legislatívnej technike použitej zákonodarcom Spojeného kráľovstva namiesto toho, aby objektívne preskúmali obsah, vzťah a skutočné účinky noriem uplatniteľných podľa dotknutého vnútroštátneho práva, ako to vyžaduje judikatúra.(58)

154. Je preto možné dospieť k záveru, že zamýšľaným účinkom kapitol 5 a 9 je spoločne riešiť riziká vyplývajúce z určitých definovaných umelých konštrukcií. Okrem toho poskytujú právne nástroje na zavedenie systému prevažne teritoriálneho zdanenia ziskov právnických osôb za okolností, keď Spojené kráľovstvo zistilo riziko vyplývajúce z úplne umelých konštrukcií zo strany niektorých CFC a ich materských spoločností so sídlom v Spojenom kráľovstve.

–       f) Významné personálne funkcie

155. Nakoniec sa v rámci analýzy obsahu a konkrétnych účinkov vnútroštátnej právnej úpravy budem zaoberať otázkou významu pojmu významné personálne funkcie. Hoci z formálneho hľadiska by sa táto otázka mala skôr riešiť v rámci druhého alebo tretieho kroku analýzy, posúdenie referenčného rámca by bolo neúplné, ak by sme sa nezaoberali znením a kontextom ustanovení týkajúcich sa významných personálnych funkcií, keďže tento pojem tvorí neoddeliteľnú súčasť rámca. Podľa ITV tým, že Komisia považovala režim CFC za oddeliteľný, pričom pojem významných personálnych funkcií ako náhrada za umelé odklonenie ziskov bol jeho základným ukazovateľom, Komisia namiesto toho, aby riadne uplatnila predmetnú vnútroštátnu právnu úpravu, zaviedla abstraktný pojem.

156. To, že sa Komisia pridŕža koncepcie analýzy významných personálnych funkcií, ktorú používa ako jedinú náhradu za umelé odklonenie v rámci režimu CFC, sa totiž podobá jej chybnému pridŕžaniu sa abstraktného pojmu „ocenenie na základe nezávislého vzťahu“ vo veci, ktorá viedla k rozsudku Fiat.(59) Všeobecný súd sa (najmä v bode 101 napadnutého rozsudku) dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď tento nesprávny prístup potvrdil.(60)

157. Ako vysvetľuje LSEGH, pojem významné personálne funkcie sa používa v pravidlách CFC Spojeného kráľovstva ako jeden z ukazovateľov identifikácie ziskov, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v kapitole 4 (zisky z činností v Spojenom kráľovstve) a v kapitole 5 (neobchodné finančné zisky), v ktorej § 371EB upravuje neobchodné finančné zisky vyplývajúce z činností, v ktorých existujú významné personálne funkcie v Spojenom kráľovstve. Preto je pravdepodobné, že ako tvrdí LSEGH, pojem významné personálne funkcie nie je hlavným pravidlom, ale sa používa len pri tých kritériách, ktoré sú uvedené v kapitole 4 a v kapitole 5, a dokonca aj v týchto kapitolách sa tento pojem uplatňuje vždy spolu s inými pojmami (ako sú výnimky uvedené v kapitole 4 alebo oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností uvedené v kapitole 9).

158. Na rozdiel od tvrdení Komisie sa zdá, že pravidlá CFC nie sú v zásade navrhnuté s významnými personálnymi funkciami v Spojenom kráľovstve ako náhrada za umelé odklonenie ziskov. Ako tvrdí ITV, bol by to neúčinný nástroj, ktorý by mohol byť v rozpore s kritériom proporcionality a rozsudkom Cadbury. ITV ďalej tvrdí, že podľa TIOPA nie je vôbec potrebné vykonať kritérium významných personálnych funkcií SPF v Spojenom kráľovstve, keďže pri riešení oprávnených úverových vzťahov možno povahu a rozsah rizika pre integritu všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb riešiť jednoducho použitím kapitoly 9. Tieto tvrdenia nasvedčujú tomu, že kritérium významných personálnych funkcií v Spojenom kráľovstve je jedným z nástrojov používaných v rámci režimu CFC, a na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia a Všeobecný súd, nie je rozhodujúcim nástrojom.

159. Okrem toho analýza významných personálnych funkcií nevyhnutne vedie k subjektívnemu hodnoteniu, čo je rozhodujúce, ak sa tak ako v prejednávanej veci, analýza musela vykonať ex post. Ako ITV vysvetlila pred Všeobecným súdom, prístup HMRC sa v praxi podstatne líšil od veľkej väčšiny analýz, ktoré vykonali daňovníci a ich poradcovia. Je pravdepodobné, že to povedie k rozsiahlym súdnym sporom, ktoré si budú vyžadovať podrobnú analýzu krokov, ktoré daňovník vykonal na stanovenie presného zhodnotenia úrovne významných personálnych funkcií v Spojenom kráľovstve, resp. mimo Spojeného kráľovstva. ITV poukázala na konkrétne príklady na prvom stupni, keď globálna účtovnícka spoločnosť Deloitte LLP preskúmala vzorku 25 daňovníkov,(61) všetci mali materské skupiny so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorí reagovali na žiadosti HMRC o poskytnutie informácii týkajúcich sa finančných štruktúr podľa kapitoly 9 dotknutých sporným rozhodnutím. Po podrobnej analýze významných personálnych funkcií traja daňovníci dospeli k záveru, že majú nulové významné personálne funkcie v Spojenom kráľovstve, 22 daňovníkov dospelo k záveru, že majú menšinové percento významných personálnych funkcií v Spojenom kráľovstve, pričom žiadny daňovník nezistil, že by mal 100 % významné personálne funkcie v Spojenom kráľovstve. Len v troch prípadoch sa závery HMRC a daňovníka navzájom zhodovali. Rozdiely v prístupe možno vidieť v upravenej správe spoločnosti Deloitte predloženej Všeobecnému súdu.(62) Tieto nezrovnalosti preukazujú neistotu a nedostatky pri spoliehaní sa na kritérium významných personálnych funkcií s cieľom poskytnúť daňovníkom spoľahlivý a spravodlivý výsledok v rámci celého systému a v súlade s tým na potrebu jasne definovaného primeraného kritéria vo forme kapitoly 9. Takáto subjektivita môže len potvrdiť chápanie analýzy významných personálnych funkcií ako len časti nástrojov, ktoré sú k dispozícii v rámci pravidiel CFC, a ďalej naznačuje hodnovernosť tvrdení Spojeného kráľovstva o administratívnych ťažkostiach pri individuálnom posudzovaní významných personálnych funkcií zo strany správneho orgánu aj daňovníka.

160. Prikláňam sa k názoru ITV, že Komisia a Všeobecný súd nesprávne vyložili analýzu významných personálnych funkcií ako hlavné zameranie pravidiel CFC, takže v tomto kontexte sa kapitola 9 považovala za výnimku. Ukázala som, že kapitola 9 je namiesto toho referenčným nástrojom, ktorý do veľkej miery chráni pred nadmernou kapitalizáciou a snaží sa stanoviť náhradu dane pre Spojené kráľovstvo, ktorú Spojené kráľovstvo pomyselne stratilo. Predovšetkým sa pri riešení vnútroskupinového financovania nesnaží identifikovať žiadnu náhradu významných personálnych funkcií v Spojenom kráľovstve.

161. Na základe vyššie uvedeného, z posúdenia znenia a kontextu kapitol 4 a 5 vo vzťahu k významným personálnym funkciám vyplýva, že Komisii sa nepodarilo preukázať, že výklad, ktorý poskytol dotknutý členský štát v súvislosti so znením a kontextom pravidiel SPF, je zjavne nesprávny.

–       g) Predbežný záver

162. Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že správne uplatnenie zásad judikatúry pripomenutých v bodoch 55 a 56 vyššie potvrdzuje, že pravidlá CFC v prejednávanej veci nemožno oddeliť od všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb, keďže sú jeho neoddeliteľnou súčasťou a dopĺňajú ho. V dôsledku toho mal byť v tomto prípade správnym referenčným rámcom všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb, a nie pravidlá CFC.

163. Z judikatúry Súdneho dvora citovanej v bode 54 vyššie a z predchádzajúcich úvah vyplýva, že „pochybenie pri určovaní [referenčného rámca] nevyhnutne spochybňuje celú analýzu podmienky týkajúcej sa selektívnosti“.

164. V dôsledku toho je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a zrušiť sporné rozhodnutie.

165. Preto nie je potrebné skúmať ostatné dôvody odvolania. Pre úplnosť však uvediem stručnú analýzu v prípade, že by Súdny dvor nesúhlasil s mojím vyššie uvedeným posúdením.

2.      O druhom a treťom odvolacom dôvode Spojeného kráľovstva, o druhom odvolacom dôvode spoločnosti ITV a o treťom odvolacom dôvode spoločnosti LSEGH – druhý krok (existencia selektívnej výhody)

a)      Argumentácia účastníkov konania

166. Spojené kráľovstvo a ITV (vo svojich druhých odvolacích dôvodoch) v podstate tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že právna úprava CFC Spojeného kráľovstva vedie k výhode. Toto nesprávne právne posúdenie vyplýva zo skreslenia skutkového stavu a jeho nesprávnej právnej kvalifikácie, pokiaľ ide o úlohu významných personálnych funkcií v právnej úprave CFC Spojeného kráľovstva a vzťah medzi kapitolami 5 a 9.

167. V treťom odvolacom dôvode Spojené kráľovstvo tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posudzovaní cieľa a selektívnosti právnej úpravy CFC Spojeného kráľovstva. Napadnutý rozsudok obsahuje opakované skreslenia skutkového stavu a/alebo zjavné nesprávne posúdenie, pokiaľ ide o úlohu významných personálnych funkcií v právnej úprave CFC Spojeného kráľovstva a o vzájomný vzťah medzi jej kapitolami 5 a 9. Všeobecný súd taktiež nezaznamenal alebo sa nevenoval kľúčovým prvkom tvrdení Spojeného kráľovstva, čo je v rozpore s povinnosťou odôvodnenia.

168. V treťom odvolacom dôvode LSEGH tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k zisťovaniu selektívnej výhody. Všeobecný súd sa konkrétne dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne dospel k záveru, že hospodárske subjekty, ktoré mohli využívať oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností“ podľa kapitoly 9, boli v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii ako spoločnosti, ktoré ho využívať nemohli.

169. Komisia spochybňuje vyššie uvedené tvrdenia.

b)      Posúdenie

170. Ak by Súdny dvor potvrdil záver Všeobecného súdu v súvislosti s prvým krokom analýzy (vymedzenie referenčného rámca), čo považujem za nepravdepodobné, bude potrebné preskúmať, či je správne aj posúdenie Všeobecného súdu v súvislosti s druhým krokom analýzy (či daňové opatrenie predstavuje odchýlku od referenčného rámca). To by znamenalo preskúmať otázku, či sa sporné výnimky odchyľujú od referenčného rámca v rozsahu, v akom zavádzajú rozdiely medzi subjektmi, ktoré sa vzhľadom na cieľ sledovaný týmto rámcom nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii.

171. Musím pripustiť, že túto úlohu považujem za dosť teoretickú, pretože vyššie uvedené bude možné len v prípade, ak Súdny dvor nebude súhlasiť s mojimi návrhmi v súvislosti s referenčným rámcom a dospeje k záveru, že referenčným rámcom v prejednávanej veci je časť 9A TIOPA, s výnimkou kapitoly 9 TIOPA (ktorá stanovuje sporné výnimky). Ak Súdny dvor pripustí, že referenčným rámcom je časť 9A TIOPA vrátane kapitoly 9, bude ťažké zistiť, či tvrdenia, ktoré predložila Komisia a ktoré potvrdil napadnutý rozsudok, môžu preukázať, že uvedená kapitola 9 vytvára výnimky, ktoré sa odchyľujú od tohto referenčného rámca, hoci sú jeho súčasťou.

172. Nech je to akokoľvek, ak by sa aj všetky pravidlá CFC považovali za referenčný rámec, faktom zostáva, že ako som podrobne vysvetlila v súvislosti s mojím posúdením prvého kroku analýzy, vnútroštátnu právnu úpravu, ako ju vykladá dotknutý členský štát, Komisia nespochybnila (keďže nepreukázala, že výklad vnútroštátnej právnej úpravy Spojeného kráľovstva je zjavne nesprávny). Predovšetkým kapitola 9 nie je odchýlkou alebo výnimkou z kapitoly 5,(63) ale skôr doplnkovým a alternatívnym mechanizmom, podľa ktorého sa môže posudzovať zodpovednosť, ak sú splnené určité špecifické podmienky.

173. Ako som vysvetlila vo svojom posúdení prvého kroku, Komisia a Všeobecný súd sa po prvé mýlili, keď rozhodli, že kapitola 9 stanovuje výnimky z dane CFC v prospech neobchodných finančných ziskov CFC, ktoré by inak podliehali zdaneniu podľa kapitoly 5. Všeobecný súd precenil úlohu kritéria významných personálnych funkcií v Spojenom kráľovstve, keď rozhodol, že všetky neobchodné finančné zisky CFC, ktoré spĺňajú toto kritérium, by sa mali automaticky považovať za umelo odklonené zo Spojeného kráľovstva, a teda podliehať dani CFC podľa kapitoly 5. Niektoré typy dohôd, konkrétne oprávnené úverové vzťahy, nepredstavujú vysoké riziko umelého odklonenia bez ohľadu na prítomnosť významných personálnych funkcií v Spojenom kráľovstve. Iné typy dohôd, konkrétne tie, ktoré nepatria do oprávnených úverových vzťahov, by takéto riziko predstavovali, opäť bez ohľadu na prítomnosť významných personálnych funkcií v Spojenom kráľovstve.

174. Po druhé z môjho posúdenia prvého kroku tiež vyplýva, že Komisia a Všeobecný súd nezohľadnili skutočnosť, že pravidlá CFC sú ako celok a vzhľadom na svoj cieľ koncipované na základe prístupu založeného na posúdení rizík, ktoré zisky CFC predstavujú pre všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb (ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú pravidlá CFC). Cieľom týchto pravidiel je riešiť narúšanie základu dane a presun ziskov, pričom Komisia a Všeobecný súd nesprávne prijali len tento druhý uvedený prvok.

175. Po tretie, ako vyplýva z môjho posúdenia prvého kroku, keď Komisia a Všeobecný súd porovnávali na jednej strane neobchodné finančné zisky CFC, na ktoré sa uplatnili sporné výnimky, a na druhej strane neobchodné finančné zisky CFC, na ktoré sa tieto výnimky neuplatnili, obmedzili sa na kladnú odpoveď na otázku, či všetky tieto zisky môžu spĺňať kritérium významných personálnych funkcií v Spojenom kráľovstve, namiesto toho, aby zohľadnili úroveň rizika pre všeobecný systém dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve spojené s rôznymi ziskami.

176. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil výklad Komisie týkajúci sa základnej vnútroštátnej právnej úpravy dotknutého členského štátu, a dospel tak k nesprávnemu právnemu záveru, pokiaľ ide o existenciu výhody a úlohu významných personálnych funkcií v rámci tejto vnútroštátnej právnej úpravy. Rovnako sa Všeobecný súd dopustil podobných pochybení vo vzťahu k cieľu pravidiel CFC (a všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb).

177. Ak by sa Súdny dvor nestotožnil s mojím vyššie uvedeným posúdením a ak by sa potvrdila analýza Všeobecného súdu týkajúca sa apriórnej selektívnosti sporných výnimiek, čo považujem za nepravdepodobné, bude potrebné preskúmať tvrdenia odvolateľov týkajúce sa spôsobu, akým Všeobecný súd posúdil odôvodnenie týchto výnimiek.

3.      O štvrtom odvolacom dôvode Spojeného kráľovstva, o treťom odvolacom dôvode spoločnosti ITV a o piatom odvolacom dôvode spoločnosti LSEGH – krok 3a: odôvodnenie sporných výnimiek potrebou zabezpečiť administratívnu uskutočniteľnosť

a)      Argumentácia účastníkov konania

178. Vo štvrtom odvolacom dôvode Spojené kráľovstvo tvrdí, že sa Všeobecný súd nevenoval jeho tvrdeniu, že rozlišovanie uvedené v napadnutom rozsudku medzi významnými personálnymi funkciami v Spojenom kráľovstve a prepojeným kapitálom v Spojenom kráľovstve je iracionálne, v dôsledku čoho Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia. Ďalej Všeobecný súd zamietol odôvodnenie administratívnej uskutočniteľnosti z dvoch dôvodov týkajúcich sa údajného nedostatku dôkazov pred Všeobecným súdom. Spojené kráľovstvo tvrdí, že ani jeden z týchto dôvodov nebol opodstatnený, oba spočívajú v jasnom skreslení skutkového stavu pred Všeobecným súdom.

179. V treťom odvolacom dôvode ITV tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že pokiaľ výnimky poskytujú selektívnu výhodu (quod non), nemôžu byť odôvodnené na základe administratívnej uskutočniteľnosti.

180. V piatom odvolacom dôvode LSEGH tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností, obsiahnuté v kapitole 9 časti 9A TIOPA, nie je odôvodnené povahou alebo celkovou štruktúrou referenčného rámca.

181. Komisia spochybňuje vyššie uvedené tvrdenia.

b)      Posúdenie

182. V prvej časti mojich návrhov (referenčný rámec) som preukázala, že výklad vnútroštátnej právnej úpravy Spojeného kráľovstva je hodnoverný vo vzťahu k účelu, obsahu a konkrétnym účinkom vnútroštátnej právnej úpravy, a že výklad tejto vnútroštátnej právnej úpravy, ktorý v spornom rozhodnutí podala Komisia, je preto nesprávny. Pokiaľ ide o problémy týkajúce sa realizovateľnosti analýzy významných personálnych funkcií, týmto som sa osobitne venovala v bodoch 157 až 159 a v bode 173 vyššie.

183. Preto stačí zdôrazniť, podobne ako Súdny dvor v rozsudku Andres,(64) že Všeobecný súd na základe svojho nesprávneho právneho posúdenia (podľa ktorého sa Komisia nedopustila pochybenia pri výklade vnútroštátnej právnej úpravy, z ktorej vychádzala)(65) analyzoval tvrdenia, ktoré mu predložili odvolatelia na prvom stupni s cieľom preukázať odôvodnenie sporných výnimiek potrebou zabezpečiť administratívnu uskutočniteľnosť. Vyššie uvedené nesprávne právne posúdenie preto nevyhnutne spochybňuje aj posúdenie tohto odôvodnenia Všeobecným súdom.(66)

184. Napriek tomu, ak by Súdny dvor teoreticky posúdil tieto odvolacie dôvody, musel by ich nevyhnutne potvrdiť.

4.      O piatom odvolacom dôvode Spojeného kráľovstva, o štvrtom odvolacom dôvode spoločnosti ITV a o piatom odvolacom dôvode spoločnosti – krok 3b: odôvodnenie sporných výnimiek potrebou zabezpečiť dodržiavanie slobody usadiť sa

a)      Argumentácia účastníkov konania

185. V piatom odvolacom dôvode Spojené kráľovstvo tvrdí, že odôvodnenie Všeobecného súdu obsahuje zjavne nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o požiadavku slobody usadiť sa a význam rozsudku Cadbury, ktoré viedlo k nezohľadneniu tejto veci. Záver Všeobecného súdu v tejto otázke odhaľuje viacero pochybení. Po prvé vychádza z nepochopenia úlohy významných personálnych funkcií v právnej úprave CFC Spojeného kráľovstva. Po druhé Všeobecný súd zrejme predpokladal, že Spojené kráľovstvo prijalo čisto teritoriálny systém. Po tretie táto čas napadnutého rozsudku neuvádza a ani sa nezaoberá podstatnými tvrdeniami Spojeného kráľovstva vo vzťahu k vplyvu judikatúry vo veci Cadbury na koncipovanie jeho právnej úpravy CFC.

186. V štvrtom odvolacom dôvode ITV tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď riadne nezohľadnil a neuplatnil závery rozsudku Cadbury. Uvedený súd tak najmä neurobil v súvislosti s posúdením referenčného rámca, selektívnej výhody alebo otázky, či sporné výnimky môžu byť odôvodnené s cieľom ochrany slobody usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ. Ďalej alebo subsidiárne Všeobecný súd neposkytol dostatočné dôvody pre svoje závery v tejto problematike.

187. V piatom odvolacom dôvode LSEGH tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností obsiahnuté v kapitole 9 nie je odôvodnené povahou alebo celkovou štruktúrou referenčného rámca.

188. Komisia spochybňuje vyššie uvedené tvrdenia.

b)      Posúdenie

189. Ako som vysvetlila v bodoch 182 a 183 vyššie, keďže Všeobecný súd nesprávne potvrdil nesprávny výklad základnej vnútroštátnej právnej úpravy zo strany Komisie, je nevyhnutne nesprávna aj analýza Všeobecného súdu týkajúca sa tvrdení, ktoré mu predložili odvolatelia na prvom stupni s cieľom preukázať odôvodnenie (vrátane tohto) sporných výnimiek.

190. Postačí uviesť, že v bodoch 73 až 77 vyššie som dospela k záveru, že novým režimom CFC mal zákonodarca Spojeného kráľovstva v úmysle dodržať najmä rozsudok Cadbury a že Komisia nepredložila argumenty, ktoré by Súdnemu dvoru umožnili spochybniť toto chápanie ako zjavne nesprávne.

191. Napriek tomu, ak by Súdny dvor teoreticky posúdil tieto odvolacie dôvody, musel by ich nevyhnutne potvrdiť.

5.      O štvrtom odvolacom dôvode spoločnosti LSEGH

a)      Argumentácia účastníkov konania

192. LSEGH tvrdí, že Všeobecný súd porušil články 263  a 296 ZFEÚ, keď sa nevyjadril k žalobným dôvodom a porušil svoju povinnosť odôvodnenia, keď Všeobecný súd nahradil svoje vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie uvedeným v spornom rozhodnutí.

193. Komisia spochybňuje tieto tvrdenia a tvrdí, že Všeobecný súd správne potvrdil závery Komisie o nedostatočnom odôvodnení odchýlky z dôvodu administratívnej uskutočniteľnosti a že splnil svoju povinnosť odôvodnenia.

b)      Posúdenie

194. Ako som vysvetlila v bodoch 182 a 183 vyššie, keďže Všeobecný súd nesprávne potvrdil nesprávny výklad základnej vnútroštátnej právnej úpravy zo strany Komisie, je nevyhnutne nesprávna aj analýza Všeobecného súdu týkajúca sa tvrdení, ktoré mu predložili odvolatelia na prvom stupni s cieľom preukázať odôvodnenie (vrátane tohto) sporných výnimiek.

195. Napriek tomu, ak by Súdny dvor teoreticky posúdil tieto odvolacie dôvody, musel by ich nevyhnutne potvrdiť.

IV.    Návrh

196. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor:

1. zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 8. júna 2022, Spojené kráľovstvo a ITV/Komisia (T‑363/19 a T‑456/19, EU:T:2022:349);

2. zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti;

3. uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania, ako aj trovy prvostupňového konania.

---

1      Jazyk prednesu: angličtina.

---

2      Rozhodnutie z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

---

3      Úplné znenie časti 9A TIOPA je uvedené v prílohe A.3 odvolania Spojeného kráľovstva vo veci C‑555/22 P. Pozri znenie tohto zákona na https://www.legislation.gov.uk/ukpga/2010/8/contents/.

---

4      Identifikácia lokalizácie významných personálnych funkcií sa považuje za dobrý ukazovateľ toho, kde sa spravuje riziko spojené s aktívami, a za dobrý ukazovateľ lokalizácie aktív vytvárajúcich zisk.

---

5      Spojené kráľovstvo bolo v príslušnom čase stále členským štátom.

---

6      Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 2016, s. 1).

---

7      Pozri body 77, 78 a 80 až 83 napadnutého rozsudku.

---

8      Pozri bod 85 napadnutého rozsudku.

---

9      Pozri bod 86 napadnutého rozsudku.

---

10      Pozri bod 87 napadnutého rozsudku.

---

11      Pozri bod 88 napadnutého rozsudku.

---

12      Pozri body 89 a 90 napadnutého rozsudku.

---

13      Rozsudok veľkej komory z 12. septembra 2006 (C‑196/04, EU:C:2006:544, body 72 a 73; ďalej len „rozsudok Cadbury“).

---

14      Rozsudok veľkej komory z 8. novembra 2022, Fiat Chrysler Finance Europe/Komisia (C‑885/19 P a C‑98/19 P, EU:C:2022:859; ďalej len „rozsudok Fiat“).

---

15      Pozri rozsudok veľkej komory z 5. decembra 2023, Luxembursko a i./Komisia (C‑451/21 P a C‑454/21 P, EU:C:2023:948, body 76 a 77, ako aj citovaná judikatúra, ďalej len „rozsudok Engie“).

---

16      Rozsudok Fiat (bod 85.) Pozri tiež rozsudok Engie (bod 78).

---

17      Pozri rozsudok Engie (bod 79).

---

18      Pozri rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia (C‑559/12 P, EU:C:2014:217, bod 81).

---

19      Rozsudok Fiat (body 82 a 85).

---

20      Bod 46 a nasl. nižšie.

---

21      Rozsudok Fiat (bod 69, ako aj citovaná judikatúra). (Kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

---

22      Tamže (bod 71, ako aj citovaná judikatúra).

---

23      Rozsudok zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Španielsko/Komisia (C‑51/19 P a C‑64/19 P, EU:C:2021:793, bod 62 a citovaná judikatúra) (ďalej len „rozsudok World Duty Free“).

---

24      Tamže (bod 63).

---

25      Pozri tiež rozsudok Engie (body 112 a 118).

---

26      Rozsudok Engie (bod 119, ako aj citovaná judikatúra).

---

27      Tamže (body 111 a 120, ako aj citovaná judikatúra).

---

28      „Pri preskúmaní existencie selektívnej daňovej výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a na účely preukázania daňového zaťaženia, ktoré za bežných okolností musí znášať podnik, teda nemožno zohľadniť parametre a pravidlá, ktoré nepatria do dotknutého vnútroštátneho daňového systému, ibaže by na ne tento vnútroštátny daňový systém výslovne odkazoval“. (Kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

---

29      Pokiaľ ide o slovo „výslovný“, Súdny dvor ho použil v rozsudkoch Fiat a Amazon (rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Amazon.com a i., C‑457/21 P, EU:C:2023:985), ale nie v rozsudku Engie.

---

30      Rozsudok Engie (bod 121).

---

31      Pozri body 53 až 65 nižšie.

---

32      Pozri rozsudok World Duty Free (bod 63).

---

33      Pozri 1. časť týchto návrhov (body 67 až 115).

---

34      Pozri Projekt BEPS Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Inkluzívny rámec OECD/G20 pre BEPS, opatrenie 3 Kontrolovaná zahraničná spoločnosť, https://www.oecd.org/tax/beps/beps‑actions/action3/.

---

35      Pozri body 109 až 120 napadnutého rozsudku.

---

36      Pozri najmä body 85 a 87 napadnutého rozsudku.

---

37      Pozri jeho návrhy vo veci Andres (Heitkamp BauHolding v konkurze)/Komisia (C‑203/16 P, EU:C:2017:1017, bod 109).

---

38      Rozsudok z 28. júna 2018, Andres (Heitkamp BauHolding v konkurze)/Komisia (C‑203/16 P, EU:C:2018:505, body 101 až 103, ďalej len „rozsudok Andres“). Pozri tiež bod 55 vyššie.

---

39      Rozsudok World Duty Free (bod 94): „Použitie určitej legislatívnej techniky nemôže vnútroštátnym daňovým pravidlám umožňovať uniknúť kontrole stanovenej v oblasti štátnej pomoci Zmluvou o FEÚ, ani stačiť na stanovenie príslušného referenčného rámca na účely posúdenia podmienky týkajúcej sa selektívnosti, pretože v opačnom prípade by sa rozhodujúcim spôsobom uprednostnila forma štátnych zásahov pred ich účinkami.“ (Kurzívou zvýraznila generálna advokátka); a rozsudok Fiat (bod 70): „Legislatívna technika nemôže byť rozhodujúca na účely preukázania selektívnosti daňového opatrenia.“ Pozri tiež bod 92 rozsudku Andres.

---

40      Pozri OECD, Glosár daňových pojmov (webový archív OECD).

---

41      Pozri § 371BC ods. 3 písm. b) kapitoly 2 časti 9A TIOPA.

---

42      Pozri rozsudok World Duty Free (bod 63).

---

43      V právnej úprave CFC možno nájsť mnoho príkladov, ktoré sa opierajú o ustanovenia uvedené v iných častiach zákona o dani z príjmov právnických osôb. V kapitole 9, § 371IB ods. 1 a § IH ods. 1 odkazujú na ustanovenia uvedené v zákone o dani z príjmov právnických osôb z roku 2009. Kľúčové definície, ako napríklad „zdaniteľné celkové príjmy“ uvedené v § 371SB odkazujú na zákon o dani z príjmov právnických osôb z roku 2010. § 371SD‑SR obsahuje sériu „predpokladov týkajúcich sa [dane z príjmov právnických osôb]“, ktoré uplatňujú pravidlá prevzaté z právnej úpravy o dani z príjmov právnických osôb. Kapitola 21 časti 9A (Riadenie) vo veľkej miere čerpá z iných ustanovení, najmä z Finance Act 1998 (Finančný zákon z roku 1998). Kapitola 22 (Definície) často odkazuje na právnu úpravu o dani z príjmov právnických osôb.

---

44      Pozri poznámku pod čiarou 11 repliky Spojeného kráľovstva pred Všeobecným súdom (tiež príloha A.9 k veci C‑555/22 P).

---

45      Pozri § 371IA ods. 10 písm. a).

---

46      GOETH, P., in: KOFLER et al. (ed.): CJEU – Recent developments in direct taxation 2021. 2022, Linde Digital.

---

47      Pozri rozsudok World Duty Free (bod 62).

---

48      Pozri body 58 až 65 vyššie.

---

49      „Interná príručka“ daňového úradu Spojeného kráľovstva (His Majesty’s Revenue & Customs, HMRC), okrem iného o CFC. Pozri časť INTM216800. Zdroj: https://www.gov.uk/hmrc‑internal‑manuals/international‑manual/intm190000 (ďalej len „príručka HMRC“).

---

50      Z § 371CB ods. 8 jasne vyplýva, že neobchodné finančné zisky, ktoré sa zdaňujú podľa kapitoly 9, sa nemôžu tiež zdaniť podľa kapitoly 5. Uplatní sa buď kapitola 9 alebo kapitola 5.

---

51      Výklad Spojeného kráľovstva je takisto v súlade s príručkou HMRC.

---

52      Pozri poznámku pod čiarou 50.

---

53      K tomuto vzťahu sa vrátim v bode 150 a nasl. nižšie.

---

54      Prvým prípadom je situácia, keď daňovník vlastní CFC, ktorá je stranou viacerých oprávnených úverových vzťahov, a ak by v súvislosti s niektorými oprávnenými úverovými vzťahmi v prípade, že by sa neuplatnil nárok podľa kapitoly 9, viac ako 25 % súvisiacich neobchodných finančných ziskov patrilo do kapitoly 5, ale ak by v súvislosti s inými oprávnenými úverovými vzťahmi CFC menej ako 25 % súvisiacich neobchodných finančných vzťahov nepatrilo do kapitoly 5. V takejto situácii by výber kapitoly 9 znížil daň CFC vo vzťahu k prvej kategórii oprávnených úverových vzťahov, ale zvýšil by ju vo vzťahu k druhej kategórii oprávnených úverových vzťahov. Daňovník si však nemôže vybrať, že kapitolu 9 uplatní len vo vzťahu k niektorým oprávneným úverovým vzťahom CFC, pretože v prípade, že si uplatní nárok, kapitola 9 sa uplatní vo vzťahu ku všetkým oprávneným úverovým vzťahom. Napriek tomu si racionálne uvažujúci daňovník môže stále vybrať, že uplatní tento nárok, ak sa domnieva, že to bude celkovo prínosné, a to s prihliadnutím na obidve kategórie oprávnených úverových vzťahov. Druhým prípadom je situácia, keď sa daňovník domnieva, že menej ako 25 % neobchodných finančných ziskov z oprávnených úverových vzťahov danej CFC patrí do kapitoly 5, ale daňový orgán Spojeného kráľovstva analýzu daňovníka spochybní. V takejto situácii sa daňovník môže racionálne rozhodnúť, že na CFC uplatní kapitolu 9, aby dosiahol istotu a vyhol sa nákladom spojeným so spochybnením veci s HMRC. V tomto prípade by 25 % príslušných neobchodných finančných ziskov spĺňalo kritériá na zdanenie CFC podľa kapitoly 9, aj keď z technického hľadiska môže mať daňovník pravdu, že menej ako 25 % by spĺňalo kritériá na zdanenie CFC podľa kapitoly 5.

---

55      Pozri bod 129 vyššie.

---

56      Pozri judikatúru citovanú v bode 63 vyššie.

---

57      Pozri najmä bod 129 vyššie.

---

58      Pozri rozsudok Fiat (body 70 a 72). Komisia a Všeobecný súd predovšetkým nezohľadnili rizikovú povahu právneho rámca stanoveného v časti 9A TIOPA.

---

59      ITV uvádza podobné tvrdenia v súvislosti s dôvodom týkajúcim sa určenia referenčného rámca.

---

60      Všeobecný súd opakovane vychádzal z predpokladu, že v prípade, že existujú významné personálne funkcie v Spojenom kráľovstve, všetky neobchodné finančné zisky, ktoré možno pripísať týmto významným personálnym funkciám, sú umelo odklonené zo Spojeného kráľovstva (pozri body 106, 139 až 143, 148 a 149, 150 až 154, 155 až 159, 162 až 165, 176 a 177, 179 a 180, 199 a 201).

---

61      Vzorka získaná z anonymizovaných údajov daňovníkov, ktorí vypracovali správy o významných personálnych funkciách, ktoré boli poskytnuté HMRC. ITV predložila správu spoločnosti Deloitte Všeobecnému súdu ako prílohu E1.

---

62      Mnohí daňovníci vykonali podrobné analýzy významných personálnych funkcií, aby zistili, či v tomto prípade skutočne dostali štátnu pomoc. Viacerí zistili, že hoci CFC boli založené s prepojeným kapitálom v Spojenom kráľovstve, žiadne podstatné významné personálne funkcie v Spojenom kráľovstve neexistovali. Z tohto dôvodu bola viac ako polovica žalôb o neplatnosť, ktoré boli pôvodne podané na Všeobecný súd, vzatá späť.

---

63      Pozri najmä bod 129 vyššie.

---

64      Pozri body 106 a 107 vyššie.

---

65      Pozri najmä body 113 až 115, ako aj 162 až 164 vyššie.

---

66      Pozri podobne rozsudok zo 16. septembra 2021, Komisia/Belgicko a Magnetrol International (C‑337/19 P, EU:C:2021:741, body 120 až 122).