—

Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje nový ústavnoprávny rozmer, ktorý vyplynul z nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy a najmä z článku 15 ods. 2 ZFEÚ, a ktorým bol zavedený nový právny režim v súvislosti s prístupom k dokumentom zo strany verejnosti, a to najmä k legislatívnym dokumentom.

—

Žalobca okrem toho tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí nebolo uplatnené a dodržané správne kritérium podľa článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001, pričom sa v ňom nesprávne vychádzalo z tvrdenia, že zverejnenie požadovaných dokumentov by spochybnilo konečnú voľbu členských štátov a vyvolalo by zbytočnú neistotu, pokiaľ ide o ich zámer.

—

Žalobca tiež uvádza, že napadnuté rozhodnutie nesprávne vychádza z tvrdenia, že zverejnenie požadovaných dokumentov by pribrzdilo delegovanie, pokiaľ ide o ich schopnosť vyvážiť jednotlivé záujmy v rámci daného legislatívneho procesu, a takisto nesprávne vychádza z tvrdenia, že odmietnutie zverejniť obmedzený počet neznamená odoprieť občanom možnosť získať informácie o legislatívnom procese.

—

Žalobca poukazuje na to, že napadnutým rozhodnutím nebol uznaný a poskytnutý prístup na základe prevažujúceho verejného záujmu. Konkrétne tvrdí, že prevažujúci verejný záujem existuje, keďže zverejnenie by európskym občanom umožnilo zúčastniť sa na legislatívnom procese a zabezpečiť, aby sa tento proces nezastavil, ale pokračoval a dospel k výsledku.

—

Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie z právneho hľadiska dostatočne nepreskúmalo a neposkytlo prístup. Nesprávne v ňom bolo uplatnené právne kritérium, na základe ktorého je potrebné preskúmať, či sa na každú časť požadovaného dokumentu vzťahuje uvádzaná výnimka týkajúca sa odmietnutia prístupu.