—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/1117 z 27. júla 2020, ktorým sa vymenúvajú európski prokurátori Európskej prokuratúry, v rozsahu, v akom sa vymenúva José Eduardo Moreira Alves d’Oliveira Guerra za európskeho prokurátora Európskej prokuratúry ako dočasný zamestnanec zaradený do platovej triedy AD 13 na neobnoviteľné funkčné obdobie troch rokov od 29. júla 2020,

—

zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení pravidiel upravujúcich menovanie európskych prokurátorov a zaručujúcich zásadu nezávislosti Európskej prokuratúry. Žalobkyňa tvrdí, že skutočnosť, že portugalská vláda listom zaslaným Rade Európskej únie 29. novembra 2019 spochybnila poradie uchádzačov vypracované výberovou komisiou podľa článku 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1939, pričom týchto uchádzačov navrhla samotná vláda, s uvedením iného ňou uprednostňovaného uchádzača, a jeho schválenie Radou, spochybňuje systematiku procesu menovania európskych prokurátorov, ktorého cieľom je zaručiť nezávislosť Európskej prokuratúry a európskych prokurátorov. Legitimitu európskych prokurátorov určujú orgány Únie podieľajúce sa na procese menovania, predovšetkým Rada Európskej únie, ale tiež Európsky parlament, a nie účasť vlád jednotlivých štátov. Uvedený list portugalskej vlády a schválenie Radou vyvolávajú závažné pochybnosti o nezávislosti, a teda o dôveryhodnosti Európskej prokuratúry a európskych prokurátorov.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavnom omyle vo východiskách pre rozhodnutie. Žalobkyňa konkrétne tvrdí, že list z 29. novembra 2019 zaslaný portugalskou vládou Rade obsahoval závažné omyly, ktoré napokon pripúšťa samotná vláda. Uvedené omyly spočívali v označení uchádzača uprednostňovaného portugalskou vládou ako „zástupcu hlavného európskeho prokurátora Josého Guerry“, a to na šiestich miestach, a vo vyhlásení, že uvedený prokurátor viedol vyšetrovanie a vzniesol obžalobu vo významnom procese vo veci trestných činov proti finančným záujmom Európskej únie. Tento prokurátor uvedený v napadnutom akte pritom nebol ani nie je zástupcom hlavného európskeho prokurátora, ani sa uvedeného procesu vo fáze vyšetrovania nezúčastnil. Hoci je pravda, že podľa Rady neboli tieto dva omyly pri prijímaní jej rozhodnutia nijako relevantné, na tieto omyly nikdy nepoukázala ani ich neopravila, aj keď ostatné tvrdenia, ktoré portugalská vláda uviedla v liste, akceptovala. Rada sa otázkou omylov v skutočnosti zaoberala až potom, čo tieto skutočnosti vyšli verejne najavo, čo napokon vyvolalo protesty verejnosti tak v Portugalsku, ako aj v Európe.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci. Žalobkyňa tvrdí, že ciele, v súvislosti s ktorými boli Rade Európskej únie zverené právomoci pri výbere a menovaní európskych prokurátorov, spočívajú v zaručení nezávislosti inštitúcie a menovaní najkvalitnejších kandidátov z jednotlivých členských štátov, ktorí poskytujú všetky záruky nezávislosti potrebnej k výkonu funkcie európskeho prokurátora. Zásah portugalskej vlády a postup Rady sledovali cieľ odlišný od vyššie uvedených alebo prinajmenšom k nemu viedli. Výberom a následným vymenovaním portugalského prokurátora napadnutým aktom nedošlo nevyhnutne k menovaniu najkvalitnejších uchádzačov z jednotlivých členských štátov, ktorí poskytujú úplné záruky nezávislosti potrebnej na výkon funkcie európskeho prokurátora, a to na úkor cieľov vyplývajúcich z vyššie uvedených nariadení a rozhodnutí a na ujmu legitimity menovaných prokurátorov a dôveryhodnosti inštitúcie.