a)

uložil (podľa článku 266 ods. 2, článku 268 a článku 340 ods. 2 ZFEÚ) Európskej únii, zastúpenej Európskou komisiou, povinnosť zaplatiť 1 096 814,68 eura (alebo subsidiárne inú sumu, ktorú určí Všeobecný súd v prípade potreby uplatniť inú sadzbu, ako je sadzba uvedená nižšie) – táto suma vyplýva z uplatnenia (1 %) sadzby refinancovania Európskej centrálnej banky (ECB) účinnej 9. marca 2010, zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu, za obdobie od 9. marca 2010 do 25. októbra 2017 (po odpočítaní sumy 129 847,10 eura, ktorá už bola zaplatené ako úroky „z výťažku“) – ako náhradu škody vzniknutej spoločnosti Ferriere Nord SpA v dôsledku nezaplatenia (v rozpore s článkom 266 ods. 1 ZFEÚ) úrokov z omeškania splatných v súvislosti s pokutou [uloženou rozhodnutiami Európskej komisie C(2009) 7492 final z 30. septembra 2009 a C(2009) 9912 final z 8. decembra 2009), ktorá bola predbežne zaplatená 9. marca 2010 a ktorú jej Európska komisia vrátila 25. októbra 2017 na základe rozsudku Súdneho dvora z 21. septembra 2017 vo veci C-88/15 P,

v dôsledku toho

b)

uložil Európskej únii, zastúpenej Európskou komisiou, povinnosť zaplatiť ďalšiu sumu z dôvodu kapitalizácie náhrady škody podľa písmena a) vyššie od 25. októbra 2017 (alebo subsidiárne od iného dátumu, ktorý určí Všeobecný súd) až do dňa úplného a účinného zaplatenia, ktorá sa vypočíta podľa sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre jej hlavné operácie refinancovania zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu (alebo subsidiárne podľa inej sadzby, ktorú prípadne určí Všeobecný súd),

—

V tejto súvislosti sa tvrdí, že na to, aby sa v plnom rozsahu (v zmysle článku 266 ods. 1 ZFEÚ) vykonal rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2017 vo veci C-88/15 P (ktorým bolo zrušené rozhodnutie o kontrole z roku 2009 podľa článku 101 ZFEÚ), mala Komisia vrátiť spoločnosti Ferriere Nord nielen pokutu predbežne zaplatenú v roku 2010, ale aj súvisiace úroky z omeškania vypočítané v súlade so sadzbou stanovenou v článku 83 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1268/2012, t. j. podľa sadzby stanovenej ECB pre jej hlavné operácie refinancovania účinnej v prvý kalendárny deň mesiaca splatnosti pokuty, zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu. Namiesto toho Komisia 25. októbra 2017 vyplatila – ako úroky – len úroky „z výťažku“ v zmysle článku 90 ods. 4 nariadenia č. 1268/2012, ako výnos získaný z bankového účtu, na ktorý predbežne uložila sumu pokuty. Nezaplatenie úrokov z omeškania predstavuje porušenie primárneho práva Európskej únie (článok 266 ods. 1 ZFEÚ), ktoré má za následok mimozmluvnú zodpovednosť Komisie. V takom prípade sa musí kapitalizovať suma náhrady škody splatná z uvedených dôvodov, a to odo dňa, keď boli zaplatené len úroky „z výťažku“, až do dňa skutočného zaplatenia.

—

V tejto súvislosti sa uvádza, že Komisia vo svojom liste z 30. apríla 2021 uviedla, že nemôže/nechce vyhovieť predbežnej žiadosti spoločnosti Ferriere Nord o náhradu škody na základe článku 46 Štatútu Súdneho dvora z dôvodu uplynutia päťročnej premlčacej lehoty stanovenej v tomto článku, keďže – podľa tejto inštitúcie – rozhodujúcou skutočnosťou pre jej mimozmluvnú zodpovednosť (a teda okamihom začiatku plynutia premlčacej lehoty) bolo predbežné zaplatenie pokuty v roku 2010. Ferriere Nord naproti tomu tvrdí, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik zodpovednosti je skutočnosť, že 25. októbra 2017 – keď bola pokuta vrátená v súlade s rozsudkom z roku 2017 – Komisia nezaplatila úroky z omeškania stanovené v článku 83 nariadenia č. 1268/2012, pričom sa obmedzila len na zaplatenie úrokov „z výťažku“ podľa článku 90 toho istého nariadenia. Toto porušenie článku 266 ods. 1 ZFEÚ predstavuje protiprávne konanie Komisie a zakladá jej mimozmluvnú zodpovednosť a preto od okamihu tohto porušenia začína plynúť päťročná premlčacia lehota stanovená v článku 46 Štatútu.