1.

Ako je Súdnemu dvoru známe z iných konaní, niektoré úlohy v talianskom súdnictve vykonávajú honorárni sudcovia a prokurátori, z ktorých mnohí nie sú spokojní so svojimi pracovnými podmienkami. Ich práca je označovaná ako čestná funkcia, a preto sú do svojej funkcie vymenovaní len na obmedzené obdobie a sú odmeňovaní paušálne za prípad. Nie je im poskytovaná platená dovolenka, sociálna ochrana ani dôchodkové zabezpečenie. Rozsah ich práce, t. j. počet vybavených prípadov a kumulatívne trvanie ich funkcie, však zodpovedá trvalému zamestnaniu na plný úväzok. ( 2 ) Z tohto dôvodu už boli úspešní v predchádzajúcich návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, najmä pokiaľ ide o nárok na platenú dovolenku ( 3 ) a na sociálnu ochranu a dôchodkové zabezpečenie, ( 4 ) pretože sú v tomto ohľade znevýhodnení v porovnaní s riadnymi sudcami a prokurátormi.

2.

Taliansko v súčasnosti zaviedlo hodnotiace konanie honorárnych sudcov a prokurátorov v služobnom pomere, ktorý im umožňuje prejsť do trvalého pracovného pomeru s pevnou odmenou. Ak sa však zúčastnia na tomto postupe, musia sa vzdať všetkých ďalších nárokov vyplývajúcich z ich predchádzajúcej honorárnej činnosti. Toto vzdanie sa by zahŕňalo najmä práva vyplývajúce z práva EÚ, ktoré už uznal Súdny dvor, a všetky ďalšie práva vyplývajúce z práva EÚ, ako je napríklad vyššia odmena. V prípade, že ich pracovný pomer sa nezmení na takýto trvalý pracovný pomer, vnútroštátna právna úprava stanovuje namiesto nárokov, ktorých sa musia vzdať, nárok na paušálnu náhradu za predchádzajúce činnosti.

3.

V tomto konaní je potrebné objasniť, či príslušné ustanovenia práva Únie, najmä zákaz diskriminácie zamestnancov na dobu určitú, bránia tomuto povinnému vzdaniu sa nárokov založených na práve Únie.

4.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka primárneho práva Únie, ako aj smernice o pracovnom čase ( 5 ), rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas ( 6 ) a rámcovej dohody o práci na dobu určitú ( 7 ). Predmetom záujmu je však predovšetkým dohoda uvedená ako posledná.

5.

V doložke 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú sa stanovuje zásada zákazu diskriminácie zamestnancov na dobu určitú:

„Pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, pracovníci na dobu určitú nesmú byť voči porovnateľným stálym pracovníkom znevýhodňovaní len preto, že majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu určitú, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.“

6.

Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú zakazuje zneužívanie takých pracovných zmlúv:

7.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka obmedzenia nárokov do minulosti obsiahnutých v článku 29 ods. 1, 2, 3 a 5 Decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 116 z 13. júla 2017, ktorý bol nahradený článkom 1 ods. 629 zákona č. 234 z 30. decembra 2021:

„1.   Honorárni sudcovia [a prokurátori] ( 8 ), ktorí sú v služobnom pomere v okamihu nadobudnutia účinnosti tohto Decreto legislativo [legislatívny dekrét], môžu byť na základe žiadosti v tomto služobnom pomere potvrdení do dosiahnutia veku 70 rokov.

2.   Honorárni sudcovia [a prokurátori], ktorí sú v služobnom pomere v okamihu nadobudnutia účinnosti tohto dekrétu a ktorí nie sú vo svojom služobnom pomere potvrdení, pretože nepodali žiadosť alebo neprešli hodnotiacim konaním uvedeným v odseku 3, majú s výhradou možnosti odmietnutia nárok na náhradu vo výške 2500 eur pred zdanením za každý rok služby, v ktorom sa zúčastnili na zasadnutiach aspoň 80 dní, a 1500 eur pred zdanením za každý rok služby, v ktorom sa zúčastnili na zasadnutiach menej ako 80 dní, a v každom prípade najviac 50000 eur pred zdanením. Doba služobného pomeru presahujúca šesť mesiacov sa na účely výpočtu odmeny splatnej za predchádzajúce obdobie považuje za jeden rok. Prijatie odmeny má za následok vzdanie sa všetkých ďalších nárokov akejkoľvek povahy vyplývajúcich z ukončeného honorárneho služobného pomeru.

…

5.   Žiadosť o účasť na hodnotiacom konaní podľa odseku 3 má za následok vzdanie sa všetkých ďalších nárokov akejkoľvek povahy vyplývajúcich z predchádzajúceho honorárneho služobného vzťahu bez toho, aby bol dotknutý nárok na náhradu uvedený v odseku 2 v prípade, že nedôjde k potvrdeniu služobného pomeru.

…“

8.

V súlade s článkom 29 ods. 4 Decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 116 pozostáva hodnotiace konanie z ústnej skúšky v trvaní najviac pol hodiny, ktorá sa týka prípadu z praxe v oblasti, v ktorej uchádzači vykonávali honorárnu činnosť.

9.

Článok 29 ods. 6 Decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 116 stanovuje, že honorárni sudcovia, ktorí sú potvrdení vo funkcii na základe hodnotiaceho konania a rozhodnú sa vykonávať výlučne túto funkciu, sú odmeňovaní v súlade s určitými kolektívnymi zmluvami pre administratívnych zamestnancov súdnictva. Odsek 7 obsahuje úpravu odmeňovania na rovnakom základe pre potvrdených honorárnych sudcov a prokurátorov, ktorí chcú okrem svojej funkcie vykonávať aj iné činnosti.

10.

Žalobkyňa je honorárnou prokurátorkou na talianskej prokuratúre. Má rovnaké právne a ekonomické postavenie ako zodpovedajúci honorárni sudcovia s rozhodovacími funkciami, ktorí boli predmetom predchádzajúcich rozhodnutí Súdneho dvora ako zmierovací sudcovia.

11.

Žalobkyňa pred vnútroštátnym súdom tvrdí, že funkciu honorárnej prokurátorky vykonávala bez prerušenia od 4. apríla 2001 a jej výkon funkcie bol viackrát predĺžený alebo potvrdený zákonom až do 31. mája 2024.

12.

V konaní vo veci samej požaduje dodatočnú odmenu za účasť na desiatich pojednávaniach v trestných veciach. Za každé z týchto pojednávaní dostala od žalovaných, Ministero della giustizia (Ministerstvo spravodlivosti, Taliansko) a Ministero dell’Economia e delle Finanze (Ministerstvo hospodárstva a financií, Taliansko) odmenu v celkovej výške 98 eur. Z týchto súm boli odpočítané dane, ale neboli zaplatené žiadne príspevky na sociálne zabezpečenie; tieto príspevky musela žalobkyňa zaplatiť príslušným inštitúciám na vlastné náklady.

13.

Vnútroštátny súd vychádza z toho, že zodpovedajúca hrubá výška odmeny sudcu z povolania, ktorý pôsobí ako prokurátor, je 248 eur na deň. Okrem toho štát platí za každého sudcu z povolania príspevky na sociálne zabezpečenie príslušným inštitúciám.

14.

Žalobkyňa preto žiada, aby bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť dodatočnú sumu 150 eur za každé z uvedených pojednávaní.

15.

Ako honorárna prokurátorka je žalobkyňa zamestnaná na dobu určitú a jej postavenie je porovnateľné so sudcom zamestnaným na plný úväzok na dobu neurčitú, ktorý pôsobí ako prokurátor. Žalobkyňa uskutočňuje najmä vyšetrovacie úkony a zúčastňuje sa na ústnych pojednávaniach v trestných veciach.

16.

Na základe spisu vo veci samej vnútroštátny súd potvrdil, že žalobkyňa skutočne, a nie len príležitostne, vykonáva funkciu honorárnej prokurátorky, za čo dostáva odmenu. Uvádza tiež, že iný súd, Tribunale ordinario di Roma (súd v Ríme, Taliansko), už rozhodol, že žalobkyňa ako zamestnankyňa na dobu určitú v zmysle rámcovej dohody o práci na dobu určitú má nárok na náhradu škody z dôvodu opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú a rôznych nepriaznivých zaobchádzaní. Podľa týchto informácií však to, či došlo k diskriminácii, pokiaľ ide o výšku odmeny, nie je predmetom tohto iného rozhodnutia.

17.

Po tom, čo žalobkyňa podala žiadosť o účasť na hodnotiacom konaní podľa článku 29 Decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 116 z 13. júla 2017, bola zo zákona donútená vzdať sa všetkých ďalších nárokov akéhokoľvek druhu vyplývajúcich z honorárneho služobného vzťahu.

18.

Vnútroštátny súd chápe toto vzdanie sa nároku tak, že bráni uplatnenému nároku, a preto žiada Súdny dvor, aby odpovedal na túto otázku:

Majú sa článok 288 ZFEÚ, články 17, 31, 34 a 47 Charty základných práv Európskej únie a článok 7 smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, doložka 4 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas a tiež doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ako sa stanovuje v článku 29 legislatívneho dekrétu č. 116 z 13. júla 2017 v znení článku 1 ods. 629 zákona č. 234 z 30. decembra 2021, z ktorej vyplýva automatické ex lege vzdanie sa všetkých nárokov týkajúcich sa vykonávania uvedených smerníc, vrátane straty akejkoľvek ďalšej mzdovej, pracovnej a sociálnej ochrany zaručenej právom Únie

19.

Talianska republika a Európska komisia predložili písomné pripomienky a rovnako ako žalobkyňa vo veci samej predniesli svoje vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa konalo na jej žiadosť 1. februára 2024.

20.

S cieľom odpovedať na návrh na začatie prejudiciálneho konania najprv stručne rozoberiem jeho prípustnosť, následne vymedzím problematiku, ktorá je relevantná pre rozhodnutie vo veci a nakoniec rozoberiem, či je ustanovenie o vzdaní sa nárokov v súlade s právom Únie.

21.

Podobne ako v iných konaniach týkajúcich sa nárokov honorárnych sudcov a prokurátorov podľa práva EÚ Taliansko tvrdí, že konanie je „vykonštruované“, pretože žalobkyňa uplatňuje len časť svojho potenciálneho nároku, aby ho mohla uplatniť u honorárneho zmierovacieho sudcu, ktorý je príslušný len na konanie o drobných pohľadávkach. Ten však mal záujem na výsledku veci, a preto nebol dostatočne nezávislý. Keďže však Súdny dvor už tieto námietky v podobných konaniach zamietol, ( 9 ) nemožno im vyhovieť ani v tomto konaní.

22.

Predmet návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa však musí spresniť.

23.

Žalobkyňa vo veci samej je honorárna prokurátorka. Ak chce naďalej vykonávať svoju funkciu, musí byť potvrdená vo funkcii v hodnotiacom konaní podľa článku 29 Decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 116. Ide o ústnu skúšku týkajúcu sa otázok súvisiacich s jej honorárnou činnosťou.

24.

V súlade s článkom 29 ods. 5 však jej žiadosť o účasť v tomto konaní viedla k vzdaniu sa všetkých ďalších nárokov akéhokoľvek druhu vyplývajúcich z predchádzajúceho honorárneho služobného vzťahu. Vnútroštátny súd a ja chápeme toto vzdanie sa nárokov tak, že sa týka nárokov, ktoré presahujú paušálne náhrady za prípady, ktorými boli doteraz odmeňovaní honorárni sudcovia a prokurátori. Vzdanie sa práva by sa teda vzťahovalo aj na dodatočné odmeny uplatnené vo veci samej, ako aj na nároky na náhradu mzdy za dovolenku, na sociálne zabezpečenie a dôchodkové dávky, ktoré už Súdny dvor uznal.

25.

Iba v prípade neúspechu v tomto hodnotiacom konaní môže žalobkyňa uplatniť nároky na paušálne náhrady podľa článku 29 ods. 2 Decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 116. Tieto nároky vychádzajú z dĺžky a rozsahu jej honorárnej činnosti v minulosti, ale nie z presného rozsahu pohľadávok, ktoré by mohla prípadne uplatniť a vymáhať podľa práva Únie.

26.

Ak však bude žalobkyňa na základe hodnotiaceho konania potvrdená vo svojej funkcii, bude ju môcť vykonávať až do dosiahnutia veku 70 rokov a bude dostávať odmenu podľa platovej tabuľky pre niektorých iných zamestnancov v súdnictve. V tomto prípade však talianska právna úprava vylučuje ďalšie nároky za predchádzajúce činnosti.

27.

Cieľom návrhu na začatie prejudiciálneho konania je objasniť, či je toto ustanovenie o vzdaní sa nárokov neprípustné, najmä z dôvodu porušenia smernice 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, doložky 4 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas a doložky 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú. Hoci porušenie týchto ustanovení môže v zásade viesť k nárokom honorárnych sudcov, ( 10 ) konanie pred vnútroštátnym súdom sa netýka pracovného času, najmä nie nároku na platenú dovolenku, ani pracovného pomeru na kratší pracovný čas.

28.

Naopak vnútroštátny súd konštatuje, že žalobkyňa je pracovníčkou na dobu určitú, ktorá sa domáha vyššej odmeny za desať trestných konaní, na ktorých sa zúčastnila ako zástupkyňa prokuratúry.

29.

Podľa vnútroštátneho súdu by tieto nároky mohli vyplývať zo skutočnosti, že žalobkyňa je v porovnateľnej situácii ako riadny prokurátor vykonávajúci rovnakú činnosť. Za každé pojednávanie však dostala 98 eur, zatiaľ čo riadni prokurátori by dostali približne 248 eur za deň a štát by tiež zaplatil príspevky na sociálne zabezpečenie príslušným inštitúciám.

30.

Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú však zakazuje, aby pracovníci na dobu určitú boli voči porovnateľným stálym pracovníkom znevýhodňovaní len preto, že majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu určitú, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.

31.

Tým, či a do akej miery sú rozdiely v odmenách odôvodnené, sa vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nezaoberá.

32.

Súdny dvor však už vyjadril pochybnosti o tom, či honorárni sudcovia musia v plnej miere požívať rovnaké podmienky zamestnávania ako riadni sudcovia. Nemožno vylúčiť, že priaznivejšie podmienky zamestnávania riadnych sudcov vrátane vyšších odmien sú odôvodnené na základe výberového konania a úloh, ktorými sú poverení. ( 11 ) Dokonca som vyjadrila pochybnosti o porovnateľnosti týchto dvoch skupín, pokiaľ ide o odmeňovanie. ( 12 )

33.

Podľa dostupných informácií sa zdá byť skôr otázkou, do akej miery je rozdielne zaobchádzanie s týmito dvoma skupinami odôvodnené. ( 13 ) Zákaz diskriminácie totiž vyžaduje nielen to, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rôznym spôsobom a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnakým spôsobom, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. ( 14 ) Rozdiel v zaobchádzaní musí byť primeraný cieľu, ktorý príslušné zaobchádzanie sleduje. ( 15 ) Súdny dvor už rozhodol, že vylúčenie akéhokoľvek nároku na dovolenku, ako aj akejkoľvek formy sociálnoprávnej ochrany a podpory pre zmierovacích sudcov, nemožno pripustiť, ( 16 ) bez toho, aby sa vyžadovalo, aby sa tieto nároky priznávali v rovnakom rozsahu ako pre riadnych sudcov.

34.

Pokiaľ ide o odmeňovanie, doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú by mohla umožniť, aby riadni sudcovia a prokurátori dostávali vyšší plat ako honorárni funkcionári. To však nevylučuje možnosť, že honorárni funkcionári dostávajú v porovnaní s nimi príliš nízke odmeny, a preto môžu požadovať primerané zvýšenie v súlade s týmto ustanovením. V tomto ohľade by odmeňovanie do budúcnosti pre honorárnych sudcov a prokurátorov, ktorí sú natrvalo potvrdení vo svojej funkcii na základe hodnotiaceho konania, mohlo byť aspoň referenčným bodom pre to, aké odmeňovanie považuje taliansky zákonodarca za primerané pre túto činnosť. ( 17 )

35.

Vnútroštátny súd však Súdnemu dvoru žiadnu takto formulovanú otázku nepredkladá. Je to logické aj preto, že Súdny dvor – ako už bolo uvedené – sa už zaoberal otázkou porovnateľnosti honorárnych a riadnych sudcov v Taliansku a odôvodnením rozdielneho zaobchádzania, pričom konečné rozhodnutie ponechal na vnútroštátne súdy. ( 18 ) Keďže z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplývajú žiadne nové aspekty týkajúce sa porovnania oboch skupín sudcov v porovnaní s týmito predchádzajúcimi konaniami, od takejto otázky by nebolo možné očakávať, že prinesie nové poznatky.

36.

Keďže cieľom návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je (alebo nemôže byť) objasniť, či alebo do akej miery sa nižšia odmena žalobkyne má považovať za neodôvodnene menej priaznivé zaobchádzanie v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, nie je ani zrejmé, aký význam možno pripisovať článku 31 Charty, teda právu na spravodlivé a primerané pracovné podmienky, a článku 34, teda právu na sociálne zabezpečenie a [sociálnu] pomoc.

37.

V zásade je však relevantný článok 17 Charty, právo na vlastníctvo, a článok 47, v rozsahu, v akom odsek 1 chráni právo na účinný prostriedok nápravy. Napadnuté talianske nariadenie o vzdaní sa nárokov je totiž spôsobilé zasiahnuť do existujúcich práv a ich vymáhania. No rovnako ako článok 288 ZFEÚ, ktorý je tiež uvedený v otázke, sú tieto ustanovenia už dostatočne konkretizované v doložke 4 bode 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú v spojení so zásadou efektivity, takže nie je potrebné sa nimi osobitne zaoberať.

38.

Zostáva teda objasniť, či doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú a zásada efektivity bránia vzdaniu sa nárokov stanovenému v talianskom práve pre honorárnych sudcov pri podávaní žiadosti o účasť na hodnotiacom konaní s cieľom získať trvalý pracovný pomer pre neodôvodnene menej priaznivé zaobchádzanie oproti riadnym sudcom.

39.

Vo veci samej si žalobkyňa uplatňuje nároky z dôvodu, že ako honorárna prokurátorka zamestnaná na dobu určitú dostávala nižšiu odmenu ako riadny prokurátor. Podľa jej názoru ide o diskrimináciu, ktorá je nezlučiteľná s doložkou 4 bodom 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú.

40.

Najprv načrtnem povahu nárokov podľa doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, následne účinky talianskeho ustanovenia o vzdaní sa nárokov z hľadiska zásady efektivity a nakoniec sa budem zaoberať judikatúrou týkajúcou sa doložky 5 rámcovej dohody, ktorá je podľa tvrdenia Talianska základom ustanovenia o vzdaní sa nárokov.

41.

Podľa doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, pracovníci na dobu určitú nesmú byť voči porovnateľným stálym pracovníkom znevýhodňovaní len preto, že majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu určitú, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.

42.

Toto ustanovenie má priamy účinok, a preto ho možno uplatniť voči členskému štátu ako zamestnávateľovi. ( 19 ) Vzťahuje sa na pracovnoprávne podmienky vrátane odmeňovania, ako aj dôchodkového zabezpečenia, ktoré závisia na pracovnoprávnom vzťahu. ( 20 )

43.

Ak sú zamestnanci na dobu určitú bez objektívneho dôvodu znevýhodnení z hľadiska odmeňovania v porovnaní s porovnateľnými zamestnancami na dobu neurčitú, doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú môže slúžiť ako základ pre požiadavku, aby bola pracovníkovi na dobu určitú poskytnutá časť odmeny za odpracované roky, ktorá je podľa vnútroštátneho práva vyhradená iba pre pracovníkov na dobu neurčitú. ( 21 )

44.

Ako už bolo uvedené, talianske súdy musia v zásade objasniť, či a prípadne v akom rozsahu môžu honorárni prokurátori uplatniť takýto nárok. ( 22 ) Na druhej strane návrh na začatie prejudiciálneho konania vychádza z predpokladu, že takéto nároky existujú, a týka sa obmedzení ich súdneho vymáhania.

45.

Právo Únie neobsahuje žiadne ustanovenia o vymáhaní takejto pohľadávky, takže členské štáty majú v tomto ohľade procesnú autonómiu. Uplatňujú sa však zásady ekvivalencie a efektivity. Najmä vnútroštátne predpisy nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity). ( 23 )

46.

Článok 29 Decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 116 úplne neznemožňuje uplatnenie akéhokoľvek nároku podľa doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú. Ak dotknuté osoby nepodajú žiadosť o účasť na hodnotiacom konaní ani neprijmú paušálnu náhradu podľa článku 29 ods. 2 prvej vety po skončení honorárnej činnosti, ustanovenia o vzdaní sa nárokov podľa článku 29 ods. 5 alebo článku 29 ods. 2 tretej vety nebránia žalobe o ďalšie nároky podľa doložky 4 bodu 1.

47.

Ak sa honorárni sudcovia alebo prokurátori nezúčastňujú na hodnotiacom konaní a prijímajú len paušálnu náhradu podľa článku 29 ods. 2 prvej vety Decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 116, zdá sa, že ustanovenie o vzdaní sa nárokov podľa tretej vety je tiež nenapadnuteľné. V tomto prípade sa oprávnené osoby, ktoré sú napokon profesionálnymi právnikmi, dobrovoľne vzdávajú práva na uplatnenie nárokov, ktoré môžu mať väčší rozsah.

48.

Na druhej strane honorárni sudcovia alebo prokurátori, ktorí sa zúčastňujú na hodnotiacom konaní, ale nie sú potvrdení vo svojej funkcii, sa pre paušálnu náhradu podľa článku 29 ods. 2 prvej vety Decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 116 nerozhodujú dobrovoľne. Ich cieľom je práve naopak pokračovať v práci v súdnictve.

49.

Napriek tomu nemožno vylúčiť, že táto paušálna náhrada spĺňa požiadavky zásady efektivity.

50.

Treba nesporne usudzovať, že náhrada vo výške 2500 eur alebo 1500 eur za každý rok predchádzajúcej činnosti môže byť nižšia ako nároky, ktoré si dotknuté osoby môžu uplatniť podľa doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú a smernice o pracovnom čase. Okrem nárokov na vyššiu odmenu uplatnených v konaní vo veci samej, ktorých existencia a rozsah zatiaľ nie sú jasné, môžu byť zohľadnené aj už uznané nároky na náhradu mzdy za dovolenku, ako aj nároky na sociálnu ochranu a dôchodkové zabezpečenie. Už samotný nárok na náhradu mzdy za dovolenku za kalendárny rok v prípade práce na plný úväzok by mohol byť vyšší ako táto náhrada. ( 24 )

51.

Pri prijímaní náhrady podľa článku 29 ods. 2 prvej vety Decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 116 však dotknuté osoby nemusia začať súdne konanie a žiadna premlčacia lehota na nároky sa – zjavne – nezohľadňuje. V dôsledku toho môže byť celková suma náhrady v mnohých prípadoch podstatne vyššia ako nároky, ktoré by si dotknuté osoby mohli ešte uplatniť podľa doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú a smernice o pracovnom čase.

52.

Takáto štandardizácia nárokov na náhradu škody môže byť odôvodnená administratívnym zjednodušením a právnou istotou, keďže komplexné preskúmanie všetkých jednotlivých prípadov by si vyžadovalo značné úsilie a ťažkosti. ( 25 ) Zohľadnenie takýchto aspektov je neoddeliteľnou súčasťou zásady efektivity, keďže tá nevyžaduje neobmedzenú vymáhateľnosť nárokov na základe práva EÚ, ale len zabraňuje nadmernej komplikovanosti. Táto zásada teda umožňuje stanoviť primerané lehoty na podanie žalôb z dôvodu právnej istoty. ( 26 )

53.

Je však na vnútroštátnych súdoch, aby s konečnou platnosťou posúdili, či paušálna náhrada v spojení s povinným vzdaním sa práva podľa článku 29 Decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 116 nadmerne sťažuje výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie, t. j. či v dôsledku toho nie je primeraná. Pritom musia zohľadniť všetky relevantné okolnosti, ako napríklad premlčanie alebo rozsah prípadných ďalších nárokov na odmeny.

54.

Podľa informácií poskytnutých na ústnom pojednávaní však takmer všetci honorárni sudcovia a prokurátori, ktorí sa zúčastnili na hodnotiacom konaní, vrátane žalobkyne, boli doteraz potvrdení vo svojej funkcii. Nepoberajú žiadne paušálne náhrady podľa článku 29 ods. 2 prvej vety Decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 116, a preto sa v súlade s článkom 29 ods. 5 účasťou na hodnotiacom konaní úplne vzdali akýchkoľvek ďalších nárokov vyplývajúcich z ich predchádzajúcej honorárnej činnosti.

55.

Toto vynútené vzdanie sa nárokov podľa práva Únie, najmä nárokov založených na doložke 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, je v súlade so zásadou efektivity len vtedy, ak potvrdení žiadatelia dostanú primeranú náhradu.

56.

Uchádzači, ktorí budú potvrdení vo svojej funkcii, budú mať značné výhody, pretože budú môcť pracovať za pevne stanovenú odmenu až do dosiahnutia veku 70 rokov, t. j. prakticky neobmedzene. Prima facie sú však tieto pracovné podmienky len protiplnením za ich budúcu prácu v súdnictve.

57.

Taliansko však zastáva názor, že to zahŕňa primeranú kompenzáciu. Svedčí o tom najmä skutočnosť, že pracovné podmienky pre potvrdených uchádzačov sa nevzťahujú na novovymenovaných honorárnych sudcov a prokurátorov.

58.

Na druhej strane žalobkyňa vierohodne tvrdí, že budúca odmena nepredstavuje dostatočnú náhradu, najmä pokiaľ ide o jej dôchodkové zabezpečenie, keďže dĺžka zostávajúceho obdobia činnosti nebude stačiť na nadobudnutie nároku na starobný dôchodok. Komisia tiež žiada, aby bola kompenzácia viac zosúladená s nevýhodami, ktoré utrpela v minulosti.

59.

Súdny dvor nemôže posúdiť, ktoré z týchto dvoch stanovísk je správne, pretože nemá potrebné informácie. Aj o otázke, či podmienky zamestnania uchádzačov potvrdených v ich funkcii obsahujú primeranú kompenzáciu za povinné vzdanie sa ďalších práv vyplývajúcich z práva EÚ na základe ich predchádzajúcej činnosti, musia preto rozhodnúť vnútroštátne súdy.

60.

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Taliansko, nič iné nevyplýva ani z judikatúry týkajúcej sa nárokov na náhradu škody v prípade porušenia doložky 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú.

61.

V doložke 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú sa od členských štátov vyžaduje, aby prijali opatrenia na zabránenie zneužívania prostredníctvom opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú. V prípade takéhoto zneužívania sa preto musia prijať primerané, dostatočne účinné a odstrašujúce opatrenia na to, aby bola zaručená úplná účinnosť noriem prijatých s cieľom vykonať rámcovú dohodu. ( 27 )

62.

V súvislosti so sektorom školstva Súdny dvor uviedol, že po zákonnej zmene pracovného pomeru na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú sa nevyžaduje žiadna ďalšia sankcia za zneužívanie pracovných pomerov na dobu určitú. ( 28 ) V takomto prípade najmä nie je potrebné poskytnúť dotknutým osobám dodatočnú finančnú náhradu. ( 29 )

63.

Na prvý pohľad sa zdá, že táto judikatúra korešponduje so súčasným ustanovením o vzdaní sa nárokov, keďže bráni len tým honorárnym prokurátorom v uplatňovaní nárokov z minulosti, ktorých pracovný pomer na dobu určitú sa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú.

64.

Pri bližšom skúmaní je však zrejmé, že túto judikatúru nemožno preniesť, pretože nároky podľa doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú majú úplne iný charakter ako nároky na náhradu podľa doložky 5.

65.

Nároky podľa doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody sú založené na zákaze diskriminácie, a preto sa ich rozsah osobitne určuje porovnaním znevýhodnenej a privilegovanej skupiny. Ako zdôrazňuje žalobkyňa, takéto nároky neboli predmetom uvedenej judikatúry týkajúcej sa sektora školstva.

66.

Na druhej strane „nároky na náhradu“ z dôvodu porušenia doložky 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú z takéhoto porovnania nevyplývajú. Nenahrádza sa ani žiadna škoda, keďže rozsah škody spôsobenej zneužitím pracovných zmlúv na dobu určitú sa zvyčajne nedá určiť. ( 30 ) Ide skôr o sankčné opatrenia, ktoré majú zabrániť zneužívaniu pracovných zmlúv na dobu určitú. Výber sankčných opatrení je však na voľnej úvahe členských štátov, pokiaľ tieto opatrenia účinne bojujú proti zneužívaniu. ( 31 )

67.

Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú sa preto môže uplatňovať aj priamo, ( 32 ) zatiaľ čo pre doložku 5 bod 1 to neplatí. ( 33 )

68.

Kombinácia premeny pracovných pomerov a nárokov na náhradu v prípade, že sa pracovný pomer nepremení, ako sa stanovuje v článku 29 Decreto legislativo (legislatívny dekrét) č. 116, je preto pravdepodobne účinným a vhodným opatrením na postihovanie zneužívania pracovných pomerov na dobu určitú honorárnych sudcov a prokurátorov v zmysle doložky 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú. Tento účinok tejto právnej úpravy však neodôvodňuje nevyhnutne úplné vylúčenie nárokov na základe doložky 4 bodu 1 za činnosti vykonávané v minulosti.

69.

Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor na návrh na začatie prejudiciálneho konania odpovedal takto:

Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je prílohou smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v zmysle zásady efektivity tak, že

pokiaľ táto honorárna prokurátorka patrí pod pojem „pracovníčka na dobu určitú“.