—

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že došlo k dostatočne závažnému porušeniu vzhľadom na to, že Komisia pri prijímaní rozhodnutí: nemala priestor na voľnú úvahu, keďže článok 107 ods. 1 ZFEÚ je normou s priamym, presným a bezpodmienečným účinkom, dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia. Okrem toho Komisia vychádzala z nedostatočných dôkazov a skreslila judikatúru Únie najprv upresnenú Všeobecným súdom (vec Taliansko a i./Komisia, T-98/16, T-196/16 a T-198/16) a následne Súdnym dvorom (vec Komisia/Taliansko a i., C-425/19 P).

—

Normy porušené týmto rozhodnutím predstavujú normy, ktoré priznávajú práva jednotlivcom, v rozpore so slobodou podnikania a základným právom na riadnu správu vecí verejných.

—

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že faktorom, ktorý zapríčinil zhoršenie dôvery klientov banky a straty, ktoré boli spôsobené banke, pri neexistencii ďalších možných konkurenčných faktorov, je rozhodnutie Komisie, ktoré znemožnilo integračný projekt Tercas a Caripe a intervenčný projekt Fondo interbancario di tutela dei depositi (Medzibankový fond ochrany vkladov) (FITD).