This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62021CC0829
Opinion of Advocate General Richard de la Tour delivered on 23 March 2023.#TE and RU v Stadt Frankfurt am Main and Stadt Offenbach am Main.#Requests for a preliminary ruling from the Hessischer Verwaltungsgerichtshof and Verwaltungsgericht Darmstadt.#Reference for a preliminary ruling – Immigration policy – Status of third-country nationals who are long-term residents – Directive 2003/109/EC – Second subparagraph of Article 9(4), Article 14(1), second subparagraph of Article 15(4), Article 19(2) and Article 22 – Right of third-country nationals to long-term resident status in a Member State – Grant by the first Member State of a ‘long-term resident’s EU residence permit’ of unlimited duration – Third-country national absent from the territory of the first Member State for a period of more than six years – Consequent loss of entitlement to long-term resident status – Application for renewal of a residence permit issued by the second Member State pursuant to the provisions of Chapter III of Directive 2003/109/EC – Application rejected by the second Member State because of the loss of that entitlement – Conditions.#Joined Cases C-829/21 and C-129/22.
Návrhy prednesené 23. marca 2023 – generálny advokát J. Richard de la Tour.
TE a RU/Stadt Frankfurt am Main a EF/Stadt Offenbach am Main.
Návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Hessischer Verwaltungsgerichtshof a Verwaltungsgericht Darmstadt.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Prisťahovalecká politika – Postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom – Smernica 2003/109/ES – Článok 9 ods. 4 druhý pododsek, článok 14 ods. 1, článok 15 ods. 4 druhý pododsek, článok 19 ods. 2 a článok 22 – Právo štátnych príslušníkov tretích krajín na postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte – Udelenie ‚povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ‘ na neobmedzenú dobu prvým členským štátom – Štátny príslušník tretej krajiny neprítomný na území prvého členského štátu počas obdobia dlhšieho ako šesť rokov – Následná strata práva na postavenie osoby s dlhodobým pobytom – Žiadosť o obnovenie povolenia na pobyt vydaného druhým členským štátom na základe ustanovení kapitoly III smernice 2003/109/ES – Zamietnutie žiadosti druhým členským štátom z dôvodu straty tohto práva – Podmienky.
Spojené veci C-829/21 a C-129/22.
Návrhy prednesené 23. marca 2023 – generálny advokát J. Richard de la Tour.
TE a RU/Stadt Frankfurt am Main a EF/Stadt Offenbach am Main.
Návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Hessischer Verwaltungsgerichtshof a Verwaltungsgericht Darmstadt.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Prisťahovalecká politika – Postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom – Smernica 2003/109/ES – Článok 9 ods. 4 druhý pododsek, článok 14 ods. 1, článok 15 ods. 4 druhý pododsek, článok 19 ods. 2 a článok 22 – Právo štátnych príslušníkov tretích krajín na postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte – Udelenie ‚povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ‘ na neobmedzenú dobu prvým členským štátom – Štátny príslušník tretej krajiny neprítomný na území prvého členského štátu počas obdobia dlhšieho ako šesť rokov – Následná strata práva na postavenie osoby s dlhodobým pobytom – Žiadosť o obnovenie povolenia na pobyt vydaného druhým členským štátom na základe ustanovení kapitoly III smernice 2003/109/ES – Zamietnutie žiadosti druhým členským štátom z dôvodu straty tohto práva – Podmienky.
Spojené veci C-829/21 a C-129/22.
Court reports – general – 'Information on unpublished decisions' section
ECLI identifier: ECLI:EU:C:2023:244
JEAN RICHARD DE LA TOUR
prednesené 23. marca 2023 ( 1 )
Spojené veci C‑829/21 a C‑129/22
TE,
RU, zastúpená TE ako zákonným zástupcom,
proti
Stadt Frankfurt am Main (C‑829/21)
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hessischer Verwaltungsgerichtshof (Vyšší správny súd spolkovej krajiny Hessensko, Nemecko)]
a
EF
proti
Stadt Offenbach am Main (C‑129/22)
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Darmstadt (Správny súd Darmstadt, Nemecko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Smernica 2003/109/ES – Postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom – Článok 9 ods. 4 – Odňatie alebo strata postavenia – Článok 14 – Osoba s dlhodobým pobytom, ktorá získala právo na pobyt na území iného členského štátu, ako je ten, ktorý jej priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom – Obnovenie povolenia na pobyt v tomto členskom štáte – Podmienky“
I. Úvod
1. |
Tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 9 ods. 4 a článku 14 smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom ( 2 ), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011 ( 3 ). |
2. |
Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi TE, ghanskou štátnou príslušníčkou, a RU, jej dcérou narodenou v Nemecku, na jednej strane a Stadt Frankfurt am Main (mesto Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) na strane druhej vo veci C‑829/21, ako aj medzi EF, pakistanským štátnym príslušníkom, a Stadt Offenbach am Main (mesto Offenbach, Nemecko) vo veci C‑129/22. |
3. |
Tieto spory sa týkajú vo veci C‑829/21 odmietnutia príslušného cudzineckého úradu obnoviť povolenie na pobyt pre TE a udeliť povolenie na pobyt pre RU, jej maloleté dieťa, a vo veci C‑129/22 odmietnutia príslušného cudzineckého úradu obnoviť povolenie na pobyt pre EF, a to preto, že TE na jednej strane a EF na druhej strane stratili postavenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je osobou s dlhodobým pobytom v Taliansku z dôvodu ich neprítomnosti na území tohto členského štátu po dobu dlhšiu ako šesť rokov. |
4. |
Na žiadosť Súdneho dvora sa v týchto návrhoch zameriam na druhú prejudiciálnu otázku vo veci C‑829/21. ( 4 ) Touto otázkou sa od Súdneho dvora žiada, aby spresnil relevantný dátum, ktorý treba zohľadniť v rámci konania o obnovení povolenia na pobyt v inom členskom štáte, ako je ten, ktorý priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom, na účely posúdenia existencie tohto postavenia. |
5. |
V týchto návrhoch na záver mojej analýzy navrhnem Súdnemu dvoru, aby rozhodol, že v rámci konania o obnovení povolenia na pobyt v inom členskom štáte, ako je ten, ktorý priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, je relevantným dátumom, ktorý treba zohľadniť na účely posúdenia existencie tohto postavenia, dátum podania žiadosti o obnovenie a písomných dokladov, a nie dátum v priebehu správnej fázy preskúmania tejto žiadosti alebo prípadnej súdnej fázy napadnutia rozhodnutia o zamietnutí obnovenia. |
II. Právny rámec
A. Právo Únie
6. |
Odôvodnenie 21 smernice 2003/109 uvádza: „členský štát, v ktorom osoba s dlhodobým pobytom mieni vykonávať svoje právo na pobyt, by mal byť schopný preveriť, či dotknutá osoba spĺňa podmienky na zdržiavanie sa na jeho území…“ |
7. |
Na účely tejto smernice obsahuje jej článok 2 písm. b), c) a d) tieto vymedzenia pojmov:
|
8. |
Článok 8 uvedenej smernice, nazvaný „Povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – [EÚ]“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje: „1. Postavenie osoby s dlhodobým pobytom je trvalé s výhradou článku 9. 2. Členské štáty vydajú povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – [EÚ] osobám s dlhodobým pobytom. Povolenie je platné najmenej na dobu piatich rokov a obnovuje sa automaticky po uplynutí platnosti a ak sa to vyžaduje, na základe žiadosti.“ |
9. |
Článok 9 smernice 2003/109, nazvaný „Odňatie alebo strata postavenia“, v odsekoch 4 a 5 stanovuje: „4. Osoba s dlhodobým pobytom, ktorá sa zdržiava v inom členskom štáte v súlade s kapitolou III nie je naďalej oprávnená ponechať si postavenie osoby s dlhodobým pobytom, ktorý získala v prvom členskom štáte, ak je takéto postavenie priznané v inom členskom štáte podľa článku 23. V každom prípade po šiestich rokoch neprítomnosti na území členského štátu, ktorý priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom, príslušná osoba nie je naďalej oprávnená ponechať si postavenie osoby s dlhodobým pobytom v uvedenom členskom štáte. Odlišne od druhého pododseku, dotknutý členský štát môže ustanoviť, že na základe osobitných dôvodov si osoba s dlhodobým pobytom môže ponechať svoje postavenie v uvedenom členskom štáte v prípade neprítomnosti, za obdobie presahujúce šesť po sebe nasledujúcich mesiacov [rokov – neoficiálny preklad]. 5. So zreteľom na prípady uvedené… v ods. 4, členské štáty, ktoré priznali postavenie, zabezpečia jednoduchší postup na opätovné získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom. …“ |
10. |
Podľa článku 14 ods. 1 tejto smernice: „Osoba s dlhodobým pobytom získa právo na pobyt na území iného členského štátu, ako je ten, ktorý mu priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom na obdobie presahujúce tri mesiace za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v tejto kapitole.“ |
11. |
Článok 15 uvedenej smernice, nazvaný „Podmienky na pobyt v druhom členskom štáte“, stanovuje: „1. Osoba s dlhodobým pobytom je povinná čo najskôr a najneskôr do troch mesiacov po vstupe na územie druhého členského štátu požiadať príslušné orgány tohto členského štátu o povolenie na pobyt. … 4. K žiadosti sa priloží písomné potvrdenie podľa vnútroštátneho práva, že príslušná osoba spĺňa príslušné podmienky, ako aj povolenie na dlhodobý pobyt a platný cestovný doklad alebo ich overené kópie. …“ |
12. |
Článok 19 smernice 2003/109, nazvaný „Skúmanie žiadostí a vydávanie povolení na pobyt“, v odseku 2 stanovuje: „V prípade splnenia podmienok ustanovených v článkoch 14, 15 a 16…, druhý členský štát vydá osobe s dlhodobým pobytom obnoviteľné povolenie na pobytu. Toto povolenie na pobyt musí byť na základe podania žiadosti v prípade požiadavky, obnoviteľné po uplynutí platnosti. Druhý členský štát informuje prvý členský štát o svojom rozhodnutí.“ |
13. |
Článok 22 tejto smernice, nazvaný „Odňatie povolenia na pobyt a povinnosť readmisie“, v odseku 1 písm. b) stanovuje: „Kým štátny príslušník tretej krajiny nezískal postavenie osoby s dlhodobým pobytom môže druhý členský štát rozhodnúť o odmietnutí obnovenia alebo o odňatí povolenia na pobyt a môže uložiť dotknutej osobe a jej rodinným príslušníkom, v súlade s postupmi ustanovenými vnútroštátnym právom, vrátane postupov týkajúcich sa odsunu, opustiť jeho územie v týchto prípadoch: …
|
B. Nemecké právo
14. |
V § 38a Gesetz über den Aufenthalt, die Erwerbstätigkeit und die Integration von Ausländern im Bundesgebiet (zákon o pobyte, zárobkovej činnosti a integrácii cudzincov na spolkovom území) ( 5 ) z 25. februára 2008 v znení uplatniteľnom na spory vo veciach samých, nazvanom „Povolenie na pobyt pre osoby s dlhodobým pobytom v iných členských štátoch Európskej únie“, sa v odseku 1 stanovuje: „Cudzincovi, ktorý má v niektorom inom členskom štáte Európskej únie právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom, sa udelí povolenie na pobyt, ak sa chce zdržiavať na spolkovom území dlhšie ako 90 dní…“ |
15. |
V § 51 ods. 9 prvom pododseku bode 4 tohto zákona sa uvádza, že platnosť povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ zanikne len vtedy, keď sa cudzinec viac ako šesť rokov zdržiava mimo spolkového územia. |
16. |
V § 52 ods. 6 uvedeného zákona sa stanovuje, že povolenie na pobyt vydané podľa § 38a toho istého zákona sa v zásade musí zrušiť, ak cudzinec stratí právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v niektorom inom členskom štáte Únie. |
III. Skutkové okolnosti v sporoch vo veciach samých a prejudiciálne otázky
A. Vec C‑829/21
17. |
TE, ghanská štátna príslušníčka, vstúpila na nemecké územie 3. septembra 2013 z Talianska. |
18. |
Je držiteľkou povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ, ktoré bolo vydané v Taliansku a obsahuje údaje „illimitata“ (neobmedzená [platnosť]) a „Soggiornante di Lungo periodo – [UE]“ (osoba s dlhodobým pobytom – [EÚ]). |
19. |
V súlade s § 38a AufenthG jej cudzinecký úrad mesta Offenbach (Nemecko), ktorý bol v tom čase príslušný, udelil 5. decembra 2013 povolenie na pobyt s platnosťou na jeden rok. |
20. |
Dňa 5. augusta 2014 sa TE narodila RU, ktorá trpí veľmi vážnou vrodenou srdcovou chybou vyžadujúcou operácie a následné vyšetrenia, čo znemožnilo TE pokračovať v pracovnej činnosti. V tejto situácii TE musela začať poberať sociálne dávky, aby zabezpečila potreby svojej rodiny. |
21. |
Rozhodnutiami cudzineckého úradu mesta Offenbach z 30. januára 2015 boli zamietnuté žiadosti TE a RU podané 12. novembra 2014, v ktorých žiadali v príslušnom poradí o obnovenie a vydanie povolenia na pobyt, a to z dôvodu, že nemajú zabezpečené prostriedky na živobytie v súlade s § 5 ods. 1 bodom 1 AufenthG. TE a RU boli vyzvané, aby opustili nemecké územie a hrozil im odsun do Talianska alebo Ghany. |
22. |
Žalobu o uloženie povinnosti, ktorú podali proti týmto rozhodnutiam, Verwaltungsgericht Frankfurt am Main (Správny súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) rozsudkom z 20. novembra 2015 zamietol. |
23. |
TE a RU následne podali proti tomuto rozsudku návrh na pripustenie odvolania na Hessischer Verwaltungsgerichtshof (Vyšší správny súd spolkovej krajiny Hessensko, Nemecko). |
24. |
Rozhodnutím z 11. marca 2016 tento súd pripustil odvolanie z dôvodu, že mal vážne pochybnosti o dôvodnosti prvostupňového rozsudku vzhľadom na význam zdravotnej starostlivosti, ktorú potrebovala RU, čo je okolnosť, ktorá podľa uvedeného súdu môže predstavovať výnimku zo všeobecného pravidla stanoveného v § 5 ods. 1 bode 1 AufenthG. |
25. |
Od 1. novembra 2017 bolo konanie na vnútroštátnom súde prerušené. |
26. |
Dňa 7. septembra 2020 mesto Frankfurt nad Mohanom znovu otvorilo toto konanie. Tvrdí, že teraz už nie je možné udeliť TE povolenie na pobyt podľa § 38a AufenthG. Táto osoba sa totiž v Taliansku nezdržiavala už dlhšie ako šesť rokov a teda už nemala postavenie osoby s dlhodobým pobytom – EÚ. Povolenie na pobyt nemožno udeliť TE ani na základe § 9a AufenthG, pretože TE a RU žili v byte financovanom sociálnymi službami, čo nepredstavuje „primerané ubytovanie“ v zmysle tohto ustanovenia. |
27. |
Za týchto podmienok Hessischer Verwaltungsgerichtshof (Vyšší správny súd spolkovej krajiny Hessensko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
|
B. Vec C‑129/22
28. |
EF, pakistanský štátny príslušník, vstúpil na nemecké územie 1. apríla 2014 z Talianska. |
29. |
Je držiteľom povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom – EÚ, ktoré bolo vydané v Taliansku a obsahuje údaje „illimitata“ (neobmedzená [platnosť]) a „Soggiornante di Lungo periodo – [UE]“ (osoba s dlhodobým pobytom – [EÚ]). |
30. |
V súlade s § 38a AufenthG mu cudzinecký úrad Landkreis Offenbach (okres Offenbach, Nemecko), ktorý bol v tom čase príslušný, udelil 10. júla 2014 povolenie na pobyt s platnosťou na jeden rok. |
31. |
Toto povolenie na pobyt sa priebežne obnovovalo, naposledy aktuálne príslušným mestom Offenbach 28. mája 2019, a to až do 13. júla 2021. |
32. |
Žiadosť o obnovenie povolenia na pobyt podľa § 38a AufenthG, ktorú podal EF 17. marca 2021, bola rozhodnutím mesta Offenbach z 27. apríla 2021 zamietnutá v podstate preto, lebo EF stratil postavenie osoby s dlhodobým pobytom, keďže sa už viac ako šesť rokov nezdržiaval v Taliansku. |
33. |
Dňa 6. mája 2021 podal EF proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Verwaltungsgericht Darmstadt (Správny súd Darmstadt), v ktorej okrem iného žiada, aby mesto Offenbach obnovilo jeho povolenie na pobyt podľa § 38a AufenthG. |
34. |
Mesto Offenbach zotrváva na stanovisku uvedenom v jeho rozhodnutí z 27. apríla 2021, a to že EF stratil postavenie osoby s dlhodobým pobytom, keďže sa už viac ako šesť rokov nezdržiaval v Taliansku. |
35. |
Za týchto podmienok Verwaltungsgericht Darmstadt (Správny súd Darmstadt) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
|
36. |
Európska komisia predložila v oboch veciach písomné pripomienky. |
37. |
Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 8. novembra 2022 boli tieto veci spojené na účely ústnej časti konania a rozhodnutia Súdneho dvora. |
IV. Analýza
38. |
Svojou druhou otázkou in fine vo veci C‑829/21, na ktorú sa zameriam v týchto návrhoch v súlade so žiadosťou Súdneho dvora, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, aký má byť relevantný dátum, ktorý sa zohľadní pri posúdení existencie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v prvom členskom štáte na účely obnovenia povolenia na pobyt v druhom členskom štáte. |
39. |
Konkrétne sa tento súd pýta, či v rámci súdneho opravného prostriedku smerujúceho proti zamietnutiu obnovenia povolenia na pobyt v inom členskom štáte, ako je ten, ktorý priznal štátnemu príslušníkovi tretej krajiny postavenie osoby s dlhodobým pobytom, sa ako relevantný dátum použije dátum podania žiadosti o obnovenie povolenia na pobyt alebo dátum posledného rozhodnutia správneho orgánu alebo súdu týkajúceho sa tejto žiadosti. |
40. |
Na úvod chcem poznamenať, že z mechanizmu zavedeného smernicou 2003/109 vyplýva, že práve preto, že prvý členský štát priznal štátnemu príslušníkovi tretej krajiny postavenie osoby s dlhodobým pobytom podľa článku 4 tejto smernice, môže dotknutá osoba získať právo na pobyt na území druhého členského štátu. |
41. |
Článok 14 uvedenej smernice totiž stanovuje, že nadobudnutie postavenia osoby s dlhodobým pobytom dotknutou osobou v prvom členskom štáte je podmienkou získania práva na pobyt na území iných členských štátov a je nevyhnutné na získanie povolenia na pobyt v druhom členskom štáte. Právo na pobyt priznané v druhom členskom štáte je teda odvodené od postavenia osoby s dlhodobým pobytom v prvom členskom štáte. |
42. |
Okrem toho zo znenia článku 9 v spojení s článkom 14 a článkom 22 ods. 1 písm. b) smernice 2003/109 vyplýva, že pokiaľ štátny príslušník tretej krajiny nezískal postavenie osoby s dlhodobým pobytom, alebo ak ho stratil alebo mu bolo odňaté, druhý členský štát môže odmietnuť obnoviť povolenie na pobyt a uložiť dotknutej osobe povinnosť opustiť jeho územie. |
43. |
Je teda nepochybné, že postavenie osoby s dlhodobým pobytom musí existovať ku dňu podania žiadosti o obnovenie povolenia na pobyt v druhom členskom štáte. |
44. |
Vo veci C‑129/22 teda nevzniká otázka relevantného dátumu, ktorý sa má zohľadniť pri posudzovaní existencie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v prvom členskom štáte. EF totiž vstúpil na územie Nemecka 1. apríla 2014. Obdobie šiestich rokov stanovené v článku 9 ods. 4 druhom pododseku smernice 2003/109 podľa všetkého uplynulo 1. apríla 2020. Posledná žiadosť EF o obnovenie povolenia na pobyt v Nemecku je pritom zo 17. marca 2021. Povolenie na pobyt v Nemecku teda EF nemohlo byť obnovené. Príslušným orgánom však prináleží, aby na základe článku 9 ods. 4 posledného pododseku tejto smernice overili u orgánov prvého členského štátu, či toto postavenie nebolo zachované. |
45. |
Vo veci C‑829/21 chce Súdny dvor konkrétne objasniť otázku dátumu, ktorý treba zohľadniť v rámci súdneho opravného prostriedku smerujúceho proti zamietnutiu obnovenia povolenia na pobyt v druhom členskom štáte na účely posúdenia existencie postavenia osoby s dlhodobým pobytom v prvom členskom štáte. |
46. |
V tejto súvislosti by sa podľa mňa na účely posúdenia existencie tohto postavenia mohli považovať za relevantné tri rôzne dátumy. Mohlo by ísť o dátum podania žiadosti o obnovenie povolenia na pobyt v druhom členskom štáte, o dátum, keď správny orgán rozhoduje o tejto žiadosti, alebo o dátum, keď súd rozhoduje o žalobe smerujúcej proti zamietnutiu obnovenia povolenia na pobyt. |
47. |
Pokiaľ ide o druhú a tretiu možnosť, zastávam názor, že možnosť obnoviť povolenie na pobyt osoby s dlhodobým pobytom v druhom členskom štáte by nemala závisieť od rýchlosti alebo dĺžky vybavovania a preskúmania žiadosti príslušnými orgánmi tohto členského štátu. |
48. |
Právo na pobyt, ktorého sa domáha osoba s dlhodobým pobytom – ak bola žiadosť o obnovenie povolenia na pobyt naozaj podaná v čase, keď dotknutá osoba mala v prvom členskom štáte postavenie osoby s dlhodobým pobytom –, nemôže závisieť od náhodných dátumov vydania rozhodnutí ani od uplynutia času, ako je to vo veci C‑829/21. |
49. |
Žalované mesto totiž až po takmer trojročnom prerušení konania (od 1. novembra 2017 do 7. septembra 2020) namietlo, že TE sa v Taliansku nezdržiavala už dlhšie ako šesť rokov a že jej postavenie osoby s dlhodobým pobytom tam už zaniklo. |
50. |
Zdá sa mi teda, že viazať právo na pobyt v druhom členskom štáte na dátum posledného rozhodnutia správneho orgánu alebo súdu, a teda na väčšiu či menšiu rýchlosť, s akou príslušný orgán vybaví žiadosť o obnovenie povolenia na pobyt, by spochybnilo potrebný účinok smernice 2003/109. |
51. |
Tento prístup by bol v rozpore nielen s cieľom tejto smernice, ktorým je priblížiť práva štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi povolenia na dlhodobý pobyt, právam občanov Únie, ( 6 ) ale aj so zásadami rovnosti zaobchádzania a právnej istoty. |
52. |
Pokiaľ ide konkrétne o súdne konanie vedené proti zamietnutiu správneho orgánu obnoviť povolenie na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, bolo by v rozpore s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie a s právom na účinný prostriedok nápravy, ak by uplatnenie opravného prostriedku podľa článku 20 smernice 2003/109 mohlo viesť k situácii, v ktorej by štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je osobou s dlhodobým pobytom, mohol stratiť svoje právo na pobyt v druhom členskom štáte v dôsledku uplynutia času, ktoré tento druh sporu vyvolal a nad ktorým žiadateľ zrejme nemá žiadnu kontrolu. ( 7 ) |
53. |
Okrem toho v rámci takéhoto súdneho konania sa zákonnosť dotknutého aktu musí posudzovať v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich v čase prijatia tohto aktu. Príslušný orgán pritom na posúdenie toho, či má štátny príslušník tretej krajiny postavenie osoby s dlhodobým pobytom v prvom členskom štáte, musí vychádzať z okamihu podania žiadosti o obnovenie povolenia na pobyt a písomných dokladov v súlade s článkom 15 ods. 4 smernice 2003/109. |
54. |
Na stratu postavenia osoby s dlhodobým pobytom v prvom členskom štáte, ku ktorej dôjde počas správneho konania alebo počas súdneho konania nasledujúceho po zamietnutí obnovenia, sa teda nemožno odvolávať voči štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v rámci súdneho konania z dôvodu časového odstupu medzi dátumom podania žiadosti o obnovenie povolenia na pobyt v druhom členskom štáte a dátumom, keď súd rozhoduje o zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o zamietnutí tejto žiadosti. |
55. |
Strata postavenia osoby s dlhodobým pobytom počas správneho konania alebo počas súdneho konania však nie je bez následkov. Nič totiž nebráni správnemu orgánu, aby po tom, ako overil, že postavenie osoby s dlhodobým pobytom nebolo v prvom členskom štáte ponechané podľa článku 9 ods. 4 posledného pododseku smernice 2003/109, konštatoval, že štátny príslušník tretej krajiny stratil alebo mu bolo odňaté postavenie osoby s dlhodobým pobytom na základe článku 9 ods. 4 druhého pododseku tejto smernice, a aby mu odmietol obnoviť alebo mu odňal povolenie na pobyt podľa článku 22 uvedenej smernice. |
56. |
Toto odmietnutie obnovenia alebo toto odňatie však musí byť predmetom nového rozhodnutia príslušného orgánu, ktoré možno opätovne napadnúť, a teda nemôže k nemu dôjsť v rámci pôvodného konania. |
57. |
Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že článok 9 ods. 4 a článok 14 smernice 2003/109 sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci konania o obnovení povolenia na pobyt v inom členskom štáte, ako je ten, ktorý priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, je relevantným dátumom, ktorý treba zohľadniť na účely posúdenia existencie tohto postavenia, dátum podania žiadosti o obnovenie a písomných dokladov, a nie dátum v priebehu správnej fázy preskúmania tejto žiadosti alebo prípadnej súdnej fázy napadnutia rozhodnutia o zamietnutí obnovenia. |
V. Návrh
58. |
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú prejudiciálnu otázku, ktorú položil Hessischer Verwaltungsgerichtshof (Vyšší správny súd spolkovej krajiny Hessensko, Nemecko) vo veci C‑829/21, takto: Článok 9 ods. 4 a článok 14 smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011, sa majú vykladať v tom zmysle, že: v rámci konania o obnovení povolenia na pobyt v inom členskom štáte, ako je ten, ktorý priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, je relevantným dátumom, ktorý treba zohľadniť na účely posúdenia existencie tohto postavenia, dátum podania žiadosti o obnovenie a písomných dokladov, a nie dátum v priebehu správnej fázy preskúmania tejto žiadosti alebo prípadnej súdnej fázy napadnutia rozhodnutia o zamietnutí obnovenia. |
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Ú. v. EÚ L 16, 2004, s. 44; Mim. vyd. 19/006, s. 272.
( 3 ) Ú. v. EÚ L 132, 2011, s. 1, ďalej len „smernica 2003/109“.
( 4 ) Verwaltungsgericht Darmstadt (Správny súd Darmstadt, Nemecko) vo veci C‑129/22 túto otázku neuvádza výslovne, ale odkazuje na návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑829/21.
( 5 ) BGBl. 2008 I, s. 162, ďalej len „AufenthG“.
( 6 ) Pozri odôvodnenie 2 smernice 2003/109.
( 7 ) Pozri analogicky návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Hogan vo veci Bundesrepublik Deutschland (Rodinný príslušník) (C‑768/19, EU:C:2021:247, bod 69).