1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 24 bodu 1 prvej vety nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( 2 ).

2.

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi EM so sídlom v Nemecku a spoločnosťou Roompot Service BV so sídlom v Holandsku, ktorá prevádzkuje rekreačný komplex pozostávajúci z turistických ubytovacích zariadení, nachádzajúci sa v tomto členskom štáte, o vrátenie sumy zaplatenej za krátkodobé prenechanie užívania jedného z bungalovov v tomto komplexe spolu s úrokmi a nákladmi.

3.

Vysvetlím dôvody, pre ktoré sa predovšetkým domnievam, že spor sa týka zmiešanej zmluvy, ktorá v dôsledku toho nepatrí do výlučnej právomoci stanovenej nariadením č. 1215/2012 v oblasti nájmu nehnuteľností. Subsidiárne, ak by Súdny dvor rozhodol, že sporná zmluva patrí do pôsobnosti článku 24 bodu 1 prvej vety tohto nariadenia, domnievam sa, že žaloba podaná vo veci samej súvisí s touto zmluvou a patrí tiež do pôsobnosti tohto ustanovenia.

4.

Kapitola II oddiel 6 nariadenia č. 1215/2012 s názvom „Výlučná právomoc“ stanovuje v článku 24 bode 1:

„Výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko [alebo sídlo – neoficiálny preklad] účastníkov:

5.

EM s bydliskom v Nemecku si 23. júna 2020 na internetovej stránke spoločnosti Roompot Service ( 3 ) so sídlom v Holandsku rezervovala bungalov v rekreačnom komplexe Waterpark Zwartkruis ( 4 ) nachádzajúcom sa v tomto členskom štáte v Noardburgu na obdobie od 31. decembra 2020 do 4. januára 2021, a to pre skupinu deviatich osôb z viac ako dvoch rôznych domácností.

6.

Rezervácia za cenu 1902,80 eura, ktorú EM zaplatila v plnej výške, zahŕňala poskytnutie posteľnej bielizne a upratovanie na konci pobytu.

7.

Waterpark Zwartkruis je vodný park pozostávajúci z bungalovov nachádzajúcich sa priamo na okraji jazera, pričom každý dom má vlastné mólo. Za príplatok bolo možné prenajať si člny a kanoe.

8.

Roompot Service informovala EM e‑mailom pred jej príchodom a na jej žiadosť, že Waterpark Zwartkruis bol otvorený počas rezervačného obdobia napriek pandémii COVID‑19, ale že v súlade s holandskými právnymi predpismi je v ňom možné bývať len so svojou rodinou a najviac dvoma osobami z inej domácnosti v jednom bungalove. Okrem toho jej bolo navrhnuté, aby zmenila rezerváciu na pobyt na neskorší dátum.

9.

EM nevykonala pobyt a nezmenila svoju rezerváciu. Roompot Service jej vrátila sumu vo výške 300 eur.

10.

EM podala na Amtsgericht Neuss (Okresný súd Neuss, Nemecko) žalobu proti Roompot Service o vrátenie zostatku ceny vo výške 1602,80 eura spolu s úrokmi a nákladmi. Táto spoločnosť spochybnila medzinárodnú právomoc nemeckých súdov. Rozhodnutím z 1. októbra 2021 bola táto žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

11.

EM podala odvolanie na Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), ktorý sa pýta na výlučnú medzinárodnú právomoc holandských súdov na rozhodovanie vo veci samej v súlade s článkom 24 bodom 1 prvou vetou nariadenia č. 1215/2012.

12.

Tento súd uvádza, že z troch relevantných rozhodnutí Súdneho dvora týkajúcich sa nájmu rekreačných domov v zahraničí, ktoré vykladajú článok 16 bod 1 Dohovoru o súdnej právomoci a o výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach [neoficiálny preklad] ( 5 ), ktorého obsah zostal v podstate totožný v nariadení č. 1215/2012, teda z rozsudkov z 15. januára 1985, Rösler ( 6 ); z 26. februára 1992, Hacker ( 7 ), a z 27. januára 2000, Dansommer ( 8 ), vyplýva, že tieto zmluvy v zásade patria do výlučnej právomoci súdov miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Podľa Súdneho dvora výnimka existuje len vtedy, ak je zmluva zmiešanej povahy, tak, že obsahuje súbor plnení ako protiplnenie za celkovú cenu zaplatenú zákazníkom. ( 9 )

13.

Uvedený súd na jednej strane uvádza, že v prejednávanej veci sú doplnkovými službami ponuka na internetovej stránke spoločnosti Roompot Service v rubrike „informácie a poradenstvo“ rôznych bungalovov vybavených odlišným spôsobom, rezervácia pre EM, privítanie na mieste a odovzdanie kľúčov, poskytovanie posteľnej bielizne a upratovanie na konci pobytu. Podľa jeho chápania judikatúry Súdneho dvora tieto plnenia ako celok musia mať podstatný význam na to, aby sa zmluve priznala zmiešaná povaha.

14.

Na druhej strane podľa časti nemeckej právnej náuky majú menšie vedľajšie plnenia, akými sú údržba majetku alebo jeho upratovanie, zmena posteľnej bielizne alebo privítanie na mieste, menší význam, takže dodatočné plnenia, o ktoré ide vo veci samej, nepostačujú na to, aby bolo možné konštatovať existenciu zmiešanej zmluvy.

15.

Vnútroštátny súd tiež spresňuje, že Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) vykladal rozsudky Súdneho dvora odlišne. ( 10 ) Na základe rozsudku Hacker, ako aj rozsudku Dansommer sa tento súd domnieva, že určenie právomoci na základe článku 24 bodu 1 prvej vety nariadenia č. 1215/2012 závisí výlučne od otázky, či je profesionálna cestovná kancelária povinná poskytnúť na užívanie rekreačný dom patriaci tretej osobe. V takejto situácii by toto ustanovenie nebolo uplatniteľné. Naopak, ak profesionálna cestovná kancelária slúži len ako sprostredkovateľ nájmu uzavretej s vlastníkom, uvedené ustanovenie sa uplatní.

16.

Vnútroštátny súd má pochybnosti o zlučiteľnosti tohto výkladu s judikatúrou Súdneho dvora.

17.

Za týchto podmienok Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 24 bod l prvá veta nariadenia [č. 1215/2012] vykladať v tom zmysle, že na zmluvu medzi súkromnou osobou a komerčným prenajímateľom rekreačných domov o krátkodobom prenechaní užívania bungalovu v rekreačnom komplexe prevádzkovanom prenajímateľom, ktorá popri samotnom prenechaní užívania upravuje aj ďalšie služby ako záverečné upratovanie a poskytnutie posteľnej bielizne, sa nezávisle od toho, či je rekreačný bungalov vo vlastníctve prenajímateľa alebo vo vlastníctve tretej osoby, uplatňuje výlučná právomoc súdu miesta, na ktorom sa nachádza prenajatá nehnuteľnosť?“

18.

EM a Európska komisia predložili písomné pripomienky.

19.

Vnútroštátny súd sa v podstate pýta na relevantné kritériá, ktoré treba zohľadniť na účely kvalifikácie zmluvy o krátkodobom užívaní bungalovu v rekreačnom komplexe ako zmluvy o nájme nehnuteľnosti v zmysle článku 24 bodu 1 prvej vety nariadenia č. 1215/2012 alebo ako zmiešanej zmluvy týkajúcej sa súboru služieb.

20.

Ustanovenia článku 24 bodu 1 prvej vety tohto nariadenia sú rovnocenné s ustanoveniami článku 16 ods. 1, teraz článku 16 ods. 1 písm. a) ( 11 ) Bruselského dohovoru a článku 22 bodu 1 prvého odseku nariadenia (ES) č. 44/2001 ( 12 ), takže výklad, ktorý podal Súdny dvor, pokiaľ ide o tieto posledné uvedené ustanovenia, platí rovnako pre výklad prvých uvedených ustanovení. ( 13 )

21.

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora:

22.

V súlade s článkom 25 ods. 4 nariadenia č. 1215/2012 sa nemožno dohodou odchýliť od tejto výlučnej právomoci.

23.

Určenie právomoci vnútroštátnych súdov v oblasti nájmu rekreačného domu bolo predmetom troch rozsudkov Súdneho dvora, a to rozsudkov Rösler, Hacker a Dansommer ( 15 ), a dvoch legislatívnych zmien. ( 16 ) Tieto zmeny vytvorili výnimku z výlučnej právomoci stanovenej v článku 24 bode 1 prvej vete tohto nariadenia, ak obaja účastníci sporu majú bydlisko alebo sídlo v tom istom členskom štáte. ( 17 ) Treba však poznamenať, že legislatívna zmena, ktorou sa do článku 24 bodu 1 uvedeného nariadenia zaviedla druhá veta, úplne nesúvisí, pokiaľ ide o nájomné týkajúce sa ubytovania, s odôvodnením zásadného pravidla, o ktoré sa Súdny dvor snažil a ktoré bolo pripomenuté v bode 21 vyššie. ( 18 )

24.

Ide teda o režim, ktorý sa už takmer dvadsať rokov uplatňuje na krátkodobé turistické nájmy bez toho, aby vnútroštátne súdy doteraz Súdnemu dvoru oznámili nové výkladové ťažkosti.

25.

Z tejto judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že predpokladom uplatnenia článku 24 bodu 1 prvej vety nariadenia č. 1215/2012 je splnenie dvoch podmienok. V prvom rade je potrebné, aby sa spor týkal zmluvy o nájme nehnuteľného majetku v zmysle tohto ustanovenia. V druhom rade, ak je to tak, je potrebné, aby predmetom sporu boli práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Ak prvá podmienka nie je splnená, nie je potrebné preskúmať druhú podmienku.

26.

Z dvoch posledných rozsudkov Súdneho dvora, konkrétne z rozsudkov Hacker a Dansommer, vyplýva, že kvalifikácia zmluvy ako nájomnej zmluvy si vyžaduje neexistenciu vedľajších plnení vo vzťahu k hlavnej povinnosti týkajúcej sa užívania rekreačného domu. ( 19 )

27.

Otázky vnútroštátneho súdu vyplývajú z posúdenia zmluvných záväzkov vo veci samej v porovnaní so zmluvnými záväzkami uvedenými v rozsudku Hacker. Sú pripomenuté v bode 31 rozsudku Dansommer takto: „Zmluva, o ktorú šlo vo [veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Hacker], bola uzavretá medzi cestovnou kanceláriou a jej zákazníkom na mieste, na ktorom mali obaja svoje sídlo, resp. bydlisko, a aj keď plnenie zakotvené v tejto zmluve spočívalo v prenechaní užívania rekreačného domu na krátke obdobie, táto zmluva so sebou niesla aj ďalšie plnenia, ako napríklad informácie a poradenstvo, keď cestovná kancelária poskytuje zákazníkovi celý rad dovolenkových ponúk, ďalej rezervovanie ubytovania na obdobie zvolené zákazníkom, rezerváciu miest na prepravu, privítanie na mieste a prípadne poistenie stornovania zájazdu (rozsudok Hacker,… bod 14).“

28.

Podľa môjho názoru z týchto dvoch rozsudkov vyplýva, že na účely rozhodnutia o svojej právomoci musí súd posúdiť predmetný zmluvný vzťah v celom rozsahu a v jeho kontexte, aby určil, či jeho jediným cieľom je užívanie ubytovania alebo záväzok poskytnúť osobe ubytovanie spolu s plneniami vlastnými pre dovolenkový pobyt. ( 20 ) Služby, ako je upratovanie, poskytnutie bielizne, alebo iné služby, ktoré môžu byť poskytované v akomkoľvek ubytovaní prenajatom jednotlivcom alebo obchodníkom, nemajú podľa môjho názoru nijaký vplyv na kvalifikáciu zmluvy, keďže sú vedľajšie vo vzťahu k ubytovaniu.

29.

To isté platí pre otázku, či bol rekreačný dom prenajímaný zo strany majiteľa priamo alebo v jeho mene. Podľa môjho názoru Súdny dvor v rozsudku Dansommer nemal v úmysle zmeniť kritériá, ktoré treba zohľadniť na účely určenia medzinárodnej právomoci. ( 21 ) Zmluvný záväzok, ktorého predmetom je užívanie majetku, je dostatočný. ( 22 ) Predpokladá sa totiž, že prenajímateľ je oprávnený na tento účel. Nájomcovi rekreačného domu nesmie prislúchať overovať, kto je jeho vlastníkom, najmä či sa rozhodne podať žalobu na súd.

30.

Naopak, rovnako ako v rámci organizovaného pobytu ( 23 ) má poskytnutie ubytovania na mieste upravenom osobitne na dovolenku, akým je Waterpark Zwartkruis, prevádzkovaný spoločnosťou Roompot Service ( 24 ), osobitné vlastnosti, v prípade, že ich vnútroštátny súd uvedie, podľa môjho názoru odôvodňujú kvalifikáciu predmetnej zmluvy ako „zmiešanej zmluvy“.

31.

Po prvé, je totiž potrebné overiť, na akom základe bol vytvorený zmluvný vzťah. V prejednávanej veci vnútroštátny súd nepoukázal na existenciu nájomnej zmluvy, ako sa to písomne uzatvára v prípade ubytovania v jednotlivom dome ( 25 ), ani na jej obsah, najmä pokiaľ ide o podmienky zaplatenia celej ceny. Konkrétne nie je spresnené, či predmetom rezervácie bol vopred určený bungalov. ( 26 ) V rámci parku zloženého z budov, ktorý zahŕňa štandardizované ubytovacie zariadenia tvoriace homogénny celok a prípadne budovy na kolektívne užívanie, sa pritom záväzky užívania jedného zo zariadených ubytovaní javia tak, rovnako ako v hotelovom komplexe, že sú na vlastnú zodpovednosť prevádzkovateľa parku, ktorý obvykle vystupuje ako partner vo veci sťažností.

32.

Po druhé treba uviesť, že tento typ dovolenkového ubytovania je koncipovaný s ohľadom na ponuku organizácie pobytu ako celku. V prejednávanej veci vnútroštátny súd konštatoval, že prenajaté ubytovanie sa nachádza vo vodnom parku, ktorého zariadenia majú práve zabezpečiť osobám ubytovaným na mieste služby súvisiace s voľným časom. ( 27 ) V dôsledku toho z toho možno vyvodiť, že dovolenkár očakáva určitú úroveň pohodlia a poradenstvo, ktoré sa pri rezervácii takéhoto ubytovania aj propagujú. V tomto kontexte je podľa môjho názoru rozhodujúce postavenie obchodníka, organizátora pobytu v rekreačnom komplexe, ( 28 ) ako aj prípadné konštatovanie, že ponuka ubytovania je k dispozícii počas celého roka bez časového obmedzenia, pričom tieto kritériá umožňujú odlíšiť túto situáciu od situácie sezónnych nájmov.

33.

Po tretie celková cena pobytu ( 29 ) je tiež prvkom posúdenia, ktorý treba zohľadniť. Považujem totiž za potrebné zistiť, či zahŕňa náklady na viacero plnení alebo ponuku služieb predpokladaných v takom rekreačnom komplexe vzhľadom na ich kvalitu alebo veľkosť, čo by odôvodňovalo, že by táto cena nemala priamy vzťah s cenou nájmu len jedného ubytovania na miestnom trhu nájmu rekreačných ubytovaní patriacich jednotlivcom, ( 30 ) ale bola stanovená skôr v závislosti od štandardizovanej úrovne pohodlia, ako v hoteli. Nepodliehala by teda kogentnej právnej úprave porovnateľnej s právnou úpravou, ktorou sa môžu riadiť nájom bývania.

34.

V dôsledku toho zastávam názor, že vnútroštátnemu súdu prináleží overiť všetky zmluvné podmienky a osobitosti ponuky ubytovania na účely krátkodobého pobytu v takom rekreačnom parku, akým je v prejednávanej veci Waterpark Zwartkruis. Hľadanie súboru skutočností týkajúcich sa služieb prevádzkovateľa rekreačného parku, kvalifikovaného vnútroštátnym súdom ako „komerčný prenajímateľ rekreačných domov“, umožňuje prekročiť hranice stanovené kazuistickou analýzou, aká bola predložená na posúdenie Súdnemu dvoru alebo o ktorej sa diskutuje v právnej vede. ( 31 ) Okrem toho zabezpečuje dostatočnú predvídateľnosť.

35.

Takýto prístup je tiež prispôsobený rozmanitosti ponuky turistického ubytovania, ktorá sa vyvinula v mnohých členských štátoch. ( 32 ) V tejto súvislosti poznamenávam, že sa prejavuje prostredníctvom terminológie francúzskeho jazyka v tejto oblasti. Rozlišuje sa teda medzi rezidenčnými voľnočasovými parkami, turistickými ubytovaniami a prázdninovými dedinami v závislosti od druhu ubytovania alebo nájmu zariadeného ubytovania, ako je dom, byt, bungalov, mobilný rekreačný dom alebo ľahký rekreačný príbytok, a od druhu poskytovaných služieb súvisiacich s voľným časom.

36.

Okrem toho prístup k tomuto množstvu ponúk v súčasnosti nadobudol významný podiel v dôsledku rastúceho využívania rezervácií na internetových stránkach. ( 33 ) Napokon treba vziať do úvahy skutočnosť, že od prijatia rozhodnutí Súdneho dvora v rozsudkoch Rösler, Hacker a Dansommer sa kontext právnej úpravy a judikatúry v práve Únie výrazne zmenil v oblasti ochrany spotrebiteľov ( 34 ) a osobitne v oblasti dovoleniek. ( 35 ) Aj vo vnútroštátnom práve bolo možné prijať osobitné právne režimy týkajúce sa turistického ubytovania. ( 36 )

37.

V osobitnom rámci nájmu domov nachádzajúcich sa v rekreačných komplexoch sa mi teda odôvodnenie výlučnej právomoci súdov členských štátov v mieste, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorej užívanie je prenechané na krátke obdobie, ( 37 ) nezdá relevantné, čo svedčí v prospech odpovede vnútroštátnemu súdu v súlade so zásadou reštriktívneho výkladu článku 24 bodu 1 prvej vety nariadenia č. 1215/2012. ( 38 )

38.

Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby rovnako ako v rozsudku Hacker rozhodol, že článok 24 bod 1 prvá veta tohto nariadenia sa nevzťahuje na poskytnutie ubytovania obchodníkom v oblasti cestovného ruchu v rekreačnom komplexe na krátkodobé osobné užívanie, pričom zmluvný vzťah treba kvalifikovať ako „zmiešanú zmluvu“ v zmysle tejto judikatúry.

39.

Ak by však Súdny dvor dospel k záveru, že predmetná zmluva sa týka výlučne nájmu rekreačného domu, ako to bolo v rozsudku Dansommer, bolo by potrebné analyzovať návrh spoločnosti EM predložený vnútroštátnemu súdu.

40.

Žaloba EM je založená na tom, že v júni 2020 si rezervovala ubytovanie pre viac ako dve domácnosti zahŕňajúce celkovo deväť osôb, ale Roompot Service jej povolila zdržiavať sa tam od 31. decembra 2020 len so svojou rodinou a dvomi osobami inej domácnosti. ( 39 ) V návrhu na začatie prejudiciálneho konania je uvedené, že EM požaduje vrátenie „zvyšného nájomného“ po tom, čo Roompot Service vrátila časť sumy „nájomného“. ( 40 )

41.

V prejednávanej veci pojem „nájomné“ odkazuje na cenu pobytu, ktorá bola zaplatená v plnej výške. Nie je spresnené, či táto cena pokrývala osobitné náklady bez priameho vzťahu s užívaním ubytovania, ako napríklad rezervačné poplatky, čo by mohlo viesť k predpokladu čiastočnej náhrady poskytnutej EM. ( 41 )

42.

V prípade žaloby, ktorej predmetom je zaplatenie nájomného v zmysle protihodnoty práva užívať nehnuteľnosť, Súdny dvor rozhodol, že výlučná právomoc v oblasti nájmu nehnuteľností sa uplatní, ak sa predmet sporu priamo týka užívania prenajatej nehnuteľnosti. ( 42 )

43.

V rámci tohto právneho režimu si osobitnú pozornosť zaslúžia dve okolnosti prejednávanej veci. Po prvé sa mi nezdá, že by neexistencia užívania prenajatej nehnuteľnosti mohla zmeniť kvalifikáciu žaloby EM. Táto okolnosť ju v zásade nezbavuje povinností voči spoločnosti Roompot Service. Po druhé zmenu podmienok nájmu nehnuteľnosti treba analyzovať ako nedodržanie zmluvných záväzkov spoločnosťou Roompot Service, aj keby bola odôvodnená obmedzeniami uloženými v boji proti pandémii COVID‑19. ( 43 )

44.

Za týchto podmienok zastávam názor, že predmet sporu vo veci samej patrí do výlučnej právomoci súdov členského štátu, v ktorom sa prenajatý majetok nachádza. Inak by to mohlo byť len v prípade, ak by EM požadovala vo výške požadovanej sumy náhradu škody, ktorá nepriamo súvisí s užívaním prenajatej nehnuteľnosti. ( 44 )

45.

V dôsledku toho subsidiárne, ak by Súdny dvor rozhodol, že zmluva medzi EM a Roompot Service sa týka prenechania užívania rekreačného domu, domnievam sa, že pravidlo výlučnej právomoci stanovené v článku 24 bode 1 prvej vete nariadenia č. 1215/2012 by bolo takisto uplatniteľné z dôvodu, že predmetom sporu sú práva a povinnosti vyplývajúce z takejto zmluvy.

46.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), takto:

Článok 24 bod 1 prvá veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

sa má vykladať v tom zmysle, že:

do jeho pôsobnosti nepatrí zmluva, ktorou obchodník v oblasti cestovného ruchu poskytuje rekreačný dom v rekreačnom komplexe na krátke osobné užívanie;

subsidiárne, do jeho pôsobnosti patrí žaloba o vrátenie časti zaplatenej ceny v dôsledku zmeny podmienok zmluvy o nájme rekreačného domu jednou zo zmluvných strán.